Časť 1

ČASŤ I.

STAV A ZABEZPEČENIE PLNENIA ÚLOH

1. Úvod

Správu generálneho prokurátora Slovenskej republiky o činnosti prokuratúry v roku 2014 a poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike (ďalej len „správa“) predkladá generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) Národnej rade Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) podľa § 2 ods. 2 písm. k) zákona národnej rady č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku národnej rady a § 6a ods. 3, § 11 ods. 1 a § 55c zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení zákona č. 220/2011 Z. z.

Správa je vypracovaná na základe podkladov spracovaných okresnými prokuratúrami a krajskými prokuratúrami, ako aj na základe zistených poznatkov a analýz vykonaných Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“), Registra trestov Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „register trestov“) a Úradom špeciálnej prokuratúry generálnej prokuratúry (ďalej len „úrad špeciálnej prokuratúry“). Predstavuje informáciu o poznatkoch prokuratúry o stave zákonnosti v Slovenskej republike tak, ako sú dostupné prostriedkami prokurátorského dozoru podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

2. Plnenie úloh prokuratúry v roku 2014

Strategické zameranie činnosti prokuratúry a hlavné výsledky jej činnosti

V roku 2014 sa prokuratúra zamerala na daňové trestné činy a zníženie rozpracovanosti vecí, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky. Zvýšenú pozornosť, tak ako v predchádzajúcom roku, venovala aj tzv. domácemu násiliu.

Nosné úlohy rezortu prokuratúry na rok 2014 stanovil generálny prokurátor v Pláne hlavných úloh prokuratúry Slovenskej republiky na rok 2014 (ďalej len „plán hlavných úloh“). Trestný odbor generálnej prokuratúry (ďalej len „trestný odbor“) v rámci plnenia plánu hlavných úloh vypracoval zhodnotenie poznatkov pri vyvodzovaní trestnej zodpovednosti pre daňové trestné činy za rok 2013 a vyhodnotenie postihu pre trestný čin podľa § 259 Trestného zákona ako dôsledku zastavenia trestného stíhania pre daňový delikt v dôsledku absencie účtovnej a obchodnej evidencie. Netrestný odbor generálnej prokuratúry (ďalej len „netrestný odbor“) zhodnotil stav zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri poskytovaní náhradného výživného a vykonal kontrolné previerky zamerané na zistenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov polície o priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. Medzinárodný odbor generálnej prokuratúry (ďalej len „medzinárodný odbor“) splnil úlohu, v ktorej zhodnotil využívanie inštitútu cezhraničného sledovania v praxi prokuratúry Slovenskej republiky za obdobie rokov 2011-2013. Organizačno-kontrolný odbor generálnej prokuratúry (od 01.07.2014 organizačno-kontrolné oddelenie) vykonával previerky na podriadených prokuratúrach vo veciach, kde trestné stíhanie trvá viac ako 2 roky.

Termín splnenia uvedenej úlohy bol posunutý do 31.03.2015. Ostatné plánované úlohy boli splnené v určených termínoch.

Vyhodnotenie plnenia úloh vyplývajúcich z uznesení národnej rady a vlády

Národná rada uznesením č. 1398 z 29. októbra 2014 zobrala na vedomie Správu o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2013.

Na základe odporučenia národnej rady a žiadosti ústavnoprávneho výboru národnej rady generálny prokurátor počas roku 2014 plnil tieto úlohy:

1.Uznesením č. 1003 z 30. januára 2014 k postupu vlády Slovenskej republiky pri rokovaní o Vyrozumení verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19.06.2013 v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a o nesúhlase s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a osôb, ktoré polícia predviedla na policajné oddelenia a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva národná rada

-v bode C. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť nezávislé a objektívne vyšetrenie policajného zásahu vykonaného 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou

Úloha je splnená. V predmetnej trestnej veci je zabezpečené nezávislé vyšetrovanie policajného zásahu, ktoré nerealizuje vecne a miestne príslušný policajt, ale vyšetrovateľ Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Sekcie kontroly a inšpekčnej služby, Úradu inšpekčnej služby, Odboru inšpekčnej služby stred Banská Bystrica.

Vo veci bolo začaté trestné stíhanie dňa 20. januára 2014, a to pre zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. a), písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona a § 140 písm. b) Trestného zákona, prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona spáchaného s poukazom na § 139 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a zločin mučenia a iného neľudského alebo krutého zaobchádzania podľa § 420 ods. 1, ods. 2 písm. e) Trestného zákona. Trestné stíhanie je vedené pre štyri skutky.

Pre posilnenie nezávislosti vyšetrovania generálny prokurátor poveril vykonávaním dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní v predmetnej trestnej veci krajského prokurátora v Prešove a ním poverených prokurátorov Krajskej prokuratúry v Prešove.

2.Uznesením č. 385 zo 4. februára 2014 k žiadosti členov Ústavnoprávneho výboru Národnej rady Slovenskej republiky o zvolanie schôdze ústavnoprávneho výboru vo veci podania správy generálnym prokurátorom Slovenskej republiky (k prípadu útoku proti skupine občanov Slovenskej republiky pred barom v Nitre z 5. na 6. októbra 2013) ústavnoprávny výbor národnej rady

-v bode B. požiadal generálneho prokurátora po ukončení previerky k predmetnej veci informovať Ústavnoprávny výbor Národnej rady Slovenskej republiky o jej výsledku

Úloha je splnená. O výsledku previerky, vykonanej na Okresnej prokuratúre Nitra, informoval generálny prokurátor predsedu ústavnoprávneho výboru národnej rady listom z 19. mája 2014.

Na základe odporúčaní vlády Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“) generálny prokurátor počas roku 2014 plnil tieto úlohy:

3.Uznesením č. 18 z 8. januára 2014 k Vyrozumeniu verejného ochrancu práv o nesúhlase so stanoviskom ministerstva vnútra k porušeniu základných práv a slobôd fyzických osôb, ku ktorému došlo policajným zásahom vykonaným 19.6.2013 v rómskej osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a o nesúhlase s neprijatím opatrení na ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb pri vykonávaní policajných zásahov a osôb, ktoré polícia predviedla na policajné oddelenia a s nevyvodením dôsledkov za porušenie práva vláda

-v bode B.2. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť nezávislé vyšetrenie zásahu vykonaného 19. júna 2013 v rómskej osade v Moldave nad Bodvou v časti Budulovská

Vzhľadom na identické znenie tejto úlohy s úlohou, vyplývajúcou z uznesenia národnej rady č. 1003 z 30. januára 2014, je plnenie tejto úlohy uvedené v rámci plnenia uznesenia národnej rady č. 1003 z 30. januára 2014 tejto časti správy.

4.Uznesením č. 19 z 15. januára 2014 k Správe o plnení opatrení z 2. aktualizovaného znenia Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky za obdobie od 1.1.2013 do 31.12.2013 a 3. aktualizovanému zneniu Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky vláda

-v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť plnenie opatrení vyplývajúcich z 3. aktualizovaného znenia Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky

V 3. aktualizovanom znení Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky je generálna prokuratúra uvedená ako spolugestor, zodpovedný za splnenie nasledovných opatrení:

Opatrenie č. 2.5.1 (SIS/SIRENE)

Dokončiť a prevádzkovať projekt budovania NG SIS II1 (vnútroštátny systém N.SIS II2 a SIRENE3).

1 Národné komunikačné rozhranie pre Schengenský informačný systém II

2 Národný informačný systém SIS II

Gestor: ministerstvo vnútra

Spolugestor: Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) - Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“), Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“), generálna prokuratúra

Opatrenie je splnené. Generálna prokuratúra v pozícii spolugestora participovala na dokončení a sprevádzkovaní projektu budovania NG SIS II (vnútroštátny systém N.SIS II a SIRENE).

Opatrenie č. 2.5.3 (SIS/SIRENE)

Zabezpečiť školenie osôb, ktoré majú prístup k údajom zo SIS II4.

Zefektívniť školenie pri prideľovaní prístupových práv. V rámci policajného vzdelávania vyškoliť používateľov a zaradiť do učebných osnov i nácvik postupu po potvrdení pozitívnej lustrácie – riešenie modelových situácií.

Gestor: ministerstvo vnútra

Spolugestor: ministerstvo financií - finančné riaditeľstvo, generálna prokuratúra

Opatrenie je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Vzhľadom na obmedzený okruh užívateľov systému N.SIS II a SIRENE neboli v podmienkach prokuratúry organizované vlastné osobitné školenia v danej oblasti, avšak na školeniach policajtov, vykonaných v zmysle opatrenia 2.5.3 zástupcovia prokuratúry participovali v rozsahu požiadaviek ministerstvo vnútra, resp. Prezídia Policajného zboru.

5.Uznesením č. 24 z 15. januára 2014 k Národnej stratégii na ochranu detí pred násilím vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národnej stratégie na ochranu detí pred násilím a s Národným koordinačným strediskom pre riešenie problematiky násilia na deťoch

Termín: trvale

Úloha je splnená. Zástupca generálnej prokuratúry sa pravidelne zúčastňuje zasadnutí Národného koordinačného centra pre riešenie problematiky násilia na deťoch a spolupracuje pri realizácii jednotlivých projektov a vypracovaní metodickej príručky „Koordinácia ochrany detí pred násilím“. V septembri 2014 bola poskytnutá súčinnosť prokurátorov – špecialistov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách vo fokusových skupinách, ktoré v okresoch Bratislava, Žilina a Spišská Nová Ves realizovali analytické sondy zamerané na predchádzanie inštitucionálnemu a systémovému porušovaniu práv dieťaťa.

3 V zmysle § 69 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov národná ústredňa SIRENE predstavuje osobitný útvar zabezpečujúci výmenu doplňujúcich informácií a osobných údajov k záznamom spracúvaným v Schengenskom informačnom systéme, ktorý je začlenený do organizačnej štruktúry Úradu medzinárodnej policajnej spolupráce Prezídia Policajného zboru

4 Schengenský informačný systém druhej generácie

6.Uznesením č. 25 z 15. januára 2014 k Návrhu Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení úloh vyplývajúcich z Národného programu rozvoja životných podmienok osôb so zdravotným postihnutím na roky 2014 - 2020

Termín: trvale

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Gestorským rezortom vo vzťahu k uzneseniu vlády je Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny“) a generálna prokuratúra je pripravená poskytnúť potrebnú súčinnosť pri realizácii úloh, vyplývajúcich z predmetného programu. Prokurátori plnia úlohy v tejto sfére najmä v oblasti vstupov do začatých občianskych konaní, vo veciach vybavovania podnetov na preskúmavanie zákonnosti postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy, ako aj účasťou v pracovnej skupine pre rekodifikáciu občianskeho práva procesného.

7.Uznesením č. 51 z 29. januára 2014 k Návrhu Legislatívneho zabezpečenia Národného projektu Elektronické služby Centrálneho elektronického priečinka vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť až do nadobudnutia účinnosti zákona o správe, prevádzke a používaní centrálneho elektronického priečinka pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru trvalú súčinnosť pri implementácii projektu Elektronické služby Centrálneho elektronického priečinka poskytovaním správnych, úplných a aktuálnych informácií týkajúcich sa ich kompetencií a činností, ktoré súvisia s elektronickými službami Centrálneho elektronického priečinka finančnej správe

Úloha je splnená. Implementácia projektu Elektronické služby Centrálneho elektronického priečinka bola koordinovaná a súčinnosť bola poskytnutá prostredníctvom dodávateľa projektu Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky.

8.Uznesením č. 151 z 2. apríla 2014 k Návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za preberanie a aplikáciu smerníc vláda

-v bode D.3. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2005/222/SVV

Termín prebratia najneskôr do: 4. septembra 2015

-v bode D.4. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti, podpredsedom vlády a ministrom vnútra a podpredsedom vlády a ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013 o práve na prístup k obhajcovi v trestnom konaní a v konaní o európskom zatykači

a o práve na informovanie tretej osoby po pozbavení osobnej slobody a na komunikáciu s tretími osobami a s konzulárnymi úradmi po pozbavení osobnej slobody

Termín prebratia najneskôr do: 27. novembra 2016

Úlohy sú dlhodobého charakteru s termínom plnenia v roku 2015 a 2016. Generálna prokuratúra poskytne príslušným ministrom potrebnú súčinnosť pri preberaní uvedených právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

9.Uznesením č. 247 z 21. mája 2014 k Návrhu centralizácie a rozvoja dátových centier v štátnej správe vláda uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu

-v bode B.4. predložiť podpredsedovi vlády a ministrovi financií analýzu stavu a potrieb informačno-komunikačných technológií a harmonogramu migrácie informačno-komunikačných technológií príslušného rezortu do dátového centra štátu, okrem informačno-komunikačných technológií týkajúcich sa zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, bezpečnosti Slovenskej republiky, ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií

Termín: do 31. decembra 2014

-v bode B.5. zabezpečiť migráciu informačno-komunikačných technológií príslušného rezortu do dátového centra štátu a realizáciu opatrení v zmysle návrhu, okrem informačno-komunikačných technológií týkajúcich sa zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, bezpečnosti Slovenskej republiky, ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií

Termín: do 31. decembra 2020

-v bode B.6. predkladať podpredsedovi vlády a ministrovi financií odpočet plnenia harmonogramu migrácie informačno-komunikačných technológií príslušného rezortu za kalendárny rok a aktualizovaný harmonogram migrácie informačno-komunikačných technológií príslušného rezortu do dátového centra štátu na ďalšie obdobie, okrem informačno-komunikačných technológií týkajúcich sa zabezpečenia obrany Slovenskej republiky, bezpečnosti Slovenskej republiky, ochrany utajovaných skutočností a citlivých informácií

Termín: prvýkrát do 31. decembra 2015 a každoročne k 31. decembru až do roku 2020

Prokuratúra spracúva najmä citlivé údaje súvisiace s trestnými konaniami vedenými na území Slovenskej republiky a v niektorých prípadoch aj v zahraničí. V súlade s metodickým pokynom ministerstva financií pre kategorizáciu citlivosti údajov z dôvodov bezpečnosti sa citované uznesenie na rezort prokuratúry obsahovo nevzťahuje. Generálna prokuratúra má v rámci OPIS projektu Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky – NFP 21110120022 svoju serverovú infraštruktúru umiestnenú v priestoroch Dátového centra na ul. Kopčianskej 92/D v Bratislave.

10.Uznesením č. 284 z 11. júna 2014 k Správe o plnení úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 – 2017 za rok 2013 a návrhu na jeho aktualizáciu vláda

-v bode B.1. odporučila generálnemu prokurátorovi nominovať kontaktnú osobu s cieľom zabezpečenia spolupráce s Výborom pre deti a mládež Rady vlády Slovenskej republiky pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť pri koordinácii realizácie úloh vyplývajúcich z Národného akčného plánu pre deti na roky 2013 - 2017

Termín: do 30. júna 2014

Úloha je splnená. Ako kontaktná osoba bola nominovaná prokurátorka trestného odboru generálnej prokuratúry.

11.Uznesením č. 319 z 25. júna 2014 k Návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi prijať opatrenia na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie podľa gescie určenej v prílohe I a II predloženého materiálu

Generálna prokuratúra je uvedená ako jeden z gestorov zodpovedných za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni pre nasledovné právne akty Európskej únie:

por. č. 3 prílohy č. 1

-Nariadenie Rady (EÚ) č. 1053/2013 zo 7. októbra 2013, ktorým sa vytvára hodnotiaci a monitorovací mechanizmus na overenie uplatňovania schengenského acquis a ktorým sa zrušuje rozhodnutie výkonného výboru zo 16. septembra 1998, ktorým bol zriadený Stály výbor pre hodnotenie a vykonávanie Schengenu

Gestor: ministerstvo vnútra, Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo dopravy“), Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo zahraničných vecí“), ministerstvo financií, ministerstvo spravodlivosti, Úrad na ochranu osobných údajov Slovenskej republiky (ďalej len „úrad na ochranu osobných údajov“), generálna prokuratúra

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. V roku 2014 prokuratúra poskytla súčinnosť pri spracovaní podkladov k hodnotiacej správe pre SIS/SIRENE a formulár tzv. follow-up-u na stanovisko Slovenskej republiky. Uvedená správa bola schválená pracovnou skupinou pre schengenské záležitosti.

por. č. 157 prílohy č. 1

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1382/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Spravodlivosť na obdobie rokov 2014 - 2020

Gestor: ministerstvo spravodlivosti, ministerstvo vnútra, generálna prokuratúra

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Generálna prokuratúra sa podieľa na realizácii opatrení, prijatých predmetným nariadením Európskeho parlamentu a Rady.

por. č. 48 prílohy č. 2

-Rozhodnutie Rady 2014/72/SZBP z 10. februára 2014, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2013/395/SZBP

Gestor: Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo hospodárstva“), ministerstvo vnútra, ministerstvo financií, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra, Národná banka Slovenska (ďalej len „NBS“), Slovenská informačná služba (ďalej len „SIS“)

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Úrad špeciálnej prokuratúry pravidelne každých šesť mesiacov zasiela všetkým krajským prokuratúram aktualizovaný zoznam osôb, skupín a subjektov, ktoré sú špecifikované ako individuálni teroristi, resp. teroristické organizácie. Krajské prokuratúry boli usmernené, odstúpiť zoznam všetkým okresným prokuratúram. Súčasne boli usmernené, ak by v rámci svojej činnosti zistili, že na území Slovenskej republiky boli poskytnuté finančné prostriedky alebo iná podpora osobám, skupinám alebo subjektom uvedeným v zozname alebo im boli zaslané finančné prostriedky, prípadne poskytnutá iná podpora z územia Slovenskej republiky do zahraničia, okamžite odstúpiť takéto informácie úradu špeciálnej prokuratúry.

12.Uznesením č. 335 z 9. júla 2014 k Návrhu správy o plnení Národného akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2010 - 2013 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri príprave Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 - 2019

Úloha je splnená. Celoštátna stratégia rodovej rovnosti a Akčný plán rodovej rovnosti na roky 2014 - 2019 boli schválené uznesením vlády č. 574 z 20. novembra 2014.

13.Uznesením č. 358 z 9. júla 2014 k Realizácii auditu konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy Slovenskej republiky zostavenej za roky 2013, 2014 a 2015 vláda

-v bode B.1. uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu zabezpečiť potrebnú súčinnosť príslušných ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a správcov ďalších kapitol štátneho rozpočtu počas výkonu auditu, a to najmä vo forme zabezpečovania požadovaných dátových a informačných vstupov, operatívneho zapojenia členov projektového tímu dotknutých organizácií do procesu auditu a ich aktívnej participácie na plnení úloh vyplývajúcich z realizácie auditu

Termín: kontrolný termín každoročne k 31. decembru do roku 2016

Úloha je za rok 2013 splnená. Audit konsolidovanej účtovnej závierky za rok 2013 bol na generálnej prokuratúre uskutočnený v plánovaných termínoch. Termíny vykonania auditu za rok 2014 budú stanovené ministerstvom financií v priebehu mesiaca apríl 2015.

14.Uznesením č. 443 z 10. septembra 2014 k Správe o posudzovaní východiskovej správy SR k Opčnému protokolu k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii a návrh zodpovedných subjektov za realizáciu odporúčaní Výboru pre práva dieťaťa vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení odporúčaní Výboru pre práva dieťaťa

Termín: priebežne

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Prokuratúra poskytuje plnú súčinnosť príslušným rezortom pri plnení odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa. Bod 2.5 (školenie) záverečných odporúčaní Výboru OSN pre práva dieťaťa, bol naplnený zrealizovaním celoslovenskej pracovnej porady pre špecialistov pre trestné činy mladistvých a trestné činy páchané na deťoch, ktorá sa konala vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry SR, Stará Lesná v decembri 2014. Rešpektovaniu práv maloletých orgánmi činnými v trestnom konaní bola venovaná pozornosť aj v rámci II. ročníka workshopu na tému „Ochrana ľudských práv v prípravnom konaní“, ktorý sa konal vo Vzdelávacom a rehabilitačnom centre prokuratúry SR Stará Lesná v októbri 2014. Súčasne generálna prokuratúra dlhodobo participuje na tvorbe národných akčných plánov pre deti (bod 2.2) a v celom rozsahu využíva svoje oprávnenia v legislatívnom procese ohľadne právnych noriem, týkajúcich sa detí, ich predaja a obchodovania s nimi.

15. Uznesením č. 453 z 10. septembra 2014 k návrhu Odpovede vlády Slovenskej republiky na Správu pre vládu Slovenskej republiky o návšteve Slovenskej republiky, ktorú uskutočnil Európsky výbor na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania (CPT) 24. septembra až 3. októbra 2013 vláda

-v bode E.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť vykonávanie dozoru v zariadeniach, kde sú umiestnené osoby zbavené slobody na základe rozhodnutia štátneho orgánu v zmysle odporúčaní CPT uvedených v Odpovedi vlády SR

Termín: priebežne

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. V rámci výkonu dozorových oprávnení postupujú prokurátori v súlade s ustanovením § 18 zákona o prokuratúre a na vec sa vzťahujúcimi služobnými predpismi generálneho prokurátora. Generálnej prokuratúre sú krajskými prokuratúrami v pravidelných intervaloch predkladané zápisnice o vykonaných previerkach, ktoré prokurátor trestného odboru priebežne vyhodnocuje.

16.Uznesením č. 456 zo 17. septembra 2014 k Rozpočtu výdavkov na prípravu a zabezpečenie predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytovať súčinnosť podpredsedovi vlády a ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí pri príprave a výkone predsedníctva SR v Rade Európskej únie v roku 2016

Termín: priebežne

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. V súlade s článkom 5 Štatútu Medzirezortnej koordinačnej rady pre prípravu predsedníctva Slovenskej republiky v Rade Európskej únie v roku 2016 bola zriadená medzirezortná pracovná skupina pre rozpočtové zabezpečenie, ako osobitný orgán s podpornou funkciou pre uvedenú oblasť. Zástupcom prokuratúry v zriadenej pracovnej skupine je riaditeľka ekonomického odboru generálnej prokuratúry.

17.Uznesením č. 484 z 24. septembra 2014 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc vláda

-v bode C.6. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti a podpredsedom vlády a ministrom vnútra pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/41/EÚ z 3. apríla 2014 o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach

Termín prebratia najneskôr do: 22. mája 2017

-v bode C.7. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti, podpredsedom vlády a ministrom vnútra a podpredsedom vlády a ministrom financií pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/57/EÚ zo 16. apríla 2014 o trestných sankciách za zneužívanie trhu (smernica o zneužívaní trhu)

Termín prebratia najneskôr do: 3. júla 2016

-v bode C.8. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s ministrom spravodlivosti, podpredsedom vlády a ministrom vnútra pri preberaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/62/EÚ z 15. mája 2014 o trestnoprávnej ochrane eura a ostatných mien proti falšovaniu, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2000/383/SVV

Termín prebratia najneskôr do: 23. mája 2016

Úlohy sú dlhodobého charakteru s termínmi plnenia v roku 2016 a 2017. Generálna prokuratúra poskytne príslušným ministrom potrebnú súčinnosť pri preberaní uvedených právnych aktov Európskej únie do právneho poriadku Slovenskej republiky.

18.Uznesením č. 497 z 1. októbra 2014 k Príprave Slovenskej republiky na plnenie úloh v oblasti kybernetickej obrany vyplývajúcich z cieľov spôsobilostí Slovenskej republiky vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi poskytovať súčinnosť pri plnení úloh vyplývajúcich z predloženého materiálu

Termín: priebežne

Prokuratúra nemá v prevádzke žiadne informačné systémy spolupracujúce s NATO. V prípade požiadania zo strany zodpovedných ústredných orgánov generálna prokuratúra poskytne potrebnú súčinnosť pri zabezpečovaní úloh v oblasti kybernetickej obrany.

19.Uznesením č. 508 z 15. októbra 2014 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2015 - 2017 vláda uložila správcom ďalších kapitol štátneho rozpočtu

-v bode C.4. predložiť do príslušného výboru Národnej rady SR návrh rozpočtu kapitoly štátneho rozpočtu na roky 2015 až 2017 a návrh rozpočtu štátneho fondu, ktorého je správcom, na roky 2015 až 2017 v súlade s vládnym návrhom rozpočtu verejnej správy na roky 2015 až 2017

Termín: do 15. októbra 2014

Úloha je splnená.

-v bode C.5. predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému rozpis zmien schválených vládou podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2015, vrátane rozpisu podľa programov vlády

Termín: do 21. novembra 2014

Úloha je splnená.

-v bode C.6. predložiť Ministerstvu financií SR v elektronickej forme prostredníctvom Rozpočtového informačného systému podrobný rozpis zmien schválených Národnou radou SR podľa funkčnej a ekonomickej klasifikácie rozpočtovej klasifikácie platnej na rok 2015, vrátane rozpisu podľa programov vlády

Termín: do 29. decembra 2014

Úloha je splnená.

-v bode C.7. zabezpečiť začínanie obstarávania stavieb financovaných z kapitálových výdavkov štátneho rozpočtu a aktualizáciu údajov Registra investícií Ministerstva financií SR podľa postupu uvedeného v prílohe č. 3 tohto uznesenia

Termín: v termínoch uvedených v prílohe č. 3 tohto uznesenia

Úloha je dlhodobého charakteru s termínmi plnenia v roku 2015 a 2016.

-v bode C.8 nepredkladať v roku 2015 návrhy legislatívnych predpisov a iných materiálov, ktoré zakladajú finančné nároky na zvýšenie počtu zamestnancov

a zvýšenie výdavkov alebo úbytok príjmov schválených v štátnom rozpočte na rok 2015 s rozpočtovými dôsledkami na štátny rozpočet alebo na iné rozpočty tvoriace rozpočet verejnej správy

Termín: do 31. decembra 2015

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia do 31. decembra 2015.

20.Uznesením č. 542 z 29. októbra 2014 k Návrhu Opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení vláda

-v bode E.1. odporučila generálnemu prokurátorovi plniť úlohy v zmysle Odporúčaní

Termín: do 15. februára 2015

Úloha je dlhodobého charakteru s termínmi plnenia do 15 februára 2015, resp. priebežne alebo každoročne. Za sledované obdobie roku 2014, za ktoré sa predkladá správa o činnosti prokuratúry, sa úloha priebežne plnila. Generálny prokurátor listom z 2. februára 2015 zaslal ministrovi spravodlivosti Prehľad plnenia úloh, vyplývajúcich z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 542 z 29. októbra 2014 k Návrhu Opatrení na zabezpečenie plnenia odporúčaní prijatých Skupinou štátov proti korupcii (GRECO) pre Slovenskú republiku v štvrtom kole hodnotení. Prokuratúra poskytne ministerstvu spravodlivosti požadovanú súčinnosť vypracovaním komplexného prehľadu plnenia odporúčaní vo vzťahu k prokurátorom, ktoré budú súčasťou informácie za Slovenskú republiku pre Skupinu štátov proti korupcii (GRECO).

21.Uznesením č. 574 z 20. novembra 2014 k Návrhu Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 - 2019 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať pri plnení Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti a Akčného plánu rodovej rovnosti na roky 2014 - 2019

Termín: priebežne

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. V Akčnom pláne rodovej rovnosti na roky 2014 - 2019 nie je generálna prokuratúra uvedená ako subjekt zodpovedný za plnenie konkrétnych úloh. Úlohy, pri ktorých sú ako subjekty zodpovedné za ich plnenie ustanovené všetky, resp. relevantné rezorty a zamestnávatelia sa priebežne plnia. Generálna prokuratúra zabezpečuje a prostredníctvom Štatistickej ročenky o činnosti prokuratúry na svojom webovom sídle každoročne verejne poskytuje dôležité štatistické údaje týkajúce sa rodovej rovnosti. V oblasti personálnej práce prokuratúra dbá na uplatňovanie príslušných právnych predpisov vo vzťahu k postaveniu žien na pracoviskách, na podporovanie právneho uvedomenia žien na pracoviskách, ako aj na monitorovanie problematiky obťažovania na pracoviskách a prejavov diskriminácie a sexizmu v pracovnoprávnych vzťahoch.

22.Uznesením č. 597 z 26. novembra 2014 k Správe o plnení opatrení vyplývajúcich z 3. aktualizovaného znenia Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky za obdobie od 1. 1. 2014 do 30. 6. 2014 a 4. aktualizovanému zneniu Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky vláda

-v bode D.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť plnenie opatrení vyplývajúcich z 4. aktualizovaného znenia Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky

V 4. aktualizovanom znení Schengenského akčného plánu Slovenskej republiky nie je generálna prokuratúra uvedená ako subjekt, zodpovedný za plnenie konkrétnych opatrení. Generálna prokuratúra je pripravená na vyžiadanie zodpovedných ústredných orgánov poskytnúť plnú súčinnosť pri zabezpečovaní úloh, vyplývajúcich z predmetného plánu.

23.Uznesením č. 609 z 26. novembra 2014 k Návrhu integračného zámeru ITMS2014 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečiť prípravu informačného systému a integračného rozhrania informačného systému pre poskytovanie elektronického výpisu z registra trestov

Termín: do 30. júna 2015

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní.

-v bode C.3. odporučila generálnemu prokurátorovi predložiť na rokovanie vlády informáciu o priebežnom plnení úlohy z vecného hľadiska (technické náležitosti, procesy) a časového hľadiska

Termín: do 31. marca 2015

Úloha je splnená. Informácia o plnení uznesenia vlády bola predložená v stanovenom termíne a bola prerokovaná a vzatá na vedomie na rokovaní vlády dňa 8. apríla 2015.

24.Uznesením č. 629 z 10. decembra 2014 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 vláda

-v bode C.1. odporučila generálnemu prokurátorovi spolupracovať s príslušnými ministerstvami pri príprave návrhov právnych predpisov týkajúcich sa ich pôsobnosti.

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

Generálna prokuratúra vystupuje v Pláne legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015 ako spolugestor pre úlohu č. 6 v mesiaci marec 2015 - predložiť návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Termín: marec 2015

Úloha je s termínom plnenia do 31. marca 2015. Ministerstvo spravodlivosti ako gestorský rezort zvolalo na 17. apríla 2015 pracovné stretnutie k problematike uvedeného zákona. Prokuratúra poskytne potrebnú súčinnosť v rámci začatého legislatívneho procesu tvorby novely zákona č. 514/2003 Z. z.

25.Uznesením č. 661 zo 17. decembra 2014 k návrhu na doplnenie úloh Strategického plánu boja proti korupcii v Slovenskej republike, schváleného uznesením vlády SR č. 517/2011, o odporúčania Pracovnej skupiny OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách v rámci Fázy 3 hodnotení vláda

-v bode C.4. odporučila generálnemu prokurátorovi zabezpečovať vzdelávanie a prijímať opatrenia na zvyšovanie potenciálu vedomostí o korupcii zahraničných verejných činiteľov v medzinárodných obchodných transakciách

Termín: do 30. novembra 2015

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Úrad špeciálnej prokuratúry organizuje v dňoch 28. - 30. septembra 2015 pracovnú poradu k problematike odhaľovania, vyšetrovania a dokazovania trestných činov korupcie s osobitným zameraním na korupciu zahraničných činiteľov v medzinárodnom obchode. Predmetnej pracovnej porady sa okrem prokurátorov, zaoberajúcich sa korupčnou trestnou činnosťou, zúčastnia vedúci pracovníci a vyšetrovatelia Prezídia Policajného zboru, Národnej kriminálnej agentúry, Národnej protikorupčnej jednoty a Úradu inšpekčnej služby ministerstva vnútra.

-v bode C.5. odporučila generálnemu prokurátorovi predložiť podpredsedovi vlády a ministrovi vnútra informáciu o plnení úloh dopĺňajúcich Strategický plán boja proti korupcii v Slovenskej republike, schváleného uznesením vlády SR č. 517/2011, o odporúčania prijaté Pracovnou skupinou OECD pre úplatkárstvo v medzinárodných obchodných transakciách v rámci Fázy 3 hodnotení

Termín: do 31. januára 2016

Úloha je dlhodobého charakteru s termínom plnenia do 31. januára 2016.

26.Uznesením č. 669 zo 17. decembra 2014 k návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie vláda

Generálna prokuratúra je uvedená ako jeden z gestorov zodpovedných za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni pre nasledovné právne akty Európskej únie:

por. č. 56 prílohy č. 1

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

por. č. 57 prílohy č. 1

-Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

por. č. 242 prílohy č. 1

-Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 799/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory výročných a záverečných správ o vykonávaní podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

por. č. 245 prílohy č. 1

-Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 802/2014 z 24. júla 2014, ktorým sa stanovujú vzory národných programov a podmienky systému elektronickej výmeny údajov medzi Komisiou a členskými štátmi podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

por. č. 381 prílohy č. 1

-Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1048/2014 z 30. júla 2014, ktorým sa stanovujú informačné a propagačné opatrenia zamerané na širokú verejnosť a informačné opatrenia zamerané na prijímateľov podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

por. č. 382 prílohy č. 1

-Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1049/2014 z 30. júla 2014 o technických vlastnostiach informačných a propagačných opatrení podľa

nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 514/2014, ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Fonde pre azyl, migráciu a integráciu a o nástroji pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia

Gestor: ministerstvo vnútra, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra

Úlohy sú dlhodobého charakteru a priebežne sa plnia. Pre zabezpečenie náležitej implementácie uvedených právnych aktov Európskej únie poskytne prokuratúra gestorskému rezortu potrebnú súčinnosť.

por. č. 70 prílohy č. 2

-Rozhodnutie Rady 2014/483/SZBP z 22. júla 2014, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, a ktorým sa zrušuje rozhodnutie 2014/72/SZBP

Gestor: ministerstvo hospodárstva, ministerstvo financií, ministerstvo vnútra, ministerstvo zahraničných vecí, ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra, NBS, SIS

Úloha je dlhodobého charakteru a priebežne sa plní. Nakoľko ide o opakovane prijímané Rozhodnutie Rady, ktorým sa aktualizuje a mení zoznam osôb, skupín a subjektov, na ktoré sa vzťahujú články 2, 3 a 4 spoločnej pozície 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, informácia o plnení tejto úlohy je v správe uvedená v rámci identickej úlohy, vyplývajúcej z uznesenia vlády č. 319 z 25. júna 2014.

Plnenie záverov a opatrení uvedených v predchádzajúcom kalendárnom roku

V roku 2014 sa generálna prokuratúra zamerala aj na plnenie opatrení na zlepšenie činnosti prokuratúry, ktoré boli prijaté v Správe o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2013.

V personálnej oblasti v súvislosti s potrebou navýšenia počtu prokurátorov generálna prokuratúra v mesiaci máj 2014 požiadala ministerstvo financií o vykonanie rozpočtového opatrenia, navýšenia počtu miest prokurátorov o 30 miest od 01.09.2014. Tomuto návrhu nebolo vyhovené, avšak v návrhu rozpočtu na roky 2015 – 2017 generálna prokuratúra uplatnila požiadavku zvýšenia limitu zamestnancov o 30 miest prokurátorov, pričom k navýšeniu došlo od 01.01.2015. K opätovnému zavedeniu funkcie právneho čakateľa prokuratúry došlo od 01.12.2014 a to zákonom č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o Justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

V riadiacej oblasti sa najmä trestný odbor zameral na odstránenie zásadných pochybení v postupoch prokurátorov v trestnom konaní. Na pravidelných poradách riaditeľky trestného odboru s námestníkmi krajských prokurátorov pre trestný úsek a okresnými prokurátormi boli zovšeobecňované problémy a nedostatky, ktoré sa vyskytli v práci prokurátorov. Za účelom minimalizovania prieťahov v konaní a urýchlenia rozhodovania prokurátorov, bola okrem iného v roku 2014 plnená aj

úloha z plánu hlavných úloh, zameraná na previerku vecí, kde vyšetrovanie trvá viac ako 2 roky. Napriek tomu, že táto úloha bola splnená až k 31.03.2015, možno konštatovať, že k uvedenému termínu sa znížila rozpracovanosť vecí starších ako 2 roky asi o 40%.

V legislatívnej oblasti pokračovali práce na príprave zákonov, upravujúcich základné práva a povinnosti prokurátorov a ich sociálne práva a istoty. Tieto práce však v roku 2014 ukončené neboli a zákony sa nepodarilo posunúť do legislatívneho procesu. Prokuratúra Slovenskej republiky sa priebežne aktívne podieľala na novelizáciách trestných kódexov, občianskoprávnych kódexov a ďalších zákonov majúcich dopad na činnosť prokuratúry, a to priamou účasťou zástupcov prokuratúry v rekodifikačných komisiách a pracovných skupinách, ako aj v rámci pripomienkového konania. Pripomienky a návrhy prokuratúry sú v prevažnej miere predkladateľmi návrhov zákonov akceptované.

V medzinárodnej oblasti boli aktivity prokuratúry zamerané najmä na prípravu plnenia jej úloh počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016. Prokuratúra vytvorila všetky predpoklady, aby mala možnosť iniciatívnym návrhom sa zapojiť do procesu definovania politických priorít. Už od roku 2012 generálna prokuratúra vytvárala predpoklady, aby sa jednou z politických priorít Slovenskej republiky počas SK PRES 2016 stala „Podpora vzájomnej dôvery členských štátov, ako predpokladu uplatňovania zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí“ a aby súčasťou aktivít v rámci tejto politiky mohlo byť usporiadanie stretnutia predstaviteľov verejnej žaloby členských štátov Európskej únie a prezentácia informácií zvyšujúcich dôveryhodnosť inštitúcií zastupujúcich verejnú žalobu v jednotlivých členských štátoch, so zameraním na štáty V 4 a najnovšie členské štáty. Prokuratúra vytvorila rezortnú personálnu databázu prokurátorov, ktorí v prípade potreby budú zaradení do tzv. predsedníckeho korpusu SK PRES 2016, ako zástupcovia predsedov pracovných skupín. Pravidelná účasť zástupcu prokuratúry na rokovaniach Medzirezortnej koordinačnej rady ako pozorovateľa s poradným hlasom je zakotvená priamo v štatúte Medzirezortnej koordinačnej rady a má svojich zástupcov aj v pracovnej skupine pre ľudské zdroje a vzdelávacie aktivity, pre rozpočtové zabezpečenie, pre kultúrnu a mediálnu prezentáciu a pracovnej skupine pre rozpočet.

Pri tvorbe legislatívy Európskej únie boli aktivity zamerané na prerokúvané Nariadenie Rady o zriadení Úradu európskej prokuratúry, návrh ktorého predložila Komisia práve 17. júla 2013 spoločne s návrhom Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST). Súvisiacim prerokúvaným dokumentom je návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorá bude tvoriť hmotnoprávny základ pôsobnosti Európskeho prokurátora. Účasť zástupcov prokuratúry na uvedených medzinárodných zahraničných aktivitách, predovšetkým pôsobenie v pracovných skupinách a iných orgánoch a inštitúciách Európskej únie, ale aj v Rade Európy, OSN a ďalších medzinárodných inštitúciách a orgánoch, vrátane účasti na príprave stretnutí a písomných kontaktov generálneho prokurátora s predstaviteľmi európskych a medzinárodných inštitúcií a generálnymi prokurátormi štátov V 4 a účasť na Fóre generálnych prokurátorov členských štátov Európskej únie má mimoriadny význam z hľadiska legislatívneho, aplikačnej praxe a odborného prínosu pre rezort prokuratúry.

V oblasti informatiky pokračovali práce na projekte OPIS (Operačný program informatizácia spoločnosti) a ECRIS (Európsky informačný systém registra trestov). V oblasti materiálno-technického zabezpečenia sa stále nepodarilo zabezpečiť vhodnú budovu pre potreby generálnej prokuratúry a tak generálna prokuratúra sústavne sídli na dvoch adresách - vo vlastnej budove na Štúrovej č. 2 a v prenajatej budove na Špitálskej č. 22. Register trestov, ktorý je tiež súčasťou generálnej prokuratúry, sídli na Kvetnej ulici. V roku 2014 začala postupná obmena vozového parku na prokuratúrach, vrátane úradu špeciálnej prokuratúry. V rámci projektu OPIS došlo k čiastočnej obmene výpočtovej techniky.

Personálny stav

Limit počtu všetkých zamestnancov v rezorte prokuratúry bol na rok 2014 stanovený v počte 1 891 osôb, z toho aparát ústredného orgánu v počte 300 osôb.

Z celkového počtu 1 891 osôb bol plánovaný počet štátnozamestnaneckých miest 723 a plánovaný počet miest pri výkone práce vo verejnom záujme 195. Skutočný počet štátnych zamestnancov k 31.12.2014 bol 716 a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme 194. Na materskej alebo rodičovskej dovolenke bolo 58 štátnych zamestnankýň a 2 zamestnankyne pri výkone práce vo verejnom záujme. Plánované počty zamestnancov boli naplnené.

Plánovaný počet prokurátorov v rezorte prokuratúry v roku 2014 bol 973. Skutočný počet prokurátorov, ktorí k 31.12.2014 vykonávali funkciu prokurátora bol 885, čo predstavuje z plánovaného počtu 90,96%. Funkciu prokurátora nevykonávalo 59 prokurátoriek z dôvodu materskej alebo rodičovskej dovolenky, podľa § 9 ods. 6 zákona č. 154/2001 Z. z. o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 154/2001 Z. z.“) bol jeden prokurátor dočasne pridelený k orgánu Európskej únie a dvaja prokurátori do Justičnej akadémie Slovenskej republiky (ďalej len „justičná akadémia“).

V služobnom pomere právneho čakateľa prokuratúry boli v roku 2014 celkom 3 právni čakatelia, z toho jedna právna čakateľka bola na rodičovskej dovolenke. Po úspešnom vykonaní odbornej justičnej skúšky bol do funkcie prokurátora vymenovaný 1 právny čakateľ a 1 právny čakateľ skončil služobný pomer, teda k 31.12.2014 sa na výkon funkcie prokurátora v celom rezorte prokuratúry pripravoval len jeden právny čakateľ.

V priebehu roku 2014 zanikol služobný pomer celkom 21 prokurátorom, z toho 12 prokurátorom vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodu vzniku nároku na starobný dôchodok, 1 prokurátorovi vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodu vzniku nároku na invalidný dôchodok, 2 prokurátorom vzdaním sa funkcie prokurátora z dôvodu odchodu do advokácie a na súdy, 4 prokurátorom vzdaním sa funkcie prokurátora bez uvedenia dôvodu a v dvoch prípadoch zanikol služobný pomer smrťou prokurátora.

Do funkcie prokurátora bolo v súlade so zákonom č. 154/2001 Z. z. bez výberového konania v priebehu prvého polroka 2014 vymenovaných 10 osôb, ktoré spĺňali zákonom stanovené predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora.

Rovnako ako v predošlom období (v rokoch 2012 a 2013) právna úprava neumožňovala ani v roku 2014 vyhlasovať na neobsadené miesta prokurátorov výberové konanie. Navyše v nadväznosti na vyhlásenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) č. 217/2014 Z. z. a nadobudnutie účinnosti niektorých ustanovení zákona č. 154/2001 Z. z. od 01.08.2014 už nebolo možné vymenovanie do funkcie prokurátora bez výberového konania. Tento stav trval až do 01.12.2014, kedy nadobudol účinnosť zákon č. 322/2014 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 548/2003 Z. z. o justičnej akadémii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony. V intenciách označeného zákona síce bolo možné vyhlásiť výberové konanie na funkciu prokurátora a funkciu právneho čakateľa prokuratúry, avšak, vzhľadom na postupy stanovené zákonom, do konca roka 2014 nebolo reálne uskutočniť akékoľvek výberové konanie.

Dlhodobé prerušenie obsadzovania miest prokurátorov právnymi čakateľmi prokuratúry, ktorí by po absolvovaní justičnej skúšky dopĺňali počty prokurátorov, ako aj to, že v druhom polroku 2014 nebolo možné dopĺňať stavy prokurátorov ani z radov osôb, ktoré spĺňali predpoklady na vymenovanie do funkcie prokurátora, sa negatívne prejavilo v zaťaženosti všetkých prokuratúr, osobitne na úrovni okresov a vyžadovalo si zo strany prokurátorov vykonávajúcich funkciu prokurátora enormné nasadenie pri plnení úloh prokuratúry. Pritom je potrebné poukázať na neustále sa zvyšovanie nárokov kladených na prokurátorov pri vykonávaní pôsobnosti prokuratúry v trestnej oblasti v súvislosti s uplatňovaním zásady kontradiktórnosti v trestnom konaní, s využívaním inštitútu konania o dohode o vine a teste, ako aj so zvýšenou aktivitou prokurátorov pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov daňových a trestných činoch týkajúcich sa násilia páchanom na ženách a deťoch. Taktiež pri výkone pôsobnosti prokuratúry v netrestnej oblasti sa prejavil nedostatočný počet prokurátorov v tom smere, že nebolo možné v plnom rozsahu uplatňovať, a najmä vo verejnom záujme zvyšovať, aktivity prokuratúry smerujúce k dosiahnutiu zachovávania a presadzovania zákonnosti orgánmi verejnej správy, k ochrane práv štátu, právnických a fyzických osôb prostredníctvom návrhových oprávnení prokurátora, resp. vstupov do začatých občianskoprávnych vecí.

Ekonomické zabezpečenie činnosti prokuratúry za rok 2014

Na zabezpečenie činnosti prokuratúry v roku 2014 ministerstvo financií pridelilo rozpočtové prostriedky v sume 70 099 751,- eur. Rozpočtovými opatreniami ministerstva financií bol tento limit v priebehu roka upravený na 83 601 297,- eur, z toho na financovanie projektu Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky bola pridelená finančná čiastka 8 618 909,- eur. Financovanie projektu vyplýva z uzavretej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku z prostriedkov pre Operačný program Informatizácia spoločnosti (OPIS) č. Z 2111012002201 medzi poskytovateľom Úradom vlády Slovenskej republiky v zastúpení ministerstvom financií a generálnou prokuratúrou na 13 500 000,- eur. Za rok 2014 sa z uvedenej čiastky vyčerpalo 63,84%. Projekt bol financovaný vo výške 8 419 946,- eur z kapitálových výdavkov a vo výške 198 963,- eur z bežných výdavkov. Spolufinancovanie projektu zo štátneho rozpočtu bolo vo výške 293 600,- eur, z toho z bežných výdavkov to bola čiastka 192 600,- eur a z kapitálových výdavkov čiastka 101 000,- eur.

Ministerstvo financií na zabezpečenie prevádzkyschopnosti prokuratúry, na zabezpečenie sociálnych dávok prokurátorov a platových náležitostí pre 9 zamestnancov, o ktorých bol zvýšený limit počtu zamestnancov, povolilo prekročenie limitu výdavkov v hlavnej kategórii 600 – Bežné výdavky o 2 782 710,- eur, z toho limit miezd o 168 000,- eur. Zvýšenie počtu zamestnancov o 9 osôb vykonalo ministerstvo financií v súlade so splnomocnením v časti D., bod D.1. uznesenia vlády č. 588 z 10.10.2013 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2014 až 2016. Ministerstvom financií bolo týmto rozpočtovým opatrením súčasne povolené prekročenie limitu výdavkov v hlavnej kategórii 700 – Kapitálové výdavky o 1 384 290,- eur na zabezpečenie spolufinancovania projektu Elektronické služby a na realizáciu nevyhnutných investičných akcií.

V nadväznosti na nález ústavného súdu sp. zn. PL.ÚS 99/2011 z 11. 12.2013 povolilo ministerstvo financií prekročenie limitu výdavkov v hlavnej kategórii 600 – Bežné výdavky o 2 316 973,- eur na uspokojenie platových náležitostí prokurátorov z roku 2011.

V súvislosti s uplatnením § 5 zákona č. 473/2013 Z. z. o štátnom rozpočte na rok 2014 a nariadeniami vlády, ktorými sa upravujú stupnice platových taríf povolilo ministerstvo financií prekročenie limitu výdavkov v hlavnej kategórii 600 – Bežné výdavky o 242 522,- eur, z toho v kategórii mzdy o 179 712,- eur.

Z dôvodu aplikácie článku 12, ods. 5 zákona č. 493/2011 Z. z. o rozpočtovej zodpovednosti ministerstvo financií zaviazalo kapitole generálna prokuratúra rozpočtové prostriedky vo výške 1 005 343,- eur, z toho v hlavnej kategórii 600 - Bežné výdavky sumu 858 576,- eur a v hlavnej kategórii 700 – Kapitálové výdavky sumu 146 767,- eur.

V nadväznosti na ustanovenia § 8 ods. 6 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ministerstvo financií zaviazalo finančné prostriedky vo výške 838 515,- eur v hlavnej kategórii 700 – kapitálové výdavky.

Generálna prokuratúra v rámci vlastných rozpočtových opatrení presunula ušetrené finančné prostriedky z kategórie „Poistné a príspevok do poisťovní“ v celkovej výške 170 190,- eur a z kategórie „Bežné transfery“ vo výške 205 995,- eur do kategórie „Tovary a služby“ vo výške 376 185,- eur z dôvodu zabezpečenia prevádzkyschopnosti rezortu prokuratúry.

Rozpočtovými opatreniami vykonanými generálnou prokuratúrou nedošlo k zmene záväzných ukazovateľov rozpočtu na rok 2014. Plnenie príjmov ovplyvnili najmä tržby zo vzdelávacích a rehabilitačných centier prokuratúry, príjmy z prenájmu priestorov v budovách prokuratúry, príjem z predaja chaty Tále s pozemkom, príjmy z dobropisov, príjmy z poistných plnení a iné. Plnenie ukazovateľov rozpočtu za rok 2014 je uvedené v tabuľke I.2.1.

Čerpanie v kategórii 610 - Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v porovnaní s rokom 2013 vzrástlo o 1 072 915,- eur, t. j. o 2,4%. Nárast bol spôsobený vyšším výkonom práce nadčas a práce v sobotu, v nedeľu, vo sviatok a nárastom funkčných platov v dôsledku nárastu započítateľnej praxe u štátnych zamestnancov a prokurátorov.

V kategórii 620 - Poistné a príspevok do poisťovní sa prostriedky použili na odvod poistného do zdravotných poisťovní, do Sociálnej poisťovne a do doplnkových dôchodkových poisťovní. V porovnaní s rokom 2013 čerpanie vzrástlo o 746 850,-

eur, t. j. o 5,4%. Odvod poistného do poisťovní vzrástol v dôsledku zvýšenia objemu vyplatených miezd a zvýšenia maximálnych vymeriavacích základov pre výpočet poistného v roku 2014.

V kategórii 630 - Tovary a služby vzrástlo čerpanie oproti roku 2013 o 1 997 441,- eur, t. j. o 21,5%. Na celkový nárast malo najväčší vplyv vyplatenie doplatkov platov prokurátorov v nadväznosti na nález ústavného súdu. Na tento účel bolo vyplatených 1 715 076,- eur. Z dôvodu prijatia a dodržiavania prísnych úsporných opatrení sa v roku 2014 dosiahla úspora nákladov oproti roku 2013 na niektorých položkách výdavkov. Napríklad náklady na zahraničné pracovné cesty sa znížili o 13,1%, náklady na energie poklesli o 10,2%, náklady na servis a opravu služobných motorových vozidiel o 12,1%, náklady na komunikačnú infraštruktúru poklesli o 3,3%.

V kategórii 640 - Bežné transfery došlo k zvýšeniu čerpania oproti roku 2013 o 124 254,- eur, t. j. o 5,1%. Zvýšenie čerpania ovplyvnil vyšší počet prokurátorov, ktorí v roku 2014 odišli do dôchodku, doplatok k príplatku za výkon funkcie prokurátora a vyšší objem vyplateného úmrtného pre pozostalých prokurátorov.

Kapitálové výdavky zo štátneho rozpočtu vo výške 1 013 797,- eur, kapitálové výdavky zo zahraničného grantu vo výške 7 362,- eur a kapitálové výdavky na financovanie projektu Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo výške 8 419 946,- eur boli v roku 2014 použité na nasledovné účely (v eurách):

-nákup softvéru a licencií vo výške 6 422 604,

-nákup strojov, prístrojov, zariadení vo výške 2 432 782,

-nákup dopravných prostriedkov vo výške 175 032,

-zabezpečenie prípravnej a projektovej dokumentácie vo výške 47 665,

-realizáciu stavieb a ich technického zhodnotenia vo výške 348 747,

-rekonštrukciu a modernizáciu strojov a zariadení vo výške 14 275.

Najvýznamnejšími investičnými akciami bolo obstaranie hardvéru a softvéru pre projekt Elektronické služby Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky. Zo stavebných investícií sa na celkovom čerpaní najviac podieľala rekonštrukcia elektroinštalácie a štruktúrovaná kabeláž na Okresnej prokuratúre Prievidza, vybudovanie vzduchotechniky a klimatizácie v kancelárskych priestoroch Okresnej prokuratúry Trnava, rekonštrukcia vstupu a vchodových dverí na Okresnej prokuratúre Považská Bystrica, rekonštrukcia a modernizácia sociálnych zariadení v priestoroch Okresnej prokuratúry Martin a Okresnej prokuratúry Michalovce, stavebné úpravy serverovne a sociálnych zariadení na Okresnej prokuratúre Prievidza.

Záväzné ukazovatele rozpočtu kapitoly generálnej prokuratúry boli v roku 2014 dodržané. Rozpočtové prostriedky boli vynakladané hospodárne a účelne na zabezpečenie mzdových, materiálnych, prevádzkových a investičných potrieb prokuratúry.

ČASŤ II.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V TRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Generálna prokuratúra ako univerzálny orgán ochrany práva, ktorý koná vo verejnom záujme, plnila, spoločne s podriadenými krajskými prokuratúrami a okresnými prokuratúrami, aj v roku 2014 v trestnej oblasti právnou úpravou vymedzené oprávnenia a povinnosti, a to prijímaním a vybavovaním trestných oznámení podaných fyzickými osobami a právnickými osobami, dozorom nad dodržiavaním zákonnosti v predsúdnom konaní, činnosťou v súdnom konaní, činnosťou v prieskumnej agende, vykonaním dozoru v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia a činnosťou v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou.

Základné úlohy prokuratúry ako štátneho orgánu na rok 2014 stanovil generálny prokurátor v pláne hlavných úloh na rok 2014 a v Pláne odbornej prípravy a vzdelávania na rok 2014. Okrem tohto prokuratúry v obvode krajských prokuratúr v Bratislave, v Trnave, v Nitre, v Trenčíne, v Banskej Bystrici, v Žiline, v Košiciach a v Prešove plnili úlohy z plánov hlavných úloh týchto krajských prokuratúr a úlohy vyplývajúce z opatrení prijímaných generálnym prokurátorom na poradách s krajskými prokurátormi a z opatrení prijímaných vedúcimi prokurátormi organizačných zložiek generálnej prokuratúry.

V súlade so základnými prioritami generálneho prokurátora sa činnosť prokuratúry zameriavala v roku 2014 predovšetkým na problematiku rýchlosti trestného konania, čo bolo premietnuté i do previerok trestných vecí, v ktorých prípravné konanie nebolo skončené v lehote do dvoch rokov od jeho začatia a do previerok zameraných na rýchlosť konania na vybraných okresných prokuratúrach.

Ďalej prokuratúra venovala pozornosť odhaľovaniu a vyšetrovaniu trestných činov daňových.

Uvedená priorita našla svoje vyjadrenie v zhodnotení trestného postihu trestných činov daňových a vyhodnotení spolupráce s Finančnou správou Slovenskej republiky (ďalej len „finančná správa“) a v konečnom dôsledku aj s vytvorením špecializácie prokurátorov pre tento druh trestnej agendy. Pokynom generálneho prokurátora por. č. 9/2014, ktorým sa upravuje postup prokurátorov poverených vybavovaním agendy trestných činov daňových, bola za účelom zefektívnenia boja s touto trestnou činnosťou zriadená špecializácia prokurátorov na agendu trestných činov daňových - (§ 276 až 279 Trestného zákona).

Na podklade vyhodnotenia aplikačného inštitútu odborného konzultanta v trestnom konaní bola konštatovaná potreba účinnejšieho využívania tohto inštitútu a to najmä v oblasti ekonomických trestných činov.

Medzi ďalšie priority činnosti prokuratúry patrilo aj v roku 2014 odhaľovanie a účinný postih páchateľov trestných činov tzv. domáceho násilia, k čomu prispelo aj

vytvorenie špecializácie prokurátorov na túto trestnú činnosť v roku 2013 (pokynom generálneho prokurátora por. č. 1/2013 o zriadení špecializácie prokurátorov na trestnú činnosť mladistvých a maloletých, trestné činy spáchané na deťoch a násilie v rodinách).

Špecializácia prokurátorov bola zavedená aj na úseku účinného postihu trestných činov v súvislosti s diváckym násilím s prvkami extrémizmu, ktorému je venovaná zvýšená pozornosť vo všetkých článkoch prokuratúry (pokyn generálneho prokurátora č. 2/2014, ktorým sa upravuje postup prokurátorov poverených vybavovaním agendy rasovo motivovaných trestných činov, trestných činov extrémizmu a diváckeho násilia).

V porovnaní s rokom 2013 v obvode jednotlivých krajských prokuratúr nedošlo k zásadným zmenám v skladbe a nápade trestných vecí. Možno konštatovať len mierne zníženie nápadu trestných vecí. Výraznejšie odchýlky v trende vývoja kriminality alebo jej príčin zistené neboli.

Prokurátori sa podieľali aj na riešení rôznych aplikačných problémov, ktoré sa vyskytli v hodnotenom období, a ktoré boli predkladané generálnej prokuratúre. Išlo o právne problémy týkajúce sa povolenia obnovy konania v trestných veciach skončených rozsudkami, ktorými bola schválená dohoda o vine a treste v súvislosti s tzv. asperačnou zásadou, zaistenia peňažných prostriedkov podľa § 95 Trestného poriadku, zaisťovania vecí, ktoré nie sú uvedené v príkaze na domovú prehliadku, súbehu uloženia trestu povinnej práce a primeraných obmedzení, aplikácie § 28 odsek 4 Trestného poriadku a ďalšie. Predložené boli aj námety k pripravovanej Smernici o postupe prokurátora v trestnom konaní.

Doposiaľ nevyriešeným však zostáva postup orgánov činných v trestnom konaní a súdov v nadväznosti na uznesenie ústavného súdu z 23.04.2014 pod spisovou značkou Pl. ÚS 10/2014, ktorým bola pozastavená účinnosť ustanovení § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v súvislosti s tzv. „data retention“ (uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov v elektronickej komunikácii). Uvedené uznesenie ústavného súdu má konzekvencie aj na oblasť trestného práva v súvislosti s inštitútom odpočúvania a záznamu telekomunikačnej prevádzky (§ 116 Trestného poriadku). V aplikačnej praxi sa prejavuje rozdielny prístup sudcov pre prípravné konanie, z ktorých časť príkazy na zistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke podľa § 116 ods. 1 Trestného poriadku vydáva a druhá časť sudcov pre prípravné konanie nevydáva. Nevydávanie uvedených rozhodnutí komplikuje dokazovanie najmä pri organizovanej trestnej činnosti a drogovej trestnej činnosti. V súčasnosti generálna prokuratúra spoločne so zástupcami ministerstva vnútra, ministerstva spravodlivosti a zástupcami telekomunikačných spoločností pripravuje návrh na zmenu zákona o elektronických komunikáciách.

Ako aplikačný problém možno hodnotiť aj rozdielnu rozhodovaciu činnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdov v súvislosti so získavaním dôkazov z dôkazných prostriedkov podľa osobitného zákona (§ 119 ods. 2 Trestného poriadku). Generálna prokuratúra k uvedenej problematike prezentovala právny názor, ktorým upravila postup podriadených prokurátorov.

Ďalším aplikačným problémom zostáva spôsob vrátenia peňazí zaistených prokurátorom podľa § 95 odsek 1 Trestného poriadku v trestnom konaní pri postihu trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 Trestného zákona, začatom na základe tzv. swiftových správ.

Možno konštatovať, že aplikačná prax v trestnom konaní bola aj v roku 2014 poznačená pomerne nejednotnými právnymi názormi súdov, a to aj v otázkach, v ktorých sa doterajšia aplikačná prax javila ako stabilná, zjednotená a nemenná. Toto konštatovanie sa odvíja od niektorých stanovísk trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktoré zjednotili problematickú rozhodovaciu prax. Táto aplikačná prax pritom zásadne ovplyvňuje uplatňovanie inštitútov trestného práva procesného v prípravnom konaní tak, že skomplikovala postupy vyšetrovania a skráteného vyšetrovania. Nepochybne to bude mať dopad na zvýšenie zaťaženosti vyšetrovacích zložiek aj o takú skupinu trestných činov, ktoré mohli vykonávať a aj bezproblémovo zvládali orgány skráteného vyšetrovania. Ide najmä o stanoviská trestnoprávneho kolégia najvyššieho súdu k postihom trestných činov podľa § 194 Trestného zákona v súbehu s majetkovým trestným činom. Rozdielnosť právnych názorov na konkrétnu problematiku dokáže vyriešiť len novelizácia Trestného zákona a Trestného poriadku.

Orgány činné v trestnom konaní narážajú aj na problém včasnosti vypracovania posudkov Kriminalistickým a expertíznym ústavom Policajného zboru. K náprave nedochádza, pričom poruchovosť niektorých prístrojov zapríčinila oneskorené vypracovanie znaleckých posudkov. Je nepochybné, že postup vo vyšetrovaní je mnohokrát závislý od obsahu a záverov znaleckého skúmania.

Plnenie úloh na väčšine prokuratúr sťažoval aj v roku 2014 nevyhovujúci personálny stav spôsobený hlavne materskými a rodičovskými dovolenkami prokurátoriek, dlhodobou práceneschopnosťou prokurátorov a odchodom prokurátorov do starobného dôchodku. Tieto faktory zvyšujú pomerne značnú zaťaženosť prokurátorov.

Len vďaka mimoriadnemu nasadeniu a aktivite prokurátorov vo všetkých článkoch prokuratúry možno prezentovať výsledky uvedené v tejto správe.

2. Stav a vývoj kriminality

V roku 2014 bolo zaevidovaných na všetkých prokuratúrach, vyjmúc generálnu prokuratúru, v trestných registroch celkove 155 824 nových vecí, z toho 86 485 trestných vecí a 69 339 podaní. Na generálnej prokuratúre bolo zaevidovaných 562 trestných vecí a 5 959 podaní. K 01.01.2014 bolo zároveň prevedených z trestných registrov prokuratúr celkom 33 762 neskončených trestných vecí a 11 870 podaní, ktoré napadli v predchádzajúcich rokoch (tabuľka č. II.2.1).

Ide opakovane o mierny pokles nápadu trestných vecí na všetkých prokuratúrach v rámci Slovenskej republiky oproti roku 2013, a to napriek zvýšenému nápadu podaní fyzických osôb a právnických osôb. Pozitívny je pokles prevedených neskončených trestných vecí z predchádzajúcich rokov na všetkých prokuratúrach, ktorý nasvedčuje zlepšeniu rýchlosti konania. Potvrdil sa tiež niekoľkoročný trend, že napriek každoročnému poklesu trestných vecí v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave je jej nápad stabilne vysoko najvyšší v rámci Slovenskej republiky (tabuľka č. II.2.2).

Celkove bolo v roku 2014 vybavených prokuratúrami v rámci celej Slovenskej republiky v trestných registroch 175 343 vecí. Z toho bolo 99 624 trestných vecí, v ktorých bolo začaté trestné stíhanie a 75 719 podaní. Prehľad o spôsobe skončenia trestného stíhania ukazuje na relatívne stabilný počet využívania odklonov v trestnom konaní aj v roku 2014 (podmienečné zastavenie trestného stíhania, dohoda o vine a treste a zmier) a využívanie zrýchleného konania (§ 204 Trestného poriadku). Využívanie týchto inštitútov prokurátormi výrazne napomáha rýchlosti trestného konania, ako aj odľahčeniu súdov. Svedčí o tom aj fakt, že takmer 100% návrhov na uzavretie dohody o vine treste podaných prokurátormi súdy schválili. Za pozitívny trend možno považovať pomerne výrazné zníženie počtu zrušených uznesení o vznesení obvinenia, čo nasvedčuje zlepšeniu kvality dozoru prokurátora a dôslednému uplatňovaniu a dodržiavaniu práv subjektov trestného konania.

Z prehľadu o počte a štruktúre 49 644 stíhaných osôb, proti ktorým bolo v roku 2014 skončené trestné stíhanie pre 64 695 trestných činov (celkove stíhaných 50 111 osôb) vyplýva, že mierne poklesol počet stíhaných žien a najmä opakovane aj mladistvých, čo je pozitívny trend. Rovnako bol zaznamenaný pokles kriminality vo vzťahu k cudzincom. Osobitnou kategóriou sú recidivisti, ktorých počet trestne stíhaných osôb oproti roku 2013 vzrástol približne o tri percentá, pričom počet osôb odsúdených za použitia ustanovenia § 47 odsek 2 Trestného zákona alebo § 43 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, t.j. tzv. obzvlášť nebezpeční recidivisti, proti ktorým bola uplatnená zásada „trikrát a dosť“, poklesol o 50% zo 6 na 3 (tabuľka č.II.2.3 a č. II.2.4.).

Z hľadiska štruktúry kriminality v súlade s dlhodobým trendom výrazne prevyšuje majetková kriminalita, napriek jej klesajúcej tendencii.

V roku 2014 bol v činnosti prokuratúry kladený dôraz na postih daňovej trestnej činnosti, elimináciu organizovanej kriminality a ochranu rodiny, detí a mládeže a trestný postih páchateľov domáceho násilia s cieľom eliminácie tejto závažnej trestnej činnosti. Prejavilo sa to aj v štatistických ukazovateľoch o postihu tohto druhu trestnej činnosti, najmä trestných činov proti rodine a mládeži, kde je už niekoľko rokov po sebe druhá najvyššia objasnenosť trestných činov.

Problémom je naďalej násilná kriminalita, ktorej formy sa v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi podstatnejšie nezmenili. Bolo zaznamenané čoraz častejšie zneužívanie legálne držanej zbrane pri spáchaní trestného činu na zdôraznenie hrozby páchateľa, prípadne ako útočný nástroj. Obeťami násilných trestných činov sú často osoby maloleté, ako aj vopred vytipované osoby, u ktorých nie je predpoklad účinnej obrany. Osobitným fenoménom je rastúca brutalita konania páchateľov.

3. Skladba kriminality

Kriminalita mladistvých

V roku 2014 bolo začaté trestné stíhanie proti 3 494 mladistvým osobám, z toho voči 472 osobám vo veku 14 rokov. Stav kriminality je porovnateľný s uplynulým rokom 2013, kedy bolo v Slovenskej republike začaté trestné stíhanie proti 4 343 mladistvým a z toho 592 proti štrnásťročným.

Z celkového počtu známych 49 644 osôb, proti ktorým bolo trestné stíhanie v roku 2014 skončené, tvorili 3 201 osoby mladistvé, čo je opäť stav porovnateľný s rokom 2013.

Štandardne bolo v roku 2014 najviac skončených trestných konaní vedených proti mladistvým v obvodoch krajských prokuratúr v Košiciach a v Prešove a najmenej v obvode krajských prokuratúr v Trnave a v Trenčíne.

Pomerne nepatrný pomer predstavuje účasť dievčat na páchaní trestnej činnosti, pričom počet obvinených dievčat nikdy nepresiahol 10% z celkového počtu mladistvých obvinených.

V roku 2014 bolo celkom 33 332 obžalovaných osôb. Z toho počtu tvorili 1 918 osoby mladistvé a z toho 685 boli osoby vo veku 14 rokov. Zo všetkých obžalovaných osôb za rok 2014 bolo 5,75% mladistvých páchateľov. Zaznamenaný bol pokles v požívaní alkoholických nápojov. Počet recidivistov vo veku mladších ako 18 rokov mierne stúpol, avšak počet 441 mladistvých recidivistov nie je alarmujúci.

Najviac obžalovaných mladistvých páchateľov bolo v roku 2014 v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach. Najmenší podiel obžalovaných v roku 2014 na celkovom počte obžalovaných mladistvých bol v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave v počte 55 osôb.

Z celkového počtu ukončených trestných stíhaní proti mladistvým osobám prokurátori aj v roku 2014 využili odklony. V najväčšom rozsahu uplatnili dohody o vine a treste (545), a to najmä v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove (112) a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (110). Najmenej využili mladiství obvinení uzavretie dohody o vine a treste v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (23). Pokiaľ ide o podmienečné zastavenie trestného stíhania, tento spôsob skončenia trestného konania využili prokurátori u 317 mladistvých, pričom najaktívnejšie postupovali v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach (100) a najmenej v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne (17). V roku 2014 bolo evidovaných celkom 70 vecí skončených prokurátorom formou schválenia zmieru a následným zastavením trestného stíhania proti mladistvým osobám. Stav je porovnateľný s uplynulým rokom. Skončenie trestných vecí formou odklonu za rok 2014 predstavuje celkom 30,2% všetkých skončených trestných stíhaní mladistvých páchateľov. Tento stav je porovnateľný s rokom 2013. Postúpenie veci mladistvých páchateľov v roku 2014 prokurátori uplatnili v 35 prípadoch, pričom Krajská prokuratúra v Trenčíne vo svojom obvode nezaznamenala žiaden takýto prípad.

Z celkového počtu 3201 skončených trestných stíhaní voči mladistvým páchateľom bolo v roku 2014 zastavené trestné stíhanie proti 186 mladistvým, čo je 5,81%. Najväčší počet takto skončených trestných konaní bolo zaznamenaných v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (66) a najmenší v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne (4). V roku 2013 bolo skončené trestné stíhanie zastavením proti 170 mladistvým páchateľom, čo predstavovalo 4,84%.

Naďalej pokračuje výrazný pokles trestných vecí, v ktorých bolo prerušené trestné stíhanie proti mladistvým páchateľom. Kým v roku 2012 to bolo proti 229 mladistvým, v roku 2013 to bolo len proti 173 mladistvým a v roku 2014 bol tento inštitút zaznamenaný len proti 139 mladistvým páchateľom. Najvyšší počet prípadov

je evidovaný v obvode Krajskej prokuratúry v Košiciach (43) a najmenší v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave (4).

Počet štrnásťročných mladistvých páchajúcich trestnú činnosť naďalej klesá. V roku 2013 bolo začaté trestné stíhanie proti 592 mladistvým z celkového počtu 4 343 stíhaných osôb a skončené trestné stíhanie proti 1 292 štrnásťročným osobám, obžalovaných bolo 722 mladistvých. V roku 2014 bolo začaté trestné stíhanie proti 472 páchateľom z celkového počtu 3 201, skončené bolo proti 1 156 štrnásťročným a obžalovaných bolo 103 osôb.

Súd v roku 2014 odsúdil celkom 1625 obžalovaných mladistvých, t. j. o 11 menej ako v roku 2013 (1 614).

V porovnaní s predchádzajúcim obdobím je zaznamenaný nárast počtu rozhodnutí súdu o podmienečnom zastavení trestného stíhania. Kým v roku 2013 takto súd rozhodol u 26 obžalovaných mladistvých, v roku 2014 to bolo u 37 obžalovaných mladistvých.

Naďalej kvantitatívne klesá aj počet súdom schválených dohôd o vine a treste uzavretých medzi prokurátorom a mladistvým obvineným. V roku 2013 súd schválil 650 dohôd a v roku 2014 schválil 515 dohôd. Úspešnosť predložených návrhov na schválenie dohôd súdom tak predstavovala v roku 2013 - 95,31% a v roku 2014 - 94,49%.

Inštitút schválenia zmieru súdom bol v roku 2014 využitý len v obvode Krajskej prokuratúry v Žiline (4), v Banskej Bystrici (3), v Prešove (1) a v Košiciach (2). Ide o nárast počtu takto skončených trestných konaní súdom v porovnaní s rokom 2013, kedy súdy schválili zmier a zastavili trestné stíhanie u 6 mladistvých.

Skladba trestnej činnosti mladistvých osôb sa ani v roku 2014 nezmenila. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa mladiství naďalej dopúšťali prevažne trestného činu krádeže (§ 212 Trestného zákona). V roku 2014 bolo zaznamenaných 2 009 vecí, v ktorých bolo skončené trestné stíhanie proti mladistvým osobám. V porovnaní s celkovým počtom skončených vecí proti mladistvým, t. j. 3 201, ide o podiel 62,76% vecí, v ktorých sa mladiství dopustili tohto trestného činu.

Keďže spôsob spáchania trestného činu krádeže súvisel s vlámaním do bytov alebo krádežami v obydlí, ďalším najfrekventovanejším trestným činom bol trestný čin porušovania domovej slobody (§ 194 Trestného zákona). Tento trestný čin bol zaznamenaný v 514 prípadoch, čo predstavuje 16% podiel na celkovom počte ukončených trestných stíhaní proti mladistvým.

Mladiství sa dopúšťali aj trestného činu výtržníctva (§ 364 Trestného zákona) v pomere 9,65% k celkovému počtu skončených trestných stíhaní proti mladistvým.

Zaznamenané boli aj trestné činy poškodzovania cudzej veci (§ 245 a § 246 Trestného zákona), nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi (§ 171 a § 172 Trestného zákona), vydierania (§ 189 Trestného zákona), lúpeže (§ 188 Trestného zákona), sexuálneho zneužívania (§ 201 Trestného zákona), avšak v oveľa menšom rozsahu v porovnaní s predchádzajúcou trestnou činnosťou.

Z praxe jednotlivých prokuratúr vyplýva, že príčiny páchania trestnej činnosti osobami mladistvými možno vidieť často v negatívnom správaní sa rodín. Nepriaznivo pôsobí aj nezáujem rodičov o ich výchovu. Ďalším faktorom, ktorý má negatívny dopad na správanie detí, je túžba po konzumnom spôsobe života, ktorá sa presadzuje najmä masmédiami. V kombinácii so slabým ekonomickým zázemím rodiny a nevyužitým mimoškolským časom vedie k páchaniu deliktov majetkového charakteru. Dôležitým faktorom pôsobiacim na páchanie násilnej trestnej činnosti je vplyv počítačových hier prezentujúcich násilie.

Osobitnú skupinu páchateľov tvoria maloleté osoby, ktoré v čase spáchania činu nedovŕšili 14 rokov. Preto nie je možné voči ním vyvodiť trestnú zodpovednosť. V porovnaní s mladistvými páchateľmi ich počet je veľmi malý, avšak každoročne je zaznamenávané páchanie činov inak trestných maloletými osobami. Prokuratúra nevedie samostatný prehľad maloletých delikventov ani v prípadoch, kedy sa dopúšťajú trestných činov spolu s mladistvými páchateľmi. Proti maloletým sa uplatňujú najmä prostriedky ochrannej výchovy podľa § 105 Trestného zákona.

Trestné činy súvisiace s domácim násilím

V súčasnej dobe nie sú k dispozícii súhrnné validné údaje o domácom násilí. Nepresné údaje v rôznych štúdiách, resp. výskumoch, nezodpovedajú reálnemu poznaniu domáceho násilia, v dôsledku čoho nemožno dostatočne analyzovať jeho úroveň, štruktúru, dynamiku a ani prognózu jeho vývoja.

Hlavným problémom je absencia jednotného a komplexného definovania pojmu „domáce násilie“. Zahraničnými i slovenskými odborníkmi sa domáce násilie vníma z viacerých uhlov pohľadu. Typickým je rozlišovanie domáceho násilia v pravom a odvodenom zmysle slova. Za domáce násilie v pravom slova zmysle sa často považuje výhradne násilie na ženách. Za násilie v nepravom slova zmysle sú potom označované všetky ostatné formy domáceho násilia (napr. na deťoch, senioroch).

Rôznosť definícií a prístupov k domácemu násiliu neumožňuje vykonávať systematický a pravidelný zber dát o jeho výskyte v spoločnosti. Dotýka sa to aj evidencie trestných činov spojených s domácim násilím. Navyše Trestný zákon neobsahuje skutkovú podstatu trestného činu domáceho násilia. Jeho prejavy sú postihované prostredníctvom viacerých trestných činov. Najčastejšie ide o trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 155 a § 156 Trestného zákona, pozbavenia osobnej slobody podľa § 182 Trestného zákona, obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 Trestného zákona, znásilnenia podľa § 199 Trestného zákona, sexuálneho násilia podľa § 200 Trestného zákona, sexuálneho zneužívania podľa § 201 Trestného zákona, týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona, násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi podľa § 359 Trestného zákona, nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona, nebezpečného prenasledovania podľa § 360a Trestného zákona a iné.

Dlhodobé domáce násilie v niektorej z jeho foriem (fyzické, psychické, sexuálne násilie, sociálna izolácia alebo ekonomická kontrola) medzi členmi domácnosti alebo zverenými osobami zahŕňa predovšetkým zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 Trestného zákona. Počet obvinených osôb, voči ktorým bolo pre tento trestný čin skončené prípravné konanie, od roku 2009 neustále klesá. Pokým v roku 2009 bolo evidovaných až 267 obvinených osôb,

v roku 2013 to bolo len 196 a v roku 2014 iba 175 osôb. Zodpovedá tomu i pokles obžalovaných a odsúdených osôb. Štandardne je tento trestný čin evidovaný najviac v prešovskom, bratislavskom a žilinskom kraji. Naopak najmenší výskyt je štatisticky potvrdený v trnavskom a trenčianskom kraji.

Okrem demografických príčin (pokles počtu obyvateľstva, či uzavretých manželstiev), znižovanie počtu obvinených osôb pre trestný čin týrania blízkej osoby a zverenej osoby a zároveň zvyšovanie latencie tohto druhu trestnej činnosti zjavne ovplyvňuje aj pretrvávajúca ekonomická, sociálna a psychická závislosť poškodených osôb na domácom agresorovi. Poznatky z viacerých krajských prokuratúr naznačujú trvalé problémy spojené s dokazovaním a dokumentovaním domáceho násilia, pretože obete týrania aj napriek podanému trestnému oznámeniu často svoje výpovede menia, správanie tyrana bagatelizujú a odmietajú v ďalšom priebehu trestného konania vypovedať. Razantnejší postup sa tak očakáva od blízkeho okolia a ďalších zainteresovaných orgánov. Pozitívnym príkladom môže byť podnet Okresného súdu Trnava, ktorý identifikoval podozrenie z týrania v priebehu konania o rozvod manželstva.

Obeťami domáceho násilia sú v prevažnej miere ženy a deti. Detská obeť nezriedka vystupuje v roli svedka rodičovského/partnerského násilia. Muži ako obete domáceho násilia boli zaznamenaní veľmi ojedinele. Podstatne viac bolo stíhaných osôb, ktoré sa fyzických a psychických atakov dopustili voči svojim rodičom alebo iným blízkym osobám, napr. súrodencom.

Z ostatných trestných činov boli prejavy domáceho násilia v roku 2014 najčastejšie postihované ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 Trestného zákona. Napr. v košickom kraji bolo evidovaných až 305 obvinených, v trenčianskom kraji 120 obvinených. Spravidla išlo o ojedinelé násilné slovné prejavy, ktoré dovoľovali využitie inštitútu tzv. „superrýchleho“ vyšetrovania (§ 204 Trestného poriadku) a tým efektívny postih páchateľa. Podstatná časť prečinov bola spáchaná pod vplyvom alkoholu.

Útoky páchateľov s následkom ublíženia na zdraví boli vyhodnotené ako trestné činy ublíženia na zdraví, a to opäť najčastejšie v košickom, bansko-bystrickom a prešovskom kraji.

Aj napriek tomu, že uvádzané údaje nie je možné porovnať s predchádzajúcim obdobím, je evidentné, že problematika domáceho násilia je vážnym celospoločenským problémom. Násilie v rodinách a domácnostiach nemožno akceptovať, a to v žiadnej jeho forme. Boj s domácim násilím sa zároveň stal jednou zo základných priorít orgánov prokuratúry. Relevantným sa javí aj asertívnejší postup policajtov pri odhaľovaní a dokazovaní tohto druhu trestnej činnosti, najmä k obetiam trestného činu.

V tejto súvislosti z podkladov podriadených prokuratúr vyplýva neodkladná potreba zavedenia komplexnejšieho systému zberu dát o všetkých trestných činoch domáceho násilia v nadväznosti na zadefinovanie jeho konkrétneho obsahu pre účely trestného konania. Okrem zvýšenia metodickej a usmerňovacej činnosti, prokurátori signalizujú nutnosť multiinštitucionálnej spolupráce pri odhaľovaní symptómov domáceho násilia a jeho následnom potrestaní.

Aj napriek pozitívnej snahe masovokomunikačných prostriedkov prispieť k zvýšeniu verejného povedomia vrátane prevencie pred domácim násilím, prípady domáceho násilia prezentované v televíznom spravodajstve v roku 2014 obsahovali len zjednodušené informácie sprostredkované obeťami domáceho násilia vyjadrujúce najmä svoju nespokojnosť s priebehom prípravného alebo súdneho konania. Mediálne informácie netvorili podklad pre začatie trestného stíhania a boli posudzované ako podnety pre nadriadené prokuratúry smerujúce k preskúmaniu zákonnosti postupu orgánov činných v trestnom konaní.

Násilná kriminalita

Pod označenie násilná kriminalita boli zaradené niektoré trestné činy proti životu a zdraviu (I. hlava Trestného zákona), vybrané trestné činy proti slobode o ľudskej dôstojnosti (II. hlava Trestného zákona), vybrané trestné činy proti rodine a mládeži (III. hlava Trestného zákona) a vybrané trestné činy proti mieru, proti ľudskosti a trestné činy vojnové (XII. Hlava Trestného zákona). Trestné činy spadajúce pod označenie „násilná kriminalita” sú uvedené v Štatistickej ročenke o činnosti prokuratúry Slovenskej republiky za rok 2014.

Pre trestné činy násilnej povahy bolo v roku 2014 trestne stíhaných celkom 8 397 osôb. Najviac v košickom kraji (1 701 osôb) a bansko-bystrickom kraji (1 329 osôb). Najmenej v trenčianskom kraji (669 osôb) a v trnavskom kraji (741 osôb). Podiel páchateľov trestných činov násilnej kriminality na celkovom počte stíhaných osôb v roku 2014 bol 16,91%.

Obžaloba bola v roku 2014 podaná na 5 507 osôb a odsúdených bolo 6 295 osôb. Návrhom na schválenie dohody o vine a treste skončilo v roku 2014 trestné stíhanie v 1 144 prípadoch. Podmienečným zastavením trestného stíhania bolo trestné stíhanie v roku 2014 skončené v 20 prípadoch. Zmier bol uzatvorený so zastavením trestného stíhania v roku 2014 v 28 prípadoch.

Najzávažnejšími trestnými činmi v tejto skupine trestných činov boli v roku 2014 trestné činy vraždy (64 osôb stíhaných, 30 obžalovaných a 52 odsúdených), znásilnenia (76 stíhaných, 53 obžalovaných a 65 odsúdených) a lúpeže (904 stíhaných, 512 obžalovaných a 750 odsúdených).

V roku 2014 boli najpočetnejšími trestnými činmi porušovanie domovej slobody (2 600 stíhaných, 1 825 obžalovaných a 1 921 odsúdených), ublíženie na zdraví (2 374 stíhaných, 1 544 obžalovaných a 1 598 odsúdených) a nebezpečné vyhrážanie (1 434 stíhaných, 1018 obžalovaných a 1 135 odsúdených).

Formy páchania násilnej kriminality sa v porovnaní s predchádzajúcim rokom podstatnejšie nezmenili. Páchatelia násilných trestných činov naďalej čoraz častejšie zneužívajú na zdôraznenie hrozby strelnú zbraň a nezriedka sa dopúšťajú činu obzvlášť surovým spôsobom. V prevažnej mieste sú ovplyvnení alkoholom. Miestom páchania drobných násilností sú najmä reštauračné zariadenia, pohostinstvá, ale aj domácnosti, kde použitím násilia páchatelia riešia dlhoročné konflikty s príbuznými alebo konajú v hneve, v strese i v afekte. Výraznú pozornosť si zasluhujú neustále pribúdajúce počty lúpežných prepadnutí peňažných inštitúcií ako aj osamelo žijúcich starších osôb, neraz končiace ich smrťou. Obeťami násilných trestných činov sú v nemalej miere osoby maloleté, ako aj vopred vytipované osoby, u ktorých nie je predpoklad účinnej obrany.

Majetková kriminalita

Majetková kriminalita si už dlhé roky zachováva dominantné postavenie v celkovej skladbe kriminality v počte spáchaných trestných činov ako aj v počte stíhaných osôb. Pre uvedený druh trestnej činnosti bolo v roku 2014 stíhaných 22 929 osôb, čo predstavuje takmer 50% z celkového počtu skončených trestných stíhaní osôb. Prokurátori podali obžalobu na 15 526 osôb a odsúdených bolo 16 303 osôb. Odklonmi (podmienečné zastavenie trestného stíhania, zmier, dohoda o vine a treste) prokurátori skončili trestné stíhanie proti 4 609 osobám, čo predstavuje asi 20% osôb, proti ktorým bolo skončené trestné stíhanie pre majetkovú kriminalitu.

Prvé miesto v skladbe majetkovej trestnej činnosti si už niekoľko rokov udržiava trestný čin krádeže. V roku 2014 bolo pre tento trestný čin stíhaných 14 085 osôb a 10 143 osôb obžalovaných.

Predmetného trestného činu sa dopúšťajú páchatelia všetkých vekových skupín, muži, ženy, mladiství. Rôzne sú spôsoby vykonania krádeží, od krádeží úrody z pozemku v poľnohospodárskom pôdnom fonde, dreva z pozemku v lesnom pôdnom fonde, drobné krádeže v obchodných reťazcoch, najmä alkoholu, potravín a kozmetiky, vreckové krádeže pouličného charakteru a v prostriedkoch hromadnej dopravy, až po krádeže vecí vysokej hodnoty, motorových vozidiel a strojov. Vyskytuje sa aj organizovaná forma tejto trestnej činnosti, najmä pri vykrádaní tovaru dopravovaného nákladnou automobilovou dopravou, ale aj pri vlámaní do bytov a rekreačných zariadení.

Čo do spôsobu spáchania trestných činov krádeže jednoznačne prevláda vlámanie, prevažne v podobe násilného prekonania zabezpečovacích prekážok (vylomenie alebo vypáčenie okien, dverí, rozbitie okien, rozlomenie zámkov). Iba ojedinele boli identifikované formy vyznačujúce sa sofistikovanejším prístupom v podobe použitia špeciálne upraveného vlamačského náčinia. Výrazný podiel na počte vlámaní spočíva vo vlámaniach do osobných motorových vozidiel. Nie zriedkavé sú aj prípady, keď páchateľ vystupujúci pod rôznou legendou, je do bytu vpustený samotným užívateľom bytu (jedná sa predovšetkým o osoby vyššieho veku) a tu sám alebo prostredníctvom spolupáchateľa pácha trestnú činnosť majetkovej povahy.

Samostatnou kategóriou s pomerne nízkou objasnenosťou sú krádeže motorových vozidiel prevažne vo väčších mestách. Nezriedkavo sa týchto krádeží zúčastňujú i celé organizované skupiny páchateľov s jasne vymedzenou účasťou a vopred vytipovanými druhmi a typmi motorových vozidiel.

Významnú časť krádeží tvoria tzv. drobné krádeže v obchodoch kvalifikované podľa § 212 ods. 2 písm. f) Trestného zákona. Takejto trestnej činnosti sa dopúšťajú osoby na okraji spoločnosti, ktoré si takýmto spôsobom zaobstarávajú stravu, cigarety a alkohol. Medzi páchateľmi tohto trestného činu je vysoký stupeň recidívy.

Veľký podiel na majetkovej trestnej činnosti v roku 2014 mali trestné činy založené na podvodnom konaní. Patria sem najmä trestné činy podvodu, úverového podvodu, subvenčného podvodu, poisťovacieho podvodu, neoprávneného obohatenia, zavineného úpadku. Pre uvedené trestné činy bolo v roku 2014 stíhaných 4 903 osôb a obžalovaných 2 876. Ďalším často páchaným trestným

činom v roku 2014 bol trestný čin sprenevery, pre ktorý bolo stíhaných 964 osôb a 587 obžalovaných osôb.

Vysoký počet trestných činov právne kvalifikovaných ako trestný čin podvodu alebo ako trestný čin sprenevery (podľa úmyslu a konania páchateľa), tvoria prípady podvodného vylákania alebo neoprávneného prisvojenia si vecí tvoriacich predmet nájomných, resp. leasingových zmlúv. Čoraz častejšie sa objavujú prípady, že predmetné zmluvy sú uzatvárané s použitím odcudzených, prípadne falošných dokladov totožnosti. Závažným negatívnym javom je skutočnosť, že osobu, ktorá mala z trestnej činnosti reálny prospech sa často nepodarí ustáliť. Spôsob spáchania týchto trestných činov je totiž v mnohých prípadoch založený na využití osôb závislých na alkohole, resp. iných látkach. Tieto osoby sú ochotné za minimálnu odmenu na svoje meno uzatvoriť nájomnú zmluvu, úverovú zmluvu, na základe ktorej prevezmú tovar, peniaze v hodnote niekoľko desiatok tisíc eur a bezprostredne potom tovar odovzdajú osobe, ktorá ich na spáchanie tohto skutku naviedla, prípadne i zabezpečila falošné podklady pre preukázanie solventnosti osoby, ktorá uzatvára zmluvu.

Ďalšími často sa opakujúcimi trestnými činmi v roku 2014 boli trestné činy poškodzovania cudzej veci, neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla a legalizácie príjmu z trestnej činnosti.

Hospodárska kriminalita

Hospodárske trestné činy, na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti, tvoria iba malú časť z celkového počtu objasnených trestných činov. Sú charakterizované vysokou latenciou, pričom páchateľom plynú z uvedenej trestnej činnosti veľké zisky, podstatne vyššie ako pri páchaní majetkovej trestnej činnosti. Pre hospodárske trestné činy bolo v roku 2014 stíhaných 1 892 osôb, čo z celkového počtu trestne stíhaných osôb predstavuje 3,8%. V porovnaní s rokom 2013 ide o nárast o 295 stíhaných osôb. V roku 2014 bolo obžalovaných osôb 1 892, čo je oproti roku 2013 viac o 254 osôb.

V preskúmavanom období sa neobjavili osobitné formy páchania trestnej činnosti v oblasti hospodárskej kriminality. Rovnako ako v predchádzajúcom období však možno konštatovať, že štatistické údaje evidovanej kriminality vzhľadom na jej latentnosť neodrážajú skutočný stav hospodárskej kriminality. Ide o náročnejšie vyšetrovanie, a to aj vzhľadom na vyššiu úroveň vzdelanosti páchateľov a sofistikovaný spôsob páchania trestnej činnosti. Uvedené platí vo vzťahu k celej skupine trestných činov spadajúcich pod hospodársku kriminalitu. Zväčša ide o dôkazne náročné veci, čomu zodpovedá zdĺhavejšie konanie, mnohokrát vyžadujúce si znalecké dokazovanie, zabezpečovanie dôkazov cez právnu pomoc dožiadaniami do iných štátov. Charakteristické sú zároveň dômyselnejšie spôsoby páchania skutkov, ich kvalifikované zakrývanie, erudovanejšia obhajoba, nespolupráca obvinených, často nemožnosť získať účtovnú dokumentáciu a iné listinné dôkazy, ktoré by do výraznej miery objasnili potrebné okolnosti vyšetrovanej trestnej činnosti.

Vo všeobecnosti možno konštatovať, že v roku 2014 bol zaznamenaný stúpajúci trend v počte osôb stíhaných za daňové trestné činy. Táto skutočnosť nepochybne odzrkadľuje to, ako boli nastavené priority a ciele rezortu prokuratúry v spolupráci s ministerstvom financií, ministerstvom vnútra a finančnou správou,

a síce boj proti daňovým únikom v snahe aspoň sčasti riešiť nepriaznivú ekonomickú situáciu v Slovenskej republike.

Pokiaľ ide o samotné formy páchania uvedených trestných činov, tie sa v roku 2014 nevymykali „tradične“ sa vyskytujúcim spôsobom, ktorým sa podnikateľské subjekty snažili buď skrátiť svoje daňové plnenie voči štátu alebo získať neoprávnenú daňovú výhodu. Formy páchania tejto trestnej činnosti boli najmä: nadmerný odpočet dane, rôzne prípady zvyšovania nákladov predstieraním prijatia rôznych služieb (napr. sprostredkovania alebo reklamy), predstieranie obchodnej činnosti s neexistujúcim tovarom, intrakomunitárne dodávky, zatajovanie príjmov, ale aj formy tzv. zneužitia práva, kedy po formálnej stránke sú dané všetky zákonné náležitosti uplatneného nároku na odpočet dane, avšak len vytvorením umelej konštrukcie, zbavenej hospodárskej reality vytvorenej s cieľom dosiahnuť daňovú výhodu.

Vo všeobecnosti je možné uzavrieť, že v realizovaných trestných veciach bolo motívom páchania týchto hospodárskych trestných činov získanie materiálneho prospechu, či už vo forme úspory finančných prostriedkov alebo vo forme získania finančných prostriedkov – napr. neoprávnených nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty. Pohnútky takéhoto konania sú v jednotlivých trestných veciach rozmanité – od najprimitívnejšej snahy o podvodné vylákanie finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu zo zištnosti, cez vylepšovanie si výsledkov hospodárenia podnikateľských subjektov za hranicou legálnej daňovej optimalizácie, ale dôvodmi sú aj nepriaznivé podnikateľské prostredie, vysoká daňová zaťaženosť a tým aj neschopnosť drobných podnikateľov uhrádzať pomerne vysoké daňové a odvodové povinnosti, resp. pri existencii prostriedkov uprednostňovanie iných platieb pred záväzkami voči štátu (resp. poisťovniam).

Napriek navýšeniu v počte osôb stíhaných za daňové trestné činy je potrebné konštatovať, že ich odhaľovanie a následné uplatňovanie trestnoprávneho postihu je spojené s pomerne závažnými problémami, čo v konečnom dôsledku vedie k tomu, že veľká časť podozrení zo spáchania týchto protiprávnych konaní zostáva neodhalená. Súvisí to predovšetkým s náročnosťou dokazovania, ktoré je zväčša spojené s potrebou znaleckých skúmaní, čo spôsobuje jednak zvýšené náklady trestného konania, no najmä ide o problémy spočívajúce v absencii účtovných dokladov alebo ich nedostatočnom vedení, bez preskúmania ktorých nie je možné vo veci vydať objektívne rozhodnutie, predovšetkým riešiť otázku subjektívnej stránky, teda zavinenia. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na to, že hospodárska trestná činnosť, a najmä podskupina daňových trestných činov, je páchaná osobami s vyšším vzdelaním, neraz ide o páchanie trestnej činnosti osobami s odbornými vedomosťami z rôznych právnych odvetví, so znalosťami právnych predpisov, kde tieto vedomosti sú využívané na páchanie trestnej činnosti. Často je táto trestná činnosť páchaná prostredníctvom „nastrčených“ osôb (biele kone), ktoré nemajú vedomosť o protiprávnosti ich konania a sú za malú odmenu ochotné podpísať rôzne dokumenty, čím sú na nich prevedené podiely v obchodných spoločnostiach, prípadne konateľské oprávnenia v obchodných spoločnostiach. Na základe podpísaných listín nastrčené osoby deklarujú, že prevzali účtovnú dokumentáciu po predchádzajúcich konateľoch, k čomu zjavne nedošlo. Vo väčšine prípadov sa potom účtovnú dokumentáciu nepodarí zabezpečiť, pričom neprichádza do úvahy vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti a trestné konanie končí prerušením.

Takisto sú početné prípady, keď sú slovenské obchodné spoločnosti používané na páchanie trestnej činnosti, riadené konateľmi (prípadne spoločníkmi), ktorí sú občanmi cudzích štátov. Následne sú tieto obchodné spoločnosti prevedené na nových konateľov, ktorí zjavne nemajú žiadnu vedomosť o predchádzajúcej činnosti zástupcov obchodnej spoločnosti. Dôkazy je preto potrebné zabezpečovať cestou právnej pomoci, čo časovo predlžuje konanie a robí ho značne finančne náročným z dôvodu potreby realizovania prekladu výsledkov právnej pomoci.

Ďalšie problémy, ku ktorým dochádza pri vyšetrovaní tohto druhu trestnej činnosti, spočívajú aj v komplikovanosti a neprehľadnosti daňových predpisov, v ich častých zmenách, no v neposlednom rade je to aj nedostatočná odborná pripravenosť a nedostatok policajtov na oddeleniach ekonomickej kriminality. V tomto smere by však prínosom mohlo byť využívanie inštitútu odborného konzultanta – predovšetkým zástupcov finančnej správy, ktorých samozrejme nemôžeme využívať ako náhradu znalcov, ale nepochybne môžu pomôcť k lepšiemu porozumeniu danej problematiky a takto umožniť nadobudnutie znalostí daňových predpisov, pochopenie systému a pravidiel výberu daní a podobne.

Ako bolo už vyššie uvedené k osobitnostiam tohto druhu trestnej činnosti patrí i skutočnosť, že na rozdiel od majetkovej trestnej činnosti sa hospodárskych trestných činov dopúšťajú osoby s vyšším vzdelaním – stredoškolským a vysokoškolským, prípadne tieto osoby riadia tzv. vykonávateľov. Sú to osoby, ale i skupiny osôb s odbornými vedomosťami z oblasti ekonomiky, práva, manažmentu, daňových, colných a iných oblastí. Tieto osoby svoje vedomosti využívajú na páchanie trestnej činnosti, pričom používajú sofistikované metódy jej páchania a zastierania. Nezriedka, a to predovšetkým v prípadoch, v ktorých je takouto trestnou činnosťou spôsobená škoda v desiatkach tisíc eur, sú pri páchaní trestných činov využívané nastrčené osoby, ktoré v počiatkoch ani nedoceňujú svoje protiprávne konanie. Sú prípady, keď proti týmto osobám, ako najslabšiemu článku, cez ktorý hrozí najskôr odhalenie páchateľov, je používané i hrubé fyzické násilie. V uvedených trestných činoch práve preukazovanie subjektívnej stránky trestného činu je veľmi zložité a časovo náročné. Hlavnými dôkazmi v hospodárskej trestnej činnosti spravidla nebývajú výpovede svedkov, ale listinné dôkazy (účtovné doklady, daňové doklady, daňové priznania, protokoly z kontrol, rôzne povolenia, licencie a pod.), odborné vyjadrenia a znalecké posudky.

Najčastejšie zaznamenané trestné činy zo skupiny trestných činov hospodárskych boli v roku 2014 trestné činy skrátenia dane a poistného, neodvedenia dane a poistného a nezaplatenia dane a poistného. Pre tieto trestné činy bolo v roku 2014 stíhaných 1 539 osôb a obžalovaných 736 osôb. Formy páchania tejto trestnej činnosti sa v podstate nezmenili. Spočívali predovšetkým v zatajovaní príjmov, vystavovaní daňových dokladov k obchodným prípadom, ktoré sú iba predstierané, v deklarovaní iných tovarov ako tých, ktoré boli v skutočnosti dovážané, v zadržiavaní a neodvedení splatnej dane a poistného na dôchodkové zabezpečenie, nemocenské poistenie, zdravotné poistenie alebo príspevku na poistenie v nezamestnanosti. Stali sa však i prípady, najmä vo vzťahu k odčerpávaniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, v ktorých sa uplatňoval tzv. scenár, v rámci ktorého určitá osoba alebo osoby riadili ďalšie osoby (stredný článok), ktoré mali za úlohu vyhľadať obchodné spoločnosti a ich zástupcov, ktorým zadovažovali daňové doklady na predstierané obchodné vzťahy. Tieto najnižšie články si navzájom „predávali” tovary, účtovne zvyšovali jeho kúpnu cenu

a tým i daň z pridanej hodnoty, až následne dochádzalo k uplatneniu nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty, jeho prevzatiu zástupcom spoločnosti (najnižší článok) a po ponechaní si minimálnej časti, k odovzdaniu strednému článku. Odhalenie takéhoto konania je veľmi náročné, závislé predovšetkým na kvalitnej, profesionálnej spolupráci medzi prokurátormi, policajtmi a finančnou správou.

Významný podiel na hospodárskej trestnej činnosti má i trestný čin porušovania predpisov o štátnych technických opatreniach na označenie tovaru. Pre uvedený trestný čin v roku 2014 bolo 132 stíhaných osôb a 99 obžalovaných osôb. Formy páchania trestnej činnosti, tak ako po iné roky, spočívajú predovšetkým v nezákonnom nakladaní s kontrolnými známkami, kontrolnými páskami a to tak, že falošnými známkami bol označovaný alkoholický tovar vyrobený na Slovensku v rozpore s platným právom, prípadne dovezený z cudziny (bez zdanenia deklarovaný ako iný tovar) a následne uvádzaný do obehu. Na páchaní toho trestného činu sa podieľali aj páchatelia distribuovaním a predajom cigariet dovezených, prípadne vyrobených v rozpore so zákonom.

Je otázne, či pomerne malý počet stíhaných osôb, najmä v hospodárskej trestnej činnosti, nie je zapríčinený i nízkou profesionálnou (vedomostnou, odbornou) úrovňou konajúcich policajtov, personálnym obsadením, ktoré okolnosti nesporne zapríčiňujú enormnú dĺžku prípravného konania a to nielen v zložitých prípadoch. Je nedostatok policajtov činných na oddeleniach ekonomickej kriminality s vysokoškolským vzdelaním ekonomického, prípadne právnického smeru. Pri odhaľovaní a dokumentovaní predovšetkým ekonomickej kriminality už orgány činné v trestnom konaní zďaleka nevystačia iba so znalosťou Trestného zákona a Trestného poriadku. Bolo by vhodné, aby študijný program Akadémie Policajného zboru v Bratislave bol obsahovo zameraný aj na iné odvetvia práva a aktívne reagoval na osobitnosti pri odhaľovaní, objasňovaní, dokazovaní a postihu závažnej trestnej činnosti ekonomického charakteru.

Na druhej strane možno pozitívne hodnotiť spoluprácu orgánov činných v trestnom konaní (prokuratúra, policajný zbor a finančná správa) v rámci projektu „daňová kobra“ (prokuratúra je súčasťou projektu od augusta 2013). Výsledkom tejto spolupráce bolo zlepšenie koordinácie uvedených subjektov pri odhaľovaní, objasňovaní a vyšetrovaní daňových trestných činov. K zlepšeniu výsledkov v tejto oblasti došlo aj na základe toho, že odhaľovanie, objasňovanie a vyšetrovanie najmä neoprávnene uplatnených odpočtov dane z pridanej hodnoty patrí k prioritám generálneho prokurátora.

V priebehu roka 2014 došlo aj k výraznej zmene z hľadiska priznávania postavenia poškodeného v trestnom konaní v súvislosti s daňovými trestnými činmi. Začal sa uplatňovať záver, že poškodená osoba nemusí byť zároveň subjektom adhézneho konania, ale má procesné postavenie poškodeného. Na základe toho, ak sa vedie trestné stíhanie pre trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 276 Trestného zákona, má Slovenská republika zastúpená daňovým úradom, príp. Sociálnou poisťovňou postavenie poškodeného podľa § 46 odsek 1 Trestného poriadku, v dôsledku čoho môžu tieto subjekty využívať aj procesné oprávnenia poškodeného, ktoré sa netýkajú náhrady škody. Splnomocnenec príslušného daňového úradu ako i poisťovne je preto pred výsluchom poučený aj ako poškodený, pričom má právo robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, má právo predkladať dôkazy a nazerať do spisov. Zároveň disponuje právom podávať

opravné prostriedky v prípravnom konaní a to voči všetkým rozhodnutiam, kde takého právo priznáva poškodenému Trestný poriadok.

Pri objasňovaní daňovej trestnej činnosti je závažným problémom opakované „používanie“ tzv. bielych koní hlavnými páchateľmi daňových trestných činov. Tieto subjekty poskytujú páchateľom závažnej daňovej trestnej činnosti najmä súčinnosť pri zakladaní právnických osôb, ktoré následne páchatelia používajú na páchanie daňového deliktu, pri registrácii vozidiel, otváraní bankových účtov, pri ničení účtovných dokladov, pri fiktívnom preberaní finančných prostriedkov v hotovosti, vystavovaní fiktívnych účtovných dokladov a pod. Trestný postih uvedených subjektov komplikuje absencia subjektívnej stránky trestného činu, nakoľko väčšinou nemajú vedomosť o „povahe“ trestného činu, ktorý pácha hlavný páchateľ.

V tomto smere bola prijatá legislatíva obmedzujúca zakladanie nových obchodných spoločností, resp. prevod obchodných podielov obchodných spoločností hlavne s.r.o. u osôb, ktoré majú nedoplatky na daniach a sociálnych odvodoch. Táto legislatíva je pomerne nová, a preto nemohla zabrániť v minulosti zakladaniu obchodných spoločností, resp. prevodom obchodných podielov na tzv. biele kone. V tejto súvislosti možno považovať za správne aj zavedenie tzv. daňových licencií od 01.01.2014, prvýkrát splatných v roku 2015, ktoré rovnako prispejú k očisteniu podnikateľského prostredia od podvodných obchodných spoločností, ktorých konateľmi sú osoby predstavujúce tzv. biele kone. Tieto zmeny majú prínos pre realizáciu dokazovania v trestnom konaní.

Podstatná časť daňových deliktov je páchaná prostredníctvom právnických osôb, ktoré však nemožno z dôvodu absencie ich trestnoprávnej zodpovednosti postihovať. V praxi sa tak stáva, že konkrétna obchodná spoločnosť je opakovane používaná na vystavovanie falošných faktúr, ktoré majú správcovi dane preukazovať oprávnenosť nadmerného odpočtu. Stáva sa i to, že takáto obchodná spoločnosť pôsobí v reťazci viacerých obchodných spoločností, v dôsledku čoho účtovné doklady u koncovej obchodnej spoločnosti, na základe ktorých si uplatňuje nadmerný odpočet, už nemusia mať fiktívny charakter. V trestnom konaní z dôvodu problematickosti dokazovania zavinenia, či pre „použitie“ tzv. bieleho koňa, častokrát musí byť trestné stíhanie prerušené.

V období roka 2014 inštitút odborného konzultanta (§ 151 Trestného poriadku) nebol využitý ani v jednej veci predovšetkým v dôsledku charakteru trestných vecí. Trestné oznámenia smerovali ku konkrétnemu podnikateľskému subjektu, nešlo o formy karuselových podvodov, kde by trestné oznámenie smerovalo na skupinu (reťazec) podnikateľských subjektov, ktorých motívom bolo odobrať nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty zo štátneho rozpočtu. Pre potreby dokazovania z hľadiska odborných informácií postačovalo dopočutie zamestnanca finančnej správy, prípadne od tejto inštitúcie zabezpečenie písomných podkladov a informácií. Z hľadiska intrakomunitárnych obchodov a z toho súvisiacej trestnej činnosti boli zaznamenané len obchody v rámci dvoch štátov Európskej únie, a to Slovenskej republiky a Českej republiky ako dodávateľa. Využívanie inštitútu odborných konzultantov je pravidelne prejednávané na medzirezortných súčinnostných poradách a pracovných poradách trestného úseku s tým, aby bolo dôsledne vyhodnocované využívanie tohto inštitútu predovšetkým v skutkovo a právne náročných veciach za účelom urýchlenia vyšetrovania. V prípadoch potreby priberania zamestnancov finančnej správy ako odborných konzultantov prokurátori sú

povinní postupovať v intenciách usmernenia generálneho prokurátora sp. zn. IV/1 Spr 95/14/1000 zo dňa 12.05.2014.

Spolupráca medzi prokurátormi a policajtmi pri odhaľovaní a vyšetrovaní trestných činov daňových je na požadovanej úrovni. V nadväznosti na pokyn generálneho prokurátora por. č. 9/2014 zo dňa 26.05.2014 bola na krajských prokuratúrach na všetkých okresných prokuratúrach zriadená špecializácia prokurátorov na daňové trestné činy. Prokurátorom - špecialistom je prednostne prideľovaná na výkon dozoru agenda daňových trestných činov, títo sa tiež pravidelne zúčastňujú pracovných porád za účasti zamestnancov finančnej správy a príslušníkov ministerstva vnútra, špecializujúcich sa na odhaľovanie daňových trestných činov. Rovnako tak sa prokurátori – špecialisti zúčastňujú vzdelávania v oblasti daňovej problematiky organizovaného generálnou prokuratúrou a justičnou akadémiou. Prokurátori – špecialisti na daňovú trestnú činnosť sa osobne zúčastňujú niektorých výsluchov a ďalších úkonov vo vyšetrovaní a s policajtmi veci konzultujú, predovšetkým v komplikovanejších prípadoch. Vedomostnú a odbornú úroveň vyšetrovateľov realizujúcich daňové trestné činy možno hodnotiť spravidla ako dobrú. Naopak v činnosti niektorých poverených príslušníkov Policajného zboru (vyšetrujúcich prečiny nezaplatenia dane a poistného podľa § 278 odsek 1 Trestného zákona) sa vyskytujú viaceré nedostatky, napr. nedostatočné zisťovanie skutkového stavu, nepreverovanie rozhodujúcich okolností, prieťahy, nepochopenie základných pojmov a inštitútov tejto trestnej činnosti, terminologické nepresnosti, nesprávne vyhodnotenie obsahu a záverov znaleckého posudku a podobne.

K zabezpečeniu spoločného a efektívneho postupu prokuratúry s finančnou správou, Kriminálnym úradom Finančnej správy Slovenskej republiky a finančnou políciou pri postihu daňovej trestnej činnosti prispievajú aj medzirezortné pracovné porady za účasti zástupcov finančnej správy, Národnej kriminálnej agentúry a ďalších útvarov Prezídia Policajného zboru Slovenskej republiky. V súvislosti s činnosťou týchto subjektov možno pozitívne hodnotiť nimi realizovaný projekt tzv. „daňovej kobry“. Včasným odhalením daňovej trestnej činnosti sa podarilo v rámci projektu tzv. "daňovej kobry" v roku 2014 zachrániť štátnemu rozpočtu finančné prostriedky vo výške celkom 85 614 431,97 eur.

Pri daňových trestných činoch pretrváva problém z minulých rokov, kde dĺžka konania je ovplyvnená najmä ťažkosťami pri zabezpečovaní účtovných dokladov. V mnohých prípadoch je nevyhnutné zabezpečiť súvisiace doklady zo zahraničia právnou pomocou, ktorá významne konanie predlžuje. Rovnako negatívny dopad na dĺžku konania má aj prax súdov, ktoré veľmi často vyžadujú v daňových veciach aj vykonanie znaleckého dokazovania k rozsahu skrátenia dane, a to i vtedy, ak dôkazná situácia je dostatočne podložená výsledkami kontrolnej činnosti a rozhodnutiami správcu dane, ktorý je primárne zákonom určený ako štátny orgán s príslušnou kompetenciou v tejto oblasti.

Pri skrátení dane v prípadoch, keď daňový subjekt nepodá daňové priznanie vôbec, správca dane mu určuje daň podľa pomôcok. Takto vypočítaná daňová povinnosť premietnutá v dodatočných platobných výmeroch neodráža rozsah skrátenia dane, pretože nerešpektuje náklady vynaložené na dosiahnutie príjmov. Mnoho daňových subjektov, ktoré nepodali daňové priznanie vôbec, neposkytuje, resp. vôbec nedisponuje žiadnymi účtovnými dokladmi. Reálne hrozí stav, že pre páchateľa, ktorý má úmysel skrátiť daň, bude výhodnejšie nepodať daňové priznanie

vôbec a neviesť žiadne účtovné doklady, ako podať daňové priznanie nezodpovedajúce skutočnosti. Stále absentuje v právnom poriadku trestný čin, ktorý by postihoval aj nevedenie účtovníctva z nedbanlivosti.

V roku 2014 bolo pri trestnom stíhaní legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 95 Trestného poriadku zaistených celkovo 67 403 443,37 eur.

V trestnom konaní bol predmetom dokumentovania orgánov činných v trestnom konaní následok na majetku v roku 2013 vo výške 850 451 783,- eur, na dani vo výške 172 448 332,- eur, v roku 2014 následok na majetku vo výške 366 342 686,- eur a na dani vo výške 113 681 523,- eur. Postupom orgánov činných v trestnom konaní bolo v roku 2013 zabránené následku na majetku vo výške 814 213 075,- eur, v roku 2014 vo výške 80 706 366,- eur a následku na dani v roku 2013 vo výške 59 295 156,- eur a 41 673 634,- eur. Na základe iniciatívy a spolupráce finančnej polície a finančnej správy pri realizácii trestného konania súčasne s daňovým konaním sú nevyplatené neoprávnene žiadané vrátenia DPH v rozsahu 59 295 156,- eur v roku 2013 a v rozsahu 41 673 634,- eur v roku 2014.

Rasovo motivovaná trestná činnosť a extrémizmus

Pre rasovo motivované trestné činy a trestné činy s prvkom extrémizmu (vrátane diváckeho násilia) bolo v roku 2014 trestne stíhaných 149 osôb, čo predstavuje 0,17% podiel na celkovej kriminalite úhrnu počtu trestne stíhaných osôb. Pri hodnotení uplynulého obdobia treba konštatovať, že táto kriminalita má mierne klesajúcu tendenciu. V roku 2013 bolo pre rasovo motivované trestné činy a prejavy extrémizmu obvinených 159 osôb.

Prokuratúra sa v priebehu roku 2014 podieľala na realizácii úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti extrémizmu, ktorá bola prijatá ako dokument vlády v roku 2011 a vypracovala podklady na spracovanie správy o priebežnom plnení úloh vyplývajúcich z tohto materiálu a súčasne poskytla podklady pre vypracovanie materiálu Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2015 až 2019, ktorý bol schválený uznesením vlády č. 129/2015 dňa 18.03.2015.

Generálny prokurátor v uplynulom roku vydal pokyn por. č. 2/2014 zo dňa 05.03.2014 na úpravu postupu prokurátorov poverených vybavovaním agendy rasovo motivovaných trestných činov, trestných činov extrémizmu a diváckeho násilia.

Pre účely poznania príčin páchania tohto druhu trestnej činnosti, jej latencie, „modusu operandi“ a vyhodnotenia súčinnosti štátnych orgánov na úseku prevencie a boja proti tomuto druhu trestnej činnosti generálny prokurátor Slovenskej republiky v Pláne hlavných úloh prokuratúry na rok 2015 schválil vypracovanie zhodnotenia postupu orgánov činných v trestnom konaní a súdov pri trestnom stíhaní páchateľov trestných činov extrémizmu a páchateľov tzv. diváckeho násilia za rok 2014, ako aj schválil zorganizovanie a vykonanie celoslovenského seminára v októbri 2015 za účasti poverených prokurátorov z jednotlivých stupňov prokuratúry k tejto problematike.

Drogová kriminalita

Z poznatkov prokuratúry vyplýva, že najväčšie zastúpenie na drogovej scéne má tradične marihuana, ďalej nasledujú metamfetamín, heroín, extáza a kokaín. Formy páchania drogovej trestnej činnosti sa v podstate nemenia. Prevláda podomový spôsob pestovania rastlín rodu Cannabis v záhradách rodinných domov, vo vnútri rodinných domov za použitia technického zariadenia umožňujúceho vypestovanie rastlín s vyšším obsahom THC, ako aj nelegálne pestovanie týchto rastlín v rôznych prenajatých skladových priestoroch. V roku 2014 bolo zaznamenaných niekoľko prípadov nelegálneho prevozu väčšieho množstva marihuany z Českej republiky na územie Slovenskej republiky kuriérmi, a to v skrytých priestoroch motorových vozidiel. Takto boli zachytené aj nelegálne dodávky väčšieho množstva metamfetamínu (pervitínu) prevážaného z Českej republiky na územie Slovenskej republiky.

V roku 2014 bol zaznamenaný pokles evidovanej drogovej trestnej činnosti. Drogovej kriminalite je pravidelne venovaná pozornosť v rámci koordinácie činnosti orgánov zameraných na boj proti drogám, na ktorej participoval aj rezort prokuratúry. V tejto súvislosti možno poukázať najmä na participáciu zástupcu generálnej prokuratúry v rámci Multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu drogovej trestnej činnosti. V rámci činnosti tejto skupiny bol vypracovaný návrh novely tzv. drogových trestných činov (§ 171 až 173 Trestného zákona), podstatou ktorého je zníženie trestu odňatia slobody u osôb, ktoré prechovávajú omamné látky alebo psychotropné látky pre vlastnú potrebu, úprava tzv. drogového priestupku a kvantifikácia dávok omamných látok alebo psychotropných látok z hľadiska rozlíšenia ich trestnosti neoprávneného nakladania s nimi. Návrh novely tzv. drogových trestných činov bol predložený na ďalšie legislatívne posúdenie ministerstvu spravodlivosti. V rámci tejto skupiny je tiež venovaná pozornosť problematike neregistrovaných liekov, falošných liekov a zneužívania anabolických steroidov.

Organizovaný zločin

V roku 2014 predstavoval podiel organizovanej trestnej činnosti na celkovej trestnej činnosti 1,8%. Celkový nápad vecí organizovanej trestnej činnosti v roku 2014 bol 1 556 vecí, čo v porovnaní s rokom 2013 znamená mierny pokles. Najviac trestných vecí s prvkom organizovaného zločinu napadlo v roku 2014 v obvode Krajskej prokuratúry v Prešove a najmenej v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave.

Najčastejšie sa vyskytujúcim trestným činom organizovaného zločinu v roku 2014 boli drogové trestné činy. Z ostatných trestných činov boli najčastejšími trestnými činmi falšovanie, pozmeňovanie a neoprávnená výroba peňazí a cenných papierov a uvádzanie falšovaných, pozmenených a neoprávnene vyrobených peňazí a cenných papierov podľa § 270, § 271 Trestného zákona a legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233, § 234 Trestného zákona.

4. Činnosť prokuratúry v trestnej oblasti

4. 1. Činnosť prokuratúry pri výkone dozoru nad zachovávaním zákonnosti

v predsúdnom konaní

Na prokuratúry v Slovenskej republike v roku 2014 napadlo spolu 22 170 trestných oznámení, čím došlo k nárastu trestných oznámení oproti roku 2013.

Najviac trestných oznámení bolo zaznamenaných v obvode Krajskej prokuratúry v Bratislave – 6 118 trestných oznámení a v obvode Krajskej prokuratúry v Trnave – 3 554 trestných oznámení, kde došlo aj k najväčšiemu nárastu trestných oznámení. Najmenej trestných oznámení bolo podaných v obvode Krajskej prokuratúry v Trenčíne – 1 387 trestných oznámení.

Trestné oznámenia najmä v písomnej podobe podávali predovšetkým fyzické osoby, ktoré boli zároveň vo väčšine prípadov aj poškodenými, pričom prevažovali oznámenia o podozrení zo spáchania majetkovej trestnej činnosti, trestnej činnosti násilného charakteru a oznámenia o trestnom čine zanedbania povinnej výživy. Právnické osoby podávali trestné oznámenia predovšetkým pre podozrenie zo spáchania trestných činov podvodu, sprenevery, poškodzovania veriteľa a zvýhodňovania veriteľa. V menšom počte na prokuratúry trestné oznámenia doručili aj iné subjekty (napr. kontrolné orgány, Sociálna poisťovňa, daňové úrady, inšpektoráty práce a pod.).

Podstatná časť trestných oznámení na prokuratúrach bola vybavená tak, že prokurátori využívali oprávnenie vyplývajúce z ustanovenia § 198 ods. 1 Trestného poriadku a oznámenia odovzdávali na vybavenie vecne a miestne príslušným policajtom, a to aj s prípadným pokynom na zabezpečenie doplnenia oznámenia podľa ustanovenia § 196 ods. 2 Trestného poriadku a následného rozhodnutia o trestnom oznámení, resp. s pokynom na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku pre konkrétny trestný čin (prečin, zločin alebo obzvlášť závažný zločin). Prokurátori v roku 2014 len zriedkavo rozhodli priamo o odmietnutí trestných oznámení.

V rámci dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania prokurátori podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku sledujú aj to, či policajt do 30 dní od doručenia trestného oznámenia začne trestné stíhanie podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku alebo postupuje v zmysle § 197 ods. 1 Trestného poriadku, resp. ustanovenia § 197 ods. 2 Trestného poriadku (§ 196 ods. 2 veta prvá Trestného poriadku). Poverení príslušníci Policajného zboru a aj vyšetrovatelia Policajného zboru pri vybavovaní trestných oznámení konajú často pomaly a túto, i keď o poriadkovú lehotu, v niektorých prípadoch nedodržujú. Nejde vždy pritom len o objektívne príčiny prieťahov v konaní policajtov pred začatím trestného stíhania (potreba predvolania a vypočutia oznamovateľa, resp. osoby, ktorá na základe trestného oznámenia mala spáchať trestný čin, vyžiadanie písomných podkladov od oznamovateľa, resp. od inej osoby alebo orgánu), ale aj o nedostatky subjektívneho charakteru (neschopnosť najmä poverených príslušníkov Policajného zboru dostatočne sa zorientovať v problematike a pod.).

Aj keď zo strany prokurátorov je ochota k spolupráci a snaha pomôcť vyšetrovateľom Policajného zboru a najmä povereným príslušníkom Policajného zboru neformálnymi konzultáciami zorientovať sa v problematike, často aj pri zachovaní 30 dňovej lehoty od prijatia trestného oznámenia boli rozhodnutia policajtov v niektorých prípadoch vydané bez náležitého zistenia skutkového stavu,

čo malo za následok uplatnenie príslušných procesných oprávnení prokurátora na odstránenie nezákonného stavu (zrušenie rozhodnutí policajtov, príp. pokyn na doplnenie trestného oznámenia).

Nedostatky v činnosti policajtov v štádiu pred začatím trestného stíhania boli aj v uplynulom roku predmetom rokovaní na medzirezortných poradách orgánov činných trestnom konaní v obvode pôsobnosti krajských prokuratúr.

Základné údaje o činnosti a zaťaženosti prokurátora a o spôsobe vybavenia veci v prípravnom konaní

V roku 2014 zaevidovala prokuratúra v prípravnom konaní 86 945 nových vecí, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2013 pokles o 10 114 vecí. Vybavených bolo 100 186 vecí. Z tohto počtu asi v jednej tretine vecí prebiehalo vyšetrovanie, skrátené vyšetrovanie prebehlo viac ako v polovici vecí a postupom podľa § 204 Trestného poriadku v tzv. superskrátenom vyšetrovaní bolo v roku 2014 vybavených takmer 7 000 vecí.

Podľa štatistických ukazovateľov prokurátori uzavreli v roku 2014 dohodu o vine a treste podľa § 232 Trestného poriadku s 6 850 obvinenými. K podmienečnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 216 Trestného poriadku došlo v roku 2014 proti 2 255 osobám ak zmieru a následnému zastaveniu trestného stíhania podľa § 220 Trestného poriadku došlo v roku 2014 v 634 veciach. Postúpením veci podľa § 214 Trestného poriadku bolo v roku 2014 ukončených 3 619 vecí, zastavením trestného stíhania podľa § 215 Trestného poriadku bolo skončených 16 531 vecí a prerušením trestného stíhania podľa § 228 Trestného poriadku bolo skončených 32 750 vecí.

Z hľadiska rýchlosti konania na prokuratúre (rozumie sa rýchlosť od doručenia návrhu na podanie obžaloby, alebo iného návrhu na meritórne ukončenie veci po samotné meritórne rozhodnutie) prokurátori vybavili vec od nápadu do 7 dní v dvoch tretinách návrhov. V ostatných veciach rozhodovali do 30 dní. Dlhší čas konania na prokuratúre bol zaznamenaný len ojedinele.

Aktivita dozoru prokurátorov nad dodržiavaním zákonnosti

Oprávnenie prokurátora vykonávať dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní je kodifikované v sústave právnych predpisov, ako súčasť oprávnení prokuratúry vyplývajúci z článku 149 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“). Využívaním oprávnení uvedených v § 230 ods. 2 Trestného poriadku si prokurátori zabezpečujú prehľad o stave vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania v konkrétnych trestných veciach a realizáciou týchto oprávnení účinne ovplyvňujú priebeh vyšetrovania a zistené nedostatky a pochybenia odstraňujú. Využívanie týchto oprávnení je odzrkadlením nielen zvyšujúceho sa nápadu trestných vecí, ale predovšetkým aktívneho priebežného prokurátorského dozoru. Získané poznatky dokumentujú, že najúčinnejšími oprávneniami sú previerky spisov (79 175 previerok), písomné pokyny k ďalšiemu priebehu vyšetrovania (20 139 pokynov), ako aj účasť prokurátorov na rozhodujúcich úkonoch prípravného konania a zrušovanie nezákonných a nedôvodných rozhodnutí policajtov.

Pri výkone dozoru sa prokurátori v uplynulom roku výraznou mierou podieľali na skrátení celkovej dĺžky prípravného konania. Zvýšenú pozornosť venovali trestným veciam, kde sa obvinený nachádzal vo väzbe a veciam, kde vyšetrovanie

trvalo viac ako 2 roky, čo im vyplynulo z plánu hlavných úloh. Na základe zvýšenej aktivity prokurátorov v uplynulom roku došlo k ukončeniu mnohých vecí, v ktorých sa trestné stíhanie viedlo už niekoľko rokov.

Používanie prostriedkov prokurátorského dozoru má svoje štandardné využitie pri zabezpečovaní dôkazov v trestnom konaní. Najviac využívaným a zrejme aj najúčinnejším pre dokazovanie v trestnom konaní bolo odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky (akceptované súdom v 86%) a zaistenie a oznámenie údajov o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke (akceptované súdom v 71%). Návrhy na vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov boli súdmi akceptované na úrovni viac ako 76%. Významným návrhovým oprávnením bolo tiež uplatňovanie ustanovenia § 100 Trestného poriadku – domová prehliadka, pričom akceptovanie podaných návrhov súdom v roku 2014 bolo na úrovni 87%. Sledovanie osôb a vecí podľa § 113 Trestného poriadku a použitie agenta podľa § 117 Trestného poriadku sú využívané štandardne najmä pri odhaľovaní zločinov, či obzvlášť závažných zločinov, aj keď predpokladané rezervy využívania tohto inštitútu sú závislé najmä na aktivite policajných zložiek. Úspešnosť podaných návrhov prokurátora na použitie agenta dosiahla v roku 2014 86%, pričom počet podaných návrhov sa oproti minulému roku zvýšil.

Je namieste konštatovať, že dôkazné prostriedky získané podľa IV. resp. V. hlavy Trestného poriadku slúžia na odhaľovanie a postih najzávažnejších foriem trestnej činnosti. Činnosť prokurátora pri uplatňovaní týchto prostriedkov je zo zákona nezastupiteľná.

4.2. Činnosť prokuratúry v súdnom konaní

V roku 2014 bolo súdmi na území Slovenskej republiky odsúdených 35 590 osôb, čo predstavuje takmer 91% z počtu súdených obžalovaných v roku 2014. Oslobodených bolo 1 353 osôb (3,5% z celkového počtu súdených obžalovaných).

Súdy v roku 2014 podmienečne zastavili trestné stíhanie proti 178 obžalovaným, schválili zmier a zastavili trestné stíhanie proti 76 obžalovaným a schválili dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom a obvinenými u 6 885 obvinených. Neschválili takúto dohodu u 119 obvinených osôb. Prokurátorovi vrátili na konanie o dohode o vine a treste 69 vecí.

V roku 2014 súdy zastavili trestné stíhanie proti 360 obžalovaným a postúpili trestné stíhanie príslušnému orgánu proti 130 obžalovaným. V nepatrnom množstve (26 vecí) súdy odmietli obžalobu a vrátili vec prokurátorovi na došetrenie.

V roku 2014 využívali prokurátori v súdnom konaní v primeranom rozsahu zákonné oprávnenie podávať riadne opravné prostriedky proti rozhodnutiam prvostupňových súdov. Celkovo bolo podaných 1 493 odvolaní prokurátora. Úspešných bolo 529 odvolaní a neúspešných bolo 601 odvolaní. Proti rozhodnutiam súdov bolo v roku 2014 podaných 361 sťažností prokurátora. Úspešných bolo 147 sťažností a neúspešných 145 sťažností.

V roku 2014 bolo podaných 936 odporov prokurátora proti trestným rozkazom, z ktorých 98 vzali späť.

4.3Činnosť prokuratúry v prieskumnej agende

Generálny prokurátor v rámci prieskumnej činnosti zabezpečuje nápravu právoplatných rozhodnutí, ktoré boli vydané v rozpore so zákonom. Túto činnosť vykonáva na trestnom úseku na základe dvoch zákonných oprávnení.

V prípravnom konaní je oprávnený na podklade § 363 Trestného poriadku zrušiť právoplatné rozhodnutie prokurátora alebo policajta, ak takým rozhodnutím alebo v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon.

V súdnych veciach na podklade § 369 odsek 2 Trestného poriadku je oprávnený podať dovolanie proti konečnému právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňa z dôvodov taxatívne určených ustanovením § 371 odsek 1 písm. a) až n) Trestného poriadku, o dovolaní rozhoduje najvyšší súd.

Poznatky o porušení zákona generálny prokurátor zisťuje jednak na základe návrhov a podnetov obvinených, poškodených a ďalších subjektov, a jednak na základe vlastných informácií - za tým účelom je vytvorený systém previerkovej činnosti, v rámci ktorej nadriadené prokuratúry pravidelne sledujú a preskúmavajú zákonnosť rozhodovacej činnosti podriadených prokurátorov.

Prieskumná agenda je významná z dvoch dôvodov. V prvom rade slúži na nápravu nezákonných rozhodnutí zasahujúcich do individuálnych práv fyzických a právnických osôb. V druhom rade predstavuje významný prostriedok na zjednocovanie aplikačnej praxe policajtov a prokurátorov v prípravnom konaní, a prostredníctvom rozhodnutí najvyššieho súdu vydaných na základe dovolaní generálneho prokurátora aj aplikačnej praxe súdov.

Zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní

Tento mimoriadny opravný prostriedok bol vytvorený zákonom č. 301/2006 Z. z. Trestný poriadok za účelom zníženia počtu trestných vecí na najvyššom súde, pretože podľa predchádzajúcej právnej úpravy najvyšší súd v rámci konania o sťažnosti pre porušenie zákona preskúmaval aj zákonnosť rozhodnutí policajtov a prokurátorov vydaných v prípravnom konaní.

Od roku 2006 doposiaľ pretrváva nárast počtu preskúmaných právoplatných rozhodnutí policajtov a prokurátorov, medziročne ide o 10% až 20%. V roku 2014 generálny prokurátor vybavil 537 vecí, v ktorých predovšetkým obvinení, ale aj poškodení a ďalšie osoby považovali rozhodnutia prokurátorov a policajtov za nezákonné a žiadali ich zrušenie. Dlhodobo najviac návrhov podávajú obvinení - približne 90% zo všetkých podaných návrhov, v roku 2014 to bolo 428 návrhov.

Z hľadiska rýchlosti konania o návrhoch a ich vybavenosti pretrváva trend mimoriadne vysokej vybavenosti. V uvedenom smere sa pozitívne prejavila novelizácia ustanovenia § 364 Trestného poriadku zákonom č. 262/2011 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Uvedená novelizácia určila lehotu troch mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorej oprávnené osoby môžu podať návrh na zrušenie právoplatného rozhodnutia orgánov činných v prípravnom konaní a súčasne

určila, že generálny prokurátor o takom návrhu môže rozhodnúť v lehote šiestich mesiacov od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

Generálny prokurátor v sledovanom období zrušil 83 právoplatných uznesení, čo predstavuje 15,5% z celkového počtu vybavených návrhov. Z uvedeného počtu bolo zrušených 66 uznesení prokurátora, 15 uznesení policajta a v 2 prípadoch bolo zrušené uznesenie policajta a súčasne aj nadväzujúce druhostupňové uznesenie prokurátora, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti oprávnenej osoby. Počet zrušených uznesení prokurátorov podstatne prevyšuje počet zrušených uznesení policajtov preto, že podľa Trestného poriadku len prokurátor je oprávnený meritórne rozhodnúť v trestnej veci, v ktorej došlo k vzneseniu obvinenia konkrétnej osobe (zastaviť trestné stíhanie, podmienečne zastaviť trestné stíhanie, postúpiť vec a pod.). Dôvody zrušenia právoplatných rozhodnutí prokurátorov a policajtov sú rôznorodé, hlavné nedostatky spočívajú v nesprávnom hodnotení vykonaných dôkazov a chybnej aplikácii zákonných ustanovení upravujúcich jednotlivé procesné postupy.

Generálny prokurátor v roku 2014 odložil 368 návrhov z dôvodu, že nezistil podstatné pochybenie, ktoré by mohlo ovplyvniť rozhodnutie vo veci alebo preto, že uplynula zákonom stanovená lehota troch mesiacov na zrušenie napadnutého rozhodnutia alebo že návrh podal neoprávnený subjekt.

Dovolania

Poznatky generálnej prokuratúry získané za obdobie ôsmich rokov nasvedčujú tomu, že zúženie zákonných dôvodov dovolania v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou (sťažnosť pre porušenie zákona) posilnilo princíp právnej istoty z hľadiska obmedzenia možností na zrušenie právoplatných súdnych rozhodnutí, na druhej strane táto skutočnosť viedla k nárastu nezákonných súdnych rozhodnutí.

Čiastočná náprava bola daná zákonom č. 262/2011 Z. z. novelizujúcim Trestný poriadok, ktorým v prípade ministra spravodlivosti boli rozšírené dôvody dovolania. Minister spravodlivosti tak od 01.09.2011 je oprávnený podať dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúcemu zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci. Vecne ide o obdobnú právnu úpravu, aká bola účinná v prípade generálneho prokurátora do konca roku 2005.

Do roku 2006 prokuratúra mala systém na zisťovanie a nápravu nezákonných súdnych rozhodnutí vydaných v trestnom konaní, na ktorom sa v rámci trojstupňovej sústavy prokuratúry podieľali desiatky kvalifikovaných prokurátorov (rovnaký systém dodnes funguje na netrestnom úseku činnosti prokuratúry).

Generálny prokurátor v rámci svojej riadiacej a zjednocovacej činnosti prostredníctvom inštitútu sťažnosti pre sťažnosti pre porušenie zákona zabezpečoval nápravu nezákonných rozhodnutí a súčasne tak prispieval k zjednocovaniu súdnej praxe. Súčasný právny stav, kedy generálny prokurátor má k dispozícii nový mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie s jeho zákonom určenými podmienkami

a dôvodmi, obmedzil možnosti generálneho prokurátora zabezpečiť nápravu nezákonných súdnych rozhodnutí.

Zmena právnej úpravy, spočívajúca v nahradení inštitútu sťažnosti pre porušenie zákona inštitútom dovolania, okrem iného viedla k tomu, že kým do roku 2006 v rámci prieskumnej agendy bolo vybavených približne 1 000 až 1 200 vecí, v ktorých bolo podaných asi 100 sťažností pre porušenie zákona, v súčasnosti počet dovolaní podaných generálnym prokurátorom predstavuje len 10% až 20% z počtu podaných sťažností pre porušenie zákona.

Generálna prokuratúra v roku 2014 konala v 724 veciach, v ktorých bol podaný podnet na podanie dovolania alebo v ktorých obvinení sami podali dovolanie na súd. Podstatnú časť podnetov na podanie dovolania, rovnako ako v minulosti, podali obvinení. V roku 2014 generálny prokurátor pre neopodstatnenosť odložil 110 takých podnetov.

Súčasťou prieskumnej agendy je aj príprava a účasť prokurátorov na verejných zasadnutiach, na ktorých najvyšší súd rozhoduje o dovolaniach podaných obvinenými, ministrom spravodlivosti a generálnym prokurátorom.

Generálny prokurátor v roku 2014 podal 9 dovolaní, z toho 7 v neprospech obvineného, 1 v prospech obvineného a 1 v prospech i v neprospech obvineného. Najvyšší súd v roku 2014 vyhovel 2 dovolaniam generálneho prokurátora a 7 dovolaní zamietol pre nesplnenie podmienok dovolania.

Dovolania podané generálnym prokurátorom sa opierajú predovšetkým o dva zákonom určené dôvody - ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku ( § 371 odsek 1 písm. i) Trestného poriadku), alebo ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Generálny prokurátor v 3 veciach podnetom požiadal ministra spravodlivosti o podanie dovolania v prípadoch, v ktorých sám nedisponuje oprávnením podať dovolanie, a ktoré sú vyhradené výlučne ministrovi spravodlivosti. Minister spravodlivosti vo všetkých troch veciach podnetom vyhovel a podal dovolanie. Najvyšší súd v jednej veci dovolanie ministra spravodlivosti odmietol, v dvoch veciach zatiaľ nerozhodol.

5. Základné údaje k činnosti prokuratúry v trestnej oblasti na úseku právneho styku s cudzinou

5.1. Stav a vývoj kriminality s cudzím prvkom

Počet vecí s cudzím prvkom za rok 2014 bol v rezorte prokuratúry v podstate na rovnakej úrovni ako v roku 2013.

V roku 2014 bolo na medzinárodnom odbore zaevidovaných 2 161 vecí agendy právneho styku s cudzinou. Na Krajskú prokuratúru v Bratislave napadlo 638 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 1 498 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Trnave napadlo 543 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 1 329 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Trenčíne napadlo 929 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 594 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Nitre napadlo 242 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 604 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Žiline napadlo 305 vecí

a na okresné prokuratúry v jej obvode 800 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Banskej Bystrici napadlo 625 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 868 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Prešove napadlo 368 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 680 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Košiciach napadlo 532 vecí a na okresné prokuratúry v jej obvode 1 158 vecí.

V súlade s prezentovanými prioritami generálneho prokurátora sa v rámci činnosti prokuratúry aj medzinárodný úsek prokuratúry zameral v roku 2014 na problematiku rýchlosti trestného konania, čo bolo premietnuté vo vytvorení novej účinnejšej siete kontaktných bodov Európskej justičnej siete (ďalej len „EJN“) v rezorte prokuratúry tak, aby bola zabezpečená promptnejšia reakcia na problémy v oblasti medzinárodnej spolupráce a tým sa zefektívnil celý proces na tomto úseku. Výrazne sa zintenzívnila aj spolupráca s Eurojustom na všetkých úrovniach prokuratúry. V tejto súvislosti bol spracovaný návrh pokynu na vytvorenie špecializácie pre oblasť medzinárodnej justičnej spolupráce, ktorý by mal kvalitu a rýchlosť konania v rámci okresných prokuratúr na tomto úseku výrazne zlepšiť zabezpečením vzdelávania a priamym informovaním špecialistov.

V oblasti daňovej trestnej činnosti medzinárodný odbor participoval na vytvorení ďalšieho spoločného vyšetrovacieho tímu, zameral sa tiež na riešenie otázky zaisťovania finančných prostriedkov v daňových trestných veciach v oblasti medzinárodnej spolupráce. Tento problém bol vyriešený čiastočne, vo vzťahu k členským štátom EÚ aplikáciou zákona č. 650/2005 Z. z. Vo vzťahu ku komplexnému riešeniu je stále nevyhnutná legislatívna zmena, resp. eliminácia implementačných deficitov Slovenskej republiky v tejto oblasti.

Kriminalita cudzincov na našom území, kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine

Počet trestných stíhaní cudzincov na území Slovenskej republiky v roku 2014 v porovnaní s predchádzajúcim rokom čiastočne poklesol. Kým v roku 2013 bolo na našom území trestne stíhaných 1 242 cudzincov, v roku 2014 ich bolo 1 114. Počet stíhaných cudzincov je v jednotlivých obvodoch krajských prokuratúr veľmi nerovnomerný, čo dokumentuje tabuľka č. II.5.1.1.

V roku 2014 bola podaná obžaloba na 733 cudzincov, čo predstavuje mierny nárast oproti roku 2013 (tabuľka č.II.5.1.2). Právoplatne bolo v roku 2014 odsúdených 659 cudzincov.

Z hľadiska štátnej príslušnosti stíhaných cudzincov boli v roku 2014 najčastejšie stíhanými cudzincami na území Slovenskej republiky občania Českej republiky, ktorých bolo stíhaných 307. Ďalšiu početnú skupinu tvorili občania Maďarskej republiky s počtom 153, Ukrajiny s počtom 149 a Poľskej republiky v počte 102. Ďalej nasledovali občania Rumunskej republiky v počte 57, Rakúskej republiky v počte 36, Bulharskej republiky v počte 34, Srbska v počte 29, Talianskej republiky v počte 24, Spolkovej republiky Nemecko v počte 18, Čínskej ľudovej republiky v počte 14, Macedónska v počte 14, Ruskej federácie v počte 13, Tureckej republiky v počte 13, Vietnamskej socialistickej republiky v počte 12, Gréckej republiky v počte 10. Občania ďalších 59 krajín sa podieľali na trestnej činnosti cudzincov v počte od 1 do 9.

V roku 2014, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, cudzinci na území Slovenskej republiky páchali predovšetkým majetkovú trestnú činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213) a trestný čin zanedbania povinnej výživy - § 207 Trestného zákona. Pomerne časté boli aj trestné činy ublíženia na zdraví súvisiace s dopravnými nehodami (§ 156, § 157, § 158), trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (§ 289 Trestného zákona) a vyskytla sa aj trestná činnosť súvisiaca s prechovávaním drog a ďalšie trestné činy.

Kriminalita našich občanov alebo osôb s trvalým pobytom na našom území v cudzine

Kriminalita slovenských občanov a osôb s trvalým pobytom na našom území páchaná v cudzine je hodnotená z údajov o prevzatých trestných konaniach a prijatých trestných oznámeniach z cudziny a prípadov vyžiadania našich občanov cudzími štátmi na trestné stíhanie a výkon trestu odňatia slobody prostredníctvom medzinárodných zatýkacích rozkazov a európskych zatýkacích rozkazov.

V roku 2014 bolo orgánmi slovenskej prokuratúry prevzatých spolu 558 trestných konaní, z toho bolo 104 trestných stíhaní (tabuľka č.II.5.2.4.) a 454 prijatých trestných oznámení (tabuľka č. II.5.2.5).

Najväčší počet prevzatých trestných konaní bolo z Českej republiky v počte 427 vecí, ďalej z Rakúskej republiky v počte 67 vecí, z Poľskej republiky 21 vecí, Maďarskej republiky 20 vecí, zo Spolkovej republiky Nemecko v počte 12 vecí a iných štátov (tabuľka č. II.5.2.6).

Skladba

trestnej

činnosti

spáchanej

našimi

občanmi

cudzine

oproti

predchádzajúcim

dvom

rokom

nezmenila.

Najviac

prevzatých

trestných

konaní

týkalo

trestných

činov

proti

majetku

(krádež

212,

podvod

221,

sprenevera

213),

trestných

činov

proti

životu

zdraviu

(§

156,

157),

zanedbania

povinnej

výživy

207,

ojedinele

trestného

činu

lúpeže

188,

neoprávneného

vyrobenia

používania

platobného

prostriedku,

elektronických

peňazí

alebo

inej

platobnej

karty

219

Trestného

zákona

ďalších

trestných

činov.

5.2.Odovzdanie trestného konania do cudziny a preberanie trestného konania z cudziny (vrátane odovzdania a preberania trestných oznámení do cudziny a z cudziny)

Odovzdané trestné stíhanie

V roku 2014 bolo v zmysle § 529 Trestného poriadku odovzdaných 105 trestných stíhaní do cudziny (tabuľka číslo II.5.2.1). V roku 2013 bolo odovzdaných 111 a v roku 2012 to bolo 124 trestných stíhaní.

Odovzdané trestné oznámenie

V roku 2014 bolo do cudziny odovzdaných 413 trestných oznámení podľa článku 21 odsek 1 Európskeho dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach z 20.04.1959, podľa § 196 odsek 4 Trestného poriadku a článku 11 odsek 1, 2 Rámcového rozhodnutia Rady Európskej únie o postavení obetí v trestnom konaní číslo 2001/220/SVV (tabuľka č. II.5.2.2.). V roku 2013 bolo odovzdaných do cudziny

rovnako 413 a v roku 2012 377 trestných oznámení. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení odovzdaných do cudziny krajskými a okresnými prokuratúrami 184 trestných oznámení.

Počet trestných konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) odovzdaných do cudziny v roku 2014 v porovnaní s rokmi 2012 a 2013 sa zmenil iba minimálne (tabuľka č. II.5.2.3).

Skladba trestných činov cudzincov, ktorých trestné veci boli odovzdané do cudziny, sa oproti predchádzajúcim dvom rokom nezmenila. V roku 2014 prevládala majetková trestná činnosť (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213) a trestný čin zanedbania povinnej výživy - § 207 Trestného zákona. Pomerne časté boli aj trestné činy ublíženia na zdraví súvisiace s dopravnými nehodami (§ 156, § 157, § 158), trestný čin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky (§ 289 Trestného zákona), s malým podielom sa vyskytla aj trestná činnosť súvisiaca s prechovávaním drog a ďalšie trestné činy.

Prevzaté trestné stíhanie

V roku 2014 bolo z cudziny prevzatých 104 trestných stíhaní rovnako ako v roku 2013 (tabuľka č.II.5.2.4).

Prijaté trestné oznámenie

V roku 2014 bolo od cudzozemských justičných orgánov prijatých 454 trestných oznámení na občanov Slovenskej republiky. V priamom právnom styku bolo z uvedeného počtu trestných oznámení prijatých z cudziny krajskými a okresnými prokuratúrami 338 oznámení (tabuľka č. II.5.2.5). Počet prevzatých konaní (trestných stíhaní a trestných oznámení) prevzatých z cudziny v porovnaní s rokmi 2012 a 2013 sa mierne znížil (tabuľka č.II.5.2.6).

Skladba trestnej činnosti spáchanej našimi občanmi v cudzine sa oproti predchádzajúcim dvom rokom nezmenila. Najviac prevzatých trestných konaní sa týkalo trestných činov proti majetku (krádež - § 212, podvod - § 221, sprenevera - § 213 Trestného zákona), trestných činov proti životu a zdraviu (§ 156, § 157), zanedbania povinnej výživy - § 207, ojedinele trestného činu lúpeže - § 188, neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku, elektronických peňazí alebo inej platobnej karty - § 219 Trestného zákona a ďalších trestných činov.

5.3. Medzinárodná právna pomoc v trestných veciach

Právna pomoc v trestných veciach vo vzťahu k cudzine je vykonávaná v súčinnosti s cudzozemskými justičnými orgánmi na báze reciprocity, medzinárodných zmlúv, nástrojov EÚ, podľa ustanovení vnútroštátneho práva, predovšetkým Trestného poriadku. V oblasti pasívnej právnej pomoci, výkonu úkonov trestného konania slovenskými orgánmi na území Slovenskej republiky na základe žiadostí cudzozemských orgánov neboli zaznamenané problémy riešiteľné v rámci pôsobnosti rezortu prokuratúry. V oblasti aktívnej právnej pomoci, výkonu úkonov v cudzine na základe žiadostí slovenských justičných orgánov stále pretrváva množstvo problémov súvisiacich s rýchlosťou a kvalitou konania príslušných orgánov

cudzích štátov. Medzinárodný odbor aktívne zasahuje do týchto procesov komunikáciou s ústrednými aj dotknutými orgánmi, ako aj aktivitami na medzinárodnej úrovni v rámci výborov a inštitúcií medzinárodných orgánov a organizácií. Právny styk s Českou republikou, Rakúskou republikou, Maďarskou republikou, Poľskou republikou a Spolkovou republikou Nemecko je realizovaný priamo okresnými a krajskými prokuratúrami v rámci priameho právneho styku zakotveného v mnohostranných ako aj v dvojstranných medzinárodných zmluvách s uvedenými krajinami. Po nadobudnutí platnosti Dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi Európskej únie z 29.05.2000 využívajú priamy styk v rovine pasívnych právnych pomocí aj ďalšie štáty Európskej únie, ktoré dohovor ratifikovali.

Pasívna právna pomoc

V roku 2014 bolo na jednotlivé prokuratúry Slovenskej republiky doručených 2 768 žiadostí o poskytnutie právnej pomoci. V porovnaní s rokmi 2012 a 2013 tento počet vzrástol. Nakoľko na zabezpečenie vybavenia dožiadaní o právnu pomoc cudzozemských orgánov sú príslušné okresné prokuratúry, v nápade jednotlivých krajských prokuratúr uvedenom v tabuľke sú zohľadnené i žiadosti o právnu pomoc, ktoré boli zaslané dožadujúcim štátom generálnej prokuratúre. Nápad žiadostí o právnu pomoc podľa jednotlivých krajov dokumentuje tabuľka č. II.5.3.1. Nápad žiadostí o právnu pomoc z cudziny podľa dožadujúcich štátov dokumentuje tabuľka č. II.5.3.2. Prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci vyplýva z tabuľky č. II.5.3.3.

Na základe týchto žiadostí bolo zrealizovaných 2 338 úkonov právnej pomoci. Sledované boli len úkony uvedené v tabuľke. V roku 2014 sa zúčastnili na úkonoch právnej pomoci vykonávaných v Slovenskej republike slovenskými orgánmi so súhlasom prokurátora zástupcovia cudzích štátov v 85 prípadoch. V porovnaní s predchádzajúcim obdobím mierne vzrástla účasť zástupcov cudzích štátov. Na úkonoch právnej pomoci sa zúčastnili predovšetkým zástupcovia Českej republiky, Spolkovej republiky Nemecko, Bosny a Hercegoviny, Holandského a Belgického kráľovstva. Z vykonaných úkonov sa zúčastnili najmä výsluchov svedkov, domových prehliadok a prehliadok nebytových priestorov.

Žiadosti o právnu pomoc sú vybavované príslušnými prokuratúrami v celom rozsahu. Pokiaľ v roku 2014 došlo v ojedinelých prípadoch len k ich čiastočnému vybaveniu, príp. vráteniu dožadujúcemu štátu bez vybavenia, bolo to spôsobené objektívnou nemožnosťou žiadosť vybaviť, a to z dôvodu neprítomnosti alebo neznámeho pobytu osoby, ktorej výsluch bol žiadaný, absenciou obojstrannej trestnosti pri zaisťovacích úkonoch, prípadne nevyhovením návrhu prokurátora sudcom okresného súdu na vydanie príkazu podľa § 116 Trestného poriadku s poukazom na uznesenie ústavného súdu PL. ÚS 10/2014.

Aktívna právna pomoc

V roku 2014 prokuratúry v Slovenskej republike požiadali cudzozemské justičné orgány o poskytnutie právnej pomoci v 4559 prípadoch, čo predstavuje nárast v porovnaní s rokmi 2012 a 2013. Nárast možno odôvodniť vyšším počtom trestnej činnosti cezhraničného charakteru a pohybom osôb. V celkovom počte žiadostí o právnu pomoc sú zahrnuté i žiadosti o právnu pomoc, ktoré boli vypracované prokurátormi medzinárodného odboru v trestných veciach, v ktorých

vykonával dozor úrad špeciálnej prokuratúry, oddelenie dozoru v trestnom konaní a trestný odbor generálnej prokuratúry. Nápad žiadostí podľa jednotlivých krajov dokumentuje tabuľka č. II.5.3.4. Nápad žiadostí o právnu pomoc z cudziny podľa dožiadaných štátov tabuľka č. II.5.3.5. Prehľad požadovaných úkonov právnej pomoci dokumentuje tabuľka č. II.5.3.6.

Na základe týchto žiadostí bolo zrealizovaných 4 491 úkonov právnej pomoci, čo je porovnateľné s predchádzajúcimi rokmi. Sledované boli len úkony uvedené v tabuľke.

Účasť zástupcov Slovenskej republiky na úkonoch vykonávaných v cudzine v roku 2014 bola zaznamenaná v 35 prípadoch. Jednalo sa predovšetkým o úkony vykonávané na území susedných štátov: Českej republiky – 15, Maďarskej republiky – 8, Poľskej republiky – 3, Rakúskej republiky – 2, Ukrajine – 1, ale aj na území Cyperskej republiky – 2, Srbskej republiky – 1 a Talianskej republiky. Účasť na úkonoch v jednom prípade bola zaznamenaná i na území Bulharskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko. Účasť na úkonoch tak v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla.

V niektorých prípadoch prokuratúra zaznamenala pri žiadosti o povolenie účasti obhajcu alebo obvineného na úkone vykonávanom v cudzine negatívne rozhodnutie dožiadanej strany, a to s odôvodnením, že účasť obhajcu alebo obvineného pri konkrétnom úkone nepovoľuje vnútroštátna legislatíva. Stalo sa tak v prípade žiadostí adresovaných maďarským a ruským orgánom, súčasťou ktorej bola i žiadosť o povolenie účasti obhajcu na vykonávaných úkonoch, ako aj v prípade žiadosti o povolenie účasti obvineného na výsluchu vykonávanom v prípravnom konaní adresovanej Spolkovej republike Nemecko.

Žiadosti o právnu pomoc sú až na výnimky (Veľká Británia) vybavované príslušnými cudzozemskými orgánmi v celom rozsahu. V prípade, že k vybaveniu žiadosti v celom rozsahu nedôjde, deje sa tak z objektívnych dôvodov, napr. neznámy pobyt osoby, o výsluch ktorej slovenské orgány žiadajú, žiadané údaje nie je možné poskytnúť z dôvodu uplynutia lehoty ich uchovania, prípadne absentuje obojstranná trestnosť skutku.

Výraznejšie problémy nastali v súvislosti s aplikovaním zásady „de minimis“ Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska. S odvolaním sa na túto zásadu ich orgány nevybavujú žiadosti o právnu pomoc v prípade, že sa týkajú menej závažnej trestnej činnosti. Veľká Británia aplikuje túto zásadu z dôvodu veľkého nárastu počtu žiadostí, ktoré sú im doručované. K odmietnutiu vybavenia žiadostí o právnu pomoc s odvolaním sa na túto zásadu došlo v roku 2014 vo viac ako 100 prípadoch. Takýto postup britskej strany výrazne sťažuje ukončenie trestného stíhania v dotknutých veciach.

Spolupráca s Eurojustom

V zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 383/2011 Z. z. o Eurojuste, ako aj pokynu generálneho prokurátora por. č. 4/2008 medzinárodný odbor a príslušní prokurátori v rámci pôsobnosti všetkých prokuratúr si plnili informačnú povinnosť v 19 veciach.

Ďalšia spolupráca s Eurojustom bola zaznamenaná v 36 prípadoch, a to najmä pri odstraňovaní prieťahov pri vybavovaní dožiadaní o právnu pomoc

justičnými orgánmi cudzích štátov, pri zisťovaní informácií k realizovaným európskym zatýkacím rozkazom pasívnou formou, ale aj súčinnosťou pri cezhraničnej kriminalite ako koordinačný a konzultačný orgán, resp. orgán napomáhajúci riešeniu prípadov kolízie vyšetrovaní v rámci Európskej únie. Najčastejšie išlo o štáty: Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska, Francúzska republika, Maďarská republika a Rakúska republika. Spoluprácu možno hodnotiť veľmi pozitívne.

Národnému členovi Slovenskej republiky v Eurojuste bola poskytnutá súčinnosť pre iné dožiadané štáty v 76 prípadoch.

Spolupráca s Eurojustom mala v roku 2014 (131 prípadov) v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi stúpajúcu tendenciu, čo svedčí o jej efektívnosti. Prínosom bola v roku 2014 i participácia Eurojustu na kreovaní spoločného vyšetrovacieho tímu v súlade s § 10 ods. 9 Trestného poriadku medzi Slovenskou republikou a Belgickým kráľovstvom.

Spoločné vyšetrovacie tímy

V roku 2014 boli zriadené dva spoločné vyšetrovacie tímy v súlade s § 10 ods. 9 Trestného poriadku. Jeden bol vytvorený medzi Slovenskou republikou a Českou republikou v trestnej veci vedenej pre daňovú trestnú činnosť. Vedúcou tímu za slovenskú stranu je prokurátorka úradu špeciálnej prokuratúry. Druhý spoločný vyšetrovací tím bol vytvorený medzi Slovenskou republikou a Belgickým kráľovstvom vo veci vedenej pre drogovú trestnú činnosť. Vedúcou tímu za Slovenskú republiku je prokurátorka generálnej prokuratúry. Zriadenie vyšetrovacieho tímu bolo výsledkom účinnej spolupráce s Eurojustom.

V sledovanom období vykonávali svoju činnosť aj ďalšie spoločné vyšetrovacie tímy založené v predchádzajúcich rokoch. V roku 2012 bol vytvorený vyšetrovací tím medzi Slovenskou republikou a Spojeným kráľovstvom Veľkej Británie a Severného Írska vo veci obchodovania s ľuďmi. Vedúcou tímu za Slovenskú republiku je prokurátorka Krajskej prokuratúry v Košiciach. V roku 2013 boli vytvorené tri spoločné vyšetrovacie tímy na základe dohody medzi Slovenskou republikou a Českou republikou, ktorých činnosť pokračovala i v roku 2014. Tímy boli vytvorené vo veci vedenej pre trestný čin prijímania úplatku, v trestnej veci vedenej pre drogovú trestnú činnosť a v daňovej trestnej veci. Vedúcimi tímu za slovenskú stranu sú v dvoch prípadoch prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry, v jednej trestnej veci je ním prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave.

Európska justičná sieť

Pre spoluprácu v trestných veciach je EJN zameraná na zlepšenie justičnej spolupráce medzi členskými štátmi Európskej únie. V rezorte prokuratúry pôsobí 9 kontaktných bodov, na každej krajskej prokuratúre pôsobí jeden kontaktný bod a jeden kontaktný bod pôsobí na generálnej prokuratúre. Kontaktné body v rezorte prokuratúry boli aktívne v roku 2014 v 81 prípadoch, z toho v 50 prípadoch bola dožadujúcim štátom Slovenská republika a v 31 prípadoch bola štátom dožiadaným. Kontaktné body boli najčastejšie využívané pri urýchľovaní vybavovania žiadostí o právnu pomoc zaslaných zo Slovenska do cudziny, zasielania rozhodnutí cudzích štátov o žiadostiach tuzemských prokuratúr, poskytovanie informácií o príslušnosti a informácií o cudzom práve a iné.

Kontaktný bod EJN pôsobiaci na generálnej prokuratúre a kontaktné body pôsobiace na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici a v Žiline sa zúčastnili plenárnych zasadnutí, ktoré sa konali v dňoch 19. - 21.11.2014 v Ríme a v dňoch 23. - 25. júna 2014 v Aténach.

Uznávacie konanie

V roku 2014 sa prokurátori vyjadrili k 117 návrhom na uznanie cudzieho rozhodnutia. Jednalo sa o právoplatné rozhodnutia súdov Poľskej republiky – 5, Českej republiky – 30, Rakúskej republiky – 43, Talianskej republiky – 1, Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska – 6, Belgického kráľovstva – 1, Spolkovej republiky Nemecko – 23, Chorvátskej republiky – 1, Slovinskej republiky – 2, Španielskeho kráľovstva – 1, Rumunskej republiky– 1, Japonského cisárstva – 1, Maďarskej republiky– 2, Švajčiarskej konfederácie – 1.

V konaní o uznaní a výkone rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia nespojená s odňatím slobody alebo probačné opatrenia na účely dohľadu v Európskej únii podľa zákona č. 533/2011 Z. z., boli v roku 2014 evidované 2 veci. V sledovanom období bolo v procese uznávania a výkonu rozhodnutí, ktorými sa ukladá trestná sankcia spojená s odňatím slobody v Európskej únii (zákon č. 549/2011 Z. z.), vybavených celkom 72 vecí a postupom podľa § 515 Trestného poriadku bolo vybavených 6 vecí. V roku 2014 bolo v konaní o uznávaní a výkone rozhodnutí o peňažnej sankcii v Európskej únii (zákon č. 183/2011 Z. z.) vybavených celkom 38 vecí.

Prevažná väčšina stanovísk prokuratúry k žiadostiam o uznanie rozhodnutia je súhlasná. Dôvodom podania nesúhlasných stanovísk bolo v roku 2014 nesplnenie základných predpokladov pre ďalšie konanie, napr. nepreloženie osvedčení do slovenského jazyka. Možno konštatovať, že na základe týchto právnych nástrojov EÚ prebehla v roku 2014 väčšina uznávacích konaní.

5.4. Extradičné konanie

Pri výkone aktívnej extradície (vyžiadanie obvineného z cudziny) v sledovanom období prokurátori predložili súdom 7 návrhov na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu.

V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Bratislave boli podané 3 návrhy z toho 1 bol akceptovaný (Okresná prokuratúra Bratislava IV) a pri 2 návrhoch po preskúmaní krajská prokuratúra nesúhlasila so zámerom na podanie návrhu na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu z dôvodu nesplnenia podmienok (Okresná prokuratúra Bratislava I a oddelenie boja proti organizovanej kriminalite krajskej prokuratúry). V obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Nitre boli podané 2 návrhy (Okresná prokuratúra Nitra a krajská prokuratúra) a po 1 návrhu podali v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici (krajská prokuratúra) a Krajskej prokuratúry v Košiciach (krajská prokuratúra).

Všetky podané návrhy na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu boli súdmi akceptované a týkali sa občanov Slovenskej republiky. Dvaja obvinení sa mali zdržiavať na území USA, ďalší v Nórskom kráľovstve, v Kubánskej republike a na nezistenom mieste.

Z hľadiska trestnej činnosti návrhy na vydanie medzinárodného zatýkacieho rozkazu sa týkali trestných činov podvodu, poisťovacieho podvodu, sprenevery, skrátenia dane a prevádzačstva.

V jednom prípade bol medzinárodný zatýkací rozkaz realizovaný a obvinený bol vydaný z Kubánskej republiky na trestné stíhanie do Slovenskej republiky za pokračujúci obzvlášť závažný zločin poisťovacieho podvodu.

V rámci pasívnej extradície (vydanie páchateľa do cudziny na základe žiadosti cudzieho štátu) bolo realizovaných 5 vecí. Na Krajskú prokuratúru v Bratislave boli doručené 2 medzinárodné zatýkacie rozkazy z toho 1 medzinárodný zatýkací rozkaz bol z Macedónskej republiky na občana Macedónskej republiky pre trestný čin prevádzačstva a 1 bol zo Spojených arabských emirátov na občana Francúzskej republiky pre trestný čin podvodu. V oboch veciach konanie nebolo doteraz ukončené, pričom vo veci z Macedónskej republiky bol podaný návrh na vzatie vyžiadanej osoby do vydávacej väzby a návrh na vyslovenie prípustnosti vydania menovaného.

Na Krajskú prokuratúru v Košiciach boli doručené 3 medzinárodné zatýkacie rozkazy, z toho 1 medzinárodný zatýkací rozkaz bol z Ruskej federácie na občana s občianstvom Ruskej federácie, Ukrajiny a Maďarskej republiky pre trestný čin podvodu a 2 boli doručené z USA na občana Slovenskej republiky pre trestný čin vývozu ozbrojeného materiálu USA bez povolenia a iné. Obe vyžiadané osoby boli prepustené z predbežnej väzby a ich vydanie nebolo realizované.

Zjednodušené vydávacie konanie nebolo v roku 2014 realizované.

5.5. Konanie o Európskom zatýkacom rozkaze

Postup slovenských orgánov ako orgánov štátu pôvodu

V sledovanom období v rámci prípravného konania príslušní prokurátori predložili súdom 50 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu, z toho v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Bratislave – 12 návrhov, Krajskej prokuratúry v Žiline – 12 návrhov, Krajskej prokuratúry v Košiciach – 5 návrhov, Krajskej prokuratúry v Nitre – 6 návrhov, Krajskej prokuratúry v Prešove – 6 návrhov, Krajskej prokuratúry v Trenčíne – 4 návrhy, Krajskej prokuratúry v Trnave – 3 návrhy, Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici – 2 návrhy. V tejto súvislosti je však potrebné poukázať na skutočnosť, že určitá selekcia sa uskutočňuje na úrovni krajských prokuratúr, ktoré v piatich prípadoch neudelili súhlas na podanie návrhu na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu (Krajská prokuratúra v Žiline a Krajská prokuratúra v Košiciach po 2 návrhy a Krajská prokuratúra v Bratislave 1 návrh).

Súdy 47 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu akceptovali. Tri návrhy neboli súdmi akceptované, z toho v 2 prípadoch s odôvodnením, že nebol preukázaný dostatočne pobyt obvineného v cudzine (Krajská prokuratúra v Banskej Bystrici a Krajská prokuratúra v Žiline) a v jednom prípade z dôvodu nesplnenia podmienok o dodatočný súhlas na trestné stíhanie už vydanej osoby (Krajská prokuratúra v Prešove).

Možno konštatovať, že počet podaných návrhov na vydanie európskych zatýkacích rozkazov v prípravnom konaní poklesol a to najmä v obvode pôsobnosti Krajskej prokuratúry v Bratislave a Krajskej prokuratúry v Banskej Bystrici.

Európske zatýkacie rozkazy sa v 47 prípadoch týkali občanov Slovenskej republiky a po 1 prípade občana Rakúskej republiky, Kamerunskej republiky a Ukrajiny. Obvinení sa najčastejšie dopustili trestných činov majetkového charakteru (podvod, úverový podvod, skrátenie dane a poistného, krádež, sprenevera), ale aj trestných činov proti životu a zdraviu (vražda, ublíženie na zdraví, drogová trestná činnosť) a trestných činov proti rodine a mládeži (zanedbanie povinnej výživy, únos).

Návrhy na vydanie európskych zatýkacích rozkazov boli podané na obvinené osoby, ktoré sa mali podľa oficiálnych poznatkov zdržiavať na území Českej republiky – 18 osôb, Veľkej Británie – 7 osôb, Spolkovej republiky Nemecko– 5 osôb, po 1 osobe na území Talianskej republiky, Francúzskej republiky, Belgického kráľovstva, Španielskeho kráľovstva, Nórskeho kráľovstva, Poľskej republiky, Maďarskej republiky a Rumunskej republiky, v ostatných prípadoch nebol známy pobyt osôb v rámci Európskej únie.

Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo na trestné stíhanie do Slovenskej republiky vydaných 14 obvinených, z toho 13 občanov Slovenskej republiky a 1 občan Kamerunu. Z Českej republiky bolo vydaných 7 obvinených a po 1 obvinenom vydali – Maďarská republika (občan Kamerunskej republiky), Rakúska republika, Poľská republika, Talianska republika, Veľká Británia, Španielske kráľovstvo a Rumunská republika.

Postup slovenských orgánov ako vykonávajúcich justičných orgánov

Z cudziny bolo krajským prokuratúram, ako slovenským vykonávacím justičným orgánom, doručených 171 európskych zatýkacích rozkazov, z toho 132 európskych zatýkacích rozkazov sa týkalo vyžiadania osôb na trestné stíhanie a 39 na výkon trestu odňatia slobody.

Najväčší počet európskych zatýkacích rozkazov bol vydaný v Rakúskej republike – 52, v Českej republike – 43, v Maďarskej republike – 36, v Spolkovej republike Nemecko – 23, v Poľskej republike – 5, v Talianskej republike – 5, vo Francúzskej republike – 3, vo Veľkej Británii – 2, v Belgickom kráľovstve – 2, v Rumunskej republike, Španielskom kráľovstve a Švédskom kráľovstve po 1 európskom zatýkacom rozkaze.

Európske zatýkacie rozkazy sa týkali predovšetkým občanov Slovenskej republiky – 125 vyžiadaných osôb, Maďarskej republiky -18, Českej republiky – 16, Poľskej republiky a Rumunskej republiky – po 3, Spolkovej republiky Nemecko – 2, Ukrajiny, Srbska, Moldavskej republiky a Holandského kráľovstva po 1 vyžiadanej osobe. Páchatelia sa najčastejšie dopustili majetkových trestných činov (krádež, sprenevera, podvod, neoprávnené používanie platobného prostriedku a platobnej karty), ďalej trestného činu vraždy, lúpeže, ublíženia na zdraví, obchodovania s ľuďmi, zanedbania povinnej výživy, pozmeňovania peňazí, dokladov a poškodzovania cudzích práv a iné.

Na základe doručených európskych zatýkacích rozkazov z cudziny prokurátori sami rozhodli o vykonaní 69 európskych zatýkacích rozkazov podľa § 21 zákona č. 154/2010 Z. z. o európskom zatýkacom rozkaze. Krajské súdy na základe návrhov prokurátora rozhodli o vykonaní 43 európskych zatýkacích rozkazov podľa § 22 citovaného zákona.

V súvislosti s konaním o európskom zatýkacom rozkaze z Maďarskej republiky bol v 2 prípadoch využitý inštitút dočasného odovzdania vyžiadanej osoby na úkony trestného konania do Maďarskej republiky (Krajská prokuratúra v Nitre).

Na základe európskych zatýkacích rozkazov bolo odovzdaných do cudziny 98 vyžiadaných osôb, z toho 70 občanov Slovenskej republiky, 14 občanov Českej republiky, 9 občanov Maďarskej republiky, 3 občania Poľskej republiky a po 1 občanovi Rumunskej republiky a Spolkovej republiky Nemecko (tabuľka č.II.5.5.1). Nedostatky osobitného charakteru pri vybavovaní európskych zatýkacích rozkazov zistené neboli.

Aplikačné problémy na úseku justičnej spolupráce v trestných veciach

Prokurátori medzinárodného odboru sa aktívne podieľali aj na riešení rôznych aplikačných problémov, ktoré sa vyskytli v hodnotenom období, a ktoré boli predkladané generálnej prokuratúre.

Problém so zaisťovaním finančných prostriedkov na účte (pohľadávky) v súvislosti s absenciou obojstrannej trestnosti, resp. aplikáciou ustanovenia § 551 Trestného poriadku, vo vzťahu k daňovej trestnej činnosti medzinárodný odbor čiastočne (vo vzťahu k členským štátom EÚ) riešil rozšíreným výkladom v súvislosti s aplikáciou zákona č. 650/2005 Z. z. Úplné a komplexné vyriešenie problému vyžaduje legislatívnu zmenu. Nevyriešeným aplikačným problémom zostáva vrátenie peňazí, ktoré boli zaistené na účte v rámci nástrojov právnej pomoci poškodenému, resp. oprávnenému vlastníkovi. Napriek záväzkom priamo či nepriamo vyplývajúcim pre Slovenskú republiku v tomto smere z medzinárodných zmlúv a právnych nástrojov EÚ, v reálnej praxi justičných orgánov takýto úkon nie je možné realizovať.

Postup orgánov činných v trestnom konaní, ale najmä nejednotný postup súdov pri rozhodovaní podľa § 116 Trestného poriadku, v nadväznosti na uznesenie ústavného súdu z 23.04.2014 pod spisovou značkou Pl. ÚS 10/2014, ktorým bola pozastavená účinnosť ustanovení § 58 ods. 5 až 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov v súvislosti s tzv. „data retention“ (uchovávanie prevádzkových a lokalizačných údajov v elektronickej komunikácii), spôsobuje problémy nielen v trestnom konaní na území Slovenskej republiky, ale aj v rámci poskytovania medzinárodnej justičnej spolupráce v trestných veciach. V aplikačnej praxi pri vykonávaní úkonov právnej pomoci reálne dochádza k situáciám, kedy vo vzťahu k tej istej žiadosti cudzieho štátu súd v jednej časti Slovenskej republiky príkaz vydá a v inej časti nevydá (za úplne totožných právnych podmienok). Nevydávanie uvedených rozhodnutí výrazne komplikuje dokazovanie medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti v rôznych oblastiach.

Problémy s trestným konaním s cudzím prvkom stále spočívajú predovšetkým v dĺžke trestného konania, pretože žiadosti slovenských orgánov o právnu pomoc, ktorými sa často zabezpečujú najdôležitejšie, resp. kľúčové procesné dôkazy v cudzine, sú dožiadanými orgánmi pomerne zdĺhavo vybavované. Toto negatívum sa vyskytuje nielen u štátov, s ktorými absentuje zmluvná základňa, ale aj u niektorých členských štátov Európskej únie. Jedným z možných riešení, najmä vo vzťahu k závažným a dôkazne náročným trestným veciam, by mohla byť účasť prokurátora na úkonoch v cudzine. Medzinárodný odbor aktívnym prístupom, najmä aktívnou komunikáciou s ústrednými orgánmi jednotlivých štátov, ale aj komunikáciou problémov v európskych štruktúrach, eliminuje tento vážny problém.

V neposlednom rade je v rámci aktívnej právnej pomoci cudzími justičnými orgánmi stále častejšie odmietané vykonanie úkonov právnej pomoci u minoritných trestných činov s cezhraničným presahom (podmienky „the minimis“). Problém sa odvíja od základných zásad trestného konania v Slovenskej republike (oficialita, legalita) a najmä absencie aplikácie zásady oportunity. Zavedenie zásady oportunity, minimálne na úrovni možnosti aplikácie zásady primeranosti vo veciach vyžadujúcich medzinárodnú justičnú spoluprácu, by výrazne pomohlo efektivite vedenia trestného konania a tiež by šetrilo finančné prostriedky vynakladané na medzinárodnú justičnú spoluprácu. Implementácia zásady oportunity do trestného konania v Slovenskej republike v širšom rozsahu bola v ostatnom období navrhovaná i v rámci novelizácie Trestného poriadku, zatiaľ však bezúspešne.

V oblasti pasívnej právnej pomoci najväčšie nedostatky spočívajú v nedostatočne vypracovaných a zdôvodnených dožiadaniach cudzích štátov o právnu pomoc, ktoré musia byť následne dopĺňané o základné náležitosti.

Je potrebné poukázať i na problém, ktorý sa netýka výlučne justičnej spolupráce v trestných veciach a má prierezový charakter, a to pretrvávajúce problémy pri zabezpečovaní prekladateľov, najmä z tzv. neeurópskych cudzích jazykov a do nich. Závažný problém predstavujú aj neustále sa zvyšujúce výdavky na vyhotovovanie oficiálnych prekladov. Medzinárodný odbor medzirezortne intenzívne komunikuje o vytvorení „národnej prekladateľskej jednotky“ tak, ako je tomu v niektorých členských štátoch Európskej únie, zatiaľ žiaľ bez výraznejšieho efektu.

6.Dozor v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia

Na úseku dodržiavania zákonov v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia v súlade s medzinárodnými záväzkami Slovenskej republiky v oblasti predchádzania mučeniu a inému krutému alebo neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu vykonávali prokurátori aj v roku 2014 prokurátorský dozor. V rámci rezortu prokuratúry postupovali prokurátori v súlade internými predpismi týkajúcimi sa výkonu dozoru prokurátora v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, ochranné a ústavné liečenie, ochranná a ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.

V ústavoch na výkon väzby prokurátori vykonali 57 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 101 pohovorov a riešili 5 sťažností. V ústavoch na výkon trestu odňatia slobody prokurátori vykonali 72 kontrolných previerok, v rámci ktorých uskutočnili 266 pohovorov a riešili 106 sťažností.

Poverení prokurátori vykonávali individuálne pohovory s obvinenými a odsúdenými, pričom konkrétne žiadosti a podnety boli v prevažnej väčšine podľa charakteru a závažnosti vyriešené prostredníctvom riaditeľa príslušného ústavu, vedúceho oddelenia výkonu väzby alebo oddelenia výkonu trestu, prípadne formou poučenia obvinených a odsúdených o ďalšom zákonnom postupe. Predmetom pohovorov boli aj skutočnosti týkajúce sa zdravotnej starostlivosti, stravovania, prijímania balíkov, podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody,

podávania mimoriadnych opravných prostriedkov, prípadne postupu príslušníkov Zboru väzenskej a justičnej stráže. Žiadosti a sťažnosti podané obvinenými a odsúdenými sú dozorovými prokurátormi preskúmané, pričom o výsledku sú obvinení a odsúdení upovedomení.

Poverení prokurátori v súvislosti s výkonom prokurátorského dozoru a uplatňovania výlučných dozorových oprávnení prokurátora neaplikovali v roku 2014 ani v jednom prípade písomný príkaz podľa § 18 odsek 2 písmeno b) zákona o prokuratúre.

Spolupráca prokuratúry s orgánmi Zboru väzenskej a justičnej stráže je na požadovanej úrovni a naďalej obvinení a odsúdení pomerne často využívajú zákonom danú možnosť dožadovať sa svojich práv prostredníctvom dozorových prokurátorov.

Opätovne boli v miestach, kde sa vykonáva väzba a výkon trestu odňatia slobody zaznamenané prípady, kedy si obvinení alebo odsúdení siahli na život. Tieto mimoriadne udalosti boli riadne a včas oznámené generálnej prokuratúre. Ani v jednom prípade nebolo zistené zavinenie smrti inou osobou.

Čo sa týka dozoru prokurátorov nad celami policajného zaistenia, tento je realizovaný pravidelne a v potrebnom rozsahu. Celkovo bolo vykonaných 336 previerok. Pri výkone previerok v celách policajného zaistenia neboli evidované žiadne sťažnosti a žiadosti.

Na úseku ochrannej a ústavnej výchovy prokurátori realizovali 550 previerok, pri ktorých preverovali spôsob zaobchádzania s chovancami. Vykonanými previerkami neboli zistené poznatky o porušovaní zákona v súvislosti s vydávaním opatrení smerujúcich k prepusteniu osôb z ochrannej alebo ústavnej výchovy. Prokurátori vykonávajú pohovory s chovancami náhodne, vždy bez prítomnosti vedenia zariadenia, resp. sociálnych pracovníkov, teda výlučne s chovancami zariadenia. Pochybenia pri ukladaní odmien a trestov vykonanými previerkami zistené neboli. Tieto boli ukladané v súlade s disciplinárnymi poriadkami jednotlivých zariadení. Na úseku výkonu dozoru nad ochranným a ústavným liečením vykonali prokurátori v týchto zariadeniach 62 previerok.

Poznatky z previerok boli získavané od sociálnych sestier, ako aj primárov jednotlivých oddelení psychiatrických liečební, kde je výkon ochrannej liečby ústavnou formou realizovaný. Konkrétne poznatky boli získavané najmä z chorobopisov osôb podrobujúcich sa ochrannej liečbe. V roku 2014 sa v ústavoch nevyskytli žiadne mimoriadne udalosti a prokurátori nemuseli využiť svoje oprávnenia podľa § 18 odsek 2 písmeno b) zákona a písomným príkazom prepustiť na slobodu osobu držanú v zariadení nezákonne bez rozhodnutia alebo v rozpore s rozhodnutím súdu.

7. Činnosť registra trestov

Celkový počet spracovaných dokumentov za rok 2014 .........................................834 571

Vnútroštátna štatistika

1. Dokumenty doručené do registra trestov v roku 2014 v papierovej forme zo súdov a prokuratúr Slovenskej republiky (tabuľka č. II.7.1):

▪Právoplatné rozhodnutia súdov a prokuratúr Slovenskej republiky .....46 998

z toho

1.trestné listy......................................................................... 43 565

2.právoplatné podmienečné zastavenia trestného stíhania.... 2 685

3.zmier........................................................................................ 748

▪Správy k trestným listom ................................................................... 88 217

z toho

1.správy zo súdov a prokuratúr Slovenskej republiky........... 44 038

2.oznámenia z matričných úradov......................................... 44 179

2. Žiadosti o odpis registra trestov a výpis z registra trestov od žiadateľov v Slovenskej republike (tabuľka č. II.7.2 a tabuľka č. II.7.3)

Žiadosti o odpis registra trestov spolu ................................................. 306 271 z toho

▪doručené poštou spolu .................................................................. 16 595

- účel trestné stíhanie ....................................................................1 886

- odpis pre oprávnené orgány bez kolkovej známky ....................10 275

- odpis pre oprávnené osoby s kolkovou známkou ........................4 434

▪elektronicky spolu ........................................................................ 289 676

- účel trestné stíhanie ............................................................... 222 545

- iný účel .................................................................................... 39 292

- odpis „na počkanie“ z okresných prokuratúr pre občanov s kolkovou

známkou .................................................................................... 18 246

- odpis „na počkanie“ zo Slovenskej pošty pre občanov s kolkovou

známkou (od 1.7.2014)................................................................. 1 658

- odpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov s kolkovou

známkou ..................................................................................... 7 935

Žiadosti o výpis z registra trestov ......................................................... 371 693 z toho

▪doručené poštou spolu .................................................................. 33 023

- bez kolkovej známky.......................................................................... 73

- pre občanov s kolkovou známkou ..............................................32 950

▪elektronicky spolu ......................................................................... 338 670

- výpis pre živnostenské úrady cez ÚPVS ................................. 121 234

- výpis pre colný úrad .......................................................................... 40

- výpis „na počkanie“ z okresných prokuratúr pre občanov s kolkovou

známkou................................................................................... 140 962

- výpis „na počkanie“ zo Slovenskej pošty pre občanov s kolkovou

známkou (od 1.7.2014)................................................................19 554

- výpis „na počkanie“ v podateľni registra trestov pre občanov

s kolkovou známkou.................................................................... 56 880

Počet výpisov a odpisov registra trestov spoplatnených kolkovou známkou v hodnote 4 eurá bolo vydaných spolu 282 619 kusov.

2a) Z celkového počtu žiadostí bolo vybavených v podateľni registra trestov 64 815 žiadostí,

z toho

- výpisov z registra trestov ........................................................... 56 880

- odpisov registra trestov ............................................................... 7 935

2b) Na okresných prokuratúrach v Slovenskej republike bolo z celkového počtu vybavených elektronickou cestou celkom 159 208 žiadostí s kolkovou známkou, z toho

- výpisov z registra trestov ......................................................... 140 962

- odpisov registra trestov ..............................................................18 246

Počet výpisov a odpisov registra trestov spoplatnených kolkovou známkou v hodnote 4 eurá bolo vydaných spolu 282 619 kusov, čo predstavuje sumu 1 130 476 eur.

3. Počet nafotených dokumentov 20 131.

Štatistika pre výmenu informácií so štátmi EÚ

1. Pri výmene informácií podľa Zmluvy medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Českej republiky o výmene údajov z informačných fondov obsiahnutých v registri trestov (tabuľka č.II.7.4) bolo zaslaných z Registra trestov Českej republiky a vybavených v registri trestov generálnej prokuratúry 1 591 dožiadaní, z registra trestov generálnej prokuratúry bolo zaslaných a v Registri trestov Českej republiky vybavených 3 528 dožiadaní.

2. Výmena informácií so štátmi Európskej únie (tabuľka č. II.7.5):

Dokumenty doručené elektronicky v rámci výmeny informácií so štátmi Spolková republika Nemecko, Česká republika, Španielsko, Taliansko, Francúzsko a Luxemburg podľa NJR

- notifikácie doručené do registra trestov.......................................... 6 127

- žiadosti o informáciu doručené do registra trestov......................... 3 491

- notifikácie odoslané z registra trestov............................................... 381

- žiadosti o informáciu odoslané z registra trestov.............................. 377

V decembri bola spustená produkčná výmena informácií prostredníctvom ECRIS RI s ďalšími štátmi Európskej únie, komunikácia s Francúzskom od 30.04.2014, s Dánskom od 18.12.2014 a so Španielskom od 19.12.2014.

V roku 2014 boli zo štátov Európske únie podľa ECRIS RI prijaté a spracované

- notifikácie ....................................................................................... 1 815

- žiadosti o informáciu ...................................................................... 1 334

V roku 2014 boli z registra trestov podľa ECRIS RI odoslané

- notifikácie ............................................................................................ 43

- žiadosti o informáciu.............................................................................. 2

Komunikácia so štátmi Európskej únie spolu:

- notifikácie doručené do registra trestov ......................................... 7 942

- žiadosti o informáciu doručené do registra trestov.......................... 4 825

- notifikácie odoslané z registra trestov .............................................. 424

- žiadosti o informáciu odoslané z registra trestov ............................. 379

Z ďalších štátov, s ktorými ešte neprebiehala elektronická výmena informácií, bolo prostredníctvom mailovej pošty a pošty do registra trestov doručených a spracovaných 1 125 žiadostí a 1 381 trestných listov, register trestov odoslal poštou 197 trestných listov do štátov Európskej únie.

8. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v trestnej oblasti

V období roku 2014 rovnako ako v predchádzajúcich rokoch najvyšší podiel predstavovala majetková a násilná kriminalita.

Jednou z priorít činnosti prokuratúry bol dôsledný trestný postih páchateľov daňovej trestnej činnosti, ochrana rodiny, detí a mládeže, trestný postih organizovanej kriminality a páchateľov domáceho násilia, s cieľom eliminácie tejto trestnej činnosti. Činnosť prokuratúry bola zameraná aj na zefektívnenie trestného konania, a to najmä z hľadiska jeho rýchlosti a tiež s cieľom zabezpečiť skončenie prípravného konania v trestných veciach, v ktorých trestné stíhanie trvalo viac ako 2 roky.

Možno konštatovať, že aktivita a postup prokurátorov pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní boli z hľadiska kvalitatívneho i kvantitatívneho na zodpovedajúcej úrovni.

Prokurátori venovali pozornosť predovšetkým rýchlosti konania, zákonnosti a kvalite vydávaných rozhodnutí. Preskúmavali rozhodnutia policajtov na podklade spisového materiálu a o výsledku preskúmania vyhotovovali písomný záznam z previerky vyšetrovacieho spisu. Pozornosť bola venovaná aj mimosúdnemu vybavovaniu vecí a osobitne postupu podľa § 204 Trestného poriadku. Využívanie tohto inštitútu bolo pravidelne prerokovávané na medzirezortných súčinnostných poradách s Policajným zborom. Pozitívne možno hodnotiť nárast účastí prokurátora na vyšetrovacích úkonoch, najmä v skutkovo a právne zložitých veciach, predovšetkým na výsluchoch svedkov, znalcov a obvinených.

Vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní pretrvávali obdobné nedostatky ako v predchádzajúcich rokoch. Jednalo sa najmä o prieťahy v konaní policajtov, nerešpektovanie lehôt stanovených v Trestnom poriadku, neplnenie pokynov, ako aj vydávanie nedostatočne odôvodených arbitrárnych a v niektorých prípadoch nezákonných rozhodnutí. Na odstránenie týchto nedostatkov prokurátori využívali svoje zákonné oprávnenia. Za účelom predchádzania nedostatkov a pochybení policajtov boli tieto prerokovávané na súčinnostných poradách s Policajným zborom, ktoré sa v prípade potreby uskutočňovali aj operatívne.

V aplikačnej praxi vznikajú problémy, a to aj pri vybavovaní aktívnej a pasívnej právnej pomoci súvisiacej s preverovaním údajov tvoriacich bankové tajomstvo, ako i so zaisťovaním finančných prostriedkov na účte podozrivých osôb.

Realizáciu týchto úkonov značne komplikuje právna úprava, na základe ktorej nie je možné následne so zaisťovanými finančnými prostriedkami disponovať.

Činnosť prokuratúry ovplyvňuje aj pretrvávajúca nepriaznivá rýchlosť prípravného konania spôsobená aj zavinenými prieťahmi v prípravnom konaní. Na rýchlosť prípravného konania naďalej negatívne vplývajú také problémy (napriek snahe vedenia polície o ich riešenie), ako sú pretrvávajúce poddimenzovanie stavu vyšetrovateľov Policajného zboru a poverených príslušníkov Policajného zboru vo vzťahu k nápadu vecí, rozpracovanosti vecí a reálnej zaťaženosti policajtov, systém ich prípravy a organizácie práce a riadenia, pomerne veľká fluktuácia policajtov a tým aj nedostatok praktických skúseností z dôvodu krátkej vyšetrovateľskej praxe, časté zmeny v osobách policajtov realizujúcich konkrétnu trestnú vec. To všetko spôsobuje preťaženie polície, ktorá naďalej nie adekvátne spracováva nový nápad trestnej činnosti a súčasne realizuje početné rozpracované trestné konania.

Prieťahy v prípravnom konaní sú spôsobené aj oneskoreným vypracovávaním znaleckých posudkov kriminalisticko-expertíznym ústavom, napríklad z oblasti grafológie a analýza DNA. V rámci agendy oddelenia prvostupňového a boja proti organizovanému zločinu pozitívne hodnotíme zriadenie odborov kriminálnej polície krajských riaditeľstiev Policajného zboru, ako aj spoluprácu s Národnou kriminálnou agentúrou a pracovníkmi finančnej správy.

Stav vo vyšetrovaní, aplikačné problémy a otázky súčinnosti s políciou boli prejednávané a riešené na pravidelných poradách s vedúcimi pracovníkmi krajských riaditeľstiev Policajného zboru a okresných riaditeľstiev Policajného zboru.

Aplikačné problémy v roku 2014 vznikali najmä v nadväznosti na uznesenie ústavného súdu, ktorým došlo k pozastaveniu účinnosti ustanovení § 58 ods. 5 až ods. 7 a § 63 ods. 6 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Nejednotná prax súdov bola zaznamenaná aj pri stanovení obvyklej jednorazovej dávky omamnej látky pri drogovej trestnej činnosti.

Vo viacerých prípadoch bolo zistené, že na riešenie aplikačného problému je nutná legislatívna zmena. Za všetky takéto aplikačné problémy uvádzame ako príklad prípad Krajskej prokuratúry v Nitre, ktorá zaznamenala aplikačný problém v súvislosti s nepríčetným cudzincom. Psychiatrická liečebňa ho odmietla po prepustení z väzby prevziať z dôvodu, že nemá na území Slovenskej republiky trvalé bydlisko. Z tohto dôvodu bol obvinený prepustený na slobodu a súčasne bol podaný návrh súdu na uloženie ochranného liečenia. Ochrana spoločenských záujmov vyžaduje, aby sa stíhali trestné činy spáchané na našom území bez ohľadu na to, či ich spáchal občan Slovenskej republiky alebo cudzinec. Týka sa to aj jeho potrestania, či ukladania ochranných opatrení. Aktuálne teda ostáva zdravotníckemu zariadeniu povinnosť uhrádzať náklady ochranného liečenia nepoistenému cudzincovi vo vlastnej réžii. Ak pôjde skutočne o tak nebezpečného cudzinca, prepustením ktorého na slobodu je ohrozená spoločnosť, prokurátor bude trvať na umiestnení cudzinca v zdravotníckom zariadení, a to prípadne aj cestou signalizácie ministerstvu zdravotníctva, resp. ministerstvu spravodlivosti.

V súlade s prioritami stanovenými pre rezort prokuratúry sa činnosť prokuratúry zameriavala na efektívnosť dokumentovania a trestného postihu páchateľov daňovej trestnej činnosti. V tejto súvislosti je potrebné pozitívne hodnotiť

stúpajúci trend v počte osôb stíhaných pre daňové trestné činy, najmä pre trestný čin nezaplatenia dane, pri ktorom sme zaznamenali napr. na Krajskej prokuratúre v Banskej Bystrici 66% a Krajskej prokuratúre v Prešove 63,8% nárast. Zistený stav je nesporne odrazom opatrení prijatých na úrovni generálnej prokuratúry a na nižších článkoch prokuratúry v súvislosti s bojom proti daňovým únikom, uplatňujúcich sa v zintenzívnení spolupráce s orgánmi finančnej správy a polície (daňová kobra).

Generálna prokuratúra aktívne participuje aj na zasadnutiach medzirezortného Expertného koordinačného orgánu pre boj so zločinnosťou (MEKO), na ktorých sa pravidelne zúčastňujú prokurátori špecializujúci na konkrétne trestné činy. Svojou aktívnou účasťou vo významnej miere ovplyvňujú efektivitu tohto orgánu, nakoľko svoje poznatky z prokurátorskej praxe priamo prezentujú na jeho zasadnutiach. V tejto súvislosti možno poukázať najmä na aktivity multidisciplinárnej integrovanej skupiny odborníkov zameranej na elimináciu drogovej trestnej činnosti.

Preventívne aktivity prokurátorov sú zamerané na oblasti, ktoré by potenciálne mohli byť miestom pôsobnosti pre kriminálne aktivity alebo s nimi priamo súvisia. Zapájajú sa do nich, v závislosti na svojich kompetenciách vyplývajúcich zo zákona, tak na okresnej a krajskej úrovni, ako aj na úrovni generálnej prokuratúry. V rámci prevencie násilnej kriminality prokurátori okresných prokuratúr pôsobili ako členovia skúšobných komisií na posúdenie odbornej spôsobilosti držať zbraň a strelivo pri oddeleniach dokladov okresných riaditeľstiev Policajného zboru.

Konkrétnymi formami zapojenia prokurátorov do preventívnej činnosti v spoločnosti sú najmä členstvo v komisiách (napr. Rada vlády pre prevenciu kriminality) a orgánoch verejnej správy a vykonávanie prednášok a besied.

Najviac využívanou a dostupnou formou preventívnej práce prokurátorov sú prednášky a besedy zamerané na žiakov základných a študentov stredných škôl. Aj tieto aktivity sú však v krajoch rozdielne, keďže závisia od záujmu jednotlivých subjektov. Prokurátori v tomto smere preto očakávajú iniciatívu od týchto inštitúcií a sú ochotní a pripravení poskytnúť aj takúto formu prevencie, prostredníctvom ktorej je možné účinne pôsobiť na právne vedomie najmä mladých ľudí. Témami týchto prednášok býva najmä kriminalita mládeže, problematika xenofóbie, rasizmu, drogová kriminalita a otázky súvisiace s trestnou zodpovednosťou. Aj v sledovanom období sa tieto besedy uskutočňovali najmä po skončení hlavného pojednávania, čo sa ukazuje ako veľmi účinná forma preventívneho pôsobenia tak na širšiu verejnosť, ako aj na samotného páchateľa.

Okrem toho sú niektorí prokurátori stálymi lektormi a externými prednášateľmi v justičnej akadémii a na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, Inštitúte verejnej správy a na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského. Prokurátori generálnej prokuratúry vykonávajú prednáškovú a lektorskú činnosť aj „ad hoc” na požiadanie iných orgánov a mimovládnych organizácií.

Prokurátori sa tiež zúčastňovali ako lektori na projektoch Európskej únie, ktoré boli organizované pre orgány činné v trestnom konaní a podieľali sa na výchove a vzdelávaní sudcov a prokurátorov v rámci seminárov organizovaných justičnou akadémiou, kde tiež pôsobia ako lektori.

ČASŤ III.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V NETRESTNEJ OBLASTI A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Základným právnym predpisom, ktorý určuje postavenie a úlohy prokuratúry je článok 149 ústavy, podľa ktorého prokuratúra Slovenskej republiky chráni práva a zákonom chránené záujmy fyzických a právnických osôb a štátu. V nadväznosti na toto ustanovenie potom zákon o prokuratúre upravuje postavenie, pôsobnosť a právomoci prokurátorov v netrestnej oblasti.

Prokuratúra vzhľadom na jej postavenie v sústave orgánov štátu a tiež charakter úloh, ktoré sú jej zverené zákonom, patrí medzi kontrolné orgány ochrany práva. V rámci svojej zákonom vymedzenej pôsobnosti je prokuratúra povinná vo verejnom záujme vykonať opatrenia na predchádzanie, zistenie a odstránenie porušenia zákonnosti, na obnovu porušených práv a vyvodenie zodpovednosti za ich porušenie. Pri výkone svojej pôsobnosti je prokuratúra povinná využívať všetky zákonné prostriedky tak, aby sa bez akýchkoľvek vplyvov zabezpečila dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Pôsobnosť prokuratúry v netrestnej oblasti sa z hľadiska zamerania člení na netrestný úsek mimosúdny, t. j. dozor prokuratúry nad dodržiavaním a zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy a úsek občiansko-súdny.

V netrestnej oblasti mimosúdnej prokuratúra vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti v oblasti verejnej správy v rozsahu ustanovenom zákonom o prokuratúre, pričom pôsobnosť prokuratúry voči orgánom verejnej správy patrí do systému záruk dodržiavania zákonnosti v oblasti verejnej správy, pretože výkon tejto pôsobnosti nie je podmienený návrhom ani podnetom fyzickej alebo právnickej osoby. Prokurátori môžu vlastnou činnosťou zisťovať prípady porušovania práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb alebo právnických osôb nezákonným postupom alebo rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jeho nečinnosťou.

Pôsobnosť prokuratúry v občiansko-súdnej oblasti je v zákone o prokuratúre vymedzená iba rámcovo (§ 19). Podrobnejšia úprava oprávnení prokurátora vyplýva z osobitných právnych predpisov, ktorými sú najmä Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“), Občiansky zákonník, zákon č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby, zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, zákon č. 278/1993 Z. z. o správe majetku štátu v znení neskorších predpisov, zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov, ale aj ďalšie právne predpisy.

Cieľom orgánov prokuratúry v hodnotenom období bolo dôsledné a efektívne využívanie všetkých postupov, ktorými prokurátor môže realizovať pôsobnosť v netrestnej oblasti, a to sú preskúmavanie zákonnosti postupov, rozhodnutí a iných právnych aktov orgánmi verejnej správy, vykonávanie previerok zachovávania zákonnosti, uplatňovanie poradného hlasu na zasadnutiach orgánov verejnej správy, vstupy do už začatého občianskeho súdneho konania, návrhy na začatie občianskeho súdneho konania.

Ciele a priority orgánov prokuratúry v netrestnej oblasti na republikovej úrovni boli premietnuté v pláne hlavných úloh v úlohe s názvom Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri poskytovaní náhradného výživného a úlohe, ktorej cieľom bolo vykonanie kontrolnej previerky zameranej na zistenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov polície o priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorou sa reagovalo na zistenia vyplývajúce z previerok uskutočnených v roku 2013.

Ciele a priority krajských a okresných prokuratúr boli premietnuté do vlastných plánov úloh jednotlivých krajských prokuratúr a okresných prokuratúr. Jednalo sa o širokú škálu problémov, ktoré boli v pozornosti jednotlivých prokuratúr a ktorými reagovali najmä na poznatky, ktoré získali prokurátori – špecialisti pre netrestnú oblasť pri výkone prokurátorského dozoru v predchádzajúcom období alebo ktoré vyplynuli z momentálnej požiadavky riešiť určitý konkrétny poruchový jav.

Z hľadiska personálneho možno konštatovať, že na každej okresnej prokuratúre pôsobí samostatne prokurátor - špecialista pre netrestnú oblasť a na niektorých väčších prokuratúrach i dvaja, napr. Okresná prokuratúra Bratislava I, Nitra, Nové Zámky, Prešov. Tento údaj je však iba vonkajším formálnym odrazom obsadenia tohto úseku, lebo na veľkej väčšine okresných prokuratúr netrestnú pôsobnosť vykonávajú služobne mladí prokurátori, s dobou výkonu funkcie prokurátora dva až tri roky.

Činnosť prokuratúry v netrestnej oblasti je na krajských prokuratúrach zabezpečovaná v netrestných oddeleniach, kde pôsobia štyria a viacerí prokurátori. Personálny stav na krajských prokuratúrach možno považovať za dostatočný a stabilizovaný. Výnimkou je Krajská prokuratúra v Trnave, kde fakticky túto činnosť realizovali do konca roku 2014 traja prokurátori a námestníčka krajského prokurátora, ktorá je ale poverená i inými úlohami v rámci riadenia krajskej prokuratúry, najmä v oblasti ekonomiky.

Personálne obsadenie netrestného odboru je v súčasnosti stabilizované a vytvára dostatočné podmienky na plnenie zverených úloh, a to tak pri vybavovaní konkrétnej netrestnej agendy ako i v oblasti kontrolnej, metodickej a riadiacej.

Krokom, ktorý mal zabezpečiť skvalitnenie činnosti na netrestnom úseku, a to hlavne na okresných prokuratúrach, bolo i vytvorenie funkcie náhradníka. Cieľom bolo najmä zabezpečiť zastupiteľnosť v prípade absencie alebo nemožnosti výkonu funkcie prokurátorom - špecialistom pre netrestnú oblasť. Možno konštatovať, že sa jednalo o pozitívny krok, a to nielen z dôvodu, že je zabezpečovaná krátkodobá zastupiteľnosť, ale i z dôvodu, že je v podstate pripravovaný prokurátor- špecialista, ktorý môže plnohodnotne v prípade dlhodobej absencie alebo odchodu špecialistu nastúpiť na výkon činnosti na tomto úseku.

Napriek uvedenému však treba skonštatovať, že inštitút náhradníka sa na niektorých prokuratúrach vôbec nevyužíva vzhľadom na prioritu zabezpečenia úloh na trestnom úseku. S ohľadom na personálnu obsadenosť týchto prokuratúr to však nemožno chápať ako nedostatky v riadiacej činnosti (Krajská prokuratúra v Trnave).

Treba jednoznačne skonštatovať, že personálne zabezpečenie je základnou podmienkou k tomu, aby prokuratúra mohla plniť zákonom zverené úlohy na uspokojivej kvalitatívnej úrovni. Preto nemenej dôležitou úlohou bude udržať tento

personálny stav aj v budúcom období a vyvíjať maximálnu snahu, a to hlavne na úrovni krajských prokuratúr a generálnej prokuratúry, na vyhľadávanie a motivovanie najmä právnych čakateľov a mladých prokurátorov pre činnosť na netrestnom úseku.

Pre realizáciu úloh, ktoré prokuratúra plní v netrestnej oblasti, je nemenej podstatné, aby sa špecialisti mali možnosť venovať tejto agende sústavne, dôsledne a aktívne, čo kladie požiadavky na ich neustále odborné vzdelávanie a štúdium, čo nie je možné bez vytvorenia dobrých pracovných podmienok a časového priestoru pre túto činnosť.

Sledované ukazovatele (tabuľka č.III.1.1), ktoré odrážajú stav agendy prokuratúry v netrestnej oblasti a činnosť a aktivitu prokurátorov – špecialistov určených na plnenie úloh prokuratúry v netrestnej oblasti v hodnotenom období z hľadiska kvantitatívneho poukazujú na viacero skutočností, ktoré tieto ukazovatele ovplyvnili.

V oblasti netrestnej mimosúdnej došlo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím ku kvantitatívnemu nárastu nápadu agendy, najmä na generálnej prokuratúre, celkovo vo všetkých registroch o 598 vecí (tabuľka č.III.1.2.). Bolo to ovplyvnené najmä nástupom nového vedenia generálnej prokuratúry v druhej polovici roku 2013, čoho dôsledkom sú vyššie očakávania zo strany rôznych subjektov ohľadne účinnosti a úspešnosti nimi podávaných podnetov. S týmto je spojené i podávanie podnetov subjektmi, ktoré dovtedy podnety nepodávali ako i opätovnými podaniami zo strany podávateľov, ktorých podania neboli za predchádzajúceho vedenia generálnej prokuratúry vybavené k ich spokojnosti. Druhým faktorom, ktorý sa podieľal na náraste mimosúdnej netrestnej agendy v sledovanom období, bola i zvýšená aktivita prokurátorov z trestného úseku pri vyťažovaní poznatkov pre využitie na netrestnom úseku.

Naopak na občiansko-súdnom úseku došlo v sledovanom období k poklesu nápadu podnetov v porovnaní s predchádzajúcim obdobím, celkovo vo všetkých registroch o 381 vecí (tabuľka č.III.1.3), čo bolo podmienené aj legislatívnymi úpravami, ktorými sa zúžil rozsah možnosti na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom v exekučných veciach.

V rámci vybavovania agendy prokurátori pôsobiaci na netrestnom úseku identifikovali viacero aplikačných problémov, ktoré spočívali tak v nejasnej právnej úprave umožňujúcej viacero možných výkladov a teda i spôsobov riešenia, ako i v nedostatočnej alebo chýbajúcej právnej úprave, čo zasa vedie ku potrebe použitia analógie, t. j. nevyhnutnosti úvahy o správnosti voľby použitia primeranej právnej úpravy na riešenie daného problému. Taktiež boli identifikované viaceré problémy, ktoré, možno povedať, vznikli z dôvodu nepochopenia podstaty veci, ktorú mala konkrétna právna úprava riešiť a takto v podstate spôsobila právna úprava problémy, ktoré už boli predchádzajúcou úpravou vyriešené.

Pri vybavovaní podnetov týkajúcich sa všeobecne záväzných nariadení (ďalej len „VZN“) bolo zistené, že zmenou zákona č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, sa nie veľmi vhodným spôsobom zasiahlo do kompetencií obcí regulovať VZN na používanie zábavnej pyrotechniky na území obce, konkrétne bolo v § 36g ods. 5 stanovené, že obec môže všeobecne záväzným nariadením obmedziť alebo zakázať používanie pyrotechnických výrobkov určených na zábavné a oslavné účely na území obce. Toto splnomocnenie bolo dané obciam novelou zákona č. 350/2012

Z. z. z 23.11.2012. Išlo vlastne o vypočutie dlhodobej požiadavky obcí a miest na zavedenie kompetencie pre reguláciu používania pyrotechnických výrobkov vo svojom územnom obvode. Takto sa obciam umožnila regulácia nezodpovedného používania pyrotechniky.

Zákon č. 58/2014 Z. z. o výbušninách, výbušných predmetoch a munícii a o zmene a doplnení niektorých zákonov s účinnosťou od 01.06.2014 v čl. III bode 12, však celú tretiu časť z tohto zákona vypustil. Takto zákon v § 53 priamo zakazuje používanie pyrotechnických výrobkov tam uvedeným spôsobom a obciam od 01.06.2014 nedáva nijakú možnosť si túto problematiku upraviť. K takejto úprave, resp. k nariadeniu zákazu používania pyrotechnických výrobkov, nie je mesto oprávnené ani v zmysle § 4 ods. 3 písm. n) zákona č. 369/1990 Zb., lebo v tomto prípade sa nejedná o výkon územnej samosprávy ale o prenesený výkon štátnej správy, kde obec na prijatie VZN potrebuje splnomocnenie zákona.

Možno skonštatovať, že v súčasnosti účinná zákonná úprava je veľmi všeobecná a v praxi ťažko vykonateľná. Napr. formulácia § 53 ods. 2 tohto zákona o zákaze používania pyrotechnických výrobkov vo vzdialenosti menšej ako 200 metrov od vybraných objektov. Nie je zrejmé, ako sa to bude merať, ako občan bude vedieť, že je v tejto vzdialenosti v nejakej zastavanej časti a podobne. Preto by bolo vhodnejšie dať obciam možnosť si túto problematiku, ktorá často vie veľmi nepríjemne vplývať na život v tej ktorej obci, v zákonných medziach s prihliadnutím na miestne podmienky prostredníctvom VZN samostatne upraviť tak, ako to bolo v predchádzajúcej právnej úprave.

Z poznatkov o rozhodovacej činnosti úradov práce, sociálnych vecí a rodiny a ich aplikačnej praxe vyplýva, že právna úprava zákona č. 201/2008 Z. z. o náhradnom výživnom a o zmene a doplnení zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 201/2008 Z. z.“) je nedostatočná, neúplná resp. nepresná, čo vedie ku nasledovným otázkam:

a) Otázka spôsobu preukazovania trvalého pobytu na území Slovenskej republiky a zdržiavania sa na tomto území ako jednej z obligatórnych podmienok pre priznanie nároku na náhradné výživné uvedenej v § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 201/2008 Z. z. Právna úprava totiž neukladá žiadateľovi o priznanie nároku na náhradné výživné túto podmienku osobitne vydokladovať, a preto ani správne orgány od žiadateľov tieto potvrdenia o trvalom pobyte nevyžadujú. K uvedenému zisteniu je potrebné uviesť, že v ustanovení § 11 ods. 5 zákona č. 201/2008 Z. z. sú vymenované konkrétne prílohy, ktoré musí žiadateľ o náhradné výživné k žiadosti pripojiť. Potvrdenie obce, resp. mesta o trvalom pobyte oprávnenej osoby medzi tieto prílohy zákonodarca nezaradil, čo možno hodnotiť ako legislatívny nedostatok právnej úpravy, vzhľadom na skutočnosť, že nárok na náhradné výživné má len oprávnená osoba, ktorá má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky a súčasne sa na tomto území aj zdržiava. S otázkou trvalého pobytu úzko súvisí aj podmienka „zdržiavania sa“ oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky. Preukazovanie tejto podmienky v zásade nie je problém pri oprávnených osobách, ktoré si plnia povinnú školskú dochádzku (keďže denne navštevujú školu, v mieste trvalého pobytu sa aj zdržiavajú), avšak pri oprávnenej osobe mladšej ako šesť rokov je situácia rozdielna a nedá sa vylúčiť, že oprávnená osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky sa na tomto území v skutočnosti nezdržiava. Preukazovanie podmienky „zdržiavania sa“ na území Slovenskej republiky spôsobuje správnemu

orgánu problémy aj v prípadoch obligatórneho prehodnocovania trvania nároku na náhradné výživné podľa § 6 zákona č. 201/2008 Z. z.

b) Otázka právnej úpravy týkajúcej sa zastavenia výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 zákona č. 201/2008 Z. z. a na ňu nadväzujúce rozhodovanie o trvaní nároku na náhradné výživné a obnovení jeho výplaty podľa § 9 ods. 5 zákona č. 201/2008 Z. z. Nedostatok právnej úpravy ustanovenia § 9 ods. 5 zákona č. 201/2008 Z. z. spočíva v tom, že ukladá správnemu orgánu striktne obnoviť výplatu náhradného výživného odo dňa jej zastavenia, hoci vhodnejšie, hospodárnejšie aj logickejšie by bolo, keby existovala možnosť obnoviť výplatu náhradného výživného od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý povinná osoba výživné uhradila. Nie je totiž neobvyklé, že povinná osoba uhradí výživné aj dva mesiace za sebou, ale tretí mesiac už výživné neuhradí, a tak po obnovení výplaty náhradného výživného, vznikne oprávnenej osobe preplatok na náhradnom výživnom až za dva mesiace. Táto situácia by nenastala, keby právna úprava na takéto prípady pamätala. V tejto súvislosti je nutné podotknúť, že v zákone úplne absentuje právna úprava týkajúca sa prípadov, v ktorých poberateľ sám požiadal o zastavenie výplaty náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 písm. c) zákona č. 201/2008 Z. z. a následne napr. o jeden, dva mesiace žiada o obnovenie výplaty. Zo súčasnej právnej úpravy nie je zrejmé, na základe akého ustanovenia má správny orgán rozhodovať o trvaní a obnovení výplaty náhradného výživného, ani od akého dňa má byť v takomto prípade obnovená výplata náhradného výživného. Ustanovenie § 9 ods. 5 zákona č. 201/2008 Z. z. sa totiž týka len prípadov, keď bola zastavená výplata náhradného výživného podľa § 9 ods. 1 písm. a) písm. b) uvedeného zákona a nie aj § 9 ods. 1 písm. c). Uvedené aplikačné problémy by mohla odstrániť jedine legislatívna zmena, resp. doplnenie už existujúcej právnej úpravy.

Z podnetu vybavovaného prokuratúrou bol zistený aplikačný problém týkajúci sa ustanovenia § 60 ods. 2 písm. f) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „stavebný zákon“). V zmysle uvedeného ustanovenia stavebný úrad zastaví stavebné konanie, ak stavebník začal uskutočňovať stavbu predtým, ako stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť. Z citovanej právnej úpravy nie je dostatočne zrejmé, ako má postupovať resp. rozhodnúť stavebný úrad, ktorý už vo veci vydal stavebné povolenie, avšak pred nadobudnutím jeho právoplatnosti zistil, že stavebník už začal stavebné práce. Je otázne, či môže stavebný úrad postupovať podľa § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona, t. j. konanie zastaviť, keďže vo veci už raz (aj keď neprávoplatne) rozhodol. Ak nemôže rozhodovať stavebný úrad, orgán ktorého stupňa a na základe akého zákonného ustanovenia má postupovať podľa uvedeného ustanovenia.

Stavebný úrad sa o prebiehajúcej realizácii stavby môže dozvedieť či už na základe vlastnej činnosti alebo aj z odvolania niektorého z účastníkov konania. Ak bolo podané odvolanie voči vydanému stavebnému povoleniu a zároveň stavebný úrad už má vedomosť o začatí stavebných prác pred právoplatnosťou stavebného povolenia, je namieste rozhodovať o takomto odvolaní alebo sa podané odvolanie stáva bezpredmetným? Možno zastať názor, že k zastaveniu stavebného konania musí dôjsť ešte pred nadobudnutím právoplatnosti vydaného stavebného povolenia, v opačnom prípade by citované ustanovenie nebolo možné v praxi aplikovať. Právoplatnosť stavebného povolenia by totiž založila prekážku veci právoplatne

rozhodnutej (res iudicata), čo by malo za následok, že stavebný úrad by už nemohol v tej istej veci vydať aj rozhodnutie o zastavení stavebného konania, hoci by aj podmienky pre tento postup uvedené v stavebnom zákone splnené boli.

Ak však v priebehu stavebného konania, po vydaní rozhodnutia vo veci samej (stavebné povolenie), stavebný úrad na základe novej skutočnosti (zistenie, že stavebníci začali s uskutočňovaním stavby) stavebné konanie zastaví ešte pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia, vznikne neobvyklá situácia, kedy správny orgán toho istého stupňa vydal v tej istej veci dve rozhodnutia. V takejto situácii stavebný zákon bližšie neupravuje otázku platnosti a účinnosti už vydaného stavebného povolenia, ktoré sa vydaním rozhodnutia o zastavení konania v zmysle citovaného ustanovenia zákona automaticky neruší. Situáciu by riešila legislatívna zmena znenia ustanovenia § 60 ods. 2 písm. f) stavebného zákona tak, že stavebný úrad by jedným rozhodnutím zrušil vydané (v tom čase neprávoplatné) stavebné povolenie a zároveň zastavil stavebné konanie.

Je potreba novelizácie stavebného zákona a to:

a) situácie, keď je stanovisko dotknutého orgánu odlišné od názoru stavebného úradu.

Bolo by vhodné zakotviť možnosť stavebného úradu (ak má zato, že je v zjavnom rozpore s právnym predpisom alebo ak je nesúhlasné stanovisko neodôvodnené) požiadať o potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom dotknutého orgánu (súčasná právna úprava rieši iba otázku rozporu protichodných stanovísk a upravuje postup stavebného úradu pri vznesenej námietke účastníka konania proti záväznému stanovisku; v praxi potom dochádza k aplikácii analógie a rozdielnemu postupu stavebných úradov).

b) situácie, keď je stavebníkom starosta obce a stavebným úradom obec.

Stavebný zákon rieši iba kolíznu situáciu, keď je stavebným úradom a stavebníkom obec. Aj v prípadoch, ak je stavebníkom starosta a stavebným úradom obec, možno mať pochybnosti o objektivite rozhodovania. V praxi dochádza aj k situáciám, keď starosta postaví „čiernu“ stavbu, o ktorej je potrebné následne konať v rámci konania o dodatočnom povolení stavby, resp. o jej odstránení.

Taktiež je potreba novelizácie zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Z poznatkov prokuratúry vyplýva potreba legislatívne upraviť situáciu, keď je obec špeciálnym stavebným úradom (miestne komunikácie a účelové komunikácie) a je zároveň navrhovateľom, stavebníkom alebo vlastníkom stavby alebo žiadateľom o povolenie terénnych úprav, prác alebo zariadení, ktoré sú predmetom konania. Obdobnú kolíznu situáciu rieši stavebný zákon pri stavebných úradoch, nie však pri špeciálnych stavebných úradoch.

Zo signalizácií, ktoré boli na orgány prokuratúry odstúpené verejným ochrancom práv, vyplýva, nakoľko tento nie je oprávnený vykonať žiadne opatrenia za účelom odstránenia nezákonného stavu, že tieto boli odstúpené po dlhšej dobe po doručení verejnému ochrancovi práv. Jedná sa rádovo o tri a viac mesiacov. Opatrenia, ktoré sú následne prijaté orgánmi prokuratúry, vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od podania podnetu, sú neefektívne a neúčinné.

Bolo by preto vhodné, aby aj verejnému ochrancovi práv bola zákonom určená lehota, v ktorej má podnet postúpiť na vybavenie príslušnému prokurátorovi. Určením takejto lehoty by sa zefektívnila ochrana práv a zákonom chránených záujmov osôb, ktoré sa s podnetmi obracajú na verejného ochrancu práv v tých veciach, kde je na prijatie adekvátnych opatrení oprávnený prokurátor alebo iný orgán.

Z poznatkov prokuratúry vyplýva i potreba novelizácie zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Súčasnú právnu úpravu je potrebné precizovať, aby sa predišlo častým kompetenčným sporom orgánov samosprávy, sporným výkladom zániku funkcie hlavného kontrolóra, zániku mandátu poslanca, voľby a odvolávania hlavného kontrolóra, k sporným výkladom ohľadom schvaľovania zástupcov obce (mesta) do štatutárnych a kontrolných orgánov obchodných spoločností a iných právnických osôb založených obcou (mestom).

Z činnosti prokuratúry v občiansko-súdnej oblasti vyplynula potreba novelizácie zákona č. 101/2010 Z. z. o preukazovaní pôvodu majetku (ďalej len „zákon o preukazovaní pôvodu majetku“). Aplikačná prax priniesla viaceré problémy pri konaní o návrhoch na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov. Predovšetkým v súvislosti s preverovaním oznámení, s medzinárodnou spoluprácou realizovanou službou finančnej polície, s viacerými procesnými otázkami a pod. Bez novelizácie tohto zákona je jeho aplikácia sťažená. Je nízka pravdepodobnosť, že bude osobe odňatý majetok nadobudnutý z nelegálnych príjmov a to aj napriek snahe služby finančnej polície a prokuratúry. Najproblematickejšia je absencia ustanovenia lehoty, či určenia dátumu, ku ktorému sa má zisťovať majetok preverovanej osoby (či je to doručenie podnetu, začatie preskúmavania finančnou políciou, podanie návrhu finančnou políciou na prokuratúru, podanie návrhu prokurátorom na súd, moment rozhodnutia súdu o návrhu). Je nepochybné, že v priebehu konania podľa tohto zákona, v jeho jednotlivých fázach, sa výška majetku preverovanej osoby môže meniť. V čase preverovania finančnou políciou môžu byť podmienky na podanie návrhu na začatie konania o vyslovenie nadobudnutia majetku z nelegálnych príjmov splnené, no v iných fázach konania podľa tohto zákona, v dôsledku scudzovacích úkonov preverovanej osoby, môže dôjsť k zníženiu výšky majetku preverovanej osoby pod zákonom ustanovenú hranicu a k nemožnosti aplikácie tohto zákona. Zákon túto situáciu nerieši. Vo fáze preverovania podnetu finančnou políciou preverovaná osoba by v zásade nemala mať vedomosť jej preverovaní. Po predložení návrhu finančnou políciou na prokuratúru je ale prokurátor povinný túto osobu vyzvať na podanie vysvetlenia alebo predloženie dôkazov o tom, akým spôsobom nadobudla majetok uvedený v podnete a hodnotu tohto majetku. Práve toto je štádium konania, kedy dochádza k pohybom majetku preverovanej osoby, ktoré vyústi do nemožnosti ďalej pokračovať v konaní podľa tohto zákona.

Legislatívna zmena by mala spočívať v stanovení lehoty, ku ktorej by sa zisťoval majetok preverovanej osoby. Taktiež by bolo vhodné stanoviť, že na úkony, ktorými sa táto osoba zbavila majetku, sa na účely tohto zákona prihliadať nebude. Ak osoba vlastnila majetok, ktorý bol nadobudnutý z nelegálnych príjmov, nemôže na tomto fakte nič zmeniť ani skutočnosť, že sa ho preverovaná osoba zbaví počas konania podľa tohto zákona.

2. Výkon dozoru nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy

Dozor nad dodržiavaním zákonnosti orgánmi verejnej správy realizujú orgány prokuratúry vybavovaním podnetov fyzických a právnických osôb, výkonom previerok prokurátora a využívaním poznatkov a podnetov svedčiacich o porušovaní zákonnosti bez ohľadu na zdroj, z akého pochádzajú.

V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi sa skladba vecí, ktoré prokurátori vybavovali na úseku netrestnom mimosúdnom výraznejšie nezmenila. Naďalej najviac početnými boli stavebné veci, katastrálne veci, veci priestupkov, správnych deliktov, daňové veci, veci územnej samosprávy, a to najmä prijímanie a schvaľovanie VZN, rozhodovanie o daniach a poplatkoch, o nakladaní s majetkom, vo veciach životného prostredia, ukladanie sankcií, poskytovanie informácií, voľba a odvolávanie hlavného kontrolóra, atď.

Z hľadiska subjektov, ktorých rozhodovacia činnosť je najčastejšie objektom preskúmania prokurátormi v rámci dozoru v netrestnej oblasti, sa jednalo o orgány územnej samosprávy, t. j. akty starostov/primátorov a zastupiteľstiev obcí/miest, a to bez ohľadu na oblasť pôsobnosti, ktorú územná samospráva realizuje a následne boli preskúmavané akty okresných úradov.

Akty orgánov verejnej správy boli najčastejšie preskúmavané na základe podnetov fyzických a právnických osôb (tabuľka č.III.2.1). Pri vybavovaní podnetov, tak ako po minulé roky, aj v roku 2014 bol zaznamenaný jav, že podávateľmi boli samotné orgány verejnej správy, ktorých podnety smerovali na preskúmanie zákonnosti vlastných rozhodnutí. Tento jav signalizovali takmer všetky okresné prokuratúry. Zaznamenali ho aj krajské prokuratúry a generálna prokuratúra (predovšetkým sa jednalo o podnety katastrálnych orgánov, ale i policajných orgánov, najmä na úseku dopravných priestupkov - blokové konanie).

Niektoré okresné prokuratúry, krajské prokuratúry i generálna prokuratúra konštatovali, že v roku 2014 napadlo viacero nejasných podaní od občanov, z ktorých nebolo možné zistiť, čoho sa podávateľ od orgánov prokuratúry domáha. Následne boli podávatelia vyzývaní k podaniu ústneho vysvetlenia alebo písomného doplnenia a konkretizovanie podania v súlade s § 36 ods. 1 zákona o prokuratúre. Vyskytli sa aj prípady, keď po zaslaní výzvy na adresu, uvedenú v nejasnom podaní, adresát prokuratúre oznámil, že on žiadne podanie prokuratúre nezaslal a od prokuratúry nič nežiada, t. j. iná osoba, ktorá sama chcela ostať v anonymite, využila identitu iného občana.

V roku 2014 vykonali prokurátori celkom 1 413 previerok zachovania zákonnosti, čo je oproti roku 2013 nárast o 75 previerok.

Všetky krajské prokuratúry plnili úlohu vyplývajúcu z plánu hlavných úloh s názvom Zhodnotenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy pri poskytovaní náhradného výživného a vykonali kontrolné previerky zamerané na zistenie stavu zákonnosti v postupe a rozhodovaní orgánov polície o priestupkoch na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, ktorou sa reagovalo na zistenia z plnenia úlohy z plánu hlavných úloh na rok 2013 a plnili úlohy podľa vlastných plánov úloh.

Okresné prokuratúry na základe individuálnych poznatkov zaradili do plánov úloh vlastné úlohy v netrestnej oblasti, ktoré boli zamerané najmä na rozhodovanie orgánov verejnej správy vo veciach priestupkov a iných správnych deliktov, rozhodovanie na úseku verejného zdravotníctva, rozhodovanie pri uplatňovaní zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám, tiež venovali pozornosť zákonnosti postupu miest a obcí pri vydávaní VZN a prijímaní uznesení, zákonnosť postupu a rozhodovania v stavebnom konaní, ohlasovanie drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, prideľovania súpisných a orientačných čísel, zákonnosť postupu a rozhodovania orgánov územnej samosprávy pri poskytovaní opatrovateľskej služby a stav zákonnosti pri objasňovaní a prejednávaní priestupkov spáchaných porušením všeobecne záväzných právnych noriem na úseku katastra nehnuteľností a zákonnosti rozhodnutí o prerušení návrhov na vklad, atď.

Na základe zistených poznatkov prokurátori podali 1 591 protestov (tabuľka č.III.2.2.) a 2 101 upozornení na odstránenie porušenia zákona (tabuľka č.III.2.3.)

3. Činnosť prokuratúry v občiansko-súdnej oblasti, mimoriadne dovolania generálneho prokurátora a ich úspešnosť

Činnosť prokuratúry v občiansko-súdnej oblasti je rámcovo upravená v § 19 zákona o prokuratúre a následne sú oprávnenia prokuratúry špecifikované v iných právnych predpisoch, predovšetkým v OSP. Medzi základné oprávnenia prokurátora v tejto oblasti patrí návrh na začatie občianskeho súdneho konania (§ 35 ods. 1 OSP), vstup do občianskeho súdneho konania (§ 35 ods. 2 OSP).

Prokurátor v občiansko-súdnej oblasti môže konať jednak na základe vlastných poznatkov (tlač, televízia, poznatky inej činnosti prokuratúry), ako aj na základe podnetov od fyzických a právnických osôb, či iných štátnych orgánov. Využitie jednotlivých oprávnení prokuratúry v tejto oblasti nie je viazané na osobu, od ktorej prokurátor získal poznatky umožňujúce využitie jeho oprávnení. Prokuratúra je v rozsahu svojej pôsobnosti povinná vo verejnom záujme vykonať z úradnej povinnosti opatrenia, ktorými sa zabezpečí dôsledná, účinná a rýchla ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb a štátu.

Prokurátori podali v roku 2015 návrh na začatie 135 konaní (tabuľka č.III.3.1). Čo sa týka skladby návrhov na začatie konania, najčastejším je návrh v prípade, ak sa nevyhovelo prostriedkom dozoru prokurátora (protest, upozornenie), teda prokurátor po neúspešnom využití prostriedku prokurátorského dozoru navrhuje súdu, aby určil, že napadnutým rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy bol porušený zákon. Tieto návrhy sú upravené v § 35 ods. 1 písm. b) a c), § 250t, § 250zf a § 250zfa OSP. Z celkového počtu 135 návrhov tieto predstavujú 118 prípadov (podiel 87,41%). Pri medziročnom porovnaní (tabuľka č.III.3.2) možno konštatovať zvýšenie počtu návrhov o 45 vecí (v roku 2013 bolo podaných 90 návrhov), čo znamená nárast o 50%. Skladba podaných návrhov je v zásade totožná ako v predchádzajúcom roku. Väčšina prípadov nadväzuje na nevyhovenie dozorovému oprávneniu prokurátora (78 vecí, 86,67%).

V ustanovení § 35 ods. 2 OSP je zakotvené oprávnenie prokurátora vstúpiť kedykoľvek do začatého občianskeho súdneho konania. Vstup prokurátora do konania zákon pripúšťa len v taxatívne vymenovaných prípadoch uvedených v § 35 ods. 2 OSP. Prokurátor môže vstúpiť do konania v ktoromkoľvek štádiu, t. j. od

začatia konania až do jeho právoplatného skončenia. Môže vstúpiť do konania aj podaním odvolania proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa, resp. podaním dovolania proti rozhodnutiu odvolacieho súdu. Formy a metódy práce, ktorými prokurátor získava vedomosť o takýchto konaniach sú rôzne. Predovšetkým je to najužšia súčinnosť prokurátora so súdom. Prameňom poznatkov pre rozhodnutie o vstupe do konania sú ďalej podnety fyzických a právnických osôb a taktiež využívanie správ z tlače, rozhlasu, televízie a z iných audiovizuálnych prostriedkov.

Postavenie prokurátora v konaní, do ktorého vstúpil, je úplne odlišné od postavenia účastníkov konania, ktorí hája svoje práva. I keď prokurátor nie je účastníkom konania, je oprávnený na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník konania, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len účastník právneho vzťahu. Z postavenia prokurátora v konaní vyplýva, že nie je možné, aby vo svojom oznámení o vstupe uviedol, že do konania vstupuje v záujme alebo na strane niektorého z účastníkov. Zákon však nevylučuje, aby prokurátor pri vyjadrovaní sa k skutkovým prednesom, procesným a dôkazným návrhom nemohol prehlásiť, že sa pripája k tomu či onomu návrhu účastníka.

Treba uviesť, že prokurátor má možnosť, nie povinnosť vstupu prokurátora do začatého súdneho konania. Prokurátor pri vstupe do konania prihliada na skutočnosť, či taký vstup je vo verejnom záujme. Verejný záujem je právny pojem používaný v práve od nepamäti, no patrí k tzv. neurčitým právnym pojmom, ktorého obsah možno vymedziť často len veľmi ťažko. Legálna definícia verejného záujmu so všeobecnou platnosťou v právnom poriadku Slovenskej republiky neexistuje. Možno tvrdiť, že verejný záujem vyjadruje okamžitosť stavu záujmov v danom mieste a čase a ich vzájomnú hierarchiu, inými slovami možno povedať, že verejný záujem je miestne a časovo premenný stav, a preto sa musí posudzovať len v konkrétnej situácii, v konkrétnom mieste a v konkrétnom čase. Zároveň možno konštatovať, že verejným záujmom je taký záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom alebo mnohým občanom.

Počty vstupov do občiansko-súdneho konania sa v roku 2014 mierne zvýšili na 2 017 (tabuľka č.III.3.3), čo predstavuje oproti predchádzajúcemu roku, kedy bol počet vstupov 1 956, nárast o 61 vecí (nárast o 2,9%). Počet vstupov prokurátorov do začatého občiansko-súdneho konania zostáva dlhodobom horizonte v zásade na tej istej úrovni. Počet prokurátorov, ktorí pôsobia v netrestnej oblasti a ich pracovné zaťaženie, dlhodobo neumožňuje zvýšiť počet vstupov do konaní.

Nosnou, podstatnou časťou vstupovej agendy prokuratúry sú vstupy prokurátorov do konaní vo veciach spôsobilosti na právne úkony a vo veciach výchovy maloletých v zmysle § 35 ods. 2 písm. a) a e) OSP. V roku 2014 vo veciach spôsobilosti na právne úkony vstúpil prokurátor do 1027 konaní, čo predstavuje 50,9% z celkového počtu vstupov. V roku 2013 to bolo 931 vstupov (47,6%). V prípade vstupov do konaní vo veciach výchovy maloletých v roku 2014 realizovali prokurátori 817 vstupov do konania (podiel 40,5%). V predchádzajúcom roku to bolo 762 vstupov (podiel 38,9%).

Inštitút mimoriadneho dovolania je upravený v štvrtej hlave, štvrtej časti OSP. Toto systematické zaradenie zvýrazňuje osobitosť tohto mimoriadneho opravného prostriedku. Mimoriadne dovolanie je dôležitým prostriedkom na ochranu práv účastníkov konania, ako aj osôb dotknutých, poškodených nepriaznivými účinkami napadnutých rozhodnutí, ktoré sa nepodáva výlučne v ich záujme, ale v prvom rade

v záujme spravodlivosti a zákonnosti súdnych rozhodnutí. Sleduje ochranu tiež účastníka pred dôsledkami nespravodlivého procesu, konania, ktoré trpí základnými procesnými pochybeniami a pred postupom súdov, znamenajúcim v konečnom dôsledku porušenie práva na súdnu ochranu.

Generálny prokurátor oprávnením podať mimoriadne dovolanie sa stáva len zákonným sprostredkovateľom zabezpečenia ochrany práv nielen účastníkov konania, ale aj osôb rozhodnutím súdu dotknutých alebo osôb rozhodnutím súdu poškodených. Nie je voči súdu v postavení nadradenosti, koná len na základe zákona a v medziach zákona. Nezasahuje do nezávislosti súdu.

Mimoriadne dovolanie predstavuje výnimku z princípu právnej istoty. Podstatou tejto výnimky je účel mimoriadneho opravného prostriedku, ktorým je jeho výnimočné použitie, s cieľom presadiť vecnú správnosť a spravodlivosť súdneho rozhodnutia v odôvodnených prípadoch. Právny štát nie je založený iba na princípe právnej istoty, ale proporcionálne musí rešpektovať aj princíp legality (zákonnosti rozhodnutí). K obom princípom je potrebné pristupovať tak, aby boli vyvážene zastúpené. Mimoriadne dovolanie možno podať len za kumulatívneho splnenia zákonom stanovených podmienok uvedených v § 243e OSP. Podanie mimoriadneho dovolania je teda možné, ak generálny prokurátor zistí na základe podnetu účastníka konania, osoby dotknutej rozhodnutím súdu alebo osoby poškodenej rozhodnutím súdu, že právoplatným rozhodnutím súdu bol porušený zákon a ak to vyžaduje ochrana práv a zákonom chránených záujmov fyzických osôb, právnických osôb, alebo štátu, ktorú nie je možné dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.

V roku 2014 napadlo 1 761 podnetov na podanie mimoriadneho dovolania (tabuľka č.III.3.4). Oproti predchádzajúcemu roku, kedy bolo podaných 2 010 podnetov to predstavuje pokles o 249 vecí (pokles o 12,3%). Pokles možno, okrem bežného medziročného kolísania nápadu, pričítať aj zúženiu rozsahu možnosti na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom v exekučných veciach. Nápad podnetov sa dostal na úroveň rokov 2010-2011, kedy bolo evidovaných 1 746, resp. 1 663 vecí.

V roku 2014 bolo podaných 155 mimoriadnych dovolaní, čo predstavuje dôvodnosť podnetov 8,8%. V roku 2013 bola dôvodnosť podnetov na podanie mimoriadneho dovolania 8,1%. Najčastejšie bolo mimoriadne dovolanie podané proti rozhodnutiam súdov týkajúcich sa záväzkových vzťahov (50 vecí) a trov konania (14 vecí).

Pri vyhodnocovaní úspešnosti mimoriadneho dovolania treba brať do úvahy fakt, že údaje nie sú kompletné a odvíjajú sa od dĺžky konania na najvyššom súde. Dosiaľ evidujeme nerozhodnuté mimoriadne dovolania i z rokov 2010 (7 vecí) a 2011 (39 vecí). Z mimoriadnych dovolaní podaných v roku 2014 bolo rozhodnutých 25 vecí. Najvyšší súd vyhovel 23 podaným mimoriadnym dovolaniam (92%). Z mimoriadnych dovolaní podaných v roku 2013 bolo už súdom rozhodnutých 109 vecí, pričom vyhovených dovolaní bolo 91 (83,5%).

4. Poznatky prokuratúry o stave zákonnosti v netrestnej oblasti

Najviac poznatkov o zákonnosti majú prokurátori pôsobiaci v netrestnej oblasti o činnosti orgánov územnej samosprávy, čo je podmienené najmä rozsahom pôsobnosti, ktorá bola, či už v oblasti prenesenej štátnej správy ako i v oblasti

samosprávnej pôsobnosti, územnej samospráve zverená a tiež vecným charakterom zverených pôsobností. Jedná sa napríklad o pôsobnosti na úseku územného plánovania, stavebného poriadku, ochrany prírody, školstva, sociálnej pomoci, atď. Ďalšou významnou skupinou poznatkov o stave zákonnosti v územnej samospráve sú poznatky týkajúce sa prijímania a schvaľovania VZN a rozhodovanie o nakladaní s majetkom.

Dôvod, prečo je prokuratúrou v oblasti územnej samosprávy najčastejšie konštatované porušenie zákona, súvisí najmä s tým, že v menších obciach je problematické zabezpečiť predovšetkým z hľadiska finančného odborný personál, ktorý by kvalifikovane vybavoval administratívu súvisiacu s postupmi a rozhodovaním starostu, ale aj s tým, že v pravidelných intervaloch dochádza k obmene volených zástupcov občanov do orgánov samosprávy. Novozvolení predstavitelia obcí majú často problém zorientovať sa v relatívne rozsiahlej a náročnej agende, ktorá súvisí s rozhodovaním o právach a právom chránených záujmoch fyzických a právnických osôb a navyše táto agenda nie je jedinou, ktorú musia v rámci behu obecného úradu zabezpečiť. Zo získaných poznatkov preto vyplýva, že zisťované porušenia zákonnosti v orgánoch samosprávy spočívajú najmä v nesprávnej aplikácii všeobecne záväzných právnych predpisov pri vydávaní VZN obcí a miest ako i v konkrétnej rozhodovacej činnosti obcí. Z dôvodu absencie odborného a kvalifikovaného aparátu je zrejmý nepomer v kvalite rozhodovania medzi orgánmi územnej samosprávy a medzi ostatnými orgánmi verejnej správy. Možno konštatovať, že nedostatky na úseku rozhodovania obcí/miest tak na úseku prenesenej štátnej správy, ale aj samosprávy, súvisia s nesystémovým prenosom veľkého množstva kompetencií na samosprávne jednotky, ktoré nie sú dostatočne finančne a personálne vybavené pre riadne vykonávanie uvedenej agendy. Tento problém súvisí aj s tým, že starostovia obcí zastávajú svoj úrad nezriedka len jedno volebné obdobie a po príchode nového starostu sa tento musí s vybavovanou agendou oboznámiť od úplných základov a pri vydávaní aktov kopíruje nedostatky svojich predchodcov.

Prokurátori sa svojou činnosťou podieľajú na odstraňovaní porušovania zákonov v postupe a rozhodovaní orgánov územnej samosprávy. V prevažnej väčšine prípadov je takáto aktivita prokurátorov v obciach a mestách kladne prijímaná, pretože starostovia (primátori) a zamestnanci obcí a miest majú možnosť spoločne s prokurátormi vyriešiť mnohé aplikačné problémy. Treba však uviesť, že nie v každej obci/meste je prítomnosť prokurátora vítaná. Týka sa to najmä tých obcí a miest, v ktorých postup a rozhodovanie v niektorých veciach sa uskutočňuje najmä v rozpore s verejným záujmom alebo v prospech vopred určeného subjektu. Významná je aktivita prokurátorov spočívajúca v preskúmavaní zákonnosti VZN prijatých obecnými/mestskými zastupiteľstvami a zastupiteľstvami vyšších územných celkov a v následnom využívaní zákonných možností prostredníctvom právnych prostriedkov dozoru prokurátora napomôcť odstráneniu v nich obsiahnutých ustanovení, ktoré odporujú ústave, ústavným zákonom, zákonom a iným všeobecne záväzným právnym predpisom.

V roku 2014 pretrvával stav známy už z predchádzajúcich rokov ohľadne častého porušovania zákonných pravidiel obcou/mestom súvisiacich s normotvorbou obcí. Zákonnosť VZN ako normatívnych právnych aktov obce, mesta, vyššieho územného celku, bola preskúmavaná predovšetkým na základe podnetov fyzických osôb a právnických osôb, ale tiež na základe iných poznatkov prokurátorov, resp.

vykonaním prokurátorských previerok. Podanými protestmi prokurátori najčastejšie navrhovali odstránenie pochybení v procese tvorby, prijímania a vyhlásenia všeobecne záväzných nariadení a odstránenie hmotnoprávnych chýb. Tiež využívali upozornenie prokurátora, ktorým bolo navrhované obciam a mestám prijatie VZN v prípadoch, keď to platná právna úprava obciam a mestám ukladala ako povinnosť a obce a mestá napriek tomu tieto nariadenia nemali prijaté.

Obce a mestá často nerozlišujú alebo nedokážu rozlíšiť, ktorá oblasť vzťahov, ktorú vo VZN upravujú, patrí do originálnej normotvornej pôsobnosti a ktorá do odvodenej normotvornej pôsobnosti. Často dochádza k tomu, že obec/mesto upraví vo VZN oblasť patriacu do pôsobnosti štátnej správy, pričom na takúto úpravu jej zákon neudelil splnomocnenie (napr. chov včiel, chov psov a iných spoločenských a hospodárskych zvierat). Menšie obce často kopírujú VZN medzi sebou navzájom, bez pozastavenia sa nad zákonnosťou preberaného VZN od inej obce.

Obce a mestá často v rozpore s úpravou § 6 ods. 2 zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení vydávali VZN i na úsekoch prenesenej štátnej správy, kde to zákon nepredpokladá, teda bez akéhokoľvek zákonného zmocnenia. Jednalo sa napríklad o VZN o požiarnom poriadku alebo tiež VZN o chove a držaní zvierat. Nezriedka boli upravované vzťahy nad rámec zákonného zmocnenia, resp. VZN a určovali fyzickým a právnickým osobám povinnosti, ktoré im nevyplývali zo žiadneho zákona ani inej právnej normy. Tiež bolo zistené, že aplikácia zákonov, ich noviel a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v prípade obecnej samosprávy je v prevažnej miere nepružná, keď niektoré obce po prijatí VZN nereagovali na novely zákonov účinných po prijatí nariadenia, čím sa tieto nariadenia svojím obsahom dostali do rozporu so zákonom. Zistené pochybenia sa týkali tak procesnej stránky ako aj obsahovej stránky preskúmavaných VZN, kedy úprava vo VZN bola často v rozpore s aktuálne účinnou zákonnou úpravou, prípadne došlo k nepresnému prevzatiu zákonných ustanovení. Ďalším pochybením je úprava sankcií za nerešpektovanie VZN priamo v samotnom VZN s vlastným určením výšky sankcií, nezohľadňujúc úpravu zákona o priestupkoch.

Dlhodobo pretrvávajúcim problémom je stav zákonnosti v oblasti stavebného konania, a to najmä v prvostupňových konaniach, v ktorých stavebným úradom je obec. Z previerok zameraných na stavebné konanie, konanie o dodatočnom povolení stavby, ako aj na ohlasovanie drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác, ale i z podaných podnetov vyplynulo, že je neustále potrebné smerovať zameranie prokurátorskej aktivity na zákonnosť postupu a rozhodovania obcí v rámci preneseného výkonu štátnej správy v oblasti stavebného konania. Z hľadiska počtu vecí vybavovaných stavebným úradom ide najmä v prípade ohlasovania drobných stavieb, stavebných úprav a udržiavacích prác o pomerene početnú oblasť ich činnosti. Naďalej však pretrváva porušovanie právnych predpisov stavebnými úradmi spočívajúce v akceptovaní neúplných ohlásení, ale aj žiadostí o stavebné povolenie, či dodatočné povolenie stavby, tiež aj v tolerovaní chýbajúcich dokladov potrebných k ohláseniu. Nedostatky boli zistené aj ohľadom doručovania a v súvislosti so žurnalizáciou administratívnych spisov.

V konaní a rozhodovaní stavebných úradov dochádza k nesprávnym postupom pri odstraňovaní nedostatkov podaní, k nečinnosti, ak niektoré konania trvajú dlhšie ako jeden rok, pričom stavebný úrad ani nepožiadal nadriadený orgán o primerané predĺženie lehoty na rozhodnutie, prípadne o predĺžení lehoty na

rozhodnutie neupovedomil účastníkov konania. Boli zistené prípady, v ktorých stavebný úrad o riadne a včas podanom odvolaní neupovedomoval ostatných účastníkov konania a nevyzval ich, aby sa k obsahu odvolania vyjadrili a odvolania boli odvolaciemu orgánu predkladané na rozhodnutie aj po uplynutí viac ako dvoch mesiacov. V niektorých prípadoch v konaniach o povolení stavby stavebné úrady spoľahlivo nezistili skutkový stav veci, prípadne zistený skutkový stav bol nesprávne vyhodnotený, najmä pri posudzovaní súladu povoľovanej stavby s územným plánom obce.

Opakovane bol konštatovaný nezákonný postup obcí ako stavebných úradov, pokiaľ odignorovali podnet na výkon štátneho stavebného dohľadu a neplnili si svoje povinnosti na úseku štátnej správy, ktorý bol na nich prenesený. Zaznamenaný bol prípad, v ktorom výkon štátneho stavebného dohľadu bol realizovaný komisiou ako fakultatívnym orgánom obecného zastupiteľstva. Nedostatky boli opakovane zistené aj pri agende vybavovania ohlásení stavieb. Obce pri vybavovaní tejto agendy rozhodujú „od stola“ bez preverenia situácie na mieste, bez potrebných dokladov, ktoré mal stavebník predložiť a bez vyzývania stavebníka na doplnenie neúplnej žiadosti. Možno preto konštatovať nekvalifikované rozhodovanie na tomto úseku. Bol zaznamenaný prípad, že o ohlásení stavby konal starosta obce, ktorý nespĺňal osobitný kvalifikačný predpoklad.

Obce pri ohlasovaných stavbách bez dostatočne zisteného skutkového stavu oznamovali stavebníkom, že nemajú námietky proti stavbe, obce nevyžadovali od stavebníkov predloženie všetkých dokladov uvedených vo vyhláške Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z. Často pri ohlásení drobných stavieb chýbali situačné nákresy, vyhlásenie odborne spôsobilej osoby, neboli uvádzané odstupy od susedných pozemkov, v ohláseniach nebol uvedený druh pozemku. Opakovane sa vyskytli prípady, keď obce konali v režime ohlásenia drobnej stavby, aj ak pre stavbu bolo potrebné vydať stavebné povolenie. Obce často pri vydávaných súhlasoch používali pečiatku s erbom obce napriek tomu, že stavebná agenda patrí k prenesenej štátnej správe.

Previerkami zameranými na zhodnotenie stavu zákonnosti postupu a rozhodovaní obcí pri určení súpisného a orientačného čísla budov boli zistené viaceré pochybenia. Rozhodnutie o určení súpisného čísla k novej stavbe je významným právnym aktom, na podklade ktorého správa katastra záznamom zapíše do katastra nehnuteľností ako vlastníka stavby osobu v nej označenú za stavebníka, ak sa nepreukáže niečo iné. Vykonaný záznam do katastra nehnuteľností má síce len evidenčný charakter, avšak dôsledkom nedodržania zákonného postupu pri vydávaní rozhodnutí môže byť (ak rozhodnutie neobsahuje pravdivé alebo úplné skutočnosti) „legalizácia“ tzv. čiernych stavieb (v skutočnosti neskolaudovaných alebo skolaudovaných na iný účel ako je uvedený v rozhodnutí), či zásah do vlastníckeho práva ku stavbám najmä v tých prípadoch, keď osoba neoprávnene v rozhodnutí uvedená ako vlastník stavby, túto ďalej prevedie na iného. Vykonanými previerkami bolo zistené, že obce nevenujú dostatočnú pozornosť vydávaným rozhodnutiam, rozhodnutia sú nedostatočne odôvodnené, obsahujú nesprávne poučenie o opravnom prostriedku. Boli zistené aj prípady, kedy obce vydávali rozhodnutie o pridelení súpisného čísla na základe žiadostí bez pripojených príloh, pričom obce žiadateľov vôbec nevyzývali na doplnenie žiadosti.

Veľké množstvo pochybení bolo zistených tiež pri prijímaní uznesení obecných/mestských zastupiteľstiev a to predovšetkým pri odpredaji obecného/mestského majetku.

Ďalšou skupinou poznatkov boli poznatky prokurátorov o porušovaní zákonov v priestupkovom konaní. V rámci vyvodzovania zodpovednosti za priestupok a v súlade s platnou právnou úpravou, je možné priamo zabezpečiť náhradu spôsobenej majetkovej škody. Poškodená osoba uplatňuje svoj nárok na náhradu majetkovej škody spravidla na orgáne, ktorý začal konanie o priestupku. Je povinnosťou správneho orgánu upovedomiť poškodeného o začatí priestupkového konania a dať mu možnosť uplatniť si nárok na náhradu škody v konaní o priestupku. Správny orgán konajúci o priestupku, ktorým bola spôsobená majetková škoda, je povinný poskytnúť poškodeným riadne poučenie o tom, dokedy a akým spôsobom si môžu nárok na náhradu škody uplatniť, ako aj o tom, kedy a kde sa bude konať prejednávanie priestupku. V praxi akceptovateľným spôsobom uplatnenia nároku je aj jeho uplatnenie v štádiu objasňovania priestupku v spísanom zázname. Takéto vyjadrenie sa k nároku na náhradu škody nie je však právne relevantným spôsobom, ktorý predpokladá zákon. O možnosti uplatnenia nároku na náhradu škody musí byť poškodený náležite poučený po začatí konania o priestupku. Až vyrozumenie poškodeného správnym orgánom po začatí konania o priestupku o možnosti uplatnenia si nároku na náhradu škody je právne relevantným procesným úkonom, na základe ktorého správny orgán rozhodne, či poškodený uplatnil svoj nárok na náhradu škody.

Na oblasť konania a rozhodovania o priestupkoch okresné prokuratúry v roku 2014 zamerali previerkovú aktivitu na základe vlastných plánov hlavných úloh i mimo týchto plánov. Zákonnosť pri vyvodzovaní zodpovednosti za porušenie právnych povinností bola preverovaná napr. pri ukladaní sankcií za priestupky a správne delikty okresnými riaditeľstvami hasičského a záchranného zboru, pri prejednávaní priestupkov vo veciach ohrozovania výchovy a vzdelávania maloletých alebo zanedbávania starostlivosti o povinnú školskú dochádzku mestom.

Zo zistení prokuratúry v priestupkových veciach vyplýva, že opakujúcim sa nedostatkom boli nedostatočné výroky a odôvodnenia rozhodnutí o priestupku a o správnom delikte, ktoré súvisia najmä s tým, že túto agendu často, najmä v menších obciach, vykonávajú osoby bez právnického vzdelania, ktoré nevenujú dostatočnú pozornosť priestupkovému a správnemu konaniu, dodržiavaniu zákonného procesného postupu a tiež vyhotovovaniu rozhodnutí tak, aby boli v súlade so znením zákona.

Z poznatkov jednotlivých prokuratúr tiež vyplýva, že niektorí podávatelia podnetov majú mylnú predstavu o spôsobe vybavovania podnetov, nie sú ochotní akceptovať, že na vybavenie podnetu je potrebný určitý čas a podnet je možné vybaviť až potom, ako má prokurátor k dispozícii spisový materiál od orgánu verejnej správy. Podávatelia podnetov často od prokuratúry žiadajú prijatie takých opatrení, na ktoré je príslušný iba orgán verejnej správy, napr. domáhajú sa toho, aby v konkrétnych veciach prokuratúra aj rozhodla. V prípadoch, keď je takýto podnet odložený, niektorí podávatelia sa nezdráhajú v opakovaných podnetoch používať vulgarizmy, osobné invektívy proti prokurátorom a pod. Neraz k takémuto správaniu podávateľov podnetov prispievajú aj médiá. Podávatelia často pristupujú k tomu, že ak nie sú úspešní pri podaní podnetu na prokuratúru, obracajú sa či už na

súkromnoprávne televízie, alebo na niektoré z tlačených periodík. Následne prokuratúra je zaťažovaná „vysvetľovaním“ zákonnosti svojho postupu, pričom redaktori alebo novinári sú často o veci informovaní iba skreslene a účelovo. Ak by podávatelia v základných konaniach, vedených pred orgánmi verejnej správy, zodpovedne využívali svoje procesné práva, často by bol výsledok týchto konaní diametrálne odlišný, a to v prospech podávateľov. Výnimku v tomto smere netvoria ani advokáti, ktorí podávateľov zastupujú pred orgánmi verejnej správy (a najmä pred súdmi), resp. ktorí v zastúpení podávateľov podávajú podnety na prokuratúru.

Činnosťou prokuratúry v netrestnej oblasti boli zistené i poznatky všeobecného charakteru, napr. problémy týkajúce sa neposkytovania súčinnosti zo strany hlavne obcí a miest, od ktorých je prokurátorom požadovaná súčinnosť pri vybavovaní podnetov formou zapožičiavania spisového materiálu a podávania vysvetlení. Bolo by vhodné priamo do zákona o prokuratúre zakotviť možnosť uloženia sankcie pri obštrukciách v súvislosti s predkladaním spisov, s predkladaním neúplných spisov, resp. pri absolútnom nereagovaní na žiadosť prokurátora o súčinnosť a nezapožičanie spisu v primeranej lehote, prípadne v lehote určenej v žiadosti o poskytnutie súčinnosti. Príkladom je postup starostu obce Rokycany, ktorý predložil neúplnú kópiu len jednej strany dokumentu (prokuratúru zavádzal), pričom podstatnou bola druhá strana tohto dokumentu, kde sa nachádzalo jeho overenie, ktorú neodfotil. Príslušná prokuratúra potom zobrala na základe neúplných údajov podaný protest späť.

Často sa vyskytujú prípady, kedy obec nepredloží kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál (administratívne spisy sú často nezažurnalizované). Neúplnosť predloženia spisovej dokumentácie bola odhalená porovnaním so spisovou dokumentáciou predloženou podávateľom podnetu (dotknutý orgán v stavebnom konaní, ktorého stanovisko nebolo akceptované). Príčinu predloženia neúplného spisového materiálu následne orgány verejnej správy ospravedlňujú (bagatelizujú) nedopatrením, resp. nedôslednosťou konkrétneho pracovníka.

Ako po minulé roky, aj v roku 2014 bol zaznamenaný jav, že podávateľmi boli samotné orgány verejnej správy, ktorých podnety smerovali na preskúmanie zákonnosti vlastných rozhodnutí. Tento jav signalizovali takmer všetky okresné prokuratúry (predovšetkým sa jednalo o podnety katastrálnych orgánov, ako i policajných orgánov, najmä na úseku dopravných priestupkov - blokové konanie).

Z konaní o protestoch prokurátora podaným proti aktom zastupiteľstiev obcí a miest vyplynul nasledovný poznatok: Obecné a mestské zastupiteľstvá majú zasadnutia vopred plánované, a to v dvojmesačných alebo v trojmesačných intervaloch. V mnohých prípadoch preto v skutočnosti o proteste prokurátora nie je rozhodnuté do 30 dní tak, ako to ukladá zákon. Uplatnenie prokurátorského upozornenia na nečinnosť v takýchto prípadoch by mohlo byť považované za šikanózne, preto nie sú uplatňované. Zároveň ale nie je správne, keď prokurátor z uvedených dôvodov vlastne musí akceptovať zjavné porušenie zákona spočívajúceho v nedodržaní lehoty, navyše keď konanie o proteste proti nariadeniu začalo na základe jeho právneho prostriedku. Bolo by preto vhodné uvedenú zákonnú úpravu zmeniť buď predĺžením lehoty na rozhodnutie o proteste prokurátora proti nariadeniu alebo doplnením OSP v tom smere, že prokurátor môže podať na súd návrh na vyslovenie nesúladu nariadenia aj po márnom uplynutí lehoty na rozhodnutie o proteste.

ČASŤ IV.

ČINNOSŤ PROKURATÚRY V OBLASTI LEGISLATÍVY A ÚSTAVNÉHO PRÁVA A POZNATKY PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI V TEJTO OBLASTI

1. Základné informácie

Odbor legislatívy a ústavného práva generálnej prokuratúry plní úlohy v oblasti legislatívy najmä pri príprave návrhov právnych predpisov týkajúcich sa pôsobnosti prokuratúry, vypracúva stanoviská a pripomienky generálnej prokuratúry k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov v pripomienkovom konaní a prostredníctvom portálu právnych predpisov ich zasiela do legislatívneho procesu. V oblasti ústavného práva vypracúva návrhy na vyslovenie nesúladu právnych predpisov s ústavou, vypracúva stanoviská k sťažnostiam podaným podľa čl. 127 ústavy a k sťažnostiam podaným Európskemu súdu pre ľudské práva.

Agendu odboru v roku 2014 vybavovalo šesť prokurátorov a jeden hlavný štátny radca; od 01.12.2014 i jeden dočasne pridelený prokurátor.

2. Činnosť prokuratúry v oblasti legislatívy

Legislatívna činnosť v rámci generálnej prokuratúry bola zameraná na plnenie úloh v oblasti vonkajšej a vnútornej legislatívy, a to najmä na základe Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014 a plánu hlavných úloh. Hlavnou náplňou vonkajšej legislatívy bolo pripomienkovanie návrhov zákonov, ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov, medzinárodných dokumentov a ďalších legislatívnych materiálov zverejnených a zaslaných prostredníctvom Portálu právnych predpisov.

Generálna prokuratúra v roku 2014 pripomienkovala celkom 467 materiálov legislatívnej povahy, z toho

-146 návrhov zákonov, vrátane poslaneckých návrhov zákonov a návrhov medzinárodných dohovorov, dohôd, zmlúv,

-307 návrhov ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

-14 predbežných stanovísk k návrhom smerníc a nariadení Európskeho parlamentu a Rady.

Pripomienky a návrhy uplatnené k jednotlivým právnym predpisom a ostatným legislatívnym materiálom boli väčšinou akceptované. Týka sa to aj pripomienok zásadného významu, ktoré sa riešili v rámci rozporových konaní na úrovni riaditeľov legislatívnych útvarov, štátnych tajomníkov rezortov a ministrov. Na príprave stanovísk a pripomienok k ťažiskovým návrhom právnych predpisov sa podieľajú tiež krajské aj okresné prokuratúry. V roku 2014 to boli najmä návrhy právnych predpisov súvisiacich s rekodifikáciou civilného práva procesného a novelizáciou Trestného zákona a Trestného poriadku.

V roku 2014 generálna prokuratúra vypracovala návrh novely zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorým reagovala na nález ústavného súdu č. 217/2014 Z. z.

V oblasti vnútornej legislatívy na základe posúdenia aktuálnosti platných príkazov a pokynov, ako aj na základe zmien v organizácii a riadení práce

prokuratúry, bolo v roku 2014 vypracovaných a schválených 20 služobných predpisov.

Do oblasti legislatívnej činnosti treba zahrnúť aj plnenie ďalších úloh, najmä:

- zastúpenie prokurátorov v medzirezortných pracovných skupinách:

•v komisii pre rekodifikáciu civilného práva

•v komisii pre rekodifikáciu správneho poriadku,

• v Konzultačnom zbore ministerstva vnútra pre otázky aplikácie správneho poriadku,

• v komisii pre novelizáciu Trestného zákona a Trestného poriadku,

• v integrovanej skupine odborníkov (MISO) zameranej na elimináciu environmentálnej kriminality zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou (MEKO),

• v pracovnej skupine na prípravu legislatívnych zmien k riešeniu problematiky diváckeho násilia a extrémizmu,

• v pracovnej skupine zameranej na elimináciu rasovo motivovanej trestnej činnosti a extrémizmu zriadenej pri medzirezortnom Expertnom koordinačnom orgáne pre boj so zločinnosťou (MEKO),

• v pracovnej skupine na prípravu návrhu zákona o športe,

• v pracovnej skupine ministerstva financií pre správu zaisteného majetku,

• v medzirezortnej komisii pre posúdenie stanovísk vydávaných v záujme jednotného uplatňovania zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

-účasť prokurátorov a štátnych zamestnancov generálnej prokuratúry na medzirezortných rozporových konaniach k návrhom zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov,

-spracovanie stanovísk k výkladovým a aplikačným problémom právnych predpisov podľa požiadaviek organizačných útvarov prokuratúry.

3. Činnosť prokuratúry v oblasti ústavného práva a vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

Činnosť prokuratúry v ústavnej oblasti

Pôsobnosť generálneho prokurátora v oblasti ústavného práva je limitovaná oprávneniami vyplývajúcimi priamo z ústavy, podľa ktorých je generálny prokurátor oprávnený na podanie návrhu na začatie konania na ústavnom súde (čl. 130 ústavy). Taktiež je v jeho kompetencii v prvom rade vypracovanie návrhov na začatie konania pred ústavným súdom o súlade zákonov a nariadení vlády podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) a b) ústavy, návrhov na začatie konania o výklad ústavy podľa čl. 128 ústavy, konanie o ústavnosti a zákonnosti volieb podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Osobitnou kategóriou sú vyjadrenia generálnej prokuratúry k sťažnostiam fyzických osôb a právnických osôb podaných podľa čl. 127 ústavy. Ide konkrétne o porušenie základných ľudských práv garantovaných ústavou a Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd v trestnom konaní, ako i v netrestnej oblasti, kde pôsobil prokurátor. Rozhodnutia ústavného súdu v tejto oblasti sa vo významnej miere podieľajú na rozhodovacej činnosti prokurátorov.

V roku 2014 adresovalo generálnemu prokurátorovi 155 fyzických, resp. právnických osôb podnet na podanie návrhu podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) ústavy o súlade zákonov s ústavou. V podnetoch boli napádané najmä ustanovenia Exekučného poriadku, ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, ustanovenia OSP. Najpočetnejšou kategóriou bol zákon č. 136/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v časti týkajúcej sa povinnosti zimnej údržby chodníkov (§ 9 ods. 2 v spojení s § 9a ods. 4 cestného zákona).

V hodnotenom období pri vybavovaní týchto podnetov ani v jednom prípade generálny prokurátor nedospel k záveru, že je dôvodné podať návrh na začatie konania o súlade právneho predpisu s ústavou. V prípade napadnutých ustanovení cestného zákona významnou skutočnosťou pre postup prokuratúry bolo, že ministerstvo dopravy pripravuje nový cestný zákon. Navyše v súčasnej dobe je na ústavnom súde podanie Kancelárie verejnej ochrankyne práv na vyslovenie nesúladu tejto právnej úpravy s ústavou. V roku 2014, ktorý bol i rokom volieb do orgánov miestnej samosprávy, prokuratúra zaznamenala i podania týkajúce sa ich ústavnosti. V tomto prípade prokuratúra nezistila dôvod na podanie návrhu podľa čl. 129 ods. 2 ústavy.

Ústavný súd v roku 2014 rozhodol vo veciach konaní o súlade právnych predpisov s ústavou podľa čl. 125 ods. 1 ústavy v šiestich veciach, kde navrhovateľom bol generálny prokurátor. Ide o návrhy podané v predchádzajúcich obdobiach. V dvoch konaniach týkajúcich sa ustanovenia § 473 ods. 4 Trestného zákona (PL. ÚS 9/2013) a ustanovení § 2 ods. 1, § 29g ods. 4, 8 a 9 zákona č. 120/1993 Z. z. o platových pomeroch niektorých ústavných činiteľov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (PL. ÚS 99/2011) ústavný súd vyhovel návrhu generálneho prokurátora. V konaniach o súlade ustanovenia § 11 a nasl. zákona č. 385/2000 Z. z. ústavný súd v časti akceptoval návrh generálneho prokurátora (PL. ÚS 102/2011). Pre ďalšiu činnosť prokuratúry bol významným nález týkajúci sa zákona o prokuratúre a zákona č. 154/2001 Z. z. (PL. ÚS 105/2011). I v tomto prípade ústavný súd v časti akceptoval návrh generálneho prokurátora. V hodnotenom období prokuratúra zaznamenala, že v jednom prípade bolo konanie na ústavnom súde zastavené. Dôvodom tohto postupu bola zmena legislatívy týkajúca sa ustanovenia § 28 ods. 3 zákona č. 80/1997 Z. z. o Exportno-importnej banke Slovenskej republiky (PL. ÚS 5/2013).

Prokuratúra vzhľadom na uvedené rozhodnutia ústavného súdu môže konštatovať vo všetkých prípadoch úspešnosť podaní podľa čl. 125 ods. 1 ústavy.

Oddelenie ústavného práva v roku 2014 na požiadanie ústavného súdu vypracovalo štyri vyjadrenia k sťažnostiam podaným podľa čl. 127 ústavy. Vo všetkých prípadoch sú podané sťažnosti v konkrétnych trestných veciach a týkajú sa porušenia základných ľudských práv a slobôd v prípravnom konaní.

Ústavný súd v konaní pod sp. zn. II. ÚS 193/2014 zaviazal prokuratúru z dôvodu porušenia práva týkajúceho sa čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd k zaplateniu trov konania v sume 568,16 eur, ako aj sumy 1 000,- eur z titulu finančného zadosťučinenia (konanie o rýchlosti rozhodovania žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu).

Činnosť prokuratúry vo veciach týkajúcich sa rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva

V roku 2014 oddelenie ústavného práva vybavovalo pre Kanceláriu zástupcu Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva desať žiadostí o spoluprácu. V troch prípadoch išlo o konanie v oblasti civilného práva a v ostatných prípadoch bola podaná sťažnosť pre porušenie ľudských práv v trestnom konaní. Okrem uvedených vecí oddelenie ústavného práva vybavilo 31 ďalších podaní, ktoré sa však netýkali konkrétneho konania na ústavnom súde, resp. konania na Európskom súde pre ľudské práva.

Vzhľadom na neustály vývoj rozhodovacej činnosti ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a v neposlednom rade i Súdneho dvora Európskej únie generálna prokuratúra usporiadala v dňoch 26. - 28. októbra 2014 II. ročník medzinárodného workshopu k ochrane ľudských práv v prípravnom konaní. Toto medzinárodné podujatie zabezpečoval odbor legislatívy a ústavného práva generálnej prokuratúry. Nosnou témou podujatia bola ochrana práv maloletých osôb v prípravnom konaní a hospodárska trestná činnosť nebankových subjektov. Hosťami podujatia boli predsedníčka ústavného súdu, sudca Súdneho dvora Európskej únie, vedúci pracovník ministerstva spravodlivosti, ministerstva vnútra, zástupkyňa Slovenskej republiky pred Európskym súdom pre ľudské práva. Z Českej republiky sa podujatia zúčastnil predstaviteľ najvyššieho štátneho zastupiteľstva. Diskusné príspevky workshopu boli publikované v Informačnom spravodajcovi generálnej prokuratúry.

ČASŤ V.

ĎALŠIA ČINNOSŤ PROKURATÚRY

1. Zastupovanie štátu v konaní o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci

V roku 2014 napadlo na prokuratúru 163 žiadostí o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 514/2003 Z. z.“). Vyhovené nebolo prokuratúrou žiadnej z uvedených žiadostí. Počet žiadostí je mierne nižší ako v roku 2013, kedy napadlo 185 žiadostí, je však výrazne vyšší ako v rokoch 2012, kedy napadlo 118 žiadostí a 2011, kedy napadlo 111 žiadostí.

V konaní o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody vznikajú, vzhľadom na nejednoznačné znenie a rozdielny výklad zákona č. 514/2003 Z. z., spory o príslušnosť konať za štát, a to najmä medzi ministerstvom spravodlivosti a generálnou prokuratúrou.

Napriek tomu, že ustanovenie § 4 ods. 1 písm. f) zákona č. 514/2003 Z. z. určujúce príslušnosť generálnej prokuratúry konať za štát je od účinnosti tohto zákona (od 01.07.2004) nezmenené, ministerstvo spravodlivosti najmä v ostatnom období, dôvodiac novelou zákona č. 514/2003 Z. z. (zákon č. 412/2012 Z. z.), spochybňuje svoju príslušnosť konať za štát v prípadoch, v ktorých ani generálna prokuratúra svoju príslušnosť konať za štát neuznáva. Problém možno najefektívnejšie riešiť novelou zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá by jednoznačne určila príslušnosť zainteresovaných štátnych orgánov konať za štát.

V roku 2014 napadlo na súdy 172 žalôb na náhradu škody proti Slovenskej republike, zastúpenej generálnou prokuratúrou. V porovnaní s rokom 2013, v ktorom na súdy napadlo 96 takýchto žalôb, ide takmer o ich dvojnásobný nárast. Právoplatne skončených bolo len 34 vecí, z toho 2 veci z roku 2010, 5 vecí z roku 2011, 5 vecí z roku 2012, 7 vecí z roku 2013 a 15 vecí z roku 2014. V roku 2014 bolo žalobcom vyplatené celkom 25 974,11 eur, z toho v 3 veciach z roku 2011 bolo vyplatené celkom 5 973,42 eur, v 4 veciach z roku 2012 bolo vyplatené celkom 11 258,84 eur a v 4 veciach z roku 2013 bolo vyplatené celkom 8 741,85 eur. K 31.12.2014 bolo neskončených 329 vecí.

Nejednotná súdna prax sa prejavuje najmä pri priznávaní náhrady nemajetkovej ujmy, kde súdy (v rozpore so stanoviskom generálnej prokuratúry) často priznávajú náhradu v desiatkach (stovkách) tisíc eur. Generálna prokuratúra uvedenej súdnej praxi čelí podávaním riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov.

2.Disciplinárna zodpovednosť prokurátorov

Rok 2014 priniesol významné zmeny pri disciplinárnom postihu prokurátorov. Do publikovania nálezu ústavného súdu v auguste 2014 v disciplinárnych veciach prokurátorov konali a rozhodovali 4 päťčlenné disciplinárne komisie menované generálnym prokurátorom na návrh samosprávneho orgánu prokurátorov – Rady prokurátorov. Pre konanie o opravných prostriedkoch bol príslušný krajský súd. Po publikovaní nálezu ústavného súdu generálny prokurátor vymenoval v mesiaci október 2014 päť trojčlenných disciplinárnych komisií zložených z členov navrhnutých Radou prokurátorov, ministrom spravodlivosti a národnou radou. Členmi disciplinárnych komisií sa prvýkrát stali aj osoby, ktoré nie sú prokurátormi. Nová právna úprava spôsobila veľké problémy najmä pri rýchlosti disciplinárneho konania. Jednak všetky neukončené disciplinárne konania si nové disciplinárne komisie opäť vyžrebovali a tým sa dokazovanie muselo začať znova a jednak problémy spôsobuje aj cudzí prvok v členstve v disciplinárnych komisiách, kde je oveľa ťažšie zosúladiť termín zasadnutia, ale aj možnosť nazerať do spisov prokurátorov vo veciach, ktoré sa týkajú prieťahov v konaní, v ktorom bol činný disciplinárne stíhaný prokurátor. Tieto problémy viedli k ďalšej novele zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.12.2014. I tu však došlo k ďalším prieťahom v disciplinárnom konaní, nakoľko nové trojčlenné disciplinárne komisie sú menované na základe návrhu Rady prokurátorov, avšak počet disciplinárnych komisií, pravidlá prideľovania vecí do disciplinárnych komisií a zoznam navrhovaných kandidátov mala Rada prokurátorov schváliť do 31.12.2014. Nakoľko sa jednalo o obdobie sviatkov, návrh Rady prokurátorov bol generálnemu prokurátorovi predložený až v januári 2015 a až následne mohli byť vymenované nové disciplinárne komisie. Disciplinárne komisie vymenované v predchádzajúcom období však ukončujú veci, ktoré im napadli do 30.11.2014 a tak problémy pretrvávajú. Táto neštandardná situácia predlžuje ukončenie disciplinárneho konania a tým znižuje represívnu a preventívnu úlohu disciplinárneho postihu.

Problémy v rýchlosti v disciplinárnych konaniach priniesol zákon č. 220/2011 Z. z., ktorým boli zrušené odvolacie disciplinárne komisie a o odvolaniach podaných proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií rozhoduje vo veciach, kde disciplinárne konanie začalo do 30.11.2014, súd. Konania sú neporovnateľne dlhšie ako v prípade, keď rozhodovala odvolacia disciplinárna komisia a v niektorých prípadoch

dodnes nie sú právoplatné rozhodnutia z rokov 2011 až 2013. Ako pozitívum možno hodnotiť, že od 01.12.2014 je v disciplinárnom konaní opäť činná aj odvolacia disciplinárna komisia a je predpoklad, že v roku 2015 tak bude viac vecí právoplatne skončených.

V roku 2014 bolo podaných 20 návrhov na začatie disciplinárnych konaní proti prokurátorom. Z tohto počtu 8 návrhov podali okresní prokurátori, 5 návrhov podali krajskí prokurátori, 3 návrhy podal generálny prokurátor, 2 návrhy námestník generálneho prokurátora pre trestný úsek a 2 návrhy podal špeciálny prokurátor.

V príslušnom roku boli 4 veci právoplatne skončené, v jednej veci bolo uložené zníženie platu o 15% na dobu tri mesiace, jedenkrát bola uložená sankcia písomné pokarhanie, raz disciplinárna komisia rozhodla, že písomné napomenutie je neplatné a jedenkrát bolo konanie zastavené z dôvodu späťvzatia odvolania. V roku 2014 bolo podaných 6 odvolaní proti rozhodnutiam disciplinárnych komisií a tieto boli zaslané príslušným krajským súdom na konanie. Súdy však konali aj o deviatich odvolaniach podaných v predchádzajúcich rokoch.

V roku 2014 mali 6 prokurátori pozastavenú činnosť. V dôsledku trestného stíhania bola činnosť pozastavená 4 prokurátorom a 2 prokurátorom bola činnosť pozastavená z dôvodu disciplinárneho konania, pričom u jedného následne došlo k vzneseniu obvinenia. Jednému trestne stíhanému prokurátorovi zanikol služobný pomer 31.12.2014 a u jedného trestne stíhaného prokurátora bolo ukončené pozastavenie výkonu funkcie z dôvodu, že bol právoplatne oslobodený spod obžaloby v mesiaci február 2014.

3. Vyhodnotenie odbornej prípravy a vzdelávania

Podľa zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry vzdelávanie prokurátorov zabezpečuje justičná akadémia. Zo vzdelávacích podujatí organizovaných justičnou akadémiou sa na 88 seminároch zúčastnilo celkom 486 prokurátorov a 2 právni čakatelia prokuratúry, ktorí sa zúčastnili na všetkých vzdelávacích podujatiach organizovaných pre túto cieľovú skupinu. V porovnaní s rokom 2013 došlo k poklesu účasti prokurátorov na vzdelávacích podujatiach takmer o 170 osôb. Tento pokles bol jednoznačne spôsobený zaťaženosťou prokurátorov, v dôsledku ktorej prokurátori majú minimálny priestor na prehlbovanie a zvyšovanie svojej kvalifikácie. Justičná akadémia v roku 2014 taktiež sprostredkovala zahraničné semináre, hradené zo strany pozývateľa, prípadne s dotáciou justičnej akadémie, ktorých sa zúčastnilo 20 prokurátorov.

Generálna prokuratúra sa podieľa na tvorbe študijného plánu justičnej akadémie, t.j. na stanovení konkrétnych tém vzdelávacích podujatí pre sudcov a prokurátorov, vychádzajúc z konkrétnych potrieb prokuratúry a z námetov a požiadaviek prokurátorov. Prostredníctvom justičnej akadémie sa na vzdelávaní prokurátorov podieľali aj niektorí prokurátori pôsobiaci ako členovia externého pedagogického zboru justičnej akadémie a dvaja prokurátori dočasne pridelení do justičnej akadémie (zástupca riaditeľa a vedúci katedry).

Popri vzdelávaní zabezpečovanom justičnou akadémiou prokurátori zvyšujú svoju odbornosť aj na pracovných poradách organizovaných na celoslovenskej alebo krajskej úrovni. Táto forma vzdelávania prokurátorov má svoju nezastupiteľnú úlohu, pretože reaguje priamo na konkrétne problémy vznikajúce priebežne pri výkone

pôsobnosti prokuratúry, poskytuje dostatočný priestor pre výmenu skúseností a je dostupná väčšiemu počtu prokurátorov.

V roku 2014 sa vo Vzdelávacích a rehabilitačných centrách prokuratúry v Krpáčove a v Starej Lesnej uskutočnilo 60 pracovných porád a v budove generálnej prokuratúry 2 porady organizované jednotlivými organizačnými zložkami generálnej prokuratúry so zameraním na metodické usmerňovanie krajských a okresných prokuratúr a riešenie konkrétnych problémov, týkajúcich sa napr. dozoru nad výkonom väzby, ochrany rodiny a mládeže, trestnej činnosť v doprave, majetkovej trestnej činnosti (stretnutia s finančnou správou a Policajným zborom), aplikačných problémov v netrestnej oblasti, zhodnotenia medzinárodnej spolupráce v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ.V týchto zariadeniach sa pre štátnych zamestnancov a zamestnancov vykonávajúcich prácu vo verejnom záujme uskutočnili semináre, metodické dni a pracovné porady na celoslovenskej úrovni z oblasti správy registratúry, personalistiky, ekonomiky, informačných systémov prokuratúry vrátane nového systému Elektronických služieb generálnej prokuratúry – OPIS.

Štátni zamestnanci a zamestnanci vykonávajúci prácu vo verejnom záujme sa za účelom zvýšenia odbornej kvalifikácie zúčastňovali aj na školeniach a seminároch organizovaných rôznymi vzdelávacími agentúrami.

Počas letných mesiacov v zmysle prijatého „Memoranda o spolupráci“, ktoré je uzatvorené medzi generálnou prokuratúrou a Paneurópskou vysokou školou práva v Bratislave, Právnickou fakultou Trnavskej univerzity, Právnickou fakultou UK Bratislava a Právnickou fakultou Vysokej školy v Sládkovičove vykonalo na prokuratúrach dvojtýždňovú stáž celkom 57 študentov.

4. Spolupráca s prokuratúrami iných krajín a aktivity prokuratúry v národných a nadnárodných komisiách, účasť a aktivity na medzinárodných seminároch a konferenciách

Európska únia a úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky

Medzi významné aktivity prokuratúry súvisiace s činnosťou Európskej únie patrí pôsobenie v pracovných skupinách Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci, ktoré prerokúvajú jednotlivé návrhy európskych právnych predpisov. Prokurátori medzinárodného odboru sa priamo zúčastňujú na rokovaniach výborov a pracovných skupín Rady EÚ pre spoluprácu v trestných veciach (COPEN), pre trestné právo hmotné (DROIPEN) a pre všeobecné záležitostí, vrátane hodnotenia (GENVAL). Aktívne sa podieľajú na príprave pozícií Slovenskej republiky k návrhom noriem, a strategickým otázkam týkajúcim sa trestnej činnosti a medzinárodnej spolupráce, prezentovaných ministrom spravodlivosti na rokovaniach Rady ministrov a na vypracúvaní písomných stanovísk, ktoré sú podkladom pre vystúpenia veľvyslanca Slovenskej republiky vo Výbore stálych zástupcov (COREPER) a zástupcu Slovenskej republiky v Koordinačnom výbore pre oblasť policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach (CATS). Zúčastňujú sa aj expertných rokovaní organizovaných Európskou komisiou k pripravovaným, prípadne prijatým, európskym právnym predpisom.

Pracovné skupiny Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci

Počet zasadnutí v sledovanom období bol určený prioritami konkrétneho predsedníctva (grécke a talianske) a intenzitou a spôsobom ich realizácie. V sledovanom období bola účasť zástupcov prokuratúry v Rade EÚ zameraná predovšetkým na Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Úradu Európskeho verejného prokurátora, návrh ktorého predložila Komisia 17.07.2013 spoločne s návrhom Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (EUROJUST). Súvisiacim prerokúvaným dokumentom je návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva, ktorá bude tvoriť hmotnoprávny základ pôsobnosti Európskeho prokurátora. Návrhy prokuratúry vo vzťahu k tomuto dokumentu boli uplatňované prostredníctvom zástupcu z ministerstva spravodlivosti.

V hodnotenom období boli okrem vyššie uvedených dokumentov predmetom expertných rokovaní v pracovných skupinách aj návrhy skupiny právnych aktov o procesných právach v trestnom konaní, návrh Smernice Európskeho parlamentu a rady o procesných zárukách pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní, návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na trestnom konaní pred súdom, návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé alebo obvinené osoby pozbavené osobnej slobody a o právnej pomoci v konaní o európskom zatykači.

Postavenie expertov prokuratúry v systéme prípravy pozícií Slovenskej republiky k prerokúvaným legislatívnym návrhom Európskej únie pre oblasť spolupráce v trestných veciach je stabilizované a zvyšuje expertnú úroveň zastúpenia Slovenskej republiky v predmetnom legislatívnom procese. Generálna prokuratúra v sledovanom období úzko spolupracovala s gestorskými rezortmi ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom vnútra.

Pracovná skupina Rady Európskej únie pre trestné právo procesné COPEN

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení Úradu Európskeho verejného prokurátora (EPPO), prerokúvaný od júla 2013. Rokovania pokračovali aj v priebehu roku 2014 počas gréckeho a talianskeho predsedníctva v Rade EÚ. Návrh nariadenia je stále vo fáze rokovaní. Pre naplnenie stanovených cieľov založenia a fungovania Európskej prokuratúry je potrebné zapojenie členských štátov v čo najväčšom počte tak, aby bola vytvorená inštitúcia skutočne s celoeurópskou pôsobnosťou a významom.

Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Agentúre Európskej únie pre justičnú spoluprácu v trestných veciach (Eurojust) je prerokovávaný od júla 2013. Rokovania pokračovali aj v priebehu roku 2014 počas gréckeho a talianskeho predsedníctva v Rade EÚ. Návrh je diskutovaný najmä z hľadiska vzájomných vzťahov a zamedzenia prekrývania právomocí EPPO a Eurojustu a fungovania Eurojustu v prípade, že EPPO bude pôsobiť len formou posilnenej spolupráce. Cieľom je zvýšiť účinnosť činnosti Eurojustu, zlepšiť účinnosť operácií vymedzením postavenia a právomocí národných členov, zabezpečiť úlohu Európskeho parlamentu a národných parlamentov pri hodnotení činnosti Eurojustu v súlade

s Lisabonskou zmluvou, a v neposlednom rade zabezpečiť, aby Eurojust mohol úzko spolupracovať s Európskou prokuratúrou hneď po jej zriadení.

Pracovná skupina Rady Európskej únie pre trestné právo hmotné DROIPEN

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o procesných zárukách pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní. Návrh spoločných minimálnych noriem v rámci EÚ týkajúcich sa práv detí podozrivých alebo obvinených v rámci konania a procesných záruk na zaistenie toho, aby deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní boli schopné pochopiť toto konanie a porozumieť mu, aby sa takýmto deťom umožnilo uplatniť ich právo na spravodlivé súdne konanie a aby sa predišlo opätovnému páchaniu trestných činov zo strany detí a posilnila sa ich sociálna integrácia, úzko súvisí s pôsobnosťou rezortu prokuratúry.

Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva. Cieľom smernice je vymedzenie trestných činov vo všetkých členských štátoch s ambíciou obmedziť riziko uplatňovania odlišných postupov a zvýšenia odradzujúceho účinku príslušných ustanovení tak, aby sa zamedzilo selektívnemu prístupu páchateľov k jurisdikcii členských štátov. Rokovania o návrhu smernice sa nachádzajú v štádiu trialógu s Európskym parlamentom, v rámci ktorého sa hľadajú spôsoby prekonania rozdielnych názorov, osobitne na zahrnutie DPH do rozsahu smernice. Smernica má mimoriadny význam z hľadiska určenia vecnej príslušnosti budúceho Európskeho prokurátora.

Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní. Cieľom legislatívnej iniciatívy je posilniť právo na spravodlivé súdne konanie v trestnom konaní, a to stanovením minimálnych pravidiel týkajúcich sa prezumpcie neviny a práva byť prítomný v trestnom konaní vo vlastnej trestnej veci.

Návrh Smernice Európskeho parlamentu a Rady o predbežnej právnej pomoci pre podozrivé a obvinené osoby, ktorým bola odňatá osobná sloboda a právnej pomoci v konaní o európskom zatykači. Cieľom smernice je stanoviť minimálne normy týkajúce sa práva na predbežnú právnu pomoc pre podozrivé osoby alebo obvinené osoby v trestnom konaní pozbavené osobnej slobody, ako aj práva na predbežnú právnu pomoc a právnu pomoc pre osoby, na ktoré sa vzťahuje konanie o európskom zatýkacom rozkaze a zabezpečiť účinný výkon práva na prístup k obhajcovi.

Európska komisia

Expertné stretnutie Európskej komisie k uplatňovaniu Rámcového rozhodnutia 2002/584/SVV o európskom zatykači a o postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi. Predmetom expertného stretnutia Európskej komisie boli praktické otázky súvisiace s uplatňovaním európskeho zatýkacieho rozkazu v členských štátoch Európskej únie. V rámci workshopov boli prezentované informácie o právnych úpravách a praktickom uplatňovaní európskeho zatýkacieho rozkazu. Získané poznatky poskytli prehľad o situácii s vykonávaním EZR v členských štátoch EÚ, informácie o právnych úpravách v jednotlivých členských štátoch a o problémoch, ktoré sa objavujú v praxi. Sú využiteľné pri činnosti prokuratúry v oblasti vydávania osôb.

Rokovanie expertnej skupiny Európskej komisie ECRIS, stav a problémy implementácie. Slovenská republika vykonala legislatívne a praktické opatrenia za účelom implementácie rozhodnutí o ECRIS. Dňa 01.01.2013 nadobudol účinnosť zákon č. 334/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 330/2007 Z. z. o registri trestov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, čím boli vytvorené legislatívne podmienky na praktickú implementáciu rozhodnutí o ECRIS. Register trestov je schopný zatiaľ v limitovanom rozsahu aktívne pôsobiť v rámci automatickej výmeny údajov registra trestov s ostanými členskými štátmi Európskej únie. Úplnú schopnosť register trestov nadobudne až v súvislosti s implementáciou technického riešenia v rámci prebiehajúceho projektu Elektronické služby generálnej prokuratúry (OPIS). Pokračovanie projektu podporného programu ECRIS/ESP, ktorý bol uplatňovaný v procese transpozičnej lehoty rozhodnutí o výmene informácií prostredníctvom Európskeho informačného systému registrov trestov (2009/315/SVV a 2009/316/SVV). Expertná skupina sa zaoberala právnymi i technickými otázkami spojenými s fungovaním ECRIS. Predmetom rokovania bolo zhodnotiť pripravenosť a pokrok vo výmene informácií v rámci ECRIS, stav vypracovania ECRIS manuálu pre praktikov a súčasný stav ECRIS RI (operačného softvéru).

Konferencia organizovaná gréckym predsedníctvom a Európskou komisiou na tému: Výzvy a perspektívy justičnej spolupráce v trestných veciach – 2020. Konferencia sa venovala trom tematickým oblastiam: Princíp vzájomného uznávania, Smernica o európskom vyšetrovacom príkaze v trestných veciach, ochrane finančných záujmov EÚ, iniciatívy v oblasti procesných záruk v trestom konaní. Osobitá pozornosť bola venovaná základným prvkom návrhu smernice o posilnení určitých aspektov prezumpcie neviny a práva byť prítomný na konaní pred súdom v trestnom konaní a odporúčania EK o procesných zárukách pre zraniteľné osoby podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní. Témy seminára a poznatky sa významne dotýkajú činnosti prokuratúry.

Medzinárodná konferencia “Úrad európskej prokuratúry – ochrana finančných záujmov EÚ“. Z hľadiska zabezpečenia záujmov prokuratúry bolo dôležité využiť možnosť a zapojiť sa do prebiehajúcich diskusií a presadzovať i týmto spôsobom záujmy slovenskej prokuratúry.

Konferencia organizovaná talianskym predsedníctvom a Európskou komisiou „Vzájomné uznávanie súdnych rozhodnutí a konfiškácia, 15. rokov po Tampere, ďalší nástroj na zbavenie páchateľov nezákonných prostriedkov v rámci Európskej únie“. Predmetom expertného stretnutia a vecným obsahom konferencie Európskej komisie bola podstata zásady vzájomného uznávania, schválená Európskou Radou v Tampere v roku 1999, ako základ pre justičnú spoluprácu v občianskych aj trestných veciach v rámci Európskej únie. V rámci konferencie sa diskutovalo o prehodnotení uplatňovania zásady a jej významu v aplikačnej praxi po 15 rokoch existencie v kontexte prijatých legislatívnych nástrojov a efektívnosti medzinárodnej spolupráce, predovšetkým pokiaľ ide o zaisťovanie, vymáhanie majetku a vzájomnú právnu pomoc. Vzhľadom na implementačný deficit Slovenskej republiky v tejto oblasti, a nevyhnutnosť skúmania podmienok pre prijatie novej Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/42/EÚ z 3. apríla 2014 o zaistení a konfiškácii prostriedkov a príjmov z trestnej činnosti v Európskej v kontexte aplikačnej praxe členských štátov EÚ, bola aktivita prínosom a bude využitá v rámci viacerých oblastí pôsobnosti prokuratúry (vnútroštátne postupy, medzinárodná spolupráca, legislatíva).

Európska justičná sieť (EJN)

Plenárne zasadnutia kontaktných bodov Európskej justičnej siete (EJN)

V rámci činnosti kontaktných bodov EJN v rezorte prokuratúry medzinárodný odbor spracoval v roku 2014 novú koncepciu spolupráce s ministerstvom spravodlivosti (rezort prokuratúry získal väčšiu mieru autonómnosti), bola spracovaná nová koncepcia činnosti fungovania kontaktných bodov EJN v rezorte prokuratúry, ktorá reflektuje odporúčania Hodnotiacej správy o šiestom kole vzájomných hodnotení praktickej implementácie a činnosti Eurojustu a EJN z roku 2013. Medzinárodný odbor vykonáva, riadi a koordinuje všetky aktivity súvisiace s činnosťou EJN (plenárne stretnutia, stretnutia kontaktných bodov, pri justičnej spolupráci ide najmä o zisťovanie príslušného miestneho justičného orgánu v inom členskom štáte a nadviazanie priamych kontaktov s ním, získava právne a praktické informácie o justičnej spolupráci v inom členskom štáte, zabezpečuje mediáciu pri riešení problémov a omeškaní, ktoré vzniknú pri plnení žiadostí o právnu pomoc, v neposlednom rade zabezpečuje odpovede na dotazníky a každý rok spracováva pre potreby Sekretariátu EJN štatistiku o činnosti EJN za rezort prokuratúry). Cieľom 42. plenárneho zasadnutia bolo dosiahnutie lepšieho porozumenia národných legislatív so zameraním sa na praktickú implementáciu Európskeho zatýkacieho rozkazu, vyhodnotenie dotazníka k praktickým aspektom justičnej spolupráce.

Cieľom 43. plenárneho zasadnutia bolo oboznámiť so skúsenosťami a spoluprácou Európskej justičnej siete so západným Balkánom a Latinskou Amerikou (EJN cooperation with third countries with a focus on Western Balkans and Latin America).

Eurojust

Strategický seminár Eurojustu: obchodovanie s drogami. Cieľom strategického seminára bola vzájomná výmena informácií o praxi jednotlivých členských štátov vo vzťahu k trestnej činnosti obchodovania s drogami ako aj možnosti spolupráce s Eurojustom pri zriaďovaní spoločného vyšetrovacieho tímu a vykonávania ďalších úkonov pri vyšetrovaní tejto trestnej činnosti. Nakoľko seminára sa zúčastnili i zástupcovia nečlenských štátov (Brazílie, USA) boli prediskutované i praktické skúsenosti s justičnou spoluprácou s tretími štátmi. Podtémami semináru boli: organizovanie kontrolovaných dodávok a úloha Eurojustu pri ich využívaní, justičná spolupráca vo veciach týkajúcich sa prekurzorov a nových psychotropných látok a justičná spolupráca s tretími štátmi.

7. zasadnutie Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov úradov verejnej žaloby členských štátov Európskej únie. Zasadnutiu Konzultatívneho fóra, bolo tematicky zamerané na problematiku vyšetrovania a trestného stíhania korupcie v členských štátoch, predchádzal strategický seminár venovaný problematike Európskeho zatýkacieho rozkazu. Fórum prerokovalo a prijalo tiež závery o boji proti korupcii a bol predstavený aktuálny legislatívny vývoj v EÚ, pokiaľ ide o článok 10 protokolu 36 na zmluvy, návrhy nariadení Eurojustu a Európskej prokuratúry a návrh smernice o boj proti podvodom proti finančným záujmom Únie.

8. zasadnutie Konzultatívneho fóra generálnych prokurátorov a riaditeľov úradov verejnej žaloby členských štátov Európskej únie. Zasadnutie Konzultatívneho fóra sa oboznámilo s hlavnými závermi seminára a následne prebehla diskusia o možnostiach zlepšovania vzájomného uznávania pri zmrazovaní a konfiškovaní výnosov z trestnej činnosti. Zasadnutie sa v druhej časti zameralo na boj proti

obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu. Súčasťou zasadnutia bola aj prezentácia aktuálneho vývoja legislatívy Európskej únie. Strategický seminár poskytol možnosť prediskutovať problémy aplikačnej praxe súvisiace s justičnou spoluprácou a využívaní súčasných právnych nástrojov.

Siedme zasadnutie Siete prokurátorov alebo ekvivalentných inštitúcií pri najvyšších súdoch členských štátov EÚ sa zameralo na tému zriadenia európskeho prokurátora, vplyv rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie a Európskeho súdu pre ľudské práva na rozhodovaciu činnosť v členských štátoch EÚ a predovšetkým na európske vzdelávacie aktivity prokurátorov. Zasadnutie významnou mierou prispieva k vzájomnej výmene informácií a k posilneniu vzájomných vzťahov medzi jednotlivými prokuratúrami členských štátov EÚ.

OLAF

12. OLAF konferencia „Zriadenie Úradu Európskej prokuratúry – vyšetrovanie a trestné stíhanie a možné dôsledky na vnútroštátne systémy. Konferencia poskytla priestor na odbornú diskusiu o navrhovanom právnom rámci EPPO so zameraním na právomoc centrálneho úradu na vyšetrovanie a trestné stíhanie a možné dôsledky na vnútroštátne systémy, inštitucionálne usporiadanie, procesné pravidlá a vecnú pôsobnosť budúceho EPPO. Konferencia umožnila zapojenie sa do prebiehajúcich diskusií a presadenie záujmov slovenskej prokuratúry.

Rada Európy

Konferencia zmluvných strán Dohovoru rady Európsky o praní špinavých peňazí, vyhľadávaní, zaistení a konfiškácii ziskov z trestnej činnosti a o financovaní terorizmu (Varšavský dohovor)

6. plenárne zasadnutie: Konferencia zmluvných strán Dohovoru zasadá raz ročne a jej cieľom je primárne hodnotenie fungovania citovaného dohovoru v praxi. V rámci konferencie existuje hodnotiaci mechanizmus, ktorý dopĺňa hodnotenia MONEYVAL a FATF. Prokurátor medzinárodného odboru v súčasnosti vykonáva funkciu podpredsedu konferencie. Prokurátor medzinárodného odboru súčasne pôsobil ako hodnotiteľ správy o pokroku Rumunska. Na rokovaní boli nastolené problematické otázky zaujímavé pre prax justičných orgánov v Slovenskej republike. Boli získané cenné poznatky o uplatňovaní ustanovení Dohovoru, ktoré majú praktické využitie aj pre potreby slovenských orgánov. Poznatky budú využité aj v legislatívnom procese v Slovenskej republike.

67. plenárne zasadnutie Výboru expertov na vykonávanie medzinárodných dohovorov Rady Európy v trestnej oblasti (PC-OC), Štrasburg, 18.- 20.11.2014. Zástupca prokuratúry sa zúčastnil 67. plenárneho zasadnutia PC-OC na základe dohody o účasti s ministerstvom spravodlivosti. Na plenárnom zasadnutí PC-OC boli diskutované praktické otázky právneho styku s cudzinou, ktoré majú priamy dopad na činnosť prokurátorov Slovenskej republiky v tejto oblasti. Prokuratúra prostredníctvom svojho zástupcu predložila samostatný dokument s praktickými problémami pri uplatňovaní niektorých medzinárodných zmlúv pri zaisťovaní výnosov na bankových účtoch, na základe ktorého bude PC-OC ďalej skúmať uvedenú problematiku. Z rokovania vyplynuli konkrétne úlohy, ktoré sa následne plnia. Rokovanie bolo využité i na kontakt so zástupcami cudzích štátov vo vzťahu k nevybaveným žiadostiam o právnu pomoc, pričom títo zástupcovia následne poskytli informácie o stave vybavovania žiadostí. Táto forma urgencie sa ukázala ako účinná.

Seminár „Posilňovanie demokratických reforiem u južných susedov EÚ“ (EÚ/Rada Európy), pracovná skupina Jordánsko/Rada Európy k dohovorom v oblasti právneho štátu. V rámci spoločného projektu Rady Európy a EÚ, ktorého cieľom je posilňovanie demokratických reforiem u južných susedov EÚ, prokurátor medzinárodného odboru vykonal prednášku na tému Európsky dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach a jeho dodatkové protokoly. Nadviazané kontakty so zástupcami jordánskych orgánov budú v prípade potreby využité v činnosti prokuratúry.

Plenárne zasadnutia MONEYVAL - Výbor expertov pre hodnotenie opatrení proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (MONEYVAL); Prokuratúra Slovenskej republiky sa aktívne zúčastňuje Výboru od jeho vzniku v roku 1997. Bola prerokovaná osobitná správa Slovenskej republiky (Interim Report) na 44. Plenárnom zasadnutí, prerokovanie Druhej správy o progrese po 4. kole hodnotenia Slovenskej republiky na 46. Plenárnom zasadnutí.

- Typologický seminár „Legalizácia príjmov z trestnej činnosti – organizovaný zločin“. Posúdenie dôvodov nízkeho počtu stíhania tretích strán v prípadoch legalizácie príjmov z trestnej činnosti zločineckými (organizovanými) skupinami. Cieľovou skupinou boli prokurátori členských štátov podliehajúcich hodnoteniu MONEYVAL pôsobiaci v uvedenej oblasti.

- Príprava hodnotiteľov 5. kola hodnotenia MONEYVAL. Prokuratúra sa prostredníctvom svojho zástupcu zúčastnila na odbornej príprave hodnotiteľov 5. kola hodnotenia MONEYVAL, ktorá sa uskutočnila v dňoch 3. až 7.11.2014 sa v Štrasburgu na základe výberu sekretariátu MONEYVAL. Zo získaných poznatkov počas prípravy vyplývajú zásadné skutočnosti, ktoré bude potrebné vziať do úvahy aj v kontexte hodnotenia Slovenskej republiky a rezortu prokuratúry (Slovenská republika bude subjektom hodnotenia v roku 2017).

Iné

Koordinačná schôdza k cezhraničnému zabezpečovaniu dôkazov a aplikácii relevantných zmlúv v súvislosti s podvodnou kamiónovou dopravou. Cieľom stretnutia bolo vzájomné vysvetlenie postojov a právnej úpravy vo vzťahu k veciam podvodnej kamiónovej dopravy, ako aj požiadavky pre možnosť prevzatia trestných vecí v tejto oblasti. Stretnutie bolo realizované na základe vzniknutých praktických problémov pri aplikácii príslušných medzinárodných zmlúv. Boli prediskutované možnosti ďalšieho postupu pre zefektívnenie spolupráce českých a slovenských justičných a policajných orgánov v tejto oblasti.

Pracovné stretnutie ústredných orgánov Českej republiky a Slovenskej republiky k výkladu Protokolu o zmene a doplnení Zmluvy medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych a trestných veciach z 29.10.1992 a jej Záverečného protokolu. Cieľom stretnutia boli konzultácie ústredných orgánov (ministerstvo spravodlivosti, generálna prokuratúra, Nejvyšší státní zastupitelství České republiky a Ministerstvo spravedlnosti České republiky) k novému protokolu k dvojstrannej zmluve. Výsledkom rokovania bol Záznam o vzájomných konzultáciách medzi Českou a Slovenskou republikou podľa článku 19 Protokolu zo dňa 29.10.2014 vyhotovený 16.12.2014, ktorý obsahuje dohodnutý výklad niektorých ustanovení Protokolu, ako aj opatrenia spojené s ich uplatňovaním. Výsledky rokovania majú priamy vplyv na uplatňovanie Protokolu v praxi

prokurátormi Slovenskej republiky. Súčasne boli prerokované otázky týkajúce sa konkrétnej trestnej veci a možnosti vytvorenia spoločného vyšetrovacieho tímu.

Účasť na 3. zasadnutí generálnych prokurátorov skupiny V4. Cieľom pravidelného stretnutia formátu bolo prijatie spoločného vyhlásenia generálnych prokurátorov V-4 (Balatónska deklarácia)k zriadeniu Úradu Európskeho prokurátora - EPPO, prijatie spoločného vyhlásenia k príprave a schvaľovaniu/schváleniu stanoviska Konzultatívnej rady európskych prokurátorov (CCPE) týkajúceho sa problémov pri implementovaní Odporúčania Rec(2000)19 v oblasti zlepšovania kvality činnosti prokuratúr v členských štátoch. Stretnutie významnou mierou prispelo k zvýrazneniu úlohy formátu V-4 v rámci procesov prebiehajúcich v EÚ v oblasti justície/trestného práva.

Účasť zástupcov prokuratúry na uvedených medzinárodných zahraničných aktivitách, predovšetkým pôsobenie v pracovných skupinách a iných orgánoch a inštitúciách Európskej únie, ale aj v Rade Európy, OSN a ďalších medzinárodných inštitúciách a orgánoch, vrátane účasti na príprave stretnutí a písomných kontaktov generálneho prokurátora Slovenskej republiky s predstaviteľmi európskych a medzinárodných inštitúcií a generálnymi prokurátormi štátov V 4 a účasť na Fóre generálnych prokurátorov členských štátov Európskej únie má mimoriadny význam z hľadiska legislatívneho, aplikačnej praxe a odborného prínosu pre rezort prokuratúry. Zástupcovia prokuratúry pôsobia i v medzinárodných hodnotiteľských tímoch aktívne sa podieľajú aj na spolupráci s hodnotiteľskými tímami posudzujúcimi plnenie medzinárodných záväzkov Slovenskou republikou, v oblastiach patriacich do pôsobnosti prokuratúry a ďalších oblastí.

Účasť prokuratúry na slovenskom predsedníctve v Rade EÚ 2016

V hodnotenom období medzinárodný odbor spolupracoval aj s ministerstvom zahraničných vecí pri príprave slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016. V súvislosti s členstvom Slovenskej republiky v Európskej únii je zapojenie prokuratúry do prípravy a priebehu slovenského predsedníctva v Rade EÚ v druhej polovici roku 2016 vnímané ako jedna z priorít. Prokuratúra vytvorila všetky predpoklady na zapojenie do procesu definovania priorít, iniciatívnymi návrhmi. Už od roku 2012 generálna prokuratúra vytvára predpoklady, aby sa jednou z priorít Slovenskej republiky počas SK PRES 2016 stala „Podpora vzájomnej dôvery členských štátov, ako predpokladu uplatňovania zásady vzájomného uznávania súdnych rozhodnutí“ a aby súčasťou aktivít v rámci tejto politiky mohlo byť usporiadanie stretnutia predstaviteľov verejnej žaloby členských štátov Európskej únie a prezentácia informácií zvyšujúcich dôveryhodnosť inštitúcií zastupujúcich verejnú žalobu v jednotlivých členských štátoch, so zameraním na štáty V 4 a najnovšie členské štáty.

Prokuratúra vytvorila rezortnú personálnu databázu prokurátorov, ktorí v prípade potreby budú zaradení do tzv. predsedníckeho korpusu SK PRES 2016, ako zástupcovia predsedov pracovných skupín. Pravidelná účasť zástupcu prokuratúry na rokovaniach Medzirezortnej koordinačnej rady ako pozorovateľa s poradným hlasom je zakotvená priamo v štatúte Medzirezortnej koordinačnej rady a má svojich zástupcov aj v pracovnej skupine pre ľudské zdroje a vzdelávacie aktivity, pre rozpočtové zabezpečenie, pre kultúrnu a mediálnu prezentáciu a pracovnej skupine pre rozpočet.

ČASŤ VI

SPRÁVA O ČINNOSTI ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY A POZNATKY ÚRADU ŠPECIÁLNEJ PROKURATÚRY O STAVE ZÁKONNOSTI VO VECIACH PATRIACICH DO JEHO PÔSOBNOSTI

1. Základné informácie

Pôsobnosť úradu špeciálnej prokuratúry je stanovená v § 55b ods. 1 zákona o prokuratúre, podľa ktorého vykonáva dozor nad zachovávaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní, trestne stíha osoby podozrivé zo spáchania trestných činov a uplatňuje oprávnenia prokurátora v konaní pred súdom, a to vo veciach, ktoré patria do pôsobnosti Špecializovaného trestného súdu.

Podľa § 14 Trestného poriadku sa pôsobnosť Špecializovaného trestného súdu (a teda aj pôsobnosť úradu špeciálnej prokuratúry) vzťahuje na trestný čin úkladnej vraždy, trestný čin machinácií pri verejnom obstarávaní a verejnej dražbe podľa § 266 ods. 3 Trestného zákona, trestný čin falšovania, pozmeňovania a neoprávnenej výroby peňazí a cenných papierov podľa § 270 ods. 4 Trestného zákona, trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 3 a 4 Trestného zákona, všetky trestné činy korupcie, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny, trestný čin založenia, zosnovania a podporovania teroristickej skupiny, obzvlášť závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou alebo teroristickou skupinou, trestné činy proti majetku a trestné činy hospodárske, ak takým trestným činom bola spôsobená škoda alebo získaný prospech dosahujúci najmenej 6.650.000,- eur a trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev.

Úrad špeciálnej prokuratúry plnil v roku 2014 svoje úlohy štandardným spôsobom v stabilizovanom právnom prostredí.

Prioritou v činnosti prokurátorov odboru všeobecnej kriminality bolo vyšetrovanie trestných činov úkladnej vraždy, korupčných trestných činov a organizovanej kriminality páchanej zločineckými skupinami. Prokurátori odboru ekonomickej kriminality konali predovšetkým vo veciach hospodárskych trestných činov a trestných činov proti majetku, ak takýmito činmi bola spôsobená škoda alebo bol získaný prospech vo výške najmenej 6 650 000,- eur a trestných činov poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev. Prokurátori oddelenia korupčnej trestnej činnosti ústavných činiteľov a prokurátorov plnili úlohy vo vzťahu k uvedeným funkcionárom, pokiaľ spáchali korupčné trestné činy. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry konali aj v ďalších veciach, v ktorých generálny prokurátor využil svoje oprávnenie podľa § 51 zákona o prokuratúre a určil, aby vo veci, ktorá by inak patrila do príslušnosti všeobecnej prokuratúry, vykonával prokurátorský dozor prokurátor úradu špeciálnej prokuratúry.

Plánované počty prokurátorov, štátnych zamestnancov aj zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme v úrade špeciálnej prokuratúry boli plne obsadené. Z hľadiska personálneho zabezpečenia do budúcnosti by bolo vhodné doplniť prokuratúru o niekoľko asistentov, ktorí by vykonávali niektoré jednoduché úkony prokurátora, čím by sa prokurátorom uvoľnili ruky na vybavovanie trestnej agendy.

V roku 2014 bolo vedené disciplinárne konanie voči dvom prokurátorom úradu špeciálnej prokuratúry, pričom ani jedno nebolo do konca roka ukončené.

Aplikačné problémy, s ktorými sa stretávajú prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry, sa vyskytujú predovšetkým pri riešení problematiky použiteľnosti niektorých dôkazov získaných z informačno-technických prostriedkov a prostriedkov operatívno-pátracej činnosti v iných trestných veciach. V tomto smere majú sudcovia, vrátane sudcov najvyššieho súdu, rozdielne právne názory, čo neprispieva k stabilite právneho prostredia.

Materiálne zabezpečenie úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2014 sa zlepšilo dodaním jedného nového motorového vozidla zn. Škoda Superb, avšak prokuratúra má k dispozícii naďalej dve vozidlá Škoda Octavia z roku 2004, ktoré sú maximálne opotrebené a je nutná ich obmena.

2. Stav a zabezpečenie plnenia úloh vo veciach patriacich do pôsobnosti úradu špeciálnej prokuratúry

Stav kriminality v roku 2014 bol zhruba na úrovni roku 2013 a neboli zistené nijaké podstatné odchýlky od vývoja v predchádzajúcich rokoch.

Z násilnej kriminality patrí do príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry len trestný čin úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona. Ostatné trestné činy násilného charakteru boli úradom špeciálnej prokuratúry riešené len vtedy, ak boli spáchané v súvislosti s trestnými činmi, ktoré patria do príslušnosti úradu špeciálnej prokuratúry, predovšetkým s trestným činom založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny. V roku 2014 mierne stúpol počet trestných činov násilnej kriminality, osobitne trestných činov úkladnej vraždy podľa § 144 Trestného zákona, trestných činov lúpeže podľa § 188 Trestného zákona a trestných činov vydierania podľa § 189 Trestného zákona.

Počet trestných činov majetkových a hospodárskych v roku 2014 bol na úrovni roku 2013. Z hospodárskych trestných činov bol najpočetnejší trestný čin poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev podľa § 261 Trestného zákona. Trend páchania tohto trestného činu je negatívny, pretože od roku 2011 jeho počty každoročne stúpajú. Z trestných činov majetkových bol najčastejšie páchaný trestný čin subvenčného podvodu podľa § 225 Trestného zákona a trestný čin podvodu podľa § 221 Trestného zákona.

Počet trestných činov korupčného charakteru v roku 2014 mierne poklesol oproti roku 2013. Najčastejšie sa vyskytujúcimi korupčnými trestnými činmi boli trestný čin podplácania podľa § 333 Trestného zákona a trestný čin prijímania úplatku podľa § 329 Trestného zákona. Tento trestný čin bol často spáchaný v súbehu s trestným činom zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Trestného zákona.

Korupcia bola najčastejšie odhaľovaná v zdravotníctve - jedná sa najmä o korupciu v prípadoch lekárov tzv. prvého kontaktu, týkajúcu sa vydávania dokladov o práceneschopnosti, resp. ich predlžovania. Ďalšiu významnú oblasť predstavovala korupčná trestná činnosť príslušníkov Policajného zboru, najmä v oblasti riešenia priestupkov v doprave. Nakoľko sa v roku uskutočnili prezidentské aj komunálne voľby, prvýkrát sa vyskytli aj prípady volebnej korupcie.

Z trestných činov charakteru organizovaného zločinu bol najčastejšie páchaný trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny podľa § 296 Trestného zákona. Členovia zločineckých skupín tzv. mafiánskeho typu sa zameriavali väčšinou na výpalníctvo prevádzok podnikateľov a na obchodovanie s drogami, pričom sa neštítili ani vrážd. V roku 2014 bolo skončené vyšetrovanie viacerých vrážd spáchaných v zločineckom prostredí ešte koncom 90. rokov.

Pre zločinecké skupiny zamerané na daňové trestné činy bolo charakteristické konanie páchateľov spočívajúce v neoprávnenom uplatnení nároku na vrátenie dane z pridanej hodnoty. Spravidla na týchto deliktoch participovalo viacero páchateľov štruktúrovaných od organizátorov až po radových odberateľov fiktívnych faktúr, resp. po nastrčené, v skutočnosti nepodnikajúce osoby (tzv. biele kone).

Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2014 splnili všetky úlohy, ktoré im vyplývali zo zákona o prokuratúre a z Trestného poriadku. V priebehu roka sa podarilo úspešne skončiť vyšetrovanie vo viacerých prípadoch zločineckých skupín a podať obžaloby na veľké množstvo páchateľov závažnej trestnej činnosti.

Činnosť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry pri objasňovaní trestných činov daňových, trestných činov proti finančným záujmom Európskych spoločenstiev a závažnej ekonomickej kriminality má nielen represívno-preventívny význam, ale aj pozitívny dopad ekonomický.

Plnenie úloh úradu špeciálnej prokuratúry bolo a je veľmi komplikované skutočnosťou, že všetky úkony sudcu pre prípravné konanie a polovica hlavných pojednávaní je realizovaných na pracovisku Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici. V podstate každodenne sú prokurátori nútení cestovať do Banskej Bystrice, nezriedka len na to, aby sa dozvedeli, že hlavné pojednávanie sa odročilo. Okrem veľkej straty času to vytvára aj značné požiadavky na materiálne zabezpečenie prokuratúry.

Z praktického hľadiska vznikajú veľké problémy pri súdnom prejednávaní skupinových vecí, najmä zločineckých skupín, v ktorých býva hlavné pojednávanie obvykle organizované v 3-4 dňových blokoch niekoľko týždňov za sebou. To vytvára veľký tlak na dozorujúceho prokurátora, ktorý sa musí pripraviť na každý deň pojednávania tak, aby vedel viesť výsluchy obžalovaných, svedkov a poškodených a reagovať na prípadné odchýlky a rozpory. Prax si vynútila, že na takéto pojednávania chodili vždy dvaja prokurátori. Nejedná sa však o ideálne riešenie, pretože vypomáhajúci prokurátor musí taktiež naštudovať relevantné časti spisu a pritom jeho vlastná práca v čase pojednávania stojí.

Vzhľadom na vyššie uvedené problémy je potrebné navýšiť počty prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry.

3. Činnosť úradu špeciálnej prokuratúry

V roku 2014 napadlo na úrad špeciálnej prokuratúry 708 trestných oznámení. Vybavených ich bolo 699.

V roku 2014 napadlo do trestného registra 401 vecí, čo bol mierny pokles oproti roku 2013. Možno však konštatovať, že nápad trestných vecí sa za ostatných päť rokov stabilizoval na úrovni mierne cez 400 vecí ročne.

V roku 2014 bolo v trestnom registri vybavených 537 vecí, čo bol vzostup oproti roku 2013, kedy ich bolo 480, čo svedčí o tom, že v roku 2014 sa podarilo ukončiť trestné stíhanie vo viacerých starších veciach z predchádzajúcich rokov. To má pozitívny dopad na počet rozpracovaných vecí, ktorých počet klesol a tým sa do roku 2015 vytvorila dobrá východisková pozícia.

Trestné stíhanie proti známym páchateľom bolo skončené v 343 veciach proti 425 osobám. Obžaloba bola podaná v 126 veciach proti 195 osobám a dohoda o vine a treste bola uzatvorená a následne schválená Špecializovaným trestným súdom v 63 veciach so 102 obvinenými. Zatiaľ čo v predchádzajúcich rokoch boli dohody uzatvárané predovšetkým s páchateľmi korupcie, v roku 2014 bolo značné množstvo dohôd uzatvorených aj s páchateľmi organizovanej kriminality, ktorí sa pod dôkazným tlakom rozhodli vypovedať a prijať nižší trest. Niektorí z nich aj aktívne spolupracovali pri usvedčovaní spolupáchateľov. Ostatné spôsoby skončenia vecí vyplývajú z priložených štatistických výkazov.

V roku 2014 boli naďalej intenzívne využívané ustanovenia Trestného poriadku týkajúce sa spolupracujúceho obvineného (tzv. korunného svedka), o čom svedčí skutočnosť, že v 9 veciach proti 11 obvineným bolo prerušené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 228 ods. 3 Trestného poriadku a v 7 veciach proti 7 obvineným bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie spolupracujúceho obvineného podľa § 218 Trestného poriadku.Pozitívne je potrebné hodnotiť skutočnosť, že napriek úpornej snahe obhajcov spochybňovať hodnotu a pravdivosť svedeckých výpovedí spolupracujúcich páchateľov, súdy takéto výpovede akceptujú ako relevantný dôkaz, ak korešpondujú s ďalšími zadováženými dôkazmi. V takých prípadoch nie je spochybňovaná ich dôkazná hodnota a slúžia ako jeden z podstatných dôkazov usvedčujúcich organizátorov trestnej činnosti a vedúcich páchateľov pôsobiacich na vyšších stupňoch riadenia v zločineckých skupinách.

Aktivity prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry pri výkone dozoru nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní vyplývajú zo štatistických výkazov. Osobitne je potrebné poukázať na zvýšený počet vykonaných previerok vyšetrovacích spisov a vydaných pokynov. Je však potrebné poznamenať, že vzhľadom na charakter stíhanej trestnej činnosti, prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry väčšinou preferovali neformálny spôsob dozoru vo forme pravidelných konzultácií s vyšetrovateľmi. Takýto spôsob práce je akceptovaný a vítaný aj zo strany vyšetrovateľov. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry sa aktívne zapájali do vykonávania konkrétnych vyšetrovacích úkonov, či už účasťou na nich, alebo osobným vykonaním výsluchu obvineného alebo svedka.

Osobitne je nutné poukázať na vysokú aktivitu obvinených, ktorí podali 390 sťažností proti rozhodnutiam vyšetrovateľov a poverených príslušníkov Policajného zboru, čo bol nebývalý vzostup oproti roku 2013.

Činnosť úradu špeciálnej prokuratúry bola charakteristická pomerne bohatým využívaním prostriedkov na zaistenie vecí podľa štvrtého až šiesteho oddielu IV. hlavy Trestného poriadku a prostriedkov na zabezpečenie informácií podľa piatej hlavy Trestného poriadku. Najviac využívaným informačno-technickým prostriedkom bolo odpočúvanie a záznam telekomunikačnej prevádzky podľa § 115 Trestného poriadku. Sudcovia Špecializovaného trestného súdu však v roku 2014 až v 95 prípadoch odmietli vydať príkaz na použitie tohto prostriedku.

V súvislosti s použitím výsledkov informačno-technických prostriedkov ako dôkazu v trestnom konaní sa v poslednom období stále častejšie stáva, že obvinení napádajú autentickosť záznamov telekomunikačnej prevádzky a tvrdia, že sa nejedná o ich hlas. Vzhľadom na to stúpa význam kriminalistického skúmania takýchto záznamov. Problémom však býva získať hlasovú vzorku obvinených, ktorým zákon neukladá povinnosť strpieť jej odobratie.

Najviac diskutovaným prostriedkom operatívno-pátracej činnosti využívaným úradom špeciálnej prokuratúry je inštitút agenta podľa § 117 Trestného poriadku. Tento bol v roku 2014 využitý 30-krát, čo svedčí o tom, že prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry využívajú tento inštitút len v nevyhnutných prípadoch, kedy by objasnenie trestnej činnosti bez použitia agenta bolo nemožné.

Nevyhnutnou podmienkou pre úspešné skončenie prípravného konania je úzka spolupráca prokurátorov s policajtmi a ich neustála vzájomná informovanosť. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry v rámci svojej činnosti prichádzali do kontaktu najmä s vyšetrovateľmi a operatívnymi pracovníkmi Národnej kriminálnej agentúry Prezídia Policajného zboru, pričom túto spoluprácu možno v zásade hodnotiť kladne.

Jednotlivé spôsoby skončenia vecí v súdnom konaní na Špecializovanom trestnom súde vyplývajú zo štatistických prehľadov. Osobitne je však potrebné poukázať na skutočnosť, že súd vrátil prokurátorovi na konanie o dohode a vine až 39 obžalovaných v 16 veciach. Je to nepochybne výsledkom skutočnosti, že veľa obvinených až na hlavnom pojednávaní pochopí, že sa nevyhnú trestu a rozhodnú sa pre uzavretie dohody o vine a treste. Nezriedka sú to obvinení, ktorí v priebehu celého prípravného konania svoju trestnú činnosť popierali.

V roku 2014 bolo stíhaných 24 cudzincov, ktorí spáchali spolu 37 trestných činov, najčastejšie trestný čin skrátenia dane a poistného podľa § 277 Trestného zákona. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry podali jeden návrh na odovzdanie trestného stíhania do cudziny. Rovnako prijali jedno trestné oznámenie z cudziny. Prokurátori zaslali do cudziny 32 žiadostí o právnu pomoc a podali 9 návrhov na vydanie európskeho zatýkacieho rozkazu.

4. Poznatky úradu špeciálnej prokuratúry o stave zákonnosti vo veciach patriacich do jeho pôsobnosti

Stav zákonnosti vo veciach patriacich do pôsobnosti úradu špeciálnej prokuratúry je v posledných rokoch viac – menej stabilizovaný.

Pokiaľ ide o činnosť zločineckých štruktúr, v roku 2014 sa policajtom nepodarilo odhaliť a rozložiť žiadnu väčšiu zločineckú skupinu mafiánskeho typu. Trestné stíhanie bolo preto zamerané na osoby z rozložených zločineckých skupín, ktoré z rôznych príčin zostali na slobode (najmä ak boli na úteku) a na dokazovanie ďalšej trestnej činnosti, ktorá bola dodatočne odhalená vo vzťahu k už stíhaným páchateľom.

Počet trestných činov hospodárskych je v posledných rokoch stabilizovaný, čo však nemožno považovať za úspech. Týmito trestnými činmi (najmä trestnými činmi daňovými) získavajú páchatelia nebývalé zisky, o ktoré je ochudobňovaná Slovenská republika. Je preto nutné, aby sa policajti ešte viac zamerali na odhaľovanie tejto

kriminality, čo okrem iného predpokladá aj vysoké odborné znalosti nielen z oblasti trestného práva, ale aj daňového práva, obchodného práva a finančného práva. Pri objasňovaní hospodárskej kriminality je zaznamenaná dosť nízka zainteresovanosť daňových úradov a orgánov finančnej správy. Výsledkom tohto prístupu je fakt, že hospodárska trestná činnosť je spravidla odhalená operatívno–pátracou činnosťou polície.

Ako už bolo uvedené, každoročne stúpa počet trestných činov, ktorými sú poškodené finančné záujmy Európskych spoločenstiev. Nepochybne k tomu prispieva nízka zainteresovanosť príslušných nadriadených orgánov, ktoré by mali kontrolovať využívanie finančných zdrojov Európskych spoločenstiev.

V oblasti korupcie je potrebné poukázať na nízku úroveň spolupráce občanov pri odhaľovaní korupčných trestných činov, čo je odôvodnené najmä tým, že z korupcie často profitujú obe strany, teda podplácaný aj podplácajúci. Možnosti polície pri odhaľovaní korupcie sú potom bez spolupráce občanov výrazne obmedzené. K zlepšeniu stavu odhaľovania nepomohlo ani zriadenie tzv. protikorupčnej linky na generálnej prokuratúre. Naopak, dochádza k preťažovaniu tejto linky, a to rôznymi neodôvodnenými hlasovými podaniami občanov, ktoré v drvivej väčšine nemajú žiadnu súvislosť s korupčnou trestnou činnosťou.

ČASŤ VII

SPRÁVA O STANOVISKÁCH GENERÁLENHO PROKURÁTORA VYDÁVANÝCH NA NÁVRH KOMISIE PRE VYDÁVANIE STANOVÍSK

Komisia pre vydávanie stanovísk nepodala v roku 2014 generálnemu prokurátorovi žiaden návrh na vydanie stanoviska podľa § 6a ods. 1 zákona o prokuratúre.

ČASŤ VIII

ZÁVERY A OPATRENIA

1.Závery

Pri hodnotení roku 2014 možno konštatovať, že prokuratúra úlohy, ktoré jej ukladajú zákony, splnila. Zlepšila sa rýchlosť trestného konania, podarilo sa ukončiť veľkú časť vecí, kde vyšetrovanie trvalo viac ako 2 roky a zlepšila sa aj kvalita rozhodovania.

V roku 2014 ústavný súd rozhodol o návrhu prvého námestníka generálneho prokurátora na začatie konania o súlade ustanovení zákona č. 220/2011 Z. z. s ústavou. Hoci bol nález publikovaný 01.08.2014 a 01.12.2014 nadobudla účinnosť novela zákona o prokurátoroch a právnych čakateľoch prokuratúry, problémy v personálnej oblasti ale aj v oblasti disciplinárnych konaní sa niesli celým rokom 2014. V tomto období nebolo možné dopĺňať stavy prokurátorov a neprijímali sa právni čakatelia. Personálne problémy zvyšovali nároky na prokurátorov najmä na nižších stupňoch prokuratúry, kde je zaťaženosť najväčšia. Mnohé prokuratúry pracovali s výrazne nižším počtom prokurátorov a to aj z dôvodu, že mnohé prokurátorky boli na materskej a rodičovskej dovolenke. Ani novela zákona č.154/2001 Z. z. účinná od 01.12.2014 úplne nevyriešila tento problematický stav.

Prokuratúra v netrestnej oblasti si svoje ústavné povinnosti v ochrane práv a zákonom chránených záujmov najmä fyzických osôb dôsledne plnila. Významnou mierou aktivita prokurátorov prispievala k riešeniu problémov v rozhodovacej činnosti orgánov štátnej správy, ale najmä orgánov územnej samosprávy. V takýchto aktivitách prokurátori v tejto oblasti mienia pokračovať naďalej. Je tiež potrebné poukázať na činosť generálneho prokurátora pri podávaní mimoriadnych dovolaní. Napriek tomu, že počet podnetov na podanie mimoriadneho dovolania v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesol a to i zdôvodu zúženia rozsahu možnosti na podanie mimoriadneho dovolania generálnym prokurátorom v exekučných veciach, precentuálne počet mimoriadnych dovolaní generálneho prokurátora v porovnaní s predchádzajúcim rokom mierne stúpol. Úspešnosť mimoriadnych dovolaní, o ktorých súd rozhodol, bola najvyššia za posledné roky a precentuálne presiahla 90%. Považujeme preto za potrebné, v rámci rekodifikácie občianskeho súdneho procesu, presadzovať zachovanie tohto inštitútu v celkom výnimočných prípadoch, kedy princíp nezrušiteľnosti a nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí musí byť prelomený v prípadoch celkom zjavne nezákonného až svojvoľného rozhodnutia súdu. Vychádzame najmä z doterajších skúseností s niektorými rozhodnutiami súdov v oblasti náhrady škody vo vzťahu k štátu, ale i v iných prípadoch, keď podanie mimoriadneho dovolania je jediným možným právnym prostriedkom revízie celkom zjavne nezákonného rozhodnutia súdu.

Je tiež potrebné poukázať na skutočnosť, že rozpočet rezortu prokuratúry je dlhodobo poddimenzovaný v oblasti prevádzkových výdavkov, bežných transferov a kapitálových výdavkov. Limity kapitálových výdavkov umožňujú spravidla financovať len odstránenie havarijných stavov budov, v ktorých sídlia príslušné prokuratúry. Neumožňujú už niekoľko rokov realizovať obmenu vozového parku a nákup výpočtovej techniky v požadovanej miere. Napriek tomuto konštatovaniu však možno badať pozitívnu tendenciu zo strany ministerstva financií, spočívajúcu v snahe dofinancovať oprávnené požiadavky zo strany generálnej prokuratúry tak, aby neboli ohrozené základné oblasti funkčnosti rezortu.

Úrad špeciálnej prokuratúry sa od svojho konštituovania dňa 01.09.2004 stal neodmysliteľnou súčasťou prokuratúry Slovenskej republiky a jeho existencia už nie je v súčasnosti spochybňovaná. Prokurátori úradu špeciálnej prokuratúry v roku 2014 splnili všetky úlohy, ktoré im vyplývali zo zákona o prokuratúre a z Trestného poriadku. Činnosť prokurátorov úradu špeciálnej prokuratúry pri objasňovaní trestných činov daňových a trestných činov proti finančným záujmom Európskych spoločenstiev a závažnej ekonomickej kriminality má nielen represívno-preventívny význam, ale aj pozitívny dopad ekonomický. V činnosti úradu špeciálnej prokuratúry je potrebné opäť poukázať na to, že sudca pre prípravné konanie má stále sídlo v Banskej Bystrici. To znamená, že s každým návrhom, o ktorom rozhoduje, je potrebné cestovať z Pezinka, kde má sídlo Špecializovaný trestný súd ako aj úrad špeciálnej prokuratúry do Banskej Bystrice a hneď po rozhodnutí aj späť, čo spôsobuje veľké časové ale aj finančné straty. Tento stav sa dlhodobo nedarí zmeniť.

2. Opatrenia na zlepšenie činnosti prokuratúry

1/ OBLASŤ PERSONÁLNA

Nevyhovujúci personálny stav si v roku 2014 vyžiadal navýšenie funkčných miest prokurátorov, čo však bolo zrealizované až k 01.01.2015 navýšením o 30

100

miest. V roku 2014 bol preto tento nepriaznivý stav čiastočne riešený formou obsadenia existujúcich voľných miest. Treba zdôrazniť, že i po tomto doplnení bol personálny stav prokurátorov poddimenzovaný, preto bude nevyhnutné doplniť nové funkčné miesta v priebehu prvého polroku 2015 realizovaním výberových konaní na funkciu právneho čakateľa prokuratúry.

V spolupráci s justičnou akadémiou zabezpečiť intenzívnu prípravu novoprijatých právnych čakateľov prokuratúry na odbornú justičnú skúšku.

Bezodkladne zabezpečiť výberové konania na vedúcich prokurátorov krajských a okresných prokuratúr, ktorí vzhľadom na nález ústavného súdu boli od 01.08.2014 výkonom funkcií len poverení.

2/ OBLASŤ RIADIACA

Vyhodnotiť a analyzovať previerky na všetkých úsekoch činnosti prokuratúry, ktoré boli vykonané v zmysle plánu hlavných úloh alebo na základe rozhodnutia generálneho prokurátora. Sumarizovať zistenia z týchto previerok, vyhodnotiť príčiny nedostatkov identifikovaných pri previerkach, ako i adekvátnosť opatrení prijatých na ich odstránenie. Následne vykonať kontrolné previerky a v prípade zistenia opakovania sa nedostatkov, prijať razantnejšie opatrenia vrátane opatrení personálnych.

Naďalej dôsledne kontrolovať a striktne trvať na plnení opatrení prijatých vedením generálnej prokuratúry vo vzťahu k zefektívneniu plnenia úloh prokuratúry (urýchlenie rozhodovania prokurátorov, minimalizovanie prieťahov v konaní, odstránenie zásadných pochybení v postupoch prokurátorov v trestnom konaní a pri vybavovaní podnetov od občanov, dôsledné dodržiavanie zásady legality a oficiality v konaní prokurátorov atď.). Pravidelne vykonávať pracovné porady generálneho prokurátora s krajskými prokurátormi a pracovné porady riaditeľky trestného odboru s námestníkmi krajských prokurátorov a okresnými prokurátormi za účelom zjednotenia postupu v trestnom konaní a na ostatných úsekoch práce prokuratúry. Taktiež v medzinárodnej a netrestnej oblasti prostredníctvom pracovných porád prenášať skúsenosti na nižšie stupne prokuratúry. Zvýšiť ingerenciu krajských prokurátorov na tvorbe trestnej politiky prokuratúry a zvýšiť zodpovednosť krajských prokurátorov za stav a vývoj kriminality v obvode ich pôsobnosti a za prijaté preventívne a represívne opatrenia v boji proti kriminalite

3/ OBLASŤ LEGISLATÍVNA

Dokončiť vnútrorezortné legislatívne práce na novelách zákonov upravujúcich pôsobnosť a organizáciu prokuratúry, najneskôr do 30. 6. 2015.

V súlade s medzinárodnými štandardami vypracovať Etický kódex prokurátora a striktne kontrolovať jeho dodržiavanie.

Naďalej sa aktívne podieľať na novelizáciách trestných kódexov, občianskoprávnych kódexov a ďalších zákonov majúcich dopad na činnosť prokuratúry.

101

4/ OBLASŤ MEDZINÁRODNÁ

Pokračovať v aktivitách prokuratúry zameraných na prípravu plnenia jej úloh počas slovenského predsedníctva v Rade Európskej únie v druhom polroku 2016.

Pri tvorbe legislatívy EÚ naďalej venovať maximálnu pozornosť dokumentom majúcim dopad na trestné konanie a predovšetkým na kreovanie Úradu Európskeho verejného prokurátora a posilňovanie postavenia Eurojustu.

Zhromažďovať relevantné podklady a legislatívne problémy, ktoré budú prezentované na zasadnutí generálnych prokurátorov krajín V 4, ktoré sa uskutoční 14.-16.05.2015 v Poľskej republike. V tejto súvislosti venovať osobitnú pozornosť problematike zriadenia Úradu Európskeho verejného prokurátora, nakoľko v tejto oblasti pretrvávajú zásadné výhrady všetkých generálnych prokurátorov krajín V 4 k aktuálnemu návrhu smernice o jeho zriadení.

Efektívnejšie využívať spoluprácu s Národným členom Slovenskej republiky v Eurojuste, predovšetkým v oblasti zriaďovania spoločných vyšetrovacích tímov a pružnejšieho využívania medzinárodnej právnej pomoci medzi členskými štátmi EÚ.

5/ OBLASŤ INFORMATIKY

Zabezpečiť úspešné ukončenie prác na projekte OPIS a zintenzívniť práce na vytvorení elektronického prepojenia pri tvorbe „elektronického spisu“ s ministerstvom vnútra a ministerstvom spravodlivosti.

V rámci projektu ECRIS pokračovať v prácach na prepojení registra trestov s ďalšími členskými štátmi EÚ.

6/ OBLASŤ MATERIÁLNO-TECHNICKÉHO ZABEZPEČENIA

V súčinnosti s vládou sa i naďalej usilovať o zabezpečenie vhodnej budovy pre sídlo generálnej prokuratúry, pretože doposiaľ v tejto oblasti neprišlo k žiadnemu pokroku. Okrem toho bude potrebné v sídlach okresných a krajských prokuratúr, ktoré sú umiestnené v budovách v správe ministerstva spravodlivosti, nájsť riešenia v medziach finančných možností za účelom získania vlastných priestorov.

Materiálne vybaviť prokuratúry všetkých stupňov tak, aby boli zabezpečené vhodné pracovné podmienky pre zamestnancov rezortu prokuratúry.

V rámci projektu OPIS pokračovať v realizácii obmeny výpočtovej techniky na všetkých prokuratúrach.

7/ OBLASŤ TRESTNO-PRÁVNA

Participovať na finalizácii Akčného plánu boja proti daňovým podvodom na roky 2012-2016, na plnení úloh a opatrení legislatívnej, edukačnej, inštitucionálnej a systémovej povahy vyplývajúcich z akčného plánu v rámci projektu „Daňová kobra“.

Uplatňovať Memorandum o spolupráci medzi Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky a Najvyšším kontrolným

102

úradom z 15. mája 2015 pri ochrane verejných financií v boji proti závažnej ekonomickej kriminalite.

Prijať (navrhnúť) a realizovať legislatívne, systémové, preventívne, represívne, edukačné (metodické) a koordinačno-kooperatívne opatrenia na základe zhodnotenia stavu a vývoja kriminality súvisiacej s tzv. diváckym násilím a extrémizmom, činnosti orgánov činných v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní tohto druhu kriminality a činnosti súdov pri trestnom stíhaní páchateľov tohto druhu kriminality. Participovať na plnení úloh vyplývajúcich z Koncepcie boja proti extrémizmu a predchádzaniu všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie.

Spolupracovať s ministerstvom spravodlivosti a ministerstvom zdravotníctva na tvorbe progresívnych legislatívnych zmien postihu drogovej kriminality.

Participovať na vytvorení legislatívnej, inštitucionálno-medzirezortnej a edukačnej základne na ochranu osôb pred tzv. domácim násilím. Zefektívniť činnosť linky pre týrané osoby.

Aktívne presadzovať, v rámci Rady vlády Slovenskej republiky pre prevenciu kriminality, preventívno-probačné programy podľa druhu a závažnosti kriminality, jej regionálnych osobitostí a stavu a vývoja recidívy páchateľov.