B. Osobitná časťK Čl. I
Vidiecka poľnohospodárska krajina je súčasťou nášho kultúrneho dedičstva. Vo veľkej miere sa ťažšie prístupné oblasti stávajú kultivovanejšími najmä vďaka obyvateľom, ktorí žili v oblastiach s rozptýleným osídlením a obhospodarovali okolitú krajinu. Z dôvodu zásadného prínosu tejto činnosti na krajinu sa pri vypracovávaní zákona prihliadalo na hlavné ciele a účely, ktoré majú byť dosiahnuté a sú charakterizované v úvodnom ustanovení zákona.
K dosiahnutiu vyššie uvedeného účelu napomáha aj uplatňovanie nariadenia Rady (ES) č. 73/2009 z 19. januára 2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá režimov priamej podpory pre poľnohospodárov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa ustanovujú niektoré režimy podpory pre poľnohospodárov, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 1290/2005, (ES) č. 247/2006, (ES) č. 378/2007 a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1782/2003, z ktorého vyplýva povinnosť členských štátov zabezpečiť, aby všetka poľnohospodárska pôda, a najmä pôda, ktorá sa už nevyužíva na účely produkcie, bola udržovaná v dobrom poľnohospodárskom a environmentálnom stave. Dobrým environmentálnym stavom je
•zachovanie krajinných prvkov, vo vhodných prípadoch vrátanie živých plotov, rybníkov, priekop, stromov v rade, v skupine alebo izolovane a medzí,
•zabránenie rozrastaniu neželanej vegetácie na poľnohospodárskej pôde,
•ochrana trvalých pasienkov.
Trvalé pasienky majú pozitívny účinok na životné prostredie.
V nadväznosti na účel zákona, ktorý je upravený v predchádzajúcom paragrafe, je v tomto ustanovení zadefinovaný predmet zákona, ktorým sú vymedzenie základných pojmov a stanovenie účelu, spôsobu, podmienok a rozsahu (hmotnoprávne a procesnoprávne ustanovenia) pri poskytovaní finančných prostriedkov lazníckym obciam a následne samotným obyvateľom lazov.
V tomto ustanovení určený predmet zákona predstavuje všeobecno-teoretickú abstrakciu, ktorej špecifikácia a konkretizácia je obsahom nasledujúcich ustanovení zákona.
Právne sa vymedzujú základné pojmy návrhu zákona, vytvára sa právna definícia nasledujúcich pojmov:
•rozptýlené alebo laznícke osídlenie - v odbornej literatúre bývajú laznícke osídlenia definované ako rozptýlené sídelné jednotky, ktoré vznikli na katastrálnych územiach obcí mimo ich kompaktného osídlenia, tvoria samostatné priestorové celky viac-menej od seba vzdialené a majú pritom vlastné pomenovanie (Horváth, 1980).
Na účely tohto zákona je rozptýleným osídlením územie nachádzajúce sa mimo zastavaného územia obce v katastrálnom území lazníckej obce, pričom za zastavané územie sa považuje jedno alebo viac priestorovo oddelených zastavaných území v katastrálnom území obce, resp. v súbore katastrálnych území v správe obce. Zastavané územie je súbor