B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Bližšie sa špecifikujú učebné osnovy materskej školy, keďže v materskej škole sa výchova uskutočňuje podľa vzdelávacích oblastí.

K bodu 2

Ustanovenie umožňuje základným školám a gymnáziám využiť vzdelávacie štandardy ako učebné osnovy povinného vyučovacieho predmetu školského vzdelávacieho programu, ktorého časová dotácia sa nezvyšuje alebo sa zvyšuje bez rozšírenia obsahu. To platí aj pre povinné vyučovacie predmety všeobecného vzdelávania pre stredné odborné školy a konzervatóriá a kurzov pre jazykové školy.

Vzdelávacie štandardy vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu. Obsahujú štruktúru učebných cieľov, výkonové požiadavky a vymedzený rámcový učebný obsah. Vzhľadom na obsah vzdelávacích štandardov a ich štruktúru, je tieto možné využiť ako učebné osnovy jednotlivých predmetov v základných a stredných školách. Ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov, ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu. Školám sa naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých učebných predmetov. V prípade materských škôl je možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu.

Ustanovuje sa, že učebnými osnovami odborných predmetov ako súčasťou školského vzdelávacieho programu, budú v systéme duálneho vzdelávania vzorové učebné osnovy s cieľom zjednotiť rozsah a obsah praktického vyučovania v jednotlivých študijných odboroch a učebných odboroch stredných odborných škôl.

K bodu 3

Prax preukázala potrebu zmeny termínu konania zápisu detí do prvého ročníka základnej školy. Pri posudzovaní detí, či má školskú spôsobilosť, je aprílový termín zápisu vyhovujúcejší z dôvodu, že časový posun umožní zlepšenie stupňa vývinu dieťaťa, ktorý mu umožňuje úspešné osvojenie školských povinností. Dozrievajú grafomotorické funkcie, motorika očných pohybov, zlepší sa koordinácia, presnosť a plynulosť pohybov ako aj vývin rečí a sústredenosť. Zároveň dieťa získa dôslednejšie samoobslužné a hygienické návyky.

K bodu 4

Zákonnému zástupcovi sa upravuje možnosť výberu školy na inú ako spádovú školu, a to len vtedy, ak dieťa prijme riaditeľ vybranej školy. Povinnosti riaditeľa školy v súvislosti s evidenciou detí vo veku plnenia povinnej školskej dochádzky sa uvádzajú v § 60 zákona.

K bodu 5

Bližšie sa špecifikuje vzdelávanie v školách, ktoré sú zriadené iným štátom na území Slovenskej republiky a ku ktorým bol vydaný súhlas zastupiteľského úradu iného štátu. Zahraničné školy

nie sú zaradené v sieti škôl a školských zariadení SR a neposkytujú sa im finančné prostriedky v rámci normatívneho financovania zo štátneho rozpočtu. Touto úpravou sa ukladá povinnosť príslušnému zastupiteľskému úradu oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území SR, a to z dôvodu evidencie takýchto škôl, keďže na vzdelávanie v zahraničných školách sa vzťahuje možnosť osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky podľa § 23 písm. b) a písm. c) zákona.

K bodu 6

V súčasnosti sa niektoré deti občanov SR vzdelávajú v Európskych školách, zriadených na základe prijatého Dohovoru, ktorým sa definuje štatút Európskych škôl. Keďže tieto školy majú svoje špecifiká uvedené v dohovore a nie je možné ich zahrnúť do už definovaných foriem osobitného spôsobu plnenia povinnej školskej dochádzky, navrhuje sa doplniť tieto formy o ďalšiu.

K bodom 7 až 12

Z dôvodu zvýšenej migrácie občanov SR sa určujú pravidlá školskej dochádzky žiaka, povinnosti pre zákonného zástupcu alebo plnoletého žiaka predložiť doklad o návšteve školy do 30 dní po príchode do krajiny pobytu žiaka v zahraničí a neodkladne oznámiť každú zmenu školy, ktorú v zahraničí navštevuje; dohodnúť termín skúšky školy s dostatočným časovým predstihom pred jej konaním.

