Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Návrh zákona:

1.transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014) (ďalej len „smernica o znižovaní nákladov“) v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014,

2.dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov o ustanovenia spojené so zriadením a zabezpečením činnosti príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011) v súlade s uznesením vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013,

3.upravuje vybrané ustanovenia zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých úprava vyplynula z požiadaviek aplikačnej praxe.

Cieľom smernice o znižovaní nákladov je stanoviť minimálne práva a povinnosti, aplikovateľné v celej Európskej únii, ktoré by uľahčili rozšírenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí v záujme splnenia cieľov Digitálnej agendy pre Európu v oblasti vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (zabezpečiť do roka 2020 prístup k internetovému pripojeniu s rýchlosťou vyššou ako 30 Mbit/s pre všetkých Európanov a dosiahnuť, aby minimálne 50% domácností malo internetové pripojenie s rýchlosťou pripojenia 100 Mbit/s a viac). Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov sa zabezpečí:

•prístup podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete k existujúcej infraštruktúre určenej na:

a)výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu, výrobu, prenos a distribúciu elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výrobu, distribúciu a dodávku tepla, prevádzku verejnej kanalizácie;

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

•informovanosť o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

•koordinácia výstavby s cieľom uľahčiť budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

•transparentnosť v oblasti plánovania výstavby;

•vybavenosť budov infraštruktúrou využiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

•identifikácia štátneho orgánu zodpovedného za rozhodovanie prípadných sporov.

Návrh v súčasnom znení nerieši problematiku zriadenia a prevádzky jednotného informačného miesta, ktorého úlohou, podľa smernice o znižovaní nákladov, je v elektronickej forme poskytovať informácie o dostupnosti infraštruktúry využiteľnej pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí a o prebiehajúcej a plánovanej výstavbe. Funkciu jednotného informačného miesta by v budúcnosti mali plniť informačné systémy o územnom plánovaní a výstavbe. Tieto budú tvoriť výstup projektu „Elektronické služby stavebného poriadku, územného plánovania a regionálneho rozvoja“

(eSTAK), ktorý sa v súčasnosti rieši pod gesciou Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „MDVRR SR“).

MDVRR SR má na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 579 zo 16. júna 2004 k návrhu na uzavretie Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií v spolupráci s ďalšími ministerstvami a najmä s Národným bezpečnostným úradom (ďalej len „NBÚ“) a Úradom pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „ÚREKPS“) zabezpečiť vykonávanie „Dohody o podpore, poskytovaní a používaní satelitných navigačných systémov GALILEO a GPS a príslušných aplikácií“. Súčasťou zabezpečenia vykonávania tejto dohody je aj príprava a budovanie technických a administratívnych štruktúr potrebných pre zabezpečenie činnosti európskeho satelitného navigačného systému GALILEO a tvorba potrebnej legislatívy.

Cieľom článku I bod 8 a článku IV predkladaného návrhu, je vytvoriť v súlade s bodom B.2 uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 638 z 30. októbra 2013 právny rámec, ktorý v podmienkach Slovenskej republiky umožní vznik a vytvorí podmienky pre činnosť príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo. Predkladaný návrh zákona rieši zriadenie úradu pre verejnú regulovanú službu (ďalej len „úrad pre VRS“), ktorý bude pôsobiť v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý bude pri výkone svojich kompetencií spolupracovať s NBÚ a ÚREKPS.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona predpokladá vplyvy na rozpočet verejnej správy, podnikateľské a životné prostredie, sociálne vplyvy a vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Predkladaný návrh zákona:

•transponuje smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (ďalej len „smernica o znižovaní nákladov“),

•zriaďuje úrad pre verejnú regulovanú službu (ďalej len „VRS“) v zmysle Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo, a

•realizuje zmeny zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, ktorých potreba vyplynula z aplikačnej praxe a prispejú k zefektívneniu regulácie v pôsobnosti Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“).

Vplyv transpozície smernice o znižovaní nákladov, zriadenia a činnosti úradu pre VRS na rozpočet verejnej správy je podrobnejšie rozpracovaný v ďalšom texte.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy úpravou výšky správnych poplatkov a zavedením nových správnych poplatkov. Tento vplyv sa však dá v súčasnej dobe len hrubo odhadnúť, spresnenie pozitívnych dopadov bude výsledkom až

samotnej realizácie zákona. Negatívne vplyvy na rozpočet verejnej správy sa predpokladajú v dôsledku nutnosti transpozície smernice o znižovaní nákladov a zriadenia úradu pre VRS. Zriaďuje sa úrad pre VRS, ktorého povinnosťou je riadiť a spravovať využívanie, vývoj, výrobu a vývoz zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky a reagovať na identifikované ohrozenia. Pre činnosť úradu pre VRS bude potrebné zabezpečiť jeho personálne obsadenie a realizovať investície.

V rámci transpozície smernice o znižovaní nákladov sa určuje orgán štátnej správy (vnútroštátny orgán) zodpovedný za riešenie sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách. Týmto orgánom štátnej správy bude Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb (ďalej len „regulačný úrad“), ktorý bude mať v zmysle zákona kompetencie na riešenie sporov medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete (ďalej len „podniky“) navzájom a medzi podnikmi a prevádzkovateľmi služieb výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prevádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa vytvárajú podmienky pre využívanie infraštruktúry podnikov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny vrátane verejného osvetlenia, tepla, zneškodňovania odpadových vôd a splaškov, kanalizačných systémov, železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a letísk podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete. Vytvárajú sa predpoklady pre spoluprácu subjektov pri výstavbe infraštruktúry. Spoločná výstavba by mala prispieť k rozloženiu nákladov spojených s výstavbou medzi zainteresované subjekty. Návrh zákona by mal prispieť k rýchlejšiemu zavádzaniu vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, resp. k zníženiu nákladov na ich budovanie. V súvislosti s návrhom sa očakáva mierne zvýšenie administratívnych nákladov na strane subjektov prevádzkujúcich dotknutú infraštruktúru. Zároveň sa vytvárajú podmienky pre zvýšenie výnosov týchto subjektov. Dodatočné výnosy by mali byť generované práve sprístupnením dotknutej infraštruktúry pre potreby zavádzania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Orgánom kompetentným na riešenie prípadných sporov vyplývajúcich z týchto povinností bude regulačný úrad.

Pozitívny vplyv transpozície smernice o znižovaní nákladov na životné prostredie sa očakáva v súvislosti s elimináciou rušivých zásahov do prostredia spôsobených niekoľkonásobnými výkopovými prácami spojenými s budovaním rôznych druhov infraštruktúry na tom istom území. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa má docieliť, aby pri budovaní vysokorýchlostných sietí bolo možné využívať existujúcu infraštruktúru iných odvetví, resp. aby výstavba prebiehala koordinovane, teda, aby pri realizácii jedného výkopu bolo možné vybudovať viac druhov infraštruktúry.

Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa zabezpečí zrýchlenie modernizácie existujúcich a budovanie nových vysokorýchlostných sietí, čo bude mať pozitívny dopad na informatizáciu spoločnosti.

Priame sociálne vplyvy transpozície smernice o znižovaní nákladov sa predpokladajú vo forme zvýšenia zamestnanosti.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo životného prostredia SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Ministerstvo financií SR

Ministerstvo hospodárstva SR

Vplyvy na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1.Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2015

2016

2017

2018

Príjmy verejnej správy celkom

544 776

954 776

664 776

v tom: MDVRR SR

470 000

880 000

590 000

z toho:

- vplyv na ŠR

470 000

880 000

590 000

- vplyv na územnú samosprávu

v tom: UREKPS

74 776

z toho:

- vplyv na ŠR

74 776

- vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

563 140

973 140

683 140

v tom: MDVRR SR

488 364

898 364

608 364

z toho:

- vplyv na ŠR

488 364

898 364

608 364

- vplyv na územnú samosprávu

v tom: ÚREKPS

74 776

z toho:

- vplyv na ŠR

74 776

- vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť

- z toho vplyv na ŠR

Financovanie zabezpečené v rozpočte

18 364

v tom: MDVRR SR/07T0101

UREKPS/07T030H

18 364

2.2.Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)

Financovanie

2015

2016

2017

2018

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

18 364

z toho vplyv na ŠR

18 364

financovanie zabezpečené v rozpočte

18 364

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:

Návrh zákona na základe aktuálneho poznania údajov nezakladá rozpočtovo nekrytý vplyv. Finančné prostriedky vyplývajúce z nových povinností regulačného úradu a zo zriadenia a činnosti úradu pre VRS pre roky 2016 až 2018 sú zabezpečené zvýšenými príjmami kapitoly. Takéto vyčíslenie výdavkov však po zavedení zákona do praxe nemusí zodpovedať reálnym potrebám zabezpečenia zákonných úloh, čoho priamym dopadom môže byť potreba upraviť výdavky štátneho rozpočtu ako aj upraviť počet zamestnancov tak, ako je to uvedené v časti 2.3.4. Personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec) je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018.

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Predkladaný návrh článku I bod 8 a článku IV zákona rieši zriadenie úradu pre VRS, ktorý bude zriadený v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR a ktorý pri výkone svojich kompetencií bude spolupracovať s Národným bezpečnostným úradom a regulačným úradom. Po zriadení úradu pre VRS bude potrebné v niekoľkých etapách zabezpečiť postupné nasadzovanie technickej infraštruktúry, programového vybavenia a zaviesť prevádzkovo-organizačné procesy nevyhnutné pre činnosť úradu pre VRS.

Architektúra VRS na európskej úrovni

Bezpečnostné monitorovacie stredisko

Bezpečnostné monitorovacie stredisko systému Galileo (Galileo Security Monitoring Centre, GSMC) je zodpovedné za celkovú správu bezpečnosti VRS na úrovni EÚ. Zaisťuje technické rozhranie medzi príslušnými orgánmi VRS jednotlivých členských štátov, kontrolnými strediskami systému Galileo (GCC) a ďalšími súčasťami systému.

Kontrolné stredisko

Kontrolné stredisko systému Galileo (Galileo Control Centre, GCC) zaisťuje kontrolu a riadenie technickej infraštruktúry systému Galileo a VRS. Súčasťou GCC je PKMF (PRS Key Management Facility), ktorého hlavnou funkciou je generovanie navigačných správ VRS a generovanie všetkých prístupových kľúčov k VRS.

