1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Vládny návrh zákona predkladá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky po úzkej spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky ako iniciatívny návrh. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky sa snažili okrem tematických diskusií so sudcami, so zástupcami Generálnej prokuratúry SR, úradov práce, sociálnych vecí a rodiny, Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, Právnickej fakulty UK, Právnickej fakulty Trnavskej univerzity, Právnickej fakulty Pavla Jozefa Šafárika, Úsmevu ako dar, Aliancie za rodinu, Koalície pre deti, Asociácie rodinných sudcov či advokátov konzultovať východiskové otázky ako aj samotnú textáciu navrhovaných ustanovení so širokým spektrom aktérov venujúcich sa otázkam, ktoré sú predmetom návrhu.
Informáciu o návrhu zákona prerokoval 10. marca 2015 Výbor pre deti a mládež Rady vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť, informáciu uznesením č. 43 zobral na vedomie a navrhované legislatívne zmeny privítal a podporil. Dňa 11. marca 2015 bola poskytnutá informácia o rokovaní Výboru pre deti a mládež, informácia o medzirezortnom pripomienkovom konaní a stave legislatívneho procesu návrhu Rade vlády pre ľudské práva, národnostné menšiny a rodovú rovnosť.
Pri príprave materiálu sa dôsledne pracovalo s metódami právnej komparatistiky, pričom predmetom porovnania boli okrem iného právne úpravy Rakúska a Nemecka napríklad:
- rakúsky reformný Spolkový zákon o práve týkajúcom sa detí a mena (Kindschafts- und Namensrechts-Änderungsgesetz 2013 KindNamRÄG 2013) z 11.1.2013, ktorý vstúpil do účinnosti od 1.2.2013,
- nemecký BGB a rakúsky ABGB,
- nemecký Gesetz zur Aus- und Durchführung bestimmter Rechtsinstrumente auf dem Gebiet des internationalen Familienrechts (Internationales Familienrechtsverfahrensgesetz – IntFamRVG.
Návrhy zmien a doplnení vychádzajú osobitne z praxe súdov, ako aj úradov práce, sociálnych vecí rodiny. V procese tvorby boli prehodnotené aktuálne procesné predpisy, ako aj predpisy rodinného práva s cieľom identifikovať dôvody rôznych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov a na ktoré reaguje predkladaný návrh. V súlade s Programovým vyhlásením vlády SR bolo súčasťou prípravných prác osobitne hľadanie možností zlepšenia ochrany maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí, ako aj možností zlepšenia predchádzania umiestňovania detí do ústavnej starostlivosti v rámcoch rodinného práva, občianskeho práva ako aj v rámcoch sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately priamo nadväzuje na zákon o rodine, ako aj na časti Občianskeho súdneho poriadku upravujúce postupy súdu v starostlivosti o maloletých, aj v prípade návrhu novely zákona o rodine a novely Občianskeho súdneho poriadku je potrebné zabezpečiť, aby boli navrhované
2
zmeny premietnuté aj v právnej úprave sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Súčasťou predkladaného návrhu zákona je aj novela Občianskeho súdneho poriadku a zákona o sociálnoprávnej ochrane detí a o sociálnej kuratele a návrh novely zákona č. 627/2005 Z. z. o príspevkoch na podporu náhradnej starostlivosti o dieťa v znení neskorších predpisov, ktorá reaguje na návrhy predložené v čl. I, konkrétne návrh na zjednotenie odberného miesta pre poukazovanie výživného detí v pestúnskej starostlivosti a v náhradnej osobnej starostlivosti a na zrušenie ustanovení o tzv. predpestúnskej starostlivosti na základe Nálezu Ústavného súdu (615 z 18. októbra 2006).
Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky
Predkladaným návrhom novely napĺňané záväzky vlády Slovenskej republiky v častiach Programového vyhlásenia :
Vláda Slovenskej republiky posilní súdržnosť spoločnosti ako základný predpoklad rastu kvality života ľudí. Navrhne orientáciu najmä na také hodnoty ako je rodina, práca, ktorá je zdrojom zabezpečenia prostriedkov pre život, na starostlivosť o zdravie, kvalitu života starších ľudí, výchovu detí, bývanie a sociálnu politiku.
Vláda Slovenskej republiky vytvorí stabilný rámec sociálnej politiky pre istoty občanov, pričom za kľúčové považuje rodinu, ako základnú bunku určujúcu kvalitu života a istôt občanov.