Žiak, ktorý plní školskú dochádzku na škole v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR, môže vykonať komisionálne skúšky, ak o to zákonný zástupca alebo plnoletý žiak požiada. Ak žiak nepríde vykonať skúšky, riaditeľ školy podľa výsledkov dosiahnutých v jeho predchádzajúcom vzdelávaní v zahraničí alebo v zahraničnej škole v SR a podľa komisionálnych skúšok zaradí žiaka do príslušného ročníka.

K bodu 13

Podľa ustanovenia § 30 ods. 2 zákona sa vzdelávanie v základnej škole na prvom stupni môže organizovať aj v triede, v ktorej sú žiaci viacerých ročníkov. Navrhované ustanovenie zosúlaďuje dikciu s § 30 ods. 2 zákona a umožní spájanie žiakov do viacerých ročníkov do jednej triedy na prvom stupni základnej školy. Ide o odstránenie problému v málotriednych základných školách, aby týmto školám nehrozil ich zánik z dôvodu výraznejšieho poklesu žiakov na prvom stupni.

K bodu 14

Príslušné ustanovenia druhej a tretej vety sa vypúšťajú z dôvodu nadbytočnosti, nakoľko problematika štúdia žiaka v zahraničí je obsiahnutá v § 23 a § 25 zákona.

K bodom 15 a 16

Navrhované ustanovenie zamedzuje žiakovi prijatému do učebného odboru strednej odbornej školy prestup do študijného odboru strednej školy. Takémuto žiakovi sa umožňuje prestup len do učebného odboru inej strednej odbornej školy na ten istý učebný odbor alebo iný učebný odbor. Žiak, ktorý bol prijatý do učebného odboru strednej odbornej školy nemusel konať prijímacie skúšky. Inštitút prestupu sa často krát v mnohých prípadoch zneužíval v tom zmysle, že takýto žiak prestupoval na študijný odbor gymnázia alebo strednej odbornej školy napriek tomu, že nekonal na uvedenej škole prijímaciu skúšku. Takéto prestupy sú neetické vo vzťahu k žiakom,

ktorí vykonali úspešne prijímaciu skúšku do študijného odboru strednej školy a neboli prijatí pre nedostatok miesta. Uvedené sa vzťahuje aj na inštitút zmeny učebného odboru. Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri zmene študijného alebo učebného odboru a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

K bodu 17

Podľa platného ustanovenia § 35 ods. 2 školského zákona prestup žiaka, ktorý navštevuje strednú školu s osemročným štúdiom, do strednej odbornej školy s iným študijným alebo učebným odborom alebo do gymnázia so štvorročným alebo päťročným štúdiom, sa môže uskutočniť najskôr začiatkom piateho ročníka jeho štúdia. Podľa ustanovenia § 62 ods. 3 zákona do prvého ročníka päťročného vzdelávacieho programu bilingválneho vzdelávania môže byť prijatý uchádzač, ktorý okrem iného spĺňa podmienku úspešne ukončeného ôsmeho alebo deviateho ročníka základnej školy. V záujme zjednotenia podmienok týkajúcich sa prijatia žiaka zo základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia a prestupu do tohto štúdia z osemročného gymnázia je analogicky cieľom navrhovanej úpravy umožniť aj žiakom, ktorí začínajú štvrtý rok štúdia na gymnáziu s osemročným štúdiom prestup do gymnázia s päťročným štúdiom. To znamená obdobne ako prijatie žiaka po ukončení ôsmeho ročníka základnej školy do päťročného bilingválneho štúdia.

K bodu 18

Zavádza sa obligatórna podmienka úspešného vykonania rozdielovej skúšky pri prestupe žiaka do inej strednej školy a to z dôvodu preukázania vedomostí a schopností študovať odbor štúdia, ktorý si žiak pri prestupe zvolil.

K bodu 19

Keďže jazykové školy vyberajú úhrady nákladov za štúdium v dvoch častiach, zvlášť za každý polrok, umožňuje sa jazykovej škole vrátenie školného aj poslucháčovi, ktorý zo závažných dôvodov (napr. preukázané zdravotné problémy, študijné pobyt) nemohol navštevovať vyučovanie v druhom polroku a školné zaplatil do 15. februára.

K bodu 20

Z dôvodu posunutia termínu zápisu na plnenie povinnej školskej dochádzky sa posúva termín na rozhodnutie riaditeľa o prijatí dieťaťa. Z dôvodu evidencie plnenia povinnej školskej dochádzky žiakov riaditeľ základnej školy zasiela zoznam prijatých detí tej obci, v ktorej majú trvalé bydlisko.

