DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Hlavným cieľom návrhu zákona je upraviť legislatívne prostredie v oblasti policajnej správy tak, aby sa posilnilo postavenie prezidenta Policajného zboru a jeho právomoci v služobných veciach vo vzťahu k príslušníkom Policajného zboru.

K posilneniu postavenia a právomoci prezidenta Policajného zboru dochádza:

a)zavedením nového transparentného mechanizmu jeho menovania a odvolávania,

b)vytvorením trojčlennej návrhovej komisie, ktorá okrem zástupcov policajných odborov a akademickej sféry pozostáva aj z bojovníkov proti korupcii a zástupcov občianskej spoločnosti z radov tzv. bielych vrán,

c)presunom kompetencie ho vymenovať z ministra vnútra SR na vládu SR,

d)stanovením funkčného obdobia vrátane jeho maximálnej dĺžky,

e)zakotvením dôvodov na jeho odvolanie z funkcie priamo v zákone,

f)vytvorením samostatnej rozpočtovej organizácie z Policajného zboru napojenej na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra SR a vlastného služobného úradu,

g)jeho ustanovením do funkcie vedúceho služobného úradu.

Uvedenými opatreniami zároveň dochádza k minimalizácii politickej kontroly nad Policajným zborom a jeho prezidentom, ako aj k zavedeniu princípu nezávislosti polície do slovenského právneho systému.

Doktrína nezávislej polície je pritom moderným konceptom, ktorého význam z globálneho hľadiska postupne vzrastá. Príkladom využitia tohto princípu je Veľká Británia, ktorá pred niekoľkými rokmi radikálne zreformovala svoj dlhoročný tradičný model policajnej správy a v súčasnosti sú policajní komisári dokonca priamo volení občanmi. Spôsobov, akými je možné zakomponovať princíp nezávislosti polície do právneho systému je viacero a závisí od modelu, ktorý je pre tento účel zvolený. V Slovenskej republike sa javí byť vhodným prostriedkom k dosiahnutiu stanoveného cieľa koncentrácia základných organizačných a operatívnych kompetencií v rukách prezidenta Policajného zboru a umožnenie ich aplikácie bez ingerencie výkonnej moci.

Predkladaný návrh zákona by nemal mať vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti. Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

2

V prvom bode predkladaného návrhu zákona je obsiahnutá, z legislatívno-technického hľadiska, veľmi jednoduchá úprava, ktorej obsahom je nahradenie pojmu „minister“ pojmom „prezident Policajného zboru“ v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 171/1993 Z.z.“).

Ustanovenia, ktorých sa táto výmena pojmov týka, upravujú základnú organizačnú štruktúru Policajného zboru. Policajný zbor sa člení na rôzne špecializované služby ako služba kriminálnej polície, služba finančnej polície alebo služba dopravnej polície. Tieto služby sú vykonávané v rámci jednotlivých útvarov Policajného zboru, ktoré v súčasnosti zriaďuje a zrušuje minister. Návrh zákona presúva túto základnú organizačnú právomoc do rúk prezidenta Policajného zboru, čím je vytvorený základný stavebný kameň posilnenia nezávislosti a odpolitizovania slovenskej polície.

Z pohľadu vyšetrovania tých najzávažnejších trestných činov (ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu) je osobitne dôležité, že do právomoci prezidenta Policajného zboru prechádza aj oprávnenie zriaďovať osobitné útvary s pôsobnosťou na celé územie Slovenskej republiky, ktoré sú zodpovedné za odhaľovanie a vyšetrovanie týchto trestných činov.

V dôsledku tejto úpravy je vo výlučnej právomoci samotného policajného prezidenta vytvoriť takú organizačnú štruktúru Policajného zboru, ktorá umožní efektívne a účelne plniť všetky úlohy, ktoré Policajnému zboru ukladá zákon.

K bodom 2 až 4

Druhým krokom v procese posilnenia nezávislosti a odpolitizovania polície je adekvátna úprava vzťahov na vrchole policajnej organizačnej štruktúry, v rámci ktorej je potrebné vymedziť pozíciu riadiaceho orgánu.

