TABUĽKA ZHODY

právneho predpisu s právom Európskej únie

SMERNICA Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie)

1.Návrh zákona č. .../2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len „novela zákona č. 245/2008 Z. z“),

2.Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3.Zákon č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

4.Zákon č. 647/2007 Z. z. o cestovných dokladoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

5.Zákon č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

6.Zákon č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

7.Zákon č. 305/2005 Z. z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8.Zákon č. 245/2008 o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (školský zákon) v znení neskorších predpisov

9.Zákon č. 568/2009 Z. z. o celoživotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 315/2012 Z. z.

10.Zákon č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

11.Zákon č. 552/2003 Z. z. o výkone práce vo verejnom záujme v znení neskorších predpisov

12.Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

13.zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

14.Zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

15.Zákon č. 599/2003 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

16.Zákon č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov

17.Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

18.Zákon č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

19.Zákon č. 238/1998 Z. z. o príspevku na pohreb v znení neskorších predpisov

20.Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

21.Zákon č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

22.Zákon č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

23.Zákon č. 293/2007 z. z. o uznávaní odborných kvalifikácií v znení neskorších predpisov

Článok

(Č, O,V, P)

Text smernice

Spôsob transpo-

zície

(N, O, D, n. a.)

Číslo

Článok

(Č, §, O, V, P)

Text zhody

Zhoda (Ú, Č, R, N)

Poznámky

Č: 1

Účel

Účelom tejto smernice je stanoviť normy pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva byť pod medzinárodnou ochranou, pre jednotné postavenie utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a pre obsah poskytovanej ochrany.

n. a.

Č: 2

P: a

P: b

P: c

P: d

Vymedzenia pojmov

Na účely tejto smernice platia tieto vymedzenia pojmov:

a) "medzinárodná ochrana" znamená postavenie utečenca a doplnkovú ochranu, ako sú vymedzené v písmenách e) a g);

b) "osoba s postavením medzinárodnej ochrany" je osoba, ktorej bolo priznané postavenie utečenca alebo doplnková ochrana, ako sú vymedzené v písmenách e) a g);

c) "Ženevský dohovor" je dohovor týkajúci sa právneho postavenia utečencov uzavretý v Ženeve 28. júla 1951 v znení zmien a doplnení Protokolu z New Yorku z 31. januára 1967;

d) "utečenec" je štátny príslušník tretej krajiny, ktorý kvôli oprávnenej obave pred prenasledovaním z rasových, náboženských dôvodov, dôvodov štátnej príslušnosti, z dôvodu zastávania určitého politického názoru alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine nemôže prijať alebo

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 2

P: a

P: b

P: i

§ 8

Na účely tohto zákona sa rozumie

a) medzinárodnou ochranou udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany,

b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve2) alebo v osobitnom predpise, 3)

2) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).

i) azylantom cudzinec, ktorému Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo") udelilo azyl,

Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

P: e

P: f

P: g

P: h

P: i

P: j

v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu tejto krajiny, alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu z dôvodov, ktoré sú uvedené vyššie, alebo ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť a na ktorú sa neuplatňuje článok 12;

e) "postavenie utečenca" znamená uznanie štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva členským štátom za utečenca;

f) "osoba oprávnená na doplnkovú ochranu" je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá nie je oprávnená ako utečenec, ale vzhľadom ku ktorej boli preukázané podstatné dôvody domnievať sa, že dotknutá osoba by v prípade, keď by bola vrátená do svojej krajiny pôvodu alebo v prípade osoby bez štátneho občianstva do krajiny svojho doterajšieho pobytu, čelila reálnemu riziku utrpenia vážneho bezprávia, ako je definované v článku 15, a na ktorú sa neuplatňuje článok 17 ods. 1 a 2 a ktorá nemôže prijať alebo v dôsledku takéhoto rizika odmieta ochranu tejto krajiny;

g) "doplnková ochrana" znamená uznanie štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva členským štátom za osobu oprávnenú na doplnkovú ochranu;

h) "žiadosť o medzinárodnú ochranu" znamená požiadavku predloženú štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátneho občianstva o ochranu od členského štátu, o ktorých sa predpokladá, že požadujú postavenie utečenca alebo doplnkovú ochranu, a ktorí výslovne nepožadujú iný druh ochrany mimo rozsahu tejto smernice, o ktorú možno požiadať osobitne;

i) "žiadateľ" je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá podala žiadosť o medzinárodnú ochranu, vo veci ktorej zatiaľ nebolo prijaté konečné rozhodnutie;

j) "rodinní príslušníci" sú, pokiaľ už rodina existovala v krajine pôvodu, títo rodinní príslušníci osoby s postavením medzinárodnej ochrany, ktorí sú prítomní v tom istom členskom štáte, pokiaľ ide o žiadosť o medzinárodnú ochranu:

- manželský partner osoby s postavením medzinárodnej ochrany alebo jej nezosobášený partner v stabilnom vzťahu tam, kde právo alebo vnútroštátne postupy

P: a

§ 2

P: b

§ 13a

§ 2

P: c

P: f

§ 2

P: h

§ 10

O: 1

žiadateľovi o udelenie azylu, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

Na účely tohto zákona sa rozumie

b) azylom ochrana cudzinca pred prenasledovaním z dôvodov uvedených v medzinárodnej zmluve2) alebo v osobitnom predpise, 3)

2) Dohovor o právnom postavení utečencov (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 319/1996 Z. z.).

3) Čl. 53 Ústavy Slovenskej republiky.

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi o udelenie azylu, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Na účely tohto zákona sa rozumie

c) doplnkovou ochranou ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu,

f) vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,

Na účely tohto zákona sa rozumie

h) žiadateľom o udelenie azylu cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru4) (ďalej len "policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon,

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a)

P: k

P: l

P: m

P: n

dotknutého členského štátu zaobchádzajú s nezosobášenými dvojicami spôsobom porovnateľným so zosobášenými dvojicami podľa svojho práva týkajúceho sa štátnych príslušníkov tretej krajiny,

- maloleté deti dvojíc uvedených v prvej zarážke alebo osoby s postavením medzinárodnej ochrany pod podmienkou, že sú nezosobášené, a bez ohľadu na to, či sa narodili v manželskom zväzku alebo mimo neho, alebo boli adoptované, ako je vymedzené podľa vnútroštátneho práva,

- otec, matka alebo iný dospelý, ktorý je zodpovedný za osobu s postavením medzinárodnej ochrany zo zákona alebo podľa vnútroštátnych postupov dotknutého členského štátu, ak je táto osoba maloletá a nezosobášená;

k) "maloletý" je osoba mladšia ako 18 rokov, ktorá je štátnym príslušníkom tretej krajiny, alebo osoba bez štátnej príslušnosti;

l) "maloletý bez sprievodu" je maloletý, ktorý prichádza na územie členského štátu bez sprievodu dospelého zodpovedného za neho zo zákona alebo podľa vnútroštátnych postupov dotknutého členského štátu a pokým nie je skutočne prevzatý do starostlivosti takejto osoby; je to aj maloletý, ktorý zostal bez sprievodu po tom, ako vstúpil na územie členských štátov;

m) "povolenie na pobyt" je akékoľvek povolenie alebo oprávnenie vydané orgánmi členského štátu vo forme ustanovenej podľa práva štátu umožňujúce štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva pobyt na jeho území;

n) "krajina pôvodu" je krajina alebo krajiny štátnej príslušnosti alebo pre osoby bez štátneho občianstva krajina posledného pobytu.

O: 2

O: 3

O: 4

§ 13b

O: 1

O: 2

O: 3

§ 24

O: 1

§ 27a

O: 1

§ 2

P: k

do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

(2) Žiadatelia o udelenie azylu uvedení v odseku 1 sa počas konania o udelenie azylu musia zdržiavať na území Slovenskej republiky a nesmú mať na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt podľa osobitného zákona6a).

(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď cudzinec odišiel z krajiny pôvodu a tento cudzinec so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, vopred písomne súhlasí.

(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt;

to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)

Na účely tohto zákona sa rozumie

k) krajinou pôvodu štát alebo štáty, ktorých je cudzinec

štátnym občanom, alebo v prípade osoby bez štátnej príslušnosti štát jej posledného bydliska,

Č: 3

Výhodnejšie normy

Členské štáty môžu zaviesť alebo zachovávať výhodnejšie normy pre určovanie, kto je oprávnený ako utečenec alebo ako osoba oprávnená na doplnkovú ochranu, a pre určenie obsahu medzinárodnej ochrany, pokiaľ sú tieto normy zlučiteľné s touto smernicou.

Č: 4

O: 1

Posudzovanie skutočností a okolností

1. Členské štáty môžu považovať za povinnosť žiadateľa predložiť čo najskôr všetky náležitosti potrebné na zdôvodnenie žiadosti o medzinárodnú ochranu. V spolupráci so žiadateľom je povinnosťou členského štátu posúdiť príslušné náležitosti žiadosti.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 4

O: 1

§ 6

O: 3

(1) Poverený zamestnanec ministerstva vykoná po podaní vyhlásenia so žiadateľom o udelenie azylu vstupný pohovor. Žiadateľ o udelenie azylu je povinný počas vstupného pohovoru poskytnúť pravdivo a úplne všetky požadované údaje potrebné na rozhodnutie o žiadosti o udelenie azylu; ustanovenie § 6 ods. 2, 4 až 6 sa použije rovnako. Poskytnuté údaje sa zaznamenajú na úradnom tlačive (ďalej len "dotazník"). Vzor dotazníka je uvedený v prílohe č. 2.

(3) Žiadateľ o udelenie azylu je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.

Č: 4

O: 2

2. Náležitosti uvedené v odseku 1 pozostávajú z vyhlásení žiadateľa a celej dokumentácie, ktorá je k dispozícii žiadateľovi, ktoré sa týkajú veku žiadateľa a základných informácií vrátane tých, ktoré sa týkajú príslušných príbuzných, totožnosti, štátnej príslušnosti (štátnych príslušností), krajiny (krajín) a miesta (miest) predchádzajúceho pobytu, predchádzajúcich žiadostí o azyl, cestovných trás, cestovných dokladov a dôvodov pre požadovanie medzinárodnej ochrany.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 4

O: 1

§ 6

O: 1

§ 6

O: 3

(1) Poverený zamestnanec ministerstva vykoná pohovor so žiadateľom o udelenie azylu; ak je to potrebné, pohovor možno opakovať. Pohovor nie je potrebné vykonať, ak je možné vydať rozhodnutie na základe vstupného pohovoru podľa § 4 ods. 1.

(3) Žiadateľ o udelenie azylu je povinný uviesť pravdivo a úplne všetky skutočnosti súvisiace s jeho žiadosťou o udelenie azylu.

Č: 4

O: 3

P: a

P: b

3. Posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu sa má vykonať na individuálnom základe a zahŕňa zohľadnenie:

a) všetkých príslušných skutočností, pokiaľ sa týkajú krajiny pôvodu v čase prijatia rozhodnutia o žiadosti, vrátane zákonov a nariadení krajiny pôvodu a spôsobu, ktorým sú uplatňované;

b) príslušných vyhlásení a dokumentácie predloženej žiadateľom vrátane informácií o tom, či žiadateľ bol alebo môže byť predmetom prenasledovania alebo vážneho

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 1

P: a

P: b

(1) Ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom

a) všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa o udelenie azylu v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,

b) vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom o udelenie azylu vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,

P: c

P: d

P: e

bezprávia;

c) individuálneho postavenia a osobných okolností žiadateľa vrátane takých faktorov ako pôvod, pohlavie a vek, s cieľom posúdenia, či by na základe osobných okolností žiadateľa činy, ktorým bol alebo mohol byť žiadateľ vystavený, predstavovali prenasledovanie alebo vážne bezprávie;

d) či činnosti žiadateľa od opustenia krajiny pôvodu boli vykonávané s výlučným alebo hlavným cieľom vytvorenia potrebných podmienok pre požadovanie medzinárodnej ochrany tak, aby sa posúdilo, či by uvedené činnosti spôsobili, že žiadateľ bude vystavený prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v prípade návratu do tejto krajiny;

e) či sa mohlo odôvodnene očakávať, že žiadateľ prijme ochranu inej krajiny, kde by mohol získať štátne občianstvo.

P: c

P: d

P: e

c) postavenie a osobné pomery žiadateľa o udelenie azylu vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,

d) či žiadateľ o udelenie azylu po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,

e) či by bolo možné od žiadateľa o udelenie azylu odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

Č: 4

O: 4

4. Skutočnosť, že žiadateľ už bol predmetom prenasledovania alebo vážneho bezprávia alebo priamych hrozieb takéhoto prenasledovania alebo takéhoto bezprávia, je vážnou známkou oprávnenej obavy žiadateľa z prenasledovania alebo reálneho rizika utrpenia vážneho bezprávia, pokiaľ neexistujú primerané dôvody domnievať sa, že takéto prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa nebudú opakovať.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 2

(2) Skutočnosť, že žiadateľ o udelenie azylu už bol prenasledovaný alebo utrpel vážne bezprávie alebo bol vystavený priamym hrozbám prenasledovania alebo vážneho bezprávia, je dôležitým znakom opodstatnenosti obavy žiadateľa z prenasledovania alebo hrozby vážneho bezprávia, ak nie sú závažné dôvody domnievať sa, že prenasledovanie alebo vážne bezprávie sa už nebude opakovať.

