DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh Autorského zákona sa predkladá na základe úlohy vyplývajúcej z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 620/2013 k Legislatívnemu zámeru autorského zákona, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 696/2013 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014, z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 484/2014 k návrhu na určenie gestorských ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci, zodpovedných za prebratie a aplikáciu smerníc a z uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 629/2014 k Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Navrhovaná právna úprava je komplexnou úpravou autorského práva, práv súvisiacich s autorským právom, práv k databáze a správy práv, ktorá odráža úpravu medzinárodných zmlúv a dohôd a práva Európskej únie v tejto oblasti.

Hlavným dôvodom potreby vypracovania a prijatia novej autorskoprávnej zákonnej úpravy je výrazná zmena týkajúca sa používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete, ktorú prinieslo najmä posledné desaťročie. Táto zmena spôsobila nielen neistotu na strane autorov (ako aj výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov, vysielateľov a zhotoviteľov databáz), používateľov a podnikateľov, ale aj pochybnosti o samotnom význame a rozsahu autorskoprávnej ochrany. Rozvojom digitálneho prostredia autori a iní nositelia práv fakticky stratili možnosť kontrolovať každé používanie svojich diel a iných predmetov ochrany a zabrániť prípadnému neoprávnenému používaniu. Na druhej strane používatelia sa často dostávajú do situácie, keď sa neúmyselne (a niekedy dokonca nevyhnutne) stávajú porušovateľmi autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom.

Doterajšia podoba autorského práva zároveň predstavuje výrazný problém aj pre tzv. internetovú ekonomiku, keďže nezohľadňuje požiadavky týkajúce sa ochrany a používania autorských diel a iných predmetov ochrany na internete. Ďalšími súvisiacimi problémovými oblasťami (ktorých dynamika a rozvoj sú závislé od tvorby a jej výsledkov) sú napríklad vzdelávanie, umenie či verejný sektor, kde tiež dochádza k zásadným posunom pri nakladaní s autorskými dielami a inými predmetmi ochrany (napríklad v súvislosti s otvorenými zdrojmi vzdelávania, opakovaným používaním informácií verejného sektora, používaním autorských diel galériami, knižnicami, múzeami a archívmi).

Cieľom koncepcie nového autorského zákona je moderný a flexibilný právny predpis, ktorý zabezpečí autorom a iným nositeľom práv efektívnejší výkon ich práv v rámcoch stanovených európskym a medzinárodným právom. Na druhej strane však nebude predstavovať prekážku pre šírenie kultúry, vzdelania a výsledkov výskumu a vývoja či pre rozvoj internetovej ekonomiky a podporu tvorivosti. Navrhovaná právna úprava má tak za cieľ nepriamo prispieť aj k zvýšeniu konkurencieschopnosti Slovenskej republiky prostredníctvom vytvorenia vitálneho rámca na podporu inovácií a investícií do sektora kreatívneho priemyslu s vysokou pridanou hodnotou. Napokon, množstvo inovácií a iných výsledkov technickej tvorivej činnosti je do momentu získania ochrany prostredníctvom systému práv priemyselného vlastníctva (patenty, dizajny, úžitkové vzory, atď.) chránených „iba“ prostredníctvom autorského práva, ako napr. parciálne výsledky výskumu a vývoja a pod. Autorskoprávna ochrana tak zohráva zásadnú úlohu v rámci systému ochrany duševného vlastníctva, ktorý je základným kameňom a „výrobným“ priestorom pre spoločnosť a ekonomiku, ktorú označujeme ako „vzdelanostnú“, „informačnú“ či „vedomostnú“. Len takéto spoločensko-ekonomické usporiadanie ponúka zásadné alternatívy pre obnovu a rozvoj hospodárstva postaveného na akcente kultúry ako základu na budovanie

zdravých a dlhodobo udržateľných štruktúr spoločnosti a ukazovateľa kvality života občanov a obyvateľov Slovenskej republiky.