Príslušný orgán VRS

Príslušný orgán VRS (Competent PRS Authority, CPA) zaisťuje komunikačné rozhranie medzi lokálnou infraštruktúrou daného členského štátu, globálnou infraštruktúrou systému Galileo, ostatnými členskými štátmi, Radou, Komisiou a ďalšími organizáciami na úrovni EÚ. Príslušný orgán VRS riadi a kontroluje výrobu a používanie prijímačov VRS a ďalších zariadení určených pre VRS fyzickými osobami bývajúcimi na území daného členského štátu a právnickými osobami sídliacimi na území daného členského štátu a zaisťuje, aby tieto subjekty disponovali príslušným oprávnením alebo akreditáciou.

Užívateľ VRS

Užívateľmi VRS sú fyzické alebo právnické osoby, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štátu riadne oprávnené na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS a mali pridelený prístup k VRS.

Výrobca kryptografického materiálu

Výrobcom kryptografického materiálu sú subjekty sídliace na území členského štátu, ktoré sú príslušným orgánom VRS daného členského štátu akreditované pre výrobu alebo vývoj zariadení určených pre VRS v súlade s technickými štandardmi VRS.

Implementácia VRS na európskej úrovni

Implementácia VRS je v rámci programu Galileo naplánovaná do niekoľkých etáp, pričom

jednotlivé etapy budú zakončené týmito míľnikmi:

•míľnik 1 – rok 2014 - Počiatočná VRS pre ČŠ;

•míľnik 2 – rok 2015 - Autonómna VRS pre ČŠ;

•míľnik 3 – rok 2016 - Autonómna VRS pre užívateľov;

•míľnik 4 - rok 2020 - Plne funkčná VRS.

Implementácia VRS v Slovenskej republike

Zriadenie úradu pre VRS na území Slovenskej republiky bude prebiehať v niekoľkých etapách, v rámci ktorých bude postupne nasadzovaná technická infraštruktúra, programové prostriedky, zavádzané prevádzkovo-organizačné procesy a zabezpečované personálne vybavenie. Samotná úroveň nasadenia technickej infraštruktúry a programového vybavenia bude závisieť od implementácie VRS na európskej úrovni a od vývoja počtu užívateľov VRS a subjektov zaoberajúcich sa vývojom, výrobou a vývozom zariadení a programového vybavenia pre VRS na území Slovenskej republiky.

Nasadenie technickej infraštruktúry sa predpokladá postupne v týchto etapách:

Etapa 1

V počiatočnej etape sa predpokladá, že pre komunikáciu medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC bude využitý šifrovaný telefón a zabezpečené emailové spojenie. Na strane MDVRR SR a NBÚ bude túto činnosť zaisťovať kompetentná osoba. Evidencia užívateľov VRS bude realizovaná v papierovej forme. Evidencia bude fyzicky umiestnená na MDVRR SR. Využívanie papierovej evidencie sa predpokladá pri počte max. 50 užívateľov VRS.

Etapa 2

V rámci druhej etapy sa naďalej predpokladá využitie šifrovaného telefónu a zabezpečeného emailového spojenia. Pre riadenie prístupu k VRS však už bude využívaný elektronický nástroj evidencie (napr. súbor MS Excel), ktorý bude umiestnený na zabezpečenom technickom prostriedku. Táto evidencia bude prístupná kompetentným osobám z MDVRR SR a NBÚ, prípadne z regulačného úradu. Zavedenie technických prostriedkov na tejto úrovni sa predpokladá pri počte viac ako 50 a menej ako 250 užívateľov VRS.

Etapa 3

Na najvyššej úrovni sa predpokladá využitie implementovaného modulárneho aplikačného riešenia, v rámci ktorého bude prebiehať komunikácia medzi jednotlivými subjektmi úradu pre VRS a GSMC. Pomocou tejto aplikácie bude riadená správa užívateľov VRS, správa výrobcov kryptografického materiálu, správa kryptografických prostriedkov a prístupových kľúčov. Aplikácia bude prevádzkovaná v informačnom systéme certifikovanom na požadovaný stupeň utajenia. Do jednotlivých modulov aplikácie bude umožnený prístup NBÚ, MDVRR SR, regulačného úradu a prípadne ďalších subjektov na základe prístupových oprávnení. Zavedenie technických prostriedkov na tejto úrovni sa predpokladá pri počte viac ako 250 užívateľov VRS.

Článok I bod 68 predstavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Transpozíciou smernice o znižovaní nákladov do zákona č. 351/20111 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov vytvorí podmienky pre to:

•aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali možnosť využívať pri

jej budovaní existujúcu infraštruktúru určenú na:

b)prevádzku železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry;

•aby podniky poskytujúce elektronické komunikačné siete mali pri ich budovaní prístup k informáciám o dostupnosti existujúcej infraštruktúry;

•aby sa koordináciou výstavby a zvýšením transparentnosti v oblasti plánovania výstavby uľahčilo budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

•aby boli budovy vybavené infraštruktúrou využiteľnou pre budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí;

•aby prípadné spory vyplývajúce z povinností uložených týmto zákonom mohol riešiť regulačný úrad za predpokladu poskytnutia súčinnosti dotknutých orgánov, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

X nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Tabuľka č. 3

Odhadované objemy

Objem aktivít

2015

2016

2017

2018

Indikátor ABC

Indikátor KLM

Indikátor XYZ

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Zriadenie úradu pre VRS

V súvislosti so zriadením úradu pre VRS sú najvýznamnejším výdavkom investície spojené s vybudovaním národnej komunikačnej vrstvy a informačného systému pre fungovanie úradu pre VRS. Predpokladá sa, že úrad pre VRS bude využívať existujúce priestory. Nevzniknú tak výdavky spojené s výstavbou priestorov pre fungovanie úradu pre VRS s výnimkou výdavkov na úpravu priestorov na zabezpečenie fyzickej a objektovej bezpečnosti, pričom výdavky na hardvérové vybavenie sa odhadujú vo výške 550 000 € a výdavky na vývoj, integráciu a testovanie informačného systému spolu s príslušnou dokumentáciou sa odhadujú vo výške 1 200 000 €.

Tieto kapitálové výdavky súvisia predovšetkým s:

•vytvorením zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia medzi jednotlivými zložkami úradu pre VRS navzájom, zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia s rozhraním GSMC, ako aj zabezpečeného dátového a hlasového prepojenia s kontaktnými miestami užívateľských spoločenstiev. Ide o komplexne poňatú, ale škálovateľnú zabezpečenú národnú komunikačnú vrstvu;

•vytvorením komplexného procesného a programového riešenia pre pokrytie správy užívateľov a užívateľských skupín a činnosť úradu pre VRS. Ide o škálovateľné programové riešenie umožňujúce vedenie databázy užívateľov a súvisiacich údajov s možnosťou prístupu jednotlivých zložiek úradu pre VRS a ďalších oprávnených subjektov na základe prísne definovaných prístupových práv a oprávnení na prácu s jednotlivými blokmi tejto aplikácie;

•definovaním užívateľských skupín a prevádzkových postupov využívania VRS, vypracovaním bezpečnostnej politiky VRS, vypracovaním prevádzkových postupov súvisiacich s výrobou a vývozom zariadení, technológie a softvéru k VRS, riadením a akreditáciou prijímačov VRS a bezpečnostných modulov a monitorovaním škodlivého rušenia.

Ďalšiu položku kapitálových výdavkov predstavujú výdavky spojené s predprojektovou prípravou, ktorú bude nutné vykonať v súvislosti s definovaním užívateľských skupín, prístupových práv k VRS užívateľských skupín a ďalších prípravných činností. Tieto sa odhadujú vo výške 100 000 €.

Z časového hľadiska sa predpokladá, že 440 000 € sa použije v roku 2016 na zriadenie minimalizovanej štruktúry úradu pre VRS, ktorá bude pozostávať z obstarania základného vybavenia pracoviska využívajúceho z časti jestvujúce zabezpečené zariadenia a technické prostriedky, doplneného najmä o zabezpečené kryptované komunikačné prostriedky podľa aktualizovaných požiadaviek EÚ. Bližšia špecifikácia bude možná až po prijatí príslušných delegovaných aktov EÚ (spoločné minimálne štandardy). Hlavnou časťou výdavkov bude projektová príprava zameraná na koncový stav implementácie úradu pre VRS, ktorá bude utajená pravdepodobne stupňom „Vyhradené“. Presná špecifikácia a stupeň utajenia projektovej prípravy bude taktiež vychádzať z delegovaných a implementačných aktov EÚ, ktorých prijatie sa predpokladá do konca roka 2015.

Na základe schválenia výstupov projektovej prípravy a podľa aktuálnych potrieb sa bude postupne budovať úrad pre VRS tak, aby sa najneskôr v roku 2018 dosiahla jeho úplná

štruktúra zodpovedajúca úrovni 3. Predpokladá sa, že toto bude spojené s vynaložením ďalších približne 850 000 € v roku 2017 najmä na vytvorenie databázovej a komunikačnej aplikácie certifikovanej na úroveň „Tajné“. Presnejšia špecifikácia aplikačného riešenia bude taktiež podliehať režimu utajenia. Zvyšných 560 000 € bude použitých v roku 2018 najmä na obstaranie príslušných technických prostriedkov a implementáciu aplikačného riešenia. Špecifikácia technických prostriedkov bude vychádzať z výstupov projektového a aplikačného riešenia a tiež bude podliehať utajeniu. V ďalších rokoch sa predpokladá čerpanie kapitálových výdavkov v priemere 10 000 €/rok na rozširovanie systému v závislosti od ďalšieho smerovania vývoja VRS a jej plošného využitia.

Prevádzkové náklady budú pozostávať z osobných nákladov zamestnancov úradu pre VRS a ostaných prevádzkových nákladov v odhadovanej výške 30 000 € ročne. Ostatné prevádzkové náklady predstavujú licenčné poplatky, poplatky za správu a údržbu dodaného riešenia a prípadné aktualizácie, energiu, kancelárske vybavenie a telekomunikačné služby. Konečný počet zamestnancov úradu pre VRS pri úplnej konštelácii satelitov systému Galileo a pri prevádzkovaní fázy užívania VRS by mal byť 7. Nie je však nevyhnutné, aby 7 zamestnancov pôsobilo v rámci úradu pre VRS ihneď od začiatku jeho budovania. Personálne zabezpečenie sa bude odvíjať od aktuálnych potrieb na zabezpečenie činnosti úradu pre VRS. Predpokladané osobné náklady pre 7 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 128 548,- Eur/rok.

