D ô v o d o v á s p r á v a

A) Všeobecná časť

Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), predkladá do legislatívneho procesu poslankyňa Monika Gibalová a poslanec Martin Fronc.

Zákon o sociálnych službách (Čl. I, Štvrtá časť, Tretia hlava) pojednáva podľa názvu o finančnej podpore neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme. Podrobnosti sú zakotvené v §75, kde sa terminologicky správne používa vo všetkých odsekoch termín „finančný príspevok“. V záujme zjednotenia termínov sa navrhuje zmena názvu: „Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme“. Termín „finančný príspevok“ sa používa ako terminus technicus v dikcii celého zákona a má obligatórny charakter.

Hlavným účelom predkladanej novely zákona je odstránenie rozdielneho prístupu poskytovania finančného príspevku na prevádzku poskytovanej sociálnej služby neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, ak o poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa požiadala obec, resp. VUC. Súčasne sa zakotvuje akceptácia vôle fyzickej osoby vybrať si slobodne poskytovateľa služby, ako významná referencia pre obligatórnosť poskytnutia finančného príspevku poskytovateľov sociálnej služby na prevádzku poskytovanej služby.

Ustanovenia §75 zákona zakotvujú ex lege selektívny spôsob financovania sociálnych služieb podľa právneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb. Najvýraznejšie rozdiely medzi právnym postavením tzv. verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných poskytovateľov sociálnej služby sú v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu sociálnych služieb z dôvodu regulatívnych opatrení v §75 zákona, ktoré podmieňujú financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom sociálnej služby len v tom prípade, ak si sociálnu službu u takého poskytovateľa objedná obec alebo VUC, pričom sa nezohľadňuje osobná voľba odkázanej fyzickej osobe na výber poskytovateľa sociálnej služby.

Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách (ako sa uvádza v Náleze ÚS SR PL. ÚS 13/09-08) vyplýva, že ide o zákon ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, t. j. práva každého (každej fyzickej osoby), kto je v hmotnej núdzi na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, t. j. zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje (aj) k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá (čl. 51 ods. 1 v spojení s čl. 39 ods. 3 ústavy). Tento záver možno vyvodiť aj z textu § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné

ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.

Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať právne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb vymedzené v zákone o sociálnych službách v organickej súvislosti s právami fyzických osôb, ktoré im v spojení so zárukami vyplývajúcimi z čl. 39 ods. 2 ústavy poskytuje tento zákon (v terminológii zákona o sociálnych službách ide o tzv. „prijímateľa sociálnej služby“; pozri § 3 ods. 2 tohto zákona). V tomto kontexte treba brať do úvahy najmä § 6 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v zákone. V zmysle uvedeného však dochádza k praktickému zamedzeniu tohto práva, nakoľko normatívny charakter ustanovení §75 priamo vylučuje možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby len z titulu právne odlišného postavenia nevereného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorým nie je ani obec, ani VUC.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie, a bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej.

Vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú, ako vyplýva aj z dôvodovej správy všeobecnej časti, pozitívne.

B) Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa mení nadpis nad §75, ktorý znie: „Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme“. V platnom znení sa uvádza príspevok ako „finančná podpora“. Ide o zosúladenie pojmov, nakoľko v dikcii celého zákona sa používa pojem „ ...finančný príspevok ...“.

K bodu 2, 3, 4, 5, 6 a 7

Zakotvuje sa primárne akceptovať právo fyzickej osoby – občana, vybrať si poskytovateľa sociálnej služby, ak tento neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, pričom sa v plnom rozsahu akceptuje originálna kompetencia pôsobnosti obce alebo VUC pri jednotlivých druhoch sociálnej služby v zmysle ustanovení zákona o sociálnych službách.

K bodu 8,9 a 10

Navrhuje sa fakultatívnosť poskytovania finančného príspevku zo strany obce a VUC pri taxatívne určených druhoch sociálnych služieb pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby zmeniť na obligatórny príspevok, s primárnou akceptáciou vôle fyzickej osoby slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnej služby, u ktorého si následne obec a VUC konkrétnu službu objedná.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2015.