K bodu 21

Ustanovením sa umožňuje žiakom konať dobrovoľnú maturitnú skúšku nielen z externej časti maturitnej skúšky a internej časti maturitnej skúšky, ale aj z jednotlivých foriem internej časti maturitnej skúšky a to písomnej alebo ústnej časti maturitnej skúšky. Zámer rozšíriť možnosť konať dobrovoľnú maturitnú skúšku z jednotlivých foriem maturitnej skúšky, prípadne ich kombinácie vyplýva najmä zo záujmu žiakov si rozšíriť predmety maturitnej skúšky v nadväznosti na požiadavky vysokých škôl v prijímacom konaní.

K bodu 22

Ustanovenie spresňuje definíciu písomnej formy internej časti maturitnej skúšky, pretože v doterajšom znení sa písomná forma internej časti maturitnej skúšky definuje ako „písomný test“, čo nie je v súlade so skutočnosťou. Ide o súbor tém alebo zadaní vyhlasovaných centrálne prostredníctvom Rozhlasu a televízie Slovenska, z ktorých si žiak vyberá zvolenú tému alebo zadanie.

K bodu 23

Ustanovenie upravuje spôsoby klasifikácie žiaka na maturitnej skúške alebo záverečnej pomaturitnej skúške pridaním ďalšieho spôsobu klasifikácie tak, aby ustanovenie bolo v súlade so skutočnosťou. Klasifikácia žiaka z predmetov, ktoré majú externú časť maturitnej skúšky, sa vyjadruje percentom úspešnosti s príslušným percentilom, čo v ustanovení absentovalo.

K bodu 24

Spresňuje formuláciu textu tak, aby bolo zrejmé, že žiak môže konať opravnú skúšku nielen z časti maturitnej skúšky z predmetu, z ktorého vykonal maturitnú skúšku neúspešne, ale aj iba z niektorej formy internej časti maturitnej skúšky z daného predmetu. Úpravou formulácie textu sa žiakovi tiež umožňuje konať opravnú skúšku aj zo vzájomnej kombinácie častí maturitnej skúšky a foriem internej časti maturitnej skúšky. Formulácia textu doterajšej právnej úpravy bola v praxi totiž chápaná nejednoznačne. Úpravou formulácie textu sa nejednoznačnosť v chápaní textu odstraňuje a žiakom sa umožní konať opravnú skúšku z predmetov, ktorých interná časť pozostáva z dvoch foriem (písomnej formy a ústnej formy), iba z tej formy, z ktorej žiak nesplnil požadované kritérium pre úspešné vykonanie maturitnej skúšky z daného predmetu.

K bodu 25

Ustanovenie umožňuje opakovať žiakovi nielen časť skúšky po jej prerušení, ale aj jej formu, to znamená nielen písomnú formu internej časti, ale aj ústnu formu internej časti maturitnej skúšky.

K bodom 26 a 27

Praktická škola pripravuje na výkon jednoduchých pracovných činností žiakov s mentálnym postihnutím alebo s kombinovaným postihnutím, ktorí sa nemôžu z dôvodu svojho zdravotného postihnutia vzdelávať v príprave na povolanie v inom type školy. Vzdelávanie v nej neumožňuje získať výučný list, žiaci v nej môžu ukončiť svoje vzdelávanie skôr ako po absolvovaní posledného ročníka. Za súčasného legislatívneho stavu dochádza k tomu, že pri poklese počtu žiakov v triede pod minimálny možný počet sa trieda praktickej školy v druhom alebo v treťom ročníku zruší a ani zostávajúci žiaci nemôžu pokračovať vo svojej príprave na povolanie. Umožnením spájania ročníkov praktickej školy sa tento problém odstráni. Nová právna úprava zabezpečí žiakom praktických škôl uplatnenie práva na ukončenie svojho vzdelávania aj po zrušení samostatnej triedy príslušného ročníka.

K bodu 28

Legislatívno-technické spresnenie, zjednotenie a zosúladenie pojmovej so zákonom č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a čl. 14 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013 , ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie), ktorou sa

zosúlaďuje pojem žiadateľa o medzinárodnú ochranu, ktorý zahŕňa okrem žiadateľa o azyl aj žiadateľa o doplnkovú ochranu.

