DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty bol vypracovaný na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629 zo dňa 10. decembra 2014, ktorým vláda schválila Plán legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015, a uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 9 zo dňa 7. januára 2015, ktorým vláda Slovenskej republiky schválila nelegislatívny materiál s názvom Analýza zavedenia režimu úhrady DPH po prijatí platby, ktorým uložila podpredsedovi vlády a ministrovi financií pripraviť a predložiť na rokovanie vlády návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, so zavedením režimu úhrady DPH po prijatí platby.

Zámerom novely zákona o dani z pridanej hodnoty je zlepšiť podmienky uplatňovania dane z pridanej hodnoty pre malé a stredné podniky a uľahčiť plnenie daňových povinností zavedením možnosti posunúť daňovú povinnosť za dodané tovary a služby až na moment prijatia platby od odberateľa.

Súčasná situácia ukazuje, že jeden zo základných problémov podnikania malých a stredných podnikov predstavuje zlá platobná disciplína alebo platobná neschopnosť ich odberateľov. Neuhrádzanie záväzkov v termíne splatnosti ovplyvňuje okrem iného aj plnenie daňových povinností týchto podnikov, ktoré v prípade, že sú platiteľmi dane z pridanej hodnoty, musia z uskutočnených zdaniteľných obchodov priznať a uhradiť štátu splatnú daň z pridanej hodnoty bez ohľadu na skutočnosť, či ju od svojich odberateľov získali. Z tohto dôvodu sa návrhom novely zákona o DPH zavádza osobitná úprava uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby.

Právnym základom osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby je smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení. Podstata tejto osobitnej úpravy spočíva v poskytnutí pomoci malým a stredným podnikom, ktoré majú problémy zaplatiť daň z pridanej hodnoty príslušnému správcovi dane skôr, ako prijmú platbu od svojich odberateľov.

Zavedenie osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby by nemalo znamenať zvýšené nároky pre finančnú správu a ani pre samotných platiteľov dane, ktorí sa rozhodnú túto úpravu uplatňovať.

Platitelia dane s ročným obratom nižším ako 75 000 eur, na ktorých nebol vyhlásený konkurz alebo ktorí nevstúpili do likvidácie, si budú môcť zvoliť osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby. Túto skutočnosť budú povinní oznámiť daňovému úradu najneskôr do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom osobitnú úpravu začali uplatňovať. Pri uplatňovaní osobitnej úpravy bude týmto platiteľom dane vznikať daňová povinnosť z dodaných tovarov alebo služieb s miestom dodania v tuzemsku, s výnimkou dodania tovarov a služieb do iného členského štátu Európskej únie alebo mimo územia Európskej únie s oslobodením od dane, až dňom prijatia platby. Na druhej strane ich právo na odpočítanie dane z nimi nakúpených tovarov a služieb vznikne až momentom zaplatenia protihodnoty ich dodávateľom. Uplatňovaním osobitnej úpravy tak dotknutí platitelia dane získajú čiastočnú výhodu, spočívajúcu v modifikovanom systéme uplatňovania dane z pridanej hodnoty, ktorý nebude mať negatívny vplyv na ich peňažné toky. Zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie

tovaru alebo služby sa zároveň očakáva zlepšenie platobnej disciplíny medzi platiteľmi dane, ako aj zlepšovanie dobrovoľného plnenia daňových povinností.

V prípade, že sa platitelia dane rozhodnú pre skončenie uplatňovania osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby, túto osobitnú úpravu uplatňujú až do konca kalendárneho roka, v ktorom svoje rozhodnutie oznámili daňovému úradu. Návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty vymedzuje taxatívne aj také skutočnosti, nastaním ktorých budú platitelia dane povinní skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.

Medzi opatrenia tohto typu patrí predovšetkým

- zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade, že zdaniteľná osoba v čase podania žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň neuskutočňuje dodanie tovarov alebo služieb, ale vykonáva len prípravnú činnosť na podnikanie,

- vypustenie dôvodu na zamietnutie žiadosti o dobrovoľnú registráciu pre daň, ktorým je skutočnosť, že žiadateľ o registráciu pre daň nezložil zábezpeku na daň v stanovenej lehote a výške,

- úprava postupu určenia základu dane v prípadoch, keď sa späť dovážaný tovar prepúšťa do colného režimu voľný obeh z režimu pasívneho zušľachťovacieho styku,

- úprava ustanovení o odpočítaní dane, ktorou sa stanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane používajúci hmotný majetok a prijaté služby na podnikanie a aj na iný účel ako na podnikanie určí výšku odpočítateľnej dane,

- rozšírenie prípadov tzv. tuzemského samozdanenia, pri ktorých je tuzemská zdaniteľná osoba povinná platiť daň v prípade, že dodávateľom je zahraničná osoba,

- liberalizácia podmienok platných pre skoršie vrátenie uplatneného nadmerného odpočtu v lehote 30 dní od podania daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.

Účinnosť návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty sa navrhuje od 1. januára 2016.

Dopady návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, na sociálne prostredie, vplyv na životné prostredie a vplyv na informatizáciu spoločnosti sú uvedené v doložke vybraných vplyvov.