Pre roky 2016 až 2018 bude činnosti v rámci úradu VRS vykonávať 1 zamestnanec úradu MDVRR SR (v rámci limitov počtu zamestnancov a v rámci limitov osobných výdavkov).

Implementácia smernice o znižovaní nákladov

Podľa článku 10 odsek 1 smernice o znižovaní nákladov sú členské štáty povinné zabezpečiť, aby každú z úloh pridelených vnútroštátnemu orgánu na riešenie sporov vykonal jeden alebo viaceré orgány. Na základe predloženého návrhu zákona bude takýmto vnútroštátnym orgánom regulačný úrad, ktorý bude zodpovedný za riešenie sporov medzi podnikmi a prevádzkovateľmi sietí, ktoré vzniknú v súvislosti s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, koordináciou výstavby, poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a prístupom k fyzickej infraštruktúre v budove. Vzhľadom na to, že pri riešení sporov bude dochádzať k prelínaniu viacerých sektorov, je nevyhnutné zabezpečiť, aby dotknuté orgány, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja, poskytli regulačnému úradu nevyhnutnú súčinnosť.

Návrh ukladá povinnosti súvisiace s budovaním vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí aj prevádzkovateľom inej infraštruktúry než sú elektronické komunikačné siete, preto sa očakáva výrazný nárast počtu sporov vyplývajúcich z povinností uložených návrhom zákona. Riešenie týchto sporov získa na význame vzhľadom na momentálne prebiehajúcu výstavbu a modernizáciu sietí, ktorá súvisí so zavádzaním technológie 4G, ako aj v súvislosti s pokrývaním tzv. bielych, resp. sivých oblastí (oblasti, ktoré sú bez akéhokoľvek širokopásmového internetového pripojenia alebo majú prístup len k internetovému pripojeniu s nízkou kvalitou) elektronickými komunikačnými sieťami schopnými zabezpečiť pokrytie týchto oblastí širokopásmovým internetovým pripojením v súlade s cieľmi Digitálnej agendy pre Európu.

Druhy sporov, ktorými sa v súvislosti s návrhom zákona bude regulačný úrad zaoberať a typy subjektov (prevádzkovateľov siete), ktoré môžu byť účastníkmi týchto sporov sú uvedené v nasledujúcich tabuľkách.

Druhy sporov

Poskytnutie prístupu k existujúcej fyzickej infraštruktúre

Poskytnutie informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry

Poskytnutie informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách

Umožnenie prieskumu fyzickej infraštruktúry na mieste

Poskytnutie informácií pre potreby koordinácie výstavby

Poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre v budove

Účastníci sporov

Podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo služby

Spoločnosť zabezpečujúca výrobu, prepravu alebo distribúciu plynu

Spoločnosť zabezpečujúca výrobu, prenos alebo distribúciu elektriny

Prevádzkovateľ verejného osvetlenia

Spoločnosť zabezpečujúca zneškodňovanie odpadových vôd a splaškov

Prevádzkovateľ kanalizačných systémov

Prevádzkovateľ železničnej infraštruktúry

Prevádzkovateľ cestnej infraštruktúry

Prevádzkovateľ leteckej infraštruktúry

Prevádzkovateľ prístavu

Podnik poskytujúci elektronické komunikačné siete alebo služby

Prevádzkovateľ fyzickej infraštruktúry v budove

V roku 2013 regulačný úrad evidoval 1181 podnikov. Podľa informácií zverejnených na stránke Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby (

http://nases.gov.sk/data/files/8099.pdf

) bolo v Slovenskej republike v roku 2011 729 bielych

miest, v ktorých žilo 305 933 obyvateľov.

Spory bude regulačný úrad riešiť podľa správneho poriadku. Odhadovaný priemerný počet človekodní potrebných na riešenie sporu v správnom konaní je 7. Odhadovaný počet človekodní obsahuje iba čas potrebný na vydanie rozhodnutia v rámci prvostupňového konania. Podrobnejšie členenie procesu aj s príslušným odhadom počtu človekodní potrebných na jednotlivé úkony je uvedený v nasledujúcej tabuľke. Samozrejme, že ide len o odhad, ktorý sa môže v závislosti od závažnosti tohto, ktorého sporu v skutočnosti líšiť.

Priebeh konania

Počet človekodní

Oboznámenie sa s podaním

Dožiadanie podkladov a oslovenie dotknutých subjektov

Obhliadka miesta

Nahliadanie do spisu a ústne pojednávanie

Analýza podkladov a záväzných stanovísk a príprava rozhodnutia

Spolu

Za najefektívnejší spôsob riešenia sporov sa považuje riešenie sporov podľa miestnej príslušnosti. Spory by teda mali riešiť príslušné krajské pracoviská regulačného úradu. Na základe súčasného stavu poznania nenavrhujeme navýšenie počtu zamestnancov hneď od

účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinností personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na každé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb. Predpokladané osobné náklady 10 zamestnancov (mzdy a poistné) predstavujú sumu 183 640,- €/rok.

Na základe vyššie uvedeného je teda nevyhnutné zvýšiť osobné výdavky pre existujúcich zamestnancov regulačného úradu, ktorí budú tieto spory zatiaľ riešiť.

Okrem osobných nákladov je potrebné počítať aj s výdavkami na materiálne zabezpečenie (kancelárske vybavenie, výpočtová technika) v predpokladanej výške 10 000,- €.

Návrh zákona predpokladá pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy aj úpravou výšky správnych poplatkov a zavedením nových správnych poplatkov. Predpokladaná výška je uvedená v tabuľke 2.1.

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 4

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2015

2016

2017

2018

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

470 000

880 000

590 000

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

470 000

880 000

590 000

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Tabuľka č. 5

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2015

2016

2017

2018

poznámka

Bežné výdavky (600)

48 364

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

13 608

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

4 756

Tovary a služby (630)2

30 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

440 000

850 000

560 000

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

440 000

850 000

560 000

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

488 364

898 364

608 364

z toho výdavky na ŠR

488 364

898 364

608 364

Bežné výdavky (600)

30 000

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

13 608

Kapitálové výdavky (700)

440 000

850 000

560 000

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 6

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v eurách)

2015

2016

2017

2018

poznámka

Daňové príjmy (100)1

Nedaňové príjmy (200)1

74 776

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

74 776

Úrad pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb Tabuľka č. 7

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Výdavky (v eurách)

2015

2016

2017

2018

poznámka

Bežné výdavky (600)

74 776

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

48 000

Poistné a príspevok do poisťovní (620)

16 776

Tovary a služby (630)2

10 000

Bežné transfery (640)2

Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2

Kapitálové výdavky (700)

Obstarávanie kapitálových aktív (710)2

Kapitálové transfery (720)2

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

Dopad na výdavky verejnej správy celkom

74 776

z toho výdavky na ŠR

74 776

Bežné výdavky (600)

74 776

Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)

48 000

Kapitálové výdavky (700)

Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)

2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Návrh zákona vytvára podmienky pre spoluprácu podnikateľských subjektov pri budovaní nových a využívaní existujúcich inžinierskych sietí. Dotýka sa podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby a subjektov poskytujúcich služby výroby, prepravy alebo distribúcie plynu, výroby, prenosu a distribúcie elektriny, zabezpečovania verejného osvetlenia, výroby, distribúcie a dodávky tepla, prevádzky verejnej kanalizácie, prevádzky železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Návrh sa dotýka aj vlastníkov a prevádzkovateľov budov (najmä bytových a administratívnych).

Návrh zákona sa dotýka aj tých podnikateľských subjektov, ktoré majú záujem venovať sa výskumu, vývoju a výrobe častí, ako aj kompletných prijímačov VRS. Zriadenie úradu pre VRS je totiž nevyhnutnou podmienkou, aby sa na území členského štátu EÚ mohli takéto činnosti s extrémne vysokou pridanou hodnotou vôbec uskutočňovať. Počet takýchto podnikateľských subjektov závisí od toho, koľko podnikateľských subjektov bude spôsobilých podstúpiť nevyhnutnú bezpečnostnú akreditáciu.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Náklady na strane dotknutých podnikov budú mať administratívny charakter a budú súvisieť s povinnosťou reagovať na žiadosti podnikov poskytujúcich elektronické komunikačné siete a služby o sprístupnenie infraštruktúry, sprístupnenie informácií o dostupnej infraštruktúre a žiadosti o koordináciu výstavby. Prínosy sa očakávajú v znížení jednotkových nákladov na budovanie infraštruktúry (náklady sa rozložia medzi všetky subjekty podieľajúce sa na výstavbe) a v zvýšení výnosov za prenájom existujúcej infraštruktúry podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete.

V oblasti VRS sa predpokladajú prínosy pre akreditovaných podnikateľov najmä v možnosti používania jedinečného know-how spojeného s európskym systémom Galileo VRS a vo výraznom posilnení ich exportného potenciálu do krajín EÚ, ako aj možnosťou podieľať sa na

európskych multilaterálnych projektoch.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Výška nákladov bude závisieť od počtu žiadostí o sprístupnenie infraštruktúry, žiadostí o poskytnutie informácie o dostupnosti infraštruktúry a od nákladov spojených s koordináciou výstavby. Tieto náklady však bude možné premietnuť do ceny, ktorá bude účtovaná podnikom poskytujúcim elektronické komunikačné siete za využívanie infraštruktúry.

Výška nákladov v prípade, že podnikateľský subjekt by sa chcel podieľať na výskume, vývoji a výrobe častí, či kompletných prijímačov VRS, je závislá od toho, aké opatrenia musí uskutočniť aby splnil príslušné bezpečnostné požiadavky, ktoré sú nevyhnutné k udeleniu bezpečnostnej akreditácie.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

Očakáva sa zvýšenie vzájomnej interakcie medzi podnikmi poskytujúcimi elektronické komunikačné siete a subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento návrh.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Návrh vytvára predpoklady:

•pre znižovanie nákladov na budovanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí,

•pre zavádzanie týchto sietí aj do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepšovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu,

•pre generovanie dodatočných výnosov subjektmi prevádzkujúcimi infraštruktúru, na ktorú sa vzťahuje tento návrh.