Č: 4

O: 5

P: a

P: b

P: c

P: d

P: e

5. V prípade, že členské štáty uplatňujú zásadu, podľa ktorej je povinnosťou žiadateľa zdôvodniť žiadosť o medzinárodnú ochranu, a v prípade, že aspekty vyhlásení žiadateľa nie sú podložené listinným alebo iným dôkazom, tieto aspekty si nevyžadujú potvrdenie, ak sú splnené tieto podmienky:

a) žiadateľ skutočne vynaložil snahu zdôvodniť svoju žiadosť;

b) boli predložené príslušné náležitosti, ktoré sú k dispozícii žiadateľovi, a bolo poskytnuté uspokojivé vysvetlenie týkajúce sa akéhokoľvek nedostatku iných príslušných náležitostí;

c) vyhlásenia žiadateľa sú uznané za logické a prijateľné a nie sú v rozpore s dostupnými osobitnými a všeobecnými informáciami týkajúcimi sa prípadu žiadateľa;

d) žiadateľ požiadal o medzinárodnú ochranu v najskoršom možnom čase alebo žiadateľ preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, a

e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 3

P: a

P: b

P: c

P: d

(3) Ak žiadateľ o udelenie azylu nepodloží svoje vyhlásenia dôkazmi, ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu na to neprihliadne, ak

a) žiadateľ o udelenie azylu vynaložil skutočné úsilie, aby zdôvodnil svoju žiadosť o udelenie azylu,

b) žiadateľ o udelenie azylu predložil všetky náležitosti, ktoré mal k dispozícii, a podal prijateľné vysvetlenie týkajúce sa iných chýbajúcich náležitostí,

c) vyhlásenia žiadateľa o udelenie azylu sú súvislé a hodnoverné a nie sú v rozpore s dostupnými informáciami týkajúcimi sa jeho prípadu,

d) žiadateľ požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po vstupe na územie Slovenskej republiky alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil, alebo v prípade oprávneného pobytu na

P: e

území Slovenskej republiky požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany bezodkladne po tom, ako sa dozvedel o skutočnostiach odôvodňujúcich medzinárodnú ochranu alebo preukázal primeraný dôvod, prečo tak neurobil a

e) bola preukázaná všeobecná dôveryhodnosť žiadateľa o udelenie azylu.

Č: 5

O: 1

Potreby medzinárodnej ochrany vznikajúce na mieste

1. Opodstatnená obava z prenasledovania alebo reálne riziko vážneho bezprávia môžu byť založené na udalostiach, ktoré sa uskutočnili odvtedy, ako žiadateľ opustil krajinu pôvodu.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 8

P: a

§ 13a

Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi o udelenie azylu, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

Č: 5

O: 2

2. Opodstatnená obava z prenasledovania alebo reálne riziko utrpenia vážneho bezprávia môže vychádzať z činností, ktoré vykonával žiadateľ odvtedy, ako opustil krajinu pôvodu, najmä ak sa preukáže, že dané činnosti predstavujú vyslovenie určitého presvedčenia a zotrvanie na takomto presvedčení alebo orientácii, ktoré žiadateľ prejavoval už v krajine pôvodu.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 8

P: a

§ 13a

Č: 5

O: 3

3. Bez toho, aby bol dotknutý Ženevský dohovor, členské štáty môžu určiť, že žiadateľovi, ktorý podá následnú žiadosť, sa spravidla neudelí postavenie utečenca, ak je riziko prenasledovania založené na okolnostiach, ktoré žiadateľ vytvoril svojím vlastným rozhodnutím od opustenia krajiny pôvodu.

Č: 6

P: a

P: b

Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia

Aktéri prenasledovania alebo vážneho bezprávia zahŕňajú:

a) štát;

b) strany alebo organizácie kontrolujúce štát alebo podstatnú časť územia štátu;

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 2

P: e

P: 1

P: 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

e) pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia

1. štát,

2. politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo

P: c

c) neštátnych aktérov, ak je možné preukázať, že aktéri uvedení v písmenách a) a b) vrátane medzinárodných organizácií, nie sú schopní alebo ochotní poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, ako sa vymedzuje v článku 7.

P: 3

3. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.

Č: 7

O: 1

P: a

P: b

Aktéri ochrany

1. Ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím môže byť poskytovaná iba:

a) štátom alebo

b) stranami alebo organizáciami vrátane medzinárodných organizácií, ktoré kontrolujú štát alebo podstatnú časť územia štátu,

ak sú ochotné a schopné poskytovať ochranu v súlade s odsekom 2.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 7

(7) Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ o udelenie azylu má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

Č: 7

O: 2

2. Ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím musí byť účinná, a nie dočasná. Táto ochrana sa spravidla poskytuje, keď aktéri uvedení v odseku 1 písm. a) a b) prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo utrpeniu vážneho bezprávia, okrem iného fungovaním účinného právneho systému na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, a keď má žiadateľ prístup k takejto ochrane.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 7

Č: 7

O: 3

3. Pri posudzovaní, či medzinárodné organizácie kontrolujú štát alebo podstatnú časť jeho územia a poskytujú ochranu, ako je opísané v odseku 2, členské štáty zohľadňujú akékoľvek pokyny, ktoré môžu byť uvedené v príslušných aktoch Únie.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 7

ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

Č: 8

O: 1

P: a

P: b

Vnútroštátna ochrana

1. Ako súčasť posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu môžu členské štáty určiť, že žiadateľ nepotrebuje medzinárodnú ochranu, ak má žiadateľ v niektorej časti krajiny pôvodu:

a) neopodstatnenú obavu z prenasledovania alebo nie je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo

b) prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, ako sa vymedzuje v článku 7,

a môže bezpečne a legálne odcestovať a získať možnosť prijatia do tejto časti krajiny a je možné reálne očakávať, že sa tam usadí.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13

O: 4

P: d

§ 13c

O: 4

P: b

Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak

d) žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti a na osobné pomery žiadateľa.

Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ

b) nie je vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred vážnym bezprávím, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní reálnej hrozby vážneho bezprávia alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa, alebo

Č: 8

O: 2

2. Pri posudzovaní, či má žiadateľ opodstatnenú obavu z prenasledovania alebo je reálne ohrozený vážnym bezprávím, alebo má prístup k ochrane proti prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu v časti krajiny pôvodu v súlade s odsekom 1, členské štáty zohľadnia v čase prijímania rozhodnutia o žiadosti všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny a osobné okolnosti žiadateľa v súlade s článkom 4. Na tento účel členské štáty zabezpečia, aby sa získali presné a aktuálne údaje z príslušných zdrojov, napríklad od Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov a Európskeho podporného úradu pre azyl.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13

O: 4

P: d

§ 13c

O: 4

P: b

Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak

d) žiadateľ nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania v inej časti krajiny pôvodu alebo má v nej prístup k ochrane pred prenasledovaním, môže bezpečne a oprávnene vycestovať a vstúpiť do tejto časti krajiny pôvodu, pričom sa v nej môže usadiť; pri posudzovaní opodstatnenej obavy z prenasledovania alebo prístupu k ochrane ministerstvo prihliada na všeobecné okolnosti prevládajúce v tejto časti krajiny pôvodu a na osobné pomery žiadateľa.

Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ

Č: 9

O: 1

Činy prenasledovania

1. Aby sa čin považoval za čin prenasledovania v zmysle článku 1 písm. A Ženevského dohovoru, musí:

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 2

P: d

Na účely tohto zákona sa rozumie

d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských

P: a

P: b

a) byť svojou povahou dostatočne vážny alebo opakovaný tak, aby predstavoval vážne porušovanie základných ľudských práv, najmä práv, na ktoré sa nevzťahuje výnimka podľa článku 15 ods. 2 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, alebo

b) byť zoskupením rozličných opatrení vrátane porušovania ľudských práv, ktoré sú dostatočne vážne na

to, aby mali na jednotlivca rovnaký vplyv ako je uvedený v písmene a).

práv3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Č: 9

O: 2

P: a

P: b

P: c

P: d

P: e

P: f

2. Činy prenasledovania, ako sú kvalifikované v odseku 1, môžu okrem iného nadobúdať formu:

a) činov fyzického alebo duševného násilia vrátane činov sexuálneho násilia;

b) zákonných, správnych, policajných a/alebo súdnych opatrení, ktoré sú samotné diskriminačné alebo ktoré sú vykonávané diskriminačným spôsobom;

c) stíhania alebo potrestania, ktoré je neúmerné alebo diskriminačné;

d) odmietnutia súdneho odškodnenia vyplývajúceho z neúmerného alebo diskriminačného potrestania;

e) stíhania alebo potrestania kvôli odmietnutiu vykonania vojenskej služby v čase konfliktu v prípade, že vykonávanie vojenskej služby by zahŕňalo trestné činy alebo akty, na ktoré sa vzťahujú dôvody vylúčenia, ako sú stanovené v článku 12 ods. 2;

f) činy špecifické pre pohlavie alebo činy osobitného charakteru týkajúceho sa detí.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 2

P: d

P: 1

P: 2

P: 3

P: 4

P: 5

P: 6

Na účely tohto zákona sa rozumie

d) prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv3a) alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,

2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,

3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,

4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,

5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,

6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Č: 9

O: 3

3. V súlade s článkom 2 písm. d) musí existovať spojenie medzi dôvodmi uvedenými v článku 10 a činmi prenasledovania, ako sú kvalifikované v odseku 1 tohto článku, alebo stav, keď chýba ochrana proti takýmto činom.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 8

P: a

§ 19a

Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi o udelenie azylu, ktorý

(7) Ministerstvo pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu

O: 7

vychádza z toho, že ochrana pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím je v krajine pôvodu spravidla poskytovaná, keď štát, politické strany alebo politické hnutia alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, prijmú primerané opatrenia na zabránenie prenasledovaniu alebo vážnemu bezpráviu, najmä účinným právnym systémom na odhalenie, stíhanie a potrestanie činov predstavujúcich prenasledovanie alebo vážne bezprávie, pričom táto ochrana je účinná a nie je iba dočasná a žiadateľ o udelenie azylu má prístup k takej ochrane; ak sa ochrana pred prenasledovaním neposkytne z dôvodu uvedeného v § 8 písm. a), považuje sa to za prenasledovanie z tohto dôvodu.

Č: 10

O: 1

P: a

P: b

P: c

P: d

Dôvody prenasledovania

1. Členské štáty zohľadnia pri posudzovaní dôvodov pre prenasledovanie tieto prvky:

a) pojem rasy bude zahŕňať najmä činitele farby, pôvodu alebo príslušnosti ku konkrétnej etnickej skupine;

b) pojem náboženstvo bude zahŕňať najmä zastávanie teistického, neteistického a ateistického presvedčenia, účasť alebo zdržanie sa oficiálnych bohoslužieb v súkromí alebo na verejnosti, sám alebo v spoločnosti iných, iné náboženské úkony alebo prejavy názoru alebo formy osobného alebo spoločného postoja, ktorý je založený na náboženskom presvedčení alebo ktorý je ním nariadený;

c) pojem občianstva sa neobmedzuje na štátne občianstvo alebo jeho neexistenciu, ale zahŕňa predovšetkým príslušnosť k skupine určenej jej kultúrnou, etnickou alebo lingvistickou identitou, spoločným geografickým alebo politickým pôvodom alebo vzťahom s obyvateľstvom iného štátu;

d) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä v prípade, že:

- príslušníci tejto skupiny majú prirodzenú charakteristiku alebo spoločný pôvod, ktorý sa nemôže zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo vieru, ktorá je taká základná pre identitu alebo vedomie, že osoba by nemala byť nútená, aby sa jej zriekla, a

- táto skupina má jednoznačnú identitu v príslušnej krajine, pretože je vnímaná ako odlišná od okolitej spoločnosti.

V závislosti od okolností v krajine pôvodu môže určitá sociálna skupina zahŕňať skupinu vychádzajúcu zo spoločnej charakteristiky sexuálnej orientácie. Sexuálna

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 4

P: a

P: c

P: b

P: e

§ 19a

Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že

a) rasa zahŕňa najmä farbu pleti, pôvod alebo príslušnosť k etnickej skupine,

c) náboženstvo zahŕňa najmä zastávanie teistického, neteistického alebo ateistického presvedčenia, účasť alebo neúčasť na náboženských obradoch, iné náboženské úkony alebo vyjadrenie názorov alebo formu osobného alebo spoločenského správania založeného na náboženskom presvedčení alebo prikázaného náboženským presvedčením,

b) národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť,

e) skupina tvorí určitú sociálnu skupinu najmä vtedy, ak príslušníci skupiny zdieľajú vrodené charakteristické črty alebo spoločný pôvod, ktoré nemožno zmeniť, alebo zdieľajú charakteristiku alebo presvedčenie, ktoré sú tak závažné pre ich identitu alebo svedomie, že daná osoba by nemala byť nútená, aby sa ich zriekla a okolitou spoločnosťou je vnímaná ako odlišná; v závislosti od okolností v krajine pôvodu, určitá sociálna skupina môže predstavovať skupinu založenú na spoločnej charakteristickej črte sexuálnej orientácie, pričom túto orientáciu nemožno chápať tak, že zahŕňa činy považované za trestné podľa osobitného predpisu.7a)

(5) Na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine

P: e

orientácia sa nemôže chápať ako orientácia zahŕňajúca činy považované za trestné v súlade s vnútroštátnym právom členských štátov. Aspektom týkajúcim sa rodu vrátane rodovej identity sa venuje náležitá pozornosť na účely určenia príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny;

e) pojem politického názoru bude zahŕňať najmä zastávanie určitého názoru, filozofie alebo náboženského presvedčenia v záležitosti spojenej s prípadnými aktérmi prenasledovania uvedenými v článku 6 a ich politikami alebo metódami bez ohľadu na to, či tento žiadateľ uplatňoval tento názor, filozofiu alebo náboženské presvedčenie.

