1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Otto Brixi a Anton Martvoň.
Cieľom novely zákona je zakotviť do súčasného § 4, ktorý pomenúva povinnosti predávajúceho, novú zákazovú normu, podľa ktorej nesmú výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci upraviť výrobok tak, že v dôsledku jeho používania, plynutím času alebo iným vonkajším zásahom dôjde mimo obvyklého opotrebenia k cielenému zníženiu kvality, použiteľnosti alebo skráteniu životnosti výrobku. V tejto súvislosti sa rovnako zakazuje výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi a predávajúcemu do výrobku vložiť súčasť, ktorá povedie alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť.
Súčasné znenie zákona nepamätá na situácie, keď niektorý účastník výrobného procesu, resp. procesu dodania a predaja výrobku cielene výrobok alebo jeho súčasti pozmení alebo upraví tak, že tieto úpravy povedú k zníženiu životnosti, resp. vadnosti výrobku.
Týmto návrhom chceme postihnúť praktiky evidované aktuálne v niektorých členských štátoch Európskej únie a založené na zakomponovaní tzv. kazítok do výrobkov, ktoré majú spôsobiť, že výrobok po istom čase alebo inom zásahu (napríklad softvérovom) statí vlastnosti a stane sa vadným spravidla v čase krátko po uplynutí záručnej doby. Z obavy pred takýmto úmyselným cieleným konaním navrhujú predkladatelia teraz, aby bolo možné za takéto konanie sankcionovať výrobcu, dovozcu, dodávateľa a predávajúceho na administratívnej báze.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na štátny rozpočet, na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, ani negatívne vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
2
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Otto Brixi a Anton Martvoň
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v článkoch 114 (aproximácia práva) a 169 (ochrana spotrebiteľa) Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie
-
c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a) na základe predloženej novely zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov nevyplývajú pre Slovenskú republiku žiadne záväzky vo vzťahu k Európskym spoločenstvám a Európskej únií.
5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie
- úplný, ak vezmeme do úvahy ustanovenia primárneho práva EÚ.
3
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
bezpredmetné
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu hospodárstva SR a toto s potrebou úpravy problematiky, ktorá je predmetom úpravy súhlasí.
4
B. Osobitná časť
K Čl. I
Zavádza sa v poradí ďalšia povinnosť predávajúceho, vyjadrená v podobe zákazovej normy, podľa ktorej nesmú výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci výrobok ani jeho súčasť upraviť tak, že v dôsledku jeho používania, plynutím času alebo iným vonkajším zásahom dôjde mimo obvyklého opotrebenia k cielenému zníženiu kvality, použiteľnosti alebo skráteniu životnosti výrobku. V tomto prípade návrh pamätá na zásahy tak fyzického charakteru, ako aj zásahy tzv. softvérového charakteru, ktoré nie je možné vylúčiť v súvislosti s používaním napríklad mobilných telefónov, počítačov a prípadne aj iných produktov technického rázu. Ide o vymedzenie normy na základe znakov, ktoré sa budú vo vzťahu k výrobku vymykať obvyklému používania a čo do následkov obvyklému opotrebeniu. Zásah je pritom charakterizovaný cielenosťou a znížením kvality, použiteľnosti a životnosti výrobku.
Vo vzťahu k výrobcovi, dovozcovi, dodávateľovi a predávajúcemu sa rovnako zavádza zákaz do výrobku vložiť súčasť, ktorá povedie alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik vady výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť. Ide v pravom zmysle slova o tzv. kazítka predstavujúce technické súčasti veci (výrobku) zamerané na cielené zníženie ich životnosti a času bezvadného užívania.
Konštruovanie noriem sa završuje zákazom výrobok pozmenený alebo obsahujúci súčasti vedúce k „pokazeniu“ veci predávať, pričom táto povinnosť sa analogicky ako v prípade § 4 ods. 9 zákona vzťahuje primerane aj na výrobcu, dodávateľa a dovozcu, pričom jej porušenie sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti podľa predpisov o živnostenskom podnikaní.
K Čl. II
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. septembra 2015.