V súčasnosti dochádza aj k rýchlemu rozvoju medzinárodných i vnútroštátnych štandardov slúžiacich na vymožiteľnosť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, čo podporujú najmä dva rozhodujúce faktory. Prvým je pokrok v technologickej oblasti a príchod nových digitálnych technológií, ktoré umožňujú tvorbu a používanie diel (napr. tzv. výpočtové mračná, resp. cloud computing) vrátane vyhotovovania ich rozmnoženín, ako aj akýchkoľvek ďalších výtvorov existujúcich v digitálnej podobe bez ohľadu na to, či sú tieto diela alebo výtvory chránené autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom alebo nie. Druhým faktorom, ktorý treba brať v súvislosti s ochranou a vymožiteľnosťou autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom do úvahy, je nárast ekonomickej hodnoty a dôležitosti tovarov a služieb chránených autorským právom a právami súvisiacimi s autorským právom v trhovej ekonomike. Navyše ochrana autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a duševného vlastníctva ako celku dokáže jednoznačne zabezpečiť nielen rast pracovných miest, ale aj podporiť investície, zvýšiť hodnotu produktov a tiež zisky domácich, ako aj európskych spoločností. Nový autorský zákon by preto mal poskytovať dostatočnú mieru ochrany nositeľov práv, avšak zároveň by mal zabezpečovať rovnováhu medzi právami ich nositeľov na jednej strane a verejným záujmom na strane druhej.

Z dôvodu prebiehajúcich digitalizačných procesov vo vzťahu k výsledkom tvorby (napr. v rámci Operačného programu informatizácia spoločnosti, prioritná os 2: Rozvoj pamäťových a fondových inštitúcií a obnova ich národnej infraštruktúry a mnohých iných aktivít či už v činnostiach verejných inštitúcií alebo súkromných subjektov), ako aj z dôvodu hromadného ťažiskového presunu používania predmetov ochrany a čiastočne aj tvorby do digitálnej sféry (fenomén internetu) sa v predkladanom návrhu zohľadňujú všetky relevantné aspekty potrebné pre tento proces, ako aj následné využívanie digitálneho obsahu s osobitným zreteľom na ochranu autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom.

Cieľom predkladaného návrhu je taký právny predpis, ktorý bude náležite plniť funkciu autorského zákona ako základného (hmotnoprávneho) právneho predpisu v oblasti kultúry a ktorý zabezpečí vyváženie záujmov nositeľov práv, používateľov a širokej verejnosti. Takýto právny predpis musí zabezpečiť rovnováhu medzi ochranou práv nositeľov práv a náležitým prístupom používateľov k chránenému obsahu. Je nevyhnutné posilniť aj mieru vymožiteľnosti práv v prípade ich porušenia a zároveň zabezpečiť nositeľom práv aj širokej verejnosti primeranú kontrolu nad organizáciami kolektívnej správy.

V novej právnej úprave sú aktualizované a precizované doterajšie zákonné autorskoprávne definície a pojmy tak, aby bola zabezpečená správna aplikácia ustanovení autorského zákona v praxi a právna istota.

S cieľom prehľadnosti a efektívnosti sa zavádza nová štruktúra a triedenie výnimiek a obmedzení. Úplne sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o harmonizácii niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001), ktorá upravuje výnimky a obmedzenia.

Cieľom navrhovanej úpravy je tiež zohľadniť aspekty súvisiace s procesmi digitalizácie chránených obsahov, za tým účelom sa precizuje úprava vyššie spomínaných výnimiek a obmedzení a zavádza sa úprava rozšírených hromadných licenčných zmlúv.

Navrhovaná právna úprava upravuje vzťah autorského práva k dielu a vlastníckeho práva k jeho hmotnému substrátu a zavádza osobitnú informačnú povinnosť vlastníka veci voči

autorovi v prípade úmyslu zničenia alebo trvalého premiestnenia tejto veci, ak ide o dielo, ktoré je originálom a je umiestnené na verejnom priestranstve.

Samostatná pozornosť sa venuje tzv. osobitným režimom tvorby (zamestnanecké dielo, dielo na objednávku, spoločné dielo, školské dielo).

Čo sa týka zmluvného práva, odstraňuje sa doterajšia úprava zmluvy o vytvorení diela (zavádza sa úprava diela na objednávku). V záujme posilnenia práv autorov sa upravuje právo autora odstúpiť od výhradnej licenčnej zmluvy v prípade nevyužívania licencie.

