Čo sa týka pojmu "podnikateľ", obdobne ako v prípade právnickej osoby nepozná slovenský právny poriadok ani jednotnú definíciu podnikateľa. V § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len "ObZ") je definované podnikanie, a to všeobecne na účely celého právneho poriadku. Táto definícia je zároveň naviazaná na pojem podnikateľ a vyplýva z nej, že o podnikanie ide len vtedy, ak danú činnosť vykonáva podnikateľ a nie iný subjekt. Neplatí to ale opačne - teda nevyhnutne neplatí, že ten, kto vykonáva činnosť sústavne, samostatne, vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť a za účelom dosiahnutia zisku musí byť podnikateľom.
Definícia podnikateľa v § 2 ods. 2 ObZ je ustanovená len na účely ObZ a nie celého právneho poriadku. Je však faktom, že slovenský právny poriadok v statusových otázkach týkajúcich sa osoby, ktorá "podniká" odkazuje takmer výlučne na definíciu podnikateľa podľa § 2 ods. 2 ObZ.
§ 2 ods. 2 ObZ vymedzuje pojem podnikateľ tak, že určuje štyri skupiny osôb, ktoré subsumuje pod pojem podnikateľ, a to
a)osoby zapísané v obchodnom registri, teda
1.obchodné spoločnosti, družstvá, iné právnické osoby, o ktorých to ustanoví osobitný zákon, a právnické osoby založené podľa práva Európskej únie,
2.fyzické osoby s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktoré sú podnikateľmi podľa ObZ a ktoré sa do obchodného registra zapisujú na vlastnú žiadosť, alebo ak tak ustanoví osobitný zákon,
b)osoby, ktoré podnikajú na základe živnostenského oprávnenia,
c)osoby, ktoré podnikajú na základe iného než živnostenského oprávnenia; ide o taký druh podnikania, ktoré nie je živnosťou, a preto sa naň živnostenský zákon nevzťahuje - patria sem napríklad advokáti, daňoví poradcovia a audítori, architekti, stavební inžinieri, patentoví zástupcovia a iní, ktorí sú v pôsobnosti profesijných komôr,
d)fyzické osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu a sú zapísané do evidencie podľa osobitného predpisu, teda samostatne hospodáriaci roľníci, zapísaní evidencie obce na základe § 12a až 12e zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov.
Výpočet subjektov, ktoré ObZ subsumuje pod pojem podnikateľ, treba doplniť ešte ustanovením
§ 23 ObZ, ktoré postavenie podnikateľa priznáva aj zahraničným osobám, ktoré majú právo podnikať v zahraničí. Tieto osoby sa považujú za podnikateľov na území Slovenskej republiky bez toho, aby boli zapísané v obchodnom registri a nevyžaduje sa od nich ani oprávnenie zmysle
§ 2 ods. 2 ObZ.
Ich spoločným znakom je, že podnikateľom môže byť len právny subjekt, t.j. fyzická osoba alebo právnická osoba. Do obchodného registra sa totiž zapisujú aj podniky a organizačné zložky podnikov zahraničných osôb [§ 24 ods. 2 písm. a) ObZ], ako aj odštepné závody a iné organizačné zložky podnikov, ak tak ustanoví osobitný zákon [§ 27 ods. 2 písm. b) ObZ]. Tieto však nie sú subjektmi práva, a preto nie sú ani podnikateľmi v zmysle § 2 ods. 2 písm. a) ObZ.
Pokiaľ ide o pojem "orgán verejnej moci", je ním v podstate každý štátny orgán (napr. ministerstvo), orgán územnej samosprávy (napr. obecný úrad), verejnoprávna inštitúcia (napr. Sociálna poisťovňa), osobitné typy „štátom delegovaných právomocí“ (osoba, ktorej niektorý zákon zveril výkon verejnej moci, napr. notár) a za istých okolností orgán záujmovej samosprávy (napr. profesijné združenia). Ucelený zoznam orgánov verejnej moci neexistuje.
Podstatným rozlišovacím kritériom pri verejnoprávnych inštitúciách a „štátnych funkciách“ je teda výkon štátom delegovanej právomoci konať v jeho mene, t.j. či orgán vydáva rozhodnutia,