O: 5

P: d

alebo zisťovania charakteristík takejto skupiny podľa odseku 4 písm. e) sa prihliada na aspekty týkajúce sa rodu vrátane rodovej identity.

d) politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ o udelenie azylu podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal,

Č: 10

O: 2

2. Pri posudzovaní, či žiadateľ má oprávnenú obavu z prenasledovania, je nepodstatné, či má žiadateľ skutočne takú rasovú, náboženskú, národnú, sociálnu alebo politickú charakteristiku, ktorá spôsobuje prenasledovanie, za predpokladu, že takáto charakteristika je prisudzovaná žiadateľovi aktérom prenasledovania.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19a

O: 6

(6) Pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ o udelenie azylu skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.

Č: 11

O: 1

P: a

P: b

P: c

P: d

P: e

P: f

Zánik

1. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva stratia postavenie utečenca, ak:

a) dobrovoľne znova prijmú ochranu štátu štátneho občianstva alebo

b) po tom, čo stratili štátne občianstvo, znova ho dobrovoľne získajú, alebo

c) nadobudli nové štátne občianstvo a nachádzajú sa pod ochranou štátu, od ktorého získali nové štátne občianstvo, alebo

d) dobrovoľne sa znova usadili v krajine, ktorú opustili alebo do ktorej sa nevrátili z obavy pred prenasledovaním, alebo

e) nemôžu ďalej odmietať ochranu štátu, ktorého štátne občianstvo majú, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa im priznalo postavenie utečenca, alebo

f) sú osobami bez štátneho občianstva, ktoré sú schopné vrátiť sa do štátu svojho predchádzajúceho pobytu, pretože zanikli okolnosti, pre ktoré sa im priznalo postavenie utečenca.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15

O: 2

P: a

P: b

P: c

P: f

P: d

P: e

(2) Ministerstvo odníme azyl, ak

a) azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,

b) azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,

c) azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,

f) azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,

d) azylant bezdôvodne odmieta ochranu poskytovanú štátom, ktorého je štátnym občanom, napriek tomu, že okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, už pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorého je štátnym občanom,

e) azylant je schopný vrátiť sa do štátu svojho bydliska, pretože okolnosti, pre ktoré sa mu udelil azyl, pominuli; to neplatí, ak azylant uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom prenasledovaní, pre ktoré odmieta návrat do štátu svojho bydliska,

Č: 11

2. Pri zvažovaní písmen e) a f) odseku 1 členské štáty

Zákon č.

§ 15

(5) Ministerstvo v konaní o odňatie azylu z dôvodov podľa

O: 2

zohľadňujú, či zmena okolností je takého významného a trvalého charakteru, že obava žiadateľa z prenasledovania sa už nemôže považovať za opodstatnenú.

480/2002

Z. z.

O: 5

odseku 2 písm. d) a e) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.

Č: 11

O: 3

3. Ustanovenia odseku 1 písm. e) a f) sa nevzťahujú na utečenca, ktorý môže uviesť závažné dôvody vyplývajúce z predchádzajúceho prenasledovania pre odmietnutie ochrany štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo štátu svojho predchádzajúceho pobytu v prípade osoby bez štátnej príslušnosti.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15

O: 2

P: d

P: e

(2) Ministerstvo odníme azyl, ak

Č: 12

O: 1

P: a

P: b

Vylúčenie

1. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z postavenia utečenca, ak:

a) patria do rozsahu pôsobnosti článku 1 písm. D Ženevského dohovoru, ktorý sa týka ochrany alebo pomoci od orgánov alebo agentúr Organizácie Spojených národov iných ako Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov. Ak takáto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení týchto osôb definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov, tieto osoby budú oprávnené ipso facto na výhody z ustanovení tejto smernice;

b) sú uznaní príslušnými orgánmi štátu, v ktorom majú pobyt, za osoby majúce práva a povinnosti, ktoré sa udeľujú štátnym príslušníkom tohto štátu, alebo práva a povinnosti, ktoré sú s nimi rovnocenné.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13

O: 4

P: a

P: b

(4) Ministerstvo ďalej neudelí azyl, ak

a) žiadateľ má ochranu alebo pomoc iných orgánov alebo odborných organizácií Organizácie Spojených národov, ako je Úrad Vysokého komisára Organizácie Spojených národov pre utečencov (ďalej len "úrad vysokého komisára"); to neplatí, ak táto ochrana alebo pomoc z akéhokoľvek dôvodu zanikla bez toho, aby sa o postavení tohto žiadateľa definitívne rozhodlo v súlade s príslušnými uzneseniami Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov,

b) príslušné orgány štátu pobytu žiadateľa o udelenie azylu mu priznali práva a povinnosti, aké priznávajú svojim občanom, alebo práva a povinnosti s nimi porovnateľné.

Č: 12

O: 2

P: a

P: b

2. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení zo získania postavenia utečenca, ak existujú vážne dôvody domnievať sa:

a) že sa dopustili trestného činu proti mieru, vojnových zločinov alebo trestných činov proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov obsahujúcich ustanovenia o takýchto trestných činoch;

b) že sa dopustili vážneho nepolitického trestného činu mimo štátu svojho azylu pred tým, ako v ňom boli prijatí ako utečenci, čo znamená čas vydania povolenia na pobyt na základe priznania postavenia utečenca; najmä neľudské

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13

O: 2

P: a

P: b

(2) Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ o udelenie azylu

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, 2)

b) sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, 2) alebo

P: c

činy, aj keď sú spáchané s údajne politickým cieľom, môžu byť klasifikované ako vážne nepolitické trestné činy;

c) že sú vinní za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov.

P: c

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov.2)

Č: 12

O: 3

3. Odsek 2 sa uplatňuje na osoby, ktoré podnecujú trestné činy alebo sa inak podieľajú na páchaní trestných činov alebo činov uvedených v tomto dokumente.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13

O: 3

(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.

Č: 13

Priznanie postavenia utečenca

Členské štáty priznajú postavenie utečenca štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva, ktorí sú oprávnení ako utečenci v súlade s kapitolami II a III.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 8

P: a

P: b

Ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi o udelenie azylu, ktorý

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Č: 14

O: 1

Zrušenie, ukončenie alebo odmietnutie obnovenia postavenia utečenca

1. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po nadobudnutí účinnosti smernice 2004/83/ES, členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznané vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak táto osoba prestáva byť utečencom v súlade s článkom 11.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15

O: 2

P: a

P: b

P: c

P: f

P: d

P: e

(2) Ministerstvo odníme azyl, ak

a) azylant dobrovoľne využil ochranu, ktorú mu poskytol štát, ktorého je štátnym občanom,

b) azylant po predchádzajúcej strate štátneho občianstva znova dobrovoľne získal svoje pôvodné štátne občianstvo,

c) azylant nadobudol štátne občianstvo a prijal ochranu štátu svojho nového štátneho občianstva,

f) azylant sa znova dobrovoľne zdržiava v štáte, ktorý opustil z obavy pred prenasledovaním,

Č: 14

2. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť utečenca v

Zákon č.

§ 19b

Ustanovenia § 6 a 19a sa primerane použijú aj na konanie o

O: 2

súlade s článkom 4 ods. 1 odhaliť všetky významné skutočnosti a poskytnúť všetku príslušnú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii, členský štát, ktorý priznal postavenie utečenca, preukáže na individuálnom základe, že dotknutá osoba prestala byť utečencom alebo nikdy ním nebola v súlade s odsekom 1 tohto článku.

480/2002

Z. z.

§ 16

O: 1

P: b

udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm. b) až d).

(1) Účastníkom konania o

b) odňatie azylu je azylant, s ktorým sa začalo konanie o odňatie azylu,

Č: 14

O: 3

P: a

P: b

3. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť postavenie utečenca štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ak po tom, ako im bolo priznané postavenie utečenca, dotknutý členský štát preukázal, že:

a) nemali mať postavenie utečenca alebo sú vylúčení z postavenia utečenca v súlade s článkom 12;

b) skresľovanie alebo neuvedenie skutočností vrátane použitia falošných dokladov z ich strany bolo rozhodujúce pre priznanie postavenia utečenca.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15

O: 2

P: g

P: h

(2) Ministerstvo odníme azyl, ak

g) je dôvodné podozrenie, že azylant sa dopustil konania podľa § 13 ods. 2, 3 alebo ak je dôvod podľa § 13 ods. 4 písm. a) a b) alebo

h) bol udelený len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že azylant zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci, alebo

Č: 14

O: 4

P: a

P: b

4. Členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť postavenie priznané utečencovi vládnym, administratívnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, keď:

a) existujú primerané dôvody pre to, aby bol považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný;

b) po tom, ako bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto členského štátu.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§15

O: 3

(3) Ministerstvo odníme azyl udelený podľa § 9 alebo § 10 aj vtedy, ak

a) azylanta možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky, alebo

b) azylant bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin 7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

V § 9 a § 10 sú upravené kategórie nad rámec smernice i Ženevského dohovoru.

Č: 14

O: 5

5. V situáciách opísaných v odseku 4 môžu členské štáty rozhodnúť o nepriznaní postavenia utečencovi, ak takéto rozhodnutie ešte nebolo prijaté.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§13

O: 5

(5) Ministerstvo neudelí azyl podľa § 10 aj vtedy, ak

a) žiadateľa možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

b) žiadateľ bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin 7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

V § 9 a § 10 sú upravené kategórie nad rámec smernice i Ženevského dohovoru.

Č: 14

O: 6

6. Osoby, na ktoré sa uplatňujú odseky 4 alebo 5, sú oprávnené na práva uvedené v článkoch 3, 4, 16, 22, 31, 32 a 33 Ženevského dohovoru alebo na podobné práva, ak sa nachádzajú v danom členskom štáte.

Zákon č. 460/1992 Zb.

Č: 12

O: 1

O: 2

(1) Ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti i v právach. Základné práva a slobody sú neodňateľné, nescudziteľné, nepremlčateľné a nezrušiteľné.

(2) Základné práva a slobody sa zaručujú na území Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru a náboženstvo, politické, či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné

V § 9 a § 10 sú upravené kategórie nad rámec smernice i Ženevského dohovoru.

Zákon č. 404/2011 Z. z.

Č: 46

O: 1

O: 2

O: 3

Č: 42

O: 1

§81

O: 1

O: 2

postavenie. Nikoho nemožno z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

(1) Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

(2) Kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

(3) Každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

(1)Každý má právo na vzdelanie. Školská dochádzka je povinná. Jej dĺžku po vekovú hranicu ustanoví zákon.

(1) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bol ohrozený jeho život z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie alebo v ktorom by mu hrozilo mučenie, kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie, alebo trest. Rovnako nemožno cudzinca administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom mu bol uložený trest smrti alebo je predpoklad, že v prebiehajúcom trestnom konaní mu taký trest môže byť uložený.

(2) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

Č: 15

P: a

P: b

P: c

Vážne bezprávie

Vážne bezprávie pozostáva:

a) z trestu smrti alebo popravy, alebo

b) z mučenia alebo neľudského alebo ponižujúceho

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 2

P: f

P: 1

P: 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

f) vážnym bezprávím

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,

2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie

zaobchádzania alebo potrestania žiadateľa v krajine pôvodu, alebo

c) z vážneho a individuálneho ohrozenia života občana alebo osoby z dôvodu všeobecného násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

P: 3

alebo trest, alebo

3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Č: 16

O: 1

Zánik

1. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva prestanú byť oprávnení na doplnkovú ochranu, ak prestali existovať okolnosti, ktoré viedli na priznanie doplnkovej ochrany alebo sa zmenili do takej miery, že ochranu už nepožadujú.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15a

O: 1

P: e

P: f

§15b

O: 1

P: a

§ 20

O: 3

V: 1

(1) Doplnková ochrana zaniká

e) nepredĺžením doplnkovej ochrany,

f) zrušením doplnkovej ochrany,

(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

a) ak okolnosti, na základe ktorých sa poskytla doplnková ochrana, zanikli alebo sa zmenili tak, že nie je potrebné ju ďalej poskytovať; to neplatí, ak cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, uvedie závažné dôvody založené na predchádzajúcom vážnom bezpráví, pre ktoré odmieta ochranu štátu, ktorý je jeho krajinou pôvodu.

(3) Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo §13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4.

Č: 16

O: 2

2. Pri uplatňovaní odseku 1 členské štáty zohľadňujú, či zmena okolností je takého závažného a trvalého charakteru, že osoba oprávnená na doplnkovú ochranu už nečelí reálnemu riziku vážneho bezprávia.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15b

O: 2

(2) Ministerstvo v konaní o zrušenie doplnkovej ochrany z dôvodu podľa odseku 1 písm. a) prihliadne na to, či zmena okolností je podstatná a nemá len dočasný charakter.

