DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTIprávneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Martin Fedor
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh na vydanie zákona o majetkových priznaniach niektorých verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKAvybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh na vydanie zákona o majetkových priznaniach verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A.2. Vplyvy:
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
A.3. Poznámky
Predpokladá sa, že zákon o majetkových priznaniach verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko podľa novej právnej úpravy bude dohliadajúci orgán ukladať niektorým verejným činiteľom pokuty, a to za (i) oneskorené podanie majetkového priznania, (ii) neúplné majetkové priznanie a (iii) nepravdivé údaje v majetkovom priznaní. Výnos z týchto pokút bude príjmom štátneho rozpočtu. Spracovanie majetkových priznaní dohliadajúcimi orgánmi si zvýšené náklady v rámci rozpočtu verejnej správy nevyžiada, nakoľko v prípade Súdnej rady Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nedochádza k zmene orgánu, ktorému sa majetkové priznania podávajú, a spracovanie zvyšných majetkových priznaní má zastrešovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (namiesto stoviek orgánov verejnej moci, ktoré parciálne zabezpečujú uchovávanie majetkových priznaní v súčasnosti). Zvýšené náklady v rámci rozpočtu verejnej správy sa nepredpokladajú ani v súvislosti so zverejňovaním niektorých majetkových priznaní, pretože celkový počet osôb, ktoré majú majetkové priznania podávať, sa oproti platnému a účinnému právnemu stavu znižuje (menej štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, profesionálnych vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby s povinnosťou podávať majetkové priznanie). Zákon tak bude mať určitý pozitívny vplyv aj na životné prostredie, pretože písomné majetkové priznanie už nebude musieť podávať každý štátny zamestnanec či všetkých cca 4 414 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru alebo cca 14 636 profesionálnych vojakov, čím pre veľkú časť z nich odpadne povinnosť vypĺňať tisíce listov papiera. V neposlednom rade bude mať zákon pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pretože verejnosť bude vo väčšej miere disponovať informáciami o majetkových pomeroch niektorých verejných činiteľov.