V zmysle platnej legislatívnej úpravy sú síce útvary a služby Policajného zboru riadené prezidentom Policajného zboru, avšak on sám je podriadený a zodpovedný ministrovi. Okrem toho má minister oprávnenie k prelomeniu pravidla o riadení služieb a útvarov Policajného zboru. Nadriadené postavenie ministra vo vzťahu k prezidentovi Policajného zboru vychádza z kreačnej závislosti - prezidenta Policajného zboru totižto vymenúva a odvoláva minister.

Aby sa dosiahol optimálny stupeň nezávislosti celého Policajného zboru je rozhodujúce, aby sa vhodným spôsobom modifikovali uvedené vzťahy. Tento cieľ možno dosiahnuť dvoma komplementárnymi úpravami; na jednej strane dochádza k úprave existujúcich ustanovení § 6 zákona č. 171/1993 Z.z., na strane druhej dochádza k doplneniu nových paragrafov (§ 6a až 6c), ktoré komplexne novým spôsobom upravujú proces menovania a odvolávania prezidenta Policajného zboru.

V nadväznosti na predchádzajúci bod sú zavŕšené základné pravidlá organizačnej výstavby Policajného zboru – pokým kreácia jednotlivých služieb a útvarov prináleží prezidentovi Policajného zboru, ďalšie detaily a podrobnosti ohľadom organizácie Policajného zboru vymedzuje jeho organizačný poriadok, ktorý schvaľuje minister. Druhým integrujúcim prvkom je prepojenie ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) a Policajného zboru cez rozpočet, na základe čoho nadobudne vzťah medzi ministerstvom a Policajným zborom v oblasti rozpočtu kvalitu vzťahov rozpočtovej kapitoly a rozpočtovej podkapitoly.

Poslednou zmenou v § 6 je ustanovenie prezidenta Policajného zboru za vedúceho služobného úradu, čo má osobitný dopad na aplikáciu ustanovení zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“), ako aj ustanovení č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“).

3

K bodu 5

Jadrom návrhu zákona je trojica nových ustanovení, ktoré menia súčasný politický spôsob obsadzovania funkcie prezidenta Policajného zboru. Z teoretického hľadiska sa jedná o inštitucionálne riešenie obsadzovania vysokých štátnych funkcií, ktorého podstatou je zmena patronážneho modelu na typ, ktorý má bližšie k meritokratickému modelu. Pokým prvý spôsob (ktorý sa v súčasnosti pri menovaní prezidenta Policajného zboru v plnej miere využíva) predstavuje obsadzovanie do funkcie na základne politického rozhodovania a prirodzene vytvára vzťahy politickej záväznosti a lojality, podstatou druhého modelu je transparentný výberový proces na základe objektívnych kritérií.

Nový mechanizmus v návrhu zákona vychádza z filozofie druhého modelu a zohľadňuje potrebu minimalizácie politickej svojvôle pri výbere osoby do funkcie prezidenta Policajného zboru a zároveň stanovuje presné podmienky zániku výkonu tejto funkcie.

Základná kreačná schéma pre funkciu prezidenta Policajného zboru pozostáva z jednoduchého pravidla: prezidenta Policajného zboru vymenúva a odvoláva vláda na návrh ministra. Minister však nemôže vláde navrhnúť kohokoľvek, keďže je viazaný osobami na zozname kandidátov, ktorý mu predloží osobitná komisia konštituovaná výhradne na tento účel.

Táto komisia sa skladá z troch členov, ktorí sú obsadzovaní na základe nasledovného kľúča: jedného člena vymenúva a odvoláva rektor policajnej vysokej školy, jedného člena vymenúva a odvoláva predseda príslušného odborového zväzu a jedného člena si ako spoločného zástupcu volia osoby, ktoré boli v období piatich kalendárnych rokov pred skončením výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru odmenení ako oznamovatelia podľa osobitného predpisu tzv. oznamovatelia protispoločenskej činnosti a osoby, ktoré boli v období piatich kalendárnych rokov pred skončením výkonu funkcie prezidenta Policajného zboru ocenení mimovládnymi organizáciami za spoločensky prínosný a odvážny občiansky čin, tzv. biele vrany. Zloženie komisie proporcionálne zohľadňuje občiansku iniciatívu v oblasti verejného života (oznamovatelia protispoločenskej činnosti a biele vrany), ako aj pohľad z hľadiska odbornosti, skúsenosti a profesionality v policajnej oblasti (rektor policajnej vysokej školy) a zástupcov samotných policajtov (policajný odborový zväz).