Predkladaný návrh zákona nebude mať vplyv na rozpočty obcí a vyšších územných celkov.

Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky a inými právnymi predpismi, medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj v súlade s právom Európskej únie.

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: od do

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Vplyvy na rozpočet verejnej správy,

na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu

2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu

Tabuľka č. 1

Vplyvy na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)

2016

2017

2018

2019

Príjmy verejnej správy celkom

12,1

v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť VPS

z toho:

- vplyv na ŠR

12,1

- vplyv na územnú samosprávu

Výdavky verejnej správy celkom

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR, program 072 Výber daní a cla

z toho:

- vplyv na ŠR

- vplyv na územnú samosprávu

Celková zamestnanosť

- z toho vplyv na ŠR

Financovanie zabezpečené v rozpočte

v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť

kapitola MF SR, program 072 Výber daní a cla

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.2. Financovanie návrhu

Tabuľka č. 2

Vplyv na rozpočet verejnej správy (v mil. eur)

Financovanie

2016

2017

2018

2019

Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)

- 12,1

z toho vplyv na ŠR

- 12,1

financovanie zabezpečené v rozpočte

ostatné zdroje financovania

Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora

Vplyv na výnos DPH na hotovostnej báze

2.3. Popis a charakteristika návrhu

2.3.1. Popis návrhu:

Kvantifikácia vplyvov na ŠR na hotovostnej báze, ktorú vykonal Inštitút finančnej politiky, je uvedená v tabuľke č. 1. Keďže ide o dobrovoľnú úpravu, IFP pri kvantifikácii dopadov vychádzal z nasledujúcich predpokladov:

- priemerná doba splatnosti faktúr je 42 dní,

- podiel platiteľov dane zapojených do režimu úhrady DPH po prijatí platby je 60 % z oprávnených,

- podiel dodávok tovarov a služieb, na ktoré sa vzťahuje priemerná doba splatnosti, je 80 %,

- podiel dodávok platiteľov dane uplatňujúcich režim úhrady DPH po prijatí platby subjektom, ktoré nie sú platiteľmi dane, je 10 %,

- podmienku ročného obratu do 75 000 eur spĺňa približne 125 tisíc platiteľov dane s ročnou vlastnou daňovou povinnosťou 209 mil. eur a nadmerným odpočtom 578 mil. eur.

Zavedenie režimu úhrady DPH po prijatí platby bude mať pozitívny hotovostný vplyv

vo výške 12,1 mil. eur a pozitívny akruálny vplyv vo výške 5,4 mil. eur iba v prvom roku

zavedenia, ktorým má byť rok 2016. Skutočný vplyv však bude závisieť od naplnenia

jednotlivých predpokladov.

Uvedený režim úhrady DPH po prijatí platby sa dotkne aj procesov finančnej správy v súvislosti s výkonom efektívnej daňovej kontroly, boja proti daňovým podvodom, efektivity výkonu daňovej správy a dopadov na informačný systém kontrolného výkazu k DPH a ostatné informačné systémy FS. FS odhaduje dopady vo výške 6,8 mil. eur v roku 2015, pričom z uvedenej sumu kapitálové výdavky budú 0,8 mil. eur.

Zmiernenie podmienok pre vyplácanie nadmerných odpočtov DPH v skrátenej lehote od 1.1.2016 už za zdaňovacie obdobie december 2015, ovplyvní negatívne akruálny výnos DPH podľa metodiky ESA2010 len v roku 2015, pričom maximálny vplyv odhaduje IFP na 29 mil. eur. Opatrenie nebude mať hotovostný vplyv.

Zároveň so zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby Ministerstvo financií Slovenskej republiky pokračuje v zlepšovaní kvality podnikateľského prostredia v oblasti dane z pridanej hodnoty, a to najmä prijímaním ďalších opatrení, ktorých cieľom je odstraňovanie administratívnych prekážok podnikania, znižovanie administratívnej záťaže a upevňovanie právnej istoty platiteľov dane. Ide o zrušenie povinnosti zložiť zábezpeku na daň v prípade dobrovoľnej registrácie pre daň pre tých, ktorí sa pripravujú na podnikanie, a vypustenie dôvodu na zamietnutie žiadosti o registráciu z dôvodu nezloženia zábezpeky na daň, rozšírenie prípadov tuzemského samozdanenia, liberalizácia podmienok pre skoršie vrátenie nadmerného odpočtu v lehote 30 dní.

2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :

zmena sadzby

zmena v nároku

nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)

kombinovaný návrh

X iné

2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:

Návrh zákona nemá vplyv na zmenu vývoja objemu aktivít, z tohto dôvodu sa tabuľka č. 3 Predpoklady vývoja objemu aktivít nepredkladá.

2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie

Tabuľka č. 4

1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie

Návrh zákona nepredpokladá výdavky z rozpočtu verejnej správy, z toho dôvodu sa tabuľka č. 5 Vplyv na rozpočet verejnej správy nepredkladá.

Návrh zákona nemá vplyv na zamestnanosť vo verejnej správe, z toho dôvodu sa tabuľka č. 6 Vplyvy na zamestnanosť nepredkladá.

