DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1. Predkladateľ právneho predpisu: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Martin Fedor
2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh na vydanie zákona o majetkových priznaniach niektorých verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh na vydanie zákona o majetkových priznaniach verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3. Sociálne vplyvy
X
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
X
– sociálnu exklúziu,
X
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
Predpokladá sa, že zákon o majetkových priznaniach verejných činiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bude mať pozitívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nakoľko podľa novej právnej úpravy bude dohliadajúci orgán ukladať niektorým verejným činiteľom pokuty, a to za (i) oneskorené podanie majetkového priznania, (ii) neúplné majetkové priznanie a (iii) nepravdivé údaje v majetkovom priznaní. Výnos z týchto pokút bude príjmom štátneho rozpočtu. Spracovanie majetkových priznaní dohliadajúcimi orgánmi si zvýšené náklady v rámci rozpočtu verejnej správy nevyžiada, nakoľko v prípade Súdnej rady Slovenskej republiky a Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky nedochádza k zmene orgánu, ktorému sa majetkové priznania podávajú, a spracovanie zvyšných majetkových priznaní zastrešovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (namiesto stoviek orgánov verejnej moci, ktoré parciálne zabezpečujú uchovávanie majetkových priznaní v súčasnosti). Zvýšené náklady v rámci rozpočtu verejnej správy sa nepredpokladajú ani v súvislosti so zverejňovaním niektorých majetkových priznaní, pretože celkový počet osôb, ktoré majú
majetkové priznania podávať, sa oproti platnému a účinnému právnemu stavu znižuje (menej
štátnych zamestnancov, zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, profesionálnych vojakov, príslušníkov Hasičského a záchranného zboru a príslušníkov Horskej záchrannej služby s povinnosťou podávať majetkové priznanie).
Zákon tak bude mať určitý pozitívny vplyv aj na životné prostredie, pretože písomné majetkové priznanie nebude musieť podávať každý štátny zamestnanec či všetkých cca 4 414 príslušníkov Hasičského a záchranného zboru alebo cca 14 636 profesionálnych vojakov, čím pre veľkú časť z nich odpadne povinnosť vypĺňať tisíce listov papiera. V neposlednom rade bude mať zákon pozitívny vplyv na informatizáciu spoločnosti, pretože verejnosť bude vo väčšej miere disponovať informáciami o majetkových pomeroch niektorých verejných činiteľov.