DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Jozef Viskupič.
Hlavným účelom návrhu zákona je po vzore iných štátov znížiť vekovú hranicu aktívneho volebného práva (t.j. práva voliť) zo súčasných 18 rokov na 16 rokov veku života. Takouto právnou úpravou sa Slovenská republika priradí k viacerým iným štátom, ako napríklad susedné Rakúsko, kde takýto právny stav funguje niekoľko rokov. Zníženie vekovej hranice by sa týkalo nielen parlamentných volieb, ale aj volieb prezidenta Slovenskej republiky, volieb do Európskeho parlamentu, ľudového hlasovania o odvolaní prezidenta Slovenskej republiky, volieb do orgánov samosprávnych krajov, volieb do orgánov obcí a referenda.
V súčasnosti mladí ľudia v úplne inej pozícii ako pred niekoľkými rokmi, a to najmä z pohľadu informačnej vyspelosti, keď vďaka používaniu prostriedkov elektronickej komunikácie, osobitne internetu, získavajú značné množstvo informácií o verejnom živote a politickom systéme a jeho fungovaní na Slovensku, čím sa zvyšuje aj ich rozumová vyspelosť v tejto oblasti. Zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva len o 2 roky by preto nemalo mať negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, ktorí v 16-tich rokoch veku schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci verejné. Dokazujú to aj praktické skúsenosti nezávislých kandidátov v komunálnych voľbách, ktorí pri zbere podpisov pod petičné hárky prichádzajú do kontaktu s touto skupinou ľudí prejavujúcich záujem aktívne sa zapojiť do volieb ako voliči. Podobne, činnosť rôznych žiackych, či študentských parlamentov na školách naznačuje, že aj mladšie generácie ľudí ako len 18-roční a od nich starší prejavujú záujem o osud tejto krajiny. V dôsledku zníženia vekovej hranice u aktívneho volebného práva možno preto očakávať zvýšenie účasti vo voľbách, referende, či ľudových hlasovaniach, ktorá na Slovensku nie je v posledných rokoch vysoká a pri voľbách do Európskeho parlamentu je dokonca najnižšou v Európskej únii spomedzi všetkých členských štátov.
Na Slovensku volebným právom v súčasnosti disponuje aj niekoľko desiatok tisíc ľudí s neukončeným základným vzdelaním. Preto sa nazdávame, že rovnaké právo môžu dostať aj mladí ľudia, ktorí vo výraznej väčšine desaťročnú školskú dochádzku ukončili.
Súčasne si treba uvedomiť, že dnes 16 roční v značnej miere zodpovední za svoje konanie, od ktorého sa odvodzuje určitá miera priznanej zodpovednosti za svoje konania zo strany štátu. Ako príklad možno uviesť trestnú zodpovednosť alebo priestupkovú zodpovednosť, ktorá bola desaťročia zakotvená na vyššej vekovej hranici a len nedávno sa znižovala práve kvôli väčšej rozumovej vyspelosti mladších generácií. Navyše, vzhľadom na neustály trend starnutia populácie sa prijatím návrhu zákona zvýši podiel mladých ľudí na výkone aktívneho volebného práva, čo bude znamenať vyváženejší pomer jednotlivých generácií na rozhodovaní o veciach verejných.
Všetky tieto dôvody oprávňujú konštatovať, že Slovenská republika je dostatočne zrelá na to, aby sa zaradila medzi štáty, ktoré prijali právnu úpravu umožňujúcu mladým ľuďom voliť svojich zástupcov v rôznych voľbách, referende a ľudových hlasovaniach od dosiahnutia 16 rokov veku.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
Navrhuje sa znížiť súčasný vekový cenzus na aktívne volebné právo vo všetkých typoch volieb a v referende zo súčasných 18 rokov na 16 rokov. Z tohto dôvodu je potrebné v § 3, v § 9 ods. 7, v § 87 ods. 5, v § 107 ods. 4, v § 123 ods. 4 zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmeniť vekový cenzus zo súčasných 18 rokov na 16 rokov, a to prostredníctvom legislatívno-technickej úpravy.
Návrh zákona si berie za vzor právnu úpravu zo susedného Rakúska, ktoré znížilo v roku 2007 vekovú hranicu na aktívne volebné právo. Takáto zmena aktívneho volebného práva sa okrem sociologického hľadiska odôvodniť aj potrebou reagovať na moderné trendy v technologickom vývoji a tak potrebou zapájať mladých ľudí do verejného života čo najskôr.
Treba si uvedomiť, že 16-roční majú za sebou vzdelanie v rôznych formách občianskych náuk, ktoré ich učili o fungovaní v štáte, delení moci, či funkciách politických strán. Návrh zákona im dáva možnosť teoretické skúsenosti aplikovať v najdôležitejšom akte vo verejnom živote, a to v priamych voľbách, či v hlasovaní v referende alebo v ľudovom hlasovaní.
V súčasnosti mladí ľudia priestupkovo zodpovední od 15 rokov a trestnoprávne od 14 rokov. Štát teda považuje tieto osoby za dostatočne zrelé na to, aby niesli zodpovednosť za svoje konanie s oveľa vážnejšími dôsledkami, ktoré majú pre nich individuálny účinok. Na druhej strane im neumožňuje aktívne sa zapájať do verejného života prostredníctvom voľby svojich zástupcov.
Návrhom zákona sa aj vzhľadom na značný rozsah informačnej vyspelosti mladých ľudí umožňuje si aktívne vyberať svojich volených zástupcov už od 16-tich rokov veku.
Rovnako treba zohľadniť skutočnosť, že spoločnosť starne a jej skladba je nevyvážená v prospech vekovo najstaršieho elektorátu. Aby sa predišlo situácii, že politici sa budú snažiť „zapáčiť“ len svojmu pôvodnému a stále starnúcemu elektorátu, je potrebné umožniť vstup ďalších a osobitne mladších generácií ochotných podieľať sa na rozvoji vlastného štátu aj prostredníctvom aktívneho volebného práva. Tým by malo dôjsť k stieraniu rozdielov vo vekovom zastúpení jednotlivých kandidátov a ich počte, čo môže znamenať aj kladenie väčšieho dôrazu na potreby mladých ľudí vo volebných programoch jednotlivých politických strán a hnutí, či nezávislých kandidátov, resp. otázkach, ktoré sú predmetom referenda.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu ústavného zákona, so zohľadnením potrebnej dĺžky legisvakančnej lehoty, na 1. augusta 2015.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.