Vplyv na rozpočet verejnej správy

Príjmy (v mil. eur)

2016

2017

2018

2019

poznámka

Daňové príjmy (100)1

12,1

DPH (131)

12,1

Nedaňové príjmy (200)1

Granty a transfery (300)1

Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)

Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)

Dopad na príjmy verejnej správy celkom

12,1

Vplyvy na podnikateľské prostredie

3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?

Zavedenie dobrovoľného režimu úhrady DPH po prijatí platby sa bude týkať platiteľov dane, ktorých obrat je do 75 000 eur. V súčasnosti ide o skupinu asi 125 tisíc platiteľov dane spĺňajúcich podmienky obratu. Nie je možné však presnejšie uviesť, koľko platiteľov dane sa rozhodne uvedený režim podľa navrhnutých podmienok uplatňovať.

3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?

Platitelia dane, ktorí sa dobrovoľne rozhodnú pre uplatňovanie režimu úhrady DPH po prijatí platby, získajú čiastočnú hotovostnú výhodu a môžu rátať so zlepšením platobnej disciplíny. Musia však rátať so zvýšením administratívnej náročnosti (dvojitá evidencia na účely DPH, pri podávaní kontrolného výkazu k DPH). S určitosťou sa dá tiež predpokladať, že dôjde k zvýšeniu finančných nákladov platiteľov dane spojených s nutnou aktualizáciou ekonomických softvérov.

3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?

Ako je už konštatované v bode 3.2., je možné predpokladať určité zvýšenie administratívnych a finančných nákladov, ktoré však nie je možné bližšie kvantifikovať.

3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)

V prípade zavedenia dobrovoľného režimu úhrady DPH po prijatí platby sa okrem čiastočných hotovostných výhod pre platiteľov dane uplatňujúcich tento režim a možného zlepšenia platobnej disciplíny, dá predpokladať aj určitá neochota ostatných platiteľov dane vstupovať do obchodných vzťahov s platiteľmi uplatňujúcimi režim úhrady DPH po prijatí platby.

3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?

Nepredpokladajú sa žiadne spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných zmien.

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Nie.

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

Nie.

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

Nie.

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

Nie.

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

Nie.

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

Nie.

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

Áno, na základe zavedenia režimu úhrady DPH po prijatí platby bude potrebné inovovať (rozšíriť) IS KV DPH a ostatné IS FS.

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie.

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

Nie.

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

Nie.

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

Nie.

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

Nie.

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

Nie.

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Áno, rezortná úroveň.

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

Nie.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskej únie

- primárnom

- čl. 110 až 113 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú.v. EÚ C 83, 30.3. 2010), sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskej únii a Zmluva o založení Európskeho spoločenstva - po 30. novembri 2009)

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

1. legislatívne akty

2. nelegislatívne akty

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (Ú. v. EÚ L 347, 11.12.2006) v platnom znení,

b) je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-437/06 Securenta Göttinger Immobilienanlagen und Vermögensmanagement AG proti Finanzamt Göttingen, rok 2008

- rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-25/03 Finanzamt Bergisch Gladbach proti HE, rok 2005

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné.

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné.

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné.

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

Smernica 2006/112/ES bola prebratá do zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti - úplný

6. Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky

B. Osobitná časť

K článku I

K bodom 1 až 5 (k § 4 ods. 3, § 4c ods. 1, 4 a 5)

Navrhovaná zmena sa týka zmiernenia negatívnych dôsledkov pre zdaniteľné osoby, ktoré požiadali o registráciu podľa § 4 ods. 2 zákona o DPH, t. j. požiadali o registráciu pred dosiahnutím zákonom ustanovenej výšky obratu 49 790 eur (tzv. dobrovoľná registrácia). Ak týmto zdaniteľným osobám správca dane uloží povinnosť zložiť zábezpeku na DPH a túto zábezpeku v zákonnej lehote zdaniteľné osoby nezložia, podľa súčasnej právnej úpravy správca dane žiadosť o registráciu pre DPH zamietne. Navrhovanou právnou úpravou sa zjednocuje prístup k registrácii pre DPH pre zdaniteľné osoby, ktoré dosiahli obrat 49 790 eur a pre zdaniteľné osoby, ktoré nedosiahli obrat 49 790 eur. Nezaplatenie zábezpeky v zákonom

ustanovenej lehote v prípade tzv. dobrovoľnej registrácie nebude dôvodom na zamietnutie žiadosti o registráciu, ale zábezpeku bude správca dane vymáhať spôsobom podľa osobitného predpisu ako daňový nedoplatok.

Z dôvodu plánovanej vládnej podpory začínajúcich podnikateľov (startupov) sa navrhuje vypustenie jedného zo zákonných dôvodov pre zloženie zábezpeky. Vypúšťa sa povinnosť zložiť zábezpeku na DPH z dôvodu, že žiadateľ je zdaniteľnou osobou, ktorá sa zatiaľ len pripravuje na podnikanie.

