DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Hlavným účelom predloženého návrhu zákona je zmena volebného systému do národnej rady, prostredníctvom ktorej sa umožní kandidovať za poslanca do národnej rady aj nezávislým kandidátom a súčasne si voliči budú môcť jednou voľbou zvoliť poslancov z rôznych politických strán, prípadne nezávislých kandidátov a teda nebudú nútení si vyberať kandidátnu listinu alebo kandidátov len z jednej politickej strany. Návrh zákona tak reaguje na dlhodobú požiadavku občianskej spoločnosti o oslabenie vplyvu politických strán na riadenie štátu a spoločnosti.

Podľa návrhu zákona budú môcť kandidátov na poslancov národnej rady navrhovať politické strany a ich koalície. Súčasne sa budú môcť o poslanecký mandát uchádzať aj občania v pozícií nezávislých kandidátov, ktorých kandidatúru podporí petíciou aspoň 10 000 občanov. Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) bude zodpovedné za zostavenie celkového zoznamu nezávislých kandidátov. Nezávislí kandidáti na samostatnej kandidátnej listine budú zoradení v abecednom poradí a občania si budú môcť vybrať desať ľubovoľných kandidátov z najviac desiatich kandidátnych listín. V praxi teda každý volič si bude môcť jedným hlasovaním vybrať najviac desať svojich kandidátov z rôznych politických strán a koalícií, ako aj z nezávislých osobností.

Za poslanca národnej rady budú zvolení tí kandidáti, ktorí získajú najviac preferenčných hlasov na jednotlivých kandidátnych listinách, či už za politické strany alebo za nezávislé osobnosti, to znamená, že poradie jednotlivých kandidátov určia občania a za 150 poslancov národnej rady budú zvolené osobnosti naprieč politickým spektrom s najvyšším počtom preferenčných hlasov. V prípade, ak by mali viacerí kandidáti rovnaký počet hlasov a nebolo by možné presne určiť 150 poslancov, poradie by sa určilo žrebom, čo už dnes platí v prípade volieb do Európskeho parlamentu.

Návrhom zákona sa zároveň mení aj financovanie politických strán a zavádza nový princíp, podľa ktorého sa zrovnoprávni systém financovania politických strán so zvolenými nezávislými kandidátmi a princíp prideľovania prostriedkov bude naviazaný na získaný mandát poslanca národnej rady a nie na počet percent pridelených určitej strane. Návrh zákona novelizuje niektoré platné právne normy, najmä nové volebné zákony.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 1

V princípe sú pravidlá hospodárenia nezávislého poslanca a financovanie jeho činnosti porovnateľné a takmer identické s pravidlami, ktoré sa vzťahujú na politické strany a hnutia v zmysle zákona č. 85/2005 Z. z. o politických stranách a politických hnutiach v znení neskorších predpisov.

V § 1 sa ustanovuje predmet úpravy návrhu zákona, ktorým je hospodárenie nezávislého poslanca národnej rady, financovanie jeho činnosti, rovnako aj okruh práv a povinností, ktoré súvisia s hospodárením a financovaním jeho činnosti. Súčasne sa zavádza sa legislatívna skratka „nezávislý poslanec“.

K § 2

Určuje sa, že nezávislým poslancom môže byť len občan Slovenskej republiky, ktorý bol vo voľbách do národnej rady zvolený za poslanca národnej rady ako nezávislý kandidát.

K § 3

Je základným ustanovením o hospodárení nezávislého poslanca a financovaní jeho činnosti. Podľa odseku 1 nezávislý poslanec bude zodpovedať za všetky svoje vzniknuté záväzky súvisiace s výkonom svojho poslaneckého mandátu vo výške príjmov na jeho činnosť, ktoré sú presne špecifikované v § 8. Súčasne sa zavádza pravidlo, že nezávislý poslanec je povinný účtovať príspevky zo štátneho rozpočtu v sústave podvojného účtovníctva, vzhľadom na skutočnosť, že hospodárenie nezávislého poslanca musí byť transparentné a preto sa zvýrazňuje táto povinnosť.

K § 4

Nezávislý poslanec je povinný viesť osobitnú evidenciu nákladov na účely volieb do národnej rady. V záujme transparentnosti výdavkov na voľby sa ustanovuje nezávislému poslancovi povinnosť vyhotovovať predbežnú správu a záverečnú správu, pričom je v odseku 5 ustanovené, čo tieto správy musia obsahovať. Nesplnenie povinností má za následok uplatnenie sankčných ustanovení zákona. Rovnako sa určujú presné lehoty, v ktorých ma nezávislý poslanec povinnosť viesť túto evidenciu.