Návrh zákona časovo ohraničuje dobu, kedy minister zvoláva zasadnutie komisie, zároveň však predchádza možným obštrukciám pri jej zvolávaní, a to tak, že pokiaľ minister nezvolá zasadnutie komisie do 90 dní pred skončením funkčného obdobia prezidenta Policajného zboru alebo do 90 dní po skončení výkonu jeho funkcie podľa § 6c ods. 1, komisia sa zíde sama.

Návrh zákona priamo ustanovuje základné procesné ustanovenia týkajúce sa fungovanie komisie (jej zvolávanie, uznášaniaschopnosť, minimálny počet navrhovaných kandidátov), pričom úpravu ďalších podrobnejších procesných detailov ponecháva na štatút komisie, ktorý schváli ministerstvo.

Kvalitatívne zlepšenie normatívneho stavu prinášajú aj ustanovenia stanovujúce spôsob zániku výkonu funkcie. Prelomovou zmenou je exaktné vymedzenie funkčného obdobia prezidenta Policajného zboru. Pokým súčasná právna úprava nestanovuje žiaden časový limit pre výkon tejto funkcie, návrh zákona určuje päťročné funkčné obdobie, ktorého uplynutím zaniká výkon funkcie.

Okrem kvalifikovaného uplynutia času sú dôvodmi zániku funkcie prezidenta Policajného zboru aj prejav jeho vôle (dobrovoľné vzdanie sa tejto funkcie), objektívna právna skutočnosť (smrť, resp. vyhlásenie za mŕtveho) alebo jeho odvolanie v dôsledku splnenia niektorého zo zákonných dôvodov (napr. pri strate občianstva alebo pri vstupe do politickej strany).

4

Proces odvolávania z funkcie je konštruovaný analogicky k procesu vymenovania – ak nastal niektorý zo siedmych taxatívne stanovených prípadov, tak minister navrhne vláde, aby prezidenta Policajného zboru odvolala z funkcie.

Navrhovanými zmenami je zavŕšené inštitucionálne odpolitizovanie Policajného zboru, na ktoré nadväzuje aj funkčné osamostatnenie, ktoré je predmetom nasledujúcich bodov návrhu zákona.

K bodom 6 až 15

Pokým prvým krokom v procese implementácie princípu nezávislosti polície bolo pretrhnutie kreačnej závislosti prezidenta Policajného zboru od ministra, tak druhým, nemenej dôležitým, krokom je komplexný presun právomocí ministra v oblasti výkonu policajnej správy na prezidenta Policajného zboru, ako vrcholového predstaviteľa tejto organizácie.

Z legislatívno-technického hľadiska sa pri tom nejedná o komplikovanú úpravu – podobne ako v prvom bode, aj v týchto bodoch sa pojem „minister“ nahrádza pojmom „prezident Policajného zboru.“.

V dôsledku tejto zmeny sa prezidentovi Policajného zboru umožní napríklad vydanie etického kódexu policajtov (§ 8 ods. 1); určovanie služobných činností, pri ktorých sa nepoužíva služobná rovnošata (§ 14 ods. 4); vydávanie krycích dokladov (§ 40 ods. 3); spolupráca s ministrom financií Slovenskej republiky a guvernérom Národnej banky Slovenska ( § 72a ods. 1) alebo aj rozhodovanie o plnení úloh mimo územia Slovenskej republiky (§77a ods.2).