K bodom 6 a 31 (k § 5 ods. 1, § 55a ods. 2, § 56 ods. 2 a § 69 ods. 2)

Podľa článku 194 smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej len „smernica o DPH“) môžu členské štáty EÚ preniesť daňovú povinnosť z dodania tovarov a služieb na príjemcu plnenia, pokiaľ je dodávateľ zdaniteľnou osobou neusadenou na území, kde vznikla daňová povinnosť. Slovenská republika v zmysle cit. článku smernice ustanovila povinnosť preniesť daňovú povinnosť na príjemcu, len pokiaľ ide o služby uvedené v § 16 ods. 1 až 4, 10 a 11 zákona o DPH (služby súvisiace s nehnuteľnosťou, krátkodobý nájom dopravných prostriedkov, vstupné na podujatia, reštauračné a stravovacie služby) a pokiaľ ide o dodanie tovaru s montážou a inštaláciou. Prenos daňovej povinnosti je zakotvený v § 69 ods. 2 zákona o DPH.

Navrhuje sa rozšíriť prenos daňovej povinnosti v § 69 ods. 2 zákona o DPH na všetky dodania tovarov v tuzemsku zdaniteľnou osobou, ktorá nie je usadená na území SR (nemá v SR sídlo, prevádzkareň, bydlisko,..). Prenos daňovej povinnosti sa neuplatní na dodanie tovaru formou zásielkového predaja. Nadväzne na rozšírenie prenosu daňovej povinnosti v § 69 ods. 2 zákona o DPH je potrebné doplnenie aj iných príslušných ustanovení zákona, ktoré súvisia s prenosom daňovej povinnosti (§ 5, 55a a 56).

K bodu 7 (k § 5 ods. 1 písm. f)

Od 1. januára 2015 sa zmenilo určenie miesta dodania pri poskytnutí telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronicky dodávaných služieb (ďalej len „vybrané služby“) pre nezdaniteľné osoby. Miesto dodania pri vybraných službách je tam, kde má príjemca služby sídlo, bydlisko alebo miesto, kde sa obvykle zdržiava. V súvislosti so zmenou dodania vybraných služieb boli členské štáty EÚ povinné zaviesť zjednodušenie, ktoré spočíva v tom, že poskytovateľ služby, aby sa nemusel registrovať v každom členskom štáte, kde je usadený zákazník (nezdaniteľná osoba), má možnosť prostredníctvom identifikácie pre zjednodušenú úpravu tzv. MOSS (jedno kontaktné miesto) podávať jedno daňové priznanie v členskom štáte identifikácie, v ktorom priznáva dodanie vybraných služieb do jednotlivých členských štátov a zároveň prostredníctvom členského štátu identifikácie platí aj DPH prislúchajúcu dodaniu vybraných služieb v jednotlivých členských štátoch.

Doplnením nového znenia v písmene f) sa zdaniteľná osoba, ktorá nie je usadená v tuzemsku a je identifikovaná pre zjednodušenú osobitnú úpravu pre vybrané služby v niektorom z členských štátov EÚ, zbavuje povinnosti registrovať sa pre DPH v tuzemsku z dôvodu dodania vybraných služieb nezdaniteľným osobám, ktoré majú sídlo, bydlisko alebo sa obvykle zdržiavajú v tuzemsku.

K bodu 8 (k § 6a)

Ustanovuje sa lehota pre správcu dane, aby vykonal zmenu osvedčenia o registrácii pre DPH, pokiaľ sú splnené podmienky na zmenu registrácie. Správca dane v rámci 30 - dňovej lehoty by mal overiť, či nastali skutočnosti na zmenu registrácie.

K bodu 9 (k § 24 ods. 6)

Z dôvodu zabránenia dvojitého zdanenia sa navrhuje, aby sa v prípade spätne dovezeného tovaru vo forme zušľachteného výrobku (tovar prepustený do pasívneho zušľachťovacieho styku) hodnota spracovateľských operácií nezahŕňala do základu dane, ak dovozca je zdaniteľnou osobou, ktorá je povinná zdaniť hodnotu služieb vykonaných na spätne dovezenom tovare na základe toho, že miesto dodania pri týchto prijatých službách sa určí podľa § 15 ods. 1 zákona o DPH. Vzhľadom na to, že zdaniteľná osoba je povinná podľa § 69 ods. 3 platiť DPH z prijatej služby od zahraničnej osoby, ktorá vykoná spracovateľské operácie na tovare (aj z tretieho štátu), zahrnutím hodnoty tejto služby do základu dane pri spätnom dovoze by dochádzalo k dvojitému zdaneniu a mohlo by to mať negatívny dopad najmä na tie prípady, ak dovozca nemá právo na odpočítanie dane.

K bodu 10 (k § 39 ods. 1 písm. k)

Navrhuje sa, aby služby uvedené v § 39 ods. 1 písm. k) zákona o DPH boli oslobodené od dane bez toho, aby toto oslobodenie bolo striktne viazané na určitý okruh poskytovateľov služieb. Z ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ vyplýva, že je v rozpore so zásadou daňovej neutrality, aby sa s hospodárskymi subjektmi, ktoré uskutočňujú rovnaké zdaniteľné plnenia, zaobchádzalo pri uplatňovaní DPH odlišne (C-169/04 Abbey National plc.).