•Zriadenie úradu pre VRS umožní využívanie tejto služby štátnymi orgánmi, najmä však silovými a záchrannými zložkami, čo zvýši kvalitu nimi vykonávaných činností a služieb. Toto pozitívne prispeje k bezpečnosti štátu a obyvateľstva.

Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť

Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.

Návrh nemá vplyv na hospodárenie domácností.

Kvantifikujte:

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa

- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností

- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom

4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.

Posilňuje sa právna istota účastníkov v súvislosti s definovaním podstatných zmien zmluvných podmienok (§ 44 ods. 8).

V súvislosti s vytváraním predpokladov na zavádzanie vysokorýchlostných sietí do odľahlých oblastí sa vytvárajú predpoklady pre zlepšovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.

4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:

Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.

Návrh nemá priamy vplyv na rovnosť príležitostí.

4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.

Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?

Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?

Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?

Priamym vplyvom návrhu môže byť potreba upraviť personálne obsadenie úradu pre VRS (v počte 1 zamestnanec), ktoré je zabezpečené v rámci limitov kapitoly MDVRR SR na roky 2016 – 2018. Na základe súčasného stavu poznania návrh nepredpokladá navýšenie počtu zamestnancov regulačného úradu

hneď od účinnosti zákona, je však predpoklad, že na základe vývoja aplikácie zákona bude potrebné v ďalšom období na zabezpečenie zákonných povinností personálne postupne posilniť regulačný úrad, a to o + 2 osoby na každé krajské pracovisko, t.j. spolu +10 osôb.

Vplyvy na životné prostredie

Životné prostredie

5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?

Návrh by mal pozitívne ovplyvniť kvalitu životného prostredia tým, že bude eliminovať rušivé zásahy spôsobené výkopovými prácami spojenými s výstavbou infraštruktúry, najmä elektronických komunikačných sietí.

5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?

Nie

5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?

Nie

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS. Databázy a procesy súvisiace s prevádzkou a využívaním VRS budú podliehať utajeniu.

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Návrh vytvára predpoklady pre zavádzanie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí do odľahlých oblastí, čím vytvára predpoklady pre zlepšovanie sociálnej inklúzie občanov, ktorí v súčasnosti nemajú prístup k vysokorýchlostnému internetu.

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamická databáza používateľov.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Návrh vytvára predpoklady pre modernizáciu existujúcich

a budovanie nových vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí, ako aj pre zavádzanie týchto sietí do odľahlých oblastí.

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Áno. Prostredníctvom modernizácie existujúcich a výstavby nových vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Nie

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Vytvárajú sa predpoklady pre budovanie nových vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí.

Návrh vytvára možnosť v plnej miere využívať európsky navigačný systém Galileo VRS, ktorého súčasťou je dynamický plne elektronický systém distribúcie šifrovacích kľúčov autorizovaným používateľom.

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Pre zabezpečenie celého procesu bude potrebné posilniť personálne vybavenie regulačného úradu, personálne a materiálne zabezpečiť vytváraný úrad pre VRS. Financovanie bude potrebné zabezpečiť zo štátneho rozpočtu.

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

III

Doložka zlučiteľnosti právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v práve Európskej únie

-primárnom

čl. 172 (predtým 156) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

čl. 114 (predtým 95) Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1.legislatívne akty

−smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí ( Ú. v. EÚ L 155, 23. 5. 2014);

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 z 16. apríla 2014, ktorým sa mení a dopĺňa Nariadenie (EÚ) číslo 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS (Ú. v. EÚ L 150/72, 20.5.2014);

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013);

−rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287/1, 4.11.2011);

−nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 276/11, 20.10.2010).

2.nelegislatívne akty

−rozhodnutie Rady č. 2013/488/EÚ z 23. septembra 2013 o bezpečnostných predpisoch na ochranu utajovaných skutočností EÚ (Ú. v. EÚ L 274/1, 15.10.2013).

-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

−smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 337/11, 18.12.2009);

−smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES (Ú. v. EÚ L 337/37, 18.12.2009);

−vykonávacie rozhodnutie Komisie č. 2001/844/ES z 29. novembra 2001, ktorým sa mení a dopĺňa jej Rokovací poriadok (Ú. v. EÚ L 317, 3.12.2001).

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

3.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa do právneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické

komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES do právneho poriadku Slovenskej republiky bola do 25. mája 2011;

Lehota na prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí je do 1. januára 2016.

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

Uznesením vlády Slovenskej republiky č. 484 z 24. septembra 2014 bolo ministrovi dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja uložené predložiť na rokovanie vlády návrh právneho predpisu, ktorý zabezpečí prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí do 15. septembra 2015.

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

Proti Slovenskej republike nie sú vedené žiadne konania.

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2002/22/ES o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb, smernica 2002/58/ES týkajúca sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií a nariadenie (ES) č. 2006/2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, 2002/19/ES o prístupe a prepojení elektronických komunikačných sietí a príslušných zariadení a 2002/20/ES o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby č. 2009/140/ES sú plne prebraté v zákone č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky

B.Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa do definície prístupu dopĺňa prístup k fyzickej infraštruktúre, ktorej definícia sa zavádza do zákona v § 2 odsek 8.

K bodu 2

§ 2 ods. 7 písmeno e) sa upravuje v nadväznosti na definíciu fyzickej infraštruktúry, ktorá sa zavádza v § 2 odsek 8.

K bodu 3

Pre potreby transpozície smernice o znižovaní nákladov sa zavádza definícia fyzickej infraštruktúry. Fyzická infraštruktúra je definovaná ako akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie. Za fyzickú infraštruktúru sa nepovažujú verejné vodovody a ich časti, káble, ktoré sú súčasťou elektronických komunikačných sietí ani nenasvietené optické vlákna. Definícia pojmu „iné služby“ je uvedená v navrhnutom § 67a odsek 1.

K bodu 4

Definícia predplatenej služby je potrebná na jej odlíšenie od fakturovaných služieb platených vopred. Napríklad podnik môže mať nastavený fakturačný systém tak, aby účastníkovi boli zasielané faktúry mesačne vopred. Niektoré podniky mali v tomto prípade za to, že ide o predplatené služby. Predplatené služby však treba chápať ako služby, kde sa z vopred zaplatenej finančnej čiastky (kreditu) odrátava suma za služby, ktoré účastník využije.

K bodu 5

Navrhovaná úprava spresňuje pojem “škodlivé rušenie”, doplnením odkazu na Nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 318/2007 Z. z.

K bodu 6

Upravuje sa definícia pojmu „podnik“ tak, aby za podnik bolo možné považovať všetky osoby, ktoré si splnili oznamovaciu povinnosť podľa § 15 bez ohľadu na to, či v skutočnosti poskytujú siete alebo služby.

K bodu 7

Úprava vyplýva zo zmeny definície pojmu „spotrebiteľ“ v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov. Uvedenou zmenou sa zabezpečuje súlad s definíciou pojmu „koncový užívateľ“ podľa rámcovej smernice.

K bodu 8

Upravuje sa § 6 ods. 2 zákona tak, aby bolo v rámci organizačnej štruktúry MDVRR SR, možné zriadiť úrad pre verejnú regulovanú službu, ktorý bude vykonávať funkciu príslušného orgánu pre verejnú regulovanú službu podľa rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej

službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo (Ú. v. EÚ L 287, 4. 11. 2011). Verejná regulovaná služba (ďalej len „VRS“) je podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 zo dňa 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20. 12. 2013) definovaná ako služba určená len pre používateľov schválených vládou na účely citlivých aplikácií, ktoré si vyžadujú vysokú mieru nepretržitosti poskytovania služby. VRS využíva odolné a šifrované signály. Podľa článku 2 rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1104/2011/EÚ zo dňa 25. októbra 2011 o pravidlách prístupu k verejnej regulovanej službe, ktorú poskytuje globálny satelitný navigačný systém zriadený v rámci programu Galileo sú účastníkmi VRS členské štáty, Rada, Komisia a ESVČ, ako aj agentúry Únie, tretie krajiny a medzinárodné organizácie, pokiaľ sú tieto agentúry, tretie krajiny a organizácie na to riadne oprávnené. Užívatelia VRS sú fyzické alebo právnické osoby riadne oprávnené účastníkom VRS na to, aby vlastnili alebo používali prijímač VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 1.

Úrad pre VRS bude miestom, kde budú užívatelia využívajúci verejnú regulovanú službu na území Slovenskej republiky nahlasovať prípady škodlivého rušenia (zámerného alebo náhodného) frekvenčných signálov, ktoré využíva verejná regulovaná služba. Úradu pre VRS sa budú nahlasovať aj prípady, kedy použitie verejnej regulovanej služby v susedných štátoch bude ovplyvnené škodlivým rušením, ktorého zdroj sa bude nachádzať na území Slovenskej republiky. Úrad pre VRS v spolupráci s ÚREKPS bude zodpovedný za identifikáciu a odstránenie zdroja škodlivého rušenia, ktoré ovplyvňuje VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 2.

Úrad pre VRS bude rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu užívateľov verejnej regulovanej služby so sídlom na území Slovenskej republiky alebo zriadených na území Slovenskej republiky k verejnej regulovanej službe. Na rozhodovanie sa bude vzťahovať všeobecný právny predpis o správnom konaní. Konaniu o udelení, zmene alebo odňatí prístupu bude predchádzať žiadosť konkrétneho užívateľa o udelenie, zmenu alebo odňatie prístupu. Konanie o odňatí bude môcť úrad pre VRS začať aj z vlastného podnetu a to v prípadoch, kedy zo strany užívateľa dôjde k závažnému porušeniu pravidiel používania verejnej regulovanej služby alebo zaobchádzania so zariadeniami pre verejnú regulovanú službu.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 3.

Na základe tohto ustanovenia bude úrad pre VRS rozhodovať o udelení, zmene alebo odňatí práv prístupu k verejnej regulovanej službe subjektom so sídlom na území Slovenskej republiky alebo založených na území Slovenskej republiky, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia pre verejnú regulovanú službu a vývozom týchto zariadení a programového vybavenia mimo územia Európskej únie.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 4.