Č: 16

O: 3

3. Odsek 1 sa nevzťahuje na osobu s postavením doplnkovej ochrany, ktorá môže uviesť závažné dôvody vyplývajúce z predchádzajúceho vážneho bezprávia pre odmietnutie ochrany štátu, ktorého je štátnym príslušníkom, alebo štátu svojho predchádzajúceho pobytu v prípade osoby bez štátnej príslušnosti.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§15b

O: 1

P: a

(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

Č: 17

O: 1

P: a

P: b

P: c

Vylúčenie

1. Štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátneho občianstva sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak existujú vážne dôvody domnievať sa:

b) že sa dopustili závažného trestného činu;

c) že sú vinní za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov, ako sú uvedené

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13c

O: 2

P: a

P: b

P: c

(2) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ o udelenie azylu

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)

b) spáchal obzvlášť závažný zločin,7a)

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)

P: d

v preambule a článkoch 1 a 2 Charty Organizácie Spojených národov;

d) že predstavujú nebezpečenstvo pre spoločnosť alebo bezpečnosť členského štátu, v ktorom sú prítomní.

P: d

P: e

d) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

e) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

Č: 17

O: 2

2. Odsek 1 sa uplatňuje na osoby, ktoré podnecujú trestné činy alebo sa inak podieľajú na páchaní trestných činov alebo činov uvedených v tomto dokumente.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13c

O: 3

(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2 písm. a) až c), ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.

Č: 17

O: 3

3. Členské štáty môžu vylúčiť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osobu bez štátneho občianstva z oprávnenia na doplnkovú ochranu, ak pred svojím vstupom do dotknutého členského štátu spáchali jeden alebo viacero trestných činov mimo rozsahu odseku 1, ktoré by boli postihnuteľné trestom odňatím slobody, ak by boli spáchané v dotknutom členskom štáte, a ak opustili svoju krajinu pôvodu iba preto, aby sa vyhli sankciám vyplývajúcim z týchto trestných činov.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13c

O: 4

P: c

(4) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ o udelenie azylu

c) pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu7a) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.

Č: 18

Priznanie doplnkovej ochrany

Členské štáty priznajú doplnkovú ochranu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny alebo osobe bez štátneho občianstva oprávneným na doplnkovú ochranu v súlade s kapitolami II a V.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13a

Č: 19

O: 1

Zrušenie, ukončenie alebo odmietnutie obnovenia doplnkovej ochrany

1. Pokiaľ ide o žiadosti o medzinárodnú ochranu podané po nadobudnutí účinnosti smernice 2004/83/ES, členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť doplnkovú ochranu štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznanú vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak tieto osoby prestali byť oprávnené na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 16.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§15b

O: 1

P: a

§ 20

O: 3

V: 1

(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

(3) Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4.

Č: 19

O: 2

2. Členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť doplnkovú ochranu štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva priznanú vládnym, správnym, súdnym alebo kvázi súdnym orgánom, ak po tom, ako im bola priznaná doplnková ochrana, mali byť vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 17 ods. 3.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 20

O: 3

V: 1

§15b

O: 1

P: b

(3) Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4.

(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

b) z dôvodov podľa § 13c ods. 2 a 4 písm. c) alebo

§ 13c

O: 4

P: c

4) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak žiadateľ

c) že pred vstupom na územie Slovenskej republiky spáchal iný čin, ako je uvedený v odseku 2, ktorý je podľa osobitného predpisu 7a) trestným činom, za ktorý možno uložiť trest odňatia slobody s dolnou hranicou trestnej sadzby najmenej päť rokov, a krajinu pôvodu opustil len z dôvodu, aby sa vyhol trestnému stíhaniu.

Č: 19

O: 3

P: a

P: b

3. Členské štáty zrušia, ukončia alebo odmietnu obnoviť doplnkovú ochranu štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva, ak:

a) po priznaní doplnkovej ochrany mali byť vylúčení alebo sú vylúčení z oprávnenia na doplnkovú ochranu v súlade s článkom 17 ods. 1 a 2;

b) skresľovanie alebo neuvedenie skutočností vrátane použitia falošných dokladov z ich strany bolo rozhodujúce pre priznanie doplnkovej ochrany.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 15b

O: 1

P: b

§ 15b

O: 1

P: c

(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

b) z dôvodov podľa § 13c ods. 2, 3 a ods. 4 písm. c) alebo

(1) Ministerstvo zruší doplnkovú ochranu

c) ak sa cudzincovi poskytla doplnková ochrana len na základe nepravdivých údajov alebo falšovaných dokladov alebo z dôvodu, že cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, zamlčal skutočnosti podstatné na spoľahlivé zistenie skutkového stavu veci.

Č: 19

O: 4

4. Bez toho, aby bola dotknutá povinnosť štátneho príslušníka tretej krajiny alebo osoby bez štátneho občianstva v súlade s článkom 4 ods. 1 odhaliť všetky významné skutočnosti a poskytnúť všetku príslušnú dokumentáciu, ktorú má k dispozícii, členský štát, ktorý priznal doplnkovú ochranu, preukáže na individuálnom základe, že dotknutá osoba prestala byť oprávnená alebo nie je oprávnená na doplnkovú ochranu v súlade s odsekmi 1, 2 a 3 tohto článku.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 19b

§ 16

O: 1

P: c

P: d

Ustanovenia § 6 a 19a sa primerane použijú aj na konanie o udelenie azylu podľa § 10 na dobu neurčitú a konanie podľa § 16 ods. 1 písm. b) až d).

(1) Účastníkom konania o

c) predĺženie doplnkovej ochrany je cudzinec, ktorý požiadal o jej predĺženie,

d) zrušenie doplnkovej ochrany je cudzinec, s ktorým sa začalo konanie o jej zrušenie.

Č: 20

O: 1

Všeobecné pravidlá

1. Touto kapitolou nie sú dotknuté práva stanovené v Ženevskom dohovore.

n. a.

Č: 20

O: 2

2. Táto kapitola sa uplatňuje na utečencov, ako aj na osoby oprávnené na doplnkovú ochranu, pokiaľ sa neuviedlo inak.

n. a.

Č: 20

O: 3

3. Pri vykonávaní tejto kapitoly členské štáty zohľadňujú osobitnú situáciu zraniteľných osôb, ako sú maloleté osoby, maloleté osoby bez sprievodu, osoby so zdravotným postihnutím, starší ľudia, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby s duševnými poruchami a osoby, ktoré boli vystavené mučeniu, znásilneniu alebo iným vážnym formám psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia.

Zákon č. 305/2005

Z. z.

Zákon č.

311/2001

Z. z.

Zákon č.

V aplikačnej praxi sa uplatňuje

461/2003

Z. z.

Zákon č. 576/2004 Z. z.

Zákon č. 599/2003 Z. z.

Č: 20

O: 4

4. Odsek 3 sa uplatňuje iba na osoby považované za osoby majúce osobitné potreby, a to po individuálnom posúdení ich situácie.

Zákon č. 305/2005

Z. z.

Zákon č.

311/2001

Z. z.

Zákon č. 461/2003

Z. z.

Zákon č. 576/2004 Z. z.

Zákon č. 599/2003 Z. z.

V aplikačnej praxi sa uplatňuje

Č: 20

O: 5

5. Pri vykonávaní ustanovení tejto kapitoly, ktorá zahŕňa maloleté osoby, sa zohľadňuje predovšetkým najlepší záujem dieťaťa.

Zákon č. 305/2005

Z. z.

§ 1

O: 2

P: a

2) Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie

a) ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru, 1)

1) Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.)

Č: 21

O: 1

Ochrana pred vyhostením alebo vrátením

1. Členské štáty rešpektujú zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia v súlade so svojimi medzinárodnými záväzkami.

Zákon č.

404/2011

Z. z.

§ 81

O: 1

O: 2

(2) Cudzinca nemožno administratívne vyhostiť do štátu, v ktorom by bola ohrozená jeho sloboda z dôvodov jeho rasy, národnosti, náboženstva, príslušnosti k určitej sociálnej

skupine alebo pre politické presvedčenie; to neplatí, ak cudzinec svojím konaním ohrozuje bezpečnosť štátu alebo ak bol odsúdený za zločin a predstavuje nebezpečenstvo pre Slovenskú republiku.

Č: 21

O: 2

P: a

P: b

2. V prípade, že to nie je zakázané medzinárodnými záväzkami uvedenými v odseku 1, členské štáty môžu vyhostiť utečenca bez ohľadu na to, či je alebo nie je oficiálne uznaný, ak:

a) existujú primerané dôvody na to, aby bol považovaný za nebezpečenstvo pre bezpečnosť členského štátu, v ktorom je prítomný, alebo

b) po tom, ako bol odsúdený právoplatným rozsudkom za obzvlášť nebezpečný trestný čin, predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť tohto členského štátu.

Č: 21

O: 3

3. Členské štáty môžu zrušiť, ukončiť alebo odmietnuť obnoviť alebo udeliť povolenie na pobyt utečencovi, na ktorého sa uplatňuje odsek 2.

Č: 22

Informácie

Členské štáty zabezpečia osobám s postavením medzinárodnej ochrany čo najskôr po tom, ako im bolo udelené postavenie utečenca alebo doplnková ochrana, prístup k informáciám v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o právach a povinnostiach týkajúcich sa tohto postavenia.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 27

O: 2

§ 27c

O: 1

(2) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie azylanta o jeho právach a povinnostiach, ktoré súvisia s udelením azylu v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

(1) Ministerstvo zabezpečí oboznámenie cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, o jeho právach a povinnostiach súvisiacich s poskytovaním doplnkovej ochrany v jazyku, o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie.

Č: 23

O: 1

Zachovanie celistvosti rodiny

1. Členské štáty zaistia, aby sa zachovala celistvosť rodiny.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 10

O: 1

O: 2

O: 3

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

O: 4

§ 13b

O: 1

O: 2

O: 3

(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

Č: 23

O: 2

2. Členské štáty zaistia, aby rodinní príslušníci osoby s postavením medzinárodnej ochrany, ktorí nie sú jednotlivo oprávnení na takúto ochranu, boli oprávnení požadovať výhody uvedené v článkoch 24 až 35 v súlade s vnútroštátnymi postupmi, pokiaľ je to zlučiteľné s ich osobným právnym postavením rodinného príslušníka.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 10

O: 1

O: 2

O: 3

O: 4

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,

a) manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,

b) slobodným deťom azylanta alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

c) rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov alebo osobe, ktorej bol zverený do osobnej starostlivosti, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

(3) Ministerstvo udelí azyl osobám uvedeným v odseku 1, len ak ide o zlúčenie rodiny s azylantom, ktorému bol azyl udelený podľa § 8.

(4) Ministerstvo udelí azyl aj dieťaťu narodenému azylantke na území Slovenskej republiky, ak je splnená povinnosť

§ 13b

O: 1

O: 2

O: 3

podľa § 4 ods. 5.

(1) Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny poskytne doplnkovú ochranu, ak tento zákon neustanovuje inak,

b) slobodným deťom cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa § 13a, alebo osoby podľa písmena a) do 18 rokov ich veku alebo

(3) Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu aj dieťaťu narodenému na území Slovenskej republiky cudzinke, ktorej sa poskytla doplnková ochrana, ak je splnená povinnosť podľa § 4 ods. 5.

Č: 23

O: 3

3. Odseky 1 a 2 nie sú uplatniteľné v prípade, keď rodinný príslušník je alebo by bol vylúčený z medzinárodnej ochrany podľa kapitol III a V.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 13

O: 2

O: 3

O: 5

§ 13c

(2) Ministerstvo neudelí azyl, ak je dôvodné podozrenie, že žiadateľ o udelenie azylu

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, vojnového trestného činu alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov, 2)

b) sa dopustil závažného nepolitického trestného činu mimo územia Slovenskej republiky predtým, ako požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, 2) alebo

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov. 2)

(3) Ustanovenie odseku 2 sa vzťahuje aj na účastníkov činov uvedených v odseku 2, ako aj na osoby, ktoré sa na týchto činoch inak podieľali.

(5) Ministerstvo neudelí azyl podľa § 10 aj vtedy, ak

a) žiadateľa o udelenie azylu možno odôvodnene považovať za nebezpečného pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

b) žiadateľ o udelenie azylu bol odsúdený za obzvlášť závažný zločin7a) a predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

(2) Ministerstvo ďalej neposkytne doplnkovú ochranu, ak je

O: 2

dôvodné podozrenie, že žiadateľ o udelenie azylu

a) sa dopustil trestného činu proti mieru, trestného činu vojnového alebo trestného činu proti ľudskosti podľa medzinárodných dokumentov,2)

b) spáchal obzvlášť závažný zločin,7a)

c) je vinný za činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov,2)

d) predstavuje nebezpečenstvo pre bezpečnosť Slovenskej republiky alebo

e) predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť.

Č: 23

O: 4

4. Bez ohľadu na odseky 1 a 2 môžu členské štáty odmietnuť, znížiť alebo zrušiť výhody uvedené v tomto dokumente z dôvodov vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku.

Č: 23

O: 5

5. Členské štáty môžu rozhodnúť, že sa tento článok uplatňuje aj na ostatných blízkych príbuzných, ktorí žili spolu ako súčasť rodiny v čase opustenia krajiny pôvodu a ktorí boli v tom čase celkom alebo podstatne závislí od osoby s postavením medzinárodnej ochrany.

Č: 24

O: 1

Povolenia na pobyt

1. Hneď ako je to možné po udelení medzinárodnej ochrany, členské štáty vydajú osobám s postavením utečenca povolenie na pobyt, ktoré musí byť platné minimálne tri roky a obnoviteľné, pokiaľ to závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak, a bez toho, aby bol dotknutý článok 21 ods. 3

Bez toho, aby bol dotknutý článok 23 ods. 1, povolenie na pobyt, ktoré má byť vydané rodinným príslušníkom osôb s postavením utečenca, môže byť platné maximálne tri roky a môže byť obnoviteľné.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

Zákon č. 404/2012

Z. z.

§ 24

O: 1

§ 20

O: 2

V: 1

V: 2

§ 20

O: 2

V: 5

§ 15

O: 6

§ 73

O: 11

V: 1

V: 2

V: 5

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

Azyl podľa § 8 a 9 sa udeľuje na dobu neurčitú.

Azyl podľa § 10 sa prvýkrát udeľuje na tri roky; po uplynutí troch rokov sa azyl na žiadosť udelí na dobu neurčitú, ak sú splnené podmienky uvedené v § 10 a nie sú dôvody na jeho neudelenie podľa § 13 ods. 1 až 4.

Azyl trvá až do rozhodnutia o žiadosti.

Azyl trvá až do rozhodnutia o odňatí azylu.

Cudzincovi, ktorému bol udelený azyl, policajný útvar vydá doklad o pobyte, v ktorom uvedie názov „azylant“.

Platnosť dokladu o pobyte je desať rokov; ak ide o azylanta, ktorému bol udelený azyl na tri roky, je platnosť dokladu tri roky.

Pred uplynutím platnosti dokladu o pobyte vydaného podľa tohto odseku sa platnosť takého dokladu skončí aj vtedy, ak cudzincovi zanikol azyl alebo zanikla doplnková ochrana.

Č: 24

2. Hneď ako je to možné po udelení medzinárodnej

Zákon č.

§ 27a

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana,

O: 2

ochrany, členské štáty vydajú osobám s postavením doplnkovej ochrany a ich rodinným príslušníkom obnoviteľné povolenie na pobyt, ktoré musí byť platné najmenej jeden rok a v prípade obnovenia najmenej na dva roky, pokiaľ to závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak.

480/2002

Z. z.

Zákon č. 404/2012

Z. z.

O: 1

§ 20

O: 3

V: 1

§ 20

O: 3

V: 4

§ 15b

O: 3

§ 73

O: 11

V: 3

V: 4

V: 5

považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)

(3) Doplnková ochrana podľa § 13a a 13b sa poskytuje na jeden rok; po uplynutí jedného roka sa poskytovanie doplnkovej ochrany na žiadosť predĺži vždy o dva roky, ak sú splnené podmienky uvedené v § 13a alebo 13b a nie sú dôvody na jej neposkytnutie podľa § 13c ods. 2 až 4.

Doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o žiadosti.

3) Doplnková ochrana trvá až do rozhodnutia o zrušení doplnkovej ochrany.

Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, policajný útvar vydá do 15 dní doklad o pobyte, v ktorom uvedie názov „doplnková ochrana“; platnosť dokladu o pobyte je jeden rok.

Po uplynutí platnosti dokladu o pobyte policajný útvar vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, nový doklad o pobyte s platnosťou na dva roky.

Pred uplynutím platnosti dokladu o pobyte vydaného podľa tohto odseku sa platnosť takého dokladu skončí aj vtedy, ak cudzincovi zanikol azyl alebo zanikla doplnková ochrana.

Č: 25

O: 1

Cestovný doklad

1. Členské štáty vydajú osobám s postavením utečenca cestovné doklady vo forme uvedenej v prílohe k Ženevskému dohovoru na účel cestovania mimo ich územia, pokiaľ to závažné dôvody vnútornej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak.

Zákon č. 647/2007 Z. z.

§ 13

P: b

Cestovný doklad cudzinca vydáva s platnosťou na dva roky útvar Policajného zboru osobe

b) ktorej bol udelený azyl na území Slovenskej republiky.10)

Č: 25

O: 2

2. Členské štáty vydajú osobám s postavením doplnkovej ochrany, ktoré nemajú možnosť získať národný pas, dokumenty, ktoré im umožnia vycestovať mimo ich územia, pokiaľ to závažné dôvody vnútroštátnej bezpečnosti alebo verejného poriadku nevyžadujú inak.

Zákon č.

404/2011

Z. z.

§ 74

O: 1

(1) Cudzinecký pas je doklad oprávňujúci štátneho príslušníka tretej krajiny na vycestovanie. Cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nemá vlastný platný cestovný doklad, vydá policajný útvar cudzinecký pas, ktorý je dokladom oprávňujúcim tohto cudzinca na vycestovanie zo Slovenskej republiky a na návrat do Slovenskej republiky.

Č: 26

Prístup k zamestnaniu

Zákon č.

§ 6

Podmienky, za ktorých môže byť prijatý do

O: 1

1. Členské štáty povolia osobám pod medzinárodnou ochranou, aby mohli aktívne vykonávať činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa pravidiel všeobecne uplatniteľných na povolanie alebo štátnu službu, a to bezprostredne po udelení ochrany.

311/2001

Z. z.

Zákon č.

5/2004

Z. z.

Zákon č.

552/2003

Z. z.

Zákon č.

455/1991

Zb.

Zákon č.

480/2002

§ 23a

O: 1

P: h

P: i

§ 3

O: 1

§ 5

O: 3

§ 24

O: 1

pracovnoprávneho vzťahu cudzinec alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ustanovuje osobitný predpis.

(1) Zamestnávateľ môže zamestnávať štátneho príslušníka tretej krajiny,

h)ktorému bol udelený azyl,

i)ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,

(1) Zamestnancom podľa tohto zákona sa môže stať fyzická osoba, ktorá

a) má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, b) je bezúhonná,

c) spĺňa kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné predpoklady, ak to vyžaduje osobitný predpis, 4)

d) má zdravotnú spôsobilosť na prácu, ktorú má vykonávať, ak to vyžaduje osobitný predpis, 5)

e) bola zvolená alebo vymenovaná, ak tento zákon alebo osobitný predpis6) voľbu alebo vymenovanie ustanovuje ako predpoklad vykonávania práce vo verejnom záujme, f) je oprávnená na oboznamovanie sa s utajovanými skutočnosťami podľa osobitného predpisu,7) ak sa takéto oprávnenie na dohodnutú prácu vyžaduje.

g) má poverenie podľa vnútorných predpisov príslušnej cirkvi alebo náboženskej spoločnosti,8) ak vyučuje náboženstvo.

(3) Fyzická osoba s bydliskom alebo právnická osoba so sídlom mimo územia Slovenskej republiky (ďalej len "zahraničná osoba") môže na území Slovenskej republiky prevádzkovať živnosť za rovnakých podmienok a v rovnakom rozsahu ako slovenská fyzická osoba alebo slovenská právnická osoba, ak z tohto zákona alebo z iného osobitného predpisu nevyplýva niečo iné. Na účely tohto zákona sa slovenskou fyzickou osobou rozumie fyzická osoba s bydliskom na území Slovenskej republiky a slovenskou právnickou osobou právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky.

(4) Bydliskom na území Slovenskej republiky sa na účely tohto zákona rozumie trvalý pobyt24a) na území Slovenskej republiky alebo trvalý pobyt na území Slovenskej republiky na základe udeleného povolenia podľa osobitného predpisu.24b)

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

Z. z.

§ 27a

O: 1

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)

Č: 26

O: 2

2. Členské štáty zaistia, aby sa osobám pod medzinárodnou ochranou ponúkali činnosti, ako sú možnosti vzdelávania týkajúce sa zamestnania pre dospelých, odborné školenia vrátane kurzov odbornej prípravy na zvýšenie kvalifikácie, praktické skúsenosti na pracovisku a poradenské služby hradené úradmi práce, a to za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym príslušníkom.

Zákon č.

5/2004

Z. z.

Zákon č. 568/2009 Z. z.

§ 44

O: 1

§ 46

O: 1

§ 8

O: 1

P: f

§ 11

O: 1

P: d

§: 2

O:3

V: 2

(1) Vzdelávanie a príprava pre trh práce na účely tohto zákona je teoretická príprava alebo praktická príprava uchádzača o zamestnanie alebo zamestnanca, ktorú si vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce a ktorá umožňuje získať nové odborné vedomosti, zručnosti a schopnosti na účel pracovného uplatnenia uchádzača o zamestnanie vo vhodnom zamestnaní alebo na účel udržania zamestnanca v zamestnaní. Pri určovaní obsahu a rozsahu vzdelávania a prípravy pre trh práce sa vychádza z doterajšej úrovne odborných vedomostí, zručností a schopností uchádzača o zamestnanie a zamestnanca tak, aby boli účelne využité pri získavaní nových odborných vedomostí, zručností a schopností.

(1) Úrad môže zabezpečiť uchádzačovi o zamestnanie vzdelávanie a prípravu pre trh práce, ak to vyžaduje jeho uplatnenie na trhu práce na základe zhodnotenia jeho schopností, pracovných skúseností, odborných zručností, dosiahnutého stupňa vzdelania a zdravotnej spôsobilosti na prácu, najmä v prípade

a) nedostatku odborných vedomostí a odborných zručností,

b) potreby zmeny vedomostí a odborných zručností vzhľadom na dopyt na trhu práce a straty schopnosti vykonávať pracovnú činnosť v doterajšom zamestnaní.

(1) Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je

f) štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl13d) alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,13e)

(1) Služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.

Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom

V: 3

vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Č: 26

O: 3

3. Členské štáty vyvinú potrebné úsilie, aby osobám s postavením medzinárodnej ochrany uľahčili plný prístup k činnostiam, ktoré sú uvedené v odseku 2.

Zákon č.

5/2004

Z. z.

§ 8

O: 1

P: f

§ 11

O: 1

P: d

(1) Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je

f) štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl13d) alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,13e)

(1) Služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.

Č: 26

O: 4

4. Uplatňuje sa právo platné v členských štátoch uplatniteľné na odmeňovanie, prístup k systémom sociálneho zabezpečenia, pokiaľ ide o činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, ako aj iné podmienky zamestnania.

Zákon č. 311/2001 Z. z.

Zákon č. 553/2003 Z. z.

Zákon č. 461/2003

Z. z.

Zákon č.

663/2007

Z. Z.

Uplatňuje sa v aplikačnej praxi. Citované právne predpisy sa aplikujú aj v prípade cudzincov, ktorým sa udelil azyl alebo poskytla doplnková ochrana

Č: 27

O: 1

Prístup k vzdelaniu

1. Členské štáty poskytnú prístup k vzdelávaciemu systému všetkým maloletým, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana, a to za rovnakých podmienok ako vlastným štátnym príslušníkom.

Zákon č. 245/2008

Z. z.

§ 146

O: 1

O: 2

(1) Cudzinci sú na účely tohto zákona deti

a) osôb, ktoré sú občanmi iného štátu alebo osôb bez štátnej príslušnosti, s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky, 81)

b) žiadateľov o udelenie azylu alebo o doplnkovú ochranu na území Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu, 82)

c) Slovákov žijúcich v zahraničí,

d) ako žiadatelia o udelenie azylu alebo o doplnkovú ochranu podľa osobitného predpisu, 82)

e) ako cudzinci, ktorí sa nachádzajú na území Slovenskej republiky bez sprievodu zákonného zástupcu. 83)

(2) Deťom cudzincov s povoleným pobytom na území Slovenskej republiky a deťom žiadateľov o udelenie

Zákon č.

480/2002

Z. z.

O: 8

§ 24

O: 1

§ 27a

O: 1

azylu 82) a Slovákov žijúcich v zahraničí sa poskytuje výchova a vzdelávanie, ubytovanie a stravovanie v školách podľa tohto zákona za tých istých podmienok ako občanom Slovenskej republiky.

(8) Odseky 2 až 7 sa primerane vzťahujú na osoby, ktoré majú priznané postavenie osoby podľa odseku 1.

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)

Č: 27

O: 2

2. Členské štáty umožnia dospelým, ktorým bola udelená medzinárodná ochrana, prístup k všeobecnému vzdelávaciemu systému, ďalšiemu školeniu alebo preškoleniu, a to za rovnakých podmienok ako štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí majú legálny pobyt.

Zákon č. 245/2008 Z. z.

Zákon č. 131/2002 Z. z.

§ 2

P: c)

P: d)

P: r)

§ 3

P: c)

§ 55

O: 1

O: 2

Na účely tohto zákona sa rozumie

c) žiakom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje na výchovno-vzdelávacom procese v základnej škole, strednej škole, v škole pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami a základnej umeleckej škole

d) uchádzačom fyzická osoba, ktorá má záujem o výchovu a vzdelávanie v škole alebo v školskom zariadení podľa tohto zákona,

r) poslucháčom fyzická osoba, ktorá sa zúčastňuje vzdelávania v jazykovej škole,

Výchova a vzdelávanie podľa tohto zákona sú založené na princípoch

c) rovnoprávnosti prístupu k výchove a vzdelávaniu so zohľadnením výchovno-vzdelávacích potrieb jednotlivca a jeho spoluzodpovednosti za svoje vzdelávanie,

(1) Každý má právo študovať na vysokej škole zvolený študijný program, ak splní základné podmienky prijatia na štúdium podľa § 56, ďalšie podmienky určené vysokou školou poskytujúcou zvolený študijný program podľa § 57 ods. 1, podmienky určené v dohode podľa § 54a ods. 2 a podmienky podľa § 58a ods. 4.

(2) Práva ustanovené týmto zákonom sa zaručujú rovnako všetkým uchádzačom a študentom v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania vo vzdelaní ustanovenou osobitným zákonom. 35a)V súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa zakazuje diskriminácia aj z dôvodu veku, pohlavia, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu, rasy, farby pleti, zdravotného postihnutia, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k

Zákon č. 568/2009 Z. z.

§ 2

O: 1

O: 2

O: 3

národnostnej menšine, náboženského vyznania alebo viery, odborovej činnosti, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia.

(1) Celoživotné vzdelávanie sú všetky aktivity, ktoré sa uskutočňujú v priebehu života s cieľom zlepšiť vedomosti, zručnosti a schopnosti. Celoživotné vzdelávanie ako základný princíp výchovy a vzdelávania uplatňovaný vo vzdelávacej sústave Slovenskej republiky tvorí

a) školské vzdelávanie a

b) ďalšie vzdelávanie nadväzujúce na stupeň vzdelania dosiahnutý v školskom vzdelávaní.

(2) Školským vzdelávaním je výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre deti a žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov 5) a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa osobitného predpisu. 4) Úspešným absolvovaním školského vzdelávania sa získava stupeň vzdelania.

(3) Ďalším vzdelávaním je vzdelávanie vo vzdelávacích inštitúciách ďalšieho vzdelávania (ďalej len "vzdelávacia inštitúcia") nadväzujúce na školské vzdelávanie alebo iné vzdelávanie, ktoré nadväzuje na školské vzdelávanie. Ďalšie vzdelávanie umožňuje získať čiastočnú kvalifikáciu alebo úplnú kvalifikáciu alebo doplniť, obnoviť, rozšíriť alebo prehĺbiť si kvalifikáciu nadobudnutú v školskom vzdelávaní, alebo uspokojiť záujmy a získať spôsobilosť zapájať sa do života občianskej spoločnosti. Úspešným absolvovaním ďalšieho vzdelávania nemožno získať stupeň vzdelania.

Č: 28

O: 1

Prístup k postupom uznávania kvalifikácií

1. Členské štáty zaistia rovnaké zaobchádzanie medzi osobami s postavením medzinárodnej ochrany a vlastnými štátnymi príslušníkmi v súvislosti s existujúcimi postupmi uznávania zahraničných diplomov, osvedčení a iných dokladov o formálnych kvalifikáciách.

Zákon č. 293/2007 Z. z.

§ 1

O: 1

O: 2

(1) Tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných školami alebo inými oprávnenými orgánmi (ďalej len "oprávnený orgán") podľa právnych predpisov členských štátov Európskej únie alebo štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Dohody o Európskom hospodárskom priestore, a Švajčiarskej konfederácie (ďalej len "členský štát") na účely výkonu regulovaných povolaní a regulovaných odborných činností (ďalej len "regulované povolanie") a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike.

(2) Tento zákon upravuje podmienky uznávania dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných oprávnenými orgánmi podľa právnych predpisov štátov, ktoré nie sú členskými štátmi

Zákon č. 131/2002 Z. z.

Zákon č. 596/2003 Z. z.

§: 106

O: 1

O: 2

§: 31

O: 1

O: 2

V: 1

§: 32

(ďalej len "tretí štát"), na účely výkonu regulovaných povolaní a na účely voľného poskytovania služieb v Slovenskej republike.

Uznávanie dokladov o vzdelaní na akademické účely

(1) Uznávanie dokladov o vzdelaní vydaných vysokou školou so sídlom mimo územia Slovenskej republiky alebo iným na to oprávneným orgánom podľa právnych predpisov príslušného štátu je postup, v rámci ktorého sa posudzuje, či podmienky na vydanie dokladu o vzdelaní, ktorý sa má uznať, sú rovnocenné s podmienkami na vydanie dokladov o vzdelaní podľa tohto zákona. Na uznávanie dokladov o vzdelaní ako dokladov o odbornej kvalifikácii na účely výkonu povolania sa vzťahuje osobitný predpis.34)

(2) O uznaní dokladov o vzdelaní rozhoduje

a) vysoká škola v Slovenskej republike uskutočňujúca študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené na predloženom doklade o vzdelaní; ak sa obsah absolvovaného štúdia zhoduje iba čiastočne, môže vysoká škola žiadateľovi o uznanie predpísať vykonanie doplňujúcich skúšok, prípadne aj dopracovanie a obhajobu bakalárskej, diplomovej alebo dizertačnej práce; vysoká škola rozhodne o uznaní dokladu o vzdelaní podľa odseku 1 automaticky, ak je medzi príslušným štátom a Slovenskou republikou uzatvorená medzinárodná dohoda o vzájomnom uznávaní a rovnocennosti dokladov o vzdelaní a doklady podľa odseku 1 sú jej súčasťou,

b) ministerstvo, ak v Slovenskej republike nie je vysoká škola, ktorá uskutočňuje študijné programy v rovnakých alebo príbuzných študijných odboroch, ako sú uvedené v predloženom doklade.

(1) Doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou školou v štáte, s ktorým bola uzavretá zmluva o vzájomnom uznávaní rovnocennosti dokladov o vzdelaní, ktorou je Slovenská republika viazaná, sa na účely pokračovania v štúdiu v Slovenskej republike uznáva za rovnocenný bez nostrifikácie.

(2) Absolvent zahraničnej školy požiada obvodný úrad v sídle kraja príslušný podľa miesta jeho pobytu o vydanie potvrdenia o rovnocennosti dokladu o vzdelaní.

(1) Nostrifikácia je uznanie platnosti dokladu o maturitnej

O: 1

O: 2

O: 3

skúške, záverečnej skúške, absolutóriu alebo o inej odbornej skúške alebo uznanie platnosti záverečného vysvedčenia vydaného zahraničnou školou v Slovenskej republike.

(2) Nostrifikovať možno iba doklad o ukončenom vzdelaní.

(3) Nostrifikuje sa doklad o vzdelaní vydaný zahraničnou školou, ktorá svojím zameraním a obsahom vyučovania je porovnateľná so základnou školou alebo zodpovedá štúdiu rovnakého alebo príbuzného študijného alebo učebného odboru na strednej škole.

Č: 28

O: 2

2. Členské štáty vyvinú potrebné úsilie na uľahčenie toho, aby osoby s postavením medzinárodnej ochrany, ktoré nemôžu poskytnúť listinné dôkazy o svojej kvalifikácii, mali plný prístup k vhodným programom na posúdenie, vyhodnotenie a akreditáciu ich predchádzajúceho vzdelávania. Všetky takéto opatrenia sú v súlade s článkom 2 ods. 2 a článkom 3 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/36/ES zo 7. septembra 2005 o uznávaní odborných kvalifikácií [4].

Zákon č. 293/2007 Z. z.

§ 2

P: r

§ 24a

O: 1

O: 2

O: 3

O: 4

Na účely tohto zákona sa rozumie:

r) žiadateľom s medzinárodnou ochranou žiadateľ o posúdenie a overenie dosiahnutého vzdelania, ktorému bol udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana podľa osobitného predpisu6a).

6a) Zákon č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

(1) Žiadateľ s medzinárodnou ochranou, ktorý z dôvodov, pre ktoré mu bola poskytnutá medzinárodná ochrana, nemôže predložiť doklad o vzdelaní potvrdzujúci, že absolvoval vzdelávanie vyžadované na výkon príslušného povolania v štáte pôvodu, podá ministerstvu školstva písomnú žiadosť o posúdenie a overenie dosiahnutého vzdelania (ďalej len „žiadosť o overenie vzdelania“).

(2) Žiadosť o overenie vzdelania obsahuje

a) meno a priezvisko žiadateľa s medzinárodnou ochranou,

b) osvedčenú kópiu dokladu o pobyte podľa osobitného predpisu,19a)

c) informáciu o úrovni, rozsahu a obsahu vzdelávania, ktoré žiadateľ s medzinárodnou ochranou absolvoval v štáte pôvodu a o ďalších skutočnostiach súvisiacich s jeho vzdelávaním,

d) podpis žiadateľa s medzinárodnou ochranou.

(3) Ministerstvo školstva posúdi žiadosť o overenie vzdelania do 30 dní od jej doručenia.

(4) Ministerstvo školstva žiadosť o overenie vzdelania zamietne, ak zistí, že žiadateľ s medzinárodnou ochranou uviedol v žiadosti o overenie vzdelania nepravdivé alebo

Ide

o osobitný legislatívny

proces v pôsobnosti

MŠVVaŠ SR

O: 5

O: 6

O: 7

O: 8

O: 9

zavádzajúce informácie, alebo ak zistí, že žiadateľ s medzinárodnou ochranou v čase konania o udelenie azylu podľa osobitného predpisu6a) doklad o vzdelaní mal.

(5) Ak ministerstvo školstva nezamietne žiadosť o overenie vzdelania podľa odseku 4, podľa úrovne vzdelávania uvedenej žiadateľom s medzinárodnou ochranou určí uznanú vysokú školu alebo uznanú strednú školu, ktorá overí, na akej úrovni obsah a rozsah uvedeného vzdelávania zodpovedá obsahu a rozsahu porovnateľného vzdelávania v Slovenskej republike.

(6) O skutočnostiach podľa odseku 4 alebo 5 ministerstvo školstva písomne informuje žiadateľa s medzinárodnou ochranou v lehote podľa odseku 3.

(7) Príslušnou uznanou vysokou školou podľa odseku 5 je vysoká škola v Slovenskej republike, ktorá poskytuje vysokoškolské vzdelanie v akreditovanom študijnom programe, ktorého sa overenie dosiahnutého vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou týka. Príslušnou uznanou strednou školou podľa odseku 5 je stredná škola v Slovenskej republike, ktorá poskytuje stredné vzdelanie vo vzdelávacom programe odboru vzdelávania, ktorého sa overenie vzdelania týka. Ak je na overenie vzdelania príslušných viacero uznaných vysokých škôl alebo viacero uznaných stredných škôl, ministerstvo školstva určí príslušnosť podľa miesta pobytu žiadateľa s medzinárodnou ochranou uvedeného v doklade o pobyte podľa osobitného predpisu. 19a)

(8) Overenie dosiahnutého vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou sa uskutočňuje formou skúšky prebiehajúcej v štátnom jazyku pred trojčlennou komisiou, ktorej predsedá štatutárny orgán príslušnej uznanej vysokej školy alebo príslušnej uznanej strednej školy alebo ním poverený zástupca. Ďalší dvaja členovia komisie sú odborne spôsobilí zamestnanci uznanej vysokej školy alebo uznanej strednej školy.

(9) Skúška má písomnú časť, ústnu časť a ak to overenie dosiahnutého vzdelania vyžaduje, aj praktickú časť. Žiadateľ s medzinárodnou ochranou touto skúškou preukazuje, že má

O: 10

O: 11

O: 12

vedomosti a zručnosti porovnateľné s vedomosťami a zručnosťami získanými absolvovaním porovnateľného vzdelávania v Slovenskej republike.

(10) O úspešnom absolvovaní skúšky komisia vypracuje protokol o skúške, ktorý obsahuje zhodnotenie preukázanej úrovne vzdelávania žiadateľa s medzinárodnou ochranou a informáciu o možnosti pokračovať vo vzdelávaní na získanie príslušného stupňa vzdelania podľa osobitného predpisu.19b) Protokol o skúške neoprávňuje jeho držiteľa na výkon regulovaného povolania v Slovenskej republike.

(11) Na postup pri posudzovaní a overení dosiahnutého vzdelania žiadateľa s medzinárodnou ochranou podľa odsekov 1 až 10 sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.19)

(12) Pri plnení úloh podľa odsekov 3 a 4 ministerstvo školstva spolupracuje s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 19a a 19b znejú:

„19a) § 73 zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 75/2013 Z. z.

19b) § 52 až 54 zákona č. 131/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov.

§ 30 ods. 5, § 42 ods. 6 a § 70 zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“

Č: 29

O: 1

Sociálne zabezpečenie

1. Členské štáty zaistia, aby osoby s postavením medzinárodnej ochrany získali v členských štátoch, ktoré im udelili takúto ochranu, potrebnú sociálnu pomoc, aká je poskytovaná štátnym príslušníkom tohto členského štátu.

Zákon č.

599/2003

Z. z.

Zákon č.

448/2008

Z. z.

Zákon č.

§ 3

O: 2

P: g

P: j

§ 1

Na účely zabezpečenia základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi rovnaké postavenie ako občan má aj cudzinec, osoba bez štátnej príslušnosti, azylant, cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, odídenec s pobytom na území Slovenskej republiky na základe povolenia príslušného orgánu a zahraničný Slovák s pobytom na území Slovenskej republiky, ak sa im pomoc neposkytuje podľa osobitných predpisov2) alebo podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná.

(2) Prijímateľ sociálnej služby je fyzická osoba, ktorá je

g) cudzinec, ktorému bol udelený azyl podľa osobitného predpisu,7)

j) cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana podľa osobitného predpisu,7)

(2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou

571/2009

Z. z.

Zákon č.

600/2003

Z. z.

Zákon č. 238/1998

Z. z.

O: 2

§ 3

O: 1

P: b

§ 1

O: 2

§ 7

O: 1

P: b

P: c

§ 1

O: 2

§ 3

O: 1

štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.

(1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, aka) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa ab) má trvalý pobyt3) alebo prechodný pobyt4) na území Slovenskej republiky (ďalej len "pobyt").

(2) Prídavok na dieťa je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa.

1) Podmienky nároku na prídavok sú

a) starostlivosť oprávnenej osoby o nezaopatrené dieťa, ak ide o oprávnenú osobu uvedenú v § 2 ods. 1 písm. a) a b),

b) trvalý pobyt15) alebo prechodný pobyt16) oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky,

c) trvalý pobyt15) alebo prechodný pobyt16) nezaopatreného dieťaťa na území Slovenskej republiky.

(2) Príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva na úhradu výdavkov spojených so zabezpečením pohrebu zomretého.