Presun kompetencií sa však netýka všetkých oprávnení ministra (resp. ministerstva), keďže niektoré oblasti právnych vzťahov ostávajú v jeho sfére pôsobnosti. Patrí sem najmä vydávanie podzákonných právnych predpisov v oblasti policajnej správy, osobitné nakladanie s finančnými prostriedkami a majetkom štátu, poskytovanie náhrady škody, ale aj správa neprevzatých zaistených vecí. V právomoci ministra zostávajú aj tie otázky, ktoré ministerstvu vyplývajú z postavenia rozpočtovej kapitoly, na ktorú je Policajný zbor ako rozpočtová podkapitola naviazaný.

Špecifickým spôsobom je upravená možnosť ministra povolať policajtov na plnenie úloh ministerstva (§ 79). Toto oprávnenie je síce ministrovi ponechané, ale v zmysle novej úpravy je podmienené predchádzajúcim súhlasom prezidenta Policajného zboru.

V rámci uvedených zmien je asi najmarkantnejšie badateľná základná myšlienka, z ktorej návrh zákona vychádza aj vo viacerých ďalších bodoch. Touto myšlienkou je koncept racionálnej administratívy, ktorej základom je snaha o optimalizáciu dvoch protichodných prúdov vo verejnej sfére: „konflikt medzi univerzálnymi a straníckymi cieľmi je podľa Przeworského zdrojom napätia medzi politikmi a administratívou. Dochádza tak k situácii, keď decízori chcú použiť administratívu na stranícke účely. Uvedená situácia dostáva úradníkov do konfliktných tlakov. Ak administratíva implementuje rozhodnutia vládnucich politikov, potom sa do určitej miery stáva nástrojom konsolidácie straníckych záujmov. Ak je naopak administratíva autonómna, tak nie je nástrojom verejnosti na realizáciu verejného záujmu. Ideálna situácia by bola vtedy, ak by administratíva implementovala tie rozhodnutia politikov, ktoré sú vo všeobecnom záujme verejnosti bez toho, aby sa stala nástrojom tých záujmov, ktoré sú čisto stranícke.“ [Sičáková-Beblavá, E., Ondrušová, D., Klimovský, D., Jacko, T.: Teoretické aspekty politicko-administratívnych vzťahov. Bratislava: Ústav verejnej politiky a ekonómie ,2010. s.71]

V zmysle citovaného textu sa návrh zákona sa snaží nájsť ideálny stav, ktorý by zamedzil zneužívaniu polície na stranícke politické účely a súbežne umožňoval výkon povinností polície vo verejnom záujme. Z tohto dôvodu sú ponechané niektoré právomoci ministra a ministerstva, avšak ich rozsah je moderovaný a limitovaný prezidentom Policajného zboru, ktorý má vďaka návrhu zákona

5

o mnoho väčší rozsah kompetencií. Na rozdiel od súčasného stavu, v ktorom je prezident Policajného zboru vo výrazne slabšej a podradenej situácii, sa tak vytvára nový moderný a rovnovážny systém policajnej správy.

Okrem uvedených podstatných zmien, obsahujú tieto body návrhu zákona aj formalistické legislatívno-technické úpravy, ktoré korigujú správne používanie legislatívnych skratiek v texte zákona, osobitne v poznámke pod čiarou.

K bodu 16

V deviatej hlave zákona, v rámci spoločných, prechodných a záverečných ustanovení, je vložený nový paragraf (§ 82b), ktorý predstavuje prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. augusta 2015.

V zmysle tohto ustanovenia sa nové pravidlá menovania do funkcie prezidenta Policajného zboru vzťahujú až na nového prezidenta Policajného zboru, ktorého minister navrhne vláde na vymenovanie do 30. novembra 2015 a vláda vymenuje do 31. decembra 2015.

Zároveň sa upravujú ustanovenia, ktoré súvisia a delimitáciou personálu, majetku a financií z ministerstva na Policajný zbor vo veciach, ktoré súvisia so zabezpečením výkonu kompetencií vo vzťahu k Policajnému zboru. Jedinou výnimkou vo veciach majetku a financií sú tie zdroje, ktoré upravuje § 39c zákona, kde sa naďalej ponecháva právomoc ministra (ministerstva).