Úrad pre VRS bude oprávnený združovať užívateľov a ostatné subjekty s právom prístupu k VRS do skupín a spoločenstiev za účelom riadenia bezpečnosti služby.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 5.

V spolupráci s NBÚ bude úrad pre VRS zabezpečovať adresne a výhradne podľa potrieb distribúciu technických a procesných informácií podliehajúcich režimu utajenia. Tieto informácie bude pre užívateľov VRS a subjekty, ktoré sa zaoberajú výskumom, vývojom, výrobou zariadení a programového vybavenia získavať z európskych agentúr zabezpečujúcich činnosť systému Galileo, resp. poskytovanie VRS.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 6.

Úrad pre VRS bude oprávnený a povinný kontrolovať dodržiavanie národných aj európskych pravidiel, ktoré sa týkajú prístupu k VRS, jej prevádzky a najmä riadenia rizík. Za týmto účelom úrad pre VRS spolupracuje s NBÚ, ktorý koná na základe svojich kompetencií.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 7.

V súlade s rozhodnutím predkladá úrad pre VRS v stanovenom režime správy riadiacim a bezpečnostným štruktúram systému Galileo.

K § 6 ods. 2 písm. e) bod 8.

Úrad pre VRS vydáva formou vyhlášky všetky potrebné pravidlá a predpisy týkajúce sa vnútroštátneho režimu prístupu k VRS, prevádzky VRS a riadenia rizík. Tieto predpisy sú v súlade s rozhodnutím a príslušnými delegovanými aktmi vydanými na základe rozhodnutia.

K bodu 9

Presnejšie sa vymedzuje dohľad tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS je orgánom dohľadu len podľa zákona o elektronických komunikáciách.

K bodu 10

V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa ÚREKPS dáva nová kompetencia, ktorá spočíva v rozhodovaní sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách.

K bodu 11

Upravuje sa znenie § 6 odsek 4 písmeno a) v súvislosti s úpravou definície pojmu „podnik“ v § 5 odsek 1.

K bodu 12

V súvislosti s transpozíciou smernice o znižovaní nákladov sa v § 8 odsek 1 dopĺňa nové písmeno h), na základe ktorého sa ÚREKPS ukladá, aby pri riešení sporov súvisiacich s prístupom k existujúcej fyzickej infraštruktúre, s poskytovaním informácií o dostupnosti fyzickej infraštruktúry, s koordináciou výstavby, ako aj s poskytovaním informácií o plánovaných stavbách a s prístupom k fyzickej infraštruktúre v budovách spolupracoval s dotknutými orgánmi, ktorými sú Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja.

K bodu 13

Vzhľadom na zmenu definície pojmu „koncový užívateľ“ v § 5 odsek 3 zákona sa v § 8 odsek 1 písmeno g) umiestňuje odkaz pod čiarou na slovo spotrebiteľ.

K bodu 14

Je potrebné odlíšiť konzultácie podľa § 67 od konzultácií podľa § 10 zákona z dôvodu nižšieho počtu dotknutých osôb v konaniach podľa § 67. Zavádza sa taktiež možnosť upraviť podmienky konzultácie podľa § 67 v pravidlách upravujúcich postup ÚREKPS pri konaní takýchto konzultácií.

K bodu 15

Dlhšia lehota je potrebná vzhľadom na vývoj regulácie, napríklad pre prípady, kedy sa určuje väčší počet podnikov s významným vplyvom na trhu a bol uplatnený väčší počet pripomienok od viacerých subjektov, ako aj pre potreby dodatočnej analýzy informácií predložených podnikmi v rámci konzultácií.

K bodu 16

Zmena súvisí s úpravou textu v § 5 odsek 3 druhej vete. Spotrebiteľ je v zákone č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov definovaný ako fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania. Je potrebné zabezpečiť, aby ÚREKPS pri regulácii chránil efektívnu hospodársku súťaž aj z pohľadu podnikateľov.

K bodu 17

Úprava je nevyhnutná na zabránenie duplicitnému predkladaniu pripomienok a na zabezpečenie plynulého regulačného procesu pri všetkých rozhodnutiach ÚREKPS, ktoré podliehajú konzultáciám a pri ktorých zároveň následne prebehne správne konanie. Môže ísť o každé rozhodnutie podľa § 12 alebo o cenovú reguláciu pri prenositeľnosti čísel podľa § 48. Aj doplňujúce rozhodnutie k uloženiu povinnosti regulácie cien významnému podniku sa vydáva ako samostatné rozhodnutie podľa § 12 a konzultuje sa.

K bodu 18

Identifikačné údaje sa v prípade fyzických osôb dopĺňajú o dátum narodenia. Cieľom je zabezpečiť jednoznačnú identifikáciu fyzickej osoby v prípade podnikania dvoch fyzických osôb so zhodným menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska.

K bodom 19 a 20

Úpravou sa zdôrazňuje skutočnosť, že pre splnenie oznamovacej povinnosti postačuje predložiť registračné číslo, vydané v ktoromkoľvek členskom štáte.

K bodu 21

Zmena v prvej vete súvisí s úpravou definície pojmu „podnik“ v § 5 odsek 1. Zavádza sa výnimka zo zverejňovania údajov o podnikoch, ktoré splnili oznamovaciu povinnosť s cieľom zabezpečiť ochranu osobných údajov.

K bodu 22

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku v § 73.

K bodu 23

Upravuje sa možnosť ÚREKPS vymazať z evidencie podnikov podnik, ktorému ÚREKPS právoplatne zakázal poskytovať siete alebo služby, podnik, ktorý zanikol alebo podnik, ktorý o to sám požiada. Takáto zmena je potrebná aj vzhľadom na povinnosti podnikov, ako je napríklad povinnosť evidovaných podnikov predkladať ÚREKPS aj informácie podľa § 40 ods. 3 písm. f) – na analýzu relevantných trhov, ktorá môže byť skreslená práve vzhľadom na neaktívne podniky, od ktorých ÚREKPS vyžaduje potrebné informácie.

K bodu 24

Navrhovaná úprava § 22 ods. 3 písm. a) požaduje od ÚREKPS posúdenie technickej a ekonomickej realizovateľnosti využitia existujúcich zariadení na jednej strane, ako aj možnosť inštalovania nových zariadení konkurencie na strane druhej. ÚREKPS má rovnako zvážiť realizovateľnosť prístupových produktov vyššej úrovne, ktoré by mohli ovplyvniť ukladaný typ prístupu. ÚREKPS prihliada na stav existujúcich zariadení, ako aj na možnosť použitia nových zariadení z pohľadu konkurencie. Ak napríklad ÚREKPS ukladá nový typ prístupu v porovnaní s existujúcim, mal by zvážiť, aký to bude mať dopad na existujúce zariadenia už v sieti využívané.

K bodu 25

Upresňuje sa znenie podľa prístupovej smernice.

K bodu 26

Zdôrazňuje sa povinnosť používať čísla výhradne na základe pridelenia ÚREKPS, podobne ako je to v prípade používania frekvencií (§ 32 ods. 1).

K bodu 27

Precizujú sa ustanovenia týkajúce sa kontroly plnenia povinností mobilnými operátormi (podnikmi).

K bodu 28

Odstraňuje sa duplicita s § 32 ods. 9 písm. j).

K bodu 29

Precizujú sa podmienky prevodu alebo prenájmu práv vyplývajúcich z pridelenia frekvencií.

K bodu 30

Navrhovaná úprava je potrebná pre spresnenie z procesných dôvodov, aby bolo zrejmé, dokedy môže ÚREKPS konanie prerušiť.

K bodu 31

Dopĺňa sa banková záruka ako forma peňažnej zábezpeky.

K bodu 32

Precizujú sa ustanovenia, ktoré ustanovujú proces výberových konaní a aukcií. Ide o zákonné vylúčenie možnosti dopĺňať ponuku počas výberového konania s aukciou inak ako zmenou ceny. V prípade, že ponuka do výberového konania nebude spĺňať všetky predpísané náležitosti, nebude ju po uplynutí lehoty na podávanie ponúk možné dopĺňať ani meniť. Uvedené sa netýka zmeny ceny v rámci elektronickej aukcie.

K bodu 33

Ide o spresnenie, nakoľko v praxi ide o výzvu na predloženie ponúk do výberového konania, nie o výzvu na výberové konanie.

K bodu 34

Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia je potrebné vzhľadom na procesy nasledujúce po vyhlásení výsledkov výberového konania, napríklad vzhľadom na pozvanie úspešných účastníkov na výber frekvenčných blokov a výber samotný, riešenie námietok, prípadnú zmenu poradia, ak sa niektorý účastník vzdá frekvencií v priebehu výberového konania, či situáciu v prípade rovnosti ponúk.

K bodu 35

Dôvodom zmeny je skutočnosť, že v prípade výberového konania formou elektronickej aukcie neexistuje poradie účastníkov.

K bodu 36

V súvislosti so zavedením možnosti zabezpečenia účelu výberového konania formou bankovej záruky je potrebné riešiť aj prípad marenia účelu alebo priebehu aukcie v prípade zloženia bankovej záruky.

K bodu 37

Navrhovaná úprava reaguje na skutočnosť, že nie je dôvod, aby ÚREKPS rušil individuálne povolenia rádioamatérom z dôvodov uvedených v § 34 ods. 3 písm. a) a b).

K bodu 38

Ak sa držiteľ licencie na rozhlasové analógové pozemské vysielanie (licencia pridelená Radou pre vysielanie a retransmisiu) rozhodne zmeniť prevádzkovateľa (poskytovateľa siete alebo služby, ktorým je držiteľ individuálneho povolenia), ÚREKPS by mal mať možnosť na základe požiadavky držiteľa licencie zrušiť držiteľovi existujúce povolenie aj napriek tomu, že ho sám nechce vrátiť. Situáciu, keď licenciu odníme Rada pre vysielanie a retransmisiu, rieši ustanovenie § 34 ods. 5 písm. e).

K bodu 39

Dopĺňajú sa podmienky, kedy sa zariadenia, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia nesmú prevádzkovať, sprístupňovať na trhu alebo uvádzať na trh.