K bodu 12 (k § 42)

V súlade s článkom 136 smernice o DPH sa navrhuje, aby sa oslobodenie od dane pri následnom predaji tovaru, pri obstaraní ktorého nevznikol nárok na odpočítanie DPH, uplatnilo len vtedy, ak v kalendárnom roku dodania neexistuje možnosť úpravy odpočítanej dane podľa § 54 zákona o DPH. Ak existuje možnosť úpravy odpočítanej dane, platiteľ dane dodá tovar s DPH na výstupe a má právo na vrátenie zodpovedajúcej časti neodpočítanej DPH. Toto doplnenie sa nevzťahuje na tovary, ktorých obstarávacia hodnota bola nižšia ako 3 319,39 eura (ktorý nie je investičným majetkom v zmysle § 54); v týchto prípadoch sa uplatní oslobodenie od dane pri predaji tovaru, ak pri pôvodnom nadobudnutí tovaru si platiteľ dane nemohol odpočítať DPH.

K bodom 13 a 14 (k § 45 ods. 1 a 3)

Ustanovenia týkajúce sa trojstranného obchodu sa spresňujú v nadväznosti na znenie článkov 141 a 226 smernice o DPH.

K bodom 15 a 16 (k § 49 ods. 5 a § 49a ods. 2)

Navrhuje sa v predmetných ustanoveniach v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ (C-437/06 Securenta) doplniť kritériá, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia tovarov a služieb na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie (§ 49 ods. 5).

Osobitne sa ustanovujú kritériá, na základe ktorých platiteľ dane určí pomer použitia nehnuteľnosti (C-25/03 HE) na podnikateľské účely a na iné účely ako na podnikanie ( § 49a ods. 2).

Platiteľ dane musí pomer určiť na základe takého resp. takých kritérií, ktoré objektívne odrážajú pomer použitia tovarov a služieb.

K bodu 17 (k § 53 ods. 2)

V súvislosti so zavedením osobitnej úpravy uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby v § 68d, je v návrhu § 53 ods. 2 osobitne upravené, v ktorom zdaňovacom období vykoná odberateľ opravu pôvodne vykonaného odpočtu dane, ak ide o prípad zvýšenia základu dane (zvýšenie odplaty za dodanie tovaru alebo služby). Aj pri oprave odpočítanej dane smerom nahor platí rovnaký princíp ako pri uplatnení pôvodného odpočtu dane, pokiaľ dodávateľ uplatňuje osobitnú úpravu vzniku daňovej povinnosti na základe prijatej platby za tovar alebo službu. Odberateľ má právo odpočítať DPH na základe zvýšenia základu dane u dodávateľa až v tom zdaňovacom období, v ktorom zvýšenú odplatu zaplatí svojmu dodávateľovi (platiteľovi dane). Opravu odpočítanej dane (zvýšenie odpočtu) môže odberateľ vykonať len vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil na základe zvýšenia základu dane.

K bodu 18 (k § 54 ods. 7)

Ustanovenie sa spresňuje tak, aby pokrývalo okrem prípadov, kedy sa musí uplatniť daň na výstupe pri dodaní tovaru, aj tie prípady, kedy je tovar (investičný majetok) dodaný s oslobodením od dane, ale s nárokom na odpočítanie dane (napr. investičný majetok kúpi platiteľ dane, ktorý vykonáva výlučne oslobodené činnosti a po dvoch rokoch v rámci obdobia na úpravu odpočítanej dane sa rozhodne tento tovar predať zdaniteľnej osobe do iného členského štátu, čo znamená, že aj napriek uplatneniu oslobodenia od dane podľa § 43 sa na dodanie tohto tovaru hľadí rovnako akoby bol predaný v tuzemsku s daňou na výstupe).

K bodu 19 (k § 54c)

Platiteľ dane, ktorý obstará investičný majetok od platiteľa dane, ktorý používa osobitnú úpravu podľa § 68d navrhovanej novely zákona o DPH, si môže uplatniť odpočítanie dane až keď zaplatí svojmu dodávateľovi. Môže nastať situácia, že nárok na odpočet dane vznikne oveľa neskôr (v nasledujúcich rokoch) ako v roku, keď začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane z nadobudnutia investičného majetku. Pokiaľ v priebehu obdobia, kedy začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane a zdaňovacieho obdobia, kedy platiteľovi dane po prvýkrát vzniklo právo uplatniť odpočítanie dane, došlo k jednej alebo viacerým zmenám účelu použitia investičného majetku, musí platiteľ dane zmeny účelu použitia zohľadniť pri uplatnení odpočtu dane.

Na účely úpravy odpočítanej dane v uvedených prípadoch (keď platiteľ dane nadobudol investičný majetok od platiteľa dane, ktorý používa osobitnú úpravu podľa § 68d navrhovanej novely) bolo potrebné zmeniť popis dane na vstupe „DV“ podľa vzorca uvedeného v prílohe 1

k zákonu tak, aby v prípade úpravy odpočítanej dane vyjadroval údaj „DV“ len výšku zaplatenej dane na vstupe.