Aby sa voľba nového prezidenta Policajného zboru uskutočnila v súlade s navrhovaným zákonom je potrebné, aby bol štatút komisie vypracovaný a schválený v dostatočnom časovom predstihu pred prvou voľbou prezidenta Policajného zboru. Z uvedeného dôvodu sa navrhuje jeho schválenie ministerstvom do 31. augusta 2015.

Čl. II

K bodom 1, 2 a 6

Druhý článok návrhu zákona predstavuje pokračovanie implementácie princípu nezávislosti polície do ďalších normatívnych textov, v tomto prípade do zákona č. 73/1998 Z. z.

Základným cieľom týchto úprav je presun väčšiny kompetencií vo veciach štátnej služby príslušníkov Policajného zboru z ministra priamo na prezidenta Policajného zboru.

Z legislatívneho hľadiska je takáto zmena umožnená zmenou definície „služobného úradu“ a rozšírením pojmu „minister“ v základných ustanoveniach zákona č. 73/1998 Z.z. V prvom prípade sa v legálnej definícii služobného úradu nahrádza „ministerstvo“ novým pojmom „organizačná zložka Policajného zboru“. V druhom prípade sa legálna definícia pojmu ministra rozširuje aj o „prezidenta Policajného zboru“.

Načrtnuté zmeny a doplnenia v oboch legálnych definíciách majú priamy dopad na aplikáciu všetkých ustanovení zákona č. 73/1998 Z.z., v ktorých sa predmetné pojmy nachádzajú. V praxi to znamená, že regulácia štátnej služby príslušníkov Policajného zboru prechádza do rúk samotného Policajného zboru, pričom vzťah medzi ministrom a príslušníkmi Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu a príslušníkmi Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky ostáva zachovaný v súčasnej podobe.

Taktiež zostávajú v plnej miere zachované právomoci ministerstva v oblasti vydávania všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorými môže upraviť napríklad podrobnosti o zaraďovaní policajtov do zálohy (§ 45) alebo aj detaily o služobnej pohotovosti (§ 69 ods.3).

6

Služobný úrad ako organizačná zložka Policajného zboru zriadená organizačným poriadkom a prezident Policajného zboru ako vedúci služobného úradu budú v dôsledku navrhovaných zmien zodpovední za široké spektrum právnych vzťahov týkajúcich sa druhu, vzniku a zmeny štátnej služby; služobnej disciplíny a disciplinárnej právomoci; času služby, dovolenky a času odpočinku; platových náležitostí, bezpečnosti a ochrany zdravia pri výkone štátnej služby; starostlivosti o policajtov (napr. príspevok na bývanie či získavanie, zvyšovanie a prehlbovanie kvalifikácie) ale aj skončenia služobného pomeru.

V tejto súvislosti sa predpokladá zriadenie služobného úradu v rámci Policajného zboru a delimitácia personálu, majetku aj financií z ministerstva na Policajný zbor. Z tohto dôvodu bolo potrebné upraviť aj osobitné ustanovenie týkajúce sa takejto delimitácie.

K bodom 3 až 5

V ďalších bodoch návrhu zákona sú obsiahnuté nevyhnuté legislatívne úpravy, ktoré menia ustanovenia, na ktoré nemala generálna zmena v definíciách základných pojmov vplyv. Jedná sa najmä o také ustanovenia, v ktorých je potrebné preniesť právomoc ministerstva na iný subjekt. Keďže sa zmena v základných definíciách týkala len pojmov minister a služobný úrad, ustanovenia vymedzujúce právomoci ministerstva by ostali v nezmenenej podobe, čím by sa vytvoril neželaná disharmónia medzi kompetenciami prenesenými na prezidenta Policajného zboru.

Zmeny v týchto bodoch smerujú k tomu, aby mohol prezident Policajného zboru vykonávať svoju činnosť aj v oblasti poskytovania špecifickej zdravotnej starostlivosti (§ 145a ods. 1) alebo v oblasti preventívnej rehabilitácie (§ 146 ods. 9). Pokiaľ ide o oblasť systemizácie, celkové počty policajtov (§ 5 ods. 2) sa dohodnú na úrovni rozpočtových kapitol, t.j. ministerstva a Ministerstva financií SR tak, ako je tomu v súčasnosti. Prezident Policajného zboru však bude mať ako vedúci rozpočtovej podkapitoly následne právomoc robiť opatrenia v rámci takto schválenej systemizácie tak, aby bola činnosť Policajného zboru čo najkvalitnejšia a najefektívnejšia.