K bodom 29 až 31

Centrálny register detí, žiakov, poslucháčov sa týka aj základných umeleckých škôl a jazykových škôl, poslucháč ktorých môže byť dospelá osoba s titulom. Do centrálneho registra detí, žiakov a poslucháčov sa dopĺňajú ďalšie údaje súvisiace s rozšírením potreby zberu údajov a s právami dieťaťa, žiaka alebo jeho zákonného zástupcu.

K bodu 32

Touto zmenou sa definuje stanovenie povinnosti poskytnúť údaje v lehote do 15. septembra podľa § 157 ods. 3 do centrálneho registra, ku ktorým došlo k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene v čase medzi koncom školského roka a 15. septembrom nového školského roka. Pri pôvodnom znení by sa nedalo poskytnutie údajov do centrálneho registra k požadovanému termínu 15. september vyžadovať.

K bodu 33

Nakoľko aj v súčasnosti ešte existujú školy bez pripojenia na internet, bolo potrebné zákonom definovať spôsob poskytovania údajov do centrálneho registra prostredníctvom zriaďovateľov škôl, resp. orgánu miestnej štátnej správy v školstve. Školy, ktoré nemajú pripojenie na internet, musia údaje oznámiť zriaďovateľovi, resp. orgánu miestnej štátnej správy v školstve v dostatočnom časovom predstihu t.j. desať dní, aby zriaďovateľ, resp. orgán miestnej štátnej správy v školstve bol schopný dodržať predpísaný termín. V prípade, že na škole bez pripojenia k internetu dôjde k rozhodujúcej udalosti alebo k zmene počas týchto desiatich dní, v takom prípade musí škola oznámiť údaje bezodkladne.

K bodu 34

Navrhuje sa, aby postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách sa predĺžilo do školského roku 2018/2019. V súčasnosti platné ustanovenie o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach osemročných gymnázií sa napĺňa, avšak stále pretrváva problém v bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom. Záujem o osemročné gymnáziá je zo strany žiakov a zákonných zástupcov značný a prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy. Cieľom odkladu platnosti opatrenia je vytvoriť priestor na stanovenie stratégie štátu, ktorá bude zameraná na kvalitatívny aspekt v procese prijímania žiakov na gymnáziá s osemročným štúdiom.

K bodu 35

Legislatívno-technická úprava v súvislosti s aktualizáciou transpozičnej prílohy.

K bodu 36

Aktualizácia transpozičnej prílohy v súvislosti s určeným gestorstvom ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu.

K článku II

K bodu 1

Návrhom sa upravuje doterajší mechanizmus predkladania návrhov rady školy na kandidáta na riaditeľa školy alebo školského zariadenia tak, že zriaďovateľ nie je povinný prvý návrh rady školy akceptovať s odôvodnením, ale vyhlási druhé výberové konanie. Výsledok druhého výberového konania je pre zriaďovateľa záväzný. Navrhovanou úpravou sa umožňuje zriaďovateľovi vstupovať do výberového konania.

K bodu 2

V nadväznosti na úpravu znenia § 3 odseku 2 sa upravuje aj odsek 12, ktorým sa zrovnoprávňuje zriaďovaetľ cirkevnej školy a zriaďovateľ súkromnej školy vo veci vymenúvania riaditeľa.

K bodu 3

Konkretizuje sa obsah súhrnnej správy vypracúvanej Štátnou školskou inšpekciou na základe vykonaných inšpekcií s rovnakým predmetom inšpekčnej činnosti, pričom sa uvádza možnosť označovať konkrétne subjekty, v ktorých boli identifikované pozitívne alebo negatívne zistenia, ďalej oblasti vyžadujúce zlepšenie a odporúčania pre riaditeľov škôl a školských zariadení, zriaďovateľov a orgány štátnej správy v školstve.

K bodu 4

Praktické skúsenosti z konania o vyradení škôl a školských zariadení zo siete si vyžiadali nevyhnutnosť definovania závažných nedostatkov v školách a v školských zariadeniach ako predpokladu pre návrh hlavného školského inšpektora na vyradenie škôl a školských zariadení zo siete. Ustanovením sa zvyšuje transparentnosť činnosti Štátnej školskej inšpekcie, osobitne vo vzťahu ku kontrolovaným subjektom, ako aj nasledujúcemu správnemu konaniu v súvislosti s najzávažnejším zásahom do činnosti škôl a školských zariadení.