(1) Podmienky nároku na príspevok sú:

a) zabezpečenie pohrebu oprávnenou osobou,

b) trvalý pobyt alebo prechodný pobyt 1) oprávnenej osoby na území Slovenskej republiky,

c) trvalý pobyt zomretého v čase smrti na území Slovenskej republiky alebo prechodný pobyt zomretého v čase smrti na území Slovenskej republiky a pochovanie zomretého na území Slovenskej republiky, ak mal v čase smrti dlhodobý pobyt na území Slovenskej republiky.

Č: 29

O: 2

2. Odchylne od všeobecného pravidla stanoveného v odseku 1 môžu členské štáty obmedziť sociálnu pomoc udeľovanú osobám s postavením utečenca alebo osobám s postavením doplnkovej ochrany na základné výhody, ktoré sú potom poskytnuté na rovnakých úrovniach a za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátnym príslušníkom.

Č: 30

O: 1

Zdravotná starostlivosť

1. Členské štáty zaistia, aby osoby s postavením

Zákon č.

580/2004

§ 3

O: 2

(2) Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to

medzinárodnej ochrany mali prístup k zdravotnej starostlivosti za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátni príslušníci členského štátu, ktorý udelil takúto ochranu.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 11

O: 7

P: q

§ 27c

O: 3

neplatí, ak

a) je zamestnaná v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť zamestnanca, b) vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť v cudzine a je zdravotne poistená na území štátu, v ktorom vykonáva činnosť, c) dlhodobo sa zdržiava v cudzine a je zdravotne poistená v cudzine a na území Slovenskej republiky nie je zamestnaná ani nevykonáva samostatnú zárobkovú činnosť; za dlhodobý pobyt v cudzine sa považuje pobyt dlhší ako šesť po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov.

(7) Štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za

q) azylanta, 4)

(3) Za cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana a nie je verejne zdravotne poistený, 11ac) ministerstvo uhradí zdravotnú starostlivosť poskytnutú na území Slovenskej republiky v rozsahu, v akom sa uhrádza na základe verejného zdravotného poistenia.18b) Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Č: 30

O: 2

2. Členské štáty poskytujú za rovnakých podmienok oprávnenosti ako štátnym príslušníkom členského štátu, ktorý udelil ochranu, primeranú zdravotnú starostlivosť a v prípade potreby aj liečenie duševných porúch osobám s postavením medzinárodnej ochrany, ktoré majú osobitné potreby, ako sú tehotné ženy, osoby, ktoré zažili mučenie, znásilnenie alebo iné vážne formy psychického, fyzického alebo sexuálneho násilia, alebo maloletým, ktorí boli obeťami akejkoľvek formy zneužitia, zanedbania, využívania, mučenia, krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, alebo ktorí trpeli v dôsledku ozbrojeného konfliktu.

Zákon č.

580/2004

Z. z.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 3

O: 2

§ 11

O: 7

P: q

§ 27c

O: 3

(2) Povinne verejne zdravotne poistená je fyzická osoba, ktorá má trvalý pobyt3) na území Slovenskej republiky; to neplatí, ak

(7) Štát je platiteľom poistného, ak v odseku 8 nie je ustanovené inak, za

q) azylanta, 4)

verejného zdravotného poistenia.18b) Ministerstvo na poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa tohto odseku vydá cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, doklad o oprávnení na poskytnutie zdravotnej starostlivosti.

Č: 31

O: 1

Maloletí bez sprievodu

1. Hneď ako je to možné po udelení medzinárodnej ochrany, členské štáty prijmú potrebné opatrenia na zaistenie zastúpenia maloletých bez sprievodu zákonným opatrovníkom alebo v prípade, keď je to potrebné, organizáciou zodpovednou za starostlivosť a blaho maloletých, alebo akýmkoľvek iným vhodným zastúpením vrátane toho, ktoré je založené na legislatíve alebo súdnom nariadení.

Zákon č. 305/2005

Z. z.

Zákon č.

36/2005

Z. z.

§ 1

O: 2

§ 2

P: a

P: 3

§ 39

O: 2

§ 57

O: 3

O: 4

§ 60

O: 1

(2) Sociálnoprávna ochrana detí je súbor opatrení na zabezpečenie

a) ochrany dieťaťa, ktorá je nevyhnutná pre jeho blaho a ktorá rešpektuje jeho najlepší záujem podľa medzinárodného dohovoru, 1)

1) Dohovor o právach dieťaťa (oznámenie č. 104/1991 Zb.).

Opatrenia sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa vykonávajú

a) pre dieťa, ktoré

1. má na území Slovenskej republiky trvalý pobyt, prechodný pobyt, povolenie na prechodný pobyt, povolenie na trvalý pobyt, má povolený tolerovaný pobyt2) (ďalej len "obvyklý pobyt"), alebo pre dieťa, ktorému nemožno určiť obvyklý pobyt,

3. nie je občan Slovenskej republiky a nachádza sa na území Slovenskej republiky bez sprievodu rodiča alebo inej plnoletej fyzickej osoby, ktorej by mohlo byť dieťa zverené do osobnej starostlivosti (ďalej len "maloletý bez sprievodu"),

(2) Ak rodičovské práva a povinnosti nemôže vykonávať ani jeden z rodičov alebo ak súd rozhodol podľa § 38 ods. 1 alebo 4 vo vzťahu k jedinému žijúcemu rodičovi, ustanoví vo svojom rozhodnutí maloletému dieťaťu poručníka.

(3) Ak nebolo možné ustanoviť za poručníka žiadnu fyzickú osobu, súd ustanoví za poručníka obec a v prípadoch maloletých detí bez sprievodu orgán sociálnoprávnej ochrany podľa osobitného predpisu.

(4) Do času, kým nie je maloletému dieťaťu ustanovený poručník, alebo do času, kým sa ustanovený poručník neujme svojej funkcie, robí neodkladné úkony v záujme maloletého dieťaťa opatrovník ustanovený podľa § 60.

(1) Okrem prípadov podľa § 39 ods. 3 a § 57 ods. 4 súd ustanoví maloletému dieťaťu opatrovníka aj vtedy, ak je to potrebné z iných dôvodov a zároveň je to v záujme maloletého

Č: 31

O: 2

2. Členské štáty zaistia, aby boli riadne splnené potreby maloletých pri vykonávaní tejto smernice menovaným poručníkom alebo zástupcom. Príslušné orgány vykonávajú pravidelné posúdenia.

Zákon č. 36/2005

Z. z.

§ 61

O: 1

O: 2

(1) Opatrovník je povinný vykonávať svoju funkciu v záujme maloletého dieťaťa.

(2) Súd vymedzí rozsah práv a povinností opatrovníka tak, aby bol splnený účel, na ktorý bol opatrovník ustanovený, a aby boli dostatočne chránené záujmy maloletého dieťaťa.

§ 58

O: 1

O: 2

O: 3

O: 4

O: 5

O: 6

O: 7

(1) V rozhodnutí o ustanovení poručníka súd uvedie konkrétny rozsah majetku, ktorý bude poručník spravovať, spôsob nakladania s ním a lehoty, v ktorých je poručník povinný predkladať súdu správy o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa a správy o maloletom dieťati. Pri výkone správy majetku maloletého dieťaťa poručníkom sa použije osobitný predpis.9)

(2) Správa o nakladaní s majetkom maloletého dieťaťa obsahuje najmä informácie o výnosoch, investíciách, ako aj účel a výšku výdavkov a príjmov súvisiacich s týmto majetkom. Správa o maloletom dieťati obsahuje najmä informácie o jeho zdravotnom stave, jeho vzdelávaní a o osobitných potrebách.

(3) Poručník je povinný vykonávať svoju funkciu riadne a v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Za jej riadny výkon zodpovedá súdu. Rozhodnutie poručníka týkajúce sa každej podstatnej veci maloletého dieťaťa vyžaduje schválenie súdu.(4) Súd sústavne sleduje spôsob výkonu funkcie poručníka a najmenej dvakrát do roka v súčinnosti s obcou a orgánom sociálnoprávnej ochrany výkon funkcie poručníka hodnotí.(5) Za porušenie povinností pri spravovaní majetku maloletého dieťaťa zodpovedá poručník podľa všeobecných predpisov o náhrade škody.

(6) Po zániku poručníctva je poručník povinný predložiť súdu záverečný účet zo správy majetku maloletého dieťaťa najneskôr do dvoch mesiacov po zániku svojho poručníctva.(7) Medzi poručníkom a maloletým dieťaťom nevzniká vyživovacia povinnosť.

Č: 31

O: 3

P: a

P: b

P: c

P: d

3. Členské štáty zaistia, aby maloletí bez sprievodu boli umiestnení:

a) spolu s dospelými príbuznými alebo

b) v pestúnskej rodine, alebo

c) v strediskách špecializovaných na poskytnutie ubytovania pre maloletých, alebo

d) v inom ubytovaní vhodnom pre maloletých.

V tejto súvislosti sa zohľadnia názory dieťaťa v súlade s jeho vekom a stupňom dospelosti.

Zákon č. 305/2005

Z. z.

§ 50

O: 1

O: 2

O: 3

O: 4

(1) Na detský domov pre maloletých bez sprievodu, v ktorom je umiestnený maloletý bez sprievodu predbežným opatrením súdu podľa osobitného predpisu, 28) ustanovenia § 49 ods. 4, § 52 až 56 a § 58 až 60 sa vzťahujú rovnako, ak tento zákon neustanovuje inak.

(2) Pri výkone predbežného opatrenia v detskom domove pre maloletých bez sprievodu treba prihliadať na predchádzajúcu výchovu dieťaťa a rešpektovať kultúrne a náboženské odlišnosti dieťaťa.

(3) Detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí lekársku prehliadku v rozsahu podľa § 31 písm. c), ak pred umiestnením dieťaťa do detského domova pre maloletých bez sprievodu nebol doložený doklad podľa § 31 písm. c).

(4) Detský domov pre maloletých bez sprievodu utvára podmienky na výučbu slovenského jazyka, ak je to vhodné a

O. 5

§ 25

O: 3

účelné pre rozvoj dieťaťa.

(5) Detský domov pre maloletých bez sprievodu je povinný zistiť, ak je to vzhľadom na vek dieťaťa a jeho rozumovú vyspelosť možné, názor dieťaťa na všetky skutočnosti, ktoré sa ho týkajú, najmä zistiť názor dieťaťa na jeho premiestnenie, zlúčenie s rodinou, návrat do krajiny pôvodu, udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany, a to už pred vykonaním úkonov na účely jeho premiestnenia, zlúčenia rodiny, návratom do krajiny pôvodu alebo pred podaním vyhlásenia, ktorým sa žiada o udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany. Na účely zisťovania názoru dieťaťa podľa prvej vety detský domov pre maloletých bez sprievodu zabezpečí tlmočenie do jazyka, ktorému dieťa rozumie.

(3) Ak orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately na základe rozhodnutia súdu vykonáva funkciu poručníka maloletého bez sprievodu a maloletý bez sprievodu je umiestnený v zariadení zriadenom podľa tohto zákona alebo v zariadení zriadenom podľa osobitných predpisov, 27) spolupracuje orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately s týmto zariadením.

Č: 31

O: 4

4. Pokiaľ je to možné, súrodenci sa ponechajú spolu, pričom sa zohľadňujú maximálne záujmy dotknutého maloletého, a najmä jeho vek a stupeň dospelosti. Zmeny trvalého pobytu maloletých sa obmedzia na minimum.

Zákon č.

305/2005

Z. z.

§ 30

O: 6

§ 32

O: 2

§ 54

(6) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže podať súdu návrh na umiestnenie súrodencov do rôznych zariadení na výkon rozhodnutia súdu, ak to vyžaduje zdravotný stav dieťaťa na základe posudku lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore, psychológa alebo posudku o zdravotnom postihnutí vydaného podľa osobitného predpisu.32) Ak sú súrodenci umiestnení v rôznych zariadeniach na výkon rozhodnutia súdu alebo ak sa súrodenec alebo súrodenci dieťaťa umiestneného v zariadení na výkon rozhodnutia súdu nachádzajú v prirodzenom rodinnom prostredí alebo náhradnom rodinnom prostredí, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately vykonáva opatrenia na udržiavanie a rozvíjanie súrodeneckých väzieb.

(2) Ak je to v záujme dieťaťa, môže orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately podať súdu návrh na zmenu zariadenia na výkon rozhodnutia súdu. V návrhu podľa prvej vety uvedie zariadenie na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého navrhuje dieťa umiestniť, so zohľadnením súrodeneckých väzieb a rodinných väzieb dieťaťa, aby zmena nebránila úprave rodinných pomerov dieťaťa a zachovaniu rodinných väzieb a súrodeneckých väzieb.

(5) Pri zaraďovaní dieťaťa do profesionálnej rodiny,

O: 5

samostatnej skupiny alebo do špecializovanej samostatnej skupiny sa rešpektujú súrodenecké väzby a rodičovské väzby.

Č: 31

O: 5

5. Ak je medzinárodná ochrana udelená maloletému bez sprievodu a vyhľadávanie rodinných príslušníkoch ešte nezačalo, členské štáty začnú s ich vyhľadávaním po udelení medzinárodnej ochrany, pričom chránia maximálne záujmy maloletého. Ak sa vyhľadávanie už začalo, členské štáty pokračujú v procese vyhľadávania, ak je to potrebné. V prípadoch, keď môže existovať ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti maloletého alebo jeho blízkych príbuzných, najmä ak zostali v štáte pôvodu, musí sa venovať pozornosť tomu, aby sa zaistilo vykonávanie dôverného zberu, spracovania a obehu informácií týkajúcich sa takýchto osôb.