Vláda Slovenskej republiky presadí aby rodinná politika bola centrom záujmu sociálnej politiky štátu a dôsledné uplatňovanie základnej zásady Zákona o rodine, podľa ktorej je manželstvo jedinečný zväzok medzi mužom a ženou, ktorý spoločnosť chrániť a napomáhať jeho dobro.
Vláda Slovenskej republiky prijme v oblasti rodinnej politiky tieto opatrenia:
a) vyhýbať sa umiestňovaniu detí do ústavnej starostlivosti ako najkrajnejšiemu riešeniu a preto podrobí odbornej analýze procesné predpisy a predpisy rodinného práva v častiach týkajúcich sa umiestňovania detí do náhradnej rodinnej starostlivosti,
b) podporiť ochranu maloletých tak, aby sa v čo najširšom meradle uplatňovala zásada, podľa ktorej má každé dieťa od narodenia vyrastať v prirodzenom rodinnom prostredí.
Ciele novely
Konkrétne ciele novely širokospektrálne a ich spoločným menovateľom je riešenie aktuálnych aplikačných problémov, ktoré boli identifikované za roky existencie a platnosti zákona o rodine a iných predpisov v ich vzájomných súvislostiach. Z tohto dôvodu možno poukázať v tejto časti dôvodovej správy len na vybrané ciele a prínosy v bodoch:
Zakotvenie zásady záujmu dieťaťa - legislatívne a spoločenské povýšenie na kardinálne miesto v systematike zákona o rodine. Návrh nemá ambície v čl. 5 definovať záujem dieťaťa, ale chce ponúknuť príkladným a nehierarchickým spôsobom výpočet kritérií záujmu dieťaťa.
3
Legislatívne prízvukovanie zásady, že rodičia pri výkone svojich rodičovských práv s výnimkou situácií, ktoré predpokladá zákon 28 ods. 3) rovnoprávni (napríklad špecifikáciou otázky odsťahovania sa dieťaťa z miesta bydliska v rámci Slovenska).
Zjednoznačnenie podmienok práva styku starých rodičov a iných blízkych osôb s dieťaťom v prípadoch, že ide o dieťa nezosobášených rodičov a zrušenie administratívnej prekážky, pre starých rodičov, súrodencov dieťaťa a súrodencov rodičov dieťaťa (strýko, teta) pri splnení podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky, ak majú záujem si dieťa nechať zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti.
Zvýšenie efektu výchovných opatrení v prípade, keď je možné resp. vhodné sanovať rodinu.
Vhodnejšie a plnohodnotnejšie zakotvenie práva dieťaťa vyjadriť svoj názor, tak aby bola vnútroštátna úprava plne v súlade s Dohovorom OSN o právach dieťaťa.
Zlepšenie ochrany detí, ktoré zverené do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti, pred nevhodným resp. rizikovým premiestnením do zahraničia - navrhuje sa, aby bol náhradný rodič povinný vopred oznámiť predpokladaný odchod dieťaťa na dobu dlhšiu ako tri mesiace z územia Slovenskej republiky spolu s oznámením miesta pobytu, účelu ako aj dĺžke pobytu (návrh nemá v žiadnom prípade za cieľ limitovať voľný pohyb osôb, preto je konštruovaný ako oznamovacia povinnosť a nie je postavený na povolení súdu s vycestovaním dieťaťa, súd bude mať však možnosť začať konanie o súhlase s dočasným premiestnením maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace, ak bude mať pochybnosti o tom, že oznámené premiestnenie maloletého dieťaťa je v záujme dieťaťa napr. vycestovanie do nebezpečnej krajiny, ohrozujúci účel vycestovania a pod.).
Špecifikovanie pravidiel nariadenia ústavnej starostlivosti, ktoré byť len výnimočným opatrením súdu a je k nemu možné pristúpiť pri naplnení zákonných predpokladov vtedy, ak nie je možné dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti resp. následne do pestúnskej starostlivosti.
