DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. VŠEOBECNÁ ČASŤ

Hlavným účelom prijatia návrhu zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov je zavedenie konceptu spravodlivosti do systému daňových licencií a väčšia ochrana podnikateľov pri ich slobodnom výkone ústavného práva na podnikanie.

Inštitút daňových licencií bol zavedený do právneho poriadku novelou č. 463/2013 Z. z., ktorou došlo k zmene a doplneniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dani z príjmov“) a iných právnych predpisov. Predmetná novela nadobudla účinnosť 1. januára 2015. Právnické osoby, ktoré spĺňajú podmienky uvedené v § 46b zákona o dani z príjmov sú na základe predmetnej novely povinné platiť tzv. daňovú licenciu, ktorá je príjmom štátneho rozpočtu.

V zmysle § 46b ods. 1 zákona o dani z príjmov „Daňovou licenciou je minimálna daň, po odpočítaní úľav na dani podľa § 30a alebo § 30b alebo § 52 ods. 3 a 4 a po zápočte dane zaplatenej v zahraničí podľa § 45, ktorú platí daňovník za každé zdaňovacie obdobie, za ktoré daňová povinnosť vypočítaná v daňovom priznaní je nižšia ako výška daňovej licencie ustanovenej pre jednotlivého daňovníka podľa odseku 2 alebo daňovník, ktorý vykázal daňovú stratu.“

V zmysle § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov „Daňovú licenciu neplatí daňovník

a)ktorému vznikla prvýkrát povinnosť podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie, v ktorom vznikol, okrem daňovníka, ktorý je právnym nástupcom daňovníka zrušeného bez likvidácie,

b)podľa § 12 ods. 3 a 4,

c)ktorý prevádzkuje aj chránenú dielňu alebo chránené pracovisko podľa osobitného predpisu,

d)za zdaňovacie obdobia podľa § 41 ods. 4, 6, 8 a 9.“

Z vyššie uvedeného je zrejmé, že daňovú licenciu je povinný zaplatiť každý daňovník, ktorý nespadá do negatívne vymedzenia uvedeného v odseku 7. Súčasná právna úprava daňových licencií sa tak vzťahuje takmer na všetky podnikateľské subjekty (daňovníkov), a to bez rozdielu či (i) vykonávajú podnikateľskú činnosť aktívne za účelom dosiahnutia zisku – pričom zisk aj dosiahnu, (ii) vykonávajú podnikateľskú činnosť aktívne – pričom zisk nedosiahnu alebo (iii) vykonávajú podnikateľskú činnosť pasívne a teda nedosahujú ani zdaniteľné príjmy a tiež si neuplatňujú ani žiadne daňové výdavky.

Navrhované znenie má pritom odstrániť istú disproporciu a nespravodlivosť zo súčasnej legislatívnej úpravy inštitútu daňových licencií upravených v zákone o dani z príjmov, a to pri súčasnom zachovaní účelu a opodstatnenia inštitútu daňových licencií, ktorý bol deklarovaný predkladateľom novely zákona o dani z príjmov č. 463/2013 Z. z., ktorá tento inštitút do právneho poriadku zaviedla.

Účelom navrhovaného znenia je preto zabezpečiť výkon práva podnikať, ktoré každému garantuje článok 35 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky

(ďalej len „Ústava SR“) v zmysle ktorého „Každý má právo na slobodnú voľbu povolania a prípravu naň, ako aj právo podnikať a uskutočňovať inú zárobkovú činnosť.“

Podľa navrhovateľa by týmto bolo ohrozené a obmedzované jedno zo základných hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv – právo podnikať, a to práve inštitútom daňových licencií. Obmedzovanie je zrejmé z dôvodu, že daňovú licenciu je povinný platiť každý daňovník (až na výnimky uvedené v § 46b ods. 7 zákona o dani z príjmov), ktorý dosiahne určitý ročný obrat. Výška daňovej licencie (480 eur, 960 eur alebo 2880 eur) sa následne líši od výšky ročného obratu dosiahnutého daňovníkom k poslednému dňu zdaňovacieho obdobia.

Súčasná právna úprava daňových licencií však nezohľadňuje „bežné“ životné situácie, ktoré spôsobia, že podnikateľ nemá záujem počas určitého časového obdobia vykonávať svoju podnikateľskú činnosť (napr. nemá záujem sa venovať podnikaniu, potrebuje si premyslieť budúcu obchodnú stratégiu, je zamestnaný alebo vykonáva inú zárobkovú činnosť, atď.) a preto je pasívny, tzn. že za príslušné zdaňovacie obdobie nedosiahne zdaniteľné príjmy a neuplatní si ani žiadne daňové výdavky.

Súčasná právna úprava umožňuje riešiť vyššie uvedené „bežné“ životné situácie podnikateľom formou pozastavenia živnostenského oprávnenia v zmysle § 57 ods. 4 zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších právnych predpisov. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že v súčasnosti má podnikateľ, ktorý nemá záujem vykonávať podnikateľskú činnosť aktívne (po určitú zákonom stanovenú dobu) bez toho aby ukončil podnikania iba možnosť požiadať príslušný živnostenský úrad o pozastavenie živnostenského oprávnenia, a to maximálne na tri roky.

Navrhované znenie má preto podporovať podnikateľov, ktorí pre niektoré „bežné“ životné situácie nevykonávajú podnikanie aktívne (t.j. ktorí za príslušné zdaňovacie obdobie nedosiahli zdaniteľné príjmy a neuplatnili si žiadne daňové výdavky) v tom, že nebude ich „podnikateľskú pasivitu“ zdaňovať daňovou licenciou podľa § 46b zákona o dani z príjmov. Navrhované znenie má preto podporiť pasívnych podnikateľov pri zotrvaní v podnikateľskom prostredí a ochrániť ich napríklad od zrušenia svojej obchodnej spoločnosti formou likvidácie podľa zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, ktorých nárast je v poslednom období v súvislosti so zavedením daňových licencií veľmi rozšírený.

Podľa navrhovaného znenia má preto podnikateľ slobodnú možnosť rozhodnúť sa vykonávať svoje právo podnikať garantované Ústavou SR, pričom v prípade, ak sa rozhodne toto právo nevykonávať po zákonom stanovenú dobu, tak nie je zaťažený povinnosťou platiť daňovú licenciu.

Súčasná právna úprava umožňuje nevykonávanie podnikateľskej činnosti maximálne na päť rokov (t.j. tri roky maximálneho pozastavenia živnostenského oprávnenia, pričom návrh na príslušný živnostenský úrad môže podnikateľ zaslať do dvoch rokov od zastavenia prevádzkovania živnosti), čo navrhovateľ považuje za dostatočne dlhú dobu na to, aby podnikateľ zvážil, či dôvody, ktoré viedli k rozhodnutiu nevykonávať podnikanie aktívne – nedosahovať zdaniteľné príjmy a neuplatňovať si žiadne daňové výdavky, pominuli a bude pokračovať v aktívnej podnikateľskej činnosti alebo dôvody nepominuli a tak pristúpi k zrušeniu a likvidácii obchodnej spoločnosti.

Návrh zákona je vypracovaný v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.

Uvedenie vplyvu návrhu zákona na rozpočet verejnej správy, sociálnych vplyvov, vplyvu na podnikateľské prostredie, vplyvu na životné prostredie a vplyvu na informatizáciu spoločnosti sú súčasťou doložky vybraných vplyvov.

B. OSOBITNÁ ČASŤ

K Čl. I

K bodom 1 až 3

Navrhovanou právnou úpravou sa v § 46b ods. 7 písm. e) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov rozširuje negatívny výpočet subjektov, ktoré nie sú povinné platiť daňovú licenciu, a to o daňovníka (podnikateľa), ktorý za príslušné zdaňovacie obdobie nedosiahol zdaniteľné príjmy a neuplatnil si žiadne daňové výdavky.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty a štandardnej dĺžky zdaňovacieho obdobia. To všetko od ..................

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších prepisov.

Termín začatia a ukončenia PPK:

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Predkladaný návrh zákona bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy vzhľadom na skutočnosť, že dochádza k zúženiu skupiny subjektov povinných platiť daňovú licenciu o tie právnické osoby, ktoré nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť. Vzhľadom na množstvo takýchto právnických osôb, je však tento negatívny vplyv zanedbateľný. Návrh zákona bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie z dôvodu zjednodušenia administratívnej náročnosti a vypustenia povinnosti platiť daňové licencie pre právnické osoby, ktoré nevykonávajú žiadnu ekonomickú činnosť.

A.4. Alternatívne riešenia

A.5. Stanovisko gestorov

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (Ing. Ivan Švejna).

2.Názov návrhu právneho predpisu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

3.Problematika návrhu právneho predpisu:

a) nie je upravená v práve Európskej únie

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia

bezpredmetné

b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov

bezpredmetné

c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie

bezpredmetné

d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia

bezpredmetné

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:

Stupeň zlučiteľnosti – úplný

6.Gestor a spolupracujúce rezorty:

Ministerstvo financií Slovenskej republiky