K bodu 40

Zavádza sa povinnosť pre osobu, ktorá zostavila pevnú inštaláciu, zabezpečiť súlad pevnej inštalácie so základnými požiadavkami na elektromagnetickú kompatibilitu podľa osobitého predpisu.

K bodu 41

Rieši potrebu rôznych náležitostí žiadostí, ktoré sa priebežne menia, a ktoré nie sú v kompetencii ÚREKPS, ale vyplývajú napríklad z požiadaviek stanovených v opatreniach vydaných Medzinárodnou telekomunikačnou úniou.

K bodu 42

Odsek 8 sa navrhuje z dôvodu potreby vymedziť technické a prevádzkové podmienky amatérskej služby, napríklad používanie volacích znakov.

Odsekom 9 sa zavádza povinnosť žiadateľa o individuálne povolenie na používanie frekvencií pre amatérsku stanicu byť držiteľom osvedčenia o osobitnej odbornej spôsobilosti operátora amatérskych staníc.

Odsekom 10 sa spresňujú podmienky vydania nového osvedčenia v prípade odcudzenia, znehodnotenia osvedčenia alebo zmeny údajov v osvedčení.

K bodu 43

Precizuje sa ustanovenie definujúce štátny dohľad. Zohľadňuje sa aj potreba prizvať si na výkon dohľadu nezávislého odborníka. Pri výkone štátneho dohľadu sa môžu vyskytnúť činnosti, pri ktorých je potrebná účasť tretej osoby. Prizvaná osoba má pri výkone štátneho dohľadu rovnaké práva a povinnosti ako poverení zamestnanci ÚREKPS. Účasť prizvanej osoby na výkone štátneho dohľadu je iným úkonom vo všeobecnom záujme.

Osobitnou povahou dohľadu môže byť napríklad výkon niektorých meraní vykonávaných v štátnom dohľade prístrojmi, ktorých zakúpenie zo strany ÚREKPS by bolo ekonomicky neúnosné. Prizvanou osobou je v takomto prípade subjekt, ktorý takéto prístroje vlastní a má na to vyškolených ľudí, ktorí tieto prístroje vedia kvalifikovane využívať tak, aby boli výsledky vykonaných meraní objektívne a nespochybniteľné. Všeobecne je možné uviesť, že sú to také činnosti, ktoré ÚREKPS pri výkone štátneho dohľadu nie je schopný z objektívnych dôvodov vykonať vlastnými prostriedkami a vlastnými ľudskými zdrojmi. Z tohto dôvodu je potrebné zaviesť inštitút prizvanej osoby rovnako, ako je to ustanovené v § 59 ods. 1 zákona č. 324/2011 Z. z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

K bodu 44

Cieľom je zabezpečiť, aby boli rovnako kontrolované a rovnako postihované porušenia podmienok pri uvádzaní na trh a pri sprístupňovaní telekomunikačných zariadení a zariadení, ktoré môžu byť zdrojom elektromagnetického rušenia v zmysle nariadenia vlády SR č. 194/2005 Z. z. o elektromagnetickej kompatibilite v znení nariadenia vlády SR č. 318/2007 Z. z. Navrhovanou úpravou sa docieli jednotný postup pri kontrole a ukladaní sankcií za porušenie podmienok pre všetky zariadenia, na ktoré sa vzťahuje navrhovaná zmena § 38 ods. 2 písm. b) zákona o elektronických komunikáciách v spojení s navrhovanou zmenou § 36 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách.

K bodu 45

Písmeno c) sa vypúšťa vzhľadom na to, že v praxi je možné toto písmeno zaradiť pod iný spôsob výkonu dohľadu, napríklad § 38 ods. 1 písm. a).

K bodu 46

Písmeno e) bolo spresnené tak, aby bolo zrejmé, že sa jedná o ochranné opatrenia ukladané podľa § 39 zákona o elektronických komunikáciách a nie o iné ochranné opatrenia.

K bodu 47

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

K bodu 48

Písmeno d) bolo logicky spresnené, aby mali zamestnanci ÚREKPS povinnosť sa preukázať služobným preukazom len pri fyzickej kontrole.

K bodu 49

Oprava vnútorného odkazu v dôsledku vloženia nového odseku 1. Dopĺňaný text súčasne odstraňuje problém aplikačnej praxe. Keďže povinnosť poskytnutia informácií je všeobecne upravená v § 40 a zároveň samostatne v § 38 ods. 6, v praxi bol problém získať od podnikov požadované informácie, keďže nebolo zrejmé, či aj počas výkonu kontroly má podnik poskytnúť ÚREKPS informácie podľa § 40 alebo podľa § 38 ods. 6 písm. a).

K bodu 50

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku 1.

K bodu 51

Rozšírenie povinnosti podniku na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS požadovať aj informácie, ktoré sú potrebné na overovanie plnenia podmienok a povinností podľa akéhokoľvek rozhodnutia vydaného ÚREKPS. Spresnenie § 40 tak, aby bolo zrejmé, že ÚREKPS môže žiadať informácie alebo doklady aj v súvislosti s prijatím podania a sťažnosti, žiadosti o mimosúdne riešenie sporov podľa § 75 alebo v spojitosti s právomocou ÚREKPS podľa § 6 ods. 3 písm. j.

K bodu 52

Rozširujú sa povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie potrebné na cenovú reguláciu. Rozšírenie tejto povinnosti je potrebné vzhľadom na pôsobnosť ÚREKPS ako národného regulátora a cenového orgánu v oblasti regulácie elektronických komunikácií, zabezpečovania medzinárodných vzťahov v oblasti elektronických komunikácií na úrovni regulačných orgánov a aktívneho podieľania sa ÚREKPS na činnosti Orgánu európskych regulátorov pre elektronické komunikácie, ako aj ochrany záujmov koncových užívateľov s ohľadom na kvalitu a ceny služieb. Rozšírenie povinnosti podniku predložiť na základe písomnej a odôvodnenej žiadosti ÚREKPS informácie na cenovú reguláciu je potrebné pre efektívne určenie metódy kalkulácie cien rozhodnutím ÚREKPS.

K bodu 53

Návrh rozširuje možnosť podnikov overiť si dôveryhodnosť záujemcu o uzavretie zmluvy.

K bodu 54

Vypúšťa sa možnosť oznámenia podstatnej zmeny zmluvných podmienok telefonicky, keďže takéto oznámenie nemusí byť preukázateľné, presné a môže byť zneužité na rôzne marketingové ponuky.

K bodu 55

Spresňuje sa umiestnenie odkazu 37.

K bodu 56

Mimoriadna udalosť sa nahrádza krízovou situáciou. Krízová situácia je v zmysle zákona č. 387/2002 Z. z. o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu v znení neskorších predpisov širší pojem, ktorý zahŕňa aj mimoriadnu situáciu. Zavádza sa definícia prednostného volania.

K bodu 57

Nahrádzajú sa slová „mimoriadnych udalostí“, nakoľko krízová situácia je širší pojem.

K bodu 58

Úprava má za cieľ jednoznačne previazať písomnú formu na definíciu písomnej formy podľa Občianskeho zákonníka. .

K bodu 59

Súčasné znenie zákona považuje za účastníka každého koncového užívateľa, ktorý s podnikom uzatvoril zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pričom pod pojem koncový užívateľ podľa zákonnej definície spadajú aj užívatelia – poskytovatelia obsahových služieb (vysielatelia televíznych a rozhlasových programových služieb a poskytovatelia retransmisie), ktorým podnik poskytuje elektronické komunikačné služby prenosu obsahovej služby (šírenie rozhlasovej a televíznej programovej služby a retransmitovaných programových služieb). Povinné náležitosti ustanovené v § 44 odsekoch 2 a 3 sú na poskytovanie služieb prenosu obsahových služieb neaplikovateľné z dôvodu špecifického charakteru poskytovaných služieb, pri ktorých podnik s ohľadom na druh poskytovanej služby nemá možnosť zabezpečiť splnenie zákonom požadovaných náležitostí.

K bodu 60

Zadefinovanie podstatných zmien zmluvných podmienok je dôležité vzhľadom na ich oznamovanie účastníkovi a právo účastníka odstúpiť od zmluvy v prípade, že neakceptuje podstatné zmeny zmluvných podmienok. Absencia definície podstatných zmluvných podmienok vytvára právnu neistotu jednak pre účastníka, ktorý by mal byť informovaný najmä o možnosti odstúpiť od zmluvy pri zmene ceny, pričom by mal vopred poznať spôsob zmeny ceny alebo o závažných dôvodoch na zmenu ceny (Rozsudok Súdneho dvora EÚ C-472/10), a jednak pre podnik, aby bolo zrejmé, že za podstatné zmeny zmluvy je možné považovať iba zmeny zmluvy v neprospech účastníka.

K bodom 61 a 62

Legislatívno-technická zmena vyvolaná vložením nového odseku.

K bodu 63

Zmena reflektuje judikatúru Súdneho dvora Európskych spoločenstiev. Podľa rozhodnutí predmetného súdu regulátor musí vypočítať vždy čisté náklady univerzálnej služby a v prípade, ak poskytovanie univerzálnej služby je pre podnik neprimeraným zaťažením, rozhodnúť o výške úhrady čistých nákladov.

K bodu 64

Cieľom návrhu je odstránenie možnosti rôzneho výkladu súčasného znenia a zosúlaďuje znenie s článkom 9 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES týkajúcej sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií (smernica o súkromí a elektronických komunikáciách).

K bodu 65

Navrhuje sa spresnenie znenia s cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi.

K bodu 66

Navrhuje sa, aby povinnosť urobiť ochranné opatrenie na rušenom zariadení mal aj užívateľ zariadenia.

K bodu 67

Navrhované zmeny majú zabezpečiť, aby bol § 67 lepšie aplikovateľný v praxi. Zavádza sa nový mechanizmus konzultácie s dotknutými stranami pre § 67. Taktiež sa navrhuje nový odsek 5, ktorý bližšie špecifikuje dotknutú stranu pre účely konaní podľa § 67.

