Expozícia pasívnemu fajčeniu preukázateľne zvyšuje riziko predčasnej smrti, syndrómu náhleho úmrtia dojčiat, vzniku závažných chorôb vrátane rakoviny pľúc a kardiovaskulárnych ochorení, chorôb dýchacích ciest, zápalu stredného ucha a alergií. Podľa názorov niektorých odborníkov rodičia, ktorí sú fajčiarmi, niekoľkonásobne zvyšujú riziko tzv. náhleho úmrtia novorodenca u svojho dieťaťa v porovnaní s rodičmi nefajčiarmi. Pasívne fajčenie okrem vyvolávania závažných chorôb preukázateľne zhoršuje aj priebeh už existujúcich ochorení (napr. astmy). Dym vdychovaný pri pasívnom fajčení pochádza z horiaceho konca cigarety medzi jednotlivými ťahmi fajčiara (z vedľajšieho prúdu), ako aj z dymu vydychovaného fajčiarom. Vedľajší prúd tabakového dymu je nezriedený a nie je filtrovaný, obsahuje preto oveľa viac škodlivých látok v porovnaní s hlavným prúdom (aktívny fajčiar vdychuje oba prúdy). Ako uvádza Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webovom sídle, „pasívny fajčiar vdychuje vedľajší prúd dymu bez filtra. V tabakovom dyme sa nachádza okolo 4 000 chemických látok a 43 poznaných karcinogénov.“(Pozn.: Niektorí odborníci uvádzajú ešte vyšší počet karcinogénov, keďže tabakový dym obsahuje aj ďalšie pravdepodobné karcinogény).
Samotný tabakový dym je zaradený medzi dokázané karcinogény. Pasívny fajčiar pritom vdychuje až okolo 400 nebezpečných chemických látok. V tabakovom dyme sa okrem veľkého množstva karcinogénov nachádzajú aj toxické látky, ťažké kovy, mutagény, alergény, látky dráždiace oči a dýchací systém a aditíva. Konkrétne je v ňom o. i. prítomný nikotín, polónium, kyanid, polycyklické aromatické uhľovodíky, čpavok, bután, oxid uhoľnatý, formaldehyd, olovo, amoniak, chróm a benzén.
Fajčenie v prítomnosti iných osôb nemožno pokladať za akceptovateľné a nemalo by byť ani legálne, keďže tento zlozvyk ohrozuje nielen život a zdravie fajčiara, ale aj život a zdravie dotknutých tretích osôb. Aktuálny stav ochrany nefajčiarov v SR nemožno považovať za prijateľný zvlášť vo vzťahu k deťom, u ktorých je vystavenie pasívnemu fajčeniu mnohokrát nedobrovoľné a bez možnosti vyhnutia sa mu, a to zvlášť v ranom veku dieťaťa. Preto sa navrhuje zvýšiť ochranu maloletých nachádzajúcich sa v motorovom vozidle pred pasívnym fajčením.
V SR sú v súčasnosti deti v dôsledku bezohľadného správania sa fajčiarov v aute či inom motorovom vozidle neraz vystavené škodlivým účinkom tabakového dymu. V malom priestore auta je pritom veľmi vysoká koncentrácia škodlivých látok z fajčenia, a to aj napriek vetraniu, následkom čoho je vážne ohrozenie života a zdravia detí.
Niektoré zahraničné štáty ustanovili v tejto súvislosti zvýšenú ochranu maloletých, napr. v Lotyšsku je ustanovená trestná zodpovednosť rodičov za fajčenie v prítomnosti detí. Vo Veľkej Británii parlament prednedávnom schválil zákon, ktorý vláde umožňuje ustanoviť zákaz fajčenia v aute, v ktorom sa nachádzajú deti. Zákaz fajčenia v aute s deťmi už platí napr. v Austrálii, Kanade a niektorých štátoch USA.
Zákaz fajčenia v motorovom vozidle, v ktorom sa nachádza osoba mladšia ako 18 rokov, sa vzťahuje nielen na tabakové výrobky, ale aj na výrobky, ktoré sú určené na fajčenie a neobsahujú tabak. Podobne je riešený aj v súčasnosti platný zákaz fajčenia v určitých priestoroch podľa § 7 ods. 1 zákona o ochrane nefajčiarov, preto by zameranie sa len na zákaz fajčenia tabakových výrobkov v prítomnosti dieťaťa nebolo systematické. Rozhodujúce však je, že účinky napr. elektronických cigariet na ľudské zdravie ešte nie sú dostatočne preskúmané.
V súvislosti s navrhovaným zákazom poukazujeme na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) sp. zn. III. ÚS 264/08 z 3. septembra 2008, podľa ktorého „Účasť fyzickej osoby v pozícii vodiča motorového vozidla ako účastníka cestnej premávky netvorí podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky súčasť tej jeho súkromnej sféry, ktorá by mohla byť [...]