Navrhovaná právna úprava zavádza nové zmluvné typy: rozšírenú hromadnú licenčnú zmluvu a multiteritoriálnu licenčnú zmluvu na on-line použitie hudobných diel.

Z dôvodu viacerých špecifík sa navrhovaná právna úprava venuje niektorým dielam v osobitnej hlave, a to audiovizuálnemu dielu a počítačovému programu.

Čo sa týka práv súvisiacich s autorským právom, nepriamo sa ich dotýka väčšina zmien vzťahujúcich sa na autorské právo, keďže sa veľká časť ustanovení primerane vzťahuje aj na práva súvisiace s autorským právom.

Navrhovaná právna úprava sa v osobitnej časti venuje právam k databáze a upravuje samostatne autorské právo k databáze a osobitné právo k databáze.

Samostatná časť upravuje správu práv. Do tejto časti sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je predovšetkým zlepšiť štandardy riadenia a transparentnosti činnosti organizácií kolektívnej správy, účinnejšia kontrola organizácií kolektívnej správy, zefektívnenie ich spravovania a uľahčenie poskytovania multiteritoriálnych licencií na práva autorov na hudobné diela organizáciami kolektívnej správy na účely poskytovania online služieb. Osobitná pozornosť je venovaná výkonu dohľadu nad výkonom kolektívnej správy práv a udeľovaniu oprávnenia na výkon kolektívnej správy práv. Dôraz je kladený aj na ustanovenia, ktoré sa týkajú vzťahu s používateľmi predmetov ochrany a problematiky uzatvárania licenčných zmlúv organizáciami kolektívnej správy.

Navrhovaná úprava plne rešpektuje a odráža medzinárodné záväzky Slovenskej republiky v oblasti autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, a to najmä na:

-Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 133/1980 Zb. z 8. júla 1980),

-Medzinárodný dohovor o ochrane výkonných umelcov, výrobcov zvukových záznamov a organizácií rozhlasu a televízie (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 192/1964 Zb. z 18. septembra 1964),

-Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o autorskom práve (WCT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 189/2006 Z. z.),

-Zmluva Svetovej organizácie duševného vlastníctva o umeleckých výkonoch a zvukových záznamoch (WPPT) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 177/2006 Z. z.),

-Dohoda o obchodných aspektoch práv k duševnému vlastníctvu (TRIPS) (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 152/2000 Z. z.),

-Dohovor o ochrane výrobcov zvukových záznamov pred nedovoleným rozmnožovaním ich zvukových záznamov (vyhláška ministra zahraničných vecí č. 32/1985 Zb. z 18. februára 1985.),

-Dohovor o počítačovej kriminalite (oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 137/2008 Z. z.).

Rovnako právna úprava premieta právo Európskej únie (ďalej len „EÚ“) v podobe smerníc v danej oblasti, ktoré Slovenská republika doteraz transponovala do svojho právneho poriadku, ktoré regulujú oblasť autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom a jednu smernicu, ktorá na horizontálnej úrovni reguluje vymožiteľnosť práv duševného vlastníctva, konkrétne:

-smernica Rady 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii niektorých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 248, 6. 10. 1993),

-smernica Rady 93/98/EHS z 29. októbra 1993 o harmonizácii trvania autorského práva a niektorých príbuzných práv (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 290, 24. 11. 1993),

-smernica Rady a Európskeho parlamentu 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 13/zv. 15, Ú. v. ES L 77, 27. 3. 1996),

-smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 167, 22. 6. 2001),

-smernica Rady a Európskeho parlamentu 2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 1, Ú. v. ES L 272, 13. 10. 2001),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 17/zv. 2, Ú. v. EÚ L 157, 30. 4. 2004),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L376, 27.12.2006),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/24/ES z 23. apríla 2009 o právnej ochrane počítačových programov (kodifikované znenie) (Ú. v. EÚ L 111, 5. 5. 2009),

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirelých diel (Ú. v. EÚ L 299, 27. 10. 2012).

Právnou úpravou sa transponuje nová smernica, ktorá v doterajšej právnej úprave nebola transponovaná, konkrétne:

-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu (Ú. v. EÚ L 84, 20. 3. 2014)