K § 5

Ustanovuje sa evidencia príjmov nezávislého poslanca, a to ako osobitná evidencia príjmov z pôžičiek a úverov vrátane dátumu prijatia pôžičky alebo úveru, výšky pôžičky alebo úveru a dohodnutého termínu splatenia. Ďalej sa ustanovuje nezávislému poslancovi povinnosť viesť osobitnú evidenciu darov a iných bezodplatných plnení, pričom nezávislý poslanec je povinný každoročne do 31. marca zverejniť na svojom webovom sídle alebo v dennej tlači zoznam osôb, ktoré prispeli na jeho činnosť v predchádzajúcom kalendárnom roku sumou vyššou, ako je minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou platná v čase prijatia príspevku alebo darom, alebo iným bezodplatným plnením, ktorých hodnota je vyššia ako minimálna mzda pre zamestnanca odmeňovaného mesačnou mzdou platná v čase prijatia daru alebo bezodplatného plnenia.

K § 6

Nezávislý poslanec môže prijať dary a iné bezodplatné plnenia. Ak ich hodnota presahuje 200 eur, môže ich prijať len na základe písomnej zmluvy. Darovacia zmluva však musí byť písomná vždy, ak ide o prevod nehnuteľnosti (povinnosť ustanovená Občianskym zákonníkom a katastrálnym zákonom).

V odseku 2 sú ustanovené náležitosti darovacej zmluvy. Obdobné náležitosti musí mať aj zmluva o inom bezodplatnom plnení.

V odseku 3 sa vymedzuje pojem „iné bezodplatné plnenie“ a pojem „cena obvyklá“.

Nezávislému poslancovi sa zákonom prikazuje zoznam darcov zverejňovať na svojom webovom sídle štvrťročne, najneskôr do 30 dní po ukončení kalendárneho štvrťroka. Aby sa predišlo špekulatívnym darovaniam, v odseku 6 sa ustanovuje, že nezávislý poslanec je povinný preukázať, že hodnota zaúčtovaná v účtovníctve o prijatí iného bezodplatného plnenia je porovnateľná s obvyklou cenou.

V odsekoch 7 a 8 je presne špecifikovaný rozsah údajov, ktoré má evidencia darov a iných bezodplatných plnení nezávislého poslanca obsahovať.

K § 7

Dary a iné bezodplatné plnenia nemôže nezávislý poslanec prijať od právnických osôb a fyzických osôb uvedených v písmenách a) až h). Peňažný dar je možné prijať len formou bezhotovostnej platobnej operácie. Dary a iné bezodplatné plnenia prijaté nezávislým poslancom v rozpore s týmto zákonom sú bezdôvodným obohatením podľa § 451 až 459 Občianskeho zákonníka a nezávislý poslanec je povinný ho vydať tomu, kto ho poskytol alebo štátu, ak subjekt, ktorý ho poskytol, nemožno identifikovať.

K § 8

Nezávislému poslancovi sa poskytujú zo štátneho rozpočtu príspevky za hlasy získané vo voľbách do národnej rady, príspevky na činnosť a príspevky na mandát.

K § 9

Príspevok za hlasy sa poskytuje nezávislému poslancovi tak, že sa uhradí za každý hlas odovzdaný vo voľbách do národnej rady konkrétnemu nezávislému poslancovi zo štátneho rozpočtu Slovenskej republiky príspevok vo výške 1 % z priemernej mesačnej nominálnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zverejnenej úradom za kalendárny rok, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa konajú voľby do národnej rady.

Príspevok za hlasy vyplatí Ministerstvo financií Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo financií“) v lehotách ustanovených v odseku 2, ak si nezávislý poslanec splní ustanovené povinnosti.

Nezávislému poslancovi, ktorý vôbec nepredložil predbežnú správu, záverečnú správu alebo výročnú správu a túto povinnosť mal podľa § 14 ods. 1 (§ 5 a § 13), sa príspevok za hlasy nevyplatí.

K § 10

Príspevok na činnosť patrí tomu nezávislému poslancovi, ktorému vznikol nárok na príspevok za hlasy. Zákon ustanovuje podmienky, postup vyplácania príspevku na činnosť a časové ohraničenie (konanie nových volieb).

Príspevok na činnosť nezávislého poslanca sa rovná celkovej sume príspevku za hlasy, ktorá sa rozdelí na 48 podielov (štvorročné volebné obdobie), ktoré sa budú vyplácať v termínoch ustanovených v odseku 3.

Ustanovujú sa tiež prípady porušenia zákona, ktoré majú za následok, že príspevok na činnosť sa nezávislému poslancovi nevyplatí.

K § 11

Príspevok na mandát sa vypláca po celé volebné obdobie nezávislému poslancovi, a to v sume tridsaťnásobku priemernej nominálnej mesačnej mzdy v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok, ktorý predchádza roku konania volieb do národnej rady. Príspevok na mandát sa vypláca každoročne do konca júla, ak nenastane prípad uvedený v odsekoch 3, 6 a 7 (t.j. zánik nároku na celý príspevok alebo jeho alikvotnú časť).

K § 12

Príspevky, ktoré nezávislý poslanec dostáva zo štátneho rozpočtu, sú určené na jeho činnosť spojenú s výkonom poslaneckého mandátu, a preto nemôžu byť použité na iné účely, ktoré sú uvedené v písmenách a) až f).

K § 13

Nezávislý poslanec je povinný vyhotoviť výročnú správu za predchádzajúci rok, ktorá musí obsahovať doklady, údaje a informácie ustanovené v odseku 2.

Výročná správa musí byť overená audítorom a predložená národnej rady v listinnej a elektronickej podobe najneskôr do 30. apríla, resp. v náhradnom termíne (odsek 5).

Výročné správy zverejňuje Kancelária Národnej rady Slovenskej republiky na svojom webovom sídle. Výročnú správu, ktorá obsahuje všetky náležitosti, zašle národná rada ministerstvu financií.

Nepredloženie výročnej správy je dôvodom na nevyplatenie príspevkov zo štátneho rozpočtu.

K § 14

Ministerstvo financií podľa odseku 1 ukladá pokuty

-v sume do 3319 eur (za nepredloženie predbežnej správy, záverečnej správy alebo výročnej správy alebo neodstránenie zistených nedostatkov v týchto správach v určených lehotách),

-v sume dvojnásobku príjmu z daru alebo iného bezodplatného plnenia, ak ich nezávislý poslanec prijal v rozpore s týmto zákonom (bezdôvodné obohatenie).

Pokuty sa ukladajú v správnom konaní a sú príjmom štátneho rozpočtu.

K § 15

Splnenie podmienok pre poskytovanie príspevku nezávislým poslancov zo štátneho rozpočtu a ich použitie budú kontrolovať správy finančnej kontroly. Ich kompetencie sú ustanovené v zákone č. 440/2000 Z. z. o správach finančnej kontroly v znení neskorších predpisov.

K § 16

Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, ak tento zákon neustanovuje inak. Odchýlky sú ustanovené v jednotlivých ustanoveniach tohto zákona.

K Čl. II

K bodu 1

Ministerstvu vnútra sa dopĺňa nová povinnosť, a to viesť osobitnú evidenciu nezávislých kandidátov.

K bodu 2

Hlavnou myšlienkou celého návrhu zákona je zavedenie možnosti kandidovať a súčasne sa stať poslancom národnej rady aj nezávislým osobnostiam bez povinnosti byť súčasťou kandidátky určitej politickej strany alebo koalície politických strán. Aj z tohto dôvodu bolo potrebné zmeniť viaceré ustanovenia zákona č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o voľbách“), a to takým spôsobom, že sa vytvorí komplexný právny predpoklad na to, že nezávislí kandidáti budú môcť kandidovať do národnej rady a po úspešnom zvolení budú môcť vykonávať poslanecký mandát.

V § 50 zákona o voľbách preto bolo potrebné vytvoriť nový inštitút „kandidátnej listiny“, podľa ktorej kandidátov na poslancov národnej rady budú môcť navrhovať nielen politické strany. Oproti platnému právnemu stavu sa totiž dopĺňa možnosť kandidovať do národnej rady aj pre nezávislých kandidátov prostredníctvom podpisovej listiny. Nezávislý kandidát musí zozbierať aspoň 10 000 podpisov od oprávnených voličov do národnej rady. Tento počet podpisov má na jednej strane umožniť osobnostiam z určitej oblasti, či regiónu uchádzať sa o poslanecký mandát aj bez podpory politickej strany. Na druhej strane, aby nedošlo k znefunkčneniu volebného postupu, počet podporovateľ musí odzrkadľovať určitú mieru verejnej podpory zo strany občanov, ktorí ho následne môžu zvoliť za svojho zástupcu do národnej rady.

Nezávislý kandidát bude povinný zložiť volebnú kauciu vo výške 1000 eur, ktorá sa mu vráti v prípade získania poslaneckého mandátu. Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán (ďalej len „Štátna komisia“) bude zbierať podpisy nezávislých kandidátov, ktorá ich po overení a vyhodnotení splnenia zákonných podmienok bude zasielať ministerstvu vnútra, ktoré vedie kompletnú osobitnú evidenciu nezávislých kandidátov.

K bodom 3 až 6

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením možnosti kandidovať do národnej rady aj nezávislým kandidátom.

K bodu 7

Súčasný právny stav registrovania kandidátnych listín sa dopĺňa aj o ustanovenia o registrácii kandidátnej listiny nezávislého poslanca, podľa ktorého má Štátna komisia povinnosť po registrácii týchto kandidátnych listín v zákonom stanovenej lehote ich zaslať ministerstvu vnútra.

K bodom 8 a 9

Legislatívno-technická úprava súvisiaca so zavedením možnosti kandidovať do národnej rady aj nezávislým kandidátom, s registráciou a číslovaním ich kandidátnych listín.

K bodu 10

Navrhuje sa nové znenie § 55 týkajúce sa pravidiel vytvárania hlasovacieho lístka, a to v nadväznosti na čiastočnú zmenu volebného systému. Podľa návrhu zákona sa bude zostavovať jeden hlasovací lístok spoločný pre všetkých nezávislých kandidátov, pričom jednotliví kandidáti budú uvedení v abecednom poradí podľa priezviska. Podmienky vytvárania hlasovacích lístkov politických strán a koalícii sa oproti súčasnému právnemu stavu nemenia. Hlasovacie lístky politických strán, koalícií a nezávislých kandidátov bude overovať Štátna komisia, pričom každý hlasovací lístok bude

opatrený jej odtlačkom a bude slúžiť ako podklad na tlač hlasovacích lístkov pre voličov. Distribúciu týchto hlasovacích lístkov bude zabezpečovať ministerstvo vnútra.

Na hlasovacom lístku sa budú uvádzať zákonom stanovené údaje o kandidátoch, pričom na hlasovacích lístkoch politických strán a ich koalícií sa bude môcť uvádzať grafický znak politickej strany a hlasovací lístok nezávislých kandidátov bude mať označenie ako hlasovací lístok nezávislých kandidátov.

Tlač a distribúciu hlasovacích lístkov bude v zákonom stanovenej lehote zabezpečovať ministerstvo vnútra, okresné úrady a obce. Návrh zákona súčasne rieši aj späťvzatie kandidatúry politickej strany, koalície politických strán alebo nezávislého kandidáta, a to tak, že pokiaľ by došlo k takejto situácií po zaregistrovaní ich kandidátnej listiny pred tlačou hlasovacích lístkov, vytlačia sa bez ich údajov a pokiaľ už došlo k tlači hlasovacích lístkov, vo volebnej miestnosti bude oznam o ich vyškrtnutí z hlasovacieho lístka.

K bodom 11 až 15

Navrhuje sa, aby si každý volič mohol vybrať najviac desať kandidátov z najviac desiatich hlasovacích lístkov a to naprieč politickými stranami, koalíciami a súčasne aj nezávislými kandidátmi.

Takouto právnou úpravou sa umožní občanom rozhodovať sa nezávisle a nielen podľa rozhodnutia jednej politickej strany. Často sa stáva, že občania by si vedeli vybrať viacerých kandidátov, avšak títo sa nachádzajú na kandidátkach rôznych politických strán.

Oproti súčasnému stavu by sa tak počet preferenčných hlasov zvýšil zo 4 na 10.

K bodu 16

Navrhuje sa postup pre sčítavanie hlasov v okrskovej volebnej komisii a následné posudzovanie platnosti hlasovacích lístkov. V prípade, ak by bolo v jedenej obálke určenej pre hlasovacie lístky viac hlasovacích lístkov ako desať, prípadne hlasovacie lístky by boli na nepredpísanom tlačive alebo by volič označil viac ako desiatich kandidátov, hlasovací lístok by bol neplatný.

K bodom 17 až 22 a 25

Legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením možnosti kandidovať do národnej rady aj nezávislým kandidátom.

K bodom 23 a 24

Štátna komisia po ukončení sčítavania hlasov zisťuje počet platných hlasov pre politické strany, koalície a nezávislých kandidátov, pričom za poslanca národnej rady je zvolený ten kandidát, ktorý získal z celkového počtu platných odovzdaných hlasov najviac hlasov. V prípade rovnosti hlasov sa poradie kandidátov určí žrebom a kandidáti, ktorí získali v poradí najviac hlasov sa stávajú náhradníkmi, a to podľa ústavnej úpravy, že národnú radu tvorí 150 poslancov.