K bodu 5

Predmetná úprava súvisí s organizačným začlenením školských výpočtových stredísk do CVTI SR, na základe ktorého prestali byť priamo riadenou organizáciou ministerstva.

K bodu 6

Rozširovanie používania digitálnych technológií žiakmi vo výchovno-vzdelávacom procese si vyžaduje, aby malo ministerstvo školstva ustanovenú právomoc zabezpečovať školám a školským zariadeniam softvérové licencie, prístup k internetu a súvisiace služby.

K bodu 7 a 8

V nadväznosti na znenie bodu 4 sa upravuje ustanovenie o možnosti hlavného školského inšpektora dať návrh na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete ak zistí závažné nedostatky v kontrolovanom subjekte. Vzhľadom na to, že školskú inšpekciu nad odbornou

zložkou prípravy na stredných zdravotníckych školách vykonáva Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky, obdobne, ako hlavnému školskému inšpektorovi, aj ministrovi zdravotníctva sa ustanovuje kompetencia podať návrh na vyradenie strednej zdravotníckej školy zo siete škôl, ak sa v nej zistia závažné nedostatky v odbornej zložke prípravy.

K bodu 9

Pre fungovanie rezortného informačného systému a správne zbieranie údajov potrebných pre financovanie regionálneho školstva je potrebné definovať centrálny register škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov. Aby bola dodržaná jednotná terminológia, keď v inej školskej legislatíve sa používa pojem „centrálny register“ (centrálny register zamestnancov, centrálny register detí, žiakov, poslucháčov) a tým, že tieto dva registre spolu úzko súvisia, aj tu sa to definuje ako centrálny register pozostávajúci z týchto dvoch podregistrov.

Identifikátorom školy, školského zariadenia alebo elokovaného pracoviska a identifikátorom zriaďovateľa je myslený jednoznačný bezvýznamový číselný reťazec pridelený správcom centrálneho registra.

Zároveň sa ustanovuje rozsah údajov spracúvaných v registri, ako aj uvedenie povinných osôb, ktoré tieto údaje spracúvajú.

K bodu 10

Určuje sa povinnosť škôl a školských zariadení zaradených do siete škôl a školských zariadení poskytnúť ministerstvu štatistické údaje potrebné pre administratívnu, riadiacu, kontrolnú a rozhodovaciu činnosť ministerstva. Pre jednotlivé štatistické zisťovania realizované v ročných a štvrťročných cykloch sa presne vymedzuje rozsah požadovaných údajov a definuje sa povinnosť zverejňovať podrobnosti o požadovaných údajoch a forme ich poskytovania v určených termínoch na svojom webovom sídle.

K bodu 11 a 12

V nadväznosti na úpravu v bode 9 a 10 sa ustanovujú sankcie pre školy a školské zariadenia a ich zriaďovateľov za neposkytnutie požadovaných údajov a nedodržanie ustanovených termínov.

K bodu 13 a 14

Predmetným ustanovením sa explicitne vyjadruje, že ustanovenia § 3 ods. 2 sa nevzťahujú na súkromné školy a cirkevné školy.

K bodu 15

V nadväznosti na vloženie centrálneho registra škôl, školských zariadení, elokovaných pracovísk a zriaďovateľov sa ustanovuje, že pri spracovaní a ochrane osobných údajov podľa tohto zákona sa postupuje podľa zákona č. 122/2013 Z. z. o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 84/2014 Z. z.

K bodom 16

Ustanovujú sa prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. septembra 2015 vo vzťahu k centrálnemu registru a zberu štatistických údajov.

K bodu 17

Zosúladenie transpozičnej prílohy s platným právnym stavom.

K článku III

K bodu 1

Ukončovanie vzdelávania formou záverečnej skúšky, maturitnej skúšky, záverečnej pomaturitnej skúšky, absolventskej alebo štátnej jazykovej skúšky je neoddeliteľnou súčasťou výchovno-vzdelávacieho procesu určeného príslušným štátnym vzdelávacím programom. Z uvedeného dôvodu navrhovaná zmena v ustanovení § 5 ods. 2 určuje je pre pedagogického a odborného zamestnanca povinnosť vykonávať činnosť predsedu alebo člena skúšobnej komisie pre záverečnú, maturitnú, záverečnú pomaturitnú, absolventskú alebo štátnu jazykovú skúšku učiteľom, ktorý bol vymenovaný v súlade so zákonom č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a zákonom č. 596/2003 Z. z.