Okrem uvedených zmien obsahuje návrh zákona ďalšie úpravy smerujúce k precizovaniu terminológie zákona (§ 142 ods. 3), ktorá je potrebná v kontexte zmenených základných pojmov.

Čl. III

K bodu 1

Vzhľadom na zavedenie novej kreačnej právomoci rektora policajnej vysokej školy v zákone č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore sa analogicky zakotvuje nová kompetencia rektora policajnej vysokej školy aj do zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách, keďže policajná vysoká škola sa riadi aj týmto predpisom. Ide vlastne o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. I tohto návrhu zákona.

K bodu 2

Vzhľadom na to, že nová právomoc rektora policajnej vysokej školy bola doplnená z hľadiska systému členenia platného zákona do ustanovenia § 44 ods. 5, doterajšie znenie odseku 5 sa presúva na začiatok odseku 6 tohto ustanovenia, pričom celý nový odsek 6 tak pojednáva o zodpovednosti rektora policajnej vysokej školy vo vzťahu k ministrovi a akademickému senátu policajnej vysokej školy. Ide zároveň o legislatívno-technickú úpravu, ktorá bezprostredne súvisí s čl. III bodom 1 tohto návrhu zákona.

7

Čl. IV

K bodom 1 a 2

V tomto článku návrhu zákona sa analogickým spôsobom k zmenám v zákone č. 73/1998 Z. z. mení aj zákon č. 328/2002 Z. z.

Obsahom tohto článku je len jediné doplnenie, a to konkrétne rozšírenie definície ministra aj o funkciu prezidenta Policajného zboru. Z pohľadu aplikačnej praxe je osobitne dôležité pridržiavať sa jednoduchého pravidla – v právnych vzťahoch, kde na jednej strane vystupuje príslušník Policajného zboru, sa pod pojmom minister bude chápať prezident Policajného zboru a v iných situáciách (napr. pri príslušníkoch Hasičského a záchranného zboru) sa tento pojem interpretuje ako minister vnútra Slovenskej republiky.

Z aplikačného pohľadu je potrebné upozorniť aj na ďalšie podstatné skutočnosti. Stredobodom zákona o sociálnom zabezpečení je pojem útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva. Do tohto pojmu však nebolo potrebné legislatívne zasahovať, keďže je kompatibilný s novým modelom – zákon totižto už v súčasnosti pod pojmom ministerstvo (§ 2 ods. 1) chápe aj Policajný zbor. Z toho vyplýva, že ustanovenia, kde sa používa pojem útvar sociálneho zabezpečenia ministerstva je možné interpretovať ako aj útvar sociálneho zabezpečenia Policajného zboru, ktorý bude musieť byť vytvorený v rámci predpokladaného organizačného poriadku (§ 6 ods. 2 zákona č. 171/1993 Z. z.) Policajného zboru.

Rovnako ako v prípade služobného útvaru sa aj v tomto prípade predpokladá zriadenie útvaru sociálneho zabezpečenia v rámci Policajného zboru a delimitácia personálu, majetku aj financií z ministerstva na Policajný zbor. Z tohto dôvodu bolo potrebné upraviť aj osobitné ustanovenie týkajúce sa takejto delimitácie.

Čl. V

Vzhľadom na legisvakačnú dobu je dátum nadobudnutia účinnosti zákona navrhovaný na 1. augusta 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

8

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

9

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona by nemal mať negatívny vplyv ani na rozpočet verejnej správy, pokiaľ delimitáciou dôjde k presunu majetku, finančných prostriedkov a personálu, ktorý je potrebný na výkon delimitovaných činností, osobitne na plnenie úloh služobného úradu a útvaru sociálneho zabezpečenia, ktoré doteraz zabezpečuje Ministerstvo vnútra SR.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.