K bodu 20 (k § 55 ods. 1)

Navrhuje sa rozšírenie možnosti odpočítania dane v súvislosti s registráciou pre DPH. Platiteľ dane si môže po registrácii za platiteľa dane uplatniť odpočítanie dane aj zo služieb a rovnako aj z tovarov, ktoré nepredstavujú majetok (napr. elektrická energia). Odpočítanie dane si však môže platiteľ dane uplatniť len za podmienky, že tieto prijaté služby a tovary použije na svoje zdaniteľné plnenia ako platiteľ dane.

K bodom 21 a 23 (k § 55c ods. 6 a § 55 ods. 12)

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, ktoré by riešilo postup pre prípad, ak žiadateľ z iného členského štátu až po podaní žiadosti o vrátenie dane dostal doklad, ktorým predávajúci dodatočne znížil cenu za dodanie tovaru alebo služby (znížil základ dane). Žiadateľ zahrnie zníženie základu dane do žiadosti podanej za obdobie, v ktorom dostal doklad o oprave základu. Ak nepodáva žiadosť za obdobie, v ktorom dostal doklad o oprave základu dane a dane, v ustanovenej lehote je povinný oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že dostal doklad o oprave a následne daňový úrad na základe oznámenia vydá rozhodnutie o dodatočnom vrátení dane.

K bodu 22 (k § 55d ods. 8)

Ak daňový úrad rozhodne o vrátení dane, vráti daň na účet žiadateľa, avšak ak má tento žiadateľ nedoplatky na daniach v SR príp. v inom členskom štáte, má prednosť použitie tejto dane na nedoplatky v poradí ustanovenom daňovým poriadkom (§ 79 zákona č. 563/2009 Z. z.).

K bodu 24 (§ 57 ods. 2 a 3)

Z dôvodu rozšírenia prenosu daňovej povinnosti v § 69 ods. 2 navrhovanej novely zákona o DPH sa navrhuje, aby zdaniteľná osoba z tretieho štátu mohla podať žiadosť o vrátenie dane aj za kratšie obdobie ako je kalendárny rok. Zahraničná osoba bude môcť podať žiadosť za kalendárny polrok, čo znamená, že pri zachovaní lehoty na rozhodnutie o žiadosti, môže byť zahraničnej osobe vrátená DPH minimálne o pol roka skôr. Podmienkou však je, aby DPH, ktorú žiada zahraničná osoba vrátiť, bola najmenej vo výške 1000 eur.

K bodu 25 (k § 58 ods. 6)

Navrhuje sa doplnenie ustanovenia, ktoré by riešilo postup pre prípad, ak žiadateľ z tretieho štátu až po podaní žiadosti o vrátenie dane dostal doklad, ktorým predávajúci dodatočne znížil cenu za dodanie tovaru alebo služby (znížil základ dane). Žiadateľ z tretieho štátu je povinný v ustanovenej lehote oznámiť daňovému úradu skutočnosť, že dostal doklad o oprave pôvodnej faktúry a súčasne predložiť tento doklad. Na základe oznámenia vydá správca dane rozhodnutie o dodatočnom vrátení dane.

K bodu 26 (k § 64 ods. 2 písm. b)

Z dôvodu, že colné vyhlásenie je možné podať elektronicky, vypúšťa sa slovo „písomné“.

K bodu 27 (k § 64a)

V § 64a sa ustanovujú výnimky z uplatňovania bežných pravidiel pokiaľ ide o osobitné úpravy (§ 65, 66, 67, 68a, 68b, 68c, 68d). Výnimky pokiaľ ide o miesto dodania služby, vznik daňovej povinnosti, základ dane, opravu základu dane, prepočet cudzej meny na eurá, odpočítanie dane, pomerné odpočítanie dane, opravu odpočítanej dane, obsah faktúry, zdaňovacie obdobie a splatnosť dane sa uplatnia výlučne podľa toho, ako ustanovujú osobitné úpravy, inak platia bežné pravidlá uplatňovania dane.

K bodu 29 (k § 65 ods. 11)

Navrhuje sa, aby platiteľ dane, ktorý pri predaji služieb cestovného ruchu uplatňuje osobitnú úpravu, mal zákaz uvádzať na faktúre osobitne DPH.

K bodu 30 (k § 68d)

Do zákona sa navrhuje doplniť osobitnú úpravu uplatňovania dane na základe prijatia platby za dodanie tovaru alebo služby.

Ako vyplýva zo všeobecnej časti dôvodovej správy, ide o dobrovoľnú úpravu, ktorú môžu použiť len tí platitelia dane, ktorí spĺňajú zákonom ustanovené podmienky (odsek 1).

Podstatou tejto osobitnej úpravy je, že platiteľovi dane, ktorý si zvolil uplatňovanie osobitnej úpravy, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb až v momente, keď prijme platbu za plnenia od svojho odberateľa (odsek 4). Ide o odklad daňovej povinnosti, ktorý však na druhej strane je spojený s rovnakým princípom v súvislosti s uplatnením práva na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb. Platiteľ dane, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, si z prijatých tovarov a služieb môže odpočítať DPH najskôr za zdaňovacie obdobie, v ktorom zaplatil za plnenie svojmu dodávateľovi (odsek 5).

Daňová povinnosť a odpočítanie dane sa uplatní vo výške, ktorá zodpovedá realizovanej platbe za plnenie.

Okrem toho, ak je platiteľ dane v pozícii dodávateľa, ktorému vzniká daňová povinnosť až na základe prijatej platby, táto skutočnosť zásadne ovplyvní aj jeho odberateľov - platiteľov dane, ktorým právo na odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb vzniká v rovnaký deň ako vzniká daňová povinnosť dodávateľovi, t.j. až keď zaplatí dodávateľovi za tovar alebo službu (vyplýva z § 49 ods. 1 zákona o DPH).

Ak platiteľ dane, ktorý sa rozhodne používať osobitnú úpravu, nevyznačí na faktúre slovnú informáciu, že „daň sa uplatňuje na základe prijatia platby“, vznikne daňová povinnosť podľa § 19, t. j. dodaním tovaru alebo služby. V záujme ochrany odberateľa, nesmie platiteľ dane (dodávateľ) opravovať už vyhotovenú faktúru doplnením uvedenej informácie.

V súvislosti s uplatňovaním osobitnej úpravy je potrebné prispôsobiť aj postup pri úprave odpočítanej dane, odpočítanie dane pri registrácii, opravu základu dane a opravu odpočítanej dane.

Navrhované znenie odseku 6 rieši situácie, kedy platiteľ dane, ktorý obstará investičný majetok, vykonáva odpočítanie dane v roku nasledujúcom/nasledujúcich po roku, kedy začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane podľa § 54 a v období od začatia plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane až do obdobia odpočítavania dane (z titulu vzniku nároku na odpočítanie dane zaplatením) došlo k jednej alebo viacerým zmenám účelu použitia investičného majetku. Rovnako rieši situácie, ak od začatia plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane až do zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ dane uplatňuje odpočítanie dane, došlo k zmene/zmenám rozsahu použitia nehnuteľnosti podľa § 54a.

Podľa § 54 obdobie na úpravu odpočítanej dane z investičného majetku začína plynúť v roku, v ktorom bol tento majetok uvedený do užívania. Pri investičnom majetku si platiteľ dane uplatňuje plný nárok na odpočet dane, pomerný nárok na odpočet dane alebo si odpočet vôbec neuplatní, a to podľa toho k akej činnosti resp. použitiu sa obstaranie investičného majetku vzťahuje. Vzhľadom na to, že platiteľovi dane, ktorý bude uplatňovať osobitnú úpravu, vzniká nárok na uplatnenie odpočtu dane až keď zaplatí svojmu dodávateľovi, môže nastať situácia, že nárok na odpočet dane vznikne oveľa neskôr (v nasledujúcich rokoch) ako v roku, keď začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane. Pokiaľ sa v priebehu obdobia, kedy začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane a zdaňovacieho obdobia, kedy platiteľovi dane po prvýkrát vzniklo právo uplatniť odpočítanie dane, zmenil účel použitia investičného majetku napr. v prvom roku, kedy začalo plynúť obdobie na úpravu odpočítanej dane, výška odpočítavanej dane mala byť upravená koeficientom 0,5, v ďalšom roku koeficientom 0,8 a v treťom roku, keď vzniklo právo na odpočítanie dane, koeficientom 0,8 (zatiaľ predbežný), je povinný platiteľ dane postupovať tak, že v rámci odpočítavanej dane zohľadní účel použitia počas celého obdobia, t.j. od začatia plynutia obdobia na úpravu odpočítanej dane až do odpočítania dane a podľa nášho príkladu pri odpočítavaní dane použije koeficient, ktorý vypočíta ako priemer zo všetkých troch údajov o výške koeficientu (použije pri odpočte koeficient 0,65, ktorý však môže byť na konci roka, v ktorom došlo k odpočítaniu dane iný z titulu definitívneho koncoročného koeficientu).

V súvislosti s osobitnou úpravu bolo potrebné zmeniť popis dane na vstupe „DV“ podľa vzorca uvedeného v prílohe 1 k zákonu tak, aby v prípade úpravy odpočítanej dane, vyjadroval údaj „DV“ len výšku zaplatenej dane na vstupe (odsek 7).

Ak platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, znižuje následne po vzniku daňovej povinnosti základ dane, môže zníženie základu dane vykonať v zdaňovacom období, v ktorom vrátil svojmu odberateľovi platbu resp. časť platby za dodanie tovaru alebo služby (odsek 9). Tým sa zachováva rovnaký prístup pre zníženie dane a nároku na vrátenie dane zo štátneho rozpočtu z titulu zníženia základu dane ako platí pre vznik daňovej povinnosti, t. j. keď nárok štátu na daň vzniká až v momente, keď platiteľ dane (dodávateľ) dostane platbu za tovar alebo službu.

Platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, môže vykonať opravu pôvodne vykonaného odpočtu dane smerom nahor (ak dodávateľ zvýšil základ dane z dôvodu zvýšenia odplaty za dodanie tovaru alebo služby) až v tom zdaňovacom období, v ktorom zvýšenú odplatu

zaplatí svojmu dodávateľovi. Opravu odpočítanej dane (zvýšenie odpočtu dane) môže odberateľ vykonať len vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú zaplatil na základe zvýšenia základu dane (odsek 10).

Platiteľ dane, ktorý uplatňuje osobitnú úpravu, sa môže kedykoľvek rozhodnúť pre skončenie tejto úpravy. Avšak ak nastanú skutočnosti podľa znenia navrhovaného v odseku 12, je platiteľ dane povinný skončiť uplatňovanie osobitnej úpravy.

V súvislosti so skončením uplatňovania osobitnej úpravy sa mení vznik daňovej povinnosti a vznik nároku na odpočítanie dane. Posledným dňom zdaňovacieho obdobia, v ktorom platiteľ dane skončil uplatňovanie osobitnej úpravy, vzniká daňová povinnosť z dodania tovarov a služieb za obdobie uplatňovania osobitnej úpravy, ktorá by bola vznikla, ak by nebol uplatňoval osobitnú úpravu. Za toto zdaňovacie obdobie si rovnako môže platiteľ dane uplatniť odpočítanie dane z prijatých tovarov a služieb bez toho, aby toto právo bolo viazané na zaplatenie. Rovnako postupuje osoba, ktorá podáva daňové priznanie za posledné zdaňovacie obdobie z dôvodu zrušenia registrácie pre DPH.

V odseku 15 sa navrhuje, aby správca dane uložil pokutu, ak platiteľ dane začal uplatňovať osobitnú úpravu, hoci nespĺňal podmienky na jej uplatňovanie a tiež ak platiteľ dane neskončil uplatňovanie osobitnej úpravy, hoci už prestal spĺňať podmienky na uplatňovanie osobitnej úpravy.

Navrhuje sa, aby správca dane uložil pokutu aj v prípade, ak platiteľ dane používa osobitnú úpravu, avšak na faktúre o dodaní tovaru alebo služby neuvedie o tomto informáciu resp. ju neuvedie dostatočne zreteľne a čitateľne tak ako to vyplýva z navrhovaného odseku 4 (ak neuvedie na faktúre informáciu o uplatňovaní osobitnej úpravy, daňová povinnosť vznikne podľa bežných pravidiel). Týmto sa má zabrániť, aby platiteľ dane, ktorý sa rozhodol pre uplatňovanie osobitnej úpravy, účelovo nepoužíval bežný systém popri osobitnej úprave.

Platitelia dane, ktorí sa rozhodnú pre uplatňovanie osobitnej úpravy a túto skutočnosť aj písomne oznámia daňovému úradu, budú zverejnení na webovej stránke Finančného riaditeľstva SR a taktiež budú zverejnení platitelia dane, ktorí oznámia skončenie uplatňovania osobitnej úpravy daňovému úradu. Zverejnenie týchto údajov bude mať informatívny charakter (odsek 17).

K bodu 32 (k § 73 písm. b/)

Podľa navrhovaného ustanovenia budú platiť dve lehoty na vyhotovenie faktúry k prijatej platbe. Pokiaľ platba bude prijatá v prvej polovici kalendárneho mesiaca, platiteľ dane môže vyhotoviť faktúru neskôr ako do 15 dní od prijatia platby, najneskôr však do konca kalendárneho mesiaca.

K bodu 33 (k § 78 ods. 9)

Z dôvodu právnej istoty sa v zákone zavádza lehota na vykonanie daňovej kontroly, ktorou sa má zistiť oprávnenosť uplatneného nadmerného odpočtu dane v prípadoch tzv. oneskorenej registrácie.

K bodu 34 (k § 79 ods. 1)

Navrhuje sa ustanoviť lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu pre prípad, ak platiteľ uplatňuje nadmerný odpočet za posledné zdaňovacie obdobie (zrušenie registrácie).

K bodu 35 (k § 79 ods. 2 písm. c/)

Navrhuje sa zmiernenie podmienok na skoršie vrátenie nadmerného odpočtu jednak skrátením posudzovanej doby pre nedoplatky z 12 na 6 mesiacov a ustanovením hranice vo výške 1000 eur, do ktorej sa podmienka nedoplatkov nebude brať do úvahy.

K bodu 36 (§ 79 ods.6)

Navrhuje sa skrátenie prekluzívnej lehoty zo šiestich mesiacov na tri mesiace.

K bodu 38 (k § 85kd)

Navrhuje sa (odsek 1), aby výhodnejšie podmienky vo vzťahu k registrácii pre DPH, sa vzťahovali až na registrácie vykonané na základe žiadostí podaných od 1.1.2016.

Navrhuje sa (odsek 2), aby sa zmiernenie podmienok na vrátenie nadmerného odpočtu uplatňovalo už na zdaňovacie obdobie december 2015.

Navrhuje sa (odsek 3), aby sa skrátená prekluzívna lehota vzťahovala na nadmerné odpočty uplatnené za zdaňovacie obdobia po 1. januári 2016.

K čl. II

Navrhuje sa účinnosť novely zákona od 1. januára 2016.

Schválené na rokovaní vlády Slovenskej republiky dňa 27. mája 2015.

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Peter Kažimír v. r.

podpredseda vlády a minister financií

Slovenskej republiky