K bodu 2

Vypustením jazykových škôl z ustanovenia § 7 ods. 3, ktorým sa umožňuje učiteľom základných a stredných znížiť kvalifikačnú požiadavku vyučovania svojich aprobačných predmetov alebo predmetov študijných odboru znížiť rozsah základného úväzku (napr. 22 vyučovacích hodín) na jednu polovicu mínus jedna hodina, sa sleduje upustiť od tejto možnosti u učiteľa jazykových škôl, aby vyučovacie predmety cudzích jazykov vyučoval len kvalifikovaný učiteľ pre príslušný cudzí jazyk a v plnom rozsahu základného úväzku.

K bodu 3

Odsekom 8 § 7 sa pre zamestnávateľa upravuje možnosť dopĺňať základný úväzok učiteľovi, majstrovi odbornej výchovy a vychovávateľovi výkonom pedagogickej činnosti inej kategórie (napr. učiteľ ako vychovávateľ; vychovávateľ ako učiteľ; majster odbornej výchovy ako učiteľ) s podmienkou, že u vychovávateľa alebo majstra odbornej výchovy je možné si dopĺňať základný úväzok najviac v rozsahu sedem hodín, pričom vychovávateľ si môže dopĺňať základný úväzok len vyučovaním výchovných predmetov v základnej škole. Majster odbornej výchovy si môže doplniť základný úväzok výkonom činnosti učiteľa odborných predmetov, ktoré sú príslušné alebo príbuzné pre študijný alebo učebný odbor, v ktorom sa vyučil.

Odsek 9 návrhu zákona reaguje na skutočnosť, že školský zákon umožňuje aby vzdelávacím programom školy mohol byť aj medzinárodný vzdelávací program ak odsúhlasí ministerstvo. Reálna prax je aj taká, že je potrebné overovať nové formy a metódy výchovy a vzdelávania, ktoré sa nedajú uskutočňovať len pedagogickými a odbornými zamestnancami spĺňajúcimi aktuálne kvalifikačné predpoklady. Z uvedených dôvodov ustanovenie odseku 9 umožňuje ministerstvu pružne reagovať a na základe zákonom uložených podmienok udeliť výnimku z kvalifikačných predpokladov.

K bodu 4

Odseky 5 až 8 upravujú problematiku doplňujúceho pedagogického štúdia (DPŠ) a vytvárajú podmienky, aby pedagogický zamestnanec pri zmene kategórie nemusel vykonávať DPŠ pre inú kategóriu v celom rozsahu ale len v tých častiach, ktoré sa dotýkajú činnosti novej kategórie (napr. didaktika vyučovacích predmetov). Zároveň sa určuje povinnosť, aby takýto zamestnanec „rozšírenie DPŠ“ ukončil najneskôr do dvoch rokov od zmeny kategórie. Táto lehota je vzhľadom na skrátenie doby trvania štúdia adekvátna lehote, v ktorej vykonáva DPŠ prvý krát.

V záujme predchádzania nejasnosti výkladu sa ustanovuje, že DPŠ platí pedagogickému zamestnancovi v príslušnej kategórii (napr. učiteľ) vo všetkých stupňoch vzdelania.

V záujme „pritiahnutia“ odborníkov z praxe sa navrhuje, aby požiadavka získania požadovaného stupňa vzdelania v príslušnom odbore (požiadavka pedagogickej spôsobilosti – DPŠ) sa nevzťahovala na odborníkov z praxe, ktorým riaditeľ určil najviac 10 vyučovacích hodín týždenne. Toto sa však vzťahuje len na vyučovanie profesijných (odborných) predmetov.

K bodu 5

V navrhovanom ustanovení sa vymedzuje spôsob posudzovania kvalifikačného predpokladu učiteľov profesijných predmetov na výkon pedagogickej činnosti vyučovania predmetov v závislosti na absolvovanú pedagogickú spôsobilosť (DPŠ), obsah študijného odboru a štátnicové skúšky.

K bodu 6

Navrhovaná úprava spresňuje podmienky priznania kreditov za vzdelávanie v zahraničí. Súčasná textácia umožňuje priznanie kreditov za absolvované vzdelávanie v zahraničí v akejkoľvek forme účasti. Navrhované ustanovenie umožní uznať kredity len, ak sa vzdelávanie uskutoční priamou účasťou zamestnanca mimo územia Slovenskej republiky. Pôvodný úmysel vzdelávania v zahraničí vychádza z dvoch zásad a to priniesť nové formy, obsah a skúsenosti zo vzdelávacieho systému zo zahraničia a vzdelávať sa v takých oblastiach, v ktorých sa na území Slovenskej republiky neposkytuje. Naplnenie uvedených zásad predpokladá, že pedagogický alebo odborný zamestnanec priamo „zažije“ predmetné vzdelávanie v zahraničí, získa skúsenosti z interpersonálnych vzťahov, nadobudne praktické zručnosti a kompetencie v originálnom jazykovom, kultúrnom a sociálnom prostredí (jazyk, metódy, formy a pod.).

Doteraz platný predpis umožňoval získanie a priznávanie kreditov za široký rozsah tvorivých aktivít, absolvovanie rozširujúceho štúdia, štátnych skúšok alebo rigoróznych skúšok. Navrhovaným ustanovením sa ruší možnosť získavania a priznávania kreditov za rozširujúce štúdium, nakoľko absolvovaním predmetného štúdia si zamestnanec rozširuje kvalifikačný predpoklad na vyučovanie ďalšieho akademického predmetu alebo učiteľ profesijných predmetov na vyučovanie akademického predmetu, čím sa zamestnanec stáva kvalifikovaným a je zaradený do vyššej platovej triedy. Zároveň podľa súčasného právneho stavu sa zamestnancovi priznalo 60 kreditov (po troch rokoch praxe), ktoré využil na 12% zvýšenie platu (12% kreditový príplatok) alebo na vykonanie atestácie a tým aj na zvýšenie platovej tarify platovej triedy. Aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že priznávaním kreditov za rozširujúce štúdium je kontraproduktívne k pedagogickým zamestnancom, ktorí si dopĺňajú kvalifikačný predpoklad pedagogickej spôsobilosti (DPŠ) a špeciálnopedagogickej spôsobilosti (rozširujúce štúdium špeciálnej pedagogiky) a za toto štúdium nezískavajú kredity.

Zároveň sa vypúšťajú z ustanovenia tvorivé aktivity (s výnimkou autorstva a spoluautorstva schválených alebo odporúčaných učebníc), ktoré u pedagogického zamestnanca alebo odborného zamestnanca nepovažujeme za spôsobilé na udeľovanie kreditov z dôvodu, že niektoré pomôcky a materiály predstavujú bežnú súčasť pedagogickej a odbornej činnosti, ktorá nie je realizáciou novej myšlienky alebo inováciou, iba využívaním poznatkov získaných štúdiom a vykonávanou pedagogickou alebo odbornou činnosťou. Na druhej strane neznamená, že škola a školské zariadenie nemôže ďalej podporovať a odmeňovať takéto aktivity v zmysle platných predpisov (zákon č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní...). Prax ukázala, že za autorstvo vyňatých tvorivých

aktivít sa v rozpore so zákonom priznávali kredity za neschválené a neodporúčané pomôcky a materiály, ktoré mali použitie obmedzené len na príslušnej škole alebo školskom zariadení.

K bodu 7

Navrhovanou úpravou odseku 3 sa zvýrazňuje potreba čo najväčšieho počtu autorov a spoluautorov učebníc a pracovných zošitov zo strany pedagogických a odborných zamestnancov, preto sa zo širokej škály tvorivých aktivít pedagogických a odborných zamestnancov ponechala v platnosti táto aktivita. Pedagogická a odborná skúsenosť zamestnancov z regionálneho školstva je výrazným „benefitom“ pri tvorbe učebníc.

K bodu 8 až 12

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

K bodu 13

Navrhovaná úprava § 47a odsek 9 umožňuje riaditeľovi v nadväznosti na jeho kompetencie uznať priznané kredity poskytovateľom len za jeden program kontinuálneho vzdelávania, ak pedagogický zamestnanec a odborný zamestnanec absolvuje viac programov kontinuálneho vzdelávania, ktorých obsah a ciele sú rovnaké.