Zosúladenie podmienky zapierania otcovstva určeného podľa prvej domnienky otcovstva s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález PL. ÚS 1/2010-57 z 20. apríla 2011 publikovaný pod č. 290/2011 Z. z.). Týmto nálezom bolo vyslovené, že § 86 ods. 1 zákona o rodine nie je v súlade s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Keďže Národná rada Slovenskej republiky neuviedla do šiestich mesiacov od vyhlásenia nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky ustanovenie § 86 ods. 1 zákona o rodine do súladu s článkom 6 ods. 1 a článkom 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, stratil § 86 ods. 1 zákona o rodine platnosť. V návrhu zákona sa novelizuje úprava začiatku plynutia zapieracej lehoty a to na moment, kedy sa právny otec dozvedel o skutočnosti dôvodne spochybňujúcej jeho otcovstvo, tak aby boli rešpektované práva garantované v článku 6 ods. 1 a článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Navrhuje sa, aby manžel matky mohol do troch rokov odo dňa, keď sa dozvedel o skutočnostiach dôvodne spochybňujúcich, že je otcom dieťaťa zaprieť na súde, že je jeho otcom.
Zavedenie osobitného konania o návrat maloletého dieťaťa, ktoré bolo na územie Slovenskej republiky neoprávnene premiestnené alebo je na území Slovenskej republiky neoprávnene zadržiavané v Občianskom súdnom poriadku. Ide o tzv. občianskoprávne rodičovské únosy. Nové pravidla konania majú zrýchliť a zefektívniť konanie o návrate.
Podpora ochrany detí významným legislatívnym opatrením v Občianskom súdnom poriadku - návrhom nového integrovaného procesného mechanizmu výkonu oprávnenia
4
vo veci starostlivosti o deti. Súčasťou novely je návrh jasných pravidiel pre efektívny mechanizmus ochrany dieťaťa v prípadoch, keď nie je možné overiť úroveň ochrany života, zdravia dieťaťa a vystavenie dieťaťa neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu súčasnými inštitútmi práva. Pôjde o rýchly a efektívny proces, ktorý v zákone nastavených viacero garancií proti prípadnému zneužívaniu zo strany štátu.
Zdôraznenie v zásadách, na ktorých je budovaný systém sociálnoprávnej ochrany a kurately prednosti rodinného prostredia dieťaťa, t.j. aby sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately pri riešení situácie dieťaťa volil a uplatňoval primárne opatrenia zamerané na zotrvanie dieťaťa v starostlivosti rodičov a ak to nie je možné, tak na zabezpečenie starostlivosti o dieťa jeho príbuznými.
Zlepšenie situácie v zisťovaní názoru dieťaťa a zlepenie procesu určovania a posudzovania najlepšieho záujmu dieťaťa prostredníctvom prvkov v novonavrhovanej základnej zásade rodinného práva (zlepšenie podmienok pre vypočutie názoru dieťaťa na účely súdnych aj administratívnych konaní).
Zlepšenie podmienok na overenie informácií, že je dieťa vystavené ohrozeniu života, zdravia, neľudskému alebo zlému zaobchádzaniu.
Zlepšenie podmienok pre výkon výchovných opatrení, vrátane vyhodnocovania účelu výchovných opatrení.
Zlepšenie kvality priebežného hodnotenia výkonu náhradnej starostlivosti (tak kvality starostlivosti ako aj preskúmavanie toho, či rodičia nemôžu prevziať osobnú starostlivosť o dieťa).
Podpora možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín - rozšírenie (čiastkovo) možnosti odbornej pomoci na sanáciu rodín (doplnenie možnosti výkonu odborných metód na sanáciu)
Zlepšenie odbornej pomoci náhradným rodičom.
Zlepšenie situácie v oblasti poskytovania informácii subjektmi pôsobiacimi v oblasti ochrany detí a koordinácie odbornej pomoci deťom.
Riešenie situácie opakovaných oznámení orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktoré sa výkonom oprávnení nepreukázali.
Rozšírenie možnosti zabezpečovania výkonu niektorých opatrení prostredníctvom akreditovaných subjektov (priority úradov) aj o zabezpečenie výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka (nový zákon o sociálnej práci, ktorý počíta aj s výkonom samostatnej praxe sociálneho pracovníka na základe povolenia).
Navrhovaná novela zákona je vypracovaná v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a zákonmi a súčasne je v súlade aj s právom Európskej únie.
Návrh novely zákona nezakladá vplyvy na rozpočet verejnej správy a nebude mať ani sociálne vplyvy, vplyvy na podnikateľské prostredie, na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Návrh novely pozitívny sociálny vplyv osobitne v časti prístupu k právam.