Zákon č.

305/2005

Z. z.

§ 29

O: 3

(3) Orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa podieľa na vyhľadávaní rodičov alebo iných členov rodiny maloletého bez sprievodu na účel zlúčenia maloletého bez sprievodu s jeho rodinou.

Č: 31

O: 6

6. Tí, ktorí pracujú s maloletými bez sprievodu, majú mať a dostanú aj ďalšie primerané školenie týkajúce sa ich potrieb.

Zákon č.

305/2005

Z. z.

§ 93

O: 4

O: 5

O: 6

O: 8

O: 9

O: 12

(4) Psychologickú pomoc a psychologickú starostlivosť na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré získali vysokoškolské vzdelanie v študijnom odbore psychológia alebo majú uznaný doklad o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaný zahraničnou vysokou školou.

(5) Liečebno-výchovnú starostlivosť na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môže vykonávať len psychológ alebo liečebný pedagóg.

(6) Na pedagogického zamestnanca a odborného zamestnanca74) v zariadení sa vzťahuje osobitný predpis.43a)

(8) Program supervízie na účely sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré skončili odbornú akreditovanú prípravu supervízora v oblasti sociálnej práce alebo poradenskej práce.

(9) Sociálnu prácu v zariadení môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré spĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti na výkon sociálnej práce asistentom sociálnej práce podľa osobitného predpisu.3a) Plnenie úloh koordinátora pri spracúvaní individuálnych plánov práce s dieťaťom, s plnoletou fyzickou osobou alebo s rodinou môžu vykonávať len fyzické osoby, ktoré spĺňajú podmienky odbornej spôsobilosti na výkon sociálnej práce sociálnym pracovníkom podľa osobitného predpisu. 3a)

(12) Ak treba zabezpečiť sociálnoprávnu ochranu detí a sociálnu kuratelu metódami psychoterapie, môžu psychoterapiu vykonávať v ustanovenom rozsahu ako súčasť vykonávaných opatrení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately len odborne spôsobilé fyzické osoby.

Odborná spôsobilosť na výkon psychoterapie v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately sa preukazuje dokladom o získaní vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v ustanovenom študijnom odbore alebo uznaným dokladom o takom vysokoškolskom vzdelaní vydaným zahraničnou vysokou školou a dokladom o skončení odbornej akreditovanej prípravy na výkon psychoterapie v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Rozsah vykonávania psychoterapie v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, zoznam študijných odborov a odbornú akreditovanú prípravu na výkon psychoterapie v oblasti sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

Č: 32

O: 1

Prístup k ubytovaniu

1. Členské štáty zaistia, aby osoby s postavením medzinárodnej ochrany mali prístup k ubytovaniu za rovnakých podmienok ako ostatní štátni príslušníci tretej krajiny, ktorí majú legálny pobyt na ich územiach.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 24

O: 1

§ 27a

O: 1

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)

Č: 32

O: 2

2. Členské štáty umožnia vnútroštátny postup rozptýlenia osôb s postavením medzinárodnej ochrany a zároveň vyvinú potrebné úsilie na uplatňovanie politiky, ktorá zabráni diskriminácii osôb s postavením medzinárodnej ochrany a zabezpečí rovnaké príležitosti, pokiaľ ide o prístup k ubytovaniu.

Rovnaký prístup k

ubytovaniu pre osoby s

medzinárodnou ochranou nie je ničím obmedzený.

Č: 33

Sloboda pohybu v rámci členského štátu

Členské štáty umožnia osobám s postavením medzinárodnej ochrany slobodu pohybu v rámci ich územia za rovnakých podmienok a obmedzení, ako sú tie, ktoré sú poskytované štátnym príslušníkom tretej krajiny, ktorí majú legálny pobyt na ich územiach.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 24

O: 1

§ 27a

O: 1

(1) Azylant sa považuje za cudzinca, ktorému sa udelil trvalý pobyt.

(1) Cudzinec, ktorému sa poskytla doplnková ochrana, považuje sa za cudzinca, ktorému sa udelil prechodný pobyt; to neplatí, ak má na území Slovenskej republiky udelený trvalý pobyt.6a)

Č: 34

Prístup k prostriedkom pre začlenenie

S cieľom uľahčiť začlenenie osôb s postavením medzinárodnej ochrany do spoločnosti členské štáty zabezpečia prístup k programom pre začlenenie, ktoré považujú za vhodné z hľadiska toho, aby sa zohľadnili špecifické potreby osôb s postavením utečenca alebo osôb s postavením doplnkovej ochrany, alebo vytvoria

Zákon č.

480/2002

Z. z.

§ 28

O: 5

(4) Azylant je na uľahčenie integrácie do spoločnosti povinný počas pobytu v integračnom stredisku navštevovať kurz základov slovenského jazyka, ktorý zabezpečí ministerstvo. Ministerstvo na žiadosť zabezpečí kurz základov slovenského jazyka aj azylantovi, ktorý nebol umiestnený v integračnom stredisku alebo ktorý počas pobytu v integračnom stredisku neabsolvoval kurz základov

predbežné podmienky, ktoré zaručia prístup k takýmto programom.

Zákon č.

5/2004

Z. z.

Zákon č. 480/2002

Z. z.

Zákon č. 145/1995

Z. z.

§ 27c

O: 2

§ 8

O: 1

P: f

§ 11

O: 1

P: d

§ 27a

O: 4

§ 28

O: 1

O: 2

O: 3

Príloha

Polož. 24

6. bod

P: b

9. bod

P: c

slovenského jazyka;.

(2) Ministerstvo zabezpečí kurz základov slovenského jazyka cudzincovi, ktorému sa poskytla doplnková ochrana;.

(1) Znevýhodnený uchádzač o zamestnanie na účely tohto zákona je uchádzač o zamestnanie, ktorý je

f) štátny príslušník tretej krajiny, ktorému bol udelený azyl13d) alebo ktorému bola poskytnutá doplnková ochrana,13e)

(1) Služby zamestnanosti na účely tohto zákona je systém inštitúcií a nástrojov podpory a pomoci účastníkom trhu práce pri

d) uplatňovaní aktívnych opatrení na trhu práce s osobitným zreteľom na pracovné uplatnenie znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie podľa § 8.

(4) Ministerstvo sa podieľa na vytváraní možností na začlenenie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, do spoločnosti.

(1) Cieľom integrácie je začlenenie azylantov do spoločnosti, najmä získanie vhodného ubytovania a zamestnania.

(2) Po udelení azylu ministerstvo azylanta spravidla umiestni v integračnom stredisku.

(3) Ministerstvo po ukončení pobytu v integračnom stredisku a po absolvovaní kurzu základov slovenského jazyka jednorazovo ponúkne azylantovi možnosť ubytovania.

6. Od poplatku podľa písmena f) prvého bodu tejto položky sú oslobodené osoby, ktoré

b) prvýkrát žiadajú o vydanie dokladu o pobyte ako cudzinci, ktorým bol udelený azyl alebo cudzinci, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana.“.

9. Od poplatkov podľa písmen l) až n) tejto položky sú oslobodené

c) osoby, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana podľa zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Č: 35

Návrat do vlasti

Členské štáty môžu poskytovať pomoc osobám s

Zákon č.

404/2011

§ 2

O: 1

(1) Na účely tohto zákona sa rozumie

a) asistovaným dobrovoľným návratom návrat štátneho

postavením medzinárodnej ochrany, ktorí sa chcú vrátiť do vlasti.

Z. z.

Zákon č.

480/2002

Z. z.

P: a

§ 44

príslušníka tretej krajiny do krajiny pôvodu, posledného bydliska alebo ktorejkoľvek tretej krajiny, do ktorej sa štátny príslušník tretej krajiny rozhodne vrátiť a ktorá ho prijme, a ktorý zabezpečuje Medzinárodná organizácia pre migráciu alebo iná mimovládna organizácia na základe dohody s vládou Slovenskej republiky,

Ministerstvo spolupracuje s Medzinárodnou organizáciou pre migráciu pri zabezpečovaní vycestovania cudzincov, ktorí sa chcú dobrovoľne vrátiť do krajiny pôvodu alebo vycestovať do tretej krajiny.

Č: 36

Spolupráca

Každý členský štát menuje národný kontaktný bod a jeho adresu oznámi Komisii. Komisia oznámi túto informáciu ostatným členským štátom.

Členské štáty v spolupráci s Komisiou prijmú všetky potrebné opatrenia na vytvorenie priamej spolupráce a výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi.

n. a.

Národným kontaktným bodom je Migračný úrad Ministerstva vnútra SR.

Č: 37

Pracovníci

Členské štáty zaistia, aby orgány a iné organizácie vykonávajúce túto smernicu dostali potrebné školenie a boli viazané zásadou dôvernosti, ako je definovaná vo vnútroštátnom práve, pokiaľ ide o akékoľvek informácie, ktoré získajú v priebehu svojej práce.

Zákon č. 400/2009

Z. z.

Zákon č. 552/2003 Z. z.

§ 60

O: 1

P: c

P: k

§ 76

O: 1

O: 2

§ 8

O: 1

P: c

(1) Štátny zamestnanec je povinný

c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám,

k) prehlbovať si kvalifikáciu,

(1) Služobný úrad organizuje, zabezpečuje a umožňuje odbornú prípravu a systematické odborné vzdelávanie štátnych zamestnancov.53) Ustanovenia o vzdelávaní štátnych zamestnancov upravené osobitným predpisom týmto nie sú dotknuté.54)

(2) Služobný úrad vytvára podmienky na vzdelávanie štátnych zamestnancov prehlbovaním kvalifikácie a zvyšovaním kvalifikácie.

(1) Zamestnanec je povinný

c) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone práce vo verejnom záujme a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám, a to aj po skončení pracovného pomeru; to neplatí, ak ho tejto povinnosti zbavil štatutárny orgán alebo ním poverený vedúci zamestnanec, ak osobitný predpis7) neustanovuje inak,

Č: 38

O: 1

Správy

1. Do 21. júna 2015 Komisia podá správu Európskemu

n. a.

parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice a navrhne potrebné zmeny a doplnenia. Uvedené návrhy na zmenu a doplnenie sa vykonajú prednostne v článkoch 2 a 7. Členské štáty pošlú Komisii všetky informácie, ktoré sú vhodné pre vypracovanie tejto správy, do 21. decembra 2014.

Č: 38

O: 2

2. Po predložení tejto správy Komisia podáva najmenej každých päť rokov správu Európskemu parlamentu a Rade o uplatňovaní tejto smernice.

n. a.

Č: 39

O: 1

Transpozícia

1. Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na zabezpečenie súladu s článkami 1, 2, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 16, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34 a 35 do 21. decembra 2013. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Pri prijímaní týchto ustanovení členské štáty uvedú odkaz na túto smernicu alebo takýto odkaz ich sprevádza pri ich úradnom uverejnení. Takisto uvedú, že odkazy v platných zákonoch, iných právnych predpisoch a správnych opatreniach na smernicu zrušenú touto smernicou sa považujú za odkazy na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze a jeho znenie upravia členské štáty.

Novela

zákona č. 245/2008

Z. z

Č: V

Č:I

Bod 38

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. septembra 2015.

38. Príloha sa dopĺňa tretím až šiestym bodom, ktoré znejú:

„3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011).

4. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/95/EÚ z 13. decembra 2011 o normách pre oprávnenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva mať postavenie medzinárodnej ochrany, o jednotnom postavení utečencov alebo osôb oprávnených na doplnkovú ochranu a o obsahu poskytovanej ochrany (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011).

5. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/98/EÚ z 13. decembra 2011 o jednotnom postupe vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín a o spoločnom súbore práv pracovníkov z tretích krajín s oprávneným pobytom v členskom štáte (Ú. v. EÚ L 343, 23.12.2011).

6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.06.2013).“.

Č: 39

O: 2

2. Členské štáty oznámia Komisii text hlavných ustanovení vnútroštátneho práva v oblasti, na ktorú sa vzťahuje táto smernica.

n. a.

Č: 40

Zrušenie

Smernica 2004/83/ES sa zrušuje pre členské štáty viazané touto smernicou s účinnosťou od 21. decembra 2013 bez toho, aby boli dotknuté povinnosti členských štátov

n. a.

týkajúce sa lehoty na transpozíciu smernice do vnútroštátneho práva stanovenej v prílohe I časti B.

Odkazy na zrušenú smernicu sa pre členské štáty viazané touto smernicou považujú za odkazy na túto smernicu a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe II.

Č: 41

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Články 1, 2, 4, 7, 8, 9, 10, 11, 16, 19, 20, 22, 23, 24, 25, 26, 27, 28, 29, 30, 31, 32, 33, 34 a 35 sa uplatňujú od 22. decembra 2013.

n. a.

Č: 42

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom v súlade so zmluvami.

n. a.

LEGENDA:

V stĺpci (1):

Č – článok

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (3):

N – bežná transpozícia

O – transpozícia s možnosťou voľby

D – transpozícia podľa úvahy (dobrovoľná)

n.a. – transpozícia sa neuskutočňuje

V stĺpci (5):

Č – článok

§ – paragraf

O – odsek

V – veta

P – písmeno (číslo)

V stĺpci (7):

Ú – úplná zhoda

Č – čiastočná zhoda

R – rozpor (v príp., že zatiaľ nedošlo k transp., ale príde k nej v budúcnosti)

N – neaplikovateľné