K bodu 14

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zmenami § 47a.

K bodu 15 a 16

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 49 odsek 5 sa sleduje sprehľadnenie podmienok na vykonávanie atestácií pedagogickým a odborným zamestnancom.

Pedagogický zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii a podkategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad v dosiahnutom stupni (§ 7 ods. 2) a odbore vzdelania (§ 7 ods. 1). V prípade, že zamestnanec nespĺňa odbor a stupeň vzdelania, nemôže vykonať atestáciu pre príslušnú kategóriu a podkategóriu, aj napriek tomu, že má uzavretý pracovný pomer pre príslušnú podkategóriu (nekvalifikovaný). Napríklad: absolvent vysokoškolského vzdelania druhého stupňa v študijnom sociálna práca a absolvoval doplňujúce pedagogické štúdium vykonáva pedagogickú činnosť učiteľa prvého stupňa základnej školy nespĺňa kvalifikačný predpoklad, pretože absolvoval iný ako požadovaný študijný odbor.

Odborný zamestnanec sa môže uchádzať o vykonanie atestácie len v tej kategórii, pre ktorú spĺňa kvalifikačný predpoklad len v získanom príslušnom odbore vzdelania (§ 7 ods. 1)

Navrhovaná úprava odseku 7 nadväzuje na odsek 5 v tom, že sa uznáva vykonaná atestácia pedagogickému zamestnancovi v tej kategórii a podkategórii, v ktorej ju vykonal ale u učiteľa pristupujeme aj k uznávaniu vykonanej atestácii nielen k podkategórii ale ku kvalifikačnému predpokladu, pre ktorú podkategóriu spĺňa učiteľ kvalifikačný predpoklad. Napr. učiteľ druhého stupňa základnej školy, ktorý spĺňa kvalifikačný predpoklad na vyučovanie akademických predmetov (anglický jazyk a nemecký jazyk) ako aj pre strednú školu a jazykovú školu vykonanú prvú atestáciu učiteľa druhého stupňa základnej školy bude mať uznanú, aj keď bude vyučovať na strednej škole resp. jazykovej škole.

K bodu 17

Navrhovanou úpravou ustanovenia § 54 ods. 1 sa doplnením písmena c) „navyšuje“ počet dní (päť) s nárokom na pracovné voľno s náhradou funkčného platu vtedy, ak sa vedúci pedagogický a vedúci odborný zamestnanec v danom roku zúčastní na funkčnom vzdelávaní alebo funkčnom inovačnom vzdelávaní. Povinnosť absolvovať funkčné vzdelávanie a funkčné inovačné vzdelávanie vyplýva pre vedúceho pedagogického a vedúceho odborného zamestnanca z ustanovenia § 34 ods. 2 písm. d) a ods. 3 zákona č. 317/2009 Z. z.

K bodu 18

Navrhovaným ustanovením odseku 3 (§ 59) sa spresňuje spôsob predkladania údajov do centrálneho registra na spracovanie od škôl a školských zariadení, ktoré nemajú technické možnosti zabezpečenia.

K bodu 19

Ide o legislatívno-technickú úpravu.

K bodu 20

Navrhovaný ustanovením § 61d sa zosúlaďuje ustanovenie § 49 ods. 7 tak, aby učiteľa, ktorý vykonal atestáciu pred 1. septembrom 2015 sa nahliadalo ako na učiteľa, ktorý vykoná atestáciu po 1. septembri 2015.

K bodu 21 až 23

Zosúladenie transpozičných príloh s platným právnym stavom.

K článku IV

Po zvážení možností ďalšej aplikácie ustanovenia upravujúceho dobu platnosti kreditov sa navrhuje odložiť koniec účinnosti predmetného ustanovenia na január 2018 z dôvodu potreby vykonania primeraných zmien v systéme kontinuálneho vzdelávania v prepojení na kariérový systém tak, aby neprišlo k výraznému ekonomickému dopadu na rozpočet bez želaného celoživotného vzdelávania zamestnancov regionálneho školstva.

K článku V

Ustanovenie upravujúce účinnosť návrhu zákona.

V Bratislave 15. apríla 2015

Robert Fico

predseda vlády Slovenskej republiky

Juraj Draxler

minister školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky