Proces odvolávania z funkcie je konštruovaný analogicky k procesu vymenovania – ak nastal niektorý zo siedmych taxatívne stanovených prípadov, tak minister navrhne vláde, aby prezidenta Policajného zboru odvolala z funkcie.
Navrhovanými zmenami je zavŕšené inštitucionálne odpolitizovanie Policajného zboru, na ktoré nadväzuje aj funkčné osamostatnenie, ktoré je predmetom nasledujúcich bodov návrhu zákona.
Pokým prvým krokom v procese implementácie princípu nezávislosti polície bolo pretrhnutie kreačnej závislosti prezidenta Policajného zboru od ministra, tak druhým, nemenej dôležitým, krokom je komplexný presun právomocí ministra v oblasti výkonu policajnej správy na prezidenta Policajného zboru, ako vrcholového predstaviteľa tejto organizácie.
Z legislatívno-technického hľadiska sa pri tom nejedná o komplikovanú úpravu – podobne ako v prvom bode, aj v týchto bodoch sa pojem „minister“ nahrádza pojmom „prezident Policajného zboru.“.
V dôsledku tejto zmeny sa prezidentovi Policajného zboru umožní napríklad vydanie etického kódexu policajtov (§ 8 ods. 1); určovanie služobných činností, pri ktorých sa nepoužíva služobná rovnošata (§ 14 ods. 4); vydávanie krycích dokladov (§ 40 ods. 3); spolupráca s ministrom financií Slovenskej republiky a guvernérom Národnej banky Slovenska ( § 72a ods. 1) alebo aj rozhodovanie o plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky (§77a ods.2).
Presun kompetencií sa však netýka všetkých oprávnení ministra (resp. ministerstva), keďže niektoré oblasti právnych vzťahov ostávajú v jeho sfére pôsobnosti. Patrí sem najmä vydávanie podzákonných právnych predpisov v oblasti policajnej správy, osobitné nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, poskytovanie náhrady škody, ale aj správa neprevzatých zaistených vecí. V právomoci ministra zostávajú aj tie otázky, ktoré ministerstvu vyplývajú z postavenia rozpočtovej kapitoly, na ktorú je Policajný zbor ako rozpočtová podkapitola naviazaný.
Špecifickým spôsobom je upravená možnosť ministra povolať policajtov na plnenie úloh ministerstva (§ 79). Toto oprávnenie je síce ministrovi ponechané, ale v zmysle novej úpravy je podmienené predchádzajúcim súhlasom prezidenta Policajného zboru.
V rámci uvedených zmien je asi najmarkantnejšie badateľná základná myšlienka, z ktorej návrh zákona vychádza aj vo viacerých ďalších bodoch. Touto myšlienkou je koncept racionálnej administratívy, ktorej základom je snaha o optimalizáciu dvoch protichodných prúdov vo verejnej sfére: „konflikt medzi univerzálnymi a straníckymi cieľmi je podľa Przeworského zdrojom napätia medzi politikmi a administratívou. Dochádza tak k situácii, keď decízori chcú použiť administratívu na stranícke účely. Uvedená situácia dostáva úradníkov do konfliktných tlakov. Ak administratíva implementuje rozhodnutia vládnucich politikov, potom sa do určitej miery stáva nástrojom konsolidácie straníckych záujmov. Ak je naopak administratíva autonómna, tak nie je nástrojom verejnosti na realizáciu verejného záujmu. Ideálna situácia by bola vtedy, ak by administratíva implementovala tie rozhodnutia politikov, ktoré sú vo všeobecnom záujme verejnosti bez toho, aby sa stala nástrojom tých záujmov, ktoré sú čisto stranícke.“ [Sičáková-Beblavá, E., Ondrušová, D., Klimovský, D., Jacko, T.: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov. Bratislava: Ústav verejnej politiky a ekonómie ,2010. s.71]
V zmysle citovaného textu sa návrh zákona sa snaží nájsť ideálny stav, ktorý by zamedzil zneužívaniu polície na stranícke politické účely a súbežne umožňoval výkon povinností polície vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu sú ponechané niektoré právomoci ministra a ministerstva, avšak ich rozsah je moderovaný a limitovaný prezidentom Policajného zboru, ktorý má vďaka návrhu zákona