K bodu 68

K § 67a

Zavádzajú sa nové pojmy, ktoré vychádzajú zo smernice o znižovaní nákladov. Pojem „iné služby“ zahŕňa tie typy služieb, ktorých infraštruktúru je možné využiť pri budovaní vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí. Patrí sem výroba, preprava alebo distribúcia plynu, výroba, prenos a distribúcia elektriny, zabezpečovanie verejného osvetlenia, výroba, distribúcia a dodávka tepla, prevádzkovanie verejnej kanalizácie a prevádzka železničnej a cestnej infraštruktúry, prístavov a leteckej infraštruktúry. Pojem „prevádzkovateľ siete“ zahŕňa okrem podnikov v zmysle § 5 odsek 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách aj osoby prevádzkujúce fyzickú infraštruktúru (fyzickou infraštruktúrou je v zmysle návrhu akákoľvek časť siete alebo siete určenej na poskytovanie iných služieb podľa § 67a ods. 1 písm. a), do ktorej je možné umiestniť vedenie alebo telekomunikačné zariadenie, ako aj prvky, ktoré nie sú súčasťou žiadnej siete, ale je možné využiť ich na jej umiestnenie), osoba poverená výstavbou elektronickej komunikačnej siete, siete určenej na poskytovanie iných služieb alebo fyzickej infraštruktúry (pre prípad, kedy výstavbu siete nezabezpečuje priamo jej prevádzkovateľ ale iná osoba). Pojem „vysokorýchlostná sieť“ bol zavedený s cieľom odlíšiť prvky (vedenia a zariadenia) vysokorýchlostnej siete od ostatných typov sietí. Potreba odlíšenia vyplýva zo základného cieľa smernice o znižovaní nákladov, ktorým je podpora rozvoja vysokorýchlostných sietí. Ako rozhodujúce kritérium pre odlíšenie oboch typov sietí bola použitá rýchlosť pripojenia v jednom smere (30 Mbit/s), pričom rýchlosť pripojenia je potrebné chápať ako minimálnu

rýchlosť, ktorú je daná sieť schopná zabezpečiť. Pojem „stavba“ sa definuje s cieľom identifikovať konkrétne typy stavieb, na ktoré sa vťahujú povinnosti vyplývajúce z tohto zákona. „Fyzická infraštruktúra v budove“ predstavuje takú fyzickú infraštruktúru umiestnenú v budove, ktorú je možné využiť na zriadenie prístupových sietí, ktoré spájajú koncový bod v priestoroch užívateľa s prístupovým bodom. Jedná sa najmä o káblovody a rúry, do ktorých je možné umiestniť vedenie bez toho, aby bolo potrebné zasahovať do konštrukcie budovy. Patrí sem aj fyzická infraštruktúra umiestnená v spoločných zariadeniach budovy (spoločné priestory, chodby, garáže, strechy a pod.). „Prístupovým bodom“ je bod ktorý je súčasťou elektronickej komunikačnej siete, je umiestnený vo vnútri alebo mimo budovy a ku ktorému je z jednej strany pripojená elektronická komunikačná siete a z druhej strany sú pripojené účastnícke vedenia, resp. vedenia, ktoré zabezpečujú pripojenie účastníkov k elektronickej komunikačnej sieti. Sprístupnením koncového bodu sa podnikom umožní pripojiť účastníkov sídliacich v konkrétnej budove k svojej elektronickej komunikačnej sieti, a to buď priamo využitím existujúceho účastníckeho vedenia, alebo prostredníctvom vysokorýchlostnej fyzickej infraštruktúry v budove, do ktorej budú môcť umiestniť vlastné účastnícke vedenie.

V odseku 2 sa prevádzkovateľom siete dáva právo a v prípade žiadosti zo strany podniku ukladá povinnosť rokovať o poskytnutí prístupu k nimi prevádzkovanej fyzickej infraštruktúre. Prevádzkovateľ siete je povinný poskytnúť prístup za účelom umiestnenia vedenia alebo telekomunikačného zariadenia vysokorýchlostnej elektronickej komunikačnej siete na základe zmluvy a za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok vrátane ceny. Podnik žiadajúci o prístup je povinný poskytnúť okrem kontaktných údajov aj základné informácie o vedeniach a telekomunikačných zariadeniach, pre ktoré chce fyzickú infraštruktúru využiť. Tieto informácie sú nevyhnutné na to, aby prevádzkovateľ siete mohol vyhodnotiť vhodnosť ním prevádzkovanej fyzickej infraštruktúry pre umiestnenie konkrétnych vedení a zariadení.

V odsekoch 3 a 4 sa uvádzajú príklady konkrétnych dôvodov, kedy prevádzkovateľ siete môže odmietnuť poskytnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre a stanovuje sa lehota, v rámci ktorej je prevádzkovateľ siete povinný oznámiť žiadajúcemu podniku dôvody pre odmietnutie prístupu k fyzickej infraštruktúre.

Podľa odsekov 5 až 7 ak prevádzkovateľ siete odmietol poskytnúť prístup, pričom dôvody ktoré v odmietnutí uviedol nie sú z pohľadu žiadajúceho podniku relevantné, ak prevádzkovateľ neodpovedal na žiadosť podniku v lehote dvoch mesiacov, alebo ak podmienky prístupu nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie sprístupnenia fyzickej infraštruktúry alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko.

Uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí sa má dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infraštruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľvek tretej strany. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

V odseku 9 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67b

Odsek 1 ukladá povinným osobám (ústredné orgány štátnej správy, miestne orgány štátnej správy, vyššie územné celky a obce) a prevádzkovateľom sietí, aby na základe písomnej žiadosti podniku poskytli základné informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry a informácie o plánovaných alebo prebiehajúcich stavbách, ktorých súčasťou je fyzická infraštruktúra. Na základe týchto informácií bude podnik schopný rozhodnúť sa o ďalšom postupe a spôsobe výstavby vysokorýchlostnej siete. Na základe informácie o dostupnosti existujúcej fyzickej infraštruktúry môže podnik požiadať o podrobnejšie informácie o charaktere tejto fyzickej infraštruktúry. Informácia o plánovaných, resp. prebiehajúcich stavbách poskytne podniku podklady pre rozhodovanie o prípadnej koordinácií stavebných prác s cieľom využiť prebiehajúcu alebo plánovanú výstavbu na umiestnenie vedení alebo zariadení vysokorýchlostných sietí. Podnik je v žiadosti povinný, okrem kontaktných údajov, jednoznačne identifikovať geografickú oblasť, v ktorej plánuje umiestniť vedenia alebo telekomunikačné zariadenia. Povinnosť poskytnúť informácie sa na povinnú osobu vzťahuje iba v prípade, že takéto informácie má k dispozícii. Prevádzkovateľ siete sprístupní takéto informácie za primeraných, nediskriminačných a transparentných podmienok. Informácie, ktoré podnik takto získa nesmú byť použité na iné účely, ako je budovanie vysokorýchlostnej siete.

Podľa odseku 5 je prevádzkovateľ siete povinný umožniť podniku na jeho žiadosť prieskum tých častí fyzickej infraštruktúry, o ktorých podnik získal informáciu na základe žiadosti podľa odseku 1.

V prípade ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie podľa odseku 1 do dvoch mesiacov odo dňa podania žiadosti, odmietne prieskum na mieste alebo neuvedie dôvody pre odmietnutie prieskumu do jedného mesiaca odo dňa predloženia žiadosti, alebo podmienky sprístupnenia informácií nie sú primerané, nediskriminačné a transparentné, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 8. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 8 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií, odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete.

Podľa odseku 9 ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, ÚREKPS nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa

doručenia návrhu ÚREKPS. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 10 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67c

V odseku 1 sa prevádzkovateľom siete dáva právo, a v prípade stavebných prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov povinnosť, vyhovieť žiadosti zo strany podniku o koordináciu činností spojených s uskutočnením stavby. Cieľom takejto koordinácie je využiť prebiehajúcu výstavbu, najmä výkopové práce, na umiestnenie vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete.

V odseku 2 sú uvedené prípady, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku o koordináciu. Ide o situácie, v ktorých by koordinácia vyvolala vznik dodatočných nákladov, prípadne ak by v dôsledku koordinácie došlo k nedodržaniu termínov stanovených na ukončenie činností spojených s uskutočnením stavby, v dôsledku čoho by mohlo dôjsť k čiastočnému alebo úplnému nepreplateniu prác z prostriedkov Európskej únie. Ďalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti o koordináciu je prípad, kedy by v dôsledku koordinácie stratil prevádzkovateľ siete kontrolu nad koordináciou stavby. To sa týka najmä prípadov, kedy rozsah prác a objem nákladov vyvolaný umiestnením vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete prevyšuje rozsah prác a objem nákladov prevádzkovateľa siete. Ďalším prípadom, kedy prevádzkovateľ siete nie je povinný vyhovieť žiadosti podniku, je predloženie žiadosti o koordináciu podnikom v lehote kratšej ako tridsať dní pred predpokladaným termínom predloženia podkladov prevádzkovateľom siete stavebnému úradu. Posledným prípadom sú situácie, kedy je prevádzkovateľ siete na základe povinností vyplývajúcich z osobitného predpisu povinný realizovať stavbu v čo najkratšom čase, napríklad z dôvodu minimalizácie dopadov napr. havarijných situácií.

Podmienky koordinácie sa dohodnú v zmluve medzi podnikom a prevádzkovateľom siete, pričom všetky odôvodnené náklady vyvolané koordináciou hradí podnik.

Podľa odsekov 4 a 5, pokiaľ v prípade prác úplne alebo čiastočne financovaných z verejných prostriedkov k uzavretiu zmluvy nedôjde do jedného mesiaca odo dňa doručenia žiadosti podnikom, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 5. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 5 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie návrhu na uzavretie zmluvy, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 7 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67d

Odsek 1 stanovuje rozsah informácií o prebiehajúcich alebo plánovaných stavbách, ktoré sú prevádzkovatelia sietí povinní poskytnúť podniku na základe písomnej žiadosti o koordináciu činností spojených s uskutočňovaním stavby.

Odseky 2 až 4 ukladajú prevádzkovateľom sietí povinnosť poskytnúť informácie podľa odseku 1 pre rôzne štádiá povoľovacieho konania v závislosti od režimu povoľovania stavieb.

Odsek 5 určuje prevádzkovateľom sietí dvojtýždňovú lehotu na poskytnutie informácií a stanovuje náležitosti písomnej žiadosti podniku. Poskytnutie informácií možno odmietnuť len v prípade, ak boli zverejnené elektronicky, alebo ak ich neposkytnutie vyplýva z odseku 7.

Podľa odsekov 8 až 10, ak prevádzkovateľ siete neposkytne podniku informácie v lehote dvoch týždňov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu, pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 9. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 9 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, resp. druhu fyzickej infraštruktúry, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť, a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace, a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 11 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

K §67e

V odseku 1 sa zavádza povinnosť, aby všetky novopostavené budovy a budovy, ktoré prechádzajú stavebnými úpravami vnútorných rozvodov, na ktorých uskutočnenie je potrebné stavebné povolenie, boli vybavené vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom. Cieľom je zabezpečiť, aby sa v takýchto budovách zjednodušilo inštalovanie vysokorýchlostných sietí.

Odsek 2 ustanovuje výnimky z povinnosti podľa odseku 1 pre určité druhy stavieb, pri ktorých by uvedené nebolo účelné, alebo by viedlo k neúmerným nákladom.

K § 67f

Odsek 1 ukladá prevádzkovateľovi siete, ktorý prevádzkuje alebo vlastní prístupový bod, povinnosť umožniť podniku zriadenie siete až po tento prístupový bod.

Odsek 2 určuje okolnosti, za ktorých je prevádzkovateľ siete prevádzkujúci fyzickú infraštruktúru v budove alebo jej vlastník povinný umožniť podniku prístup k tejto infraštruktúre za účelom umiestnenia vedení alebo telekomunikačných zariadení vysokorýchlostnej siete. Ide o situácie, kedy by vybudovanie paralelnej fyzickej infraštruktúry nebolo technicky uskutočniteľné, bolo by uskutočniteľné len s neprimeraným obmedzením využívania cudzích nehnuteľností, alebo na jej vybudovanie správca budovy neudelil súhlas do tridsiatich dní odo dňa predloženia žiadosti podnikom. Cieľom tejto úpravy je predchádzať situáciám, kedy by vlastník fyzickej infraštruktúry v budove odmietal poskytnúť podniku

prístup k tejto infraštruktúre aj napriek tomu, že podnik nie je z objektívnych dôvodov schopný vybudovať paralelnú fyzickú infraštruktúru v budove.

Odsek 3 špecifikuje náležitosti žiadosti o sprístupnenie prístupového bodu, resp. fyzickej infraštruktúry v budove.

Podľa odsekov 5 až 7, ak prevádzkovateľ siete prevádzkujúci prístupový bod alebo fyzickú infraštruktúru v budove alebo vlastník prístupového bodu alebo fyzickej infraštruktúry v budove nevyhovie žiadosti podniku o zriadenie siete po prístupový bod alebo o sprístupnenie fyzickej infraštruktúry v budove v lehote dvoch mesiacov, je ktorákoľvek zo strán oprávnená predložiť ÚREKPS návrh na riešenie sporu pričom tento návrh musí, okrem náležitostí podľa správneho poriadku, obsahovať aj náležitosti špecifikované v odseku 6. Dokladom preukazujúcim nedosiahnutie dohody, ktorý musí návrh podľa odseku 6 obsahovať, môže byť napríklad písomné odmietnutie poskytnutia informácií, odmietnutie prieskumu na mieste, alebo márne uplynutie lehoty na vyjadrenie zo strany prevádzkovateľa siete. ÚREKPS pri riešení sporu spolupracuje s dotknutými orgánmi, ktorými sú, podľa charakteru sporu, Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, Dopravný úrad, stavebné úrady, špeciálne stavebné úrady a okresné úrady v sídle kraja. Zavádza sa povinnosť dotknutých orgánov poskytnúť ÚREKPS súčinnosť a to najmä formou poskytnutia záväzného stanoviska v tej časti sporu, ktorá patrí do kompetencie dotknutého orgánu. Bez toho, aby dotknuté orgány poskytli ÚREKPS súčinnosť, tento nebude schopný rozhodnúť spor v časti, ktorá je v kompetencii dotknutého orgánu. V záujme dodržania lehôt stanovených pre riešenie sporov je potrebné, aby dotknuté orgány poskytli svoje záväzné stanoviská v čo najkratšom čase. Lehota na vyriešenie sporu je stanovená na dva mesiace odo dňa doručenia návrhu ÚREKPS. Konanie sa preruší do dňa, kedy dotknutý orgán úradu doručí záväzné stanovisko. Lehotu je možné predĺžiť najviac o dva mesiace a to najmä v prípadoch, ak je pre rozhodnutie sporu potrebné stanovisko dotknutých orgánov.

V odseku 8 sa stanovujú dôvody pre zastavenie konania o riešení sporu zo strany ÚREKPS.

Podľa odseku 9 je správca alebo vlastník budovy povinný umožniť podniku ukončiť svoju vysokorýchlostnú sieť v priestoroch účastníka, ktorý s ukončením siete vo vlastných priestoroch súhlasí, a to aj v prípade, ak budova nie je vybavená fyzickou infraštruktúrou alebo ak nie je možné využiť existujúcu fyzickú infraštruktúru. V takýchto prípadoch si však podnik musí počínať tak, aby nespôsobil škodu a neobmedzil vlastníka alebo užívateľa nehnuteľnosti.

Podľa odseku 10 sa má uľahčenie budovania vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí dosiahnuť vďaka rozsiahlym a všadeprítomným fyzickým infraštruktúram, ako sú siete na dodávku elektriny, plynu, a vody, splaškové a kanalizačné systémy či siete vykurovania a dopravných služieb, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vlastnícke práva akejkoľvek tretej strany. Povinnosťou sprístupniť fyzickú infraštruktúru by nemali byť dotknuté práva vlastníka pozemku alebo budovy, v rámci ktorých sa infraštruktúra nachádza.

K § 67g

Zavádza sa povinnosť pre MDVRR SR oznámiť Európskej komisii, ktorý úrad je určený na riešenie sporov podľa § 67a až 67f, ako aj každú zmenu v oznámených údajoch ešte predtým, ako táto zmena nadobudne účinnosť.

K bodu 69

Zmenšuje sa šírka ochranného pásma. V praxi je nie vždy možné dodržať trojmetrovú šírku ochranného pásma, navyše pôvodná šírka pásma obmedzuje vlastníkov pozemkov najmä v zastavaných územiach.

K bodu 70

Stanovujú sa spodné hranice sankcií. Horné hranice sankcií sa stanovujú ako percentuálny podiel z dosiahnutého ročného obratu s cieľom dôsledne naplniť princíp materiálnej rovnosti (§ 3 ods. 5 správneho poriadku), nediskriminácie, primeranosti a objektívnosti (§ 11 ods. 1 zákona o elektronických komunikáciách). Podnikom s rozdielnou ekonomickou výkonnosťou by mali byť ukladané pokuty takým spôsobom, aby bol objektívne naplnený preventívny a represívny charakter sankcie s prihliadnutím na vyššie uvedené princípy.

K bodu 71

Navrhované znenie definuje obrat pre účely navrhovaného § 73 ods. 1, 2 a 3 rovnakým spôsobom, ako je obrat definovaný v § 3 ods. 5 zákona č. 136/2001 o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov pre potreby Protimonopolného úradu Slovenskej republiky.

K bodu 72

Ide o legislatívno-technickú zmenu vnútorných odkazov vyvolanú vložením nového odseku.

K bodom 73 až 75

Navrhovaná úprava odstraňuje nedokonalosti ustanovenia § 75 zistené aplikačnou praxou. Navrhovaná úprava definuje ako predmet mimosúdneho riešenia sporov len prípady týkajúce sa správnosti úhrady a kvality služby. Podľa predloženého návrhu sa taktiež upravuje povinnosť účastníka uviesť v podaní poštovú adresu z dôvodu presnejšej identifikácie účastníka, dopĺňa sa procesnoprávna úprava pre prípad neúplného podania a upúšťa sa od písomnej dohody medzi účastníkmi predmetného konania.

K bodu 76

Dopĺňa sa nová možnosť zastavenia konania popri správnom poriadku. Bez takejto možnosti je rozsah sporov, ktoré by ÚREKPS musel riešiť veľmi široký a mnohokrát by ÚREKPS musel riešiť spor aj nad rámec svojich zákonných kompetencií.

K bodu 77

Dopĺňa sa prechodné ustanovenie pre prípady konaní, ktoré začali pred účinnosťou novely.

K bodu 78

Dopĺňa sa zoznam preberaných právne záväzných aktov Európskej únie o Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/61/EÚ z 15. mája 2014 o opatreniach na zníženie nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (Ú. v. EÚ L 155, 23.5.2014)

K Čl. II

Všeobecné technické požiadavky na navrhovanie stavieb v stavebnom zákone sa dopĺňajú o povinnosť vybaviť každú budovu vysokorýchlostnou fyzickou infraštruktúrou v budove a prístupovým bodom, pričom výnimkou sú budovy uvedené v § 67e zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.

K Čl. III

Predmetným návrhom sa v sadzobníku správnych poplatkov bod VII. Časť Elektronické komunikácie upravujú položky 99, 102 a 103 vzhľadom na navrhovanú úpravu § 67a až 67d, § 67f a § 37 zákona o elektronických komunikáciách. Zavádzajú sa nové poplatky za vydávanie dokladov o osobitnej odbornej spôsobilosti a za vykonanie skúšky osobitnej odbornej spôsobilosti v mimoriadnom termíne. Poznámky pod čiarou k odkazom 26 a 27e sa aktualizujú vzhľadom na skutočnosť, že terajšie znenie predmetných poznámok pod čiarou odkazuje na už zrušený zákon o elektronických komunikáciách.

K Čl. IV

Vzhľadom na potrebu implementácie Rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 1104/2011/EÚ je nevyhnutné aj pre Národný bezpečnostný úrad stanoviť pravidlá pri výkone pôsobnosti, ktorú vykonáva v spolupráci s MDVRR SR ako úrad pre VRS.

K Čl. V

Navrhuje sa účinnosť zákona od 1. januára 2016, s výnimkou šesťdesiateho ôsmeho bodu, ktorý nadobúda účinnosť 1. júla 2016.

Bratislava 27. mája 2015

Robert Fico, v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Ján Počiatek, v. r.

minister dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky