DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa predkladá ako iniciatívny a súčasne v nadväznosti na Správu o stave podnikateľského prostredia v SR s návrhmi na jeho zlepšenie, ktorá bola vzatá na vedomie uznesením vlády č. 172 zo dňa 16. apríla 2014.
S cieľom motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností sa v predkladanom návrhu zákona navrhuje úprava sankcií zohľadňujúca časové hľadisko pri dodatočnom priznaní a vyrubení správnej výšky dane. Zároveň sa navrhuje možnosť podať dodatočné daňové priznanie aj po začatí daňovej kontroly v lehote 15 dní, ktorého podanie bude mať za následok uloženie nižšej sankcie než v prípade vyrubenia dane správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly.
Súčasne sa pri ukladaní pokút zavádza absorpčná zásada, a to nadväzne na Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy schválené 13. februára 1991, ako aj na judikatúru slovenských súdov. Podmienkou uplatnenia absorpčnej zásady bude dopustenie sa viacerých správnych deliktov rovnakého druhu na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, za ktoré bude príslušný správca dane oprávnený uložiť úhrnnú pokutu podľa zákonného ustanovenia s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty.
Predkladaným zákonom sa zároveň navrhuje možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty priznanej platiteľovi DPH na úhradu nedoplatkov a tiež na úhradu pohľadávky členského štátu, a to na základe zaslanej žiadosti o poskytnutie medzinárodnej pomoci pri vymáhaní.
Predkladaným návrhom zákona sa tiež upravujú niektoré ustanovenia daňového poriadku na základe poznatkov z praxe tak, aby sa zefektívnila správa daní.
Prijatie navrhovaného zákona bude mať pozitívny a súčasne negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie a nebude mať sociálne vplyvy ani vplyvy na zamestnanosť, životné prostredie a informatizáciu spoločnosti.
Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, inými zákonmi a všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie v zmysle čl. 2 ods. 1 Legislatívnych pravidiel vlády Slovenskej republiky.
Účinnosť zákona sa navrhuje 1. januára 2016 okrem čl. I bodov 16 a 17, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2016.
2
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Pri navrhnutej zmene výpočtu sankcie nie je možné kvantifikovať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy z dôvodu, že nie je možné predpokladať výšku dorubenej dane po daňovej kontrole, ani na základe podaného dodatočného daňového priznania. Nie je možné predpokladať, koľko daňových subjektov podá dodatočné daňové priznanie, ktorým si zvýši daňovú povinnosť ani dobu, ktorá uplynie od pôvodnej lehoty splatnosti dane, ktorá sa zohľadňuje pri navrhovanom výpočte pokuty. Taktiež nie je možné predpokladať počet vykonaných daňových kontrol, na základe ktorých bude vyrubený rozdiel dane.
Ďalšou navrhovanou úpravou je možnosť použiť sumu dane z pridanej hodnoty, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba podľa zákona o DPH, na jej nedoplatky u správcu dane v SR. Rovnako sa navrhuje aby príslušný orgán SR mohol požiadať príslušný orgán členského štátu o poukázanie sumy dane z pridanej hodnoty o ktorú žiada daňový subjekt v tomto štáte, ak má tento daňový subjekt nedoplatky u správcu dane v SR.
Nakoľko nie je možné predpokladať, koľko osôb požiada o vrátenie dane z pridanej hodnoty ani výšku priznanej dane a tiež nemožno predpokladať koľko z uvedených osôb zároveň bude mať nedoplatky u správcu dane v SR, nie je možné kvantifikovať pozitívny vplyv na rozpočet.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
3
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Charakter navrhovaných zmien a doplnení neumožňuje kvantifikovať výšku pozitívneho vplyvu na rozpočet verejnej správy.
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Štátny rozpočet
0
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
1 000
0
0
0
Štátny rozpočet
1 000
0
0
0
- Ministerstvo financií SR
1 000
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Rozpočet verejnej správy (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
0
0
0
0
Štátny rozpočet
0
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
Výdavky verejnej správy celkom
1 000
0
0
0
Štátny rozpočet
1 000
0
0
0
- Ministerstvo financií SR
1 000
0
0
0
Obce
0
0
0
0
VÚC
0
0
0
0
Sociálna poisťovňa
0
0
0
0
zdravotné poisťovne
0
0
0
0
4
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (ESA2010)
Financovanie (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-1 000
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
-1 000
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
- Ministerstvo financií SR
-1 000
0
0
0
z toho vplyv na obce
0
0
0
z toho vplyv na VÚC
0
0
0
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
0
0
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
1 000
0
0
0
* úspora má znamienko (-)
Vplyv na rozpočet verejnej správy (cash)
Financovanie (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky resp. zníženie príjmov)
-1 000
0
0
0
z toho vplyv na ŠR
-1 000
0
0
0
- Všeobecná pokladničná správa
0
0
0
0
- Ministerstvo financií SR
-1 000
0
0
0
z toho vplyv na obce
0
0
0
z toho vplyv na VÚC
0
0
0
z toho vplyv na Sociálnu poisťovňu
0
0
0
z toho vplyv na zdravotné poisťovne
0
0
0
financovanie zabezpečené v rozpočte
0
0
0
ostatné zdroje financovania
0
0
0
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora *
1 000
0
0
0
* úspora má znamienko (-)
5
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
Úbytok príjmov verejných financií bude finančne krytý očakávaným zvýšeným výberom ostatných druhov daní a sankcií.
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
V návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony sa navrhuje úprava pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia.
Taktiež sa navrhuje oprávnenie použiť sumu dane z pridanej hodnoty priznanej platiteľovi DPH z členského štátu EÚ alebo zmluvného štátu na úhradu nedoplatkov platiteľa DPH. Rovnako sa navrhuje oprávnenie požadovať takúto sumu dane z pridanej hodnoty priznanej členským štátom EÚ na úhradu pohľadávky SR v rámci medzinárodnej pomoci pri vymáhaní. Použitím takejto sumy dane dôjde k úhrade nedoplatkov daňového subjektu.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
X iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Kvantifikácia predpokladá negatívny akruálny vplyv na rozpočet verejnej správy na úrovni 1 000 tis. Eur v roku 2015.
Kvantifikácia výdavkov
Navrhovaná novela Daňového poriadku bude mať finančný dopad na zmeny v dotknutých IS, najmä ISFS-SD.
Podľa dopadov na zmenu procesu a teda aj funkcionalít IS a na základe odhadu prácnosti implementácie požadovaných zmien, predpokladáme potrebu finančného krytia v oblasti kapitálových výdavkov vo výške 1 000 000 € na rok 2015.
6
Tabuľka č. 5
(cash=ESA2010)
Štátny rozpočet - výdavky (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
1 000
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
1 000
0
0
0
(cash=ESA2010)
Rozpočet obcí - výdavky (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0
(cash=ESA2010)
Rozpočet VÚC - výdavky (v tis. eur)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
0
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
0
0
0
0
(cash=ESA2010)
Rozpočet verejnej správy - výdavky (v tis.
eur)
2015
2016
2017
2018
700
Kapitálové výdavky
1 000
0
0
0
710
Obstarávanie kapitálových aktív (kapitola MF SR)
1 000
0
0
0
Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.
7
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Návrhom zákona budú ovplyvnené podnikateľské subjekty, ktoré dodatočne priznajú vyššiu daň, ako uviedli v riadnom daňovom priznaní. Nakoľko nemožno predpokladať koľko subjektov využije navrhovaný postup, nemožno uviesť počet subjektov, ktoré budú návrhom ovplyvnené.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Návrh zákona bude mať pozitívny prínos na podnikateľské prostredie z dôvodu, že daňové subjekty aj po začatí daňovej kontroy budú môcť podať dodatočné daňové priznanie. Dodatočné náklady sa nepredpokladajú.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Návrhom nedôjde k zvýšeniu administratívnych nákladov podnikateľských subjektov.
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Pripravovaný návrh zákona neovplyvňuje fungovanie ani operácie na trhu.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Návrh bude motivovať daňové subjekty k riadnemu a včasnému plneniu daňových povinností.
8
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
k návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
1.Predkladateľ zákona:
Vláda Slovenskej republiky.
2.Názov návrhu zákona:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
3.Problematika návrhu zákona:
a)je upravená v práve Európskej únie:
Primárne právo:
-čl. 110 a 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
Sekundárne právo (prijaté po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009):
1.legislatívne akty:
-smernica Rady 2010/24/EÚ zo 16. marca 2010 o vzájomnej pomoci pri vymáhaní
pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 84, 31.3.2010),
-smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v
oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3. 2011) v platnom znení.
2.nelegislatívne akty:
-vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1189/2011 z 18. novembra 2011, ktorým sa
ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení smernice Rady 2010/24/EÚ o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok vyplývajúcich z daní, poplatkov a ďalších opatrení (Ú. v. EÚ L 302, 19.11.2011).
Sekundárne právo (prijaté pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - do 30. novembra 2009):
-nariadenie Rady (ES) č. 1798/2003 zo 7. októbra 2003 o administratívnej spolupráci
v oblasti dane z pridanej hodnoty a ktoré zrušuje nariadenie (EHS) č. 218/92 (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 9/zv. 1; Ú. v. EÚ L 264, 15.10.2003) v platnom znení.
b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie:
9
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 533/03, Commission of the European Communities v. Council of the European Union, [2006],
-rozhodnutie Súdneho dvora vo veci C - 349/03, Commission of the European Communities v. United Kingdom of Great Britain and Northern Ireland, [2005].
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)Lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia: bezpredmetné.
b)Lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov: bezpredmetné.
c)Proti SR nebolo začaté konanie o porušení Zmluvy o fungovaní Európskej únie podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
d) Bezpredmetné.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie:
Úplný.
6. Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky.
10
Osobitná časť
K čl. I
K bodom 1 a 2
Navrhuje sa sprístupniť informácie, ktoré sú daňovým tajomstvom Ministerstvu pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR na účel plnenia úloh vyplývajúcich z čl. 95a nariadenia Komisie (ES) č. 555/2008 z 27. júna 2008, ktorým sa ustanovujú podrobné pravidlá vykonávania nariadenia Rady (ES) č. 479/2008 o spoločnej organizácii trhu s vínom, pokiaľ ide o podporné programy, obchod s tretími krajinami, výrobný potenciál a kontroly vo vinárskom sektore. V zmysle tohto ustanovenia je povinnosťou členských štátov prijať opatrenia umožňujúce kontrolným orgánom vo vinárskom sektore prístup k informáciám obsiahnutým v elektronickom systéme pre prepravu a kontrolu výrobkov podliehajúcich spotrebnej dani (EMCS). Ďalej sa navrhuje, aby osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bola aj Slovenská obchodná inšpekcia, nakoľko táto zasiela finančnej správe podnety, na základe ktorých daňové úrady vykonajú preverovanie, avšak je účelné výsledky vykonaného preverovania spätne oznámiť Slovenskej obchodnej inšpekcii ako orgánu štátnej správy, ktorý ich môže využiť na účely plnenia svojich úloh. Súčasne sa navrhuje, aby ďalšou osobou oprávnenou oboznamovať sa s daňovým tajomstvom bol Protimonopolný úrad na účely plnenia úloh v oblasti ochrany hospodárskej súťaže.
K bodom 3 a 4
Ustanovenie § 13 sa navrhuje doplniť tak, aby osoba povinná doručovať podania elektronickými prostriedkami, ktorá nedoručila podanie elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, bola vyzvaná na správne doručenie podania. Ak osoba uvedenej výzve nevyhovie, bude sa takéto podanie považovať za nepodané, o čom sa jej zašle oznámenie. Zároveň sa spresňuje, že podania, ktoré majú predpísanú štruktúrovanú formu (napr. daňové priznanie, súhrnný výkaz, kontrolný výkaz), ktoré osoba povinne komunikujúca elektronicky (§ 14 ods. 1 zákona) doručí inak ako elektronickými prostriedkami podpísané zaručeným elektronickým podpisom alebo v súlade s dohodou uzavretou so správcom dane, sa naďalej budú považovať za nedoručené.
K bodu 5
Navrhuje sa, aby daňový subjekt mohol podať dodatočné daňové priznanie aj v lehote do 15 dní po spísaní zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručení oznámenia o daňovej kontrole, doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo po doručení oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň. Cieľom tejto úpravy je motivovať daňové subjekty, aby aj po začatí daňovej kontroly mali možnosť upraviť výšku svojej daňovej povinnosti podaním dodatočného daňového priznania za príslušné zdaňovacie obdobie, za ktoré sa vykonáva daňová kontrola, nakoľko sa súčasne navrhuje znížená sadzba pokuty v porovnaní s pokutou ukladanou za zistený rozdiel dane správcom dane podľa § 155 ods. 1 písm. f).
11
K bodom 6 a 7
Navrhuje sa spresniť okruh subjektov, ktoré poskytujú platobné služby, ku ktorým popri bankách patria aj napr. inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, či platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie. Nadväzne na uvedené sa navrhuje úprava príslušných poznámok pod čiarou.
K bodu 8
Ustanovenie sa navrhuje doplniť o povinnosť poštového podniku oznamovať okrem iných údajov potrebných na účely správy daní aj informácie o zásielkach doručovaných na dobierku, nakoľko ide o najčastejší spôsob platenia za tovar pri obchodovaní prostredníctvom internetu.
K bodu 9
Ide o zosúladenie pojmov so zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách.
K bodu 10
S cieľom zabezpečiť informácie potrebné na účely správy daní sa navrhovanou úpravou navrhuje doplniť povinnosť ďalším osobám obchodujúcim prostredníctvom internetu oznámiť na výzvu požadované údaje. Vydavatelia tlače, prevádzkovatelia webových sídiel, poskytovatelia webhostingu, registrátori a držitelia domén budú na výzvu správcu dane povinní oznámiť totožnosť a adresu zadávateľa inzerátu, užívateľa internetových služieb a iné údaje potrebné na účely správy daní. V prípade užívateľov pôjde najmä o klientov tých podnikateľov, ktorí obchodujú prostredníctvom svojich webových sídiel.
K bodom 11 až 13
Z ustanovení o doručovaní písomností elektronickými prostriedkami sa navrhuje vypustiť ministerstvo financií z dôvodu, že od novembra 2016 bude postupovať pri doručovaní svojich písomnosti podľa zákona č. 305/2011 Z. z. (zákon o e-Governmente). Súčasne sa navrhuje, aby finančné riaditeľstvo na svojom webovom sídle zverejňovalo okrem podrobností aj podmienky elektronickej komunikácie a poskytovania elektronických služieb.
K bodom 14, 15 a 18
Ide o legislatívno-technickú úpravu – zosúladenie znení s ostatnými ustanoveniami daňového poriadku.
K bodom 16 a 17
Navrhuje sa mesačne aktualizovať zoznam daňových dlžníkov podľa stavu k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, u ktorých úhrnná výška daňových nedoplatkov presiahla 170 eur a zverejňovať ho vždy do konca kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa zoznam vyhotovuje za účelom lepšej informovanosti daňových subjektov. Súčasne sa ponecháva zverejňovanie zoznamov daňových dlžníkov obcou tak, ako doteraz.
K bodu 19
Nadväzne na návrh novely zákona o DPH, ktorým sa navrhuje umožniť platiteľom dane
12
z pridanej hodnoty rozhodnúť sa pre uplatňovanie osobitnej úpravy dane z pridanej hodnoty na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, navrhuje sa doplnenie § 52 daňového poriadku o nový zoznam týchto platiteľov s návrhom údajov, ktoré tento zoznam bude obsahovať.
K bodom 20, 24 a 26
Nadväzne na úpravu článku II tohto návrhu zákona sa navrhuje rovnaký spôsob použitia sumy dane z pridanej hodnoty, o ktorej vrátenie požiadala zahraničná osoba, vo výške priznanej Daňovým úradom Bratislava, ako v prípade daňového preplatku, alebo nadmerného odpočtu, ktorú možno použiť na úhradu pohľadávky členského štátu, ktorý požiadal Slovenskú republiku o medzinárodnú pomoc pri vymáhaní. Zároveň sa navrhuje upraviť aj deň platby v prípade použitia priznanej sumy dane z pridanej hodnoty. Za účelom jednoznačnosti sa navrhuje ustanoviť, že použitie daňového preplatku, nadmerného odpočtu, spotrebnej dane a dane z pridanej hodnoty alebo nadmerného odpočtu uplatneného skupinou podľa § 79 sa považuje za ich vrátenie.
Z dôvody duplicity sa zároveň v bode 24 navrhuje vypustiť preúčtovanie preplatku na daňovú pohľadávku na žiadosť daňového subjektu, nakoľko v § 55 ods. 6 je ustanovené, že nesprávne označenú platbu, resp. preplatok správca dane použije na úhradu pohľadávky na dani, na ktorú bola platba určená.
K bodu 21
Z dôvodu, že proti rozhodnutiu o zrušení registrácie je možné podať odvolanie, navrhuje sa povinnosť vrátiť osvedčenie o registrácii až po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia.
K bodu 22
Nakoľko spôsob podania je upravený vo všeobecnej časti daňového poriadku, z dôvodu duplicity sa navrhuje vypustiť z ustanovenia o odvolaní spôsob podania odvolania.
K bodom 23 a 29
Nadväzne na bod 3, ktorým sa do § 13 vkladá nový odsek, sa navrhuje úprava vnútorných odkazov v uvedených ustanoveniach.
K bodu 25
Navrhuje sa umožniť nakladať s daňou z pridanej hodnoty, ktorú v podanom daňovom priznaní uplatnil platiteľ dane, ktorý príležitostne dodal nový dopravný prostriedok do iného členského štátu, rovnako ako s nadmerným odpočtom alebo spotrebnou daňou, pri ktorých bolo uplatnené ich vrátenie.
K bodu 27
Ustanovenie sa navrhuje doplniť tak, aby bolo možné zmeniť alebo zrušiť záložné právo aj z iných dôvodov, ktoré môžu v praxi nastať, napr. v nadväznosti na uznesenie súdu, ktorým bolo určené, že daňový dlžník sa nikdy nestal vlastníkom nehnuteľnosti.
13
K bodu 28
Do ustanovenia o zániku daňového nedoplatku sa navrhuje doplniť nový dôvod zániku nedoplatku, ktorým je zastavenie dedičského konania z dôvodu nemajetnosti poručiteľa, nakoľko v takom prípade už nie je žiadna možnosť vymáhať nedoplatok od dedičov. Súčasne sa navrhuje doplniť deň zániku daňového nedoplatku v prípadoch a v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády podľa § 160 ods. 3.
K bodom 30 až 35
S cieľom motivovať daňové subjekty k včasnému a riadnemu plneniu daňových povinností sa navrhuje úprava pokút s časovým prvkom závislosti tak, aby v prípade neskoršie vyrubenej dane bola uložená vyššia sankcia. V prípade, ak bude daň alebo rozdiel dane vyrubený správcom dane na základe výsledkov daňovej kontroly navrhuje sa uložiť pokutu vypočítanú ročnou sadzbou, ktorá sa určí ako trojnásobok základnej úrokovej sadzby ECB, pričom ak tento nedosiahne 10%, použije sa ročná sadzba 10% z dorubenej sumy dane za každý deň odo dňa pôvodnej splatnosti dane. Ak správca dane znížil nárok uplatnený v daňovom priznaní, pokuta sa počíta za každý deň omeškania odo dňa uplynutia lehoty na podanie daňového priznania, ktorým bol príslušný nárok uplatnený. Nakoľko v súlade s doterajším postupom finančnej správy je skutočnosťou rozhodujúcou pre uloženie pokuty deň podania DDP alebo deň právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola zvýšená daň, resp. znížený nárok na nadmerný odpočet a pod., ako rozhodný deň pre použitie základnej úrokovej sadzby ECB sa v prípade rozdielu dane vyrubenej správcom dane, resp. určenia rozdielu v sume, použije základná úroková sadzba ECB platná v deň doručenia rozhodnutia vydaného vo vyrubovacom konaní a pri ukladaní pokuty v prípade podania dodatočného daňového priznania, ktorým daňový subjekt zvýšil svoju daň, resp. znížil uplatnený nárok, sa použije základná úroková sadzba ECB platná v deň podania dodatočného daňového priznania.
Navrhovanou úpravou budú daňové subjekty motivované k podávaniu dodatočných daňových priznaní (DDP) čím skôr, a to aj po začatí daňovej kontroly, nakoľko na základe podaného DDP, ktorým si daňové subjekty priznajú vyššiu výšku dane, sa navrhuje počítať pokutu nižšou sadzbou, a to vo výške základnej úrokovej sadzby ECB ročne (najmenej 3 % ročne) pri podaní DDP do doručenia oznámenia o začatí daňovej kontroly, do spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručenia oznámenia o daňovej kontrole, doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie, do doručenia oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň, alebo do dňa doručenia oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok a vo výške dvojnásobku základnej úrokovej sadzby ECB ročne (najmenej 7% ročne) pri podaní DDP po doručení uvedených oznámení. Navrhuje sa sankciu uložiť najviac do výšky vyrubenej dane.
K bodu 36
Navrhovanou úpravou sa do daňového poriadku zavádza absorpčná zásada pri ukladaní pokút, a to nadväzne na Odporúčanie Výboru ministrov R (91) pre členské štáty o správnych sankciách, schválené Výborom ministrov 13. februára 1991, podľa ktorého sa požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd vzťahujú aj na správne trestanie. Nadväzne na uvedené odporúčanie ako aj na judikatúru slovenských súdov je
14
v prípade súbehu viacerých správnych deliktov tej istej osoby potrebné uložiť správnu sankciu podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na delikt najprísnejšie postihnuteľný.
Podmienkou uplatnenia navrhovanej úpravy absorpčnej zásady je dopustenie sa viacerých správnych deliktov, za ktoré sa ukladá pokuta, ktorej výška je určená rozpätím, napr. od 60 eur do 3 000 eur, do 50% sumy a pod. (nie pevnou sumou, ktorú možno určiť aj výpočtom) na rovnakom úseku verejnej správy jednou osobou, pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten správca dane, ktorý správne delikty zistil a ktorý v súlade so zásadou miestnej a vecnej príslušnosti úhrnnú pokutu za viaceré správne delikty ukladá. Úhrnnú pokutu bude podľa návrhu možné uložiť, ak to bude účelné a možné, t. j. ak uloženie úhrnnej pokuty naplní sledovaný účel, napr. ak bolo v rámci jedného konania alebo kontroly zistených niekoľko správnych deliktov, za ktoré možno uložiť úhrnnú pokutu, alebo daňový subjekt sa opakovane dopustil toho istého správneho deliktu, napr. oneskorené podanie daňového priznania, prehľadu, pričom k uloženiu pokuty za prvé porušenie ešte nedošlo. Možnosť uloženia pokuty spočíva v posúdení, či správca dane mal faktickú a právnu možnosť uložiť pokutu na základe svojich zistení v súvislosti so správou konkrétnej dane.
Absorpčná zásada sa uplatní nielen v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené daňovým poriadkom, ale aj v prípade ukladania pokút za správne delikty ustanovené tými osobitnými predpismi, ktoré odkazujú na subsidiárne použitie daňového poriadku pri ukladaní pokút za správne delikty. Podmienkou aplikácie absorpčnej zásady je však skutočnosť, že sa osoba dopustila viacerých správnych deliktov v rámci jedného zákona (napr. nemožno uložiť úhrnnú pokutu za správny delikt spáchaný napr. podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice a delikt podľa zákona o DPH), pričom príslušný na uloženie úhrnnej pokuty je ten istý správca dane - daňový úrad, colný úrad alebo obec.
Čo sa týka správnych deliktov podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, správnym deliktom sa rozumie každé porušenie zákona, bez ohľadu na to, či sú rôzne správne delikty uvedené v jednom ustanovení zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice (napr. v § 16a písm. a), podľa ktorého sa správneho deliktu dopustí ten, kto nepoužije elektronickú registračnú pokladnicu alebo virtuálnu registračnú pokladnicu na evidenciu tržby, alebo príjme tržbu na základe dokladu vyhotoveného elektronickou registračnou pokladnicou alebo virtuálnou registračnou pokladnicou, ktorý nie je pokladničným dokladom). Podľa navrhovanej úpravy sa za viaceré správne delikty podľa zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice uloží úhrnná pokuta podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. Rovnako sa uloží úhrnná pokuta aj pri opakovanom dopustení sa viacerých správnych deliktov, napr. ak dôjde k opakovanému dopusteniu sa správneho deliktu podľa § 16a písm. a) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice, daňový úrad alebo colný úrad daňovému subjektu uloží úhrnnú pokutu podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona o používaní elektronickej registračnej pokladnice vo zvýšenej výške.
Príklady k ukladaniu úhrnnej pokuty:
1. Účtovná jednotka sa dopustila, napr. správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. a) - nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4 zákona o účtovníctve a súčasne sa dopustila
15
správneho deliktu podľa § 38 ods. 1 písm. d) – nedala overiť účtovnú závierku. Za uvedené správne delikty daňový úrad uloží úhrnnú pokutu podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty. V uvedenom prípade sú horné hranice sadzby pokuty rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden zo správnych deliktov. Rovnako sa úhrnná pokuta uloží v prípade, ak sa účtovná jednotka dopustila správneho deliktu opakovane.
2. Daňový subjekt si nesplní registračnú povinnosť a opakovane nepodá v zákonnej lehote daňové priznanie k DPH. Podľa navrhovaného ustanovenia správca dane uloží úhrnnú pokutu za nesplnenie registračnej povinnosti a za opakované nepodanie daňového priznania v zákonnej lehote jedným rozhodnutím podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na správny delikt s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty; ak sú horné hranice sadzieb rovnaké, úhrnná pokuta sa uloží podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na jeden z nich. Úhrnná pokuta sa však uloží najmenej vo výške najvyššej dolnej hranice sadzby pokuty ustanovenej za správny delikt z tých, ktorých sa dopustil. V uvedenom prípade by správnym deliktom s najvyššou hornou hranicou sadzby pokuty bolo nesplnenie registračnej povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu od 60 do 20.000 €. Správca dane by úhrnnú pokutu uložil podľa § 155 ods. 1 písm. c) daňového poriadku, pričom výška úhrnnej pokuty by nemohla byť nižšia 60 €.
K bodu 37
Ide o legislatívno – technickú úpravu, nakoľko k zániku daňového nedoplatku dochádza v súlade s podmienkami uvedenými v nariadení vlády vydanom podľa § 160 ods. 3.
K bodu 38
Nakoľko subjektmi, ktoré poskytujú platobné služby, nie sú len banky, ale aj inštitúcie elektronických peňazí, poštový podnik, platobná inštitúcia, zahraničná platobná inštitúcia alebo pobočka zahraničnej platobnej inštitúcie, navrhuje sa v celom zákone nahradiť slovo banka slovným spojením poskytovatelia platobných služieb s výnimkou pojmu Národná banka Slovenska.
K bodu 39
Vzhľadom na to, že doručovanie písomností daňovým subjektom je zásadným úkonom finančnej správy, pričom od okamihu doručenia plynú daňovému subjektu vo väčšine prípadov lehoty, v ktorých je povinný splniť uloženú povinnosť alebo uplatniť svoje právo, je nevyhnutné, aby pred spustením povinného doručovania elektronickými prostriedkami smerom k daňovým subjektom bol informačný systém finančnej správy otestovaný z hľadiska jeho funkčnosti, správnosti a spoľahlivosti doručovania. Vzhľadom na uvedené sa navrhuje úprava prechodných ustanovení tak, aby finančná správa pri jeho nasadení postupovala podľa § 32, 33 ods. 1 a 3 a § 56 vo vzťahu k jednotlivým druhom daní od 1. januára v súlade s oznámením zverejneným na webovom sídle finančného riaditeľstva.
K bodu 40
Navrhujú sa prechodné ustanovenia k novonavrhnutému použitiu platieb podľa § 79 a výpočtu pokuty v prípade vyrubenia rozdielu dane alebo uplatnenej sumy. V súlade s bodmi
16
24 až 26 sa navrhuje možnosť použiť sumu daňového preplatku, nadmerného odpočtu, dane z pridanej hodnoty a spotrebnej dane na úhradu pohľadávky o vymáhanie ktorej požiadal príslušný orgán členského štátu na základe žiadosti doručenej do 31. 12. 2015.
V nadväznosti na úpravu sankcií sa navrhuje pri ukladaní sankcie postupovať podľa § 155 v znení účinnom do 31. decembra 2015, ak k podaniu dodatočného daňového priznania, doručeniu oznámenia o určovaní dane podľa pomôcok, spísaniu zápisnice o začatí daňovej kontroly, doručeniu oznámenia o daňovej kontrole, doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly na iné zdaňovacie obdobie alebo k doručeniu oznámenia o rozšírení daňovej kontroly o inú daň došlo do 31. decembra 2015.
K čl. II
K bodu 1
Navrhovanou úpravou sa spresňuje, že daňové a colné úrady pri poskytovaní medzinárodnej pomoci postupujú podľa daňového poriadku, podľa ktorého možno túto pomoc poskytnúť nielen vymáhaním, ale aj preúčtovaním daňového preplatku, nadmerného odpočtu a pod. na pohľadávku členského štátu, ktorý o medzinárodnú pomoc požiadal.
K bodom 2 a 6
Ide o zosúladenie § 8 ods. 5 a § 18 ods. 2 s ustanovením čl. 18 ods. 2 Vykonávacieho nariadenia komisie (EÚ) č. 1189/2011, ktoré ustanovuje, že výmenný kurz, ktorý sa použije na účely medzinárodnej pomoci pri vymáhaní pohľadávky, je posledný výmenný kurz zverejnený v Úradnom vestníku Európskej únie pred dátumom zaslania žiadosti.
K bodu 3
Medzinárodná pomoc pri vymáhaní pohľadávky sa navrhuje rozšíriť o možnosť poukázať príslušnému orgánu členského štátu sumu dane z pridanej hodnoty priznanej žiadateľovi podľa zákona o DPH za podmienky, že tento členský štát v zaslanej žiadosti o vymáhanie pohľadávky uviedol informáciu, že žiadateľ, ktorý je dlžníkom tohto členského štátu, zaslal žiadosť o vrátenie dane z pridanej hodnoty Slovenskej republike. Súčasne sa navrhuje rovnaký postup umožniť aj príslušnému orgánu Slovenskej republiky vo vzťahu k členským štátom Európskej únie; v takom prípade sa splnenie podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. a) nebude vyžadovať.
K bodu 4
Ide o zosúladenie ustanovenia s čl. 18 ods. 1 Smernice Rady č. 2010/24/EÚ tak, aby príslušný orgán Slovenskej republiky bol oprávnený zamietnuť žiadosť o vymáhanie pohľadávky v prípade, ak sa preukáže, že by vymáhanie mohlo mať pre dlžníka alebo ďalšieho dlžníka, ktorým je fyzická osoba, alebo príslušníkov jeho rodiny nepriaznivé následky.
K bodu 5
V súlade s čl. 18 ods. 3 Smernice Rady č. 2010/24/EÚ sa navrhuje možnosť poskytnúť medzinárodnú pomoc pri vymáhaní pohľadávky aj v prípade pohľadávok nižších ako 1 500 €.
17
K bodu 7
V prechodnom ustanovení sa upravuje postup v prípade, ak žiadosť príslušného orgánu členského štátu o medzinárodnú pomoc bola doručená príslušnému orgánu SR alebo členského štátu EÚ pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona.
K čl. III
V nadväznosti na navrhovanú úpravu v čl. I bod 9 vyplynula potreba novelizácie príslušných ustanovení zákona o elektronických komunikáciách tak, aby orgánom oprávneným získaťúdaje potrebné na účely správy daní bol aj správca dane.
K čl. IV
Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. januára 2016 okrem čl. I bodov 16 a 17, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. mája 2016.
Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.
Robert Fico, v. r.
predseda vlády Slovenskej republiky
Peter Kažimír, v. r.
podpredseda vlády a minister financií
Slovenskej republiky