K bodu 26

Navrhuje sa, aby systém poskytovania príspevkov zo štátneho rozpočtu pre politické strany a koalície politických strán bol založený na rovnakej zásade ako odmeňovanie nezávislých kandidátov, ktorí boli zvolení za poslancov národnej rady.

K bodu 27

Systém nastupovania náhradníkov na uvoľnený poslanecký mandát sa bude určovať podľa najvyššieho počtu odovzdaných preferenčných hlasov pre kandidáta za jednotlivé politické strany a koalície a pre kandidátov uvedených na kandidátnej listine nezávislých kandidátov. Teda poradie na kandidátnej listine nebude mať žiaden vplyv pri nastupovaní náhradníkov, ale počet prednostných hlasov pre jednotlivých kandidátov.

K Čl. III

Legislatívno-technické úpravy súvisiace s konaním o registrácií kandidátnych listín do národnej rady a možnosti tieto kandidátne listiny podávať aj nezávislým kandidátom.

K Čl. IV

Návrhom zákona sa zavádza nový systém financovania politických strán a koalícií politických strán, kde podľa návrhu bude príspevok zo štátneho rozpočtu patriť tým stranám, ktoré získajú poslanecký mandát a nie podľa počtu percent pridelených politickej strane alebo koalícií. Spôsob výpočtu príspevku ostáva zachovaný podľa súčasného právneho stavu.

K Čl. V

Návrhom zákona sa umožňuje kandidovať do národnej rady aj nezávislým kandidátom. Vzhľadom na túto skutočnosť a v nadväznosti na prijatie novej právnej úpravy týkajúcej sa kontroly vedenia a financovania predvolebnej kampane do národnej rady, je potrebné upraviť aj tieto pravidlá pre nezávislých kandidátov. Podľa návrhu zákona nezávislý kandidát bude môcť na svoju kampaň minúť najviac 250 000 eur, pričom televízni a rozhlasoví vysielatelia budú povinní mu poskytnúť na jeho propagáciu aspoň 5 minút vysielacieho času. Súčasne sa v návrhu zákona upravujú povinnosť evidovania všetkých nákladov pre nezávislých kandidátov rovnako, ako to majú podľa právnej úpravy nezávislí kandidáti pri iných typoch volieb, napríklad, keď kandidujú ako nezávislí kandidáti napr. na primátora mesta.

K Čl. VI

Keďže podľa návrhu zákona sa poslancom národnej rady bude môcť stať aj nezávislý kandidát, je potrebné v návrhu zákona vyriešiť aj niektoré okruhy otázok týkajúce sa fungovania nezávislých poslancov v národnej rade a jej orgánoch, aby sa nevytvoril diskriminačný stav oproti poslancom zvoleným za politické strany alebo koalície.

Podľa návrhu zákona sa bude môcť vytvoriť poslanecký klub nezávislých poslancov, pokiaľ sa na tom dohodne aspoň osem takýchto poslancov, a to bez schválenia národnou radou. Súčasne budú nezávislí poslanci môcť byť zastúpení v osobitných kontrolných výboroch národnej rady, pričom konkrétny zástupca z nezávislých poslancov sa vždy určí žrebom.

K Čl. VII

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu a najbližšie predpokladané konanie volieb do národnej rady v roku 2016 sa stanovuje účinnosť na 1. augusta 2015. Aj vďaka tejto účinnosti budú

môcť kandidovať v najbližšom volebnom období do národnej rady aj nezávislí kandidáti za poslancov národnej rady.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovatelia zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona o hospodárení nezávislých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky a financovaní ich činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Vzhľadom na skutočnosť, že počet poslancov sa nemení, u príspevkov zo štátneho rozpočtu sa mení len ich adresát a nie aj počet týchto adresátov, na základe čoho možno predpokladať, že návrh zákona nebude mať dopad na rozpočet verejnej správy. Zároveň možno predpokladať, že vytvorením možnosti kandidovať vo voľbách aj nezávislým poslancom sa zníži počet menších strán, ktoré sa zúčastňujú volieb do národnej rady, a z tohto dôvodu by nemalo dôjsť k zvýšeniu, resp. zníženiu administratívnej, či organizačnej záťaže štátnych orgánov zapojených do hladkého priebehu volieb.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.