1
B. Osobitná časť
K § 1 a 2
Ustanovenie vymedzuje predmet právnej úpravy, ktorá zahŕňa oblasť autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom (kam patria práva výkonného umelca, práva výrobcu zvukového záznamu, práva výrobcu audiovizuálneho záznamu, práva vysielateľa). Zákon upravuje aj osobitné právo k databáze a správu práv (ktorú vykonáva organizácia kolektívnej správy vo svojom mene a na účet nositeľa práv alebo nezávislý subjekt správy).Navrhovaná právna úprava tiež vymedzuje, na ktoré osoby sa vzťahujú jej ustanovenia.
K § 3 až 5
Predmetom autorského práva je dielo, ktoré spĺňa pojmové znaky diela v zmysle tohto návrhu zákona.
Pojmovými znakmi diela je, že toto dielo musí byť z oblasti literatúry, umenia alebo vedy, musí byť výsledkom tvorivej duševnej činnosti autora, tento výsledok musí byť jedinečný, nemôže byť vylúčený z ochrany autorského práva podľa tohto návrhu zákona a musí byť vyjadrené v podobe vnímateľnej zmyslami.
Pojmovým znakom, naopak, nie je to, v akej podobe je dielo vyjadrené, ani obsah diela, jeho kvalita, účel alebo forma jeho vyjadrenia a miera jeho dokončenia (chránená je aj jednotlivá vývojová fáza diela a časť diela, ak spĺňa pojmové znaky diela).
Predmetom autorského práva je aj názov diela alebo mená postáv, ak spĺňajú pojmové znaky diela.
Navrhované ustanovenie definuje niektoré druhy diel. Pojem „literárne dielo“ je pojem užší ako pojem „slovesné dielo“. Divadelným dielom je najmä inscenácia alebo choreografia, ktorého autorom je predovšetkým režisér. Architektonickým dielom najmä projekty, plány, ktoré jedinečným výsledkom tvorivej činnosti autora, zhmotnením (rozmnoženinou) architektonického diela je stavba.
Ustanovenie taxatívne vypočítava, čo sa nepovažuje za predmet autorského práva, a to buď z toho dôvodu, že tieto predmety nespĺňajú pojmové znaky diela (napr. myšlienka, spôsob, systém), alebo vylúčené z ochrany z dôvodu verejného záujmu (z dôvodu všeobecného záujmu na prístupe verejnosti k nim), aj keby spĺňali pojmové znaky diela (napr. súdne rozhodnutie).
Za predmet autorského práva sa nepovažuje ani územnoplánovacia dokumentácia a úkon znalca, tlmočníka a prekladateľa podľa osobitného predpisu, kedy nevzniká dielo, pretože pri tejto činnosti nie je priestor na tvorivosť tejto osoby (napr. pri úradnom preklade, odbornom znaleckom posudku, kedy výsledok činnosti týchto osôb musí čo najvernejšie odrážať skutočnosť).
Dielo tradičnej ľudovej kultúry (napr. folklórne dielo) sa nepovažuje za predmet autorského práva aj napriek tomu, že spĺňa pojmové znaky diela, a to z dôvodu jeho špecifického postavenia, ktoré sa týka najmä počítania trvania majetkových práv (nie je možné určiť uplynutie doby ochrany majetkových práv), identifikácie autora (nejde o anonymné dielo, pretože pri anonymnom diele je to prejav vôle autora, aby nebolo na diele uvedené jeho meno alebo pseudonym), ako aj osobnostných práv (napr. nie je možné uplatniť ochranu pred akoukoľvek nedovolenou zmenou alebo pred hanlivým nakladaním).
Za predmet autorského práva sa nepovažujú ani súčasné obmeny, varianty týchto diel tradičnej ľudovej kultúry, ktoré nespĺňajú pojmové znaky diela. Pokiaľ dôjde k takému spracovaniu diela tradičnej ľudovej kultúry, ktoré je autorsky tvorivé, vznikne nové dielo spĺňajúce pojmové znaky diela a je teda autorskoprávne chránené. Avšak dielo tradičnej
2
ľudovej kultúry, ktoré bolo takto spracované sa naďalej nepovažuje za predmet autorského práva. Ochrana pôvodných diel tradičnej ľudovej kultúry autorským právom nie je vzhľadom na ich špecifiká zodpovedajúca, čo vyplýva aj zo Správy Európskej komisie o medzinárodnej ochrane prejavov folklóru autorským právom z roku 2000.
K § 6
Zverejnenie diela je umožnenie prístupu verejnosti k nemu na základe rozhodnutia autora. Dielo je zverejnené jeho prvým oprávneným uverejnením (napr. verejným vykonaním). Vydaním diela sa rozumie deň, kedy sa začalo s verejným rozširovaním jeho rozmnoženín.
K § 7
Ustanovenie definuje spojenie diel, ktorým je v zmysle návrhu spojenie samostatných diel do jedného celku na účely spoločného nakladania s týmto celkom v zmysle dohody autorov. Nedochádza pritom k vzniku nového diela.
K § 8
Ustanovenie definuje spracovanie pôvodného diela, ktorým je taká úprava diela, ktorá je tvorivá a následkom ktorej je vznik nového diela (spĺňa teda pojmové znaky diela). Spracovaním je najmä adaptácia a preklad. Práva autora k pôvodnému dielu, ktoré je predmetom spracovania zostávajú zachované, ide teda o použitie diela, na ktoré je potrebné získať súhlas autora tohto pôvodného diela.
K § 9
Voľné dielo je dielo, ktoré bolo predtým autorskoprávne chránené, ale ku ktorému uplynula doba trvania majetkových práv (napr. ak autor zomrel, majetkové práva prešli na dedičov a uplynulo 70 rokov od jeho smrti). Dielo sa stáva voľným aj vtedy, ak majetkové práva k nemu počas ich trvania neprešli na dedičov. Takéto dielo je možné voľne, bez súhlasu, použiť.
K § 10 a 11
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Európskeho Parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (ďalej len „smernica o osirelých dielach“) a zavádza kľúčovú definíciu osirelého diela.
Osirelými dielami môžu byť v zmysle návrhu slovesné diela vyjadrené v písomnej forme (teda napr. aj scenár dramatického diela alebo audiovizuálneho diela), písomný záznam hudobného diela (notový zápis hudobného diela) a audiovizuálne diela. (V zmysle ďalších ustanovení však môže byť osirelým aj zvukový záznam a umelecký výkon, ktorý je súčasťou osirelého diela alebo osirelého zvukového záznamu, alebo je s nimi spojený).
Podmienkou, aby mohlo byť dielo považované za osirelé je, že autora (resp. iného nositeľa práv) nemožno určiť, alebo ak aj bol určený, nemožno ho nájsť ani napriek dôslednému vyhľadávaniu. Autora teda nie je možné kontaktovať za účelom uzatvorenia licenčnej zmluvy a získať tak súhlas na použitie diela. Ďalšou podmienkou je, že musí ísť o dielo, ktoré bolo prvýkrát vydané alebo ak nebolo vydané, prvýkrát odvysielané v niektorom členskom štáte. Takéto dielo musí byť zároveň uložené v archíve, knižnici, škole, múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu), alebo v zákonnom depozitári (Rozhlas a televízia Slovenska a Slovenský filmový ústav).
Za osirelé dielo sa však považuje aj také dielo, ktoré nebolo vydané alebo odvysielané, ale bol k nemu so súhlasom autora inak umožnený prístup verejnosti knižnicou, školou, múzeom, galériou, archívom alebo zákonným depozitárom, a to za predpokladu, že autor by
3
nenamietal proti jeho použitiu vyhotovením rozmnoženiny a sprístupňovaniu verejnosti. Ide o vyvrátiteľnú domnienku, pri ktorej sa pripúšťa dôkaz opaku. Napríklad môže ísť o nikdy nepublikované rukopisy odovzdané autorom do archívu knižnice na vypožičiavanie na vedecké účely, avšak licenčná zmluva nezahŕňala sprístupňovanie digitálnych rozmnoženín verejnosti prostredníctvom siete internet (keďže v tom čase uvedený spôsob použitia neexistoval). Naopak, toto ustanovenie nepokrýva prípady, ak si autor výslovne vymienil, že odovzdáva rukopisy knižnici výhradne na účel archivácie bez možnosti vypožičiavania. Pojem „umožnenie prístupu verejnosti“ vo význame, ktorý sleduje smernica o osirelých dielach, tu môže predstavovať nielen akýkoľvek spôsob použitia v autorskoprávnom zmysle, ale aj iné faktické umožnenie prístupu k dielu verejnosti (teda nielen napr. vypožičanie alebo sprístupňovanie verejnosti v autorskoprávnom význame, ale aj napr. nahliadnutie, čo nie je použitím v autorskoprávnom význame).
Ustanovenie rieši aj situáciu, ak dielo viac ako jedného autora (môže ísť o spoluautorov alebo o autorov spojeného diela) a niektorí autori neboli určení, a ak aj boli určení, neboli nájdení napriek dôslednému vyhľadávaniu. V takom prípade sa dielo považuje za osirelé len vo vzťahu k tým autorom, ktorí neboli takto určení, alebo neboli nájdení. Ide o tzv. čiastočne osirelé dielo. Zákonná výnimka na použitie osirelého diela sa preto môže využiť len vo vzťahu k autorovi, ktorý nebol určený alebo nájdený a od známych a nájdených autorov je potrebné vyžiadať súhlas na použitie licenčnou zmluvou.
Dôsledným vyhľadávaním sa rozumie získavanie informácií v dobrej viere z príslušných zdrojov na základe žiadosti o poskytnutie informácií, ku ktorým nemá osoba podľa § 58 ods. 1 priamy prístup na účely stanovenia, či je dané dielo osirelým dielom. Príslušné informačné zdroje vyhľadávania uvedené v prílohe autorského zákona. Ide len o minimálny výpočet povinných zdrojov, pričom ak niektorý zdroj odmietol poskytnutie informácií alebo požadoval náhradu účelne vynaložených nákladov vo výške, ktorú osoba, ktorá vyhľadáva nie je schopná uhradiť, neznamená to nesplnenie podmienky dôsledného vyhľadávania, ak táto osoba konala v dobrej viere.
Dôsledné vyhľadávanie sa vykoná vo všeobecnosti na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom bolo dielo prvýkrát vydané alebo v prípade, že nebolo vydané, prvýkrát odvysielané.
V prípade audiovizuálnych diel sa vykoná dôsledné vyhľadávanie na území členského štátu alebo zmluvného štátu, v ktorom výrobca originálu audiovizuálneho diela sídlo alebo obvyklý pobyt.
V prípade nevydaného diela sa dôsledné vyhľadávanie vykoná na území členského alebo zmluvného štátu, v ktorom sa zdržiava osoba, ktorá so súhlasom autora umožnila prístup verejnosti k tomuto dielu.
Ak však pri dôslednom vyhľadávaní existujú skutočnosti svedčiace o tom, že relevantné informácie o autorovi alebo inom nositeľovi práv (napr. meno, pobyt, okruh dedičov) možno nájsť aj v iných štátoch, ako vyššie menované štáty, pri vykonávaní dôsledného vyhľadávania sa preskúmajú aj zdroje informácií dostupné v týchto iných štátoch. V tomto prípade je teda nutné vykonať dôsledné vyhľadávanie aj v iných štátoch než štáty Európskej únie a štáty Dohody o Európskom hospodárskom priestore. Právna úprava tým sleduje zabezpečenie čo najväčšieho rozsahu dôsledného vyhľadávania a zároveň naplnenie podmienky konania v dobrej viere.
Ustanovenie zavádza tzv. vzájomné uznávanie statusu osirelého diela tak, že osirelé dielo, ktoré sa považuje za osirelé dielo v niektorom členskom štáte alebo zmluvnom štáte, sa uznáva za osirelé dielo aj v Slovenskej republike. Nie je tak potrebné vykonávať dôsledné vyhľadávanie v každom členskom štáte osobitne. Na podporu prístupu občanov k európskemu kultúrnemu dedičstvu sa tak zaistí, že sa zdigitalizované osirelé diela budú môcť sprístupniť vo všetkých členských štátoch alebo zmluvných štátoch.
4
Navrhovaná právna úprava však chráni práva autorov osirelých diel a tí preto môžu kedykoľvek ukončiť status osirelého diela tak, že písomne oznámia svoje autorstvo Slovenskej národnej knižnici, ktorá o tom bezodkladne informuje osobu, ktorá používa osirelé dielo (teda konkrétnu knižnicu, múzeum, archív alebo školu). Autor, ktorý ukončil status osirelého diela, právo na primeranú odmenu voči osobe, ktorá toto dielo použila. Pri určení výšky primeranej odmeny sa vychádza zo spôsobu, rozsahu, účelu a času použitia diela. Vo výške primeranej odmeny by sa teda malo odzrkadliť nekomerčné použitie diela na kultúrne účely a na plnenie úloh vo verejnom záujme bez dosahovania zisku.
Ustanovenie stanovuje, kedy sa dielo prestane považovať za osirelé. Dielo sa nepovažuje za osirelé, ak odpadnú podmienky definujúce osirelé dielo (napríklad sa objaví informácia, kto je autorom a kde ho možno kontaktovať), alebo ak autor ukončí status osirelého diela.
Ustanovenie upravuje, že definícia dôsledného vyhľadávania, definícia osirelého diela a podmienky použitia osirelých diela sa primerane vzťahujú aj na akékoľvek dielo (napr. fotografické dielo, dielo výtvarného umenia), ktoré je súčasťou osirelého diela, alebo je spojené s osirelým dielom. Samostatne stojace fotografické dielo alebo dielo výtvarného umenia teda nie je spôsobilé uznania za osirelé dielo, avšak ak je takéto dielo súčasťou osirelého diela (napr. knihy literárneho diela v písomnej forme), je možné s osirelým dielom ako celkom nakladať v režime osirelého diela.
K § 12
Ustanovenie rieši problematiku tzv. obchodne nedostupných diel na základe odporúčaní obsiahnutých v Memorande o porozumení o kľúčových zásadách digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel, ktoré 20. septembra 2011 podpísali pod záštitou Európskej komisie zástupcovia európskych knižníc, autorov, vydavateľov a organizácií kolektívnej správy, ktoré sleduje najmä uľahčenie masovej digitalizácie kultúrneho dedičstva. Ide o diela, ktoré stále chránené autorským právom, ale viac nie sú dostupné v tradičných obchodných kanáloch.
Za obchodne nedostupné dielo sa považuje slovesné dielo vyjadrené v písomnej forme, najmä vo forme knihy, časopisu a novín, ktorého rozmnoženinu nie je možné nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva (to sa nevzťahuje na kúpu použitej veci podľa § 620 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Napríklad, ak sa kniha nachádza v antikvariáte alebo je možné ju kúpiť z druhej ruky, neznamená to, že dielo možno považovať za obchodne dostupné. Nejde totiž o tradičné obchodné kanály.
Toto dielo musí byť zároveň v knižnici, archíve alebo múzeu (v zmysle príslušného odkazu sa to vzťahuje aj na galériu) a zapísané vo verejne prístupnom zozname obchodne nedostupných diel (ďalej len „zoznam“), ktorý vedie Slovenská národná knižnica. Ide teda o taxatívny výpočet podmienok, ktoré musia byť splnené kumulatívne. Toto ustanovenie sa primerane vzťahuje aj na fotografické dielo a dielo výtvarného umenia, ktoré je súčasťou obchodne nedostupného diela alebo je s týmto dielom spojené (napr. ilustrácie v knihe).
Návrh na zaradenie diela do zoznamu môže podať akákoľvek fyzická osoba alebo právnická osoba. Následne Slovenská národná knižnica bez zbytočného odkladu zverejní návrh na zaradenie diela do zoznamu na svojom webovom sídle. Slovenská národná knižnica nakoniec zaradí dielo do zoznamu, ak podľa jej zistenia v lehote 3 mesiacov od podania návrhu nebolo možné rozmnoženinu diela nadobudnúť odplatným prevodom vlastníckeho práva v tradičných obchodných kanáloch (mimo kúpy použitej veci) ani pri vynaložení primeraného úsilia a za obvyklých podmienok (predovšetkým aj na základe zistení od vydavateľstiev), pričom autor zároveň v tejto lehote písomne nenamietal zaradenie diela do zoznamu. Autor je však oprávnený kedykoľvek písomne žiadať od Slovenskej národnej knižnice, aby obchodne nedostupné dielo zo zoznamu vyradila, a bezodkladne od doručenia
5
tohto oznámenia dielo zo zoznamu vyradí, tým sa toto dielo prestane považovať za obchodne nedostupné dielo. Slovenská národná knižnica dielo zo zoznamu vyradí aj vtedy, ak dostane písomné oznámenie od organizácie kolektívnej správy, že autor tohto diela vylúčil kolektívnu správu, a preto nie je možné rozšírenou hromadnou licenciou toto dielo zazmluvniť.
V prípade obchodne nedostupných diel súhlas na použitie udeľuje príslušná organizácia kolektívnej správy rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou.
K § 13
Z dôvodu jednoznačného rozlíšenia autora od iných osôb (napr. ktoré vykonávajú majetkové práva autora, alebo ktorým autor udelil výhradnú licenciu), sa vymedzuje definícia autora ako fyzickej osoby, ktorá dielo vytvorila. Pre potreby návrhu zákona sa v tejto súvislosti zavádza aj definícia nositeľa práv.
Ustanovuje sa predpoklad, podľa ktorého sa osoba, ktorá je označená na diele svojim menom ako autor (alebo pseudonymom, ak nie je na základe tohto pseudonymu pochybnosť o totožnosti autora), považuje za autora, ak nie je preukázané niečo iné.
V prípade, ak niekto prvý krát zverejní predtým nezverejnené voľné dielo, vykonáva k nemu majetkové práva. Ustanovenie predstavuje osobitnú úpravu majetkových práv k prvému oprávnenému zverejneniu voľného diela na základe čl. 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie). Účelom tohto ustanovenia je možnosť zhodnotenia investície vynaloženého na prvé zverejnenie diela (vrátane jeho nájdenia, reštaurovania, atď.) využitím rozsahu majetkových práv po obdobie 25 rokov.
K § 14
Úprava súvisí s osobnostným právom autora rozhodnúť o označení svojho diela. Autor sa môže rozhodnúť, že jeho dielo bude anonymné, teda bude verejne rozširované a uvádzané na verejnosti bez údaju, ktorý umožňuje určenie jeho totožnosti, alebo, že jeho dielo bude pseudonymné, teda označené inak ako jeho skutočným menom alebo priezviskom. Totožnosť autora v týchto prípadoch nemožno verejne prezradiť (iba so súhlasom autora).
K § 15
Ustanovenie definuje tvorbu jediného diela viacerými spoluautormi. V prípade spoluautorstva tvorivé vklady jednotlivých spoluautorov nie je možné odlíšiť a tieto vklady nie je možné použiť samostatne ako nezávislé diela. Práva k takémuto dielu patria všetkým spoluautorom spoločne a nerozdielne, ak sa písomne nedohodli inak. Spoluautori sa môžu dohodnúť (forma dohody nie je zákonom stanovená), že pri výkone ich práv ich bude zastupovať jeden zo spoluautorov, pričom plnomocenstvo musí byť písomné.
K § 16
Autorské právo vzniká okamihom vytvorenia diela, teda okamihom, keď bolo dielo vyjadrené v akejkoľvek objektívne, teda v zmyslami vnímateľnej, podobe. Nevyžaduje sa materializácia vyjadrenia diela, ktorá by musela spočívať v jeho zachytení (fixovaní) do hmotného nosiča, či v zachytení trvalom alebo dočasnom. Vždy však musí ísť o zmyslami (objektívne) vnímateľné zhmotnenie. Podmienkou vzniku autorského práva nie je ani napr. zverejnenie diela, ani splnenie akýchkoľvek formálnych náležitostí (zápis, registrácia a pod.), ani uvedenie výhrady autorského práva (tzv. copyrightová doložka symbol © s menom subjektu autorského práva a uvedením roku zverejnenia diela).
K 17 a 18
6
V obsahu autorského práva zahrnuté výlučné osobnostné práva a výlučné majetkové práva autora. Osobnostné práva aj majetkové práva neprevoditeľné. Osobnostné práva smrťou autora zanikajú, po smrti autora si však nikto nesmie prisvojiť jeho autorstvo k dielu, dielo možno použiť len spôsobom neznižujúcim jeho hodnotu a pri použití diela musí byť autor označený (ak nejde o anonymné dielo). Na rozdiel od osobnostných práv, majetkové práva smrťou autora nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov. Autor môže inej osobe udeliť súhlas so zásahom do jeho osobnostných práv. Autor sa osobnostných práv ani majetkových práv nemôže vzdať.
Osobnostnými právami autora je právo na autorstvo k jeho dielu, právo rozhodnúť o zverejnení alebo nezverejnení diela, právo byť označený ako autor a právo na nedotknuteľnosť diela.
Obsahom práva autora na autorstvo k svojmu dielu je právo autora na to, aby bol považovaný za autora konkrétneho diela (a právo brániť sa proti prisvojeniu si autorstva inou osobou). Autor právo rozhodnúť, či jeho dielo bude zverejnené alebo ho nezverejní. Právo rozhodnúť o zverejnení diela zahŕňa aj rozhodnutie o spôsobe tohto zverejnenia. V rámci svojho osobnostného práva sa autor môže rozhodnúť, či chce, aby bol označený na diele ako autor, buď menom, alebo pseudonymom, alebo nechce byť označený. Autor právo na nedotknuteľnosť svojho diela, najmä na ochranu pred akýmkoľvek nedovoleným zásahom do svojho diela a pred hanlivým nakladaním so svojim dielom. Pod uvedené právo možno zahrnúť aj právo autora, aby bolo jeho dielo verejne uvádzané pod názvom, ktorý mu autor dal. Autor môže so svojimi osobnostnými právami disponovať a udeliť súhlas používateľovi svojho diela na zásah do svojich osobnostných práv (napr. pre konkrétne použitia súhlasiť s neuvádzaním svojho mena).
K § 19 až 32
Majetkovým právom autora je najmä právo dielo sám použiť a udeľovať súhlas na použitie jeho diela, právo na náhradu odmeny za vyhotovenie rozmnoženiny diela pre súkromnú potrebu, právo na odmenu pri ďalšom predaji originálu diela výtvarného umenia, právo na primeranú odmenu, ak autor nie je oprávnený sám udeliť súhlas na verejné rozširovanie originálu diela, rozmnoženiny diela alebo digitálnej rozmnoženiny diela nájmom vo vzťahu k dielu, ktoré bolo zaznamenané na zvukový záznam alebo bolo použité pri tvorbe audiovizuálneho diela.
K § 20
Ustanovenie spoločne upravuje majetkové autorské práva ako neprevoditeľné, neodňateľné a nepostihnuteľné exekúciou. Majetkové práva predmetom dedičstva a dedičia ich vykonávajú až do uplynutia trvania majetkových práv.
K § 21
Ustanovenie predstavuje definíciu pojmu vyhotovenie rozmnoženiny s rozlíšením tohto autorskoprávneho použitia v prípade digitálnej rozmnoženiny v súlade so smernicou Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (ďalej len “smernica o informačnej spoločnosti”), Bernským dohovorom o ochrane literárnych a umeleckých diel (ďalej len „Bernský dohovor“), Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (ďalej len „TRIPS“) a Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (ďalej len „WCT“). Toto ustanovenie zároveň príkladmo uvádza, akým spôsobom možno takúto rozmnoženinu vyhotoviť (zahŕňa aj prepis do Braillovho písma alebo čiernotlače).
7
K § 22
Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu verejné rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva.
Odsek 2 predstavuje transpozíciu čl. 4 smernice o informačnej spoločnosti a stanovuje vyčerpanie práv autora na udelenie súhlasu na rozširovanie originálu alebo rozmnoženiny diela predajom alebo inou formou prevodu vlastníckeho práva po prvom takomto oprávnenom použití v rámci členského alebo zmluvného štátu. Úprava vyčerpania práv sa však nevzťahuje na digitálnu rozmnoženinu bez hmotného nosiča.
Odsek 3 predstavuje špeciálnu úpravu vyčerpania práv vo vzťahu k architektonickému dielu vyjadrenému stavbou a dielu úžitkového umenia vyjadrenému v úžitkovej podobe.
K § 23
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela, ktorá rieši problematiku autorovho nescudziteľného a neodňateľného práva na podiel z výnosu pri predaji originálu svojho umeleckého diela a je v súlade s článkom 14ter Bernského dohovoru. Na území Slovenskej republiky sa toto právo, označované aj ako tzv. droit de suite, resp. právo na slušné vyrovnanie, uplatňuje niekoľko autorskoprávnych úprav. Podmienkou vzniku tohto majetkového práva je realizácia autorovho práva previesť do vlastníctva inej osoby originál svojho diela výtvarného umenia, ktorá následne uskutoční predaj tohto diela prostredníctvom profesionálneho obchodníka s umením.
Odsek 4 rieši otázku uplatňovania tohto práva výhradne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy ako povinnej kolektívnej správy práv.
Odseky 5 7 upravujú podrobnosti o úhrade tejto odmeny a určuje základ a výšku tejto odmeny.
Odsek 8 odzrkadľuje úpravu článku 14ter Bernského dohovoru.
K § 24
Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu nájom ako odplatného autorskoprávneho použitia v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (ďalej len “smernica o nájomnom a výpožičnom práve”). V zmysle tejto definície pôjde o nájom aj v prípade video on-demand platforiem alebo TV-archívov, ktoré taktiež ponúkajú dočasný prístup k rozmnoženine diela na účel priameho alebo nepriameho majetkového prospechu.
Ustanovenie odseku 2 predstavuje definíciu pojmu vypožičanie ako bezodplatného autorskoprávneho použitia v zmysle smernice o nájomnom a výpožičnom práve, ktorá zahŕňa aj tzv. e-lending, ktorý je dočasným umožnením prístupu k dielu bez priameho alebo nepriameho majetkového prospechu. Ustanovenie taktiež vyníma z pojmu vypožičanie tzv. medziinštitucionálne výpožičky (napr. medziknižničné, medzigalerijné)a tzv. prezenčné výpožičky v zmysle recitálu 10 smernice o nájomnom a výpožičnom práve (nejde o použitie v autorskoprávnom zmysle). V zmysle recitálu 11 smernica povoľuje, že tam, kde sa vypožičiavanie uskutočňuje verejnosti prístupným zariadením za odplatu, vo výške nepresahujúcej potrebné prevádzkové náklady na činnosť zariadenia, nejde o priamy ani nepriamy hospodársky alebo obchodný prospech.
K § 25
8
Ustanovenie odseku 1 a 2 predstavuje definíciu pojmu verejné vystavenie ako autorskoprávneho použitia s rozlíšením tohto autorskoprávneho použitia v prípade „digitálnej rozmnoženiny“ reagujúc tak na možnosť interaktívnych výstav digitálnych diel.
Odsek 3 vysvetľuje, čo sa rozumie verejným vystavením audiovizuálneho diela.
K § 26
Ustanovenie odseku 1 predstavuje definíciu pojmu verejné vykonanie ako živého (live) predvedenia diela prostredníctvom recitácie, spevu, hrania, tanca alebo inak, výkonným umelcom na verejnosti.
Druhá veta odseku 1 rozširuje definíciu podľa prvej vety aj o prípady, kedy dochádza napr. k zosilneniu zvuku naživo vykonávaného diela, prenosu obrazu živého výkonu v reálnom čase na veľkoplošnú obrazovku, alebo prenosu obrazu a zvuku zároveň (napr. do foyer opery) za predpokladu, že sa tým nerozširuje okruh verejnosti, ktorá tento živý výkon v mieste konania môže vnímať. Pokiaľ by išlo o prenos k širšej verejnosti, naplnilo by toto konanie definíciu verejného prenosu.
Odsek 2 rozširuje definíciu v odseku 1 aj o tzv. technické predvedenie diela pre prítomnú verejnosť (napr. kino, prehrávanie CD v prevádzkarni, diskdžokej).
K § 27
Zavádza sa technologicky neutrálna definícia verejného prenosu diela zohľadňujúca medzinárodné dohovory (napr. Bernský dohovor, Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, čl. 8 Zmluvy WIPO o autorskom práve a články 10 a 14 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch) a legislatívu Európskej únie. Článok 3 smernice o informačnej spoločnosti harmonizuje právo na verejný prenos pre autorov. Výkonní umelci a výrobcovia zvukových záznamov majú priznané právo na odmenu za verejný prenos na základe čl. 8 smernice o nájomnom a výpožičnom práve a čl. 4 Smernice Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (ďalej len „káblová a satelitná smernica“). Verejný prenos diela je najširším pojmom, ktorý zahŕňa aj vysielanie diela, retransmisiu diela a sprístupňovanie diela verejnosti. Pojmovým znakom verejného prenosu je verejnosť, teda individuálne neurčené osoby prítomné súčasne alebo sukcesívne (postupne), ktoré môžu byť prítomné na miestach, kde môžu vnímať dielo prenášané technickými prostriedkami.
K § 28
Definuje sa vysielanie ako majetkové právo, resp. spôsob použitia diela a súčasne sa zosúlaďuje právna úprava vysielania v autorskoprávnom zmysle so zákonom č. 220/2007 Z. z. o digitálnom vysielaní programových služieb a poskytovaní iných obsahových služieb prostredníctvom digitálneho prenosu a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o digitálnom vysielaní) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 220/2007 Z. z.). Vychádza sa tiež z definície vysielania obsiahnutej v čl. 3 Medzinárodného dohovoru o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a rozhlasových organizácií, z čl. 11 bis Bernského dohovoru a z ustanovení káblovej a satelitnej smernice. Vysielanie je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Vysielanie musí uskutočňovať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť osoba, ktorá je buď vysielateľom definovaným podľa § 3 ods. 7 zákona č. 220/2007 Z. z. alebo inou osobou (napr. webcaster osoba tvoriaca programovú službu a vysielajúca výlučne prostredníctvom internetu), ktorá redakčne zodpovedá za obsah programovej služby a časové usporiadanie jednotlivých zložiek programovej služby, ktorú vysiela alebo ktorú v jej mene a na jej zodpovednosť (na jej účet) technicky šíri v úplnej a nezmenenej forme tretia osoba. Táto tretia osoba však vykonáva
9
činnosti výlučne technickej povahy. Základným predpokladom vysielania ako spôsobu použitia v autorskoprávnom zmysle teda je, že osoba šíri predmety ochrany v rámci ňou vytvorenej a zostavenej programovej služby podľa zákona č. 220/2007 Z. z. Ďalšou podmienkou vysielania je príjem verejnosťou prostredníctvom elektronickej komunikačnej siete, ktorú vymedzuje § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. V zmysle definície elektronická komunikačná sieť pokrýva aj internet, družicové (napr. satelit), mobilné alebo pevné siete.
K § 29
Ustanovenie upravuje pojem retransmisie diela a súčasne káblovej retransmisie diela podľa čl. 1 ods. 3 káblovej a satelitnej smernice. Na účely tohto zákona sa definícia retransmisie uvádza do súladu s § 3 písm. f) zákona č. 308/2000 Z. z. o vysielaní a retransmisii a o zmene zákona č. 195/2000 Z. z. o telekomunikáciách v znení neskorších predpisov. Retransmisia je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Rozdiel medzi retransmisiou a vysielaním je predovšetkým v osobe, ktorá majetkové právo realizuje. Retransmisiu uskutočňuje vždy vo svojom mene a na svoj účet iná osoba ako pôvodný vysielateľ, ako osoba tvoriaca programovú službu (napr. webcaster) alebo ako osoba technicky zabezpečujúca vysielanie. Predmetom retransmisie je pôvodné vysielanie, ktoré však bolo odvysielané. Odkazom na § 2 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov retransmisia zahŕňa aj šírenie cez satelit, internet a ďalšie siete. Retransmisia diela bez káblovej retransmisie je spôsobom použitia, na ktoré organizácia kolektívnej správy môže udeľovať súhlas rozšírenou hromadnou licenčnou zmluvou. Káblová retransmisia je špecifickým typom retransmisie, ktorá je obmedzená na príjem verejnosťou prostredníctvom káblového, satelitného alebo mikrovlnného systému. Káblová retransmisia je odborom povinnej kolektívnej správy práv, čiže súhlas na použitie diela káblovou retransmisiou sa udeľuje výlučne prostredníctvom organizácie kolektívnej správy, a to aj za nositeľov práv nezastupovaných organizáciou kolektívnej správy práv.
K § 30
Majetkové právo na sprístupňovanie verejnosti je harmonizované smernicou o informačnej spoločnosti, ktorej čl. 3 ods. 2 ustanovuje právo udeliť súhlas alebo zakázať sprístupňovanie verejnosti pre autorov a nositeľov práv súvisiacich s autorským právom, konkrétne pre výkonných umelcov k záznamom ich výkonov, pre výrobcov zvukových záznamov k ich zvukovým záznamom, pre výrobcov prvých záznamov filmov k originálu a k rozmnoženinám ich filmov a pre vysielajúce organizácie k záznamom ich vysielaní bez ohľadu na to, či je vysielanie prenášané po drôte alebo vzduchom vrátane káblov alebo satelitu. Sprístupňovanie verejnosti na medzinárodnej úrovni riešia najmä články 10 a 14 Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch. Sprístupňovanie verejnosti je formou a kategóriou verejného prenosu diela. Sprístupňovanie verejnosti je založené na individuálnom sprístupňovaní diel jednotlivým členom verejnosti. Od ostatných foriem verejného prenosu diela je odlišné tým, že umožňuje príjemcovi individuálnu voľbu čo do času a miesta recepcie diela. Individuálna voľba času a miesta sprístupňovania verejnosti príjemcom však nevylučuje verejnú povahu tohto sprístupňovania. Sprístupňovanie verejnosti je veľmi široko využívaným majetkovým právom, najmä v prostredí siete internet, ale napr. aj pri predaji elektronických kníh.
K § 31
Ustanovenie upravuje neodňateľné právo autora na primeranú odmenu za nájom v zmysle čl. 5 ods. 2 smernice o nájomnom a výpožičnom práve.
10
K § 32
Ustanovenie prestavuje transpozíciu smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) vo vzťahu trvaniu majetkových autorských práv. Majetkové práva autora trvajú vo všeobecnosti od momentu vytvorenia diela počas autorovho života a 70 rokov po jeho smrti (ak autor dedičov), pričom táto lehota sa skončí posledným dňom roka, v ktorom uplynie lehota trvania majetkových práv (tzn. ak autor zomrel 1.4.2010, jeho majetkové práva trvajú až do 31.12.2080).
Ustanovuje sa špeciálna úprava trvania práv pri audiovizuálnom diele v súlade s čl. 2 ods. 2 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie), v zmysle ktorého ak je audiovizuálne dielo vytvorené ako spoluautorské dielo, majetkové práva trvajú počas života poslednej osoby spomedzi taxatívne uvedených osôb len režiséra, autora scenára, autora dialógov a autora hudby, ktorá bola vytvorená osobitne pre toto dielo a 70 rokov po jeho smrti (nie aj v závislosti od ostatných spoluautorov audiovizuálneho diela).
Ustanovenie odsekov 2 6 upravujú špeciálne režimy počítania trvania majetkových práv.
Ustanovenie odseku 8 predstavuje transpozíciu čl. 7 ods. 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) v spojení s čl. 5 ods. 4 Bernského dohovoru a rieši kolíziu právnych predpisov rôznych štátov upravujúcich rôznu dĺžku trvania majetkových práv.
K § 33
Ustanovenie vyjadruje vzájomnú nezávislosť autorského práva a vlastníckeho práva alebo iného vecného práva k veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené (hmotný substrát diela). Vlastník tejto veci ju môže užívať len tak, aby zároveň nedošlo k použitiu diela v autorskoprávnom zmysle. Použiť dielo, ktoré je autorskoprávne chránené, je možné len so súhlasom autora, bez jeho súhlasu len v osobitných prípadoch ustanovených zákonom (výnimky a obmedzenia). Oddelenosť a vzájomnú nezávislosť autorského práva a vlastníckeho práva odráža aj skutočnosť, že vlastník (užívateľ) veci nie je povinný túto vec udržiavať a chrániť, je dokonca oprávnený vec aj zničiť (zničením veci autorské právo nezaniká). To však neplatí v prípade veci, prostredníctvom ktorej je dielo vyjadrené, ktorá je zároveň pamiatkou (napr. stavba), z čoho vyplývajú osobitné povinnosti vlastníka veci vo vzťahu k ochrane tejto pamiatky.
Zavádza sa právo autora na prístup k svojmu dielu, pokiaľ nie je zároveň vlastníkom veci, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené. Od vlastníka veci môže požadovať priamy prístup k dielu - právo, aby mu vlastník veci túto vec dočasne poskytol (resp. umožnil k nej prístup), ak je to nevyhnutné na uplatnenie práva autora použiť svoje dielo v zmysle zákona, alebo aby mu vyhotovil fotografiu, ak umožnenie takéhoto prístupu k dielu (alebo vyhotovenie fotografie) nie je v rozpore s oprávnenými záujmami vlastníka (ako napríklad v prípade portrétu, ak z osobných dôvodov vlastník nechce, aby bola vyhotovená jeho rozmnoženina).
Návrh zavádza informačnú povinnosť vlastníka veci voči autorovi v týchto prípadoch: ak ide o originál diela, toto dielo je umiestnené na verejnom priestranstve a vlastník v úmysle zničiť alebo trvalo premiestniť vec, prostredníctvom ktorej je toto dielo vyjadrené (na takéto konanie je vlastník veci oprávnený). Účelom je ochrana diel, ktoré umiestnené na verejnom priestranstve, pričom existuje často len jeden originál (napr. socha, mozaika). Vlastník veci je povinný informovať autora o svojom úmysle, pričom vlastník veci a autor sa môžu dohodnúť na ďalšom postupe, napr. na prevode vlastníckeho práva k veci na autora
11
alebo na zdokumentovaní diela (fotografia). Ak vlastník nevie, kto je autorom (napríklad je dielo anonymné) alebo ak aj pozná autora, ale nevie ho nájsť a kontaktovať, informuje o svojom úmysle organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje majetkové práva k príslušným predmetom ochrany (napr. v prípade sochy organizáciu kolektívnej správy, ktorá spravuje práva k dielam výtvarného umenia).
K § 34 až 57
Ustanovenia dotýkajúce sa obmedzení výhradných majetkových práv (ďalej len „výnimky“) sa zlaďujú, či terminologicky alebo rozsahom a spôsobom dovoleného použitia diela, najmä so smernicou o informačnej spoločnosti. V tomto kontexte sa do slovenskej právnej úpravy v porovnaní s minulosťou dopĺňajú nové výnimky, tak ako ich umožňuje predmetná smernica. Ide o širokú oblasť právnych vzťahov, kde je možnosť oprávneného použitia diel vzhľadom na ich povahu a požiadavky ich praktického využitia bez zavedenia takýchto výnimiek komplikovaná. Zároveň však treba mať na zreteli, či v každom jednotlivom prípade nie v rozpore s bežným využitím diela a neodôvodnene nezasahujú do právom chránených záujmov autora (tzv. trojkrokový test). Navrhovaná úprava tieto výnimky uvádza taxatívne a ich aplikácia nedovoľuje extenzívny výklad.
K § 34
Ustanovenie predstavuje definíciu tzv. trojkrokového testu ako základného rámca všetkých výnimiek a obmedzení v zmysle tohto zákona. Ide o všeobecné pravidlo, ktoré je potrebné splniť popri osobitných podmienkach každej výnimky.
K § 35
Ustanovenie zakotvuje všeobecnú povinnosť uvádzať aj pri použití diela na základe výnimiek meno autora alebo jeho pseudonym, ak nejde o anonymné dielo, alebo meno osoby, pod ktorej menom sa dielo uvádza na verejnosti, ako aj názov diela a prameň z dôvodu rešpektovania základných osobnostných práv.
Odsek 2 predstavuje výnimku z pravidla ustanoveného v odseku 1, ak je jeho dodržanie v závislosti od povahy diela a spôsobu použitia diela nemožné.
Odsek 3 odzrkadľuje judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, ktorá deklaruje zásadu ,,z nepráva nemôže vzniknúť právo“ (C-435/12 vo veci ACI Adam BV, bod 35 „Ak by ale členské štáty mali možnosť prijať či neprijať právne predpisy, ktoré umožňujú, aby sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili aj z nelegálneho zdroja, išlo by jednoznačne o zásah do riadneho fungovania vnútorného trhu.“, bod 39 „Ak by sa na jednej strane totiž pripustilo, že takéto rozmnoženiny možno vyhotoviť z nelegálneho zdroja, podporovalo by to obeh falšovaných alebo pirátskych diel, čím by sa nevyhnutne znížil objem predaja alebo iných legálnych transakcií súvisiacich s chránenými dielami, čo by zasahovalo do bežného používania diel.“, Bod 41 „Z vyššie uvedených úvah vyplýva, že článok 5 ods. 2 písm. b) smernice 2001/29 sa vykladať v tom zmysle, že sa nevzťahuje na prípad, keď sa rozmnoženiny na súkromné použitie vyhotovili z nelegálneho zdroja.“). Rozmnoženina vyhotovená podľa zákonných výnimiek teda nemôže pochádzať zo zdroja porušujúceho autorské právo v takom prípade ide o rozmnoženinu presahujúcu rámec výnimky a z toho titulu protiprávnu. To však samo osebe nezakladá zodpovednosť za škodu v zmysle Občianskeho zákonníka alebo trestnoprávnu zodpovednosť (na to je potrebné naplniť osobitné podmienky zodpovednosti uvedené v týchto zákonoch).
K § 36
Ustanovenie určuje, za ktoré výnimky vzniká povinnosť uhradiť náhradu odmeny. Ostatné výnimky sú formulované ako bezodplatné.
12
Odsek 3 určuje povinné osoby na uhradenie tejto náhrady odmeny.
K § 37 až 41
Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek uplatňovaných za účelom slobody slova a práva na informácie.
K § 37
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. d) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
K § 38
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. k) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok, zakotvenie ktorej sa v prostredí demokratickej spoločnosti a slobodnej autorskej tvorby javí ako nevyhnutné.
Pojem pastiš je v slovenskej autorskoprávnej úprave značne nový. Ide o umelecké dielo, ktoré napodobňuje alebo nadväzuje na štýl alebo charakter iného diela, avšak nevyvoláva nebezpečenstvo zámeny s pôvodným dielom. Na rozdiel od paródie, pastiš nemá výsmešný alebo negatívny podtext, skôr vyzdvihuje význam pôvodného diela.
K § 39
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. c) a f) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
Použitie podľa odseku 1 môže nositeľ práv výslovne vylúčiť. V ostatných prípadoch takéto jednostranné vylúčenie nie je možné.
K § 40
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. d) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficienta, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
K § 41
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. h) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Verejným priestranstvom sa rozumie napr. námestie, ulica, mestský park, nie akýkoľvek priestor prístupný verejnosti (napr. múzeum, galéria, divadlo, zoo).
K § 42 až § 53
Ustanovenia obsahujú skupinu výnimiek slúžiacich na sociálne, vzdelávacie, výskumné, kultúrne, úradné a iné účely.
K § 42
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. b) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Použitím pre súkromnú potrebu sa rozumie vyhotovenie rozmnoženiny oprávnene zverejneného diela pre vlastné potreby a potreby osôb, ktoré spojené príbuzenskými alebo spoločenskými vzťahmi (napr. blízke osoby v zmysle Občianskeho zákonníka).
K § 43
13
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. a) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
Ustanovenie odseku 2 obmedzuje využitie tejto výnimky v prípade hudobného diela zaznamenaného v písomnej podobe (notový záznam) a v prípade celého slovesného diela alebo jeho podstatnej časti.
K § 44
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. a) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Takáto výučba môže prebiehať v škole, ale aj v knižnici, múzeu, galérii alebo na inom mieste (napr. v škole v prírode) alebo pri výskume. Použitie však nesmie presiahnuť rámec názornej ukážky (napr. premietnutie diel významného maliara, prírodopisného dokumentu). Keďže výnimka nezahŕňa rozširovanie vyhotovenej rozmnoženiny, nie je prípustné žiakom ponechať rozmnoženiny diela (alebo ich časti), ktoré im boli poskytnuté pri výučbe len na účely ukážky.
K § 45
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. o) smernice o informačnej spoločnosti, ktorý povoľuje členským štátom ponechanie si pôvodných výnimiek menšieho významu, ak ide o analógové použitie (nie online), s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
K § 46
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. b) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Výnimka umožňuje napr. o vyhotovenie rozmnoženiny slovesného diela jeho prepisom do Braillovho písma alebo zväčšeného písma pre potreby nevidiacich a slabozrakých. Oprávnenou osobou je v zmysle výnimky nielen samotná osoba so zdravotným postihnutím, ale akákoľvek právnická alebo fyzická osoba (asistent osoby so zdravotným postihnutím, zdravotná sestra, knižnica pre nevidiacich, rodinný príslušník, atď.). V zmysle výnimky koná napr. aj ten, kto pre osobu so zdravotným postihnutím vyhotoví digitálnu rozmnoženinu diela a zašle ju elektronicky imobilnej osobe. Výnimka povoľuje aj rozširovanie predajom, čiže umožňuje istú formu majetkového prospechu. Nakoľko však účel nesmie byť priamo ani nepriamo obchodný, nesmie dôjsť k ziskovej činnosti. To znamená, že predajná cena musí zodpovedať nákladom na výrobu (obstaranie) prístupného formátu.
Odsek 2 upravuje špeciálny prípad, keď osoba doplní do audiovizuálneho diela slovné vyjadrenie obrazovej zložky tohto diela výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím (napr. audiokomentáre pre nevidiacich alebo titulky pre nepočujúcich).
Odsek 3 upravuje špeciálny prípad, keď osoba vyrobí zvukový záznam slovesného diela výhradne pre potreby zdravotne postihnutých v rozsahu odôvodnenom ich zdravotným postihnutím – tzv. zvukovú knihu (audioknihu).
K § 47
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. g) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Zabezpečí sa tak použitie diel počas náboženského obradu (napr. počas omše) alebo počas úradného obradu (napr. svadba), alebo počas podujatia organizovaného ústredným orgánom štátnej správy alebo jeho súčasťou pri oslave štátneho sviatku, dňa pracovného pokoja, pamätného dňa alebo mimoriadneho výročia s celospoločenským významom. Do rozsahu
14
tejto výnimky však nespadajú napr. svadobné oslavy alebo kary, a to z toho dôvodu že pri nich vôbec nie je prítomná verejnosť (len individuálne učení členovia rodiny a okruhu priateľov), a preto použitie verejným prenosom alebo sprístupňovaním verejnosti neprichádza do úvahy.
K § 48
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. n) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Ide o umožnenie digitálneho prístupu k dielam uvedených inštitúcií prostredníctvom na to určeného technického zariadenia (napr. terminálu, alebo na to učeného počítača) umiestneného v ich priestoroch. V zmysle rozsudku Súdneho dvora Európskej únie (C-117/13) knižnica môže umožniť beneficientovi tejto výnimky vyhotoviť si sám z takto sprístupneného diela rozmnoženinu napr. uložením na USB alebo vytlačením na papier. Využitie tejto výnimky nemôže byť v rozpore s licenčnými alebo nákupnými podmienkami (napr. ak licencia e-knihy pokrýva použitie len pre vedeckých pracovníkov, nie iných návštevníkov knižnice).
K § 49
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 2 písm. c) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
K § 50
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. o) smernice o informačnej spoločnosti, ktorý povoľuje členským štátom ponechanie si pôvodných výnimiek menšieho významu, ak ide o analógové použitie (nie online), s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Tzv. výstavná licencia je v našom právnom poriadku upravená od r. 1926.
K § 51
Ustanovenie predstavuje transpozíciu smernice o osirelých dielach s konkrétnym vymedzením beneficientov, povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok.
Pokiaľ ide o evidenciu dôsledného vyhľadávania, oprávnená osoba je povinná uchovávať záznamy o dôslednom vyhľadávaní a poskytnúť Slovenskej národnej knižnici bez zbytočného odkladu v určenom formáte informácie uvedené v odseku 5 písm. a) d). Slovenská národná knižnica tieto informácie musí postúpiť bez zbytočného odkladu Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (ochranné známky a dizajny) - OHIM, ktorý vedie a spravuje verejne prístupnú online databázu osirelých diel z celej Európskej únie.
K § 52
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. m) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Umožní sa tak napr. vyhotovenie rozmnoženiny architektonickej dokumentácie pre účely projektovania obnovy budovy.
K § 53
Ustanovenie predstavuje transpozíciu čl. 5 ods. 3 písm. e) smernice o informačnej spoločnosti s konkrétnym vymedzením povoleného spôsobu použitia, účelu a podmienok. Zabezpečí sa tak napr. možnosť vyhotovenia rozmnoženiny dôkazu (napr. printscreenu obrazovky) do spisového materiálu,