1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
I.
Jadrom stavebného práva v súčasnosti je zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) prijatý Federálnym zhromaždením Československej socialistickej republiky 27. apríla 1976, ktorý nadobudol účinnosť 1. októbra 1976. Nahradil zákon o územnom plánovaní a zákon o stavebnom poriadku, oba z roku 1958, a zákon o dokumentácii stavieb z roku 1959.
Stavebný zákon z roku 1976 bol zavŕšením tzv. normalizácie spoločnosti v oblasti regulácie územného plánovania a výstavby. Formálne znamenal kodifikáciu podstatnej časti stavebného práva a obsahovo znamenal dokončenie centralizácie štátnej regulácie výstavby začatej ešte v roku 1949 (zákonom č. 280/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí). Utvoril nevyhnutné politické a právne predpoklady jednotného národohospodárskeho plánovania, centrálneho riadenia a kontroly umiestňovania, povoľovania, financovania a uskutočňovania výstavby, najmä v prospech rozsiahlej štátnej výstavby, osobitne tzv. komplexnej bytovej výstavby (prevažne panelových sídlisk), industrializácie krajiny a rozvoja dopravnej infraštruktúry, najmä diaľnic a rýchlostných ciest. Pre ostatnú, centrálne neregulovanú výstavbu, najmä pre stavby občanov a stavby v obciach, znamenal výrazné obmedzenie prístupu obyvateľstva k stavebným výrobkom a k stavebným dodávateľským kapacitám, čím túto časť výstavbu vytesnil do občianskej svojpomocnej formy a do brigádnickej formy najmä v rámci tzv. akcií Z (zveľaďovanie) organizovaných miestnymi národnými výbormi.
Stavebný zákon z roku 1976 vytvoril centrálne plánovaný systém štátneho riadenia výstavby z úrovne federácie, ktorého jadrom riadenia bolo Federálne ministerstvo pre technický a investičný rozvoj. Počnúc centrálne organizovaným a financovaným územným plánovaním v tzv. kategóriách a stupňoch územnoplánovacej dokumentácie, cez centrálne financovanie výstavby zo štátneho rozpočtu a centrálne riadenie organizácie výstavby plánovaním využitia stavebných dodávateľských kapacít a výroby a distribúcie stavebných výrobkov po režim vyvlastňovania na prospech centrálne riadenej štátnej výstavby. Výkonnými zložkami tohto riadiaceho systému boli republikové ministerstvá výstavby a stavebníctva a sústava všetkých stupňov národných výborov. Stavebný zákon v nezmenenej forme platil 14 rokov (až do prijatia zákona č. 103/1990 Zb.).
Od roku 1990 do konca roku 2013 bol stavebný zákon novelizovaný 33-krát a dvakrát bol dotknutý nálezmi Ústavného súdu SR. Všetky čiastkové novely, najmä však rozsiahle novely v rokoch 1997, 2000 a 2005, sledovali cieľ - priblížiť stavebný zákon novým ústavným pomerom založeným na trhovom hospodárstve, rovnosti druhov vlastníctva, právach osôb a dekoncentrácii a decentralizácii verejnej správy v oblasti výstavby, ako aj medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky v oblasti prístupu k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovaní verejnej správy a požiadavkám ochrany životného prostredia.
2
Napriek mnohým zmenám textu však stavebný zákon zostal svojou zastaranou legislatívnou konštrukciou, usporiadaním právnych vzťahov, terminológiou a formami verejnej správy stále v pôvodnom rámci. Toto poznanie vyvolalo potrebu nového zákona v 90-tych rokoch, a tak od roku 1994 bolo niekoľko pokusov pripraviť nový stavebný zákon. Tieto pokusy stroskotali na nevyjasnenosti koncepcie stavebného práva, na rýchlo sa meniacich spoločenských pomeroch, na rôznorodosti záujmov štátu, obcí, investorov a stavebných firiem a na opakovaných zmenách organizácie verejnej správy od ministerskej úrovne po úroveň miestnych orgánov. Naposledy bol nádejný pokus prijať nový stavebný zákon v roku 2009, ale vláda stiahla vládny návrh z druhého čítania v Národnej rade Slovenskej republiky.
II.
Vo všeobecnosti navrhovaný stavebný zákon sleduje odstrániť nedostatky terajšej úpravy, ale zachovať a prehĺbiť osvedčené právne inštitúty, ktoré boli vnesené do zákona jeho novelami po roku 1990 a doplniť o právne inštitúty známe zo zahraničia. Navrhovaný zákon
-je koncepčne usporiadaný podľa súčasných požiadaviek na vnútorné usporiadanie zákonov; v súlade s legislatívnymi pravidlami je oddelená časť základných ustanovení (definícií) od organizácie verejnej správy a sú oddelené hmotnoprávne ustanovenia od procesnoprávnych ustanovení;
-v oblasti odbornej terminológie jednak preberá historicky osvedčenú a všeobecne zaužívanú terminológiu slovenského práva a jednak preberá novú terminológiu z odborných medzinárodných dokumentov, z právne záväzných aktov Európskej únie a z medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb;
-v názve zákona sa termín „stavebný poriadok“ (z českého „stavební řád“) nahrádza termínom „výstavba“; dôvodom je skutočnosť, že v slovenskom práve slovo „poriadok“ znamená buď interné predpisy právnických osôb, napríklad organizačný poriadok, etický poriadok, volebný poriadok, disciplinárny poriadok, rokovací poriadok, a ďalšie, alebo procesný všeobecne záväzný právny predpis, napríklad Trestný poriadok, Exekučný poriadok, Občiansky súdny poriadok, Správny poriadok, Notársky poriadok, pričom navrhovaný obsah stavebného zákona nie je ani jedno, ani druhé; slovo „výstavba“ v názve bolo použité v prvom stavebnom zákone z roku 1949 a na viacerých miestach ho používa aj terajší zákon a je vyjadrené aj v názve príslušného ministerstva;
-koncepciu územného plánovania ako jednotnej vertikály centrálne riadených a kontrolovaných tzv. stupňov územnoplánovacej dokumentácie zodpovedajúcich stupňom národných výborov nahrádza horizontálnou úrovňou územných plánov ako základných dokumentov územného rozvoja jednotlivých územných celkov (Slovenska, vyšších územných celkov a základných územných celkov - miest a obcí), pretože podľa Ústavy Slovenskej republiky ide o samostatnú pôsobnosť územných celkov a nie o centrálne riadenú štátnu agendu;
-obmedzuje dirigizmus obstarávania územných plánov a zavádza prvky ekonomickej potrebnosti (poskytovanie dotácie nielen na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie, ale podmienenie dotácií a príjmov z fondov Európskej únie na stavby
3
a činnosti regulované na základe územnoplánovacej dokumentácie), aby územné celky mali vlastný záujem regulovať svoj územný rozvoj územnými plánmi a nie obstarávať územné plány len ako nákladnú zákonnú povinnosť;
-rozširuje povinnosť mať územný plán obce na všetky obce, pretože každá obec by mala mať odborne spracovaný strategický dokument svojho územného rozvoja, čím sa prispeje k zlepšeniu života obyvateľov rozvojom sídelného prostredia, k ochrane a racionálnemu využívaniu prírodných daností, k ochrane kultúrneho dedičstva, ako aj vylúčením využívania územia, ktoré nie je vhodné na zastavanie alebo na inú činnosť pre prírodné ohrozenie (záplavy, zosuvy pôdy) alebo pre požiadavky ochrany poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov; z celkového počtu 2 891 obcí doteraz územný plán 1 402, t.j. 48,2 %.;
-zavádza územnoplánovaciu dokumentáciu len ako záväznú vyhlásenú nariadením vlády (Koncepcia územného rozvoja Slovenska) a všeobecne záväznými nariadeniami vyšších územných celkov a obcí; prílohou územnoplánovacej dokumentácie bude dôvodová správa;
-zavádza zastavovací plán, ktorý obsahovať podrobnú lokálnu reguláciu konkrétnych pozemkov určením zastavovacích podmienok pre nezastavané stavebné pozemky v zastavanej časti obce, a tak umožniť zlúčenie umiestňovania stavieb a ich povoľovania, ako je to v zahraničí samozrejmé a ako to bolo aj na našom území od čias Uhorska do roku 1976; zastavovací plán bude priamym podkladom pre umiestňovanie a projektovanie a aj pre povoľovanie stavieb tým, že vopred a verejne prístupne určí podrobné zastavovacie podmienky pre jednotlivé pozemky;
-redukuje v obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie doterajšiu členitú sústavu územnoplánovacích podkladov len na územnotechnické podklady a na územnoplánovaciu štúdiu s využívaním priestorových informácií a existujúcich koncepcií a programov, ktoré majú vzťah k územnému rozvoju;
-zvýrazňuje v obsahu územnoplánovacej dokumentácii urbanistické, krajinné a environmentálne zásady organizácie územia a jeho využívania udržateľným spôsobom; ide o požiadavky implementované z Dohovoru o krajine a z právne záväzných aktov Európskej únie;
-podrobnejšie a precíznejšie formuluje jednotlivé úlohy orgánov verejnej správy v jednotlivých fázach procesu obstarávania územných plánov a účasť verejnosti na takomto postupe ako požiadavky implementovanej z tzv. Aarhuského dohovoru,
-zavádza povinnosť pre všetky orgány verejnej správy a pre vlastníkov stavieb dopravnej infraštruktúry a vlastníkov stavieb technickej infraštruktúry poskytovať podklady do trvalo udržiavaných územnotechnických podkladov;
-upravuje ochranu umeleckých diel v stavbách a na verejných priestranstvách pred poškodením alebo zničením stavebnou činnosťou a vo všeobecnosti ukladá povinnosť investorom, aby časť investície z verejného rozpočtu investovali do umeleckých diel v stavbách; ide o požiadavky vyplývajúce z medzinárodných právnych dokumentov (z Dohovoru o ochrane architektonického dedičstva Európy, z Dohovoru o ochrane archeologického dedičstva a z Dohovoru o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť);
4
-precizuje jednotlivé správne konania a procesné práva a povinnosti účastníkov a dotknutých osôb a obsah výstupných rozhodnutí stavebného úradu ako osobitnej úpravy správneho konania;
-racionalizuje konania tým, že obmedzuje správne konanie o umiestnenie stavby zavedením zásadného priameho vplyvu zastavovacích plánov, pri drobných stavbách ho zrušuje úplne, pri jednoduchých stavbách ho spája so stavebným povoľovaním do jediného konania; tým sa zjednoduší schvaľovací proces stavieb a pre stavebníkov sa skráti v priemere o dva-tri mesiace;
-precizuje postup stavebného úradu pri nepovolených stavbách a ich odstraňovaní, najmä presným definovaním nepovolenej stavby a postupom jej odstraňovania, zohľadnením účasti zhotoviteľa nepovolenej stavby na porušení zákona, precizovaním kritérií posudzovania prípadného povolenia nepodstatnej nedovolenej stavebnej úpravy s dôkazným bremenom na investorovi, rozložením zodpovednosti (a tým aj sankcií a ochranných opatrení) aj na ostatných účastníkov nepovolenej výstavby;
-upravuje členenie, povoľovanie a odstraňovanie tzv. konštrukcií na informácie, ktoré v terajšom stavebnom zákone upravené ako tzv. reklamné stavby, ktorými sa rozumejú stavebné konštrukcie určené na šírenie obchodnej reklamy a predvolebnej politickej agitácie, na informovanie o kultúrnych podujatiach, miestnych atrakciách a pamiatkových miestach a podobne;
-obnovuje na výkon činnosti stavebných úradov stavebné obvody, ktoré existovali na našom území od čias Uhorska do vzniku sústavy národných výborov, pričom zachováva postavenie obcí ako stavebných úradov a oprávnenia starostov obcí a obecných zastupiteľstiev, odstraňuje však fakultatívnosť, dobrovoľnosť a nestálosť spoločných obecných úradov pevným zriadením stavebných úradov v sídlach stavebných obvodov; sídla a obvody stavebných obvodov ustanovuje priamo príloha zákona;
-precizuje priestupky a iné správne delikty a rozširuje okruh sankcionovaných osôb aj na ďalšie osoby vo výstavbe (na zhotoviteľov stavieb, na osoby vykonávajúce stavebný dozor, na dodávateľov vody a energií), pretože pri prevažujúcom dodávateľskom spôsobe výstavby stavebník je len objednávateľom výstavby a osobne neriadi výstavbu; podľa občianskeho práva za porušenia zákona a za škody spôsobené poskytnutím služby má zodpovedať ten, kto ich spôsobil, a nie objednávateľ služby;
-detailnejšie upravuje úlohy verejnej správy v umiestňovaní, povoľovaní a kolaudácii stavieb, najmä odstránením len príkladmi uvedených výpočtov požiadaviek a dokumentácie požadovanej stavebným úradom od stavebníka, aby sa tak minimalizovali možnosti dodatočných požiadaviek a byrokratických postupov pri umiestňovaní, povoľovaní a kolaudácii stavieb zo strany stavebných úradov;
-precizuje povinnosti vlastníkov stavieb aj v nadväznosti na povinnosti vlastníkov budov v oblasti energetickej hospodárnosti budov;
-zvýrazňuje dôležitosť účasti oprávnených osôb vo výstavbe, najmä precizuje oprávnenia a zodpovednosť projektanta, stavbyvedúceho, zhotoviteľa stavby, stavebných dozorcov, geodeta a statika v príprave výstavby a pri uskutočňovaní stavby na úroveň obvyklú v zahraničí, najmä čerpaním inšpirácie a podkladov z rakúskeho a z nemeckého stavebného práva;
5
-vyčleňuje vyvlastňovanie do samostatného zákona;
-novelizuje v ďalších článkoch bezprostredne dotknuté zákony.
Navrhovaný zákon sa člení na šesť častí
-na prvú časť (Základné ustanovenia), ktorá obsahuje predovšetkým definície platné pre celý zákon a základnú terminológiu súvisiacu s územným plánovaním a s výstavbou;
-na druhú časť (Územné plánovanie), ktorá komplexne upravuje obstarávanie, prerokúvanie a schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov;
-na tretiu časť (Rozhodovanie o území), ktorá upravuje hmotnoprávnu stránku rozhodovania o území v situácii neexistencie územnoplánovacej dokumentácie, keď chýbajú regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využitia územia obce a zastavovacie podmienky potrebné na umiestňovanie stavieb v území;
-na štvrtú časť (Výstavba), ktorá upravuje technické požiadavky na stavby a hmotnoprávne ustanovenia týkajúce sa umiestňovania, povoľovania, uskutočňovania, kolaudácie, užívania a odstraňovania stavieb;
-na piatu časť (Verejná správa), ktorá komplexne upravuje kompetenčné a procesné ustanovenia v členení na pôsobnosť a právomoc a na osobitosti správneho konania a na štátny stavebný dohľad vrátane sankcií;
-na šiestu časť (Záverečné ustanovenia), ktorá obsahuje prechodné a zrušovacie ustanovenia a účinnosť a
na články II až XVII, v ktorých sa novelizujú dotknuté zákony.
III.
Navrhovaný zákon je v súlade s ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky.
IV.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2. Názov návrhu právneho predpisu: Zákon o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon)
3. Problematika návrhu právneho predpisu:
a) je upravená v práve Európskej únie
- primárnom
články 192 a 193 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a
6
dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii po 30. novembri 2009)
1. legislatívne akty
*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú. v. L 88, 4.4.2011) v platnom znení.
*Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. EÚ L 26, 28.1.2012) v platnom znení.
*Smernica Európskeho parlamentu a rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014)
2. nelegislatívne akty
*Nariadenie Komisie (EÚ) č. 139/2014 z 12. februára 2014, ktorým sa stanovujú požiadavky a administratívne postupy týkajúce sa letísk podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 (Ú. v. EÚ L 44, 14. 02. 2014)
- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii do 30. novembra 2009)
*Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a o zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES (Ú. v. L 79, 19. 03. 2008) v platnom znení
b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (Ú. v. L 26, 28.1.2012) zrušila a nahradila smernicu Rady 85/337/EHS v znení jej zmien a doplnení. Termíny prebratia vyplývajú z pôvodnej smernice a z jej zmien a doplnení a sú uvedené aj v prepracovanom znení smernice.
Smernica Európskeho parlamentu a rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí - 1. január 2016
7
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 zo dňa 24. septembra 2014 bola uložená úloha B.23 predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorým sa zabezpečí prebratie smernice 2014/61/EÚ - do 15. septembra 2015.
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
smernica 2011/92/EÚ: proti Slovenskej republike bolo začaté konanie č. 2013/2034 o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie v platnom znení formálnym oznámením Európskej komisie z 21. marca 2013 list č. C(2013) 1558 final.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých preberané smernice prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
smernica 2011/92/EÚ:
Zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 258/2011 Z. z. o trvalom ukladaní oxidu uhličitého do geologického prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov Zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov Zákon č. 114/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 152/1995 Z. z. o potravinách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov Zákon č. 275/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Zb. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 160/1996 Z. z. o zmene a doplnení niektorých zákonov Zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Smernica 2011/92/EÚ z 13. decembra 2011 - Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky.
Smernica 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky.
8
V.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(stavebný zákon).
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na
zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Druhá časť:
Odhad dopadov na obyvateľov, hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb:
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na hospodárenie obyvateľov, ani na hospodárenie podnikateľskej sféry a iných právnických osôb. Navrhovaný zákon bez pochýb nezhorší podnikateľské prostredie. Je pravdepodobné, že ho zlepší, a to tým, že umožňuje skrátené postupy výstavby na väčší okruh stavieb než doteraz, že umožní dokonca úplne sa vyhnúť správnym konaniam pri veľkom okruhu bežných stavieb a celkovo urýchliť výstavbu najmä v časti jej prípravy (postupné nahradzovanie individuálnych konaní o umiestnení stavby zastavovacími plánmi umiestňujúcimi celé súbory stavieb, ohlásenie, stavebný súhlas, stavebné povolenie pri jednoduchých stavbách, predbežné stavebné povolenie). Podrobnejším vymedzením oprávnení, povinností a zodpovedností účastníkov výstavby sa zosúlaďuje s obvyklými kompetenciami v zahraničí, čím sa oblasť výstavby dostane na štandardnú a pre investorov, projektantov a dodávateľov so zahraničnými skúsenosťami predvídateľnú úroveň.
9
Návrh zákona pripravuje podmienky pre elektronizáciu výkonu stavebných úradov čím možno predpokladať, že po zavedení do praxe sa postupne urýchli príprava, projektovanie, uskutočňovanie a kolaudácia stavieb, čo by mohlo ako vedľajší efekt jednotlivým investorom (vrátane verejných) priniesť úsporu vyplývajúcu v zrýchlení konaní a v celkovom skrátení lehoty výstavby.
Tretia časť:Odhad dopadov na sociálne vplyvy a zamestnanosť:
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na tvorbu pracovných miest.
Štvrtá časť: Odhad dopadov na životné prostredie :
Návrh zákona nebude mať negatívny dopad na životné prostredie.
Piata časť:Predpokladá sa, že navrhovaná právna úprava bude mať pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Ministerstvo životného prostredia SR :
Ministerstvo financií SR :
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR:
Ministerstvo financií SR:
Ministerstvo hospodárstva SR:
B.Osobitná časť
K Čl. I
K § 1: Ustanovenie o predmete úpravy vymedzuje okruh spoločenských vzťahov v oblasti územného plánovania a výstavby v podstate zhodne s terajším rozsahom stavebného zákona. Navrhovaný zákon nemá za cieľ rozširovať svoje medze aj na právne vzťahy doteraz upravené inými zákonmi, ale sleduje utvoriť nevyhnutné právne podmienky na ich bezproblémovú nadväznosť, najmä na zákon o energetickej hospodárnosti budov, na zákon o stavebných výrobkoch, na zákon o vplyve na životné prostredie, na zákon o odpadoch, na zákon o ochrane prírody a krajiny, na zákon o pozemných komunikáciách, na zákon o civilnom letectve, na zákon o vnútrozemskej plavbe a na ďalšie zákony najmä z oblasti dopravy a výstavby.
K § 2: Všeobecné povinnosti základnými zásadami používania navrhovaného zákona a dopĺňajú ich ostatné ustanovenia nového zákona. Obracajú sa na každého, kto zámer zasahovať do územia (odseky 1 a 2), najmä však na orgány verejnej správy všetkých úrovní a sústav na všetkých úsekoch verejnej správy. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej správy dokumenty zamerané na koncepcie rozvoja tých úsekov, za ktoré jednotlivé ústredné orgány štátnej správy podľa kompetenčného zákona zodpovedné, napr.
10
koncepcia ochrany prírody a krajiny, implementácia stratégie zmeny klímy, koncepcia ochrany pred povodňami, koncepcia ochrany pôdy a pod.
V odseku 3 sa zvýrazňuje všeobecné a nezastupiteľné postavenie obcí vo vzťahu k vlastnému územiu a jeho obyvateľom. Obce v rámci základnej povinnosti pri výkone samosprávy povinné o. i. sledovať aj stavebnú činnosť v obci, aby mohli účinne a so znalosťou miestnych pomerov rozhodovať o svojom území a o základných úlohách 4 ods. 3 zákona SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení).
Odsekom 4 sa napĺňa programové vyhlásenie vlády na skultúrnenie verejných stavieb. Takáto požiadavka je obvyklá aj v iných štátoch, napríklad v Holandsku je na tento účel zriadená štátna agentúra.
Umiestňovanie umeleckých diel v stavbách bolo obvyklé na našom území od čias Uhorského kráľovstva, po celú prvú Československú republiky, vojnový Slovenský štát i povojnové Československo do roku 1989. Nielen sochy na voľnom priestranstve, ale aj sochy a reliéfy na fasádach budov, vitráže v kostoloch a verejne prístupných budovách, (v bankových budovách, v kostoloch a v kultúrnych domoch) a v inžinierskych stavbách (napríklad, portály tunelov, sochy na mostoch) možno vidieť na historickej architektúre. Po roku 1989 sa však záujem o umelecké diela v stavbe vytratil, najmä investori a dodávatelia stavieb sa bránia financovať a umiestňovať umelecké diela v stavbe.
V odsekoch 5 a 6 je vyjadrená základná zásada súčinnosti vlastníkov stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb technickej infraštruktúry s orgánmi verejnej správy, ktoré obstarávajú územnotechnické podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu, a s navrhovateľmi (stavebníkmi, investormi) a projektantmi stavieb. Nejde o zásadne nové úlohy, ale o úlohy v rámci existujúcej povinnosti vyplývajúcej najmä zo zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie. Plnenie tejto povinnosti veľký význam pre obsah údajov o území na účely obstarania a schvaľovania územných plánov, rozhodovania vo veciach týkajúcich sa územia a pre formulovanie územného rozvoja najmä na úrovni regiónov a obcí a pre navrhovanie a projektovanie stavieb.
K § 3: Ustanovenia obsahujú definíciu udržateľného územného rozvoja ako jedného z najdôležitejších atribútov územného plánovania. Jedným zo základných účelov územného plánovania je zabezpečiť taký územný rozvoj a také riešenie vzťahov v území, ktoré neobmedzí územný rozvoj a nezhorší postavenie obyvateľov ďalších generácií v území.
V odseku 1 je definovaný pojem „územný rozvoj“ vychádzajúci zo súčasného chápania územného rozvoja a používaný v nadväznosti na územnoplánovaciu dokumentáciu, na označenie rozvoja určitej časti územia (územie obce, samosprávneho kraja a pod.), a to rozvoj žiaducim smerom. Rozvoj je chápaný nielen ako kvantitatívny rast alebo rast intenzity využitia územia, ale aj ako zámerne ovplyvňovaný vývoj v súlade s cieľmi a predstavami o pozitívnom rozvoji územia.
V odseku 2 je definovaný pojem „udržateľný územný rozvoj“ ako ho vyjadruje Deklarácia 13. konferencie ministrov zodpovedných za územné plánovanie Rady Európy v roku 2003, ktorá špecifikovala udržateľnosť územného rozvoja ako konkretizáciu všeobecnej trvalej udržateľnosti rozvoja, pričom sa vychádzalo aj z definície trvalo udržateľného rozvoja podľa zákona č.17/1992 Zb. o životnom prostredí.
11
V odseku 3 je definované „sídelné prostredie“ prioritne uspokojujúce základné fyziologické a sociálne potreby človeka v území, tzv. sídelné potreby. Tie zahŕňajú nevyhnutné existenčné, reprodukčné, regeneračné a rozvojové nároky spoločnosti, ktoré sa v čase menia len minimálne, ale aj historicky vzniknuté potreby, ktorých charakter, rozsah a skladba sa v čase podstatne menia. Najzákladnejšou potrebou nevyhnutnou pre spoločenskú formu života je bývanie a s tým súvisiace služby a vybavenie územia. V sídelnom prostredí prevažujú druhy funkcií bývanie, výroba, rekreácia a doprava.
K § 4: Výraz „priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia“ je známy z teraz platného stavebného zákona. Hoci sa v ňom často vyskytuje v rôznych ustanoveniach, terajší stavebný zákon neobsahuje jeho definíciu. V záujme právnej istoty sa preto navrhuje definícia tohto výrazu.
Priestorové usporiadanie zabezpečuje vzájomnú previazanosť a organizáciu územia ako celku a jednotlivých častí územia definovaných z hľadiska funkčného využívania tak v rovine hmotných zložiek, ako aj v rovine sociálnoekonomických aktivít. Priestorovým usporiadaním v obci a jej časti sa rozumie aj určenie výškových hladín zástavby, zabezpečenie organizácie územia premietnutím urbanistickej koncepcie a identifikácie obyvateľov s územím.
Funkčné využívanie územia v odseku 2 je definované ako určenie základnej funkcie využitia jednotlivých častí územia z hľadiska funkčných zložiek územia. Identifikácia základnej funkčnej skladby konkrétneho územia je určujúca pri tvorbe územnoplánovacích koncepcií. Umožňuje komplexne popísať samotnú podstatu funkčnej štruktúry, väzieb a prebiehajúcich procesov v území. Je potrebné uviesť, že konfigurácia funkčnej skladby územia sa z regionálneho a obecného hľadiska výrazne líši vzhľadom na podrobnosť riešenia, Diferencia je z pohľadu obce a regiónu vyjadrená zlučovaním funkčných zložiek resp. území do funkčných celkov.
V odsekoch 3 a 4 sa definujú aj teraz často používané termíny „zásada“ a „regulatív“ pre priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Rozdiel v ich obsahu je v miere podrobnosti a konkrétnosti. Zásada je všeobecné pravidlo vyjadrujúce smernicu, trend alebo mieru. Regulatív je konkrétnym pravidlom uplatňovaným pri realizácii stavby alebo činnosti v území.
K § 5: Ustanovenie v odseku 1 je základnou definíciou územnoplánovacej dokumentácie, ktorou sa vo všeobecnosti vyjadruje jej základný význam a miesto v sústave iných významných dokumentov s právnymi účinkami a uvádza jej základný obsah vo vzťahu k územiu v zásade sa územnoplánovacia dokumentácia zaoberá všetkými činnosťami, ktoré majú územný priemet, koordinuje ich v území, navrhuje ich rozvoj a ochranu.
Ustanovením v odseku 2 sa chce v záujme právnej istoty vyjadriť, že schválená územnoplánovacia dokumentácia je úradný dokument (záväzné rozhodnutie orgánu verejnej správy), ktorý nie je autorským dielom. Podľa pripravovaného nového autorského zákona sa na územnoplánovaciu dokumentáciu nevzťahuje autorský zákon, keďže je výsledkom procesu smerujúceho k čo najširšej dohode všetkých, ktorých sa týka. Taktiež sa ustanovuje, že územnoplánovacia dokumentácia je záväzná ako celok. Prílohou záväznej časti vyhlasovanej všeobecne záväzným nariadením, je dôvodová správa, ktorá nemá záväzný charakter. Kým teraz sa každý územný plán člení na smernú časť a na záväznú časť, po novom bude celá
12
územnoplánovacia dokumentácia záväzná a k nej bude existovať dôvodová správa, ktorá nemá záväzný charakter a v ktorej bude slovne vyjadrené, to čo je vyjadrené v súčasnej smernej časti územnoplánovacej dokumentácie a čo je potrebné na uplatňovanie územnoplánovacej dokumentácie. Ide o podstatnú koncepčnú zmenu, ktorá by mala výrazne zracionalizovať obsah a sprehľadniť územný plán, a tak zvýšiť jeho účinnosť a praktickú použiteľnosť. Forma vyjadrenia územnoplánovacej dokumentácie je textová a grafická, tak pre záväznú časť, ako aj pre dôvodovú správu.
V odseku 3 sa podrobnejšie popisuje grafická časť a textová časť územnoplánovacej dokumentácie vo vzťahu k zákonu č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, keďže návrh zákona ukladá sprístupňovanie územnoplánovacej dokumentácie a jej jednotlivých etáp pri obstarávaní v digitálnej forme.
Navrhovaný zákon v odseku 4 ustanovuje novú vertikálnu štruktúru územnoplánovacej dokumentácie. Koncepcia územného rozvoja Slovenska a územné plány regiónov, obcí a zón a zastavovací plán (pričom na úrovni obce ide o tri dokumenty s rôznou mierou podrobnosti) tvoria hierarchické stupne územnoplánovacej dokumentácie. Termín „územnoplánovacia dokumentácia“ je tak súhrnným vyjadrením existencie obsahovo hierarchicky previazaných územnoplánovacích dokumentácií územných celkov. Dôvodom tohto riešenia je, že všetky územnoplánovacie dokumentácie sa vo svojom súhrne týkajú toho istého územia, jeho časti, ale v rôznej miere podrobnosti.
V odsekoch 5 6 je vyjadrená základná zásada súčinnosti vlastníkov stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb technickej infraštruktúry s orgánmi verejnej správy, ktoré obstarávajú územnotechnické podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu. Nejde o zásadne nové úlohy, ale o úlohy v rámci existujúcej povinnosti vyplývajúcej najmä zo zákona o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie. Plnenie tejto povinnosti veľký význam pre obsah údajov o území na účely obstarania a schvaľovania územných plánov, rozhodovania vo veciach týkajúcich sa územia a pre formulovanie územného rozvoja najmä na úrovni regiónov a obcí a pre navrhovanie a projektovanie stavieb.
K § 3: Ustanovenia obsahujú definíciu udržateľného územného rozvoja ako jedného z najdôležitejších atribútov územného plánovania. Jedným zo základných účelov územného plánovania je zabezpečiť taký územný rozvoj a také riešenie vzťahov v území, ktoré neobmedzí územný rozvoj a nezhorší postavenie obyvateľov ďalších generácií v území.
V odseku 1 je definovaný pojem „udržateľný územný rozvoj“ ako ho vyjadruje Deklarácia 13. konferencie ministrov zodpovedných za územné plánovanie Rady Európy v roku 2003, ktorá špecifikovala udržateľnosť územného rozvoja ako konkretizáciu všeobecnej trvalej udržateľnosti rozvoja, pričom sa vychádzalo aj z definície trvalo udržateľného rozvoja podľa zákona č.17/1992 Zb. o životnom prostredí.
V odseku 2 je definovaný pojem „územný rozvoj“ vychádzajúci zo súčasného chápania územného rozvoja a používaný v nadväznosti na územnoplánovaciu dokumentáciu, na označenie rozvoja určitej časti územia (územie obce, samosprávneho kraja a pod.), a to rozvoj žiaducim smerom. Rozvoj je chápaný nielen ako kvantitatívny rast alebo rast intenzity využitia územia, ale aj ako zámerne ovplyvňovaný vývoj v súlade s cieľmi a predstavami o pozitívnom rozvoji územia.
13
V odseku 3 je definované „sídelné prostredie“ prioritne uspokojujúce základné fyziologické a sociálne potreby človeka v území, tzv. sídelné potreby. Tie zahŕňajú nevyhnutné existenčné, reprodukčné, regeneračné a rozvojové nároky spoločnosti, ktoré sa v čase menia len minimálne, ale aj historicky vzniknuté potreby, ktorých charakter, rozsah a skladba sa v čase podstatne menia. Najzákladnejšou potrebou nevyhnutnou pre spoločenskú formu života je bývanie a s tým súvisiace služby a vybavenie územia. V sídelnom prostredí prevažujú druhy funkcií bývanie, výroba, rekreácia a doprava.
K § 4: Výraz „priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia“ je známy z teraz platného stavebného zákona. Hoci sa v ňom často vyskytuje v rôznych ustanoveniach, terajší stavebný zákon neobsahuje jeho definíciu. V záujme právnej istoty sa preto navrhuje definícia tohto výrazu.
Priestorové usporiadanie zabezpečuje vzájomnú previazanosť a organizáciu územia ako celku a jednotlivých častí územia definovaných z hľadiska funkčného využívania tak v rovine hmotných zložiek, ako aj v rovine sociálnoekonomických aktivít. Priestorovým usporiadaním v obci a jej časti sa rozumie aj určenie výškových hladín zástavby, zabezpečenie organizácie územia premietnutím urbanistickej koncepcie a identifikácie obyvateľov s územím.
Funkčné využívanie územia v odseku 2 je definované ako určenie základnej funkcie využitia jednotlivých častí územia z hľadiska funkčných zložiek územia. Identifikácia základnej funkčnej skladby konkrétneho územia je určujúca pri tvorbe územnoplánovacích koncepcií. Umožňuje komplexne popísať samotnú podstatu funkčnej štruktúry, väzieb a prebiehajúcich procesov v území. Je potrebné uviesť, že konfigurácia funkčnej skladby územia sa z regionálneho a obecného hľadiska výrazne líši vzhľadom na podrobnosť riešenia, Diferencia je z pohľadu obce a regiónu vyjadrená zlučovaním funkčných zložiek resp. území do funkčných celkov.
V odsekoch 3 a 4 sa definujú aj teraz často používané termíny „zásada“ a „regulatív“ pre priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia. Rozdiel v ich obsahu je v miere podrobnosti a konkrétnosti. Zásada je všeobecné pravidlo vyjadrujúce smernicu, trend alebo mieru. Regulatív je konkrétnym pravidlom uplatňovaným pri realizácii stavby alebo činnosti v území.
K § 5: Ustanovenie v odseku 1 je základnou definíciou územnoplánovacej dokumentácie, ktorou sa vo všeobecnosti vyjadruje jej základný význam a miesto v sústave iných významných dokumentov s právnymi účinkami a uvádza jej základný obsah vo vzťahu k územiu v zásade sa územnoplánovacia dokumentácia zaoberá všetkými činnosťami, ktoré majú územný priemet, koordinuje ich v území, navrhuje ich rozvoj a ochranu.
Ustanovením v odseku 2 sa ustanovuje, že územnoplánovacia dokumentácia je záväzná ako celok. Prílohou záväznej časti vyhlasovanej všeobecne záväzným nariadením, je dôvodová správa, ktorá nemá záväzný charakter. Kým teraz sa každý územný plán člení na smernú časť a na záväznú časť, po novom bude celá územnoplánovacia dokumentácia záväzná a k nej bude existovať dôvodová správa, ktorá nemá záväzný charakter a v ktorej bude slovne vyjadrené, to čo je vyjadrené v súčasnej smernej časti územnoplánovacej dokumentácie a čo je potrebné na uplatňovanie územnoplánovacej dokumentácie. Ide o podstatnú koncepčnú zmenu, ktorá by mala výrazne zracionalizovať obsah a sprehľadniť
14
územný plán, a tak zvýšiť jeho účinnosť a praktickú použiteľnosť. Forma vyjadrenia územnoplánovacej dokumentácie je textová a grafická, tak pre záväznú časť, ako aj pre dôvodovú správu.
V odseku 3 sa podrobnejšie popisuje grafická a textová forma spracovania územnoplánovacej dokumentácie vo vzťahu k zákonu č. 3/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre pre priestorové informácie, keďže návrh zákona ukladá sprístupňovanie územnoplánovacej dokumentácie a jej jednotlivých etáp pri obstarávaní v digitálnej forme.
Navrhovaný zákon v odseku 4 ustanovuje novú vertikálnu štruktúru územnoplánovacej dokumentácie. Koncepcia územného rozvoja Slovenska a územné plány regiónov, obcí a zón a zastavovací plán (pričom na úrovni obce ide o tri dokumenty s rôznou mierou podrobnosti) tvoria hierarchické stupne územnoplánovacej dokumentácie. Termín „územnoplánovacia dokumentácia“ je tak súhrnným vyjadrením existencie obsahovo hierarchicky previazaných územnoplánovacích dokumentácií územných celkov. Dôvodom tohto riešenia je, že všetky územnoplánovacie dokumentácie sa vo svojom súhrne týkajú toho istého územia, jeho časti, ale v rôznej miere podrobnosti.
V odsekoch 5 a 6 definované pojmy „dopravná infraštruktúra“ a „technická infraštruktúra“. Tieto pojmy nahradia pojmy verejné dopravné a technické vybavenie územia používané v doterajšom zákone, ktoré sa ukázali v praxi ako nepraktické; vychádza sa však z doterajšieho obsahu týchto pojmov. Termín „dopravná infraštruktúra“ (a jej súčasti cestná infraštruktúra, železničná infraštruktúra a letecká infraštruktúra) používajú aj právne akty Európskej únie. Reaguje sa na členenie infraštruktúry v dokumentoch Európskej únie. Výraz „dopravná infraštruktúra“ je definovaný v rozhodnutí Európskeho parlamentu a Rady č.1692/96/EHS z 23. júla 1996 o základných usmerneniach spoločenstva pre rozvoj transeurópskej dopravnej siete.
V odseku 7 sa vyjadruje pravidlo, aby sa prednostne zastavovali nezastavané a účelne nevyužívané stavebné pozemky v zastavenom území, najmä tzv. prieluky v domoradoch. Dôvodom je poznatok, že sa neustále rozširujú hranice sídiel na novú výstavbu čiže na výstavbu tzv. na zelenej lúke a v sídlach tzv. zahusťovaním okrajových obytných častí sídiel, ktorých zastavanie je pre investorov lacnejšie a technicky jednoduchšie. Pritom stred miest a obcí zostáva nepovšimnutý, často s mnohými voľnými plochami, ktoré majú status nezastavaných stavebných pozemkov. To spôsobuje postupné vyľudňovanie centier a zvyšuje kapacitné nároky na dopravu v rannej a popoludňajšej špičke medzi stredom sídiel a okrajovými štvrťami.
Účelom definovania verejného priestoru (odsek 8) je jednoznačne vymedziť verejné plochy a verejnosti prístupné priestory od ostatných plôch. Verejný priestor nezastupiteľnú funkciu utvárať podmienky pre verejný spoločenský kontakt a spolužitie obyvateľov obce bez ohľadu na využívanie nejakého zariadenia občianskej vybavenosti. V poslednom období sa v novovznikajúcich obytných celkoch verejný priestor nevymedzoval a dodatočne tento nedostatok nebol reálne odstrániteľný. Vymedzenie verejného priestoru v praxi býval problém a v pochybnostiach sa vyžadovalo individuálne skúmanie a rozhodovanie stavebného úradu na účel jednotlivých konaní alebo obecného zastupiteľstva pre potreby rozhodovania obce, pričom zákon neupravoval kritériá.
V odseku 9 sa predpokladá, že v územnoplánovacej dokumentácii sa vymedzia aj plochy na umiestnenie stavieb, ktoré potrebné vo verejnom záujme podľa územného plánu obce.
15
V tomto zozname sa nebudú uvádzať stavby, ktoré potrebné vo verejnom záujme podľa iných predpisov, ako zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. xx/2015 Z. z. o územnom plánovaní a výstavbe (stavebný zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov, zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov, zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene a zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v platnom znení, zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách a prírodných liečebných kúpeľoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.
K § 6: Teraz platný stavebný zákon ustanovuje viaceré špecializované územnoplánovacie podklady (urbanistickú štúdiu, územný generel, územnú prognózu, územno-technické podklady), ktoré sa obstarávajú na účely východiskových podkladov pre obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie. Táto škála sa ukázala spolu s tzv. prieskumami a rozbormi ako nadbytočne pestrá, nákladná a neraz aj nepotrebná vzhľadom na rozvoj informačných systémov obsahujúcich údaje a informácie o území, ktoré od roku 1976 zaznamenali veľký rozvoj.
Preto sa navrhuje, aby medzi územnoplánovacie podklady boli zaradené len dva (odsek 1).
Územnoplánovacia štúdia môže zahŕňať terajšiu urbanistickú štúdiu, krajinnú štúdiu, územný generel a územnú prognózu.
Územnotechnické podklady existujú teraz ako trvalo udržiavaný a aktualizovaný informačný systém o území. Nový zákon posilňuje ich funkciu a budú slúžiť ako prieskumy územia obsahujúce relevantné dáta o území a sú nevyhnutným podkladom pre spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
V odseku 2 sa ustanovuje, že územnoplánovacie podklady majú textovú a grafickú časť. Územnoplánovacie podklady na rozdiel od územnoplánovacej dokumentácie majú len smerný charakter. Smerný charakter je zaužívaný pojem v územnoplánovacej praxi, ktorý vyjadruje, že územnoplánovacie podklady nie záväzné, majú odporúčací charakter a slúžia pre následné spracovanie územnoplánovacej dokumentácie.
K § 7: Stavebný pozemok je rozhodujúcim územným prvkom výstavby. V odseku 1 sa z terajšieho stavebného zákona 43b ods. 1 stavebného zákona) preberá jeho vymedzenie a spôsob jeho určenia, a to určovanie predovšetkým územnoplánovacou dokumentáciou.
16
Rozhodovanie stavebného úradu sa viaže na doterajšie stavebné pozemky, ale do budúcna sa nepočíta s tým, aby sa stavebné pozemky určovali individuálnym rozhodovaním stavebného úradu. V prechodných ustanoveniach 142 ods. 4) sa počíta s postupným zánikom takéhoto rozhodovacieho oprávnenia stavebného úradu. Dovtedy vydané právoplatné územné rozhodnutia však zostanú v platnosti.
Význam ustanovenia odseku 1 je v tom, že sa určuje základné pravidlo, akým spôsobom sa pozemok môže stať stavebným. Obmedzenie určovania pozemkov za stavebné len na základe územnoplánovacej dokumentácie je prvkom posilnenia demokracie v obciach a spoluúčasti verejnosti na rozhodovaní o území. Tým sa zároveň prispieva k ochrane sídelného prostredia a k obmedzeniu úbytku poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ktorému musia čeliť obce pod silným tlakom investorov.
Pozemkom treba vo všeobecnosti rozumieť časť zemského povrchu právne oddelenú od susedných častí hranicou, ktorá je evidovaná administratívne a vyznačená geodeticky lomovými bodmi (tzv. parcela), a na väčšinou aj fyzicky vyznačenú v teréne. Hranicou pozemku môže byť hranica správnej jednotky (napríklad, hranica územia obce), hranica katastrálneho územia, hranica zastavaného územia obce, hranica podľa vlastníctva alebo držby (nájmu) pozemkov alebo hranica podľa druhu pozemku (napríklad, poľnohospodárska pôda, lesný pozemok) alebo podľa spôsobu jeho užívania (napríklad, záhrada, verejné priestranstvo). Podrobne to upravuje zákon o geodézii a kartografii a zákon o katastri nehnuteľností.
Odsek 2 ustanovuje kritéria určovania pozemkov za stavebné pozemky. Nestačí teda len právny úkon vyhlásenia (určenie), ale musia byť splnené aj reálne terénne požiadavky na takýto pozemok; inak by hrozilo, že za stavebný pozemok by mohol byť určený aj pozemok, ktorý by sa reálne nedal zastavať.
Odsekom 3 sa ustanovuje pravidlo pre rozhodovanie o stavebných pozemkoch, ktorým sa zdôrazňuje závislosť na ochrane poľnohospodárskej pôdy a lesných pozemkov. Ochrana týchto pozemkov a pôdy vyššiu mieru verejného záujmu z dôvodu, že ide o najcennejšie a nenahraditeľné prírodné dedičstvo.
K § 8: Zastavovacie podmienky dôležitým podkladom na určovanie regulatívov v zastavovacom pláne a na rozhodovanie o umiestňovaní stavby na konkrétnom stavebnom pozemku a záväzným podkladom na navrhnutie druhu a parametrov stavby a na vypracovanie projektovej dokumentácie.
V odseku 2 sa uvádzajú najdôležitejšie podmienky na zastavanie stavebného pozemku, aby sa podľa nich dalo naprojektovať umiestnenie stavby na stavebnom pozemku na účely povoľovania stavby. Územnoplánovacia dokumentácia určuje nielen plochy a jednotlivé pozemky, ktoré určené na zastavanie (stavebné pozemky), ale aj také, ktoré dočasne alebo natrvalo vylúčené zo zastavania. Pozemok vylúčený zo zastavania by mal byť vymedzený v územnom pláne a presne určený v zastavovacom pláne v nadväznosti na dôvod vylúčenia. Tým by sa malo docieliť, aby z možného zastavania boli trvalo vylúčené plochy a pozemky, na ktorých stavba nie je vhodná z dôvodov trvalého prírodného ohrozenia, napríklad inundačné územie, pozemky ohrozené zosuvmi svahov alebo pádom skál, alebo z dôvodov potreby ochrany chránených území pred zastavaním alebo pred vplyvom stavieb,
17
ktoré by mohli ohroziť chránené časti prírody a krajiny alebo znehodnocovať stavby patriace do pamiatkového fondu.
Určením zastavovacích podmienok vopred v územnoplánovacej dokumentácii a ich zverejnením sa umožní zlúčiť doteraz oddelené postupy umiestňovania stavieb a povoľovania stavieb, a tak stavebníkom usporiť čas.
K § 9: Definícia stavby je dôležitá pre používanie stavebného zákona, pretože termín „stavba“ je jadrom pre všetky základné právne vzťahy vo výstavbe. Jej význam zvyšuje skutočnosť, že slovenské právo nemá všeobecnú definíciu stavby v Občianskom zákonníku, a tak sa táto definícia používa nielen v stavebnom práve, ale v celom právnom poriadku. Navrhovaná definícia vychádza z definície zavedenej do nášho práva ešte smernicou Rady 89/106/EHS.
Požiadavku pevného spojenia zariadenia so stavbou alebo s pozemkom obsahuje aj teraz platný zákon a je definičným znakom všetkých definícií v našom právnom poriadku stavby od čias Uhorska a je takým aj v iných štátoch. Uvedený taxatívny výpočet spôsobov pevného spojenia so zemou v odseku 2 jednoznačne odlišuje stavby od iných konštrukcií, ktoré nie pevne spojené so zemou alebo s inou stavbou.
Občiansky zákonník v § 119 ods. 2 zaraďuje medzi nehnuteľnosti len stavbu spojenú so zemou pevným základom, čiže len skupinu pod písmenom a), a pozemky, čo možno ešte akceptovať pre podzemné stavby pod písmenom e), keďže fyzicky neoddeliteľnou súčasťou pozemku. Pevné spojenia so zemou podľa písmen b) d) nie podľa § 119 ods. 2 Občianskeho zákonníka nehnuteľnosťami, ale buď súčasťou nehnuteľnosti, napríklad tunely a mosty ako súčasť stavby pozemnej komunikácie, alebo hnuteľnosťami, napríklad konštrukcie rozhľadní, antény.
V ďalších odsekoch jednotlivé definície potrebné na odlíšenie stavby od iných vecí a na kategorizáciu stavieb. Majú význam pre prax, najmä na účely projektovania a povoľovania stavieb, aby sa v maximálne možnej miere odstraňovali v činnosti stavebných úradov pochybnosti a u stavebníkov špekulácie.
Členenie v odseku 3 je právne dôležité na účely umiestňovania a povoľovania stavieb a na pravidlá ich odstraňovania.
Odsek 4 je potrebný na rozlíšenie, či ide o novostavbu, alebo o zmenu stavby (prestavbu). Pevný základ tak bude zákonným kritériom rozlišovania. Terajší stavebný zákon takéto kritérium neobsahuje, hoci v praxi stavebných úradov je už zaužívané.
Potrebným je aj vymedzenie podzemnej stavby (odsek 5), aby neboli pochybnosti najmä vzhľadom na potrebu jej nadzemných nadstavieb. Definícia odstráni niektoré pochybnosti, ktoré bolo potrebné v praxi riešiť dodatočnými výkladmi a usmerneniami.
Odsek 6 je dôležitým všeobecným výkladovým usmernením pre prax, aby neboli pochybnosti medzi stavbou, príslušenstvom stavby a súčasťou stavby. To je dôležité na účely umiestňovania (napríklad pri zmene stavby) a povoľovania stavieb, aby bolo zrejmé, že stavbou sa rozumie všetko, čo k nej patrí, aby bola kompletná a funkčná. V praxi totiž vznikali problémy, či niektoré súčasti inžinierskych stavieb sa majú povoľovať (ohlasovať) samostatne alebo už sú povolené (ohlásené) povolením hlavnej stavby.
V zásade by sa novostavba mala povoľovať ako celok, vrátane príslušenstva a súčastí. Problémy v súčasnosti nastávajú pri povoľovaní zmien stavieb a stavebných úprav, keď príslušenstvo a súčasti stavieb predmetom samostatného rozhodovania.
18
K § 10: Členenie stavieb podľa stavebnotechnického vyhotovenia je prevzaté z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb (zverejnená ako príloha vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z.z.) a je v podstate zhodné s terajším stavom 43a stavebného zákona).
Základné členenie stavieb na budovy a na inžinierske stavby používajú aj právne záväzné akty Európskej únie, napríklad nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 z 9. marca 2011, ktorým sa ustanovujú harmonizované podmienky uvádzania stavebných výrobkov na trh a ktorým sa zrušuje smernica Rady 89/106/EHS (Ú.v. EÚ L 88,4.4.2011).
Definícia budovy uvedená v odseku 2 je prevzatá zo smernice Rady 89/106/EHS do teraz platného stavebného zákona 43a ods. 1 stavebného zákona). Keďže sa používa v celom Európskom hospodárskom priestore, nie je dôvod ju neprevziať do navrhovaného zákona.
Aj ďalšie členenie budov podľa účelu a spôsobu užívania na bytové a nebytové (odseky 3 a 4) sa s drobnými formulačnými úpravami preberá do navrhovaného zákona, pretože sa osvedčilo, je súladné aj s členením v iných štátoch a používa sa v rozhodovacej praxi orgánov verejnej správy, v navrhovaní a projektovaní stavieb, v slovenských technických normách, a tak nie je dôvod na zmenu.
Účelom definovania podlažia v odseku 5 je odstrániť praktické problémy, ktoré vznikajú pri projektovaní, povoľovaní a kolaudácii budov. Teraz zákon síce používa termín „podlažie“, ale nedefinuje ho, a tak jeho technické parametre vyplývajú len z technických noriem; zákonný základ pre ne však neexistuje. To umožňuje pomerne voľne a účelovo narábať s termínom „podlažie“ pri kvalifikovaní priestoru medzi podlahou a stropom miestnosti, čiže s tzv. svetlou výškou. Význam vymedzenia termínu „podlažie“ je aj v tom, že na viacerých miestach zákona a vykonávacích predpisov sa spomína podlažie ako znak budovy a zároveň podlažie je aj kritériom rozlišovania druhov a kategórií budov.
Členenie inžinierskych stavieb (odsek 6) je tiež prevzaté z Medzinárodnej štatistickej klasifikácie stavieb (príloha vyhlášky Štatistického úradu SR č. 323/2010 Z.z.). Rovnako aj terminológia členenia inžinierskych stavieb (typ 2) na dopravnú infraštruktúru (oddiel 21), na inžinierske siete (oddiel 22), na komplexné priemyselné stavby (oddiel 23) a na ostatné inžinierske stavby (oddiel 24). Jednotlivé oddiely štatistickej klasifikácie sa podrobnejšie uvádzajú vo vykonávacej vyhláške aj s príkladmi z dôvodu vyššej inštruktívnosti stavebného zákona pre potreby praxe.
Definícia líniovej stavby (odsek 7) je potrebná z dôvodu, že navrhovaný zákon ustanovenia, ktoré majú osobitný režim pre líniové stavby, ich stavebníkov a ostatných účastníkov konaní. Obsahovo ide o rovnakú úpravu ako je v teraz platnom stavebnom zákone (v § 139 ods. 3). Líniovými stavbami sa rozumejú najmä stavby pozemných komunikácií, inžinierske siete, protihlukové steny, svahové oporné múry, ochranné protipovodňové stavby, hrádze, a podobne.
Odsekom 8 sa preberá z terajšej právnej úpravy výnimka pre definovanie stavby ako stavebnej konštrukcie pevne spojenej so zemou. Navrhované stavebné konštrukcie náhradou za reálne existujúce zariadenia (od 1. októbra 1976 do 1. januára 2015), resp. terajšie reklamné stavby (od 2. januára 2015). Pre tieto stavebné konštrukcie nie je samostatný zákon, ale tradične súčasťou stavebného práva, hoci u niektorých chýba znak pevného
19
spojenia so zemou v pravom zmysle slova 9 ods. 2). Zo stavebnotechnického hľadiska však inžinierskymi konštrukciami, ktoré patria z hľadiska medzinárodnej klasifikácie stavieb medzi tzv. ostatné inžinierske stavby.
Účel odseku 9 je ustanoviť základné pravidlo používania stavebného zákona vo vzťahu k osobitným úpravám. Navrhovaný stavebný zákon bude subsidiárnou úpravou, čiže prednosť majú špeciálne právne úpravy inžinierskych stavieb (diaľnice, cesty a miestne komunikácie, železničné a iné dráhy, letiská a letecké pozemné zariadenia, vodné stavby). Navrhovaný zákon je tak všeobecnou úpravou, ktorá platí, ak nie je osobitná úprava v inom zákone.
K bodu 11: Kategorizácia stavieb v zásade vychádza z terajšej kategorizácie stavieb 139b stavebného zákona), ale s presnejšími znakmi a s navrhnutou novou kategóriou stavieb vyhradenými stavbami. Kategorizácia stavieb je dôležitá na právny režim umiestňovania, povoľovania, uskutočňovania a kolaudácie stavieb. Podrobnú kategorizáciu uvádza vykonávacia vyhláška.
Drobné stavby (odsek 2) by mali mať najnižší stupeň administratívneho zaťažovania stavebného úradu a stavebníka s umiestnením a povoľovaním. Vyplýva to z ich účelu existencie spravidla ako doplnkových stavieb, ktoré nemajú podstatný vplyv na svoje okolie. Vymedzené prevažne svojim stavebnotechnickým rozsahom zastavanej plochy do 25 m2 a výšky 5 m. Zaradené sú medzi ne aj výrobky, ktoré plnia funkciu stavby, ak spĺňajú uvedené kritériá, oplotenie do výšky 2 m, prípojky stavieb a pozemkov na inžinierske siete. Dôležité je, že nemôže ísť o stavby určené na bývanie. Podrobná úprava je vo vykonávacom predpise.
Ďalšou úľavou je, že projekt drobnej stavby môže vypracovať aj tzv. kvalifikovaná osoba, ktorá síce musí mať príslušné vzdelanie (architektonické alebo stavebného zamerania podľa druhu stavby), ale nemusí mať autorizáciu architekta, stavebného inžiniera alebo geodeta a kartografa. Napokon navrhovaný zákon pripustí, aby sa takéto stavby naďalej mohli uskutočňovať aj svojpomocou stavebníka.
Jednoduché stavby (odsek 3) z hľadiska mechanickej odolnosti (statiky) a požiarnej bezpečnosti a vplyvu na okolie vyžadujú vyššiu mieru zainteresovanosti stavebného úradu a odborne spôsobilých osôb. Ide o budovy vrátane stavieb určených na bývanie (napríklad bytové budovy so zastavanou plochou do 300 m2 s najviac dvomi nadzemnými podlažiami, rekreačné chaty so zastavanou plochou do 80 m2 a výškou najviac 9 m), pri ktorých sa musí vyžadovať stavebné povolenie. Jednoduchou stavbou aj prízemné nebytové budovy, ktorých zastavaná plocha je najviac 300 m2 a výška 15 m a ich užívanie nie je určené na pobyt viac ako 30 osôb. Aj nomenklatúru a podrobnejšie kritériá ustanovuje vykonávacia vyhláška.
Povoľovať sa budú v jednom, stavebnom konaní v ktorom sa súčasne aj umiestnia. Takéto stavby bude tiež možné uskutočňovať svojpomocou stavebníka, ak uskutočňovanie takýchto stavieb bude pod stavebným dozorom oprávnenej osoby (stavebného dozorcu).
Stavby, ktoré nie v kategórii drobné alebo jednoduché, označené ako ostatné stavby a pre ich uskutočnenie sa bude vyžadovať stavebné povolenie. Ich umiestnenie bude posúdené v závislosti od existencie a stupňa územnoplánovacej dokumentácie. Na území obce bez územného plánu obce umiestnenie stavieb bude vyžadovať územné rozhodnutie, v prípade existencie územného plánu obce alebo územného plánu zóny bude postačovať územný súhlas orgánu územného plánovania, ktorým schváli zastavovacie podmienky na pozemku. Ak zastavovacie podmienky pre územie určuje zastavovací plán, postačí iba záväzné stanovisko
20
orgánu územného plánovania vydané pre stavebné konanie, ktorým potvrdí súlad návrhu so zastavovacími podmienkami.
Odsekom 3 sa z množiny všetkých ostatných stavieb vyčleňuje skupina tzv. vyhradených stavieb. Ide o stavby, ktoré z hľadiska základných požiadaviek na stavby, najmä požiadaviek mechanickej odolnosti a stability (statiky) a požiarnej bezpečnosti alebo z hľadiska vplyvu na okolie vyžadujú zvýšenú pozornosť a priebežnú kontrolu výstavby i užívania. Prevažne ide o inžinierske stavby. Podrobnosti a ich výpočet, aby sa v praxi predišlo možnému nerovnakému prístupu k stavebníkom zo strany stavebného úradu a naopak, ustanovuje vykonávacia vyhláška.
Inšpiráciou na vyčlenenie takýchto stavieb do samostatnej kategórie boli známe veľké stavebné nehody (zrútenie) na stavbách podzemných garáží v Bratislave-Karlovej Vsi a na Plynárenskej ulici v Bratislave a tragické zrútenie pomocnej konštrukcie na výstavbe diaľničného mosta pri Kurimanoch, ako aj poznatky zo zahraničných právnych úprav.
Vyhradené stavby budú musieť byť nielen umiestnené v súlade so zastavovacími podmienkami zastavovacieho plánu (intravilán) alebo územného plánu obce (extravilán), ale aj na základe územného rozhodnutia stavebného úradu, ktoré zostane povinné pre túto skupinu stavieb.
Povoľovať sa budú v stavebnom konaní. Projekt stavby musí vypracovať výlučne odborne spôsobilá osoba (autorizovaný architekt alebo stavebný inžinier) a k dokumentácii nosných konštrukcií (statickému posudku), ktorý je súčasťou projektovej dokumentácie stavby, musí byť stavebnému úradu priložené aj tzv. kontrolné statické posúdenie od kontrolného statika. Obsahom kontrolného statického posúdenia je preverenie správnosti statických a dynamických výpočtov statického posudku.
Uskutočňovať vyhradenú stavbu bude môcť len kvalifikovaný zhotoviteľ stavby, uskutočňovanie stavby musí riadiť autorizovaný hlavný stavbyvedúci a musí byť pod stavebným dozorom autorizovaného stavebného dozorcu a pod dohľadom koordinátora bezpečnosti. Kontrolné prehliadky stavby v jednotlivých fázach výstavby počas jej uskutočňovania budú pod dohľadom stavebného úradu.
Odsek 5: Kritériom vnútorného členenia konštrukcií na informácie na účely postupov upravených v zákone sa navrhuje stavebnotechnické vyhotovenie vyjadrené veľkosťou informačnej plochy. Najväčšia informačná plocha vyjadruje nielen hodnotu na účely šírenia informácií, ale je spravidla spojená aj so stavebnotechnickým a konštrukčným vyhotovením a mierou spojenia so zemou alebo s inou stavbou. Podrobnosti ustanoví vykonávacia vyhláška.
K bodu 12: Jednou z dôležitých úloh, ktoré vyriešiť navrhovaný zákona, je riešenie nepovolených stavieb, populárne označovaných ako tzv. čierne stavby. Problematika sa stala v ostatných dvadsiatich rokoch celospoločensky zaťažujúcou. To, čo sa vo verejnosti označuje ako „čierna stavba“ však stavebnotechnicky a právne tvorí pestrú štruktúru a miera nesúladu s právom je rôzna. Preto návrh rozlišuje nepovolené stavby, neohlásené stavby a stavby v rozpore s rozhodnutím. Okrem toho právne odlišuje stavby spred účinnosti navrhovaného zákona a po účinnosti navrhovaného zákona.
21
V terajšej právnej úprave chýba definícia nepovolenej stavby, upravuje sa len postup pri dodatočnom povoľovaní alebo odstraňovaní stavieb, ktoré boli postavené bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním.
Ustanovenia navrhovaného zákona členia tzv. čierne stavby na niekoľko skupín. Najvážnejšou nepovolenou stavbou je stavba a zmena stavby, na ktorú neexistuje stavebné povolenie ani iné rozhodnutie stavebného úradu, a ktorá je tak uskutočňovaná svojvoľne. Ide o najťažšie prehrešky proti poriadku vo výstavbe a o stavby, ktoré vo verejnom záujme nemožno akceptovať. Často ide o stavby na cudzích pozemkoch, stavby v rozpore s regulatívmi územného plánu, stavby na pozemkoch vylúčených podľa územného plánu zo zastavania.
V odseku 1 sa definuje najvážnejšie porušenie stavebných predpisov, keď ide o stavbu uskutočňovanú alebo zhotovenú absolútne bez územného rozhodnutia a/alebo bez stavebného povolenia. Alebo ide o stavbu alebo zmenu stavby v takom príkrom rozpore s existujúcim povolením alebo iným rozhodnutím, že je mimo ich rámca, pričom obchádza územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie z obsahového hľadiska. Takáto stavba je mimo stavebného práva a z hľadiska verejného práva nezasluhuje ochranu. Z hľadiska súkromného práva však ide o vec, ktorá svojho vlastníka a jeho vlastníctvo k nej zasluhuje primeranú ochranu. Pre stavby spred účinnosti navrhovaného zákona budú postihované podľa teraz platného stavebného zákona v rozsahu uvedenom v prechodných ustanoveniach (§ 144).
Odsek 2 rieši situácie, ktoré sa v praxi vyskytujú a stavebné úrady k riešeniu pristupujú rôzne. Účelom je ochrániť oprávneného stavebníka, ktorý sa dostal do bezprávneho stavu v dôsledku situácie, ktorú nezavinil. Dôležitým je definičný znak, že stav zrušenia rozhodnutia nezavinil, napríklad nesprávnymi alebo nepravdivými údajmi.
Ide o prípady procesných chýb stavebného úradu, ktorých výsledkom je zrušenie rozhodnutia súdom alebo v rámci zrušenia rozhodnutia mimo odvolacie konanie pre nezákonnosť alebo nesprávny úradný postup. Výslovná úprava v zákone je potrebná, lebo v čase od zrušenia stavebného povolenia do vydania nového opraveného stavebného povolenia stavebník je v právom neupravenom stave a formálnoprávne uskutočňuje stavbu bez existencie platného stavebného povolenia.
K § 13: Ustanovenie v odseku 1 upravuje obdobu predchádzajúceho paragrafu, keď nedostatkom je chýbajúce ohlásenie stavebnej činnosti, ktoré je podľa stavebných predpisov potrebné. Ohlásenie a vydávanie súhlasu nie je konaním podľa všeobecnej úpravy správneho konania. Na postup vydania súhlasu sa však vzťahuje základné pravidlo uvedené v § 3 ods. 6 správneho poriadku.
Odseky 2 a 3 definíciami nového právneho inštitútu súhlasov. Súhlasom sa označujú v návrhu jednostranné úkony správneho orgánu, ktorými písomne oznamuje stavebníkom, že k ohlásenej stavbe alebo inej činnosti nemá námietky. Obsahovo ide o terajší stav 57 stavebného zákona), len označenie je nové.
K § 14: Inštitúcia zmeny stavby existuje aj v terajšej úprave 68 stavebného zákona), ale je málo inštruktívne vyjadrená. Preto sa navrhuje podrobnejšia úprava.
Stavebná odchýlka od overeného projektu stavby a od podmienok stavebného povolenia môže mať rôzny stupeň vážnosti z hľadiska základných požiadaviek na stavby. Zmena stavby
22
je najvážnejšia stavebná odchýlka, ktorá prichádza do úvahy na existujúcej stavbe, pretože zasahuje do jej koncepčných prvkov z hľadiska základných požiadaviek na stavby.
V odseku 1 je definícia zmeny stavby s uvedením základných kritérií na odlíšenie od stavebných úprav a od udržiavacích prác a následne v odsekoch 2 a 3 taxatívne uvedené prípady, ktoré sa budú považovať za zmeny stavby.
Na zmeny existujúcej stavby sa bude vzťahovať stavebný zákon ako na stavby, čiže musí povoliť stavebný úrad v stavebnom konaní (konanie o zmene stavby).
Podrobnosti upravuje vykonávacia vyhláška.
K § 15: V ustanovení odseku 1 je definícia stavebných úprav existujúcej stavby. Na stavebné úpravy, ktorými sa nezasahuje do nosných konštrukcií ani podstatne nemení ich vzhľad (teda nejde o zmenu stavby), postačuje stavebný súhlas stavebného úradu. V takomto prípade rozsah a dôležitosť stavebných úprav posudzuje stavebný úrad a ich ohlásenie akceptuje formou stavebného súhlasu.
V nasledujúcich odsekoch definované formy najčastejších stavebných úprav existujúcej stavby. Ide o najčastejšie formy úpravy existujúcich (dokončených a užívaných) stavieb, ktoré nemajú charakter zmeny stavby podľa predchádzajúceho paragrafu.
Technickým vybavením stavby sa rozumie celé strojové a prístrojové vybavenie stavby umožňujúce jej prevádzku. Časť z nich vyhradené technické zariadenia podľa predpisov o zaistení bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, ktoré na svoju prehliadku, opravy a revízie vyžadujú odbornú spôsobilosť revízneho technika.
Podstatnou časťou technického vybavenia budov technické systémy budov, ktorými sa rozumejú vykurovacie a klimatizačné systémy a systém vnútorného osvetlenia podľa predpisov o energetickej hospodárnosti budov vrátane súvisiacich rozvodov a prípojok.
Podrobnosti upravuje vykonávacia vyhláška.
K § 16: V ustanovení je definícia, čo treba považovať za udržiavacie práce na stavbe.
Význam odlišovania stavebných úprav a udržiavacích prác je v tom, že na udržiavacie práce v zásade netreba súčinnosť stavebného úradu a nevyžaduje sa ani ich ohlásenie.
V základnom rámci sa okruh udržiavacích prác preberá z terajšej úpravy 139b ods. 15 stavebného zákona) a bude podrobne uvedený vo vykonávacej vyhláške.
K § 17: Stavenisko je dôležitým organizačným prvkom výstavby, a preto sa mu podrobnejšie ako doteraz venuje aj navrhovaný zákon. V odsekoch 1 a 2 je jeho všeobecná definícia, z ktorej vyplýva dočasnosť staveniska, miesto a účel, aký v uskutočňovaní stavby plniť.
Odsekom 2 sa ustanovuje pravidlo, kde možno zriadiť stavenisko. Z terajšej úpravy 43i ods. 1 stavebného zákona) sa preberá možnosť v nevyhnutnom prípade najmä v stiesnených pomeroch miesta výstavby určiť rozhodnutím stavebného úradu ako súčasť staveniska aj cudzie pozemky, napríklad pozemok suseda alebo verejný priestor.
Stavenisko podlieha regulovanému režimu a základné prvky tohto režimu uvedené v odseku 3. V zásade sa preberá terajšia úprava s viacerými spresneniami a s väčšou podrobnosťou. Dôvodom je skutočnosť, že stavenisko je miestom, kde sa uskutočňujú práce
23
predstavujúce zvýšené nebezpečenstvo úrazu a kde uložené stavebné výrobky a stavebné mechanizmy, ktoré predstavujú značný majetok.
V odseku 4 je prevzatý okruh osôb oprávnených vstupovať na stavenisko okrem zhotoviteľa stavby a jeho zamestnancov, ktorí uskutočňujú stavbu, a stavbyvedúceho.
Požiadavka upovedomiť stavbyvedúceho o vstupe na stavenisko je odôvodnená bezpečnostným rizikom voľného pohybu po stavenisku a po stavbe, a tým, že zákon zveruje správu staveniska, ochranu majetku a organizovanie stavebných prác výlučne stavbyvedúcemu, ktorý znáša osobnú zodpovednosť za škody a iné nedostatky na stavenisku.
K § 18: So spresňujúcimi úpravami sa preberá z terajšieho stavebného zákona 46d stavebného zákona) úprava o stavebnom denníku. Opodstatňuje to dôležitosť dokumentačnej funkcie stavebného denníka, najmä na účely kolaudácie stavby a na účely vyvodzovania zodpovednosti aktérov výstavby, keď dôjde k vzniku škody alebo k úrazu.
Podrobnosti o forme a vedení stavebného denníka upravuje vykonávacia vyhláška. V súlade s pripravovanou elektronizáciou administratívnej činnosti vo verejnej správe sa počíta aj s možnosťou elektronického vedenia stavebného denníka. Vzhľadom na skutočnosť, že dosiaľ nie je základná právna úprava elektronickej formy stavebného denníka dovedená do rutinnej prevádzky v celej štátnej stavebnej správe, nie je možné reagovať v navrhovanom zákone na potrebné detaily, a preto sa splnomocňuje na úpravu vykonávací predpis 141 ods. 1 písm. h)]. Toto riešenie je ústavnoprávne možné, lebo vykonávací predpis upraví len formu vedenia denníka, ale nie povinnosť jeho existencie a vedenia.
Odsekom 4 sa preberá doterajšia výnimka pre stavby uskutočňované svojpomocou. Záznam o stavbe je zjednodušenou podobou stavebného denníka, ktorá je podľa doterajšej praxe postačujúca pre uskutočňovanie drobných stavieb a jednoduchých stavieb.
K § 19: Na účely umiestňovania, povoľovania a uskutočňovania stavieb ťažiskový význam projektová dokumentácia, lebo bez nej nie je známy vzhľad, funkcia a stavebnotechnické parametre navrhovanej stavby, zmeny stavby alebo podmienok odstraňovania stavby.
Terajší stavebný zákon nemá definíciu projektovej dokumentácie a na všetky súvislosti vo všetkých konaniach používa všeobecné pomenovanie „dokumentácia“ alebo „projektová dokumentácia“ bez ohľadu na jej štruktúru v jednotlivých konaniach a pri uskutočňovaní stavby. Preto sa navrhuje základná definícia (odsek 1) a jej základný obsah v rozsahu, ktorý je spoločný pre všetky konania (odsek 2). Na odseky 1 a 2 nadväzuje vykonávacia vyhláška, ktorá podrobne uvádza štruktúru projektovej dokumentácie podľa jednotlivých konaní a kategórií stavieb.
Každá projektová dokumentácia sa skladá z projektu a z ďalších dokumentov, ktoré s projektom súvisia a tvoria tzv. dokladovú časť. Projektom stavby je vždy textové a grafické (výkresové) znázornenie navrhovanej stavby alebo zmeny stavby a jej umiestnenia. Podľa účelu projektu, na aký sa má použiť, je však rozdiel vo forme a v obsahu.
Súvisiacimi dokumentmi listiny, ktoré majú vzťah k obsahu projektu, najmä podkladové listiny s technickými údajmi, stanoviská, vyjadrenia a záväzné stanoviská dotknutých orgánov, ktoré v projekte zohľadnené a boli v príprave obstarané. Stavebnému úradu dokladová časť projektovej dokumentácie preukazuje spoluúčasť na obsahu projektu a
24
parametrov navrhovanej stavby a zároveň pre konania podkladom pre rozhodovanie. Majú význam aj na priebeh konania, lebo stavebný úrad nemusí vyžadovať vyjadrenia a záväzné stanoviská, ktoré sú súčasťou projektovej dokumentácie alebo sú v nej zohľadnené.
K § 20: Termín „stavebná dokumentácia“ sa v terajšom stavebnom zákone neupravuje, ale prax ho pozná. Stavebný zákon ju vyjadruje opisom ako dokumenty, ktoré potrebné, aby boli na stavenisku počas uskutočňovania stavby.
V záujme komplexnosti navrhovaného zákona sa navrhuje povinné písomnosti, ktoré musia byť na stavenisku, označiť ako stavebná dokumentácia (odsek 1). Dôležité je to aj z toho dôvodu, že jej nedostatok na stavenisku je sankcionovateľný. Sumár dokumentov musí byť sprístupnený štátnemu stavebnému dohľadu alebo štátnemu dozoru nad bezpečnosťou vyhradených zariadení, alebo iným štátnym orgánom, napríklad, inšpekcii práce (čierna práca), štátnej obchodnej inšpekcii (stavebné výrobky), polícii a finančnej správe (daňové úniky).
Vzhľadom na dokumentárnu hodnotu o priebehu uskutočňovania stavby a jej skutočného vyhotovenia sa navrhuje, aby bola stavebná dokumentácia súčasťou podkladu na rozhodnutie stavebného úradu v kolaudačnom konaní (odsek 2).
Po kolaudácii stavebná dokumentácia nemá dokumentárnu hodnotu pre stavebný úrad, ani pre ostatných účastníkov výstavby. Stavebný úrad v registratúre overenú projektovú dokumentáciu ako výsledok stavebného konania, zápisnice z kontrolných prehliadok a kolaudačné rozhodnutie. Preto sa navrhuje (odsek 3), aby sa stavebná dokumentácia po právoplatnosti kolaudačného rozhodnutia vydala vlastníkovi stavby, pre ktorého môže byť užitočná pri užívaní na účely udržiavacích prác, stavebných úprav a zmien stavby, ako aj na účely reklamácie a údržby stavebnej konštrukcie a opráv technického zariadenia stavby.
K § 21: Úvodné ustanovenie druhej časti navrhovaného zákona ustanovuje základné ciele a úlohy orgánov verejnej správy v oblasti územného plánovania, a to najmä v usmerňovaní rozvoja územia vo verejnom záujme podľa vopred určenej koncepcie rozvoja územia alebo, ak ide o obce, na základe urbanistickej koncepcie. Touto koncepciou premietnutou do regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnoplánovacej dokumentácii ako záväznom dokumente orgán územného plánovania riadi novú výstavbu, prestavbu a obnovu svojho územia tak, aby zabezpečila kvalitu sídelného prostredia pre obyvateľov, územnú a sociálnu súdržnosť, kvalitu životného prostredia v spravovanom území a zabezpečila organizáciou územia trvalý súlad všetkých činností v území a zachovanie hodnôt územia.
Novo sa formuluje úloha verejnej správy v územnom plánovaní zabezpečiť predpoklady pre udržateľný územný rozvoj uvedením foriem činnosti orgánov územného plánovania. Termíny „územná súdržnosť“ a „sociálna súdržnosť“ definované v dokumente schválenom ministrami zodpovednými za územné plánovanie a územný rozvoj členských štátov Európskej únie Územná agenda Európskej únie 2020“. Územná súdržnosť je súborom zásad pre harmonický vyvážený, efektívny a udržateľný územný rozvoj. Termín sociálna súdržnosť v území je najmä o vytváraní územných predpokladov pre sociálne väzby jednotlivých skupín obyvateľov a nevytváranie giet.
25
Rozsah a štruktúra uvádzaných úloh verejnej správy v územnom plánovaní sleduje základné úlohy orgánov územného plánovania - zabezpečiť, aby územné plánovanie bolo v podstate trvalá činnosť naplnená obstarávaním a schválením územnoplánovacej dokumentácie, sledovaním územného rozvoja a udržiavaním aktuálnosti územnoplánovacej dokumentácie.
Ustanovenie odseku 2 vymedzuje úlohy orgánov územného plánovania ako samostatnej účelovej činnosti orgánov verejnej správy, ktorá zásadný význam pre určovanie obsahu územného plánovania a osobitne pre formulovanie obsahu územnoplánovacej dokumentácie. Úlohy platné pre činnosti územného plánovania a pre všetky nástroje územného plánovania, t.j. územnoplánovaciu štúdiu, územnotechnické podklady, Koncepciu územného rozvoja Slovenska, územné plány regiónov, územné plány obcí, územné plány zón a zastavovacie plány. Tie úlohy sa premietajú v príslušnej podrobnosti zodpovedajúcej jednotlivým hierarchickým stupňom územnoplánovacej dokumentácie a jednotlivým územnoplánovacím podkladom. Úlohy zmocnením pre uplatňovanie činnosti verejnej správy v územnom plánovaní podľa odseku 1. Obsah ustanovenia musí byť zohľadnený v každej územnoplánovacej dokumentácii v závislosti od podrobnosti a rozsahu riešenia a v činnosti orgánov územného plánovania pri spolupráci na úlohách iných orgánov verejnej správy.
Regulatívy najdôležitejším praktickým výstupom územnoplánovacej dokumentácie a tvoria jadro jej právnej záväznosti.
Územné plánovanie významnú úlohu aj pri umiestňovaní stavieb a určovaní urbanistických a architektonických požiadaviek na ich umiestnenie a riešenie. Je úlohou územného plánovania utvárať zodpovedajúce podmienky v území s cieľom znižovať dôsledky možných ekologických a prírodných katastrof uplatňovaním preventívneho princípu; rovnako ako pri predchádzaní následkov náhlych ekonomických zmien.
Osobitné úlohy zamerané na zisťovanie stavu a hodnôt územia. V odseku 3 uvedené činnosti, prostredníctvom ktorých orgány územného plánovania napĺňajú úlohy v územnom plánovaní,
Ustanovenie odseku 4 určuje povinnosti orgánov územného plánovania, týkajúce sa obstarávania územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie, udržiavania územnotechnických podkladov a územnoplánovacej dokumentácie okrem zastavovacieho plánu v aktuálnom stave, minimálne každé štyri roky zabezpečovať spracovanie správy o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska, územných plánov regiónov, územných plánov obcí a územných plánov zón, uhrádzať náklady na obstaranie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov, využívať existujúce dokumenty verejnej správy ako podklad pre spracovanie územnotechnických podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. V rámci procesu územného plánovania sa využívajú rôzne podklady a informácie, ktoré boli pre dané územie spracované, napr. strategické hlukové mapy, akčné plány ochrany pred hlukom, projekty pozemkových úprav, programy hospodársko sociálneho rozvoja, dokumenty územného systému ekologickej stability. Ďalšími úlohami vytvárať optimálne podmienky pre územný rozvoj, obnovu sídiel a ochranu prírodného prostredia, presadzovať zámery zo schválenej územnoplánovacej dokumentácie v prerokovaní územnoplánovacích dokumentácií prostredníctvom stanovísk a v územných
26
konaniach vydávaním záväzných stanovísk pre tieto konania a pri riešení rozvoja územia zabezpečovať záujmy obrany štátu.
V odseku 5 je základná pokyn pre orgán územného plánovania pri vydávaní záväzných stanovísk do konaní. Pri vypracovaní záväzného stanoviska pre územné rozhodnutie orgán územného plánovania musí posúdiť súlad územného konania s územným plánom obce alebo územným plánom zóny, alebo zastavovacím plánom. V prípade, že obec nemá územný plán, musí posúdiť navrhovaný stavebný zámer s existujúcimi územnotechnickými podmienkami.
K § 22: Obdobne, ako doteraz vo výstavbe, existujú dôležité činnosti vyhradené určitým odborne spôsobilým fyzickým osobám. Navrhuje sa aj v územnom plánovaní výslovne uvádzať vyhradené činnosti odborne spôsobilým osobám na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a osobám so zákonom požadovanou profesijnou kvalifikáciou na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie ako vyhradené činnosti. Obe vyhradené činnosti existujú aj podľa platného stavebného zákona, ale sa tak neoznačujú a používa sa slovné opisné vyjadrenie.
V odseku 2 je v záujme právnej istoty ustanovené, že v územnom plánovaní môžu vykonávať vyhradené činnosti len fyzické osoby, ktoré majú zákonom požadovanú profesijnú kvalifikáciu podľa tohto zákona (odborná spôsobilosť na obstarávanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie) alebo autorizáciu podľa osobitných predpisov o regulovaných povolaniach a regulovaných činnostiach (autorizovaný architekt).
V odseku 3 je definičný opis vyhradenej činnosti spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie. Taxatívne sa vymenúvajú etapy a časti územnoplánovacej dokumentácie, ktoré spracovateľ spracúva. To je praktické na odlíšenie oboch činností a rozdelenie kompetencií medzi orgány územného plánovania a spracovateľov. Podľa § 4 písm. c) zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení neskorších predpisov na spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie je oprávnený autorizovaný architekt, ktorý je zapísaný v zozname autorizovaných architektov.
Ak územnoplánovacia dokumentácia nie je spracovaná autorizovaným architektom, a teda nie je osvedčená odtlačkom okrúhlej pečiatky podľa § 14 ods. 2 zákona SNR č. 138/1992 Zb., nie je ju možné považovať za územnoplánovaciu dokumentáciu obstaranú v súlade so zákonom.
Spracovanie územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie však nie je činnosťou len jednej osoby, ale podľa odbornej špecializácie sa na výsledku podieľajú aj iní odborníci zo súvisiacich oblastí (demografia, doprava, energetika, atď.), ktorých je spracovateľ povinný zabezpečiť.
K § 23: Orgány územného plánovania môžu obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu a územnoplánovacie podklady len prostredníctvom fyzickej osoby s odbornou spôsobilosťou, ktorá je v zásade činná na strane orgánu územného plánovania ako jeho zamestnanec alebo v inom právnom vzťahu. Takouto osobou môže byť len ten, kto je zapísaný v registri vedenom Ministerstvom dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR. Tento stav platí teraz 2a stavebného zákona). Úprava odbornej spôsobilosti na obstarávanie
27
územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov tak preberá súčasnú právnu úpravu.
Na rozdiel od terajšej úpravy sa taxatívne uvádzajú (v odseku 3) oprávnenia a (v odseku 4) povinnosti odborne spôsobilej osoby na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov. Ich obsah je obvyklý podľa terajšej praxe.
K § 24: Novým ustanovenia podrobne upravujúce povinnosti spracovateľa a jeho zodpovednosť.
V rámci určenia povinností spracovateľa (odsek 1) pri spracovávaní územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie sa ustanovuje, že je povinný postupovať podľa platných právnych predpisov, využívať najnovšie poznatky o území, najmä vo vzťahu k zákonu č. 7/2010 Z. z. o národnej infraštruktúre priestorových informácií a spolupracovať aj s ostanými zodpovednými riešiteľmi, a to s autorizovaným krajinným architektom podľa § 4a zákona SNR č. 138/1992 Zb., s autorizovaným stavebným inžinierom, ktorý je podľa § 5 ods. 2 písm. c) zákona SNR č.138/1992 Zb. oprávnený na spracúvanie príslušnej časti územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie (pričom príslušná časť územnoplánovacej dokumentácie nie je územný plán obce ani územný plán zóny, ale príslušná odborná časť územnoplánovacej dokumentácie ako napr. riešenie dopravy, technickej infraštruktúry) a s ďalšími odborníkmi na demografiu, sociológiu, poľnohospodárstvo a pod.
Spracovateľ zodpovedá orgánu územného plánovania, ktorý je obstarávateľom územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie za výsledok svojej práce. Napr. jednotlivé etapy spracovania územnoplánovacej dokumentácie vychádzajú jednak zo zadania a jednak vypracované vo vzájomnej nadväznosti a zodpovedajú vyhodnoteniu pripomienok, resp. súbornému stanovisku a po obsahovej stránke v súlade so zákonom a vykonávacími vyhláškami.
Súčasne ostatní zodpovední riešitelia zodpovedajú v rozsahu svojej spolupráce na spracovaní územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie spracovateľovi ako osobe zodpovednej orgánu územného plánovania za výsledky svojej činnosti pri spracovaní jednotlivých častí územnoplánovacích podkladov alebo územnoplánovacej dokumentácie.
K § 25: Vymedzenie dotknutého orgánu štátnej správy a jeho stanoviska v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie a územnoplánovacích podkladov v princípoch vychádza z doteraz platnej úpravy zavedenej novelou stavebného zákona v roku 2005. Pre dotknuté orgány štátnej správy sa zavádza legislatívna skratka „orgány štátnej správy“ na odlíšenie od dotknutých orgánov vo výstavbe. Okruh dotknutých orgánov v územnom plánovaní nie je ten istý, ako okruh dotknutých orgánov vo výstavbe.
Okruh dotknutých orgánov v územnom plánovaní je v prerokovaní vždy určený individuálne podľa predmetu prerokovania a podľa toho, akých verejných záujmov upravených inými zákonmi sa bude týkať. Do úvahy prichádzajú dotknuté orgány z tohto okruhu zákonov:
zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia,
zákona č. 39/2007 Z.z. o veterinárnej starostlivosti,
28
zákona č. 538/2005 Z.z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách,
zákona č. 24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie,
zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny,
zákona č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon),
zákona č. 137/2010 Z.z. o ovzduší,
zákona č. 223/2001 Z.z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zákona č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia,
zákona č. 261/2002 Z.z. o prevencii závažných priemyselných havárií,
zákona č. 569/2007 Z.z. o geologických prácach (geologický zákon),
zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon),
zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe,
zákona č. 220/2004 Z.z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy,
zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch,
zákona č. 314/2001 Z.z. o ochrane pred požiarmi,
zákona č. 56/2012 Z.z. o cestnej doprave,
zákona č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
zákona č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve (letecký zákon),
zákona č. 298/1999 Z.z. o správe štátnych hraníc,
zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu,
zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene niektorých zákonov,
zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike,
zákona č. 541/2004 Z.z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon),
zákona č. 319/2002 Z.z. o obrane Slovenskej republiky,
zákona č. 42/1994 Z.z. o civilnej ochrane obyvateľstva,
zákona č. 131/2010 Z.z. o pohrebníctve.
K § 26: Územnoplánovacia štúdia nahrádza doterajšiu urbanistickú štúdiu, územný generel, územnú prognózu. V porovnaní so súčasnou právnou úpravou sa rozširuje uplatnenie územnoplánovacej štúdie. Územnoplánovacia štúdia bude plniť obdobné účely, aké mala urbanistická štúdia, územný generel a územná prognóza obstarávané podľa súčasného stavebného zákona. Bude teda na rozhodnutí orgánu územného plánovania, na aký účel bude územnoplánovaciu štúdiu obstarávať.
Územnoplánovacia štúdia je nástroj urbanistickej tvorby na overenie základnej urbanistickej koncepcie pri príprave územného plánu alebo pri zmenách a doplnkoch územného plánu; používa sa aj na overenie požiadaviek na ochranu hodnôt v území, zámerov na zmeny využitia územia, na preverenie a posúdenie variantných riešení vybraných problémov v území alebo rozvoj jednotlivých funkčných zložiek osídlenia. Územnoplánovacou štúdiou možno preverovať a posudzovať akékoľvek zmeny v území bez formálnych náležitostí požadovaných pri obstarávaní územnoplánovacej dokumentácie.
Územnoplánovacia štúdia zameraná na riešenie vybranej funkčnej zložky územia (odsek 2), ktorá preberá funkciu doterajšieho územného generelu, prehlbuje riešenie jednotlivých funkčných zložiek ako je napr. doprava, bývanie, zeleň, technická infraštruktúra podľa
29
koncepčných zámerov schválenej územnoplánovacej dokumentácie alebo preveruje možnosti rozvoja funkčných zložiek pred obstaraním územnoplánovacej dokumentácie.
Ak predmetom územnoplánovacej štúdie je rozvoj, tvorba a ochrana krajiny, obstaráva sa ako krajinná štúdia (odsek 3). Základným účelom krajinnej štúdie je vytvoriť podklady pre premietnutie požiadaviek a opatrení ochrany a tvorby krajiny do územnoplánovacej dokumentácie.
Územnoplánovacia štúdia sa nebude prerokúvať ani schvaľovať. Ak obstarávateľ posudzuje možnosť využitia územnoplánovacej štúdie ako podkladu pre spracovanie alebo aktualizáciu územnoplánovacej dokumentácie, môže nariadiť jej prerokovanie, ak je to pre využitie územnoplánovacej štúdie potrebné.
Zjednodušuje sa postup obstarávania územnoplánovacej štúdie, ktorá sa obstaráva podľa potreby a z vlastného podnetu orgánu územného plánovania, ktorý ju potrebuje (odsek 4). Obsah a rozsah územnoplánovacej štúdie sa vymedzí v jej zadaní. Obstarávateľom územnoplánovacej štúdie je orgán územného plánovania.
Zavádza sa povinnosť obstarávateľa (v odseku 5) zverejniť územnoplánovaciu štúdiu do jedného mesiaca po jej obstaraní na svojom webovom sídle.
K § 27: Územnotechnické podklady nahrádzajú doterajšie prieskumy a rozbory územia. Rozdiel je v tom, že kým prieskumy a rozbory sa robili ad hoc, keď vznikla ich potreba, tak územnotechnické podklady sa budú získané natrvalo a budú sa priebežne udržiavať v aktuálnom stave bez ohľadu na to, či sa práve pripravuje územný plán alebo jeho zmeny a doplnky, alebo nie. Tým sa zabezpečí, že bude zaručená trvalá aktuálnosť ich obsahu, pohotovosť pre prípadné použitie i časová a finančná úspora v porovnaní s terajším stavom. Pri prieskumoch a rozboroch bolo treba často preverovať, či ešte aktuálne, lebo sa obstarávali len v súvislosti s aktuálnou potrebou zmien a doplnkov územného plánu alebo ešte s väčším časovým odstupom od ich obstarania.
Súčasná právna úprava nezabezpečuje sústavné a aktuálne poznatky o stave územia, o obmedzeniach a podmienkach zmien jeho využitia. Tieto poznatky dostupné iba pre tie územné celky, pre ktoré boli obstarané územné plány. Územné plány, ktoré teraz povinné iba pre obce s počtom obyvateľov nad 2000 obyvateľov, sa obstarávajú spravidla v 15 ročných cykloch, a preto územné plány obsahujú aj neaktuálne údaje o stave územia. Poznatky o stave územia však nevyhnutné celoplošne, to znamená aj tam, kde nie je schválená územnoplánovacia dokumentácia, čo sa prejavuje predovšetkým v nedostatočnej a nevyhovujúcej kvalite územného rozhodovania.
Územnotechnické podklady budú predstavovať významný podklad pre spracovanie územných plánov a ich obstarávanie sa výrazným spôsobom zrýchli a zníži sa jeho finančná náročnosť. Budú pohotovým zdrojom údajov pre spracovanie projektovej dokumentácie, pre rozhodovanie stavebných úradov o umiestňovaní stavieb alebo o zmene využívania pozemkov, ako aj pre posudzovanie vplyvov stavieb a činností na životné prostredie.
Územnotechnické podklady sa budú obstarávať pre územie obce a pre územie regiónu s rozdielnou podrobnosťou, ktorá vychádza z ich účelu podklady o stave územia pre územný plán regiónu a pre územný plán obce a pre rozhodovanie stavebných úradov (odsek 2). Pre spracovanie územnotechnických podkladov nevyhnutné údaje o území poskytované
30
orgánmi verejnej správy, právnickými osobami, vlastníkmi stavieb dopravnej infraštruktúry a vlastníkmi stavieb technickej infraštruktúry.
V odsekoch 4 a 5 sa rieši súčasná situácia, keď nie je právny predpis upravujúci povinnosť poskytovať údaje o území, čo spôsobuje ťažkú dostupnosť údajov nevyhnutných pre územné plánovanie a vyžaduje vynakladanie duplicitných financií z verejného rozpočtu na obstaranie údajov o území, pričom väčšina uvedených údajov existuje v databáze iných orgánov verejnej správy.
Ustanovenie odseku 4 upravuje právnické osoby, ktoré povinné poskytovať údaje o území ako podklad pre obstarávanie územnotechnických podkladov, pričom sa jednak vychádza zo všeobecnej súčinnosti vlastníkov dopravnej infraštruktúry a stavieb technickej infraštruktúry poskytovať údaje o území zavedenej v § 2 a dopĺňa sa o rovnakú povinnosť pre orgány štátnej správy a nimi zriadené organizácie, stavebné úrady a iné osoby, ktorým táto povinnosť vyplýva zo zmluvy s orgánom územného plánovania, ktorý obstaráva územnotechnické podklady. Ustanovenie ukladá tieto povinnosti z dôvodu šetrného vynakladania prostriedkov na obstaranie územnotechnických podkladov, t.j. aby orgán územného plánovania nezískaval opätovne podklady, ktoré majú na základe svojej činnosti orgány verejnej správy a vlastníci stavieb dopravnej infraštruktúry a stavieb technickej infraštruktúry.
Ustanovenie odsekov 5 a 6 upravujú podmienky poskytovania a používania údajov o území a súčinnosť poskytovateľov týchto údajov pre obstarávanie územnotechnických podkladov, ako aj úhradu nákladov orgánmi územného plánovania na rozmnoženie a doručenie údajov o území. Nie na ich vytváranie.
Upravuje sa v odseku 7 použitie takto získaných údajov o území výlučne na spracovanie územnotechnických podkladov a územnoplánovacej dokumentácie a orgány územného plánovania nemôžu získané údaje o území poskytnúť tretej osobe.
Upravuje sa povinnosť trvalej a sústavnej aktualizácie územnotechnických podkladov o nové údaje a preskúmania ich aktuálnosti, ktoré sa bude realizovať v štvorročných cykloch (odsek 8).
K § 28: Koncepcia územného rozvoja Slovenska je územnoplánovacou dokumentáciou najvyššieho územného celku Slovenskej republiky. Tak, ako doteraz 9 ods. 1 stavebného zákona), bude aj v budúcnosti riešiť územný rozvoj celého Slovenska.
Obsahová štruktúra koncepcie (odsek 2) bude riešiť len celoštátne koncepčné územné potreby a plnenie záväzkov vyplývajúcich z medzinárodných vzťahov, ktoré majú vplyv na územie. Východiskami pri tvorbe koncepcie celoštátne programy a rozvojové koncepcie spravidla dlhodobého významu, ktoré majú vplyv na osídlenie, na základnú dopravnú infraštruktúru (napríklad smerovanie diaľnic a rýchlostných ciest, hlavných železničných tratí a vodných ciest medzinárodného alebo celoštátneho významu), na významné technické infraštruktúry (napríklad, ropovodov, plynovodov) a podobne.
Odsek 2 upravuje základný obsah Koncepcie územného rozvoja Slovenska, pričom sa preberá súčasná právna úprava.
V odseku 3 sa upravuje schvaľovací orgán zadania a návrhu Koncepcie územného rozvoja Slovenska a jej zmien a doplnkov, ktorým je tak ako doteraz, Vláda Slovenskej republiky.
31
Odsek 4 formálne vyplýva z chápania koncepcie ako právne záväzného dokumentu Slovenskej republiky pre obsah územných plánov regiónov a obsahovo znamená, že uvedené koridory, plochy a stavby, koncepčné požiadavky, zásady a parametre sa musia zohľadniť v mierke územného plánu regiónu. Vzhľadom na to, že medzi ministerstvom a samosprávnymi krajmi neexistuje hierarchický vzťah nadriadenosti a podriadenosti, navzájom väzby nástrojov územného plánovania prakticky jediným prostriedkom ako zabezpečiť vzájomnú koordináciu a súlad jednotlivých zámerov v území.
K § 29: Odsek 1 územného plánu regiónu ustanovuje povinnosť jeho obstarania. Regiónom nemusí byť len celé územie vyššieho územného celku (územie v hraniciach kraja), ale môže ním byť aj inak formulovaná časť územia kraja, v ktorej je potrebné riešiť nejaký dôležitý rozvojový aspekt (napríklad, územie Vysokých Tatier a ich zázemia alebo územie Žitného ostrova). Navrhovaný zákon utvára právne predpoklady na možnosť takéhoto osobitného riešenia.
Územný plán regiónu vychádza zo všeobecne formulovaných úloh orgánov územného plánovania a priemeta Koncepciu územného rozvoja Slovenska na podmienky a podrobnosť riešenia regiónu (odsek 2). To znamená, že napríklad koridor diaľnice z koncepcie sa premietne do územia regiónu tak, že tento koridor v územnom pláne regiónu bude podrobnejší a priblížený na úroveň mierky územného plánu regiónu a viac zohľadní existujúce prírodné pomery, krajinotvorné prvky, osídlenie, právne vzťahy a napojenie na dopravnú infraštruktúru v regióne.
Ale zároveň územný plán regiónu autonómne rieši vlastné potreby regiónu vo všetkých oblastiach života, ktoré majú vplyv na územie a vyžadujú vyriešiť očakávaný zásah udržateľným spôsobom. Vlastné potreby regiónu sa spravidla financujú z vlastného rozpočtu, z príspevkov z fondov Európskej únie a finančnou spoluúčasťou právnických osôb, najmä podnikateľov a iných zamestnávateľov.
V odseku 3 sa ustanovuje základný obsah územného plánu regiónu, ktorý prevažne preberá obsah súčasných územných plánov regiónov s tým, že je výhradne zameraný na riešenie problémov nadmiestneho – regionálneho významu.
Odseky 4 a 5 formálne vyplývajú z chápania územného plánu regiónu ako právne záväzného dokumentu pre obsah územných plánov obcí a obsahovo znamená, že uvedené koridory, plochy a stavby, koncepčné požiadavky, zásady a parametre sa musia zohľadniť v mierke územného plánu obce. Vzhľadom na to, že medzi samosprávnymi krajmi a obcami neexistuje hierarchický vzťah nadriadenosti a podriadenosti, navzájom väzby nástrojov územného plánovania prakticky jediným prostriedkom ako zabezpečiť vzájomnú koordináciu a súlad jednotlivých zámerov v území.
K § 30: Územný plán obce je podľa odseku 1 základným dokumentom územného rozvoja obce pre celé jej územia, v ktorom sa podľa odseku 2 premietajú základné koordinačné zámery a rozvojové impulzy z územného plán regiónu spolu s vlastnými potrebami obce. To znamená, že napríklad predpokladané koridory nových diaľnic a železničných tratí a veľké stavby technickej infraštruktúry sa umiestňujú na pomery konkrétnych plôch v obci a sú vyjadrené mierkou a podrobnosťou obecnej úrovne. Rozširuje sa povinnosť mať územný plán
32
obce na všetky obce s uvedením období pre splnenie povinnosti pre obce podľa počtu obyvateľov v prechodných ustanoveniach (§ 142).
V odseku 3 sa ustanovuje základný obsah územného plánu obce a je uvedený prienik vyjadrený celkovou urbanistickou koncepciou s nadväznosťami na územné plány vyšších územných celkov a na okolité obce a určením konkrétnych regulatívov funkčného využitie územia a priestorového usporiadania podľa tejto koncepcie.
Odsek 4 definuje základné funkčné využitie plôch na území obce a ustanovuje povinnosť v rámci obytného územia vymedziť aj územie pre tzv. marginalizované skupiny obyvateľov obce. Toto vymedzenie umožní cielené zásahy štátu na podporu týchto skupín obyvateľstva, napr. do dopravy, do technickej infraštruktúry a do bývania.
Odsek 5 definuje obsah návrhu priestorového usporiadania zodpovedajúci podrobnosti riešenia územného plánu obce.
Novinkou v navrhovanom zákone v odseku 6 je možnosť obce formulovať ako premietnutie zásadných princípov urbanistickej koncepcie územného plánu do tzv. strategického regulatívu, na ktorý budú nadväzovať ostatné rozvojové regulatívy.
Strategický regulatív by mal vyjadrovať základný urbanistický koncept obce a podľa možnosti dlhodobý alebo aj trvalý zámer v obci niečo ochraňovať alebo novo vybudovať. Najmä by mohol prispieť obci prednostne rozvíjať priemysel (napríklad, výstavbu priemyselného parku, novej výrobnej investície), poľnohospodárstvo (napríklad, rozvíjať chov oviec a spracovanie jeho produktov), dopravnú infraštruktúru (napríklad určenie základnej dopravnej kostry mesta), technickú infraštruktúru, (napríklad, vybudovanie obecného vodovodu alebo verejnej kanalizácie s čistiarňou odpadových vôd), cestovný ruch (napríklad rozvoj ubytovania, lyžiarskeho strediska, využitie geotermálnej vody alebo prírodného prvku), priehľady na dominantnú stavbu alebo krajinný prvok alebo inú pre obec zásadnú prioritu, ktorej by podriadil plánovanie, organizáciu a financovanie v obci a činnosť obecných orgánov.
Naplnenie alebo upustenie od strategického regulatívu však natoľko podstatne zasiahne do štruktúry a priorít územného plánu, že bude dôvodom na nový územný plán (§ 42 ods. 2).
Vymedzenie územia určeného na zastavanie, ktoré územný plán určuje na možné zastavanie (odsek 7), význam pre tvorbu územného plánu obce a priamo ovplyvňuje umiestňovanie a povoľovanie výstavby v obci na pozemkoch, ktoré ešte nie zastavané. Navrhovaný zákon na viacerých miestach odlišuje právny režim zastavaného územia od ešte nezastavaného územia obce (extravilánu), napríklad rozdiel medzi zastavanými stavebnými pozemkami a nezastavanými pozemkami určenými na zastavanie a pozemkami vylúčenými zo zastavania. Navrhovaný zákon vychádza zo základu založeného hranicou zastavaného územia s tým, že je ďalej vecou obce určiť v územnom pláne územia možné na zastavanie.
Odsekom 8 sa sleduje, aby v záujme komplexnosti regulatívy územnoplánovacej dokumentácie zahŕňali aj existujúce ochranné pásma zriadené podľa osobitných predpisov, ochranné pásma vodných zdrojov, pozemných komunikácií, dráh, prírodných zdrojov, a podobne. Ustanovenie ukladá nepreberať do územného plánu chránené územia mechanicky prevzatím z iného právneho predpisu, ale premietať požadovanú ochranu do jednotlivých regulatívov.
33
Odsek 9 ustanovuje chápanie územného plánu obce ako právne záväzného dokumentu pre obsah územných plánov zón a zastavovacích plánov a obsahovo znamená, že uvedené koridory, plochy, koncepčné požiadavky, a zásady sa musia zohľadniť a spodrobniť riešenie v mierke územného plánu zóny alebo zastavovacieho plánu. Vzájomné väzby nástrojov územného plánovania prostriedkom ako zabezpečiť vzájomnú koordináciu a súlad jednotlivých zámerov v území.
K § 31: Územný plán zóny sa obstaráva najmä vo väčšej obci (meste) na podrobné územné riešenie niektorej časti obce, pre ktorú podrobnosť územného plánu obce nie je dostatočná. Zónou môže byť časť súvisle zastavaného územia obce (napríklad obytná štvrť), pričlenená bývalá obec alebo len niekoľko ulíc alebo pozemkov, ktorých urbanistické väzby treba urbanisticky riešiť spoločne a komplexne.
Pre územný plán zóny platia rovnako ako pre každú územnoplánovaciu dokumentácie všeobecné ustanovenia ustanovujúce ciele územnoplánovacej dokumentácie a úlohy orgánov verejnej správy v územnom plánovaní, hoci je nepovinným územným plánom (odsek 2). Vzhľadom na podrobnosť riešenia územia musí zohľadňovať aj územnotechnické požiadavky na využívanie územia ustanovené vo vykonávacom predpise.
Zóna sa na rozdiel od súčasného stavu vymedzuje nielen v územnom pláne obce, ale aj na základe rozhodnutia obce z vlastného podnetu (odsek 3) alebo aj z podnetu inej osoby (odsek 4).
Odsekom 4 sa rieši stále častejšie sa vyskytujúci problém, keď je tlak investorov na reguláciu zóny aj s tým, že ponúkajú aj financovanie na obstaranie územného plánu zóny. Teraz platný stavebný zákon takúto možnosť síce okrajovo spomína 19 stavebného zákona), ale na praktické uplatnenie nemá dostatočnú reguláciu. Návrh predpokladá združovanie prostriedkov obce a súkromných príspevkov na základe zmluvy tak, aby na jednej strane bolo možné obstarať územný plán zóny alebo jeho zmenu aj keď obec nemá dostatok prostriedkov a na druhej strane zabezpečiť, aby výsledný územný plán zóny alebo jeho zmena nebol len jednostranným riešením záujmu a investičných potrieb investora. Zmluvu by malo schvaľovať obecné zastupiteľstvo, ktoré právomoc rozhodovať o investíciách, ako aj o obstaraní územného plánu zóny a jeho zmien a doplnkov a napokon výsledný návrh aj schvaľuje.
Obsah územného plánu zóny (odsek 5) vychádza z obsahu územného plánu obce a pre potreby rozvoja zóny ho rieši demonštratívnym spôsobom podrobnejšie, aby bolo možné zohľadniť aj zámery a špecifiká časti obce.
Odsek 6 umožňuje, aby riešenie územného plánu mohlo riešiť regulatívy funkčného využitia pozemkov a priestorového usporiadania jednotlivých častí územia zóny aj v podrobnosti zastavovacích podmienok.
Aj odsek 7 je prevzatý z terajšej právnej úpravy. Nie je dôvod ho zmeniť.
K § 32: Zastavovací plán je obnoveným prvkom v územných plánov a priblížením sa k európskemu štandardu. V minulosti od čias Uhorska aj na území bývalého Československa existovali územné plány tohto druhu pod rôznym označením (regulačné plány, podrobné územné plány, plány polohy, zastavovacie plány), ktorých základným účelom a obsahom bolo riešiť zastavovacie podmienky jednotlivých stavebných pozemkov vopred, teda ešte pred
34
aktuálnou potrebou ich zastavania. Vlastníci stavebných pozemkov, ale aj možní kupci, tak vopred vedeli, aké možnosti využitia stavebného pozemku majú. Kvalita a obsah zastavovacích podmienok ovplyvňovali aj cenu stavebných pozemkov, ktorých sa týkali.
V teraz platnom zákone sa od 1. októbra 1976 takéto územné plány neupravujú a ponechalo sa na tento účel len územné konanie o umiestnení stavby. Takýmto spôsobom sa riešili zastavovacie podmienky konkrétneho pozemku len ad hoc v správnom konaní medzi stavebným úradom a účastníkmi územného konania v konkrétnom čase a na konkrétny účel.
Účel uprednostnenia správneho konania pred územným plánom bol predovšetkým politický, aby bolo možné rýchlo rozhodnúť o umiestnení konkrétnej stavby v neverejnom správnom konaní s vylúčením verejnosti. Týmto spôsobom sa sledovalo rýchlo umiestňovať a následne uskutočňovať predovšetkým stavby podľa národohospodárskych a oblastných plánov výstavby, najmä preferovanú štátnu výstavbu. V tomto spôsobe umiestňovania stavieb hlavnú úlohu zohrávala vôľa navrhovateľa (najmä štátneho investora) väčšinou na úkor záujmu dotknutej verejnosti.
Napriek zmeneným politickým podmienkam po roku 1989 tento spôsob umiestňovania stavieb pretrváva doteraz. Treba poznamenať, že zo všetkých štátov Európskeho hospodárskeho priestoru existuje územné konanie ako forma záväzného umiestňovania stavieb len na Slovensku. Takisto možno mať pochybnosť, či umiestňovanie stavieb v neverejnom správnom konaní s vylúčením verejnosti je v súlade s požiadavkami na informovanie a účasť verejnosti na rozhodovaní osobitne vo vzťahu k životnému prostrediu (Aarhuský dohovor).
Účelom zastavovacieho plánu obce, ktorá územný plán obce, je postupne marginalizovať neverejné správne konanie ako základný regulačný nástroj umiestňovania drobných, jednoduchých a ostatných stavieb (okrem vyhradených stavieb) a podriadiť ho názoru verejnosti v rámci obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Územný plán obce/mesta rieši iba funkčné využitie územia a je chápaný ako plán dlhodobej stratégie rozvoja mesta/obce. Oproti tomu zastavovací plán je jediným nástrojom cieleného riadenia urbanistického vývoja jednotlivých častí obcí a najmä miest.
Zastavovací plán zabezpečí správnym orgánom a komunálnym politikom, ako aj investorom a občanom jasné definovanie možností a limitov využitia verejných a súkromných priestorov, ich stvárnenie, maximálnu výšku zástavby, umiestnenie zelene, detských ihrísk atd. Navrhnúť dobrý zastavovací plán nie je jednoduché, pretože urbanista sa musí zbaviť svojho ega a musí v navrhnutej regulácii umožniť aj iné riešenia ďalších, ktorí prídu po ňom a musia navrhnúť stavby podľa želania svojich investorov.
Hlavným obsahom zastavovacieho plánu v odseku 1 je určiť konkrétne a podrobné zastavovacie podmienky (ustanovené v § 8) každého pozemku určeného na zastavanie alebo vylúčeného zo zastavania na základe verejného prerokovania a následného schválenia a vyhlásenia formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Tým sa dosiahne vyššia účasť verejnosti na rozhodovaní, čo je naplnením základnej požiadavky tzv. Aarhuského dohovoru (Dohovor Európskej hospodárskej komisie Organizácie Spojených národov o prístupe k informáciám zo 17. februára 2005) a hlavy III nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe
35
k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú.v. EÚ L 264, 25.9.2006).
Zároveň sa tým zjednoduší administratíva potrebná na výstavbu, lebo odpadne jedno správne konanie (územné konanie), čo je skrátenie povoľovania stavby v priemere o dva-tri mesiace. Zastavovacie podmienky sa na konkrétnu stavbu zhodnotia až v stavebnom konaní.
Zastavovací plán nemusí mať každá obec, predpokladom je existencia platného územného plánu obce, ktorý sa ním spodrobňuje. Zákon ustanovuje povinnosť obce obstarať zastavovací plán, ak nastane aspoň jedna situácia podľa odseku 4. (Ide o veľké územné rozvojové zámery napríklad obytných území pre výstavbu rodinných domov, ktoré doteraz boli riešené pre jedného investora jedným územným rozhodnutím, ktorý následné po územnom rozhodnutí pozemky rozpredal a jednotliví stavebníci následne žiadali o zmenu územného rozhodnutia. Nejde o povinnosť pre stavebníka, ktorý zámer výstavby jedného rodinného domu). V ostatných prípadoch je na voľnom rozhodnutí obce, či zastavovací plán obstará.
Odsek 5 rieši postup pri obstarávaní zastavovacieho plánu, ak obec ešte nemá územný plán obce. Ustanovenie umožňuje súbežné obstarávanie územného plánu obce a zastavovacieho plánu, pričom je dôležité, aby územný plán obce, keďže je podľa odseku 1 podkladom pre obstaranie zastavovacieho plánu, bol schválený pred schválením zastavovacieho plánu.
V odseku 6 sa ustanovuje, že zastavovací plán určuje zastavovacie podmienky podľa § 8 vzťahujúce sa k jednotlivým pozemkom, že je nevyhnutné spracovávať ho v zodpovedajúcej podrobnosti, čomu zodpovedá katastrálna mapa.
Odsek 7 ustanovuje platnosť zastavovacieho plánu, ktorá je štyri roky. Ustanovená lehota je dlhšia ako pri územnom rozhodnutí, pretože je pravdepodobné, že zastavovací plán bude riešiť zložitejšie vzťahy najmä vo väzbe na zámery rozsiahlej novej výstavby. Platnému zastavovaciemu plánu môže obecné zastupiteľstvo predĺžiť jeho platnosť vždy najviac o dva roky. To je opatrenie, aby zastavovací plán mohol byť nahradený novým zastavovacím plánom, ak pôvodný zámer nie je záujem realizovať (najmä, ak bol zastavovací plán obstaraný z podnetu inej osoby) a iná osoba iný investičný zámer v tom istom území, ako riešil pôvodný zastavovací plán.
K § 33: Ustanovením sa začína hlava upravujúca proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie. Ide o osobitný postup, na ktorý sa nevzťahuje zákon o správnom konaní, lebo sa v ňom nerozhoduje o právnom postavení konkrétnych osôb.
Cieľom postupu je získanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie, jeho schválenie (§ 41 návrhu), zverejnenie a vklad do registrov územného plánovania (§ 44 návrhu).
V odseku 1 je vyjadrená základná povinnosť obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu a sledovať jej aktuálnosť, najviac raz ročne pripraviť jeho zmeny a doplnky a raz za štyri roky vypracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie. Táto povinnosť sa týka všetkých obstarávateľov od Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, cez vyššie územné celky až po všetky obce, vrátane tých najmenších.
Rozdiel v porovnaní s terajším stavom je, že územný plán budú musieť povinne obstarávať všetky obce a nie iba obce s počtom obyvateľov presahujúcim 2 000. Cieľom je, aby sa celé územie Slovenska rozvíjalo plánovite pri zohľadnení daností územia a potrieb územného rozvoja a nie iba veľké obce. Na obstaranie územnoplánovacej dokumentácie v obciach, ktoré
36
dnes nie povinné mať územný plán, sa ustanovuje v prechodných ustanoveniach 142 ods. 10 a 11) primeraná lehota podľa veľkosti obce do roku 2037.
Odsek 2 vymenúva jednotlivé fázy postupu obstarávania územnoplánovacej dokumentácie, ktorou je Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán zóny a zastavovacieho plánu, v časovom slede a nadväznostiach. S drobnými úpravami ide o prevzaté ustanovenie (§ 19a stavebného zákona).
Odsek 3 novo ustanovuje postup obstarania zastavovacieho plánu. Cieľom je zjednodušiť obstaranie, keďže ide o riešenie rozsahom malého územia s jasnými vstupmi z hľadiska priestorového usporiadania a funkčného využitia územia z územného plánu obce, a preto sa zjednodušuje príprava zadania. Vypúšťa sa etapa konceptu a jeho prerokovanie.
V odseku 4 sa ustanovuje, že základným a neobíditeľným podkladom pre obstaranie územného plánu územnotechnické podklady. Ďalej sa pri obstarávaní, tak ako v terajšej právnej úprave, využívajú všetky podklady relevantné pre riešené územie. Ide napríklad o projekty pozemkových úprav, programy odpadového hospodárstva, dokumenty územného systému ekologickej stability.
Odsek 5 umožňuje orgánu územného plánovania (obci), aby s cieľom zabezpečiť rozvoj svojho územia podľa pripravovaného územného plánu, dal podnet na vyhlásenie stavebnej uzávery na tejto časti územia, a to územným rozhodnutím (§ 47 ods. 3).
K § 34: V odseku 1 sa definujú povinnosti dotknutého orgánu štátnej správy (definovaného v § 25), ktorý musí byť upovedomený o prerokúvaní jednotlivých etáp (t.j. zadania, konceptu a návrhu) územnoplánovacej dokumentácie podávať stanovisko v lehote do 30 dní od oznámenia o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie. Ustanovuje sa, že toto stanovisko nie je rozhodnutím vydanom v správnom konaní.
Umožňuje sa, aby orgánu štátnej správy mohol odôvodnenie požiadať o predĺženie lehoty na stanovisko. Orgán územného plánovania môže rozhodnúť o predĺžení lehoty na stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy na základe jeho žiadosti a môže aj odpustiť zmeškanie lehoty na stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy. Pre dotknuté orgán štátnej správy platí, že ak v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie nedajú stanovisko v požadovanie lehote respektíve v predĺženej lehote, znamená, že sa predpokladá, že k prerokúvanej etape územnoplánovacej dokumentácie nemajú pripomienky.
Definujú sa náležitosti stanoviska dotknutého orgánu štátnej správy v prerokúvaní územnoplánovacej dokumentácie, ktorý je viazaný rozsahom svojej pôsobnosti (odsek 2), ktorá mu je ustanovená osobitným zákonom a ktorý je povinný vo svojom stanovisku v prerokovaní uviesť konkrétne ustanovenia osobitného zákona, podľa ktorého uplatňuje svoje stanovisko, pričom sa neovplyvňuje obsah vydávaných stanovísk a nezasahuje do vecných kompetencií dotknutých orgánov štátnej správy.
Ustanovenie odseku 3 preberá z terajšej právnej úpravy povinnosť orgánu územného plánovania dospieť k dohode s dotknutými orgánmi štátnej správy v prerokovaní etáp územnoplánovacej dokumentácie, ktoré sa schvaľujú, t.j. v zadaní a v návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
Ustanovenie odseku 4 a 5 za cieľ riešiť aj odstraňovanie rozporov v prerokovaniach, ktoré predlžujú proces prípravy územnoplánovacej dokumentácie. Ak k dohode na úrovni obstarávajúceho orgánu územného plánovania nedôjde, upravuje postup orgánu územného
37
plánovania, ministerstva a aj príslušného ministerstva alebo ústredného orgánu štátnej správy v riešení rozporov v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie.
K § 35: Ustanovenie upravuje prvú fázu procesu obstarávania, a to prípravné práce, ktoré nasledujú po rozhodnutí orgánu územného plánovania, resp. vlády, ak ide o Koncepciu územného rozvoja Slovenska, obstarať novú územnoplánovaciu dokumentáciu.
Postup pri prípravných prácach (odseky 1 5) s úpravami preberá súčasnú právnu úpravu V odseku 2 sa upravuje obsah prípravných prác, ktorý súčasnú úpravu dopĺňa o zabezpečenie spracovania analýz a syntéz údajov o území a vypracovania tzv. problémového výkresu na základe územnotechnických podkladov a podkladov získaných z reakcií na oznámenie o začatí obstarávania.
Obstarávajúce orgány územného plánovania v etape prípravných prác vyberajú a zazmluvňujú spracovateľa územnoplánovacej dokumentácie a pri jeho výbere postupujú podľa zákona o verejnom obstarávaní. Spracovateľ vypracuje v rámci prípravných prác analýzu získaných údajov o území a poznatkov o možnostiach vývoja územia a problémový výkres a následne koncept a návrh územnoplánovacej dokumentácie. Spracovateľ spolupracuje s orgánom územného plánovania aj v ďalších etapách obstarávania územnoplánovacej dokumentácie - pri vypracovaní zadania a pri vyhodnocovaní pripomienok a stanovísk z prerokovania jednotlivých etáp obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
V záujme možnosti pre obyvateľov a investorov prispieť údajmi a informáciami o území alebo o pripravovaných činnostiach v území sa ukladá povinnosť zverejňovať začatie obstarávania (odseky 3 až 5).
V odseku 6 sa upravuje činnosť orgánu územného plánovania, ktorý na základe na základe územnotechnických podkladov a výsledku prípravných prác (najmä podnetov orgánov štátnej správy, údajmi a informáciami obyvateľov a investorov o území alebo o pripravovaných činnostiach v území) zabezpečí spracovanie analýzy zistených údajov a následne ich syntézy možností rozvoja a limitoch rozvoja riešeného územia, vypracovanie problémového výkresu, identifikujúceho strety záujmov v riešenom území. Následne vypracuje aj oznámenie o strategickom dokumente podľa zákona č.24/2006 Z.z. a zašle ho príslušnému orgánu posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže každá územnoplánovacia dokumentácia je posudzovaná ako strategický dokument z hľadiska vplyvov na životné prostredie (SEA).
K § 36: Zadanie je východiskovým odborným dokumentom pre obstarávanie konceptu a návrhu územného plánu. V ňom obstarávateľ zámery, ktoré chce územnoplánovacou dokumentáciou riešiť.
V odseku 1 sa ustanovuje, že podkladmi pre spracovanie zadania spracované analýzy zistených údajov a následne ich syntézy do možností rozvoja a limitoch rozvoja riešeného územia, vypracovanie problémového výkresu, identifikujúceho strety záujmov v riešenom území podľa v § 35 odseku 6.
Zodpovednosť za zadanie je na spracovateľovi, ktorý v spolupráci s orgánom územného plánovania, ktorý zastupuje odborne spôsobilá osoba na obstarávanie, a je vhodné aj zapojenie poslancov regionálneho/mestského/miestneho zastupiteľstva, ktorí by mali zvoliť tak detailné zadanie, ktoré by obsahovalo všetko, čo je pre riešené územie nevyhnutné a zásadné a súčasne by ponechávalo priestor pre vlastnú invenciu spracovateľa. Orgán
38
územného plánovania tu najdôležitejšiu úlohu, lebo určuje základnú stratégiu svojho rozvoja. Obstarávateľ je akýmsi manažérom presadzuje určenie hlavných cieľov a požiadaviek na stratégiu rozvoja regiónu/obce a má aj kontrolnú funkciu. Je žiaduce, aby obstarávateľ podrobne poznal problémy svojho územia a vedel ich opísať.
Navrhovaná úprava zadania v odseku 2 v porovnaní s terajším stavom rozšírený obsah, a to o strategický zámer rozvoja riešeného územia, vymedzenie hlavných problémov, podrobnosti na formu, rozsah spracovania územnoplánovacej dokumentácie.
Ustanovuje sa postup prerokovania zadania (odseky 3, 4 a 5) a jeho následné posúdenie ministerstvom alebo okresným úradom v sídle kraja, ktoré v podstate preberá súčasnú právnu úpravu, ktorú podľa poznatkov z praxe nie je potrebné zmeniť. Odsek 4 upravuje prerokovanie návrhu zadania s verejnosťou. Vo vzťahu k verejnosti je potrebné, aby zverejnenie oznámenia o prerokovaní zadania bolo okrem vyvesenia oznámenia na úradnej tabuli oznámené aj inou účinnou formou, t.j. takou, ktorá zabezpečí, aby sa informácia o prerokovaní dostala k čo najväčšiemu počtu obyvateľov. V súčasnosti ide najmä o zverejnenie na webovom sídle a ďalej v tlači, miestnej televízii alebo rozhlase, v regionálnej televízii, rozosielanie oznámení do poštových schránok a pod. Ak však verejnosť nevyužije možnosť vyjadriť sa k návrhu zadania, predpokladá sa, že verejnosť s návrhom zadania súhlasí.
Osobitné ustanovenie upravuje špecifiká prerokovania zadania pre celoštátnu územnoplánovaciu dokumentáciu (odsek 5).
V odseku 6 sa ustanovila nová povinnosť dohodnúť návrh zadania pre územný plán obce aj so samosprávnym krajom, pričom sa ustanovuje, že potreba tejto dohody sa týka súladu zadania s územným plánom regiónu.
Po prerokovaní zadania orgán územného plánovania vyhodnotí došlé pripomienky a stanoviská, upraví návrh zadania (odsek 7).
Podľa odseku 8 orgán územného plánovania upravený návrh zadania predloží na posúdenie návrh zadania ministerstvu alebo okresnému úradu.
V odseku 9 sa upravuje, čo vo svojom stanovisku posúdiť príslušný orgán územného plánovania a lehotu na posúdenie návrhu zadania
Zadanie podľa odseku 10 schvaľuje schvaľujúci orgán, ktorým pre zadanie pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska je vláda, pre zadanie územného plánu regiónu vyšší územný celok a pre zadanie územného plánu obce a územného plánu zóny obec. Schválené zadanie sa v záujme informovania verejnosti zverejňuje do 15 dní od schválenia na webovom sídle a na 30 dní na úradnej tabuli orgánu územného plánovania.
Odsek 11 ustanovuje záväznosť schváleného zadania.
K § 37: Koncept je obsahovo identický s návrhom územnoplánovacej dokumentácie a je vždy spracúvaný vo variantných riešeniach rozvoja územia, nevyžaduje sa však oddelenie záväznej časti a dôvodovej správy. Ustanovenie o prerokovaní konceptu preberá súčasnú právnu úpravu.
Keďže koncept obsahuje variantné riešenia urbanistického rozvoja obce, predmetom jeho prerokovania podľa odsekov 2 až 4 je aj vyhodnotenie variantov z hľadiska koncepcie rozvoja územia, komplexnosti riešenia, únosnosti zaťaženia územia, overenia umiestnenia a kapacity stavieb dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry a najmä výber variantu.
39
Prerokovanie konceptu je verejné (odsek 3 a 6) a zámerom prerokovania je poskytnutie čo najširšej možnosti účastníkom prerokovania oboznámiť sa s podstatou navrhovaných variantov riešenia územného rozvoja v koncepte. Preto sa zabezpečuje prerokovanie s verejnosťou nielen s možnosťou oboznámiť sa s konceptom, ale aj rokovanie, na ktorom je zabezpečený výklad riešenia spracovateľom konceptu. Koncept tak, ako zadanie, sa prerokuje s dotknutými orgánmi štátnej správy, s dotknutými samosprávnymi krajmi, s dotknutými obcami a s vlastníkmi stavieb dopravnej infraštruktúry a inžinierskych sietí. Vzhľadom na to, že predmetom prerokovania je vybrať variant riešenia v čo najväčšej miere akceptovateľný okruhom tých, s ktorými sa koncept prerokúva, nie je potrebná dohoda s dotknutými orgánmi štátnej správy ani s vyšším územným celkom.
Ustanovenia prerokovania konceptu sa vzťahujú na celoštátny dokument primerane vo vzťahu k podrobnosti riešenia (odsek 5).
V odseku 6 sa upravuje spôsob verejného prerokovania konceptu a lehoty na zaslanie pripomienok.
Ukladá sa orgánu územného plánovania povinnosť prerokovať koncept územnoplánovacej dokumentácie územného celku susediaceho s iným štátom, a to s príslušným orgánom územného plánovania susediaceho štátu, s ktorým orgán územného plánovania spoločnú hranicu (odsek 7).
Preberá sa súčasná právna úprava povinnosti prerokovať písomné pripomienky ku konceptu s tými, ktorých pripomienky neboli zohľadnené, a to ešte pred spracovaním súborného stanoviska (odsek 8).
V odseku 9 sa umožňuje orgánu územného plánovania nariadiť nové prerokovanie konceptu, najmä ak výsledky prerokovania neumožňujú jednoznačne vyjadriť pokyny spracovateľovi na dopracovanie v návrhu územnoplánovacej dokumentácie v súbornom stanovisku.
Koncept nie je podľa navrhovaného zákona povinný pre územnoplánovaciu dokumentáciu území - obcí s počtom obyvateľov menším ako 2000 a pre zóny (odsek 10), kde sa javí zbytočným medzičlánkom, vzhľadom na rozsah riešeného územia a obsah predpokladaných zmien v území obce.
K § 38: Nová úprava sa týka súborného stanoviska usmerňujúceho spracovanie nevariantného riešenia v návrhu územnoplánovacej dokumentácie na základe prerokovania konceptu. Definuje sa zameranie súborného stanoviska. (odsek 1).
Novo je zavedená požiadavka na prílohu súborného stanoviska, ktorá okrem vyhodnotenia pripomienok a návrhov z prerokovania obsahuje odôvodnenie vybraného variantu (odsek 2). Keďže koncept je riešený variantne, predmetom odôvodnenia je nadväznosť na účel prerokovania konceptu podľa § 37 ods.2.
Zo súčasnej úpravy sa preberá možnosť úpravy zadania na základe výsledkov prerokovania konceptu, kedy sa súborné stanovisko spolu so zmenou zadania schvaľuje (odsek 3).
K § 39: Obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie ovplyvňuje zámer navrhovaného zákona, že územnoplánovacia dokumentácia bude mať len záväznú časť a bude vyhlásená formou právneho predpisu (nariadenia vlády alebo všeobecne záväzného nariadenia), t.j. že s ním treba nakladať ako s právnym predpisom. Súčasná smerná časť územnoplánovacej
40
dokumentácie bude podľa nového zákona v dôvodovej správe k návrhu územnoplánovacej dokumentácie. Návrh je invariantný (odsek 1).
Návrh sa prerokúva s dotknutými orgánmi štátnej správy podľa § 25, s ktorými je potrebné návrh aj dohodnúť, s dotknutými vyššími územnými celkami, s dotknutými obcami, s vlastníkmi stavieb dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry a s verejnosťou. Územný plán obce je potrebné dohodnúť aj s dotknutým vyšším územným celkom z hľadiska súladu s územným plánom regiónu (odsek 2).
V odseku 3 sa spodrobňuje povinnosti pri prerokovávaní návrhu s verejnosťou, forma a obsah oznámenia.
Podľa odseku 4 sa v oznámení oznámi aj čas a miesto verejného prerokovávania návrhu, na ktorom sa zúčastní odborne spôsobilá osoba na obstarávanie a spracovateľ. Prerokovanie návrhu územnoplánovacej dokumentácie je v porovnaní so súčasnou právnou úpravou doplnené o povinnosť obstarávateľa uskutočniť zhromaždenie obyvateľov obce - verejné prerokovanie k návrhu územného plánu obce, územného plánu zóny so všeobecne zrozumiteľným výkladom. Dôvodom zavedenia tohto postupu je umožniť širokej verejnosti oboznámiť sa s návrhom, čím sa zvýši nielen možnosť informovanosti obyvateľov obcí, ale sa zníži pravdepodobnosť nesúhlasných stanovísk a nátlakových akcií verejnosti po schválení územného plánu v čase jeho uskutočňovania. Návrh je vystavený na verejné nahliadnutie.
V odseku 5 sa umožňuje primerane upraviť prerokovanie celoštátnej územnoplánovacej dokumentácie.
V odseku 6 sa ustanovuje povinnosť dohodnúť návrh územného plánu obce (okrem dotknutých orgánov štátnej správy) aj so samosprávnym krajom, pričom sa ustanovuje, že potreba tejto dohody sa týka súladu návrhu s územným plánom regiónu
Rozširuje sa prerokovanie o povinnosť prerokovať návrh územnoplánovacej dokumentácie územného celku susediaceho s iným štátom s príslušným orgánom územného plánovania susediaceho štátu, s ktorým má orgán územného plánovania spoločnú hranicu (odsek 7).
Zo súčasnej právnej úpravy sa preberá povinnosť opätovného prerokovania s tými, ktorým sa ich pripomienky a stanoviská z prerokovania nezohľadnili, (odsek 8).
Novo sa upravuje v odseku 9 vypracovanie správy o prerokovaní, ktorá obsahuje vyhodnotenie pripomienok a návrhov z prerokovania s návrhom na rozhodnutie o nich, vyhodnotenie, či obsah návrhu územnoplánovacej dokumentácie je v súlade s hierarchicky vyššou územnoplánovacou dokumentáciou, či postup jeho obstarania je v súlade so zákonom a inými predpismi, ktoré majú vzťah k územiu, či je v súlade so zadaním a so súborným stanoviskom.
Správa o prerokovaní územnoplánovacej dokumentácii sa v záujme informovania verejnosti zverejňuje na webovom sídle obstarávateľa (odsek 10).
Umožňuje sa obstarávateľovi znovu prerokovať návrh územnoplánovacej dokumentácie, ak sa na základe pôvodného prerokovania návrh podstatne zmenil. Ak je pochybnosť, či zmena návrhu územnoplánovacej dokumentácia upraveného podľa výsledku prerokovanie je podstatná, požiada orgán územného plánovania o stanovisko príslušný orgán územného plánovania štátnej správy (odsek 11).
41
K § 40: V tomto ustanovení sa podrobne upravuje postup obstarávania zastavovacieho plánu, ktorý vykazuje odchýlky od obstarávania ostatnej územnoplánovacej dokumentácie. Ide najmä o skrátenie postupu obstarávania.
Postup obstarania zastavovacieho plánu zámer vylúčiť nedostatočnú transparentnosť jednotlivých územných konaní a stavebných povolení a nedostatočnú informovanosť občanov o pripravovanej výstavbe, ktorá je jedným zo zdrojov nespokojnosti verejnosti.
Prvou odchýlkou je podnet na obstaranie zastavovacieho plánu (odsek 1). Orgán územného plánovania obstaráva zastavovací plán z vlastného podnetu, z podnetu iného orgánu verejnej správy alebo z podnetu kohokoľvek, kto záujem podieľať sa na využití územia, napríklad súkromný investor, ak preukáže vlastnícke alebo iné právo k pozemkom na území navrhovanom na riešenie zastavovacím plánom a ak obec s podnetom súhlasí.
Povinné obstaranie je v § 34 ods. 5, v ostatných prípadoch je to na rozhodnutí obce. V každom prípade základným podkladom pre obstaranie zastavovacieho plánu je územný plán obce. Bez neho nie je možné obstarať zastavovací plán, lebo neexistujú zásady a regulatívy, ktoré mu určujú medze.
Podnet na obstaranie zastavovacieho plánu môže obci ponúknuť aj iná osoba (developer, investor), ktorá ho spracovať odborne spôsobilému spracovateľovi a zafinancuje ho (odsek 5). To môže riešiť situácie, keď zastavovací plán by bol pre obec užitočný, ale obec nemá naň financie. V takomto prípade je súčasťou podnetu na obstaranie zastavovacieho plánu aj návrh zadania pre zastavovací plán. Ak takýto podnet obec schváli, uzavrie s tým, ktorý dal podnet zmluvu o obstaraní zastavovacieho plánu a oznámi začatie obstarávania zastavovacieho plánu. Na základe pripomienok k oznámeniu o začatí obstarávania zastavovacieho plánu obec upraví návrh zadania a schváli ho.
V ďalších odsekoch 2 14 je uvedený podrobne postup obstarávanie zastavovacieho plánu z podnetu orgánu štátnej správy a na návrh nejakého záujemcu z radov vlastníkov pozemkov alebo stavieb v obci. Úprava procesu obstarávania je zameraná na racionalizáciu postupov tak, aby bol proces obstarávania čo najkratší. Tento zámer sa opiera o skutočnosť, že širšie vzťahy a základné parametre priestorového usporiadania a funkčného využitia územia určené v územnom pláne obce, ktorý je aj základným východiskovým dokumentom pre spracovanie zadania. Preto sa spája zverejnenie začatia obstarávania a zadania zastavovacieho plánu (odsek 6). Na základe vyhodnotenia pripomienok sa zadanie upraví (odsek 7), následne schváli v obecnom zastupiteľstve (odsek 8) a na základe zadania sa spracuje návrh zastavovacieho plánu (odsek 9).
Prerokovanie návrhu zastavovacieho plánu vychádza z prerokovania územnoplánovacej dokumentácie a prehlbuje sa s osobitným zreteľom na vlastníkov pozemkov v riešenom území (odsek 10). Oznámenie sa doručuje orgánom štátnej správy. Návrh sa prerokováva sa aj so samosprávnym krajom, s dotknutými obcami, s vlastníkmi dopravnej a technickej infraštruktúry. Verejnosti
Najmä sa predlžuje doba prerokovania, stanoviská k návrhu zastavovacieho plánu možno podávať do 30 dní odo dňa verejného prerokovania, na ktorom sa zúčastní odborne spôsobilá osoba na obstarávanie a spracovateľ, ktorí podajú zrozumiteľný odborný výklad navrhovaného riešenia funkčného využitia územia a priestorového usporiadania územia vrátane návrhu zastavovacích podmienok (odsek 12).
42
Odsek 13 ustanovuje povinnosti osoby, z podnetu ktorej sa obstaráva zastavovací plán. Ten, ktorého podnet na obstaranie zastavovacieho plánu obec prijala, musí zabezpečiť podstatné prvky obstarania na vlastné náklady a v medziach určených obcou.
Po prerokovaní návrhu zastavovacieho plánu obec postupuje rovnako, ako pri ostatnej územnoplánovacej dokumentácii (odsek 14).
K § 41: Schvaľovanie územnoplánovacej dokumentácie je finálna etapa obstarávania územnoplánovacej dokumentácie.
Ustanovenia o schvaľovaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie obsahujú ako prvý krok úpravu preskúmania návrhu územnoplánovacej dokumentácie (odseky 1 a 2), ktorá preberá súčasnú právnu úpravu 25 stavebného zákona). Územný plán regiónu preskúmava ministerstvo, územný plán obce, zóny a zastavovací plán okresný úrad. Podkladom pre posúdenie je návrh územnoplánovacej dokumentácie a správa o prerokovávaní návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
Podľa odseku 3, ak výsledok posúdenia je kladný môže orgán územného plánovania predložiť návrh na schválenie. V opačnom prípade nemožno návrh schváliť.
Po predložení príslušných podkladov podľa odseku 4 môže byť návrh územnoplánovacej dokumentácie predmetom schvaľovania. Územnoplánovaciu dokumentáciu schvaľuje schvaľujúci orgán, ktorým je pre Koncepciu územného rozvoja Slovenska vláda, pre územný plán regiónu vyšší územná celok a pre územný plán obce, územný plán zóny a zastavovací plán obec.
Podľa odseku 5 sa umožňuje schvaľujúcemu orgánu rozhodovať s dvomi možnosťami bez možnosti zasahovať do vecných riešení návrhu. Ak sa neschváli návrh územnoplánovacej dokumentácie, príprava sa vracia do štádia návrhu. Uznesenie zastupiteľstva o schválení návrhu územnoplánovacej dokumentácie, ktorá je v rozpore s právnymi predpismi, nebude platné zo zákona. Tým sa sleduje zabrániť uskutočňovaniu činností, ktoré neboli odsúhlasené. Je spravodlivé požadovať, aby zodpovednosť za škody vzniknuté uskutočňovaním neplatnej územnoplánovacej dokumentácie znášal schvaľujúci orgán územného plánovania.
V odseku 6 sa novo ukladá najneskoršiu dobu troch rokov, do ktorej je potrebné schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu, a to vo vzťahu k termínu ukončenia prerokovania konceptu pre obce s počtom obyvateľov väčším ako 2000 alebo od schválenia zadania pre ostatné obce, pre ktoré sa koncept neobstaráva, s výnimkou pre samosprávne kraje a mestá s počtom obyvateľov nad 200 tisíc, ktoré môžu schváliť územnoplánovaciu dokumentáciu do štyroch rokov od prerokovania konceptu. Opatrenie je zamerané na racionalizáciu obstarávania a proti jeho neúmernému a neodôvodnenému predlžovaniu.
Ustanovenie o označení schválenej územnoplánovacej dokumentácie schvaľovacou doložkou (odsek 7) a o jej uložení preberá súčasnú právnu úpravu 28 ods. 1 stavebného zákona), ktorá sa osvedčila a nie je dôvod ju nejako meniť (odsek 10). V súlade s predpismi o archívoch a registratúrach sa ustanovuje spôsob ukladania prvopisu územného plánu a jeho kópií ako súčasť registratúry toho orgánu územného plánovania, ktorý ju obstaral.
Zo súčasnej právnej úpravy sa preberá povinnosť vyhotovenia registračného listu a jeho zaslania ministerstvu spolu s kópiou uznesenia o schválení návrhu územnoplánovacej dokumentácie (odsek 8), ako jeden z informačných zdrojov napĺňania obsahu registra územného plánovania. Novo sa upravuje v odseku 8 povinnosť zaslať ministerstvu na
43
uloženie v registroch územného plánovania nielen registračný list ako doteraz, ale aj kompletnú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu a všeobecne záväzné nariadenia, ktorým sa vyhlásila. Tým sa sleduje, aby obsah územnoplánovacej dokumentácie bol súčasťou informačného systému verejnej správy a bol prístupný širšiemu okruhu možných užívateľov a záujemcov pre ich potreby.
Výrazne sa posilňuje prvok verejnej prístupnosti schváleného územného plánu zverejnením na webovom sídle a na úradnej tabuli orgánu územného plánovania s možnosťou aj fyzického nahliadnutia v úradných hodinách v obecnom úrade (odsek 9). Zverejnením sa sprístupňuje obsah schválenej územnoplánovacej dokumentácie, ako aj miesto, kde možno do nej nahliadnuť. Účelom tohto ustanovenia je umožniť, aby každý mal reálnu možnosť oboznámiť sa so schváleným územným plánom a poznať regulatívy, ktorými sa reguluje výstavba a iné činnosti v území a zabezpečuje ochrana prírodných daností a kultúrneho dedičstva.
K § 42: Ustanovuje sa povinnosť orgánu územného plánovania (odsek 1) trvalo sledovať a vyhodnocovať vývoj v území a reagovať na zistené zmeny obstaraním aktualizácie schválenej územnoplánovacej dokumentácie alebo obstaraním novej územnoplánovacej dokumentácie. Ak sa zistia významnejšie disproporcie, orgán územného plánovania musí rozhodnúť, či je aktuálne aktualizovať územný plán alebo obstarať nový územný plán. Novú územnoplánovaciu dokumentáciu treba obstarať vždy, ak navrhované zmeny v platnej územnoplánovacej dokumentácii v rozpore s jej zadaním, alebo ak je potrebné zmeniť strategický regulatív, na ktorom je platná územnoplánovacia dokumentácia založená , alebo z dôvodov potreby premietnutia variantu riešenia diaľnice alebo rýchlostnej cesty podľa záverečného stanoviska posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade, ak je potrebné zmeniť zadanie pôvodnej územnoplánovacej dokumentácie (odsek 2).
Aktualizáciou územného plánu sa rozumie obstaranie konkrétnych zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie pri zachovaní jej vecného základu alebo obstaranie novej územnoplánovacej dokumentácie. Účelom tejto povinnosti je, aby územnoplánovacia dokumentácia bola udržiavaná v aktuálnom stave a včas reagovala na zmeny v území vyvolané potrebami územného rozvoja (napríklad, potrebou novej výstavby alebo umiestnenia stavby dopravnej infraštruktúry), alebo vyvolané zmenenými prírodnými pomermi.
Zákon upravuje postup orgánu územného plánovania pri aktualizácii odlišne od doterajšej právnej úpravy 30 stavebného zákona). Orgán územného plánovania musí najmenej raz za štyri roky vypracovať správu o stave územnoplánovacej dokumentácie a prerokovať ju (odsek 3).
Táto správa a jej prerokovanie, ktoré je upravené v odseku 4, 5 a 6 je podkladom pre následné rozhodnutie orgánu územného plánovania o potrebe obstarať zmeny a doplnky platnej územnoplánovacej dokumentácie, alebo obstarať novú územnoplánovaciu dokumentáciu (odsek 7).
Správu o stave Koncepcie územného rozvoja Slovenska prerokováva vláda (odsek 8).
44
K § 43: Územnoplánovacia dokumentácia, ak o tom rozhodne orgán územného plánovania, vyžaduje zmeny a doplnky, ktorými sa reaguje na aktuálny stav a potreby v území. Ustanovením sa upravuje podmienky ich prípravy a dôvody (odsek 1).
Ak obstarávateľ rozhodne o obstaraní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, vypracuje smernicu pre zmeny a doplnky, ktorá je zadávacím dokumentom a objednávkou pre spracovanie zmien a doplnkov (odsek 2). Upravuje sa prerokovanie smernice jednak s príslušným orgánom štátnej správy - vyšší územný celok s ministerstvom a obec s okresným úradom v sídle kraja, a s príslušným orgánom hodnotenia vplyvov na životné prostredie. Smernicu pre zmeny a doplnky je obstarávateľ povinný zverejniť na svojom webovom sídle a na svojej úradnej tabuli. Účelom je informovať, že sa ide aktualizovať platná územnoplánovacia dokumentácia, ktorá môže mať dosah na práva a záujmy obyvateľov, podnikateľov a vlastníkov dopravnej infraštruktúry a vlastníkov inžinierskych sietí. To umožní včas reagovať na prorokovanie navrhovaných zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie.
Po odsúhlasení smernice pre zmeny a doplnky s príslušným orgánom štátnej správy a po posúdení zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, ak je to potrebné, obstarávateľ smernicu schváli (odsek 3). Schválením sa stane záväznou pre obstarávateľa i spracovateľa.
V odseku 4 sa upravuje sa postup pri obstarávaní zmien a doplnkov územnoplánovacej dokumentácie, identický ako pri návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
Koncepčný prístup obstarávateľa k prípadným zmenám schválenej územnoplánovacej dokumentácie sa prejaví v uplatnení ustanovenia umožňujúceho obstaranie zmien a doplnkov v koncentrovanej podobe len raz ročne (odsek 5). Limitovanie obstarávania zmien a doplnkov sleduje cieľ, aby sa z platnej územnoplánovacej dokumentácie stal relatívne stabilný záväzný dokument. Prax totiž naznačuje, že najmä veľkí investori donucujú obce meniť územnoplánovaciu dokumentáciu podľa ich predstáv kedykoľvek sa im to hodí a sú ochotní požadované zmeny aj financovať. Výnimkou je len prípad, ak je potrebné obstarať zmeny a doplnky územnoplánovacej dokumentácie vo väzbe na záverečné stanovisko posudzovania vplyvov stavieb diaľnic a rýchlostných ciest na životné prostredie.
K § 44: Register územného plánovania nahradí doterajší systém a spolu s registrom výstavby budú komplexne uvedené všetky podstatné údaje a informácie potrebné na zistenie reálneho a právneho stavu v území. Tým, že registre budú verejne prístupné na webovom sídle ministerstva, bude mať každý záujemca možnosť zistiť potrebné údaje o území.
Správcom registrov bude Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, pre ktoré je to nový prvok, ktorý nahradí súčasnú úpravu (§ 130 stavebného zákona).
Novou je zákonná povinnosť sprístupňovania registra na webovom sídle ministerstva a povinnosť sprístupňovať aj všeobecne záväzné nariadenia, ktorými sa vyhlasuje územnoplánovacia dokumentácia. Čiže nie len registračný list, ako doteraz, ale aj celú schválenú územnoplánovaciu dokumentáciu. Táto zmena nepochybne prispeje k väčšej informovanosti verejnosti a záujemcom o konkrétny stav územia umožní ľahký prístup k údajom o území, ktoré potrebujú pre svoje podnikateľské a iné plány.
V blízkej perspektíve bude tento register zabezpečený v rámci elektronickej formy výkonu verejnej moci.
45
K § 45: Územnoplánovacia informácia je novým právnym inštitútom v navrhovanom zákone, ale v praxi sa používa aj teraz, hoci bez pevných právnych pravidiel. Tvorí odbornú pomoc najmä zo strany obcí verejnosti napr. vlastníkom nehnuteľností, investorom, projektantom a iným záujemcom, ktorých zaujímajú možnosti zmien v území na základe odborných znalostí o obmedzeniach a hodnotách územia (odsek 1).
Územnoplánovacia informácia sa bude vydávať na základe žiadosti (odsek 2) podľa platnej územnoplánovacej dokumentácie a z obsahu územnotechnických podkladov. Podkladom na vydanie relevantnej územnoplánovacej informácie je žiadosť, v ktorej musia byť uvedené konkrétne požiadavky a súvislosti s konkrétnym zámerom na využitie územia. Žiadosť bude spoplatnená správnym poplatkom (článok VI).
Upravuje sa lehota na vydanie územnoplánovacej informácie (odsek 3) a jej platnosť (odsek 4) vo vzťahu k schválenej územnoplánovacej dokumentácii, aby boli ustanovené právne medze pre jej vydanie a záväznosť obsahu.
Územnoplánovacia informácia nie je správnym rozhodnutím a na jej vydávanie sa nevzťahujú postupy podľa všeobecného predpisu o správnom konaní (správny poriadok) okrem § 3 ods. 6 správneho poriadku, ktorý platí aj na takéto opatrenia orgánu verejnej správy. Napriek tomu môže byť pre prax dôležitá, lebo na jej základe môže dôjsť k investičným aktivitám a ku škode z nesprávnej informácie.
K § 46: Ustanovením sa uvádzajú len vyvlastňovacie dôvody. Hmotnoprávne ustanovenia o vyvlastňovaní a vyvlastňovacie konanie nebudú súčasťou stavebného zákona, ale samostatnou právnou úpravou. Novoustanovený dôvodom na vyvlastnenie je potreba riešiť bývanie pre marginalizované skupiny obyvateľstva vo vybraných obciach ustanovených nariadením vlády, na navrhovaných obytných územiach.
Vyvlastňovacie dôvody z terajšieho § 108 ods. 2 stavebného zákona, ktoré sa týkajú stavieb, o ktorých konajú špeciálne stavebné úradu, upravené v osobitných zákonoch teraz.
K § 47: Týmto ustanovením sa uvádza tretia časť zákona upravujúca individuálne rozhodovanie o území v konkrétnych situáciách v režime správneho konania. Pretrvaním účelu existencie rozhodovania o území aj v navrhovanom zákone je skutočnosť, že ku dňu jeho účinnosti nemajú všetky obce územné plány, v ktorých by sa riešili najpodstatnejšie výstupy územného plánovania pre konkrétne pozemky regulatívy a zastavovacie podmienky.
V zásade ustanovenie nadväzuje na terajšiu úpravu 39a 39d stavebného zákona). Kedy prichádza do úvahy rozhodovanie o využívaní územia upravuje odsek 1 a kedy rozhodovanie o umiestnenie stavby zasa odsek 2.
Rozhodovanie o stavebnej uzávere (odsek 3) sa preberá z terajšej úpravy vrátane dôvodu a dočasnosti. O stavebnej uzávere bude rozhodovať obec ako správny orgán, v ostatných rozhodovaniach je príslušným správnym orgánom stavebný úrad (§ 89 ods. 1).
K § 48: Rozhodovanie o území dve formy územné rozhodnutie a územný súhlas. Odsek 1 je ustanovuje, že principiálne je potrebné územné rozhodnutie a územný súhlas je výnimkou z tejto zásady.
46
Mimo rozhodovania o území stavebné konštrukcie a terénne činnosti uvedené v odseku 3. Dôvodom je, že buď ich upravujú iné predpisy, alebo ide z hľadiska verejného záujmu o bagateľné činnosti, ktoré nemôžu podstatným spôsobom zasahovať do urbanistickej koncepcie obce, do životného prostredia ani do verejných subjektívnych práv obyvateľov. Prípadné spory majú občianskoprávny základ (najmä susedské spory) a ich rozhodovanie patrí súdom.
Novým ustanovením je povinnosť stavebného úradu podať stanovisko záujemcovi, či zamýšľaná činnosť vyžaduje správne konanie alebo ohlásenie. Nedodržanie uvedenej lehoty je obsahovo nečinnosťou (§ 50 správneho poriadku).
K § 49: Územné rozhodnutie je správnym rozhodnutím vo veci podľa § 46 a 47 správneho poriadku.
Účelom odseku 1 je pozitívna enumerácia všetkých prípadov, kedy sa musí rozhodovať o území v správnom konaní, ak chýba územnoplánovacia dokumentácia alebo iné rozhodnutie iného správneho orgánu alebo navrhovaný spôsob využívania územia nevyplýva priamo z ustanovení osobitného zákona. Odseky 2 a 3 preberajú podmienky rozhodovania o stavebnej uzávere z terajšej právnej úpravy 39d stavebného zákona), pretože sa nezistil dôvod na zmenu. Stavebná uzávera zostáva ako dočasné ochranné opatrenie na čas obstarania a schválenia územnoplánovacej dokumentácie, ktorej účelom je zachovať pomery v území do platnosti územnoplánovacej dokumentácie.
K § 50: Ustanovením sa uvádzajú výnimky, kedy nie je potrebné územné rozhodnutie, ale postačuje územný súhlas. Ide o činnosti a stavby, ktorých spôsob umiestnenia a zastavovacie podmienky vyplývajú z územnoplánovacej dokumentácie.
Územný súhlas je nové označenie pre doterajšie písomné vyjadrenie stavebného úradu, že k ohlásenej stavbe alebo činnosti nemá námietky 13 ods. 2). Obsahovo však režim ohlasovania zostáva rovnaký, ako doteraz.
K § 51: Teraz platný stavebný zákon nemá dostatočne presné a podrobné ustanovenia o obsahu a forme ohlásenia ani o postupe ohlasovania. Tento nedostatok sa navrhuje odstrániť podrobnejšou úpravou.
Odseky 1 a 2 upravujú základné náležitosti ohlásenia, bez ktorých nemožno posúdiť ohlásenie a vydať územný súhlas. Dôvodom úpravy náležitostí je skutočnosť, že ohlasovanie a vydávanie územných súhlasov nie je správnym konaním a územný súhlas nie je správnym rozhodnutím.
Základnou náležitosťou je identifikácia ohlasovateľa, pozemku a stavby, ich tvar a účel. Dôležitým je aj preukázanie práv k pozemku a stavbe, aby sa nesúhlasilo so stavbou alebo činnosťou na cudzom pozemku alebo stavbe bez vedomia vlastníka. Obsah projektovej dokumentácie podrobne upravuje vykonávacia vyhláška.
Na základe ohlásenia sa neuskutočňuje podrobné dokazovanie ako v správnom konaní, ale správny orgán sa rozhoduje na základe obsahu podania (ohlásenia s prílohami) a z vlastných poznatkov. Z tohto dôvodu sa v odsekoch 3 8 podrobne upravuje postup stavebníka a správneho orgánu, aby sa dosiahlo dostatočné presvedčenie o tom, či sa územný súhlas
47
vydať, alebo rozhodnúť, že sa vyžaduje územné rozhodnutie (odsek 9). Zamietnuť ohlásenie alebo nevydať územný súhlas nemožno.
Ak nastať zmena v porovnaní s ohlásenou stavbou alebo činnosťou, vyžaduje sa nové ohlásenie a nový územný súhlas (odsek 8). pritom sa nerozlišuje, či ide o zmenu pred dokončením stavby alebo činnosti, alebo na dokončenej stavbe a po uskutočnení ohlasovanej činnosti.
K § 52: Oprávnenia obce na zabezpečenie poriadku v obci smerujú k posilneniu postavenia orgánov obce a možností dosiahnuť nápravu. Ustanovenia orientované na zabezpečenie verejného poriadku, ak sa vyskytujú nedostatky spôsobené údržbou stavieb a pozemkov (odsek 1).
Ako problém sa v praxi prejavujú zanedbané prieluky a iné nevyužívané stavebné pozemky, ktoré ohrozujú okolie napríklad existujúcimi nedostavanými stavbami, ruinami a inak zanedbanými stavbami. Takéto pozemky a stavby zdrojom nebezpečenstva pre deti, miestom koncentrácie asociálov, semeniskom rozmnožovania hlodavcov a hmyzu.
Odsekmi 2 4 sa preberá z platného stavebného zákona úprava tzv. reklamných stavieb zavedená zákonom č. 293/2014 Z.z. Účelom je zabezpečiť verejný poriadok odstraňovaním „reklamného smogu“ z miest a obcí. Navrhuje sa ponechať skrátený postup odstraňovania nepovolených konštrukcií na informácie, vrátane využitia aktivity registrovaného združenia vlastníkov takýchto konštrukcií. Tento spôsob odstraňovania sa ešte nestačil rozvinúť, a tak sa zatiaľ nedá vyhodnotiť jeho účelnosť a potrebnosť.
K § 53: Všeobecné technické požiadavky na výstavby základnými stavebnotechnickými požiadavkami na uskutočňovanie stavieb od projektovania, cez stavebné práce po dokončovacie práce. Podrobne ich upravuje vykonávacia vyhláška a slovenské technické normy.
Svojim obsahom nadväzujú na základné požiadavky na stavby vyplývajúce z prílohy I nariadenia (EÚ) č. 305/2011.
K § 54: Ustanovenie nadväzuje na terajšiu úpravu v § 44 a nasl. stavebného zákona, ktorá prešla od roku 1976 významným vývojom a týka sa všetkých činností vo výstavbe. Niektoré činnosti vo výstavbe, najmä projektovanie, uskutočňovanie stavieb, montáž a revízie vyhradených technických zariadení a remeselné činnosti nikdy neboli voľnými činnosťami ani v podmienkach Československa, ani v medzinárodných podmienkach a na našom území história ich regulácie siaha do Uhorska, keď príslušníci regulovaných povolaní a regulovaných činností boli združovaní v remeselníckych cechoch a v profesijných komorách. Výkon regulovaného povolania bol viazaný na vzdelanie (učňovské, vyššie stredné a vysokoškolské), odbornú prax u majstra a záverečné tovarišské a majstrovské skúšky.
Aktuálnym základom právnej úpravy regulovaných povolaní a regulovaných činnosti v slovenskom práve je smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácii v platnom znení a zákony, ktorými sa transponovala do slovenského práva. V oblasti výstavby to zákon Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákon Národnej
48
rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii a zákon Národnej rady č. 216/1995 Z.z. o Komore geodetov a kartografov.
Odsek 1 je základnou definíciou regulácie činností vo výstavbe. Jej účelom je odlíšiť od skupiny regulovaných činností iné činnosti, ktoré síce súvisia s výstavbou, ale nie bezprostredne potrebné na zhotovenie stavby (napríklad, výroba a distribúcia stavebných výrobkov, dovoz stavebných výrobkov a odvoz odpadu zo staveniska, vzdelávanie a skúšky odbornej spôsobilosti).
V odseku 2 je generálna zásada prevzatá z terajšieho stavebného zákona 43g ods. 2 stavebného zákona). Jej účelom je vo všeobecnosti vyjadriť, že každú odbornú činnosť vo výstavbe majú uskutočňovať len fyzické osoby, ktoré spĺňajú zákonné požiadavky na jej uskutočňovanie, ako vyplývajú z osobitných predpisov. Takými požiadavkami najmä kvalifikačné predpoklady (odborné vzdelanie, odborná prax, skúška odbornej spôsobilosti) a osobnostné predpoklady (najmä zdravotná schopnosť a bezúhonnosť). Splnenie požiadaviek sa preukazuje rôznymi osvedčeniami a preukazmi ako dokladmi o existencii rozhodnutia orgánu verejnej správy.
Odsek 3 preberá § 45 ods. 5 stavebného zákona. Jeho obsahom je požiadavka, aby právnické osoby vo výstavbe poskytovali služby len prostredníctvom zamestnancov, ktorí spĺňajú zákonné požiadavky na odborné činnosti podľa odseku 2. Ak je právnická osoba podnikateľom a jej štatutárny orgán nespĺňa požiadavku podľa odseku 2, musí ustanoviť zodpovedného zástupcu podľa živnostenského zákona alebo odborného garanta podľa predpisov o regulovaných povolaniach vo výstavbe.
K § 55: Odsek 1 je definíciou stavebných prác. Obdobná definícia je aj v terajšom § 43g ods. 1 stavebného zákona, do ktorého bola prevzatá zo smernice Rady 89/106/EHS.
Navrhovaná definícia však v porovnaní s terajším stavom zahŕňa aj obsluhu, revízie a opravy technických zariadení stavby, najmä vyhradených technických zariadení (napríklad, elektroinštalácie elektrických zariadení, výťahov, plynových prípojok a rozvodov).
Stavebnými prácami sa rozumejú predovšetkým manuálne odborné remeselné činnosti vo výstavbe. Preto sa v odseku 2 ustanovuje povinnosť (je aj v terajšom § 43g ods. 2 stavebného zákona), aby sa jednotlivé druhy stavebných prác vždy uskutočnili v súlade s technickými a bezpečnostnými požiadavkami vyplývajúcimi na ich vykonávanie z právnych predpisov a technických noriem a podľa návodov výrobcov stavebných výrobkov a všeobecne zaužívaných pracovných postupov. Toto ustanovenie jednak preventívny význam, aby motivovalo uskutočňovať stavebné práce tak, ako sa majú, a jednak následný význam pri vyvodzovaní právnej zodpovednosti za spôsobenú škodu, ktorá vznikla nesprávnymi stavebnými prácami, alebo za ujmu na zdraví, najmä za pracovné úrazy.
V odseku 3 je definícia uskutočňovania stavby, ako základného termínu používaného v navrhovanom zákone. Uskutočňovaním stavby sa označuje celý stavebný proces, v ktorom sa stavebnými prácami a inými odbornými činnosťami dosiahne konečný produkt - zhotovená stavba. Ide o definíciu, ktorá zároveň odlíšiť komplexnú činnosť (uskutočňovanie stavby) od jednotlivých čiastkových stavebných prác a iných odborných činností (vytyčovanie stavby, zakladanie stavby, montážne práce, betónovanie, murovanie, obsluha žeriavu).
V odseku 4 sa uvádzajú obidva spôsoby uskutočňovania stavby ako historicky vznikli a existujú doteraz. Dodávateľským spôsobom znamená objednanie zhotovenia stavby
49
zmluvou podľa Obchodného zákonníka alebo podľa Občianskeho zákonníka medzi stavebníkom (investorom) a zhotoviteľom (stavebnou firmou). Svojpomocou znamená zhotovenie stavby osobne stavebníkom spravidla s pomocou rodinných príslušníkov alebo iných osôb (občianska výpomoc).
K § 56: Osobitnú úlohu medzi činnosťami vo výstavbe zohrávajú tzv. vyhradené činnosti vo výstavbe (v terajšom stavebnom zákone vybrané činnosti - § 45). Ide o najdôležitejšie odborné činnosti z hľadiska základných požiadaviek na stavby, ktoré z tohto dôvodu regulovanými činnosťami a ich výkon je vyhradený len odborne spôsobilým fyzickým osobám podľa predpisov o uznávaní odborných kvalifikácií (na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií). Tieto osoby držiteľmi príslušných oprávnení (osvedčení a preukazov).
V odseku 2 je taxatívny výpočet vyhradených činností vo výstavbe. Výpočet vychádza z terajšej úpravy v § 45 stavebného zákona doplnený o energetické hodnotenie budov podľa zákona č. 555/2005 Z.z. o energetickej hospodárnosti budov (týka sa len určitých budov) a o koordináciu bezpečnosti na stavenisku podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 396/2006 Z.z. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách na stavenisko (týka sa len stavenísk).
V ďalších odsekoch krátke definície jednotlivých vyhradených činností vo výstavbe, ktoré terajší stavebný zákon neobsahuje. Definície potrebné na vyznačenie vyhradených činností pre potreby navrhovaného zákona, pretože odborne spôsobilé osoby môžu vykonávať aj iné činnosti vo výstavbe podľa osobitných zákonov, ktoré však nie sú vyhradené len im.
K § 57: Zo zásady, že vyhradené činnosti majú vykonávať len odborne spôsobilé fyzické osoby s príslušným oprávnením (odsek 1), sa ustanovujú v ďalších odsekoch výnimky. Nimi sa umožňuje, aby niektoré vyhradené činnosti vo výstavbe mohli okrem odborne spôsobilých osôb s príslušným oprávnením v obmedzenej miere vykonávať aj iné osoby, ktoré navrhovaný zákon označuje ako tzv. kvalifikované osoby. Výnimky nie v obsahu činností, ale v druhoch a kategóriách stavieb, pretože sa týkajú len uskutočňovania drobných stavieb a niektorých jednoduchých stavieb. Takéto ustanovenie je aj v terajšom zákone 45 ods. 6 stavebného zákona). Je na zodpovednosti stavebníka, či využije osobu s oprávnením alebo len kvalifikovanú osobu. Prípadnú škodu bude znášať sám.
Odsekom 2 sa vymedzuje, ktoré vyhradené činnosti a v akom rozsahu môže uskutočňovať tzv. kvalifikovaná osoba. Z výpočtu vyhradených činností vo výstavbe ide len o projektovanie a o vedenie stavby. Súčasťou projektovania je aj geodetická činnosť, a preto medzi kvalifikované osoby sa zaraďujú aj geodeti a kartografi, ktorí spĺňajú základné odborné predpoklady vzdelania a praxe).
Kvalifikovaná osoba nemusí mať oprávnenia na výkon vyhradených činností vo výstavbe (napríklad autorizáciu), ale na druhej strane nemôže ísť o laika. Aj kvalifikovaná osoba musí spĺňať minimálne kvalifikačné predpoklady odborného vzdelania a odbornej praxe. V doterajšej praxi ide často o osoby, ktoré mali príslušné oprávnenie (autorizáciu), ale nemajú takú klientelu ani fyzické sily, aby mohli byť plnohodnotne samostatne zárobkovo činnými osobami (napríklad bývalí autorizovaní architekti alebo stavební inžinieri na dôchodku), alebo
50
odborníci zaoberajúci sa vzdelávaním (napríklad učitelia vysokých škôl zaoberajúcich sa výstavbou).
Požiadavky na kvalifikačné predpoklady na projektovú činnosť kvalifikovanej osoby podrobne uvedené v členení podľa stupňa a obsahového zamerania štúdia (odsek 4). Rôznosť kvalifikačných predpokladov je rozlíšená podľa druhu a kategórie stavby s prihliadnutím na vplyv projektovej dokumentácie a následné uskutočňovanie stavby na základné požiadavky na stavby a na všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb.
Technickými systémami budov sa rozumejú systém vykurovania a prípravy teplej vody, klimatizačný systém a systém vnútorného osvetlenia budovy 2 ods. 1 písm. b) štvrtý bod zákona o energetickej hospodárnosti budov).
Obdobne aj kvalifikačné požiadavky na stavebný dozor rozlíšené podľa kategórie stavby. Stavebný dozor pri svojpomocnom uskutočňovaní stavby dôležitú úlohu, pretože na takejto stavbe spravidla nie je stavbyvedúci ako oprávnená osoba, a tak je v podstate jediným odborne spôsobilým aktérom na takejto stavbe. Sleduje sa tým zabezpečiť náležité uskutočňovanie stavby a jednotlivých stavebných prác v súlade so požiadavkami na stavebno-technické zvládnutie uskutočňovania stavby, technické a funkčné parametre zhotovenej stavby a na bezpečnosť pri stavebných prácach.
Odsek 7 umožňuje, aby kvalifikovanou osobou (projektantom, stavebným dozorcom) mohol byť aj sám stavebník, ak príslušné oprávnenie podľa odseku 1 alebo ak spĺňa kvalifikačné predpoklady požadované pre kvalifikovanú osobu.
K § 58: Ustanovením sa vymedzuje termín „stavebník“, ktorý v terajšom stavebnom zákone nie je vymedzený, hoci sa hojne používa. Že stavebníkom je osoba, ktorá je žiadateľom o stavebné povolenie (účastník stavebného konania), možno teraz zistiť len s použitím výkladových pravidiel. Výslovným uvedením sa odstránia nejasnosti o postavení stavebníka, pretože stavebný zákon používal termín „stavebník“ aj v niektorých hmotnoprávnych ustanoveniach (mimo procesných ustanovení). Stavebníkom tak môže byť tradične investor a vlastník pozemku v jednej osobe, ale stavebníkom môže byť v súlade s realitou aj iný žiadateľ, ktorý nie je vlastníkom pozemku, napríklad developer alebo koncesionár.
Svojpomoc bola pred rokom 1989 veľmi výrazným spôsobom výstavby stavieb občanov (najmä rodinné domy a rekreačné stavby, garáže, altány, skleníky) a obcí (vtedy miestnych národných výborov) s využitím vlastných stavebných skupín, brigád dobrovoľníkov a budúcich spoluužívateľov (stavby kultúrnych a športových zariadení, klubov, ale aj menších bytových domov). Podstatnými dôvodmi výraznej svojpomoci bola nízka kúpna sila obyvateľstva, nedostupnosť stavebných kapacít a výrazne obmedzený trh zo stavebnými výrobkami.
Vzhľadom na stále vyššiu potrebu odbornosti a sofistikovanejšie stavebné výrobky a pracovné postupy, vyššiu kúpnu silu obyvateľstva, ako aj vzhľadom na rozvoj trhu stavebných výrobkov a stavebného trhu, by mala byť svojpomoc len okrajovou formou výstavby, najmä na vidieku v malých obciach, v ktorých je menšia dostupnosť stavebných firiem. Preto sa navrhuje obmedziť ju len na drobné stavby a niektoré jednoduché stavby, na stavebné úpravy a na udržiavacie práce, na ktoré sa ťažko hľadajú zhotovitelia pre ich malú
51
ekonomickú výnosnosť, a zároveň určiť nevyhnutné podmienky zaistenia bezpečnosti stavebných prác (odseky 2 a 3).
Stavebník je základným aktérom stavebného zákona a výstavby vôbec. Preto je náležité, aby mal výslovne uvedené svoje základné povinnosti sústredené v samostatnom ustanovení zákona (odsek 4). Pri uvádzaní povinností stavebníka sa na rozdiel od terajšieho stavebného zákona prihliada na realitu, že stavebník sám neuskutočňuje stavbu a že existujú regulované povolania a činnosti, ktorých držitelia oprávnení a povinní na vymedzené odborné činnosti v procese uskutočňovania stavby. V týchto prípadoch stavebník povinnosť takúto osobu len obstarať (zabezpečiť), nemôže ju nahrádzať ani znášať zodpovednosť za výsledky jej činnosti.
Odsekom 5 sa zabezpečuje nadväznosť na právnu úpravu posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie. Z hľadiska kategorizácie stavieb však pôjde len o niektoré stavby, pretože väčšina posudzovaných stavieb je predmetom integrovaného povoľovania a kontroly znečisťovania životného prostredia (podľa zákona č. 39/2013 Z.z.).
Odsekom 6 sa sleduje zabezpečiť kontinuitu procesov na stavebných úradoch v súvislosti s právnym nástupníctvom v osobe stavebníka.
K § 59: Zhotoviteľom stavby sa v navrhovanom stavebnom zákone označuje stavebná firma (staviteľ), ktorá je oprávnená uskutočňovať stavbu do jej úplného zhotovenia (odsek 1). Ide teda o stavebného podnikateľa, ktorý v v predmete činnosti podľa obchodného registra (právnická osoba) alebo živnostenského registra (fyzická osoba) zapísané poskytovanie stavebných prác rôzneho druhu dodávateľsky.
Samotný termín „zhotoviteľ“ je prevzatý z terajšieho stavebného zákona (napr. § 66 ods. 3 stavebného zákona) a používa ho aj Občiansky zákonník 631 a nasledujúce), aj Obchodný zákonník 536 ods.2) v súvislosti so zhotovením stavby. V zahraničí sa používajú rôzne označenia, väčšinou (aj podľa FIDIC) sa používajú výrazy „staviteľ“ (constructor) alebo (zmluvný) „dodávateľ“ (contractor).
Zmluvnými dodávateľmi stavebných prác a iných odborných činností sa rozumejú subdodávatelia podľa § 538 Obchodného zákonníka (podľa FIDIC subcontractor), ktorých zhotoviteľ stavby poveril vykonaním určitých stavebných prác vymedzených v zmluve. Jeho zodpovednosť voči stavebníkovi sa tým nemení.
Odseky 2 a 3 ustanovujú základné kvalifikačné predpoklady na zhotoviteľa stavby. Ich úpravu je potrebné ustanoviť navrhovaným zákonom ako tzv. osobitné podmienky prevádzkovania živnosti. Tie v terajšom stavebnom zákone chýbajú, a tak je uskutočňovanie stavieb len voľnou živnosťou, na ktorú stačia len všeobecné podmienky prevádzkovania živnosti (dospelosť, spôsobilosť na právne úkony, bezúhonnosť a správny poplatok).
Tento stav negatívne dôsledky pre stavebníkov a užívateľov stavieb. Prejavuje sa najmä na nízkej kvalite stavebných prác (predovšetkým odborných remeselných) a v dôsledku toho na veľkom počte nedorobkov, ale aj na existenčnej nestabilite takýchto nekvalifikovaných firiem. To poškodzuje stavebníkov a vlastníkov stavieb tým, že sa nemôžu domôcť odstránenia nedostatkov a porúch ani v rámci reklamácie, lebo takáto stavebná firma radšej zanikne, než by ich mala na vlastné náklady odstraňovať.
Negatívne dôsledky to aj na stavebný trh ako celok, lebo stavebník nevie vopred rozpoznať kvalitu stavebnej firmy a zároveň takéto stavebné firmy odoberajú zákazky
52
kvalifikovaným stavebným firmám. Ustanovenia odsekov 2 a 3 tak sledujú, aby na stavebnom trhu v záujme ochrany stavebníkov boli len odborne spôsobilí stavební podnikatelia, u ktorých je predpoklad vyššej kvality výstavby a existenčnej stability na účely uplatňovania reklamácií a odstraňovania stavebných nedostatkov a nedorobkov.
Obdobný účel aj odsek 4 tým, že požaduje, aby sa každá stavebná práca alebo iná činnosť vo výstavbe vykonávala len s profesijnou kvalifikáciou. Ide o to, aby stavebné firmy samé uskutočňovali len také stavebné práce, na ktoré majú oprávnenie a kvalifikovaných zamestnancov. Ostatné stavebné práce budú povinné obstarať formou subdodávky. V praxi sa to u kvalifikovaných firiem deje aj teraz. Špecializácia na určité stavebné práce pomáha zvyšovať aj kvalitu zhotovených stavieb.
Odsek 5 reaguje na existujúcu prax pri veľkých stavbách, keď nie je fyzicky možné, aby jeden stavbyvedúci bol súčasne na viacerých miestach rozsiahlej stavby v rôznych štádiách uskutočňovania stavby, najmä pri líniových stavbách a pri komplexných inžinierskych stavbách. Ustanovenie rieši vzájomné vzťahy aj z dôvodu prípadnej zodpovednosti za škodu alebo inú ujmu spôsobenú zlyhaním alebo neplnením povinností stavbyvedúceho.
V odseku 6 je vyjadrená zásada, že zhotoviteľ stavby znáša zodpovednosť nielen za svoju vlastnú činnosť, ale aj za výsledky činnosti svojich subdodávateľov. Tak bude stavebníkovi (spotrebiteľovi) zodpovedať za kvalitu len jedna osoba (zhotoviteľ ako generálny dodávateľ), a to tá, s ktorou uzatvorenú zmluvu na zhotovenie stavby ako celku. Obdobne je riešené uplatňovanie zodpovednosti za vady a za škodu aj pri spotrebných predmetoch (pri predaji a servise áut, bielej techniky, elektrospotrebičov, odevov), kde zákazník (objednávateľ, spotrebiteľ) uplatňuje svoje práva zo zodpovednosti len u jednej osoby (predajcu, dovozcu alebo výrobcu) bez ohľadu na počet a postavenie subdodávateľov.
V odseku 7 ustanovené základné zákonné povinnosti zhotoviteľa stavby. Ide o taxatívny výpočet. Viac povinností môže na seba prevziať zhotoviteľ stavby zmluvou s objednávateľom (stavebníkom), ale nie menej. Za porušenie niektorej povinnosti hrozí zhotoviteľovi stavby postih.
K § 60: Projektant je kľúčovou osobou v etape prípravy stavby, lebo on navrhuje jej architektúru, stavebnotechnické parametre a urbanistické začlenenie do okolia podľa požiadaviek investora, druhu a kategórie stavby a účelu užívania a v rámci možností daných prírodnými pomermi a územnoplánovacou dokumentáciou, najmä regulatívmi územného plánu a zastavovacími podmienkami.
Projektovanie je regulovanou činnosťou na našom území od čias Uhorska a je regulovanou činnosťou aj v Európe, Amerike a Ázii. Projektantom môže byť len autorizovaný architekt alebo autorizovaný stavebný inžinier určenej kategórie a ak ide o geodetickú dokumentáciu, autorizovaný geodet oprávnený na inžiniersku geodéziu. Podmienky vstupu do profesie a obsah profesijných oprávnení je teraz regulovaný na základe smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií (predtým smernica Rady 85/384/EHS), ktorá je transponovaná do slovenského práva zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch a zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 215/1995 Z.z. o geodézii a kartografii.
Projektová dokumentácia je vnútorne členitá a vyžaduje pri konštrukčne a prevádzkovo zložitejších stavbách aj čiastkové projekty energetického vybavenia stavby vrátane
53
technických systémov budov, pripojenia stavby na verejný vodovod a na verejnú kanalizáciu vrátane vnútorných rozvodov stavby, prevádzkového vybavenia prevádzkarne, nosných konštrukcií stavby (statiky), prípadne aj ďalších. Preto sa zákonom ustanovuje, že projektant môže projektovať len v rozsahu svojho oprávnenia podľa zákona SNR č. 138/1992 Zb. alebo podľa zákona NR SR č. 215/1995 Z.z. (odsek 2). V takomto prípade je nevyhnutná súčinnosť a spolupráca projektanta a projektantov čiastkových projektov.
Súčinnosť projektantov si zabezpečí generálny projektant v rámci svojej projektovej kancelárie, alebo externou spoluprácou, čiže osoba, ktorá je na základe zmluvy so stavebníkom nositeľom komplexnej zákazky na projektovanie. Tento spôsob projektovania je dlhodobo všeobecne zaužívaný v stavebnej praxi nielen na Slovensku, len stavebný zákon v aktuálnom znení túto problematiku dostatočne nerieši.
Odseky 6 a 8 obsahujú taxatívny výpočet základných zákonných oprávnení a povinností projektanta, ostatné jeho povinnosti vyplynú zo zmluvného vzťahu s objednávateľom projektovej dokumentácie. Uvedené základné povinnosti projektanta majú základ v osobitných zákonoch, napríklad v zákone o energetickej hospodárnosti budov, v zákone o stavebných výrobkoch, v zákone o službách na vnútornom trhu a v ustanoveniach navrhovaného zákona.
Základné požiadavky na stavby upravuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 305/2011 v prílohe I, ktoré platia priamo v celom Európskom hospodárskom priestore.
Minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť budov vyplývajú z § 4 zákona o energetickej hospodárnosti budov.
Uvedeným základným povinnostiam sa projektantovi priznávajú v odseku 7 aj zákonné oprávnenia. Obsah oprávnení vyplýva z iných ustanovení navrhovaného zákona a z autorského zákona v písmene a).
Odsek 7 dopĺňa odsek 6 pre inžinierske stavby, pri ktorých projektovaní sa vyžadujú aj doplňujúce činnosti najmä v statickom zabezpečení.
K § 61: Projektant nosných konštrukcií (statik) je projektant čiastkového projektu stavby, ktorého obsahom je projekt nosných konštrukcií stavby a statický posudok všetkých navrhovaných nosných konštrukcií. Projekt nosných konštrukcií a statický posudok je povinnou súčasťou každej projektovej dokumentácie budovy a inžinierskej stavby, ktorá nosné konštrukcie.
Projektovanie nosných konštrukcií je regulovanou činnosťou a je vyhradené autorizovanému stavebnému inžinierovi v kategórii statika podľa § 5 ods. 4 zákona SNR č. 138/1992 Zb. (odsek 1).
V odseku 2 uvedené základné zákonné povinnosti projektanta nosných konštrukcií vo vzťahu k projektovej dokumentácii stavby na účely stavebného konania, k vykonávaciemu projektu určenému na uskutočňovanie stavby, ale aj v priebehu uskutočňovania stavby jednak vo vzťahu k telesu hlavnej stavby a jednak k pomocným konštrukciám (podperám, lešeniam, a pod.) potrebným na stavebné práce.
K § 62: Zavádza sa nová funkcia kontrolný statik. Je to jedno z opatrení na zvýšenie bezpečnosti najmä staticky náročných stavieb. Cieľom je zabrániť opakovaniu niekoľkých deštrukcií nosných konštrukcií stavieb (podzemné garáže v Karlovej Vsi a na Plynárenskej
54
ulici v Bratislave, deštrukcia pomocnej podpornej konštrukcie pri výstavbe diaľnice pri Kurimanoch, viaceré prepady striech pod hmotnosťou snehu).
Navrhovaná úprava je zovšeobecnením niekoľkých zahraničných vzorov. Obsahom činnosti kontrolného statika je preveriť a osvedčiť projekt nosných konštrukcií a statický posudok pri staticky náročných stavbách a konštrukciách, ako nezávislá odborne spôsobilá osoba (odsek 1). Činnosť kontrolného statika je blízka znalcovskej činnosti.
Výsledkom preverenia je kontrolné statické posúdenie ako dôležitý dokument, ktorý bude musieť byť povinnou prílohou vykonávacieho projektu vyhradenej stavby (odsek 2). Stavebný úrad alebo stavebník sám si však môžu vyhradiť požadovať kontrolný statický posudok aj na iné stavby, ktoré sú alebo ich časť staticky náročné alebo dôležité.
Dôležitou novou povinnosťou sa navrhuje vykonávať projektový dohľad nad uskutočňovaním stavby, ku ktorej vyhotovil kontrolné statické posúdenie (odsek 3). Dôvodom je zabezpečenie dohľadu a možného predchádzania stavebným deštrukciám pri prvých príznakoch nestability.
V odseku 4 je pravidlo, ktoré zamedziť vydávanie kontrolných statických posúdení po linke známostí, rodinných vzťahov, kolegiálnych vzťahov a podobne, a zabezpečiť pokiaľ možno čo najväčšiu nezávislosť a objektivitu. Je to potrebné na ochranu životov a zdravia zamestnancov zhotoviteľa stavby a jeho zmluvných dodávateľov počas uskutočňovania stavby a užívateľov stavieb počas užívania stavby.
K § 63: V ustanovení sa v podstate preberá terajšia úprava § 46b stavebného zákona s niektorými spresneniami v jeho oprávneniach a povinnostiach (odsek 2).
Najpodstatnejšou zmenou tejto úpravy (odsek 1) je, že osoby oprávnené na výkon stavebného dozoru (po novom stavební dozorcovia), vrátane tých, ktorí majú také oprávnenie ku dňu účinnosti navrhovaného zákona, môžu vykonávať svoju činnosť len vo vzťahu k drobným stavbám, jednoduchým stavbám a k stavebným úpravám a udržiavacím prácam. Ich dozorné oprávnenia k ostatným stavbám zanikajú dňom uplynutia lehoty podľa prechodného ustanovenia (§142 ods. 19) navrhovaného zákona. Je však možnosť prechodu do radov osôb oprávnených na stavebný dozor nad všetkými stavbami (článok V).
Ich povinná účasť v stavebnom procese je len k stavbám uskutočňovaným stavebníkom svojpomocou, ak na stavbe nie je stavbyvedúci a ak stavebník sám nie je kvalifikovanou osobou. Pri stavbách uskutočňovaných dodávateľsky je tak, ako doteraz, ich účasť v stavebnom procese na vôli stavebníka. Pri drobných stavbách sa upúšťa od povinnosti zabezpečiť výkon stavebného dozoru.
K § 64: Zavádza sa nová regulovaná činnosť a funkcia v stavebnom procese stavebný dozor nad vyhradenými stavbami. Stavebný dozor nad vyhradenými stavbami je vyššia a zodpovednejšia forma stavebného dozoru, ktorá sa povinne zavádza na uskutočňovanie vyhradených stavieb. Nič nebráni tomu, aby si takéhoto stavebného dozorcu zmluvne zabezpečil stavebník dobrovoľne na uskutočňovanie svojej stavby, hoci aj uskutočňovanej svojpomocou.
Rozsah oprávnení pri výkone tohto stavebného dozoru je širší ako rozsah oprávnení pri výkone stavebného dozoru podľa predchádzajúceho paragrafu, čo sa odrazí aj na rozsahu zodpovednosti a aj prístupe k jeho výkonu. Bude sa vyžadovať vyššia forma odbornej
55
spôsobilosti (autorizácia) v obsahu kvalifikačných predpokladov a obsahu skúšky odbornej spôsobilosti v Slovenskej komore stavebných inžinierov.
K § 65: Funkcia stavbyvedúceho sa v podstate preberá z terajšej právnej úpravy. Jeho oprávnenia v odseku 2 len viac precizované a jeho postavenie buď ako zamestnanca zhotoviteľa stavby (stavebnej firmy), alebo ako samostatne zárobkovo činnej osoby (živnostníka), zostáva nezmenené.
Novým je odsek 4, ktorý reaguje na prax pri veľkých stavbách a súboroch stavieb, ktoré vyžadujú väčší počet stavbyvedúcich, pretože jeden stavbyvedúci nemôže byť súčasne na viacerých miestach rozsiahlej stavby (napríklad diaľnice). Členenie na hlavného stavbyvedúceho a pomocných stavbyvedúcich význam pre poriadok na stavbe, pre informovanie stavebného úradu a účastníkov výstavby i pre vyvodzovanie zodpovednosti za škody a iné ujmy na stavbe a na stavenisku.
Stavbyvedúci na vyhradených stavbách a hlavní stavbyvedúci budú autorizovaní (autorizovaný stavebný inžinier).
K § 66: Aj postavenie geodeta je v podstate prevzaté z terajšej úpravy, ale je podrobnejšie a presnejšie vo výpočte povinností (odsek 2).
Geodetickými prácami sa rozumejú meračské práce v teréne, zaznamenávanie a spracúvanie výsledkov merania, zobrazovacie práce a aktualizácia súboru geodetických informácií podľa predpisov o geodézii a kartografii.
Obdobne ako pri stavbyvedúcich sa navrhuje aj pri geodetoch na veľkých stavbách a na súboroch stavieb zaviesť funkciu hlavného geodeta a ostatných geodetov (odsek 4).
K § 67: Ustanovenie rieši hmotnoprávnu časť povoľovania stavieb.
Odsek 1 je základnou zásadou povoľovania. Treba ju vykladať tak, že v zásade každá stavba vyžaduje stavebné povolenia. Z tejto zásady dve výslovne vyjadrené výnimky kedy postačuje stavebný súhlas (ohlásenie) a kedy nie je potrebné ani stavebné povolenie ani stavebný súhlas. Nijaká stavba vyhovujúca definícii podľa § 9 nemôže byť mimo tento rámec povoľovania.
Kedy postačuje stavebný súhlas vydaný na základe ohlásenia upravuje § 68.
Kedy nie je potrebné ani stavebné povolenie, ani stavebný súhlas je uvedené v odseku 2. Povoľovaniu nepodliehajú stavby buď preto, že podliehajú povoľovaniu podľa iných predpisov (banských, geologických, cestných), alebo preto, že ide o bagateľné stavby bez vplyvu na svoje okolie, alebo o dočasné stavebné konštrukcie.
K § 68: Ustanovenie zavádza terminologický nový formalizovaný výsledný produkt procesu ohlasovania. Stavebný súhlas 13 ods. 3) je výraz, ktorý nahrádza terajšie „oznámenie stavebného úradu, že k uskutočneniu ohlasovanej stavby nemá námietky“.
V odseku 1 je taxatívne uvedený výpočet stavieb a stavebných úprav, na ktoré bude postačovať ohlásenie a stavebný súhlas. Najdôležitejšou podmienkou v písmene a) je, že existuje územnoplánovacia dokumentácia, ktorá rieši zastavovacie podmienky a regulatívy.
Procesná stránka upravujúca postup stavebného úradu od ohlásenie do vydania stavebného súhlasu je upravená v odsekoch 2 8. Podrobná úprava je potrebná preto, lebo proces
56
vydania stavebného súhlasu nie je správnym konaním a stavebný súhlas nie je administratívnym rozhodnutie. Na tento proces sa však aj tak vzťahuje § 3 ods. 6 správneho poriadku.
Zákonom prípustným výsledkom činnosti stavebného úradu na základe ohlásenia je buď vydať stavebný súhlas, alebo rozhodnúť, že sa vyžaduje stavebné povolenie (odsek 8); zamietnutie ohlásenia zákon neumožňuje. Prípadná nespokojnosť stavebníka s postupom stavebného úradu po ohlásení sa vyrieši po vydaní alebo nevydaní stavebného povolenia v stavebnom konaní.
V porovnaní s doterajšou úpravou stavebník musí k ohláseniu priložiť aj vyjadrenia dotknutých orgánov. Ich stanoviská musia byť zohľadnené v projektovej dokumentácii a priložené v jej dokumentačnej časti (odsek 3).
Novinkou je možnosť požiadať o zmenu ohlasovanej stavby. Ustanovenie upravuje aj postup, ak podanie nie je úplné. Dôvodom úpravy je skutočnosť, že ohlasovanie nie je procesom podľa zákona o správnom konaní. Stavebný úrad vyzve stavebníka na doplnenie podania a ak podanie nedoplní, ohlasovanie sa skončí márnym uplynutím určenej lehoty. V doterajšej úprave nebolo uvedené, ako sa ohlásenie ukončí, ak nie splnené zákonné požiadavky na vydanie stavebného súhlasu.
V odseku 9 sa ustanovuje postup a moment, kedy sa začína stavebné konanie, ak stavebný úrad určí, že ohlasovanú stavbu možno uskutočniť len na základe stavebného povolenia. Takáto úprava je potrebná, lebo ohlasovanie nie je procesom v režime správneho konania, a preto neprichádza do úvahy rozhodnutie stavebného úradu.
K § 69: Ustanovením sa vyčleňuje z množiny stavieb, ktoré nie v súlade s pravidlami umiestňovania a povoľovania, podmnožina stavieb, ktoré síce majú územné rozhodnutie alebo stavebné povolenie, ale nie v súlade s nimi. Takéto stavby podľa nomenklatúry nového stavebného zákona nie v kategórii nepovolených stavieb ani neohlásených stavieb, ale vykazujú podstatnú vadu.
V odseku 1 sa upravuje častý jav, keď vlastník stavby po skončení času, na ktorý bola stavba povolená alebo na ktorý slúžila, stavbu opustí, neodstráni ju a nestará sa o jej údržbu, ani nežiada nové povolenie. Druhá veta zasa slúži na ochranu vlastníkov dočasných stavieb a rieši nečinnosť stavebných úradov neraz aj úmyselným ponechaním uplynutia lehoty. Účelom ustanovenia je zabezpečiť poriadok v území a zároveň chrániť dobromyseľného vlastníka dočasnej stavby.
Obdobný praktický problém rieši aj odsek 2. Ide o stavby, ktoré v štádiu povoľovania na prvom stupni, ale začalo sa s ich uskutočňovaní predčasne, pred nadobudnutím účinnosti stavebného povolenia, stavebného súhlasu alebo rozhodnutia o zmene stavby. V takomto prípade ide o vážny administratívny prehrešok zo strany stavebníka alebo zhotoviteľa stavby, niekedy aj ako dôsledok nečinnosti alebo liknavosti stavebného úradu pri rozhodnutí, doručení rozhodnutia alebo vyznačení právoplatnosti. Investorovi nečinnosťou stavebného úradu vznikajú zbytočné náklady alebo hrozí prepadnutie úveru, a tak je pre neho menším zlom zaplatiť pokutu.
V záujme poriadku vo verejnej správe a právnej istoty je žiaduce, aby sa nezačalo so stavbou alebo s inou činnosťou v území v čase, keď nie je o nich právoplatne rozhodnuté. Ako možnosť sa ponúka povolenie vykonania niektorých čiastkových činností zo strany
57
stavebného úradu ešte pred konečným rozhodnutím. Musí však ísť o také činnosti, ktoré neznemožnia prípadný návrat do pôvodného stavu.
Novou je úprava v odseku 3, ktorá inštruktívnejšie upravuje postup stavebného úradu než je to podľa terajšieho stavebného zákona. Prerušenie stavebných prác je prvým nevyhnutným úkonom na riešenie zisteného stavu nielen v odseku 3, ale aj v ďalších odsekoch 4 6. Rovnako pokuta je povinná. V ostatnom stavebný úrad niekoľko možností riešenia podľa opísaných situácií a intenzity porušenia stavebných predpisov. Podstatná časť navrhovaných opatrení je motivovaná zahraničnými poznatkami.
V odseku 6 sa umožňuje, aby pri stavbách a ich zmenách, ktoré nemôžu mať žiadne vplyvy na okolie, ktoré stavebník uskutočnil bez ohlásenia, stavebník zabezpečil spracovanie zjednodušenej dokumentácie skutočného realizovania stavby a ďalšie nevyhnutné podklady pre jej posúdenie. Rozsah zjednodušenej dokumentácie stavby (pasport stavby) upraví vykonávací predpis.
K § 70: Ustanovenie definuje začatie stavby. Také ustanovenie doteraz v stavebnom zákone chýba, hoci na začatie stavby sa viažu niektoré úkony a opatrenia (napríklad pokuta za predčasné začatie stavby, platnosť stavebného povolenia je viazaná na začatie stavby v lehote platnosti stavebného povolenia). Stavebným úradom toto ustanovenie pomôže pri určovaní, či sa stavba začala uskutočňovať bez stavebného povolenia alebo pred nadobudnutím jeho právoplatnosti a či teda ide o nepovolenú stavbu alebo o stavbu v rozpore s rozhodnutím.
Z odseku 1 vyplýva, že prípravné práce, ktoré môže stavebník uskutočňovať ešte pred právoplatnosťou stavebného povolenia, a také, ktoré uskutočňovať nesmie. Kritériom je objektívna možnosť navrátenia do pôvodného stavu.
Obvyklé prípravné práce sú príkladom uvedené v odseku 2.
V odseku 3 sa ustanovuje, kedy sa môžu uskutočňovať prípravné práce na stavbe, na ktorej uskutočnenie postačuje stavebný súhlas. Nestačí len ohlásenie (teda samotné podanie do podateľne), ale musí sa vyčkať na stavebný súhlas (na jeho doručenie ohlasovateľovi). To je aj terajší právny stav.
K § 71: Ustanovenia upravujú vytyčovanie stavieb, ako jedného z prvých úkonov na mieste výstavby, ktoré smerujú k uskutočňovaniu stavby. Vytýčenie stavby v teréne je činnosťou, ktorou sa so stavbou začalo. Tento časový bod je dôležitý pre plynutie platnosti stavebného povolenia a posudzovanie legálnosti uskutočňovania stavby vzhľadom na právoplatnosť rozhodnutí.
Vytyčovanie stavby je regulovanou činnosťou a podľa navrhovaného zákona činnosťou vyhradenou geodetovi s oprávnením.
K § 72: V ustanovení sa upravuje účel novo zavedeného kontrolného nástroja kontrolnej prehliadky stavby a možné spôsoby jeho využitia.
Kontrolné prehliadky vykonávané podľa plánu kontrolných prehliadok určeného v stavebnom povolení slúžia na to, aby stavebný úrad mohol bez zbytočných zdržiavaní a prieťahov zistiť skutočný stav na stavbe a na pozemku, aby mohol operatívne a bez zbytočnej byrokratickej záťaže prijímať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a aby so
58
znalosťou veci mohol bez uskutočnenia správneho konania umožniť nepodstatné zmeny stavby oproti povoleniu.
Účinnosť kontrolnej prehliadky a ochrana verejných záujmov chránených osobitnými predpismi je zabezpečená tiež tým, že na výzvu stavebného úradu povinní podľa charakteru veci zúčastniť sa jej okrem stavebníka aj projektant, stavbyvedúci a stavebný dozorca. Zároveň umožňuje priamo na stavbe prejednať, prijať opatrenie a zapísať ho do stavebného denníka vrátane nepodstatných úprav stavby.
Kontrolné prehliadky stavby pri jednotlivých fázach uskutočňovania stavby obdobou postupov v Nemecku a v Rakúsku, kde jednotlivé fázy uskutočňovania stavby predmetom čiastkových kolaudácií.
Odsek 5 je návodom, ako stavebný úrad postupovať, ak zistí nepovolený postup pri uskutočňovaní stavby. Podľa charakteru odchýlky od stavebného povolenia a od projektovej dokumentácie uloží prerušiť stavebné práce a bude postupovať ako pri nepovolenej stavbe, alebo zistené zmeny zapíše do stavebného denníka a dodatočne schváli v kolaudačnom konaní.
K § 73: Ustanovenia preberajú s drobným spresnením terajšiu ochranu kultúrneho dedičstva v mieste uskutočňovania stavby, najmä zabezpečenie archeologických nálezov na účely ich odkrytia a zdokumentovania.
Spresnenie sa týka určenia zodpovednosti osôb za vykonanie potrebných opatrení na záchranu odkrytých cenných predmetov na účely archeologického výskumu. Z ustanovenia vyplýva povinnosť stavbyvedúceho zabezpečiť kultúrne cenné nálezy v každom štádiu výstavby.
K § 74: Účelom ustanovenia je chrániť existujúce umelecké diela v stavbách a na verejnom priestore pred poškodením alebo zničením pripravovanou stavebnou činnosťou.
O umelecké diela sa starať predovšetkým jeho vlastník. Pretože však ten sa nemusí včas dozvedieť o pripravovanom odstránení umeleckého diela zo stavby, navrhuje sa aktivita stavebníka (odseky 1 a 2) a orgánu územného plánovania (odsek 3).
Na odstránenie pochybností o predmete ochrany sa v odseku 4 uvádza definícia umeleckého diela v stavbe platná len na účely aplikácie stavebného zákona. Keďže stavby predmety pevne spojené so zemou alebo upevnené na inej stavbe, musia túto požiadavku spĺňať aj umelecké diela, ktoré majú požívať ochranu vo výstavbe. Podrobnosti ustanoví Ministerstvo kultúry SR vo vykonávacej vyhláške podľa splnomocnenia v § 141 ods. 3.
K § 75: Ustanovenie umožňuje tak, ako v doterajšej úprave, uvedenie stavby do skúšobnej prevádzky. Odsek 1 je vyjadrením účelu a očakávaného výsledku skúšobnej prevádzky. Skúšobná prevádzka odhaliť stavebnotechnické a prevádzkové nedostatky zhotovenej stavby, ktoré sa nedajú zistiť kontrolnou obhliadkou.
Typická je pre inžinierske stavby dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry. Rozdiel je v tom, že navrhovaný zákon predpokladá skúšobnú prevádzku v začatom kolaudačnom konaní (konanie sa preruší na čas skúšobnej prevádzky), ale cestný zákon požaduje uskutočnenie skúšobnej prevádzky cestnej stavby ešte pred začatím kolaudačného konania.
59
Po novom môže skúšobnú prevádzku stavebný úrad nariadiť nielen na návrh stavebníka, ale aj na návrh budúceho užívateľa. Ak to vyplýva z podmienok stavebného povolenia, z požiarnobezpečnostného, hygienického alebo prevádzkového predpisu, môže ju navrhnúť aj dotknutý orgán (odsek 2).
K § 76: Ustanovenie s drobnými zmenami preberá doterajšiu úpravu 76 stavebného zákona). Kolaudovanie je záverečná aktivita stavebného úradu pred uvedením stavby do užívania. Procesnú stránku (kolaudačné konanie) upravujú § 128 až 132.
Odsek 1 je všeobecným vyjadrením účelu kolaudácie. Cieľom je podriadiť čo najväčší počet stavieb kolaudačnému konaniu, aby sa čo najväčší počet stavieb skontroloval z hľadiska účelu užívania, stavebného dokončenia a odstránenia stavebnotechnických chýb, ktoré by boli ohrozením užívateľov a návštevníkov.
V odseku 2 je taxatívny výpočet stavieb, ktoré povinne podliehajú kolaudácii. V zásade ide podľa písmena a) o všetky stavby a zmeny stavby, ktoré zo zákona podliehajú stavebnému povoleniu. V písmene b) sa enumerácia dopĺňa aj o stavby, na ktoré sa vydáva len územné rozhodnutie (49 ods. 1). Ide o stavby, ktoré nepodliehajú povoľovaniu.
V písmene c) sa bude kolaudácia vyžadovať len na najväčšie konštrukcie na informácie.
V odseku 3 sa navrhuje kolaudáciu vzťahovať len na vopred určené terénne úpravy.
K § 77: Údržba stavieb je imanentnou súčasťou riadneho užívania stavby. Z ústavnej zásady, že vlastníctvo zaväzuje (článok 20 ods. 3 ústavy), je legitímne vo verejnom záujme požadovať od vlastníkov stavieb, aby sa o stavby riadne starali, najmä aby stavby neohrozovali verejnosť na živote alebo na zdraví a aby prispievali k utváraniu vhodného sídelného prostredia bez ohľadu na to, či ide o verejné stavby alebo súkromné stavby. Základná povinnosť vlastníka stavby je vyjadrená ako zásada v odseku 1. Vyžadujú ju aj právne záväzné akty Európskej únie.
Zásada odseku 1 je rozmenená na jednotlivé povinnosti v odseku 2. Ustanovenie je zhrnutím základných povinností vlastníka každej stavby vo vzťahu k verejnému právu. Najmä pri náročných stavbách a pri stavbách s väčším mechanickým, chemickým, tepelným resp. iným namáhaním určujú súvisiace právne a technické predpisy intervaly ich kontroly, bežnej údržby, plánovaných i mimoriadnych opráv. Význam tohto ustanovenia je vo vymedzovaní právnej zodpovednosti za nedostatky na stavbe a za prípadnú škodu. Plnenie ustanovených povinností bude kontrolovať v rámci štátneho stavebného dohľadu stavebný úrad a Slovenská stavebná inšpekcia.
Ustanovenie odseku 3 je obdobou ustanovenia o povinnostiach vlastníkov iných stavieb. Konštrukčná a funkčná odlišnosť konštrukcií na informácie vyžaduje modifikovanú úpravu povinností vlastníkov.
K § 78: Ustanoveniami sa rieši stav, keď sa nedá zistiť pôvodný účel stavby, pretože sa nezachovala dokumentácia, alebo ide o stavbu, ktorá v minulosti nepodliehala kolaudovaniu. Pre tieto prípady sa v odseku 1 preberá doterajšia zásada o fikcii určenia účelu.
Obstaranie dokumentácie skutočného zhotovenia stavby (odseky 2 a 3) praktický význam jednak pre stavebníka, aby vedel na účely údržby a stavebných úprav jej podstatné (nosné) stavebnotechnické prvky a technické vybavenie (umiestnenie vnútorných rozvodov)
60
a jednak pre stavebný úrad na účely konaní, aby vedel rozhodovať s poznaním skutočného stavebnotechnického zhotovenia stavby.
K § 79: Život prináša zmeny a tie sa môžu prejaviť aj v potrebe zmeny v užívaní stavby. Kým zmenou stavby je zásah do jej nosnej stavebnej konštrukcie, zmenou v užívaní je zmena účelu bez zásahu do nosnej stavebnej konštrukcie, napríklad z nebytového na bytový alebo naopak.
Ustanovenie odseku 1 ustanovuje, kedy prichádza do úvahy povoľovanie zmeny v užívaní stavby. Z neho vyplýva, že povolenie stavebného úradu je potrebné pri takej podstatnej zmene v užívaní, ktorá vplyv na základné požiadavky na stavby vo vzťahu k užívateľom, k verejnosti alebo k okoliu stavby. Nevyžaduje sa na zmenu v užívaní, ktorá nemá vplyv na základné požiadavky na stavby.
Ak ide o zmenu v užívaní stavby, ktorá podlieha posudzovaniu vplyvov, možno ju povoliť po novom posúdení (odsek 2). To sa týka len prevažne inžinierskych stavieb, ktorých zmena má výrazný vplyv na životné prostredie, najmä zmena výroby.
Ak je so zmenou v užívaní stavby spojená aj požiadavka na stavebné úpravy, postupuje sa aj podľa ustanovení o stavebných úpravách.
K § 80: Stavebnému úradu sa dávajú významné nástroje, ktorými vo verejnom záujme môže zasiahnuť do práv vlastníkov stavieb. Takéto oprávnenia majú stavebné úrady aj teraz, hoci z praxe je poznatok, že ich veľmi nevyužívajú. Procesnú stránku upravujú § 139 a nasl.
Je to právo nariadiť neodkladné odstránenie stavby, nariadiť nutné zabezpečovacie práce na stavbe alebo vykonanie neodkladných zabezpečovacích prác, nariadiť udržiavacie práce, uložiť opatrenie na susednom pozemku alebo stavbe. Kritériom postupu stavebného úradu je, že zanedbaná údržba stavby dosiahla taký stupeň, že ohrozuje okolie stavby ako verejný priestor, užívateľov stavby alebo jej návštevníkov a že sa nepodarilo presvedčiť vlastníka stavby, aby vykonal potrebnú nápravu na základe výzvy štátneho stavebného dohľadu, stavebného úradu alebo obce.
Nevyhnutné úpravy stavby vynútené stavebné práce, ktorých cieľom je udržať bezpečnosť a stabilitu stavby a jej úžitkové vlastnosti v súlade so základnými požiadavkami na stavby. Udržiavať stavbu je povinnosťou vlastníka a ak ju neplní takým spôsobom, že stavebnotechnický stav stavby ohrozuje okolie alebo ľudí, ustanovuje sa mechanizmus vynútenia splnenia tejto povinnosti.
Ak na zabezpečenie nápravy nie je nevyhnutné nariadiť okamžité odstránenie stavby, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby uskutočniť zabezpečovacie práce na odstránenie bezprostredného ohrozenia.
Neodkladné zabezpečovacie práce (odsek 3) sa vždy robia na náklad vlastníka stavby, pretože ide o zásah do jeho majetku a spravidla ide o dôsledok neplnenia povinnosti dbať o stavbu a včas a náležite odborne uskutočňovať jej údržbu a potrebné opravy.
Ustanovenie odseku 4 upravuje dočasné vypratanie stavby mimo exekučného konania. Je to potrebné z dôvodu ochrany života a zdravia jej užívateľov (nájomcov), ak sa zabezpečiť jej významná obnova alebo podstatná zmena stavby, ktorú možno uskutočniť len na vypratanej stavbe vzhľadom na rozsah stavebných prác a zásah do nosných konštrukcií stavby
61
a do jej obalových konštrukcií a výmeny technického zariadenia, najmä do technických systémov budovy (odsek 5).
V odseku 6 je zdôraznená všeobecná povinnosť každého počínať si tak, aby spôsobil čo najmenšiu škodu alebo inú ujmu, vrátane povinnosti uvedenia do pôvodného stavu a náhrady škody.
Prípadná náhrada škody sa bude uplatňovať v medziach § 420 Občianskeho zákonníka.
K § 81: Odstraňovanie stavieb je posledným štádiom existencie stavieb, a preto sa mu stavebný zákon venuje obšírnejšie v hmotnoprávnej časti, aj v procesnej časti 135 a 136). Normálnym je udržiavať stavby, uskutočňovať na nich bežnú údržbu, nevyhnutné opravy po významnú obnovu, aby bola prevádzkyschopná a bezpečná na užívanie a pre svoje okolie. Udržiavaná stavba vydrží byť plne funkčnou desaťročia.
Základným dôvodom odstránenia stavby je, že stavba bezprostredne ohrozuje život osôb a zvierat, najmä hrozí samovoľným zrútením a jej významná obnova je stavebnotechnicky alebo ekonomicky nemožná alebo nad prijateľnú mieru nevýhodná. Na žiadosť vlastníka stavby však možno povoliť odstránenie stavby aj vtedy, ak hodlá lepšie využiť stavebný pozemok na inú stavbu.
Tak, ako je nová stavba významným zásahom do prostredie, aj odstránenie stavby je významným zásahom do stabilizovaného prostredia. Preto sa v rozhodnutí stavebného úradu navrhujú zabezpečovacie podmienky na odstránenie stavby z dôvodu ochrany verejného záujmu bez ohľadu na to, či ide o odstránenie stavby na žiadosť vlastníka, alebo je nariadené jej odstránenie stavebným úradom.
K § 82: Ustanovením sa preberajú ustanovenia o úľavách pri mimoriadnych udalostiach z platnej právnej úpravy (§ 127a stavebného zákona).
Úľavy z administratívnej stránky potrebné najmä pre prípad živelných udalostí, havárií alebo iných náhlych mimoriadnych udalostí, keď je spoločensky dôležitejšie urýchlene zachraňovať ľudí, zvieratá a majetok, než dodržanie štandardných postupov. Aktuálne boli takéto úľavy použité pri povodniach na viacerých miestach na Slovensku. Ale ani tieto činnosti nemôžu byť mimo právnej pôsobnosti, a preto sa ustanovujú schodné riešenia vzhľadom na reálny stav a možnosti.
K § 83: Ide o základné ustanovenie ustanovujúce okruh orgánov verejnej správy uskutočňujúcej navrhovaný zákon.
V odseku 1 uvedené orgány verejnej správy, ktoré vykonávajú verejnú správu v územnom plánovaní. Ide samostatnú pôsobnosť územných celkov (samosprávnych krajov a obcí). V územnom plánovaní štátne orgány oprávnené vyjadrovať sa ku konceptu a návrhu územnoplánovacej dokumentácie.
V odseku 2 uvedené orgány štátnej správy vo výstavbe. Ich pôsobnosť je uvedené v nasledujúcich paragrafoch.
K § 84: Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR plní z hľadiska predmetu navrhovaného zákona dvojakú úlohu úlohu orgánu štátnej správy na úseku územného plánovania i na úseku výstavby.
62
V navrhovanom paragrafe taxatívne vymenované úlohy ministerstva ako orgánu štátnej správy voči orgánom a právnickým osobám navonok v mocenskom postavení. Uvedené úlohy sumárom (zoznamom) kompetencií upravených podrobne v ostatných ustanoveniach navrhovaného zákona. Tieto úlohy plní ministerstvo aj teraz.
K § 85: Slovenská stavebná inšpekcia je existujúcim špeciálnym kontrolným orgánom štátnej správy vo výstavbe s celoštátnou pôsobnosťou. Je rozpočtovou organizáciou ministerstva.
Navrhované postavenie a vnútorné členenie je v základe prevzaté z terajšej úpravy. Novými úlohy uvedené v odseku 4 písm. b) a c). Dôvodom je poznatok, že obce ako stavebné úrady ak rozhodnú o odstránení nepovolenej stavby nemajú vôľu skutočne zabezpečiť aj výkon takýchto rozhodnutí. Stavebná inšpekcia ako špecializovaný štátny orgán by mala zabezpečiť účinnejšie vykonanie takýchto rozhodnutí stavebných úradov. Preto sa jej zveruje celoštátne sankcionovanie porušení navrhovaného zákona (priestupky a správne delikty) a zabezpečovanie výkonu rozhodnutí stavebných úradov o odstránení stavby.
Doterajšie oprávnenie ako orgán štátneho stavebného dohľadu [(odsek 4 písm. a)] zostáva len na vybrané stavby určené ministerstvom a v rámci dokazovania pri sankcionovaní.
K § 86: Okresný úrad v sídle kraja je v zásade druhostupňový správny orgán v konaniach, keď v prvom stupni rozhodoval stavebný úrad. Tak je to aj teraz (§ 118 stavebného zákona).
Okrem toho, ako doteraz 117b a 123 stavebného zákona) postavenie prvostupňového správneho orgánu v konaniach o umiestnenie niektorých inžinierskych stavieb a možnosť atrahovať kompetencie stavebného úradu.
Rovnako sa preberajú ustanovenia terajšieho § 119 stavebného zákona o určovaní miestnej príslušnosti stavebných úradov, ak ide o obec, ktorá je zároveň stavebníkom.
Uvedené rozdelenie kompetencií je v teraz platnom zákone výsledkom viacročného vývoja a keďže sa osvedčilo, nie je dôvod ho meniť.
Úlohy orgánu územného plánovania v uvedenom rozsahu aj okresný úrad v sídle kraja. Aj tieto úlohy má aj teraz.
K § 87: V ustanovení sústredené úlohy vyšších územných celkov, ktoré majú zákonnú povinnosť obstarávať územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu. Ide o sumár úloh, ktoré podrobnejšie uvedené v ustanoveniach druhej časti navrhovaného zákona.
Vyšší územný celok je orgánom územného plánovania, ktorý je zákonným obstarávateľom územnoplánovacích podkladov a územnoplánovacej dokumentácie regiónu. V tomto ustanovení sústredené jeho povinnosti ako orgánu územného plánovania a ako prerokovateľa návrhov územnoplánovacej dokumentácie obcí v kraji. Ide o úlohy, ktoré plní aj teraz.
K § 88: Obec je základným územným celkom, ktorý je povinný obstarávať územnoplánovaciu dokumentáciu. Územnoplánovacia dokumentácia na úrovni obce je podkladom na činnosti a rozhodovanie v území. V navrhovanom ustanovení odseku 1 sústredené povinnosti obce ako orgánu územného plánovania, ktorý obstaráva
63
územnoplánovaciu dokumentáciu na úrovni obce územného plánu obce, územného plánu zóny a zastavovacieho plánu. Ide o úlohy, ktoré plní aj teraz, len obstarávanie zastavovacieho plánu je novou úlohou, ktorá je podrobne uvedená v druhej časti.
V odseku 2 sa ustanovujú úlohy obce v oblasti výstavby. Tieto úlohy všeobecné a patria obci aj vtedy, keď nie je stavebným úradom (napríklad, keď stavebným úradom je špeciálny stavebný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja).
K § 89: Stavebný úrad je základným prvkom sústavy orgánov verejnej moci a nevyhnutným prvkom realizácie navrhovaného zákona. Bez stavebného úradu sa navrhovaný zákon nemôže uviesť do praxe, lebo je jedným z nevyhnutných subjektov právnych vzťahov k stavebníkom i k verejnosti.
Činnosť stavebného úradu je výkonom štátnej správy (odsek 2), ktorú uskutočňovali do roku 1990 okresné národné výbory (odbory územného plánovania a výstavby), potom štátne obvodné úrady, od roku 1996 okresné úrady a od roku 2002 všetky obce ako prenesený výkon štátnej správy. Prenesený výkon štátnej správy riadi a kontroluje Vláda Slovenskej republiky (článok 71 ods. 2 ústavy).
Uvedenými zmenami vo verejnej správe sa počet stavebných úradov zvýšil z pôvodných 41 (ONV) na terajších 2 891. Naviac, k 31. decembru 2012 zanikli krajské stavebné úrady a vznikli obvodné úrady v sídle kraja (odbor výstavby) a od 1. októbra 2013 vznikli okresné úrady v sídle kraja. Takýto dynamický vývoj organizácie verejnej stavebnej správy za ostatných 20 rokov neprispieva pozitívne k náležitému výkonu verejnej správy. Aj z týchto podstatných zmien vyplývajú mnohé nedostatky v činnosti štátnej stavebnej správy.
Návrh zachováva prenesený výkon štátnej správy na obce (odsek 1). Obnovuje však inštitút stavebných obvodov (obdobne ako matričné obvody, zdravotnícke obvody, školské obvody, volebné obvody, a podobne, v ktorých sa vykonáva verejná správa). Stavebné obvody existovali na našom území od čias Uhorského kráľovstva po celý čas existencie Československej republiky a boli zrušené predchádzajúcim režimom v súvislosti s agendou stavebných úradov na okresných národných výboroch, keď stavebný obvod splynul s územím okresu a v niektorých prípadoch s územím mesta (prenos agendy stavebných úradov rozhodnutím krajského národného výboru na mestské národné výbory).
Sídla a územia stavebných obvodov ustanovuje príloha.
Stavebné obvody budú stabilnejším prvkom štátnej stavebnej správy prenesenej na obce. Doterajšie dobrovoľné združovanie obcí do spoločných obecných úradov bolo nerovnomerne rozložené po Slovensku, nemalo približne rovnaký počet obcí (od dvoch do 50 obcí) a bolo nestále, lebo sa menilo najmä po voľbách v závislosti od politickej a personálnej konštelácie v orgánoch obcí.
V ďalších odsekoch 5 7 sa upravuje postavenie vedúceho spoločného úradu a zamestnancov obcí s cieľom dosiahnuť jednotný štandard personálneho zabezpečenia stavebných úradov, odbornej zdatnosti a aspoň minimálnu mieru stability obsadenie stavebných úradov kvalifikovanými osobami.
K § 90: Ustanovenie preberá obsah terajších § 120, 121 a 139b ods. 9 11 stavebného zákona. Novým je len sústredenie problematiky do jedného paragrafu a premenovanie všetkých do jednotného označenia „špeciálny stavebný úrad“, ale bez zmeny vecného obsahu.
64
Upustilo sa od výslovnej enumerácie, pretože kompetencia špeciálnych stavebných úradov nevyplýva zo stavebného zákona, ale z osobitných zákonov, ktoré ich zriadili a vymedzili ich kompetenciu. Tá sa v niečom kryje zo stavebným zákonom, ale v niečom je iná. Ide o stavby
letecké (zák. č. 143/1998 Z.z. o civilnom letectve ( letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov), stavby dráh a na dráhe (zák. č. 513/2009 Z.z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov), stavby pozemných komunikácií ( zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách ( cestný zákon) v znení zákona č.
27/1984 Zb.
(úplné znenie č.
55/1984 Zb.
), vodné stavby ( zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon). Od roku 2003 stavby podliehajúce integrovanému povoľovaniu (zák. č. 245/2003 z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia v znení neskorších predpisov). Od 1. novembra 2005 banské stavby (zák. č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č.
498/1991 Zb.
, zákon Slovenskej národnej rady č.
51/1988 Zb.
o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č.
499/1991 Zb.
a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.
154/1995 Z.z.
). Od 1.7. 1998 bol zrušený špeciálny stavebný úrad pre telekomunikačné stavby. Považujú sa za ne iba nadzemné a podzemné vedenia telekomunikačnej siete vrátane jej oporných a vytyčovacích bodov.
Pôsobnosť stavebných úradov, s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia, vykonávajú podľa tohto zákona aj ministerstvo obrany pri stavbách pre obranu štátu mimo územia vojenských obvodov, ministerstvo vnútra pri stavbách pre bezpečnosť štátu, ministerstvo spravodlivosti pri stavbách Zboru väzenskej a justičnej stráže, ministerstvo hospodárstva pri stavbách uránového priemyslu, Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky pri stavbách jadrových zariadení a stavbách súvisiacich s jadrovým zariadením nachádzajúcich sa v areáli ohraničenom hranicami jadrového zariadenia.
Špeciálne stavebné úrady vykonávajú pôsobnosť stavebného úradu s výnimkou právomoci vo veciach územného rozhodovania a vyvlastnenia. Pri povoľovaní a odstraňovaní stavieb a ich zmien, ako aj o rozhodovaní o veciach s nimi súvisiacich, postupujú špeciálne stavebné úrady podľa stavebného zákona a jeho vykonávacích predpisov, pokiaľ „ich vlastné“ osobitné predpisy neustanovujú celkom, alebo z časti odlišný postup.
Špeciálne stavebné úrady môžu vydať stavebné povolenie pre stavbu len po predchádzajúcom súhlase obce, ktorá z hľadiska záujmov územného plánovania overí súlad projektu s územnoplánovacou dokumentáciou, alebo miestne príslušného stavebného úradu, ktorý preskúma či boli dodržané podmienky územného rozhodnutia, ktoré vydal.
Výnimkou je len Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, ktoré na území vojenských obvodov rozhoduje aj v územnom konaní.
Takýto právny stav je aj doteraz a neukazuje sa potreba ho meniť.
K § 91: Ustanovenie upravuje ďalšiu existenciu registra odborne spôsobilých osôb na obstarávanie územnoplánovacej dokumentácie.
Tak, ako doteraz 2a stavebného zákona), sa požaduje, aby orgány územného plánovania (obce a kraje) obstarávali územnoplánovacie podklady a územnoplánovaciu dokumentáciu prostredníctvom fyzickej osoby, ktorá na túto činnosť odbornú spôsobilosť. Obce a kraje si budú môcť vybrať takúto osobu z registra odborne spôsobilých osôb, ktorý aj teraz vedie
65
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR a je verejne prístupný na webovom sídle ministerstva. Do registra sa zapisujú základné údaje podľa odseku 2 a Odsek 6 ustanovuje podmienky za akým podmienok môže byť odborne spôsobilá osoba vyčiarknutá z registra.
Požiadavky na zapísanie do registra sa v porovnaní s terajším stavom nemenia (odsek 1) a doteraz vydané osvedčenia zostávajú v platnosti. Nové osvedčenia budú mať formu preukazu (odsek 3).
Podrobnosti o postupe ustanoví vykonávací predpis.
K § 92: Obdobne, ako v stavebných veciach, aj v územnom plánovaní je nevyhnutné, aby zamestnanci v orgánoch územného plánovania spĺňali minimálne kvalifikačné predpoklady na výkon odborných činností, hoci nejde o prenesený výkon štátnej správy. Aj túto odbornú prípravu bude zabezpečovať ministerstvo v záujme jednotného výkonu agendy územného plánovania na celom území Slovenska. Dôvodom je aj skutočnosť, že sa navrhuje, aby každá obec mala územnoplánovaciu dokumentáciu.
K § 93: Výkon činnosti stavebného úradu popri odbornom vzdelaní je podmienený splnením osobitných kvalifikačných predpokladov jeho zamestnancov.
Novo sa špecifikuje potrebné odborné vzdelanie ako vysokoškolské vzdelanie architektonické, právnické alebo stavebného zamerania, alebo úplné stredoškolské vzdelanie stavebného zamerania.
Odborná príprava zamestnancov stavebného úradu je financovaná zo štátnych prostriedkov. Osvedčenie (preukaz) získané na základe skúšky overujúcej splnenie kvalifikačných predpokladov spolu s odborným vzdelaním zárukou odbornosti a kvality výkonu pôsobnosti stavebného úradu a zakladajú aj zodpovednosť osôb, ktoré túto odbornú činnosť vykonávajú. Je preto opodstatnené požadovať, aby v celom rozsahu zodpovedali za zákonnosť, správnosť a odbornosť výsledkov správneho konania, ktoré vykonávajú. Zákon oprávňuje ministerstvo preskúšať zamestnanca, ktorý sa dopustil pri výkone činnosti závažných nedostatkov.
Novinkou je, že zamestnanec musí vykonať skúšku ešte pred nástupom na výkon práce na stavebnom úrade a kvalifikačný predpoklad sa bude overovať každých 10 rokov.
Doteraz platný vykonávací predpis sa zrušuje, pretože sa vydá ku dňu účinnosti navrhovaného zákona nový.
K § 94: Ustanovuje sa predpokladaný obsah registra výstavby, ktorý bude súčasťou informačného systému, ktorého správcom bude ministerstvo. Podkladom na vloženie informácií do registra výstavby budú rozhodnutia stavebných úradov, okresných úradov v sídle kraja, stavebnej inšpekcie, vyvlastňovacieho orgánu a ministerstva.
Doteraz problematiku upravuje siedma časť stavebného zákona. Tento nový informačný systém na elektronickej úrovni nebude pripravený ku dňu účinnosti zákona, a preto bude dočasne fungovať terajšia sústava vybraných informácií (§ 142 ods. 17).
Jeho vybudovanie do predpokladanej úrovne je závislé od zavedenia informačného systému pre štátnu stavebnú správu, na ktorom sa už pracuje.
66
K § 95: Navrhuje sa prevzatie registra zavedeného v terajšom zákone, ktorého správcom je od 2. januára 2015 ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja. V registri evidované záujmové združenia vlastníkov konštrukcií na informácie, ktorí splnia požadované podmienky podľa odseku 2 až 4.
Tento register bude súčasťou registra výstavby.
K § 96: Základné ustanovenie s menšími úpravami preberá doterajšiu platnú úpravu oprávnení štátneho stavebného dohľadu (z § 98 stavebného zákona).
Ustanovenie v odseku 1 podrobnejšie upravuje predmet výkonu štátneho stavebného dohľadu, ktorý v doterajšej úprave chýba.
Odsek 2 preberá z terajšej úpravy, že sa nepoužijú všeobecné pravidlá o kontrolnej činnosti v štátnej správe ako celok, hoci jednotlivé oprávnenia prevzaté a uvedené v nasledujúcich paragrafoch.
K § 97: V odseku 1 sa upravuje, kto koná v rámci štátneho stavebného dohľadu. Zásada, že ide o konkrétnych zamestnancov odborne pripravených na takúto kontrolu, zostáva zachovaný, ako aj potreba konkrétneho poverenia.
Ustanovené oprávnenia zamestnancov oprávnených na výkon štátneho stavebného dohľadu podľa odsekoch 2 6 štandardné, obdobné oprávneniam iných kontrolných orgánov. Dopĺňa práva a povinnosti oprávnených osôb pri vstupe na pozemok, na stavbu alebo stavenisko.
Odsek 7 je odkazom na osobitné predpisy upravujúce postavenie a úlohy špeciálnych stavebných úradov. Špeciálne stavebné úrady, resp. ich zamestnanci s poverením budú uskutočňovať štátny stavebný dohľad v okruhu stavieb, na ktoré siaha kompetencia špeciálnych stavebných úradov.
K § 98: Ustanovenie podrobnejšie upravuje postup štátneho stavebného dohľadu pre jednotlivé skutkové podstaty, pre prípad nedostatku alebo chyby, neodstrániteľnej závady a nepovolenej stavby.
Orgány štátneho stavebného dohľadu majú podľa navrhovanej úpravy viaceré nové oprávnenia potrebné na účinný výkon štátneho stavebného dohľadu. Väčšina oprávnení v odsekoch 1 3 je obdobná, ako pri iných inšpekciách a kontrolách zameraných na zistenie údajov na mieste kontroly.
Novými ustanovenia o postupe pri zistení neodstrániteľnej závady na uskutočňovanej stavbe, pri zistení nepovolenej stavby a pri podozrení z použitia nevhodných stavebných výrobkov.
K § 99: Návrh obsahuje skutkové podstaty priestupkov obdobne, ako teraz platný stavebný zákon 105 stavebného zákona). Takéto riešenie je dôsledkom skutočnosti, že zákon Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch je koncipovaný tak, že je všeobecnou hmotnoprávnou úpravou (prvá časť) a ucelenou procesnou úpravou (tretia časť), ale v osobitnej (druhej) časti upravuje spravidla iba skutkové podstaty priestupkov na viacerých úsekoch štátnej správy a návrhové priestupky. Takéto riešenie je vyvolané praktickou potrebou mať v osobitných zákonoch súčasne aj sankcie (skutkové podstaty
67
a pokuty) za porušenie upravených povinností. Preto aj stavebné priestupky zostávajú súčasťou stavebného zákona.
Jednotlivé odseky obsahujú priestupky zoradené podľa ich spoločenskej škodlivosti od najmenej škodlivých (odsek 1) po najzávažnejšie (odsek 6). Takáto postupnosť je aj v terajšom stavebnom zákone.
Priestupkami sa trestajú fyzické osoby, ktoré jednak v pozícii občana-nepodnikateľa a jednak v pozícii zamestnanca právnickej osoby, ktorá porušila zákonnú povinnosť sankcionovanú ako priestupok (§ 6 zákona SNR č. 372/1990 Zb.).
Priestupky bude prejednávať stavebná inšpekcia (krajský inšpektorát) na základe výsledku štátneho stavebného dohľadu alebo na základe oznámenia o priestupku postúpeného stavebným úradom, Policajným zborom, prokurátorom, obecnou políciou alebo inou osobou podľa § 56 zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
V blokovom konaní sa navrhuje prejednávať len priestupky podľa odseku 1. Ostatné priestupky sa z blokového konania vylučujú z dôvodu, aby sa bagateľnou sankciou, napríklad napomenutím alebo uložením blokovej pokuty (najviac 33 €) na mieste neznemožnilo 84 zákona SNR č. 372/1990 Zb.) prejednať závažnejší priestupok pred správnym orgánom a uložiť vyššiu pokutu, čo sa podľa poznatkov z praxe obcí neraz stáva.
Rozkazné konanie sa javí ako celkom nevhodné, a preto sa jeho použitie vylučuje.
Hmotnoprávne podmienky priestupkov a konanie o priestupku upravuje zákon SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Ten upravuje aj kam plynie výnos pokút 13 ods. 3 a 4 zákon SNR č. 372/1990 Zb.). Vzhľadom na to, že úlohy stavebnej inšpekcie výkonom štátnej správy, plynie výnos pokút (okrem blokových uložených obcou) do štátneho rozpočtu.
K § 100: Poriadkové opatrenia donucovacím prostriedkom v konaniach a pri výkone kontroly. Z povahy poriadkového opatrenia vyplýva, že jeho účelom je donútiť povinného niečo splniť alebo sa niečoho zdržať. Uposlúchnutím požiadavky správneho orgánu alebo kontrolného (dozorného) orgánu a splnením potrebného úkonu je na vôli tohto orgánu, či bude na poriadkovom opatrení trvať a ak ide o poriadkovú pokutu, či ju zníži alebo odpustí. Pretrvávanie nespolupráce však umožňuje uložiť poriadkovú pokutu aj opakovane.
V navrhovanom ustanovení sa upravujú osobitné podmienky ukladania poriadkovej pokuty pri výkon štátneho stavebného dohľadu. Tým ustanovenie nadväzuje na všeobecnú úpravu v § 45 ods. 1 a 3 zákona o správnom konaní (správny poriadok), ktorý sa na navrhované ustanovenie vzťahuje subsidiárne.
V odseku 4 sa navrhuje použiť ako ochranné opatrenie zadržanie neplatného dokladu. Týmto opatrením sa nadväzuje na § 21 ods. 1 písm. i) a j) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch, podľa ktorého držanie neplatného dokladu je priestupkom, a preto bude náležité, aby orgán štátneho stavebného dohľadu podal oznámenie o priestupku.
Vo vzťahu k právnickým osobám a k samostatne zárobkovo činným osobám (živnostníkom) navrhovaný zákon sankčné ustanovenie v § 101 ods. 11. Toto ustanovenie je zároveň skutkovou podstatou správneho deliktu neoprávneného uskutočňovania stavebných prác. V kolízii priestupku a iného správneho deliktu prednosť postih za iný správny delikt pred priestupkom, ako vyplýva zo zákonnej definície priestupku 2 ods. 1 zákona SNR č. 372/1990 Zb.).
68
K § 101: Správne delikty podľa tohto paragrafu sankciami pre právnické osoby a pre fyzické osoby-podnikateľov v stavebníctve. Pôjde predovšetkým o stavebníkov (právnické osoby) a zhotoviteľov stavby (stavebné firmy) ako doteraz 106 stavebného zákona), ale navrhuje sa postihovať aj osoby s oprávnením, ktoré v postavení samostatne zárobkovo činných osôb (autorizovaných osôb a živnostníkov). Právna zodpovednosť týchto osôb je objektívna, nezávislá na miere zavinenia.
Aj v tomto paragrafe odseky usporiadané podľa spoločenskej škodlivosti od najmenej škodlivých (odsek 1) po veľmi škodlivé odsek 4. Ostatné odseky 5 11 postihujú fyzické osoby (SZČO) s autorizáciou alebo živnostenským oprávnením. Na rozdiel od terajšej úpravy sa navrhuje postihovať aj za porušenie povinností uložených vlastníkom stavieb dopravnej infraštruktúry (odsek 11) a vlastníkom stavieb inžinierskych sietí (odseky 11 a 12).
Súčasťou postihu porušovania povinností by malo byť aj oprávnenie požadovať uvedenie do pôvodného stavu (restitutio in integrum), ak je to fyzicky možné. Ak to porušovateľ povinnosti neurobí alebo ak ide o recidívu, navrhuje sa možnosť opakovania pokuty vo zvýšenom rozpätí sadzby (odsek 14) ako účinný odstrašujúci prostriedok.
K § 102: Základné ustanovenie upravuje vzťah medzi procesnými úpravami (odsek 1). Všeobecná úprava správneho konania (zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní) je všeobecnou procesnou úpravou v oblasti verejnej správy pre celý právny poriadok, ktorá subsidiárne postavenie voči všetkým iným procesným úpravám. Na tomto vzťahu všeobecného a osobitného je založená celá tretia hlava Konania. Takýto vzťah je aj teraz 140 stavebného zákona).
V odseku 2 sa vynímajú z režimu správneho konania postupy a procesné úkony, ktoré nenapĺňajú všetky obsahové znaky definície vyjadrujúcej účel správneho konania 1 ods. 1 správneho poriadku). Hoci by na ich vyňatie z režimu postačovali pravidlá právnych výkladov, ich výslovný výpočet je v záujme právnej istoty pre prax účelný.
Odsekom 3 sa ustanovuje miestna príslušnosť pre všetky konania podľa stavebného zákona. Uplatnené pravidlo miestnej príslušnosti forum rei sitae je súladné s § 7 ods. 1 druhá veta správneho poriadku.
Odsekom 4 sa vylučuje podanie ústne do zápisnice, ak obsahuje návrh vo veci. Ide o odchýlku od § 19 ods. 1 prvej vety zákona č. 71/1967 Zb. Je to v záujme právnej istoty týchto najdôležitejších procesných úkonov. Ani v tomto prípadne nejde o nóvum, lebo ani teraz tieto úkony nemožno urobiť ústne do zápisnice.
K § 103: Navrhovaným ustanovením sa rešpektuje základná právna úprava v § 14 správneho poriadku účastníkoch konania. Spresňuje sa výslovným ustanovením (odsek 1) v tom, že nie všetci účastníci majú rovnaké práva ako navrhovateľ, čiže osoba, o ktorej právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach sa konať. Najmä sa to prejavuje tým, že iný účastník, ako navrhovateľ, nemôže vziať podanie navrhovateľa späť. To je aj riešením problému s § 30 ods. 1 písm. b) správneho poriadku, ktorý požaduje súhlas všetkých účastníkov konania (odsek 8).
Generálny projektant (odsek 2) je aj teraz účastníkom konania v časti týkajúcej sa projektovej dokumentácie 59 ods. 1 písm. e) stavebného zákona). Dôvodom je skutočnosť, že projektová dokumentácia je obsahovo a technicky náročná sústava textových a grafických
69
dokumentov, ktorá detailne rieši architektúru, urbanizmus, stavebno-technické a statické riešenie stavby, o ktorej stavebník spravidla len hmlistú predstavu. Komunikácia odborníkov stavebného úradu so stavebníkom bola komplikovaná a spravidla neefektívna. Okrem toho projektant je autorizovaná osoba, ktorej je vyhradené vypracovať projektovú dokumentáciu, do ktorej nemôže iná osoba zasahovať, a ktorý zodpovedá za správnosť a úplnosť projektovej dokumentácie a za jej uskutočniteľnosť.
Obdobne aj odsek 3 je prevzatím ustanovenia § 59 ods. 1 písm. d) stavebného zákona. Stavebný dozorca alebo kvalifikovaná osoba budú spravidla jedinými odborníkmi na stavbe uskutočňovanej stavebníkom svojpomocou. Je preto nevyhnutné, aby komunikácia stavebného úradu s touto osobou bola od začiatku konania, najmä z dôvodu ukladaných podmienok stavebného povolenia.
Odsek 4 nadväzuje na právne predpisy z oblasti životného prostredia, v ktorých dotknutá verejnosť vystupuje ako účastník konania (napríklad § 24 zákona č. 24/2006 Z.z.).
Vo výstavbe sa vyskytujú aj držitelia práv vyplývajúcich z vecných bremien viaznucich ako ťarchy na pozemku alebo stavbe.
Aj obsah odseku 6 je prevzatý z platnej úpravy 59 ods. 2 stavebného zákona). Dôvodom je skutočnosť, že nájomné vzťahy súkromnoprávnym vzťahom vlastníka a nájomcu a nie vzťahom stavebného úradu a nájomcu. Obsah nájomného vzťahu závisí od vlastníka stavby alebo pozemku a nie od stavebného úradu.
Rovnako v odseku 7 sa vylučuje účasť stavebného úradu vo vzťahoch, ktorých obsahom nie je umiestňovanie, povoľovanie a odstraňovanie stavieb a konštrukcií na informácie. Jediným partnerom pre stavebný úrad v konaní je navrhovateľ a vlastníci stavieb a pozemkov, na ktorých má byť umiestnená alebo upevnená.
Odsek 9 vyjadruje skutočnosť, že predmetom konaní je stavba, teda vec a nie osoba. Umiestňuje a povoľuje sa stavba a nie jej stavebník, čiže ide o rozhodnutia in rem a nie o rozhodnutia in personam. Osobné postavenie stavebníka sa rozhodnutím vo veci nemení. Aj teraz je táto právna kvalita neohrabane vyjadrená v § 70 stavebného zákona. Stavebný úrad však nemôže pokračovať v konaní, kým nie je známa osoba stavebníka.
K § 104: Navrhované ustanovenie nadväzuje na všeobecnú úpravu v § 15a správneho poriadku, ktorá predpokladá úpravu v osobitnom zákone. Takouto úpravou je vo veciach konaní pred stavebným úradom navrhované ustanovenie.
V odseku 1 je vymedzené, kto môže byť zúčastnenou osobou a v ktorých konaniach. V súlade s § 3 ods. 5 správneho poriadku sa to týka stavieb, ktoré môžu mať vplyv na obyvateľov obcí umiestnením alebo svojou stavebno-technickou konštrukciou, spôsobom predpokladaného užívania, alebo vplyvom na okolie. Preto sa povinne týkať vyhradených stavieb v zastavanom území, ako aj iných stavieb, ktoré sú predmetom záujmu verejnosti.
Zároveň sa kvalifikuje, že zúčastnenou osobou môže byť občianske združenie alebo petičný výbor, ako najčastejší formálni predstavitelia zainteresovanej verejnosti. Obmedzujúce pravidlá smerujú k tomu, aby nejaká menšina združená ad hoc alebo jednotlivec nemohli zneužívať práva zúčastnenej osoby na znemožňovanie alebo bezdôvodné sťažovanie rozhodovania stavebného úradu rôznymi často nezmyselnými požiadavkami a návrhmi, ktoré nemajú na nich priamy dosah.
70
Inštitút zúčastnenej osoby je určitou náhradou postavenia účastníka pre tzv. dotknutú alebo zainteresovanú verejnosť. predpisy z oblasti životného prostredia, podľa ktorých zainteresovaná verejnosť je priamo účastníkom konania, ale aj také, v ktorých vystupuje ako zúčastnená osoba. Zmyslom vtiahnutia verejnosti do konaní je všeobecná požiadavka verejnosti konaní a účasti zástupcov verejnosti v konaniach, ktoré sa hromadne priamo týkajú práv verejnosti vo veciach, ktoré majú vplyv na ich bežný život. Často to práve stavby v zastavanom území.
K § 105: Výraz „dotknuté orgány“ je prevzatý z platnej úpravy 140a stavebného zákona), ale vyskytuje sa aj v iných zákonoch upravujúcich rozhodovacie postupy vo verejnej správe. Dotknutým orgánom je taký správny orgán, ktorého vecná príslušnosť sa v konaní na stavebnom úrade prekrýva s vecnou príslušnosťou stavebného úradu a výsledné rozhodnutie ovplyvňuje spoločenské vzťahy, v ktorých dotknuté orgány plnia svoje zákonné úlohy (odsek 1). V každom konkrétnom správnom konaní je jednou zo základných úloh správneho orgánu zistiť počet a príslušnosť dotknutých orgánov.
Počet a okruh dotknutých orgánov je rôzny podľa druhu správneho konania, druhu alebo kategórie stavby alebo pozemku, podľa umiestnenia stavby alebo pozemku, a preto sa nedá vyjadriť pevnou enumeráciou okrem tých, ktoré sú uvedené v písmenách b) a c).
Odsek 2 je výpočtom základných procesných práv pre dotknuté orgány v konaniach podľa navrhovaného zákona popri najzákladnejšom – vydaním záväzného stanoviska.
V konaniach je okrem dotknutých orgánov verejnej správy takmer vždy dotknutým aj vlastník dopravnej infraštruktúry, lebo každá stavba a pozemok musia byť pripojené na pozemnú komunikáciu (cestu, ulicu), a aj vlastníci inžinierskych sietí, lebo vo všeobecnosti sa vyžaduje pripojenie stavby aspoň na prívod vody a odvod kanalizácie. a na elektrickú rozvodnú sieť. Navrhovaný zákon ich neoznačuje ako dotknuté orgány, lebo ani nejde o orgány verejne správy, ktoré rozhodujú v správnom konaní, ale s ich stanoviskami týkajúcimi sa technickej a kapacitnej stránky pripojenia ráta v jednotlivých konaniach.
K § 106: Záväzné stanovisko je formalizovaný úkon dotknutého orgánu verejnej správy, ktorý silu blízku právoplatnému rozhodnutiu, ktoré na účely konaní pred stavebným úradom nahrádza.
Popri záväznom stanovisku môžu dotknuté orgány uplatňovať v konaniach aj vyjadrenia, pripomienky, stanoviská a návrhy, ale tie nemajú zákonnú záväznosť. Kým so záväznými stanoviskami stavebný úrad v dokazovaní nemôže nakladať voľne, s neformalizovanými vyjadreniami, pripomienkami, stanoviskami a návrhmi dotknutých orgánov nakladá podľa všeobecných pravidiel dokazovania (§ 34 ods. 5 správneho poriadku).
Odsek 1 je pravidlom vyjadrujúcim účel záväzného stanoviska. Navrhuje sa, aby na základe spoplatnenej žiadosti projektanta alebo stavebníka vydal dotknutý orgán záväzné stanovisko na účely prípravy projektovej dokumentácie, pretože navrhovaný zákon požaduje, aby záväzné stanoviská dotknutých orgánov boli v zásade zohľadnené v projektovej dokumentácii, v časti projekt a priložené v dokladovej časti. Pre stavebný úrad budú dotknuté orgány reagovať na výzvu v začatom správnom konaní, a to vydaním záväzného stanoviska, ktorého obsahom by malo byť zhodnotenie zohľadnenia záväzného stanoviska vydaného projektantovi alebo stavebníkovi na účely vypracovania projektovej dokumentácie.
71
Navrhnutým odsekom 2 sa sleduje zamedziť podávanie záväzných stanovísk, ktoré nie prejavom kompetencie správneho orgánu, ale zneužitím na dosahovanie osobných cieľov a záujmov úradníkov a funkcionárov. Stavebné úrady totiž dostávajú aj záväzné stanoviská dotknutých orgánov, v ktorých sa bez odôvodnenia vyjadrujú požiadavky, návrhy a podmienky, ktoré mimo ich zákonnej kompetencie, alebo ktoré patria do kompetencie iného dotknutého orgánu. Stavebný úrad tak sťaženú pozíciu, lebo musí riešiť vzťahy medzi dotknutými orgánmi na úkor svojich povinností voči stavebníkovi. To zbytočne predlžuje a byrokratizuje konania.
Odseky 3 a 4 riešia medze záväznosti záväzných stanovísk pre stavebný úrad z hľadiska intertemporálneho a z hľadiska kompetencií a kvality obsahu. Dotknutý orgán musí byť schopný podať svoje stanovisko v súlade so svojimi zákonnými úlohami a náležite ho aj odôvodniť. Nie je povinnosťou stavebného úradu, aby hádal, pátral alebo sa domnieval, na základe čoho a prečo dotknutý orgán niečo požaduje alebo navrhuje. Ak sa musí stavebník a iní účastníci konania jasne, zrozumiteľne a nedvojzmyselne vyjadriť v konaní a svoje tvrdenia podporiť dôkazom 34 ods. 3 správneho poriadku), je správne požadovať, aby to robili aj dotknuté orgány.
Lehota podľa odseku 4 je sankcionovaná koncentráciou konania (odsek 5). Ustanovená zákonná lehota 15, resp. 30 dní je formulovaná subsidiárne. Dôvodom je, aby stavebný úrad mal možnosť podľa druhu konania a procesnej situácie poskytnúť dlhší čas na dodanie záväzného stanoviska. Je to významné najmä pri väčších stavbách osobitne pri líniových stavbách, pri ktorých by striktná zákonná lehota nemusela byť dostačujúca a uplatnenie koncentrácie konania mohlo viesť len k povrchnému vyjadreniu.
Odsek 6 je nevyhnutný na zabezpečenie hladkého priebehu konaní s obmedzením prieťahov spôsobených obsahom alebo formou záväzného stanoviska. prieťahy v konaní neraz spôsobené nekvalitnými záväznými stanoviskami, najmä bez preukázania právneho odôvodnenia.
K § 107: Ustanovenie podrobne rieši častú situáciu nesúladu záväzných stanovísk s návrhom stavebníka alebo medzi záväznými stanoviskami dotknutých orgánov navzájom. Spodrobnenie si vyžiadali skúsenosti z praxe, keď sa stavebný úrad dostával do často neriešiteľnej situácie protichodných záväzných stanovísk a musel prácne viesť dotknuté orgány a stavebníka alebo projektanta k nejakému kompromisu. To neúmerne predlžuje správne konania a stavebný úrad sa dostáva do omeškania. To spôsobuje škody aj stavebníkom vyplývajúce z omeškania so začatím stavby.
Ako najúčinnejšie sa doteraz ukazuje rokovanie s nadriadeným orgánom alebo z ústredným orgánom, kde je spravidla aj vyššia odbornosť a väčší nadhľad a pri dôležitých stavbách aj politické rozhodnutia. Mnohé protichodné záväzné stanoviská majú pôvod v miestnych pomeroch neraz podložených osobnými vzťahmi.
K § 108: Upravuje sa upovedomenie o začatí konania 18 ods. 3 správneho poriadku) s doplnením o lehotu, ktorá však začne plynúť dňom perfektnosti návrhu na začatie konanie a nie odo dňa podania návrhu (odsek 1). Takýto začiatok plynutia lehoty je známy v zahraničných úpravách i v právne záväzných aktoch z dôvodu, že je zodpovednosťou navrhovateľa, aby jeho návrh bol bezchybný.
72
Ďalej sa precizuje obsah upovedomenia, aby spĺňalo informačný účel, ktorý mať pre účastníkov konania, zúčastnené osoby a dotknuté orgány (odsek 2).
V súlade s požiadavkami z odporúčania Rady Európy o dobrej verejnej správe a z iných medzinárodných dokumentov sa navrhuje povinné zverejňovanie podstatných údajov z návrhu na začatie konania (odseky 3 a 7); to rieši aj § 3 ods. 5 správneho poriadku.
Odseky 4 6 sa týkajú ústneho pojednávania a miestnej obhliadky, ktorými sa dopĺňa § 21 správneho poriadku, najmä ustanovením minimálnej lehoty na prípravu účasti samotnou požiadavkou na v podstate povinné ústne pojednávanie spravidla spojené s miestnou obhliadkou pozemku alebo stavby.
Odsekom 7 sa reaguje na osobitnú právnu úpravu o posudzovaní vplyvov stavieb na životné prostredie (zák. č. 24/2006 Z.z.).
K § 109: Doručovanie úradných písomností je pretrvávajúcim problémom, najmä keď ide o doručovanie do vlastných rúk. Všeobecná úprava v správnom poriadku (v § 24 a 25) zostáva v platnosti s odchýlkami a spresneniami v navrhovanom zákone.
Navrhovaná úprava výslovne umožňuje popri tradičnej písomnej forme aj podania elektronickou formou zabezpečenou pred zneužitím neoprávnenými osobami (odseky 1 a 2). Tým sa utvára zákonný predpoklad a priestor pre elektronickú verejnú správu (e-government).
Rovnako zostáva v platnosti doručovanie verejnou vyhláškou. Navrhované ustanovenie nadväzuje na § 26 ods. 1 správneho poriadku, ktoré odkazuje na „osobitný zákon“. Tým sa dôvody doručovania verejnou vyhláškou rozširujú v odseku 3 aj na dotknutú verejnosť 24 zákona č. 24/2006 Z.z.) a na konania s veľkým počtom účastníkov konania v odseku 5.
Základným dôvodom je, že stavebný úrad musel doručovať individuálne každému účastníkovi samostatne, čo bolo zdĺhavé, prácne a nákladné a pritom nemal istotu, že zistil všetkých účastníkov konania. Pritom rozhodujúca väčšina účastníkov konania boli len formálni, ktorí sa aktívne nezapojili do konania. Obdobné riešenie je obvyklé aj v cudzine a je v súlade s odporúčaním Rady Európy o dobrej verejnej správe. Navrhovaný počet 50 účastníkov je skoordinovaný s úpravou stavebného povoľovania v zákone č. 39/2013 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania.
Odsek 4 reaguje na § 17 ods. 4 správneho poriadku o spoločnom splnomocnencovi na doručovanie.
V odseku 6 sa zabezpečuje súlad s právnou úpravou o ochrane osobných údajov.
K § 110: Dokazovanie je jadrom každého správneho konania, bez ktorého nie je možné správne rozhodnúť. Navrhované ustanovenie nadväzuje na § 34 správneho poriadku.
V odseku 1 sa reaguje na existenciu elektronického portálu katastra nehnuteľností a pripojenia stavebných úradov naň. V miere, v akej stavebný úrad elektronicky prístup do katastra nehnuteľností, nemal by na deklarovanie evidovaných údajov požadovať od stavebníka alebo iných účastníkov konania výpisy z katastra nehnuteľností, najmä listy vlastníctva a kópie katastrálnych máp. Ide o opatrenie v súvislosti s postupnou elektronizáciou verejnej správy.
Podobne navrhovaný odsek 2 kvalifikuje obsah územnoplánovacej dokumentácie, ktorá bude v plnom rozsahu zverejnená, ako aj obsah ďalších údajov a informácií, ktoré verejne prístupné v úradných zbierkach, na webových sídlach alebo na portáloch (portál verejnej
73
správy, národný geoportál, a iné). Údaje sprístupnené týmto spôsobom sa budú v konaniach považovať za všeobecne známe skutočnosti a nebudú sa dokazovať 34 ods. 6 správneho poriadku), a teda ani od účastníkov požadovať ich výpisy, kópie a potvrdenia.
V odseku 3 sa rieši častá situácia posielania stránok „z dverí do dverí“ v rámci jedného správneho orgánu pre rôzne výpisy, kópie, podpisy a pečiatky potrebné ako podklad rozhodnutia. Všetky dokumenty, údaje a informácie jedného úradu sa budú považovať výlučne za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti. Tie netreba dokazovať výpismi, kópiami a podobne, ktoré by mal obstarávať žiadateľ alebo iný účastník 34 ods. 6 správneho poriadku), ale si ich musí obstarať správny orgán z vlastnej registratúry. Týka sa to všetkých vlastných dokladov, ktoré evidované v jeho registratúre bez ohľadu na to, či alebo nie sú sprístupňované aj verejnosti.
Odsekom 3 sa sleduje vylúčiť opakované dožiadanie dotknutých orgánov v konaní. Ak požiadavky dotknutého orgánu zohľadnené v projektovej dokumentácii a priložené v jej dokladovej časti, stavebný úrad skontroluje ich zohľadnenie a len keď neboli úplne zohľadnené, alebo ak pochybnosť o správnom zohľadnení, vyzve dotknutý orgán na vyjadrenie. Týmto sa zjednoduší a skráti konanie.
Na zabezpečenie priebehu konania sa navrhuje doplniť riešenie situácie, keď prekážkou v konaní je nezáujem alebo nespolupráca stavebníka v konaní začatom na jeho návrh. Navrhuje sa v odseku 4, aby sa jeho návrh v takomto prípade zamietol. Ide totiž o konanie na návrh stavebníka a malo by byť v jeho záujme, aby sa plynulo konalo a rozhodlo vo veci.
V záujme racionalizácie priebehu konania sa s prihliadnutím na zahraničné úpravy v odseku 5 navrhuje regulácia vyhodnocovania došlých návrhov, pripomienok a námietok. Návrh sleduje selektovať ich na tie, ktoré majú bezprostredný vzťah k podkladu rozhodnutia vo veci, a na tie, ktoré sa nevzťahujú k predmetu rozhodovania, o ktorých bolo právoplatne rozhodnuté alebo ktoré neuplatnili oprávnené osoby. Práve táto skupina pripomienok a námietok často za cieľ sťažiť, spomaliť alebo znemožniť rozhodnutie stavebného úradu. Najmä v umiestňovaní a povoľovaní stavieb jednotlivci a skupiny osôb (kverulantov a zlomyseľníkov), ktoré programovo deštrukčným elementom sťažujúcim alebo spomaľujúcim zákonné a včasné rozhodovanie. Takáto situácia je aj v iných štátoch, a preto aj tam ich právne predpisy obsahujú reguláciu dokazovania.
Obdobný účel má aj odsek 7, ktorý sa vzťahuje na odvolacie konanie.
K § 111: Ustanovenie preberá terajší § 139 ods. 1 stavebného zákona doplnené o spôsob preukazovania práva.
Oprávnenie na uskutočnenie stavby je podstatnou náležitosťou žiadosti o stavebné povolenie a kritériom povoľovania stavieb. Preto je dôležité výslovné vyjadrenie obsahu používaného termínu aj s uvedením spôsobov preukazovania práva.
Základom preukazovania by mali byť zápisy v katastri nehnuteľností, o ktorých platí prezumpcia správnosti. Okrem toho však sa najmä pri líniových stavbách môže preukázať vecné bremeno aj inak, ak vyplýva priamo zo zákona, napríklad pri energetických stavbách, alebo právo vyplývajúce zo zmluvy o budúcej zmluve.
K § 112: Navrhované ustanovenie nadväzuje na § 49 správneho poriadku o lehotách na rozhodnutie. Odsek 1 sa týka tzv. jednoduchých vecí podľa § 49 ods. 1 správneho poriadku.
74
Vo veciach na stavebnom úrade nie zvyčajne predmetom rozhodovania také, o ktorých by stavebný úrad mohol rozhodnúť len na základe návrhu na začatie konania bez ďalšieho dokazovania, prípadne bez ústneho pojednávania a miestnej obhliadky pozemku alebo stavby. Nemožno ich však v niektorých situáciách stavebných úprav vylúčiť. Preto sa pre takéto jednoduché konania navrhuje 30-dňová lehota, ako najkratšia možná.
Odseky 2 a 3 riešia častejšiu situáciu vo výstavbe. Ide o najzložitejšie stavby, takže je nevyhnutné už v zákone uvažovať o dlhšej základnej lehote.
Odsek 4 je len spresnením § 49 ods. 3 poslednej vety správneho poriadku.
Odsekom 5 sa navrhuje vyriešiť praktický problém plynutia lehôt, keď stavebný úrad je považovaný za nečinný alebo v omeškaní, hoci prekážku v konaní nezavinil.
K § 113: Ustanovením sa nadväzuje na § 50 správneho poriadku, ktorý je všeobecný a nedostatočne inštruktívny na podmienky konaní podľa stavebného zákona.
Prednosť odstraňovať nečinnosť musí mať súbor opatrení vo vnútri správneho orgánu (povinnosť starostu, prednostu alebo iného vedúceho). Patria k nim organizačné a personálne opatrenia a uplatnenie disciplinárnej právomoci.
Ak ani opatrenia vo vnútri správneho orgánu nepomôžu odstrániť nečinnosť správneho orgánu, nastupujú hierarchicky opatrenia odvolacieho orgánu (okresného úradu v sídle kraja) obdobnej povahy v rámci riadenia a kontroly výkonu štátnej správy. Je to opodstatnené právnou skutočnosťou, že ide o prenesený výkon štátnej správy podľa článku 71 ods. 2 ústavy a nie o samosprávnu pôsobnosť obcí.
Krajným riešením nečinnosti je v rámci zásady subsidiarity a práva na spravodlivý proces v primeranej lehote aj atrahovanie právomoci uskutočniť konkrétne konanie a rozhodnúť vo veci.
K § 114: Týmto paragrafov začína osobitná časť procesnej úpravy týkajúca sa jednotlivých konaní na stavebnom úrade.
Procesné pravidlá územného konania nadväzujú na hmotnoprávne ustanovenia v tretej časti. Z nej vyplýva, že územné konanie je v zásade náhradou za neexistenciu územnoplánovacej dokumentácie, ale že sa uskutočňuje aj v iných prípadoch (konanie o umiestnenie vyhradenej stavby a konanie o stavebnej uzávere). Preto sa v odseku 1 vyjadruje, že územné konanie možno začať tak na návrh navrhovateľa, ako aj z vlastného podnetu správneho orgánu (konanie o stavebnej uzávere).
Odseky 2 4 nadväzujú na § 19 ods. 2 správneho poriadku výpočtom náležitostí návrhu na začatie konania. Na rozdiel od terajšieho stavu ide o taxatívny výpočet, aby sa predišlo šikanovaniu navrhovateľa a prieťahom v konaní. Podrobnosti upravuje vykonávacia vyhláška.
Odsek 5 preberá ustanovenie § 38 terajšieho stavebného zákona, ktoré je praktické, keď navrhovateľom je osoba, ktorá nie je vlastníkom pozemku, na ktorom byť umiestnená stavba (časté pri líniových stavbách a významných investíciách).
Odsek 6 sa vzťahuje len na umiestňovanie veľkých konštrukcií na informácie. Takáto úprava doteraz chýba.
Odsek 7 upravuje jediný prípad, keď územné konanie začína z vlastného podnetu správneho orgánu. Je to preto, lebo územným rozhodnutím sa zabezpečuje ochrana územia na
75
čas prípravy územnoplánovacej dokumentácie. Preto aj správnym orgánom nie je stavebný úrad ako pri odsekoch 1 až 6, ale obec.
K § 115: Navrhované ustanovenia majú za cieľ ustanoviť čo najpresnejšie kritériá posudzovania návrhu na umiestnenie stavby v štádiu dokazovania, a tak minimalizovať subjektívne miestne vplyvy a hodnotenia zaťažené osobnými vzťahmi v rozhodovaní stavebných úradov.
Odsek 1 ustanovuje, ktoré relevantné dokumenty podkladom posudzovania návrhu navrhovateľa. V tomto posudzovaní musí mať rozhodujúci význam schválená územnoplánovacia dokumentácia, ktorá je aj formálne miestnym zákonom (všeobecne záväzným nariadením) i obsahovo prejavom väčšinovej vôle odborníkov i verejnosti. Pre stavebný úrad je to záväzným podkladom, ktorý nemôže legálne nerešpektovať.
Z celkového počtu obcí 2981 však aktuálny a platný územný plán len 1 387 obcí. Preto sa navrhuje aj náhradné riešenie pre posudzovanie umiestnenia stavby. Ustanovuje sa povinnosť, aby stavebný úrad povinne vychádzal z územnotechnických podkladov vzťahujúcich sa na miesto, na ktorom byť umiestnená stavba, prípadne ešte doplnené ďalšou uvedenou miestnou prieskumnou činnosťou. Územnotechnické podklady obsahujú údaje o území, majú trvalý charakter, priebežne aktualizované a ich vypracovanie je povinnosťou každej obce.
V odseku 2 vyjadrené medze obsahového posudzovania návrhu navrhovateľa. Stavebný úrad by mal návrh posudzovať, či spĺňa požadované požiadavky zákona a ak áno, navrhovateľ by mal dostať kladné rozhodnutia. Nemožno pripustiť, aby jeho návrh bol zamietnutý napriek tomu, že splnil všetky požiadavky hodnotenia podľa odseku 2. Uvedené kritériá sa opierajú o objektívne podklady vyplývajúce z územnoplánovacej dokumentácie, zo zákonov upravujúcich ochranu životného prostredia, ochranu pamiatkového fondu, ochrany prírody a krajiny, zo všeobecných technických požiadaviek na umiestňovanie stavieb, a ďalšími vrátane požiadaviek dotknutých orgánov vyplývajúcich z osobitných zákonov.
Odsek 3 rieši prerušenie konania len z dôvodu nedostatkov v projektovej dokumentácii, ktoré sa zistia preskúmaním na stavebnom úrade, a to najmä v konfrontácii s kritériami posudzovania podľa odsekov 1 a 2. Toto ustanovenia dopĺňa všeobecnú úpravu podľa § 29 ods. 1 správneho poriadku.
V odseku 4 sa uvádza ďalší dôvod prerušenia konania, ktorý vyplýva z možností, aké poskytuje zákon Slovenskej národnej rady č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. V podmienkach obcí miestne referendum dôležitosť, ktorú nemožno v povoľovaní umiestnenia stavby ignorovať.
K § 116: Všeobecné náležitosti rozhodnutia vyplývajú z § 47 správneho poriadku. Navrhované ustanovenia nadväzujú na túto úpravu a v odsekoch 1 až 4 pridávajú vecné náležitosti vyplývajúce z povahy a účelu konania o umiestnenie stavby. Tým ustanovenie nadväzuje na § 47 správneho poriadku.
Náležitosti uvedené v odseku 1 súčasťou výroku rozhodnutia vo veci, lebo majú určujúci a konštitutívny charakter, ktorým ovplyvňujú právnu pozíciou navrhovateľa (vlastníka pozemku). Uvedená enumerácia sa nevzťahuje na každé rozhodnutie, ale je výpočtom pre všetky možné prípady zmien využívania pozemkov. V konkrétnom prípade sa
76
použijú len tie, ktoré majú význam k navrhovanej konkrétnej zmene podľa návrhu na začatie konania a územného zámeru.
Ide obsahovo o jadro konštitutívneho povoľujúceho rozhodnutia, a tak majú byť súčasťou výroku s podrobnosťami uvedenými v § 47 ods. 2 správneho poriadku. To zároveň znamená, že odôvodnenie, ktoré podmienky a prečo sa navrhujú, musí byť uvedené v odôvodnení rozhodnutia podľa pravidiel uvedených v § 47 ods. 3 správneho poriadku.
Odsek 3 je podrobnejším vymedzením záväzných podmienok podľa odseku 1 na nový spôsob využívania pozemkov. Ide o obdobu záväzných podmienok, aké sa určujú v stavebných povoleniach na uskutočnenie stavby.
Overenie sa pri papierovej forme uskutoční razítkom správneho orgánu na každej časti projektu, podpisom zodpovedného zamestnanca s uvedením čísla a dátumu vydania rozhodnutia.
V odseku 5 sa navrhuje záväzne a taxatívnym spôsobom ustanoviť situácie, kedy je stavebný úrad povinný zamietnuť návrh na zmenu v užívaní pozemkov. Na zamietnutie postačuje naplnenie aspoň jednej prekážky. Ak sa taká v konaní nezistí, stavebný úrad nemôže odoprieť vyhoveniu návrhu na zmenu využívania pozemkov.
Ustanovuje v sa v odsekoch 6 a 7 subsidiárne úprava času platnosti rozhodnutia pre prípad, že by ho neurčil stavebný úrad v rozhodnutí vo veci, ako aj následky plynutie lehoty a dôvod jej spočívania. Takéto ustanovenie je aj v platnom stavebnom zákone (v § 40 ods. 1). Rovnako aj s možnosťou predĺženia. Aj týmto sa sleduje zabezpečiť právnu istotu všetkých zainteresovaných aktérov vrátane verejnosti.
A v odseku 9 sa umožňuje predĺženie lehoty platnosti rozhodnutia, aké umožňuje aj platný zákon (v § 40 ods. 3 prvej vete). Ustanovenia uvedených odsekov nadväzujú na všeobecnú úpravu v § 27 a 28 správneho poriadku.
K § 117: Ustanovenia reagujú na skutočnosť, že územné rozhodnutie je zo svojej povahy a účelu rozhodnutím s klauzulou rebus sic stantibus, takže nemožno bezvýhradne trvať na právnom účinku rozhodnutej veci (res iudicata). Navrhovaný zákon preto musí mať procesné pravidlá pre tento prípad.
V odsekoch 1 a 2 sa upravuje postup pri iniciatíve navrhovateľa, ktorý sa dostal bez vlastného zavinenia do situácie podstatne odlišnej od objektívnych podmienok, aké existovali v čase jeho návrhu a rozhodnutia stavebného úradu. Trvať na rozhodnutí by znamenalo zmarenie jeho investície bez jeho zavinenia.
Odseky 3 a 4 upravujú postup stavebného úradu z úradnej povinnosti, a to z rovnakých dôvodov, a z ďalšieho dôvodu, aký pozná všeobecná úprava správneho konania pri obnove konania (§ 62 ods. 1 písm. e) a ods. 2 správneho poriadku).
K § 118: Týmto paragrafom začína úprava stavebného konania.
V odsekoch 1 až 3 taxatívnym spôsobom ustanovené náležitosti žiadosti o stavebné povolenie. Ide o štandardné požiadavky, ktoré sú aj terajšími požiadavkami.
Hoci právne ide o návrh na začatie stavebného konania, termín „žiadosť o stavebné povolenie“ bol prevzatý z terajšieho stavebného zákona z dôvodu, že sa za roky používania v stavebnej praxi natoľko vžil, že je vysoká pravdepodobnosť, že by sa používal naďalej aj keby navrhovaný zákon použil iný termín.
77
Novinkou je, že stavebný úrad nebude môcť požadovať od stavebníka priložiť doklady, ktoré stavebný úrad vo svojej registratúre (napríklad územné rozhodnutie), alebo ku ktorým elektronický prístup (odsek 2 písm. b) a c) v spojení s § 122 ods. 1 list vlastníctva a kópia z katastrálnej mapy).
V odseku 3 je vymedzené, kedy je potrebné stavebné povolenie z hľadiska druhu a počtu stavieb. Rozumejú sa len stavby, ktoré podliehajú povoľovaniu vzhľadom na druh a kategóriu stavby. V písmenách a) c) ide o budovy, aj o inžinierske stavby. V písmene d) ide len o inžinierske stavby ako vyvolané investície inou stavbou.
Odsekmi 4 9 sa dáva stavebného úradu možnosť racionalizovať povoľovanie stavieb účelným a časovo súvisiacim spájaním povoľovania súvisiacich stavieb. Cieľom je umožniť vyššiu hospodárnosť a časovú úsporu.
K § 119: Navrhujú sa dôvody prerušenia konania (odsek 1), ktoré spojené s prejednávaním projektovej dokumentácie a komunikáciou s projektantom v štádiu dokazovania. Týmito dôvodmi sa dopĺňajú dôvody uvedené v § 29 správneho poriadku.
Odsekom 2 sa ustanovuje ďalší dôvod prerušenia konania, keď stavebník zomrie alebo zanikne. Smrť ani zánik stavebníka nemôže byť dôvodom na zastavenie konania, lebo ide o konanie, ktorým sa povoľuje stavba a nie stavebník. Stavebné povolenie je tak rozhodnutím in rem a nie in personam.
Odsek 3 je parafrázou § 29 ods. 2 správneho poriadku. Rozdiel je v tom, že podľa navrhovaného ustanovenia sa na prerušenie konania na žiadosť stavebníka nevyžaduje súhlas ostatných účastníkov konania, ktorí nie sú spolunavrhovateľmi.
K § 120: Navrhované ustanovenie vychádza zo všeobecnej úpravy v § 21 správneho poriadku. Na rozdiel od § 21 ods. 1 správneho poriadku, navrhované ustanovenie odseku 1 vychádza z povinného ústneho pojednávania spravidla spojeného s miestnou obhliadkou tak, ako doteraz.
Zároveň v druhej vete a v odseku 2 sa uvádzajú dôvody, pre ktoré sa nemusí nariadiť ústne pojednávanie. Rozhodnutie sa ponecháva na stavebnom úrade podľa konkrétnych okolností. Zároveň sa uvádza náhradné riešenie namiesto ústneho pojednávania spolu so zákonnou lehotou a s koncentračnou zásadou.
Odsek 3 len spresňuje § 21 ods. 2 prvú vetu správneho poriadku na podmienky stavebného konania.
V záujme právnej istoty sa v odseku 4 navrhuje zákonom ustanoviť subsidiárne lehotu na doručenie výzvy a jej základný obsah s koncentračnou zásadou.
K § 121: Navrhované ustanovenie nadväzuje na § 30 správneho poriadku doplnením dôvodov zastavenia konania, ktoré typické pre stavebné konanie. Ide o trvalé procesné prekážky, ktoré stavebný úrad nevie odstrániť a pre ktoré nevie pokračovať v konaní do výsledného rozhodnutia vo veci.
K § 122: Ustanovením sa precizuje základná úprava v § 32 správneho poriadku o podklade rozhodnutia vo veci.
78
V odseku 1 je taxatívny výpočet dôkazov, ktoré povinne podkladom každého rozhodovania stavebného úradu v stavebnom konaní. Stavebný úrad bude povinný všetky uvedené dôkazy vyhodnotiť podľa pravidiel dokazovania, pričom dôkazy pod písmenami b) d) pre stavebný úrad záväzné a nemôže uplatniť zásadu voľného hodnotenia dôkazov 34 správneho poriadku).
Odsekom 2 sa nadväzuje na § 33 správneho poriadku. Obsahuje koncentračnú zásadu k vyjadreniam účastníkov konania, zúčastneným osobám a dotknutým orgánom v štádiu po uzavretí dokazovania k podkladu rozhodnutia. Ide pre nich o poslednú možnosť zasiahnuť do sústredených dôkazov pred vynesením rozhodnutia stavebného úradu.
Zhromaždené dôkazy sa s použitím pravidiel dokazovania vyhodnotia z hľadísk uvedených v odseku 3. Ak sa zistí, že podklad rozhodnutia z hľadísk podľa odseku 3 nedáva možnosť jednoznačného rozhodnutia vo veci, musí sa obnoviť dokazovanie a stavebný úrad musí zabezpečiť odstránenie pochybností alebo chýbajúcich dokladov.
Odsek 4 je inšpirovaný zahraničnými úpravami, ktorých cieľom je zabrániť zahlcovaniu konania obštrukčnými návrhmi, nekonštruktívnymi požiadavkami a pripomienkami účastníkov alebo zúčastnených osôb a podaniami osôb nezúčastnených na konaní. Týmto opatrením sa sleduje zabezpečiť plynulosť, rýchlosť a hospodárnosť stavebného konania a ochrana oprávnených stavebníkov.
K § 123: Stavebné povolenie je výsledným rozhodnutím v povoľovacom procese stavby. Z hľadiska zabezpečenia výstavby je rozhodujúcim dokumentom umožňujúcim začať uskutočňovanie stavby.
Stavebné povolenie je rozhodnutím vo veci s konštitutívnymi účinkami vo vzťahu k stavbe. Konštrukcia tohto paragrafu je založená na povinnosti stavebného úradu povoliť navrhovanú stavbu, ak splnené všetky požiadavky podľa predchádzajúcich paragrafov (odsek 1). Účelom tohto riešenia je vylúčiť subjektívne vplyvy funkcionárov a úradníkov založené na osobných vzťahoch, vylúčiť korupciu a dosiahnuť prehľadnosť a obsahovú a časovú predvídateľnosť celého povoľovacieho procesu.
Právnym základom tohto prístupu je základné právo každého vlastníka stavebného pozemku postaviť na ňom stavbu. Vlastnícke právo je absolútne a nepremlčateľné; možno ho obmedziť len zákonom podľa pravidiel článku 20 ods. 4 ústavy. Takáto konštrukcia akceptovania vlastníckeho práva osôb nie je zrejmá v teraz platnom stavebnom zákone, pretože vznikol v politicko-spoločenských podmienkach, keď vlastnícke právo osôb k stavebnému pozemku nebolo takto chránené, ale uprednostňovalo sa kolektívne (najmä štátne) vlastníctvo a štátna výstavba.
Odseky 2 a 3 sú doplnením § 47 správneho poriadku o formálne náležitostí rozhodnutia.
Väčší význam pre obsah stavebného povolenia odsek 4, v ktorom ustanovené podmienky povolenia stavby, ktoré regulujú obsah a priebeh uskutočňovania stavby. Určené podmienky síce formálne záväzné pre stavebníka, ale pretože ide o rozhodnutie s účinkami in rem, rovnako zaväzujú aj ostatných aktérov uskutočňovania stavby, ktorí nie priamymi adresátmi rozhodnutia.
Podľa podmienok sa musí uskutočňovať stavba od začatia do kolaudácie, čiže musia ich naplnenie zabezpečiť generálny zhotoviteľ stavby, geodet, stavebný dozorca, statik a prípadne aj iné osoby vrátane kontrolných orgánov (štátneho stavebného dohľadu a štátneho
79
dozoru). Okruh možných podmienok je určený ako maximálny možný, aby sa vylúčili rôzne subjektívne požiadavky a nátlak na stavebníkov, napríklad poskytnúť nejaké „protislužby“ alebo zabezpečiť nejaké úlohy navyše pre stavebný úrad alebo pre obec, ale aj ochranu stavebného úradu pred vplyvom rôznych miestnych lobistov a nátlakových skupín.
Odsek 5 je prevzatím terajšej úpravy. Overený projekt stavby je základom pre uskutočňovanie stavby a pre vyhotovenie vykonávacieho projektu.
K § 124: Navrhované ustanovenie uvádza zoznam dôvodov pre povinné zamietnutia žiadosti o stavebné povolenie. Ukladá sa povinnosť stavebnému úradu v rámci štádia dokazovania zisťovať, či nie je naplnený obsah niektorého dôvodu.
Ak stavebný úrad zistí čo i len jeden z uvedených dôvodov a nepomohlo ani prerušenie konania s výzvou stavebníkovi alebo projektantovi v určenej lehote odstrániť nedostatok pre ich nečinnosť alebo ich neochotu (napríklad na úpravu projektovej dokumentácie), zamietne žiadosť o stavebné povolenie.
Povoľovať stavbu bude možné na tom istom pozemku len v novom stavebnom konaní na základe novej žiadosti o stavebné povolenie.
K § 125: Navrhované ustanovenie dopĺňa základné ustanovenie o doručovaní tým, že ustanovuje, kedy je prílohou stavebného povolenia overený projekt stavby a kedy nie (odsek 1). Vychádza sa z toho, že stavebník k žiadosti o stavebné povolenie pripája len dve vyhotovenia projektu stavby v projektovej dokumentácii, jedno zostane v registratúre stavebného úradu a druhé sa s overovacou doložkou vráti stavebníkovi, lebo ten ho potrebuje na uskutočňovanie stavby a na vypracovanie vykonávacieho projektu.
Odsek 2 je inštrukciou pre doručovanie rozhodnutia o predĺžení platnosti stavebného povolenia v tých prípadoch, keď sa doručovalo stavebné povolenie verejnou vyhláškou.
K § 126 Ustanovením sa preberajú terajšie § 67 ods. 2 a § 68 ods. 1 stavebného zákona (v odseku 1). Nie je dôvod túto problematiku upravovať inak.
V odseku 2 sa umožní na žiadosť lehoty predĺžiť.
V odseku 3 sa vylučuje použiť na zásah do lehoty záväzné stanovisko obce. Dôvodom je skutočnosť, že záväzné stanovisko vyjadrovať vecnú stránku podkladu rozhodnutia, kým rozhodovanie o predĺžení platnosti stavebného povolenia je procesnou otázkou, ktorej riešením sa právne pomery v oblasti hmotného práva nemenia.
K § 127: Teraz existujúce konanie o povolenie zmeny stavby pred dokončením sa nahrádza konaním o zmene stavebného povolenia, a preto sa v zásade ustanovenia o stavebnom konaní vzťahujú aj na konanie o jeho zmene.
V jednotlivých odsekoch vlastne prevzaté ustanovenia zo stavebného konania, vrátane príslušnosti, účastníkov konania, obsahu žiadosti o zmenu stavby, dokazovania a výsledného rozhodnutia. Výsledné rozhodnutie stavebného úradu mení (dopĺňa, nahrádza) stavebné povolenie, a tým vlastne inovuje stavebné podmienky ďalšieho uskutočňovania stavby.
K § 128: Kolaudačné konanie je zavŕšením povoľovacích procesov.
80
Na kolaudačné konanie je príslušný ten stavebný úrad (špeciálny stavebný úrad), ktorý vydal stavebné povolenie (odsek 6). Je to jednak dôsledok určenia miestnej príslušnosti kritériom forum rei sitae, lebo ani stavebný úrad ani stavba nemenia svoju pozíciu, a jednak je to opodstatnené tým, že stavebný úrad je v určitej miere stotožnený s povolenou stavbou a jej uskutočňovaním a má všetky potrebné dokumenty a znalosti zo stavebného konania a z kontroly priebehu uskutočňovania stavby, napríklad protokoly z kontrolných prehliadok a zápisnice z vykonania štátneho stavebného dohľadu.
Účastníkmi kolaudačného konania tí, ktorých sa kolaudovaná stavba priamo týka (odsek 1). Okrem generálneho projektanta a stavebného dozorcu, ktorí v pozícii povinne prizvaných (odsek 2), by stavebný úrad mal prizvať najmä na kolaudačnú obhliadku aj ďalšie osoby, ktorých účasť môže byť užitočná, napríklad generálneho zhotoviteľa stavby, ktorý stavbu detailne pozná a môže niektoré zistené kolaudačné nedostatky odstrániť bezodkladne.
Odsekom 3 sa umožňuje prizvať aj kontrolné orgány na preverenie vhodnosti stavebných výrobkov, napríklad autorizovanú osobu na vykonávanie skúšok, finančnú správu na zistenie splnenia daňovej povinnosti (najmä odvodu dane z pridanej hodnoty) alebo políciu v rámci vyhľadávania alebo vyšetrovania podozrení zo páchania priestupku alebo trestného činu.
Rovnako užitočné je prizvať aj budúceho prevádzkovateľa alebo užívateľa stavby (odsek 4), pretože sa riešením v rámci kolaudačnej obhliadky môžu vyriešiť problémy, ktoré by sa po skončení kolaudačného konania nemuselo dariť vyriešiť, o čom presviedča prax.
Odsek 5 je špeciálnym ustanovením pre prípad, že súčasťou kolaudačného konania je aj konanie o zmene stavby, čiže o rekolaudáciu po vykonaných zmenách stavby a pre prípad, že súčasťou kolaudačného konania je aj dodatočné povolenie zmien stavby pred jej dokončením, čiže v priebehu uskutočňovania stavby v spojenom konaní.
K § 129: Ustanovením sa nadväzuje na § 19 ods. 2 správneho poriadku ustanovením potrebných náležitostí návrhu na začatie kolaudačného konania.
Uvádzaných náležitostí je väčší počet, čo však neznamená, že budú všetky potrebné pri každej kolaudácii. Enumerácia pokryť všetky druhy a kategórie stavieb, aké prichádzajú do úvahy, ako aj prípadné zmeny stavby, kontrolné prehliadky na stavbe počas jej uskutočňovania alebo štátny stavebný dohľad a štátny dozor.
Budú potrebné aj doklady o vhodnosti stavebných výrobkov na zamýšľané použitie, najmä dodacie listy a informácie výrobcov spolu s požadovanými údajmi a označením CE, ktorými treba deklarovať vhodnosť. Taká povinnosť existuje aj teraz 81b písm. e) stavebného zákona). Ak sa uskutočnil odber vzorky stavebného výrobku na laboratórne preskúmanie a skúšku, bude potrebný aj výsledok (protokol o skúške).
Ak sa uskutočnila skúšobná prevádzka, bude potrebný protokol z prevádzkovej skúšky. Dôvodom je, že skúšobná prevádzka je vlastne spôsob prevádzkovej kontroly funkčnosti stavby a jej technického vybavenia, ktorá sa nedá uskutočniť len kontrolnou obhliadkou stavby.
K § 130: Kolaudačná obhliadka stavby je základným kolaudačným úkonom, bez ktorého je ťažko si predstaviť fyzickú kontrolu zhotovenej stavby, či je v súlade s projektom stavby (vykonávacím projektom) a s podmienkami stavebného povolenia.
81
Procesné úkony (upovedomenie o začatí konania, nariadenie ústneho pojednávania spojeného s kontrolnou obhliadkou stavby) súvisiace s obhliadkou štandardné podľa správneho poriadku a procesných ustanovení navrhovaného zákona.
V odseku 2 sa ustanovuje koncentračná zásada, aby bolo možné racionálne uskutočniť základný úkon (kolaudačnú obhliadku) bez potreby jeho opakovania.
Dôležitým ustanovením smerujúcim k obmedzeniu možných subjektívnych vplyvov je taxatívny výpočet predmetu kontrolnej obhliadky (odsek 3); doteraz platí len odporúčajúci výpočet 81 ods. 1 stavebného zákona). Účelom tohto výpočtu je vylúčiť subjektívne hodnotenia úradníkov o vhodnosti architektúry a vnútorných prevádzkových požiadaviek budúcich užívateľov na dizajn a vybavenie, a podobne, ktoré nemajú nijaký vzťah k základným požiadavkám na stavby a k všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu stavby a nie sú v rozpore s podmienkami stavebného povolenia.
Odseky 4 a 5 záväznými pravidlami pre stavebný úrad na prerušenie kolaudačného konania a na odstránenie kolaudáciou zistených vážnych nedostatkov. Po ich odstránení sa plynulo pokračuje v kolaudácii skontrolovaním odstránenia kolaudačných nedostatkov. Účinnou sankciou je zastavenie konania, ak sa neodstránili v určenej lehote.
K § 131: Kolaudačné rozhodnutie je posledný rozhodujúci dokument, ktorým stavebník dokončuje uskutočňovanie stavby a dostáva oprávnenie užívať zhotovenú stavbu.
Kolaudačné rozhodnutie je správnym rozhodnutím, a preto sa na jeho obsahové náležitosti vzťahuje § 47 správneho poriadku s odchýlkami a spresneniami v navrhovaných ustanoveniach. Obsahovo nejde o zásadne nové ustanovenia v porovnaní s terajším stavom 81b stavebného zákona). však spresnené a podrobnejšie, aby sa odstránili niektoré nejasnosti zistené v praxi stavebných úradov.
K § 132: Inštitút predčasného užívania stavby upravuje aj terajší zákon 83 stavebného zákona). Účelom predčasného užívania stavby je v podstate preveriť funkčnosť stavby a zistiť prípadné nedostatky a nedorobky, ktoré sa môžu odstrániť ešte v priebehu kolaudačného konania do času vydania kolaudačného rozhodnutia.
V porovnaní s terajším stavom bude možné predčasné užívanie stavby povoliť najdlhšie na šesť mesiacov (odsek 3) za pomerne prísnych podmienok (odsek 1).
Zmenou je aj to, že predčasné užívanie možno povoliť po začatí kolaudačného konania so súčasným prerušením kolaudačného konania.
Dôvodom sprísnenia je predchádzať nežiaduci stav, keď stavby s povolením predčasného užívania nie riadne skolaudované aj niekoľko rokov a trvalo užívané. Preto sa výslovne uvádza, že po skončení predčasného užívania stavby a jeho vyhodnotení, sa kolaudácia dokončí výsledným rozhodnutím stavebného úradu vo veci.
K § 133: Ustanovenie ustanovuje náležitosti návrhu na začatie konania o povolenie zmeny užívania užívanej stavby. Rozsah požadovaných náležitostí je blízky náležitostiam stavebnej žiadosti.
Dôvodom je skutočnosť, že zmena užívania stavby znamená zásah do jej prevádzky, ktorá môže mať aj vplyv na okolie stavby, najmä na statickú dopravu, na kapacity inžinierskych sietí, alebo zriadením prevádzkarne, ktorá môže mať vplyv na okolie (hluk, prašnosť, zvýšený
82
pohyb ľudí) alebo na životné prostredie, a to aj vtedy, keď nie je nevyhnutné uskutočniť stavebnú úpravu.
K § 134: Ustanovujú sa podrobnosti o priebehu konania o povolenie zmeny užívania stavby, ktorá nevyžaduje stavebnú úpravu, v nadväznosti na všeobecnú úpravu postupu stavebného úradu. Aj v tomto prípade sa počíta s ústnym pojednávaním a miestnou obhliadkou stavby (odsek 1).
V odseku 2 ustanovené záväzné kritériá posudzovania návrhu na zmenu užívania stavby. Znenie ustanovenia je formulované tak, že stavebný úrad po preverení kritérií povolí zmenu užívania stavby. Účelom je vylúčiť subjektívny prvok v posudzovaní a s tým spojenú možnosť korupcie.
Na to nadväzuje odsek 4, ktorý naopak ukladá stavebnému úradu nepovoliť zmenu v užívaní stavby, ak nastanú zistené skutočnosti. Aj to prispeje k predvídateľnosti rozhodnutí stavebného úradu.
K § 135: Ustanovenie upravuje postup stavebného úradu pri rozhodovaní o povolení odstrániť existujúcu stavbu.
V odseku 2 upravené náležitosti návrhu na začatie konania vychádzajúc z § 19 ods. 2 správneho poriadku. Výpočet je taxatívny, aby sa obmedzila kreativita stavebného úradu voči navrhovateľovi (odsek 1). Navrhovateľom môže byť len vlastník stavby, ktorá sa odstrániť. Návrh relevantne nemôže podať iná osoba.
K § 136: Upravujú sa prvotné procesné úkony súvisiace so začatím konania a zistením okruhu účastníkov a dotknutých orgánov a ich upovedomením o podanom návrhu.
Podľa odseku 3 je aj v tomto konaní povinné ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou odstraňovanej stavby. Dôležité je to na zistenie možných následkov odstraňovania stavby na okolie, najmä na stabilitu susediacich stavieb a na určenie najvhodnejšieho spôsobu (búranie, odstrel, demontáž) odstraňovania a odvozu stavebného odpadu.
Účelom odseku 4 je pokryť všetky druhy a kategórie stavieb, aj tie, ktoré vyžadujú rozhodnutia, aj tie, na ktoré postačuje súhlas s odstránením.
Odsek 5 umožní spojiť odstránenie stavby s povoľovaním novostavby na rovnakom mieste. To isté sa týka aj povolenia zmeny stavby (keď zostávajú základy pôvodnej stavby nedotknuté).
Odsek 6 je formulovaný ako povinnosť stavebného úradu, ak nezistí dôvod na nepovolenie. Aj toto ustanovenie je v záujme predvídateľnosti rozhodovania stavebného úradu.
K § 137: Upravuje sa postup odstraňovania nepovolených stavieb 12). Ide o konanie z vlastného podnetu stavebného úradu, ktoré by malo nasledovať ako právna povinnosť čo najskôr po zistení štátneho stavebného dohľadu, že ide o nepovolenú stavbu (odsek 1). Každé prieťahy zhoršujú pozíciu správneho orgánu v konaní a posilňujú pozíciu stavebníka na úkor verejné ho záujmu na poriadku vo verejnej správe.
Odsek 2 limituje okruh účastníkov najmä na stavebníka ako hlavného aktéra protiprávneho konania na vlastníka pozemku alebo stavby.
83
Odsekom 3 sa rieši procesná prekážka, ak je stavebník neznámy. Ustanovenie opatrovníka upravuje § 16 ods. 2 správneho poriadku. Je na správnej úvahe, koho ustanoví za opatrovníka. Mala by to byť osoba, ktorá môže kvalifikovane procesne konať, aby stavebník neutrpel neprimeranú ujmu, napríklad príbuzný alebo aj zamestnanec obce alebo okresného úradu a podobne.
K § 138: Navrhovaný zákon nemá ustanovenia umožňujúce „legalizáciu“ nepovolenej stavby. Preto priebeh konania o nepovolenej stavbe je procesne jednoduchý a jednoznačne smeruje len k odstráneniu nepovolenej stavby. Stavebný úrad nemá inú možnosť voči stavebníkovi nepovolenej stavby len tú, ako je upravená v odsekoch 1, 3 a 4.
Odsek 4 je možný z dôvodu, že nepovolená stavba je vážnym porušením práva s administratívnymi sankciami i trestným stíhaním.
K § 139: Konanie o opatreniach smerujúcich na zabezpečenie povinnosti údržby stavby, ktorá bezprostredne ohrozuje verejný priestor a životy a zdravie osôb a zvierat v okolí alebo vo vnútri stavby je konaním z vlastného podnetu na základe výsledku štátneho stavebného dohľadu. Odsek 1 je formulovaný ako povinnosť stavebného úradu konať.
Okruh účastníkov (odseky 2 4) je rozlíšený podľa okolností, ktoré závadou stavu a osôb, ktoré sú povinné závadu odstrániť.
K § 140: Priebeh konania je štandardný, pričom dôležitou povinnosťou je povinnosť stavebného úradu uskutočniť ústne pojednávanie spravidla spojené s miestnou obhliadkou (odsek 1). Výsledok ústneho pojednávania môže pozitívne viesť k dobrovoľnému plneniu.
V odseku 2 je uvedený podklad rozhodnutia. Výsledok ústneho pojednávania a miestnej obhliadky spolu so závermi štátneho stavebného dohľadu minimálnym povinným podkladom na rozhodnutie.
V odsekoch 3 a 5 je všeobecná úprava základného obsahu rozhodnutia vo veci. V nej musí byť vyhodnotené a presne uvedené, najmä aké nevyhnutné úpravy sa musia uskutočniť a uvedené lehota na ich uskutočnenie.
Oprávnenia stavebného úradu v odseku 4 voči vlastníkovi stavby umožňujú aj nútený výkon ukladaním pokút a náhradným výkonom. Dôvodom je potreba zabezpečiť účel, aby stavba neohrozovala verejný priestor a životy a zdravie ľudí.
V odseku 6 je krajný prípad, keď akútne hrozí zrútenie stavby alebo iná nebezpečná deštrukcia alebo ohrozenie. V takejto situácii prevažuje verejný záujem nad administratívne pravidlá v záujme ochrany životov a zdravia ľudí. Takéto rozhodnutie prvky bezprostredného zákroku, ktorého opodstatnenosť sa vyhodnotí až dodatočne.
V odseku 7 sa ukladá pravidlo povinnej kolaudácie uskutočnených nevyhnutných úprav. Dôvodom je, aby sa úradne preverilo, či dostatočne účinné a výsledným rozhodnutím potvrdilo odstránenie bezprostredného nebezpečenstva.
Vzhľadom na to, že aj terénne úpravy a konštrukcie na informácie môžu bezprostredne ohrozovať verejný priestor a svoje okolie, odsekom 8 sa pravidlá vzťahujú aj na ne.
84
K § 141: Splnomocňovacie ustanovenia sa týkajú najmä úpravy podrobností formou vykonávacích vyhlášok Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, ktorými sa nahradia vykonávacie predpisy uvedené v zrušovacom ustanovení (odsek 1).
V odseku 2 je splnomocnenie pre vládu ustanoviť zoznam obcí, na ktoré sa budú vzťahovať niektoré ustanovenia zákona týkajúce sa marginalizovaných skupín obyvateľov, najmä možnej legalizácie nepovolených a neohlásených stavieb a iných stavebných konštrukcií (§ 144 ods. 1) a vyvlastňovanie (§ 46 ods. 2).
Odsekom 3 sa umožňuje, aby Ministerstvo kultúry SR podrobnejšie vykonalo ustanovenia o umeleckých dielach v stavbe. Ide o nové ustanovenia, ktoré bude potrebné podrobnejšie upraviť vzhľadom na to, že zákon neumožňuje náležitú podrobnosť a nemôže nahrádzať kompetenciu Ministerstva kultúry SR, ako ústredného orgánu štátnej správy pre kultúru.
K § 142: Nová úprava musí v prechodných ustanoveniach vyriešiť prechod niektorých práv a povinností založených v doterajších predpisoch.
V odsekoch 1 a 2 sa zabezpečuje kontinuita právnych vzťahov založených pred nadobudnutím účinnosti navrhovaného zákona.
V odseku 3 sa rieši kontinuita rozhodovacej činnosti. Neskončené konania sa dokončia podľa zrušovaných predpisov.
Odsekom 4 sa umožňuje stavebným úradom ešte dočasne (v uvedených lehotách) určovať pozemok za stavebný pozemok územným rozhodnutím (§ 7 ods. 1).
V odseku 5 sa platnosť územnoplánovacej dokumentácie schválenej pred účinnosťou tohto zákona predlžuje, avšak zavádza sa povinnosť upraviť túto dokumentáciu podľa nového zákona. Ak tak obstarávateľ neurobí, stráca táto územnoplánovacia dokumentácia platnosť, a tým aj možnosť čerpať dotácie zo štátneho rozpočtu a z fondov Európskej únie.
V odseku 6 sa ukladá obstarávateľom, ktorí pred časom účinnosti tohto zákona začali obstarávanie, ktoré však nebolo ukončené schválením územnoplánovacej dokumentácie, preto povinní ju upraviť podľa tohto zákona a dokončiť jej obstaranie a schváliť ju podľa novej úpravy.
V odseku 7 sa ustanovuje termín obstrať grfickú časť pre územnoplánovaciu dokumentáciu podľa § 5 ods.3.
V odseku 8 a 9 sa zabezpečuje právna kontinuita získaného osobitného kvalifikačného predpokladu.
Najviac prechodných ustanovení sa týka najmä zmeny povinnosti obstarať územnoplánovaciu dokumentáciu na všetky obce a aktualizáciu platnej územnoplánovacej dokumentácie v dôsledku zmien v jej obstarávaní a povinného obsahu (odseky 10 až 12).
V odseku 13 sa ukladá termín obstarať územnotechnické podklady a v odseku 14 sa zabezpečuje právna kontinuita urbanistickej štúdie, územného generelu, územnej prognózy rozpracovaných pred účinnosťou tohto zákona.
Odseky 15 a 16 sa týka povinnosti vlastníkov stavieb dopravnej infraštruktúry a technickej infraštruktúry založenej v § 2 ods. 6. Uvedené lehoty na splnenie povinnosti je dostatočná, lebo nevyžaduje novú činnosť týchto vlastníkov. Takúto povinnosť majú podľa predpisov o priestorových informáciách.
85
Odseku 17 sa utvára priestor na zavedenie digitalizovaného elektronického informačného systému. Predpoklad je, že v krátkom čase bude spustený. Potom sa do neho vložia údaje z terajšieho systému informácií a budú vkladať nové údaje a dokumenty.
Zmenou kvalifikačných predpokladov sa navrhuje aj úprava v živnostenskom zákone (článok IV), a preto je potrebné prechodné ustanovenie, aby sa zabezpečila plynulosť prechodu na novú situáciu.
V odseku 18 sa v záujme odstránenia rôznych úvah a špekulácií o existencii Slovenskej stavebnej inšpekcie po prijatí navrhovaného zákona vkladá pre istotu ustanovenie o kontinuite.
K § 143: Prechod z doterajšej právnej úpravy (zákona č. 50/1976 Zb.) na navrhovanú právnu úpravu vyžaduje aj zmenu terminológie v právnom poriadku. Preto sa navrhuje hromadná terminologická zmena, aby nebolo potrebné novelizovať len z terminologického dôvodu väčší počet právnych predpisov rôznej právnej sily.
K § 144: Ustanovenie je tiež prechodným ustanovením, ktorým sa jednorazovo umožňuje legalizovať nepovolené stavby existujúce ku dňu účinnosti navrhovaného zákona. Dôvodom takéhoto návrhu je skutočnosť, že navrhovaný zákon neumožňuje dodatočné povolenie nepovolených stavieb, ktoré vzniknú po účinnosti navrhovaného zákona.
Navrhuje sa trojročná lehota na podanie žiadosti o dodatočné povolenie stavby, ktorá je nepovolenou stavbou v deň účinnosti navrhovaného zákona. Legalizácia alebo jej zamietnutie sa uskutoční podľa pravidiel doterajšieho stavebného zákona.
Ak vlastník nelegálnej stavby nepodá v uvedenej lehote žiadosť o dodatočné povolenie, začne z vlastného podnetu konanie stavebný úrad. na to sa mu ustanovuje päťročná lehota. Aj v takomto konaní sa bude postupovať ešte podľa zrušovaného zákona.
Ak sa ani v tejto lehote nerozhodne o dodatočnej legalizácii čiernej stavby, oprávnenie končí a nasleduje už len odstránenie stavby bez akejkoľvek možnosti iného postupu.
K § 145: Zrušuje sa všetka doterajšia právna úprava v územnom plánovaní a vo výstavbe stavebný zákon a všetky jeho vykonávacie predpisy. Odo dňa účinnosti navrhovaného zákona budú platiť len nové predpisy. Doterajšie predpisy sa použijú len v rozsahu prechodných ustanovení (§ 142 a 144).
K Čl. II
Novelou zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) sa upravujú odchylné ustanovenia, ktoré nevyhnutné na umiestňovanie, povoľovanie a kolaudáciu stavieb diaľnic, ciest a miestnych komunikácií.
K bodu 1: Pozemné komunikácie tvoria súčasť dopravnej infraštruktúry štátu. Z uvedeného dôvodu plánovanie, príprava a výstavba cestnej siete je závislá na dopravnej politike štátu. Cestná infraštruktúra podstatnou mierou prispieva k rozvoju hospodárstva, umožnením
86
voľného pohybu osôb, tovarov, slobodného poskytovania služieb a voľného pohybu kapitálu, podmieňuje fungovanie jednotného vnútorného trhu Európskej únie. Zabezpečenie zvyšovania rastu životnej úrovne spoločnosti vyžaduje, aby pozemné komunikácie spĺňali požiadavky bezpečnej, rýchlej, plynulej a hospodárnej cestnej dopravy, podporovali vyvážený rozvoj jednotlivých regiónov, pomáhali rozvoju motorizmu, prispievali k rozširovaniu cestovného ruchu a zodpovedali požiadavkám obrany štátu súčasne pri trvalo udržateľnom rozvoji.
Proces plánovania, prípravy a výstavby pozemných komunikácií sa riadi zákonom o územnom plánovaní a výstavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov (stavebný zákon), príslušnými vykonávacími predpismi a ostatnými právnymi predpismi platnými pre prípravu stavieb (zákon o verejných prácach, zákon o verejnom obstarávaní, zákon o ochrane prírody a krajiny, zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a iné).
Príprava a výstavba pozemných komunikácií sa musí vykonávať na základe dopravno-inžinierskych podkladov, ktorých súčasťou je prognóza dopravy spracovaná na základe prieskumov intenzity cestnej dopravy a dopravného modelovania. Nevyhnutnou súčasťou dopravno-inžinierskej dokumentácie technické štúdie zamerané na smerové a výškové vedenie trás a overenie vhodnosti vedenia a realizovateľnosti trás variantných riešení. V uvedenej overovacej štúdii je potrebné pred procesom posudzovania vplyvov na životné prostredie (ďalej len „EIA“) rámcovo vykonať zhodnotenie vplyvov líniovej stavby na životné prostredie v predpokladanom územnom koridore. Dopravno-inžinierska dokumentácia, najmä štúdie obchvatov obcí, podkladom pre vypracovávanie územných plánov obcí a vyšších územných celkov, štúdie základnej siete ciest podkladom Koncepcie územného rozvoja Slovenska. V štádiu územného a dopravného plánovania zákon posilňuje úlohu dopravného inžinierstva.
Prípravu a výstavbu diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy vykonáva v súlade s hlavnými smermi a zásadami dopravnej politiky štátu a podľa programu schváleného vládou Slovenskej republiky Národná diaľničná spoločnosť, a.s., podľa zákona č. 639/2004 Z. z. ,alebo Slovenská správa ciest, rozpočtová organizácia zriadená ministerstvom.
Zákon č. 199/2004 Z. z. colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov definuje colný priechod ako miesto na colnej hranici určené na prestup osôb a prepravu tovaru cez colnú hranicu. Colné orgány povinné plánovať, pripravovať a uskutočňovať výstavbu prejazdných úsekov ciest cez colné priechody na colnej hranici vždy v súčinnosti s ministerstvom.
Plánovaniu, príprave a výstavbe na prejazdných úsekoch ciest cez štátnu hranicu Slovenskej republiky musí predchádzať uzatvorenie medzinárodnej zmluvy s dotknutým susedným štátom, čo je v kompetencii ministerstva. Uvedené platí aj vtedy, keď výstavbu neuskutočňuje štát, ale iná osoba, napríklad vyšší územný celok. Územné samosprávne orgány však podľa Ústavy Slovenskej republiky nie oprávnené uzatvárať medzinárodné zmluvy v mene Slovenskej republiky ako subjektu medzinárodného práva.
K bodu 2: Ustanovuje sa, že pre obec, ktorá plní úlohy špeciálneho stavebného úradu ako prenesený výkon štátnej správy sa použijú príslušné ustanovenia stavebného zákona
87
o stavebných obvodoch, pre ktoré sa zriaďuje spoločný úrad v obci, ktorá je sídlom stavebného obvodu.
K bodu 3: Ak cestný správny orgán v rámci konania podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, podkladom pre vydanie záväzného stanoviska podľa odseku 3 je predchádzajúci súhlas vlastníka alebo správcu všetkých dotknutých pozemných komunikácií.
Ak cestný správny orgán vydáva rozhodnutie o zriadení vjazdu alebo výjazdu podľa odseku 1 (t.j. mimo územného alebo stavebného konania), okrem predchádzajúceho súhlasu vlastníka alebo správcu všetkých dotknutých pozemných komunikácií potrebuje k rozhodnutiu aj predchádzajúci súhlas dopravného inšpektorátu a v prípade diaľnic a rýchlostných ciest Ministerstva vnútra SR.
K bodu 4: Upravuje sa možnosť prizvať ďalšie osoby na plnenie úloh v rámci výkonu štátneho odborného dozoru.
K bodom 5 a 7: Ustanovenie reaguje na úpravu v stavebnom zákone, v rámci ktorej je orgán Policajného zboru dotknutým orgánom oprávneným na vydávanie záväzných stanovísk, ak sa predmet konania týka bezpečnosti cestnej premávky, z tohto dôvodu sa odstraňuje duplicitná úloha orgánu Policajného zboru v konaniach.
K bodu 6: V tomto bode sa upravuje postavenie cestného správneho orgánu ako dotknutého orgánu v konaniach podľa stavebného zákona, ak je súčasťou tohto konania povolenie cestného správneho orgánu na zvláštne užívanie diaľnic, ciest alebo miestnych komunikácií.
K bodu 8: Do návrhu zákona prebraté ustanovenia § 2 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá v znení neskorších predpisov, ktoré budú dňom účinnosti tohto zákona zrušené.
Nad rámec stavebného zákona sa navrhuje posilniť v územnom konaní úlohu dopravného inžinierstva prostredníctvom dokladovania dopravno-inžinierskej dokumentácie ako podkladu pre územné rozhodnutie.
K bodu 9: Ustanovenia o povoľovaní stavieb predstavujú osobitnú úpravu voči stavebnému zákonu, preto v prípadoch neupravených v cestom zákone špeciálne stavebné úrady postupujú vo veciach ohlasovania, povoľovania a kolaudácie stavieb, štátneho stavebného dohľadu, prejednávania priestupkov, ukladania pokút za správne delikty a kontroly údržby stavieb podľa stavebného zákona.
V novom § 16a sa preberá terajšia úprava cestného zákona s niektorými zmenami, ktoré vyplynuli z nového stavebného zákona.
V novom § 16b ods. 1 sa preberá terajšia úprava cestného zákona, ktorá zohľadňuje odlišnosti od stavebného zákona. Novou úpravou je stavebný súhlas napr. na drobné stavby chodníkov pre chodcov v teréne s plochou do 25 m², na oplotenie pozemnej komunikácie, na portálové konštrukcie dopravných značiek atď.
88
V § 16b odsek 2 sa upúšťa od povinnosti stavebníka, aby preukázal oprávnenie na uskutočnenie stavby pri stavebných úpravách a udržiavacích prácach, ak sa tieto práce budú realizovať na existujúcich pozemných komunikáciách, ktoré v užívaní. Túto povinnosť bude mať stavebník iba pri, ohlasovanej stavbe, ktorá by zasahovala mimo existujúcu pozemnú komunikáciu.
Osobitná úprava ustanovenia § 16b odsek 3 spočíva v tom, že na rozdiel od všeobecného stavebného úradu, špeciálny stavebný úrad nebude pri vydávaní stavebného súhlasu skúmať súlad ohlasovanej stavby so zastavovacími podmienkami, pretože tieto práce sa budú uskutočňovať na existujúcej pozemnej komunikácií alebo jej súčastiach.
V § 16b odsek 4 sa uvádza, že ohlasovanie a vydávanie stavebných súhlasov nepodlieha správnemu konania.
V ostatnom sa použije úprava stavebného zákona.
V novom § 16c ods. 1 až 3 sa preberá terajšia právna úprava cestného zákona. V § 16 c odsek 2 sú taxatívnym spôsobom ustanovené náležitosti žiadosti o stavebné povolenie.
Prílohou žiadosti je napr. zoznam pozemkov, na ktorých sa uskutočniť stavba s uvedením parcelného čísla a druhu pozemku, zoznamu stavieb na pozemkoch, ktoré majú byť odstránené (ak sa tam nachádzajú), geometrické plány, záväzné stanovisko stavebného úradu, ktorý vydal územné rozhodnutie, ktorým overí plnenie podmienok územného rozhodnutia atď.
V § 16c odsek 4 a 5 uvedené spôsoby akými sa preukazuje oprávnenie na uskutočnenie stavby a doklady, ktorými sa toto oprávnenie preukazuje. V porovnaní s právnou úpravou v stavebnom zákone pri stavbách pozemných komunikácií bude musieť stavebník priložiť aj výpis z listu vlastníctva v papierovej podobe aj napriek tomu, že špeciálny stavebný úrad elektronický prístup do portálu katastra nehnuteľnosti. Uvedené sa navrhuje z dôvodu, že v prípade stavieb pozemných komunikácií ide často krát o stovky parciel a vlastníkov nehnuteľnosti a bolo by časovo náročné nereálne, aby si zamestnanec špeciálneho stavebného úradu odkontroloval listy vlastníctva a k stavbe priradené parcely cez katasterportál.
V § 16c odsek 5 je upravený režim pre pozemné komunikácie odlišne od ostatných stavieb pri preukazovaní oprávnenia na uskutočnenie stavby, ktoré vyplývajú zo záväzku s vlastníkom pozemku alebo stavby, v tom, že sa nevyžaduje potvrdenie pravosti zmluvy vlastníka pozemku alebo stavby ústne do zápisnice na špeciálnom stavebnom úrade, ani osvedčenie jeho podpisu na zmluve. Vzhľadom na veľký počet zmlúv by išlo o výrazné predraženie podkladov pre stavby pozemných komunikácií a neúmerné časové zdržanie spôsobené ich obstarávaním.
V § 16c odsek 6 až 8 je upravené oznámenie o začatí konania a ústne pojednávanie. Prebrala sa právna úprava zo zákona č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov a úprava z doposiaľ platného stavebného zákona, podľa ktorých nebolo potrebné vždy uskutočniť ústne pojednávanie, ak boli stavebnému úradu známe pomery a nevyskytli sa prekážky v konaní. Ústne pojednávanie alebo miestna obhliadka sa navrhuje iba vtedy, ak sa vyskytne prekážka v konaní, ktorú inak nemožno odstrániť.
89
Z navrhovaného znenia vyplýva, že ak ide o stavbu miestnej komunikácie alebo účelovej komunikácie, na upovedomenie o začatí konania a na prípadné nariadenie ústneho pojednávania sa vzťahuje všeobecná úprava v stavebnom zákone.
V § 16c odsek 9 sa preberá terajšia úprava cestného zákona.
V § 16c odsek 10 sa z dôvodu komplexnosti úpravy doručovania písomnosti stanovuje, že stavebné povolenie sa doručuje rovnakým spôsobom ako sa oznamovalo začatie stavebného konania.
V § 16c odsek 11 sa navrhuje predĺžiť platnosť stavebného povolenia na 3 roky vzhľadom na komplikovanejšiu prípravu a realizáciu stavby vzhľadom na verejné obstarávanie na výber zhotoviteľa stavby.
V novom § 16d odsek 1 explicitne uvedené prílohy návrhu na začatie konania, ktoré je stavebník povinný priložiť navyše ako je úprava v stavebnom zákone.
V § 16d odsek 2 sa špeciálnemu stavebnému úradu odňala možnosť spojiť kolaudačné konanie s konaním o zmene stavby pred dokončením. Každá zmena by mala byť povolená rozhodnutím, aby stavebník mal možnosť dozvedieť sa o tom ešte pred uskutočnením stavebných prác, najmä ak o zmeny žiada zhotoviteľ alebo koncesionár a tieto zmeny majú dosah na financovanie stavby.
V § 16d odsek 3 až 5 je upravený okruh účastníkov konania a spôsob povoľovania v zjednodušenom kolaudačnom konaní. Toto konanie sa týka predčasného užívania stavby alebo jej časti, keď stavba ešte nie je dokončená, ale je prevádzkyschopná, alebo keď je potrebné, aby časť stavby (napríklad vetva križovatky) bola urýchlene daná do užívania z dôvodu nutnosti presmerovania cestnej premávky, aby sa mohla dobudovať celá križovatka.
V § 16d odsek 6 je dané oprávnenie špeciálnemu stavebnému úradu, aby mohol z dôležitého dôvodu predĺžiť predčasné užívanie stavby pozemnej komunikácie tak, aby stavba plnila svoj účel, na ktorý bola zhotovená a aby nemusela byť zastavená cestná premávka na nej.
K bodu 10: Spresnenie ustanovenia vyvolané zmenami v zákone.
K bodu 11: Jednoročná lehota pre právoplatné uloženie sankcie sa ukázala v praxi ako nedostatočná. Táto právna konštrukcia bráni potrestaniu delikventa v prípade, keď správny orgán nie je schopný v rámci subjektívnej lehoty správne konanie ukončiť (t.j. ak rozhodnutie o uložení pokuty v tejto lehote nenadobudne právoplatnosť). Preto je potrebné upraviť lehoty na začatie konania o uložení sankcie, tak ako je to v novších právnych úpravách.
K Čl. III
K bodu 1: Navrhuje presnejšie upraviť postavenie obcí ako správcov územia a výslovne uviesť, že všetky obce vydávajú záväzné stanoviská vo veciach patriacich do územného plánovania a do výstavby, najmä v územnom konaní a v stavebnom konaní. Preto sa terajšie hmlisté vyjadrenie nahrádza vyjadrením, ktoré presne uvádza rozsah vydávania záväzných stanovísk.
90
K bodu 2. Nový stavebný zákon upravuje odchylnú nomenklatúru územnoplánovacej dokumentácie na úrovni obcí, a preto sa navrhuje ju presne vyjadriť aj vo všeobecných kompetenciách obcí.
K bodu 3: Navrhuje sa doplniť oprávnenie obcí ustanovovať všeobecne záväzným nariadením pravidlá týkajúce sa konštrukcií, ktoré sa umiestňujú a zhotovujú na území obce. Ide o konštrukcie, ktorých účelom je šíriť reklamu alebo iné informácie na verejnom priestranstve. Prebytok neregulovaného umiestňovania takýchto konštrukcií najmä v mestách vytvára neprehľadnú situáciu ohrozujúcu autonómnosť verejného priestoru, obmedzujúcu cestnú premávku a znehodnocujúcu sídelné prostredie.
Nové oprávnenie obcí dopĺňa úpravu v stavebnom zákone a v cestnom zákone, ktoré upravujú stavebné konštrukcie, ktoré majú stavebnotechnický a konštrukčný charakter stavieb. Ostatné konštrukcie by zostali nepokryté. Aby nedošlo ku kolízii úpravy takýchto konštrukcií s režimom stavebných konštrukcií podľa stavebného zákona a podľa cestného zákona, na ktoré sa vzťahuje režim stavieb, slúži dovetok o osobitných predpisoch.
K bodu 4: Navrhuje sa ustanoviť povinné zriadenie útvarov hlavného architekta v mestách v sídle kraja. V podstate ide len o právne pokrytie ich súčasnej existencie.
Takto zriadené útvary budú zabezpečovať činnosti orgánu územného plánovania podľa nového stavebného zákona. V ostatných mestách možnosť zriadiť útvar hlavného architekta zostáva dobrovoľná.
K bodu 5: Ide o prechodné ustanovenie na úpravu zriadenia útvaru hlavného architekta v organizačnom poriadku mesta.
K Čl. IV
K bodom 1 4: Upravujú sa položky 10, 10a, 11 a 13 vyvolané zmenami v stavebnom zákone (zmena sa týka stavebných dozorcov, stavbyvedúcich a projektantov jednoduchých a drobných stavieb). V týchto položkách nedochádza k vecným zmenám, takže ide len o legislatívne zladenie s textom nového stavebného zákona.
K bodu 5: Novou položkou je zavedenie viazanej živnosti pre zhotoviteľov stavieb v nadväznosti na kvalifikačné predpoklady požadované novým stavebným zákonom. Doteraz zhotovovanie stavieb bolo voľnou ohlasovanou živnosťou.
K bodu 6: Ide o zladenie so zákonom Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. členením výkonu činností vyhradených zákonom pre autorizovaných krajinných architektov a vo zvyšku výkonom činností pre živnostníkov.
K Čl. V
91
Novela zákona Slovenskej národnej rady č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinierov rieši nevyhnutný obsahový a textový súlad s novým stavebným zákonom, ktorý upravil niektoré regulované činnosti vo výstavbe (rozčlenenie stavebného dozoru na stavebný dozor pre jednoduché stavby a stavebný dozor pre vyhradené stavby a stavbyvedúceho na hlavného stavbyvedúceho a stavbyvedúceho pre jednoduché stavby a zavedenie kontrolných statických posúdení). V súvislosti s tým je potrebné upraviť požiadavky na autorizáciu kategórií stavebných inžinierov.
K bodu 1: Ide o inováciu poznámky pod čiarou bez obsahovej zmeny.
K bodu 2: Výpočet kategórií stavebných inžinierov sa dopĺňa o dve nové kategórie autorizovaných stavebných inžinierov. Ide o osoby, ktoré sa vyčleňujú z doterajšej skupiny osôb oprávnených na výkon stavebného dozoru a stavbyvedúcich, aby plnili úlohy a všetkých stavbách. Ostatné osoby zostanú v rovnakej pozícií, ale len vo vzťahu k drobným stavbám a jednoduchým stavbám.
K bodu 3: Pripája sa nové písmeno do oprávnení kategórie autorizovaných stavebných inžinierov pre statiku stavieb v súvislosti so zavedením funkcie „kontrolný statik“. Vznik tejto funkcie je založený požiadavkou na vypracúvanie kontrolných statických posúdení k vykonávacím projektom vyhradených stavieb.
K bodu 4: Novými odsekmi 6 a 7 sa vymedzujú oprávnenia osôb v nových kategóriách vo vzťahu k stavebnému zákonu.
K bodu 5: Doplnením prechodných ustanovení sa zabezpečí kontinuita výkonu oprávnení 43db) a zároveň prechod autorizovaných stavebných inžinierov, ktorí autorizovaní ku dňu účinnosti navrhovaného zákona, ak spĺňajú predpoklady pre výkon nových regulovaných činností a požiadajú o zapísanie do nových kategórií v zozname autorizovaných stavebných inžinierov (§ 43de).
K Čl. VI
Novela prílohy zákona o správnych poplatkoch úpravou nových položiek59, 60, 64, 61a, 62, 62c v časti STAVEBNÁ SPRÁVA je vyvolaná zmenou niektorých konaní, zmenou terminológie a zrušením možnosti dodatočného povolenia čiernej stavby.
Finančná úroveň poplatkov zostáva v zásade nezmenená. Rozbor je uvedený v doložke finančných vplyvov.
K Čl. VII
Novelou zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá sa vypúšťa
92
§ 2 - ustanovenie o územných plánoch a o územnom rozhodovaní. Problematiku dostatočne upravuje nový stavebný zákon, a preto nie je dôvod na osobitnú úpravu.
K Čl. VIII
Dôvodom novely zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 143/1998 Z. z.“) je zladenie dotknutých ustanovení zákona č. 143/1998 Z. z. s novým stavebným zákonom. Ide o ustanovenia šiestej časti zákona č. 143/1998 Z. z. upravujúce oblasť zriadenia, zmeny a zrušenia letísk a leteckých pozemných zariadení, postavenie Dopravného úradu ako dotknutého orgánu štátnej správy uplatňujúceho v jednotlivých konaniach podľa nového stavebného zákona formou záväzného stanoviska záujmy civilného letectva, postavenie Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu vo vymedzenej oblasti, ochranné pásma letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane konaní o určenie, zmenu a zrušenie týchto ochranných pásiem, udeľovanie výnimiek zo zákazov a obmedzení v ochranných pásmach, činnosť Dopravného úradu pri stavbách a zariadeniach nachádzajúcich sa mimo ochranných pásiem ako aj povinnosti stavebníkov a vlastníkov stavieb alebo zariadení nestavebnej povahy vo vzťahu k funkčnosti a umiestňovaniu leteckého prekážkového značenia na týchto objektoch. Na zmeny a doplnenia šiestej časti zákona č. 143/1998 Z. z. nadväzujú zmeny vykonané v desiatej časti zákona č. 143/1998 Z. z. upravujúcej štátnu správu v civilnom letectve, v jedenástej časti zákona č. 143/1998 Z. z. upravujúcej sankcie a v dvanástej časti zákona č. 143/1998 Z. z. upravujúcej spoločné, prechodné a zrušovacie ustanovenia.
K bodu 1: Tento bod upravuje zriadenie, vykonanie zmeny a zrušenie letiska a leteckého pozemného zariadenia. Ako platný zákon č. 143/1998 Z. z., aj táto novela zákona č. 143/1998 Z. z. podmieňuje zriadenie, vykonanie zmeny a zrušenie letiska súhlasom Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a zriadenie, vykonanie zmeny a zrušenie leteckého pozemného zariadenia súhlasom Dopravného úradu. Súhlasy majú formu rozhodnutia v správnom konaní. Novela zákona č. 143/1998 Z. z. upravuje okruh osôb, ktoré oprávnené podať žiadosť o vydanie súhlasu so zrušením letiska. Na území Slovenskej republiky sa nachádza niekoľko desiatok letísk, ktoré slúžili na letecké práce v poľnohospodárstve a ktorých stav neumožňuje ich ďalšie prevádzkovanie bez komplexnej rekonštrukcie. Z tohto dôvodu sa dáva Dopravnému úrad možnosť požiadať o vydanie súhlasu so zrušením letiska.
K bodu 2: Tento bod sa vkladá z dôvodu jednoznačného vymedzenia postavenia a úloh Dopravného úradu ako dotknutého orgánu a Dopravného úradu ako špeciálneho stavebného úradu. Dopravný úrad je dotknutým orgánom v územnom konaní, ak ide o stavby letísk a stavby leteckých pozemných zariadení; pri povoľovaní a uskutočňovaní stavieb alebo činností v ochranných pásmach letísk a v ochranných pásmach leteckých pozemných zariadení, v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie, jej zmien a doplnkov a aj pri
93
povoľovaní a uskutočňovaní stavieb, zariadení alebo činností podľa osobitných predpisov, ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť leteckej prevádzky. Účelom doplnenia je teda zabezpečenie ochrany záujmov civilného letectva aj v iných konaniach (napríklad stavebné konanie, kolaudačné konanie, konanie o zmene v užívaní stavby a konanie o odstránenie stavby) a reakcie na prípady, kedy je napríklad stavba v užívaní a v stavebnom konaní sa povoľuje zvyšovanie stavby alebo montáž zariadení, ktoré by svojou výškou mohli presahovať nad ochranné pásma alebo prekážkové roviny a na takúto stavbu alebo rekonštrukciu stavby nie je potrebné územné rozhodnutie (je potrebné napríklad zabezpečiť oznamovaciu povinnosť termínu použitia žeriavov z dôvodu ich publikácie ako dočasnej leteckej prekážky). Všetky posúdenia vykonávané s ohľadom na bezpečnosť leteckej dopravy, týkajú sa predpísania leteckého prekážkového značenia, publikovania a evidovania prekážok (dočasných aj trvalých) a v niektorých prípadoch informovania leteckej verejnosti prostredníctvom leteckej informačnej príručky Slovenskej republiky. Okrem stavieb, zariadení a činností mimo ochranných pásiem podľa § 30 novely zákona č. 143/1998 Z. z. ide napríklad o umiestňovanie zariadení alebo povoľovanie činností, ktoré nesúvisia s novým stavebným zákonom ako napríklad prevádzka laserových zariadení (úrad verejného zdravotníctva), povoľovanie skládok odpadu (úrad životného prostredia) a pod. Pod pojmom ohrozenie bezpečnosti lietadla sa rozumejú zariadenia, ktoré môžu rušiť funkciu palubných prístrojov a leteckých pozemných zariadení. Pod pojmom ohrozenie zdravotnej spôsobilosti sa myslí predovšetkým činnosť zariadení na generovanie alebo zosilňovanie elektromagnetického žiarenia (lasery), ktoré môžu spôsobiť poškodenie zraku niektorého z členov posádky. Pod pojmom ohrozenie výkonnosti posádky lietadla sa rozumie dočasná strata schopnosti niektorého z členov posádky vykonávať svojej povinnosti na palube lietadla (napríklad dočasné oslepenie alebo doznievanie zrakového vnemu) spôsobené lasermi alebo silnými svetelnými zdrojmi.
K bodu 3: Navrhovaný § 28 ustanovuje, kedy je Dopravný úrad špeciálnym stavebným úradom. Uvedené doplnenie sa týka pôsobnosti špeciálneho stavebného úradu pri stavbách letísk a leteckých pozemných zariadení. V § 28 sa upravujú osobitné kvalifikačné predpoklady na zamestnancov špeciálneho stavebného úradu a ich overovanie rovnakým spôsobom ako v návrhu nového stavebného zákona, rozdiel je len v požadovanom vzdelaní. Spôsobilosť bude overovať ministerstvo rovnako ako u zamestnancov stavebného úradu, pričom znalosť leteckých predpisov je zabezpečená tým, že sa jedná o zamestnanca Dopravného úradu v štátnej službe.
K bodom 4 a 5: Upravuje sa proces určenia, zmeny a zrušenia ochranných pásiem obdobným spôsobom ako doteraz platná úprava, vrátane udeľovania, zmeny a zrušenia výnimiek zo zákazov alebo obmedzení v ochranných pásmach. na konanie sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak nie je v tomto zákone upravené inak.
K bodu 6: Pôvodné ustanovenie § 30 zákona č. 143/1998 Z. z. je upravené z dôvodu potreby spresnenia rozsahu stavieb, pri ktorých je Dopravný úrad dotknutým orgánom v povoľovacom procese stavieb i z dôvodu spresnenia definície záväzného stanoviska na účely konaní podľa návrhu nového stavebného zákona.
94
K bodu 7: Ustanovenie prevzaté z doteraz platného zákona č. 143/1998 Z. z. spojením § 29 ods. 4 a § 30 ods. 2 a 3 je umiestnené do § 31, ktorý upravuje obmedzenie vlastníckych práv. Navrhovanou úpravou sa stanovuje povinnosť označiť stavby alebo zariadenia nestavebnej povahy (napríklad žeriav) v ochranných pásmach alebo mimo nich leteckým prekážkovým značením. Použitím leteckého prekážkového značenia sa zvyšuje bezpečnosť civilného letectva a znižuje sa riziko vzniku udalosti v civilnom letectve. Ak dôjde k zmene ochranného pásma alebo určeniu nového ochranného pásma prevádzkovaného letiska alebo leteckého pozemného zariadenia, náklady na dodatočné umiestnenie a údržbu leteckého prekážkového značenia uhrádza prevádzkovateľ letiska alebo leteckého pozemného zariadenia. Ak dôjde k zmenám na stavbách alebo zariadeniach nestavebnej povahy, ktoré nie vyvolané na základe podnetu prevádzkovateľa letiska alebo leteckého pozemného zariadenia, na dodatočné umiestnenie a údržbu leteckého prekážkového značenia uhrádza stavebník alebo vlastník stavby alebo zariadenia nestavebnej povahy.
K bodom 8 až 10: Ide o úpravu kompetencií ministerstva.
K bodom 11 až 16: Ide o úpravu kompetencií Dopravného úradu.
K bodom 17 26: Uvedené body menia a dopĺňajú ustanovenia § 51 až 53 zákona č. 143/1998 Z. z. na účel ustanovenia možnosti Dopravného úradu uložiť sankciu za porušenie povinností, ak ich povinná osoba dobrovoľne neplní. Predlžuje sa prekluzívna lehota na uloženie pokuty, keďže prax ukázala, že subjekty často podajú žalobu na súd len za účelom márneho uplynutia lehoty.
K bodu 27: Ide o vylúčenie udeľovania výnimky na základe právne záväzných aktov z pod správneho konania.
K bodu 28: Upravuje sa možnosť použitia verejnej vyhlášky pri veľkom počte účastníkov (v niektorých prípadoch cca 250 a viac účastníkov konania).
K bodu 29: Ide o prechodné ustanovenie k úpravám účinným od 1. júla 2015.
K Čl. IX
K bodu 1: Vypúšťajú sa kompetencie okresného úradu v sídle kraja upravené navrhovaným stavebným zákonom. Novým znením § 1 a 2 sa bude zákon vzťahovať len na kompetencie vo veciach bývania.
95
K bodu 2: vypúšťajú sa poznámky pod čiarou k odkazom, ktoré boli vypustené úpravou § 1 a 2.
K bodom 3 6: Ide o legislatívnotechnickú úpravu v dôsledku zániku obvodných úradov a zriadenia okresných úradov.
K bodu 7: Ide o legislatívnotechnickú úúpravu vyplývajúcu zo zmeny číslovania písmen v § 4 ods. 1.
K bodu 8: Vzhľadom na vypustenie problematiky územného plánovania a stavebného poriadku zo zákona sa navrhuje nové znenie § 5 o oprávneniach obce vo veci bývania. Obsahovo nejde o vecné zmeny v porovnaní s terajším stavom.
K Čl. X
K bodu 1: Trestný zákon postihuje aj trestné činy v oblasti tzv. čiernych stavieb. V záujme zefektívnenia odstraňovania čiernych stavieb sa navrhuje doplniť ustanovenie o účinnej ľútosti o ďalšie písmeno.
Cieľom je dosiahnuť odstránenie čiernej stavby čo najefektívnejším spôsobom. Samotný trest je síce odstrašujúcim pre stavebníka, ale nerieši samotnú stavbu, ktorá aj po potrestaní stavebníka zostáva v teréne. Je predpoklad, že stavebník v záujme zmiernenia svojho postihu bude aktívnejší pri odstraňovaní čiernej stavby, ak perspektívu zmiernenia alebo odpustenia trestu.
K bodu 2: Prechodným ustanovením sa ustanovuje časovú úsek použitia nového písmena g) podľa bodu 1.
K Čl. XI
K bodom 1a 2: V bodoch sa upravujú pomenovania územnoplánovacej dokumentácie v súlade so stavebným zákonom.
K Čl. XII
K bodu 1: Navrhovaná úprava zjednocuje a zjednodušuje proces obstarávania územnoplánovacej dokumentácie a jeho posúdenie ako strategického dokumentu z hľadiska posúdenia predpokladaných vplyvov na životné prostredie. Oznámenia o začatí obstarávania môže byť vypracované, keď obstarávateľ dostatočné údaje o území na základe
96
územnotechnických podkladov a spracovanie analýzy a syntézy zistených údajov o území a poznatkov o možnostiach rozvoja a vypracovanie problémového výkresu, ktorý identifikuje strety záujmov v riešenom území.
K bodu 2: Odsek 5 sa vypúšťa z dôvodu, že ide o duplicitné vyjadrenie obsahu oznámenia, ktoré je v prílohe č. 2a, na ktorú odkazuje odsek 6.
K bodu 3: Vzhľadom na špecifický charakter územnoplánovacej dokumentácie, ktorá presne stanovený postup obstarávania podľa stavebného zákona, na rozdiel od iných strategických dokumentov, je potrebné osobitne upraviť náležitosti oznámenia o územnoplánovacej dokumentácii.
K bodu 4: Úprava rieši konkrétnejšiu väzbu na stavebný zákon a spresňuje, aké etapy územnoplánovacej dokumentácie sa predkladajú príslušnému orgánu spolu so správou o hodnotení strategického dokumentu. Ide o prípady, kedy stavebný zákon nepožaduje spracovanie konceptu územnoplánovacej dokumentácie.
K bodu 5: Upravujú sa náležitosti prílohy oznámenia o strategickom dokumente, ktorým je územnoplánovacia dokumentácia, vzhľadom na charakter tohto strategického dokumentu a vzhľadom na etapu spracovania, kedy sa oznámenie spracováva.
K bodu 6: Z prílohy č. 8 sa vypúšťa položka týkajúca sa územných plánov zóny vzhľadom na to, že územný plán zóny podľa stavebného zákona už nenahrádza územné rozhodnutie.
K Čl. XIII
Vypúšťajú sa duplicitné ustanovenia, ktoré teraz upravené v cestnom zákone a v navrhovanom stavebnom zákone.
K Čl. XIV
K bodu 1: Aktualizujú sa poznámky pod čiarou.
K bodu 2: Upravuje sa nadväznosť procesných ustanovení zákona o dráhach a navrhovaného stavebného zákona. Konštrukcia stavebného zákona si vyžaduje precíznejšiu úpravu zákona o dráhach tak, že súčasťou povoľovania stavby dráhy budú aj vyvolané úpravy potrebné v súvislosti s križovaním dráh s vedeniami.
K Čl. XV
K bodu 1: Ministerstvo vnútra SR je podľa § 11 písm. a) zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii a činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov ústredným orgánom štátnej správy pre bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
97
Policajný zbor o. i. dohliada na bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky a spolupôsobí pri jej riadení.
Na základe toho je žiaduce, aby Policajný zbor bol nielen oprávnený, ale aj povinný vyjadrovať sa záväzným spôsobom v konaniach podľa stavebného zákona z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky príslušnému stavebnému úradu vo veci chráneného verejného záujmu a zaujímať odborné stanoviská, vznášať námietky a pripomienky, ak by predmetná činnosť mohla ovplyvniť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky.
V návrhu stavebného zákona je medzi dotknutý orgán zaradený orgán verejnej správy, ktorý je správnym orgánom v konaniach uvedených v odseku 2, ak toto konanie je súčasťou konania podľa tohto zákona, má naň nadväzovať alebo s ním priamo súvisí.
K bodu 2: Keďže Policajný zbor nevedie pri stavbách samostatné konania podľa osobitného predpisu vo veciach bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky tak, ako ostatné dotknuté orgány vo veciach vymedzených v odseku 2, považujeme za najvhodnejšie riešenie doplnenie ďalšieho písmena do § 141 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K Čl. XVI
K bodom 1 a 2: Navrhovanou novelou zákona č. 651/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách sa zabezpečuje nadväznosť na konania podľa nového stavebného zákona rozšírením účasti ako dotknutých orgánov na ďalšie konania.
K Čl. XVII
Dôvodom novely zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 338/2000 Z. z.“) je zladenie dotknutých ustanovení zákona č. 143/1998 Z. z. s novým stavebným zákonom. Ide o ustanovenia šiestej časti zákona č. č. 338/2000 Z. z. upravujúce pôsobnosť Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) ako dotknutého orgánu štátnej správy uplatňujúceho podľa nového stavebného zákona formou záväzného stanoviska záujmy vnútrozemskej plavby,
K bodu 1: Tento bod sa vkladá z dôvodu jednoznačného vymedzenia postavenia a ministerstva ako dotknutého orgánu. Ministerstvo je dotknutým orgánom v územnom konaní, pri umiestňovaní, povoľovaní a uskutočňovaní stavieb, zariadení alebo činností podľa zákona č. 338/2000 Z. z., ktoré by mohli ohroziť bezpečnosť plavby a v prerokovaní územnoplánovacej dokumentácie a jej zmien a doplnkov.
98
K Čl. XVIII
Navrhovaná účinnosť časovo zodpovedá predpokladanému času prerokúvania a schvaľovania. Predpokladá sa aj najmenej trojmesačná legisvakancia na potrebnú prípravu účastníkov výstavby, prípravy nových regulovaných povolaní a činností a úpravu postavenia a činnosti stavebných úradov v novej organizačnej štruktúre.
V Bratislave, 27. mája 2015
Robert Fico, v. r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Ján Počiatek, v. r.
minister dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja
Slovenskej republiky