D ô v o d o v á s p r á v a

A) Všeobecná časť

Návrh novely zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 488/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon), predkladá do legislatívneho procesu poslankyňa Monika Gibalová.

Hlavným účelom predkladanej . ak o poskytovanie tejto sociálnej služby neverejného poskytovateľa požiadala obec, resp. VUC, súčasne sa zakotvuje akceptácia vôle fyzickej osoby vybrať si slobodne poskytovateľa služby.

Zákon o sociálnych službách (Čl. I, Štvrtá časť, Tretia hlava) pojednáva podľa názvu o finančnej podpore neverejného poskytovateľa sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme. Podrobnosti sú zakotvené v §75, kde sa terminologicky správne používa vo všetkých odsekoch termín „finančný príspevok“. V záujme zjednotenia termínov sa navrhuje zmena názvu: „Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme“. Termín „finančný príspevok“ sa používa ako terminus technicus v dikcii celého zákona a má nárokovateľný charakter.

Ustanovenia §75 zákona zakotvujú ex lege selektívny spôsob financovania sociálnych služieb podľa právneho postavenia poskytovateľov sociálnych služieb. Najvýraznejšie rozdiely medzi právnym postavením tzv. verejných poskytovateľov sociálnej služby a neverejných poskytovateľov sociálnej služby sú v odlišných možnostiach ich prístupu k poskytovaniu sociálnych služieb z dôvodu regulatívnych opatrení v §75 zákona, ktoré podmieňujú financovanie sociálnych služieb poskytovaných neverejným poskytovateľom sociálnej služby len v tom prípade, ak si sociálnu službu u takého poskytovateľa objedná obec, alebo VUC.

Z predmetu právnej regulácie zákona o sociálnych službách (ako sa uvádza v Náleze ÚS SR PL. ÚS 13/09-08) vyplýva, že ide o zákon ktorý časťou svojho normatívneho obsahu smeruje aj k vytvoreniu právnych podmienok na zabezpečenie základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy, t. j. práva každého (každej fyzickej osoby), kto je v hmotnej núdzi na takú pomoc, ktorá je nevyhnutná na zabezpečenie základných životných podmienok. V zmysle čl. 51 ods. 1 ústavy sa základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy možno domáhať len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú, t. j. zákon o sociálnych službách treba považovať za jeden z osobitných zákonov, ktorý smeruje (aj) k zabezpečeniu základného práva podľa čl. 39 ods. 2 ústavy a ktorého prijatie ústava predpokladá (čl. 51 ods. 1 v spojení s čl. 39 ods. 3 ústavy). Tento záver možno vyvodiť aj z textu § 6 ods. 2 písm. a) zákona o sociálnych službách, podľa ktorého fyzická osoba má právo na poskytovanie sociálnej služby, ktorá svojím rozsahom, formou a spôsobom poskytovania umožňuje realizovať jej základné ľudské práva a slobody, zachováva jej ľudskú dôstojnosť, aktivizuje ju k posilneniu sebestačnosti, zabraňuje jej sociálnemu vylúčeniu a podporuje jej začlenenie do spoločnosti.

Z uvedených dôvodov je potrebné posudzovať právne postavenie poskytovateľov sociálnych služieb vymedzené v zákone o sociálnych službách v organickej súvislosti s právami fyzických osôb, ktoré im v spojení so zárukami vyplývajúcimi z čl. 39 ods. 2 ústavy poskytuje

tento zákon (v terminológii zákona o sociálnych službách ide o tzv. „prijímateľa sociálnej služby“; pozri § 3 ods. 2 tohto zákona). V tomto kontexte treba brať do úvahy najmä § 6 ods. 1 tohto zákona, podľa ktorého má fyzická osoba za podmienok ustanovených týmto zákonom právo výberu sociálnej služby a formy jej poskytovania a právo výberu poskytovateľa sociálnej služby v rozsahu ustanovenom v zákone. V zmysle uvedeného však dochádza k praktickému zamedzeniu tohto práva, nakoľko normatívny charakter ustanovení §75 priamo vylučuje možnosť slobodného výberu poskytovateľa sociálnej služby len z titulu právne odlišného postavenia nevereného poskytovateľa sociálnej služby, ktorý neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk a ktorým nie je ani obec, ani VUC.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nemá vplyv na informatizáciu spoločnosti a životné prostredie, a bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej.

Vplyv na podnikateľské prostredie a sociálne vplyvy sú, ako vyplýva aj z dôvodovej správy všeobecnej časti, pozitívne.

B) Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Navrhovanou úpravou sa mení nadpis nad §75, ktorý znie: „Finančný príspevok neverejnému poskytovateľovi sociálnej služby, poskytujúceho sociálnu službu vo verejnom záujme“. V platnom znení sa uvádza príspevok ako „finančná podpora“. Ide o zosúladenie pojmov, nakoľko v dikcii celého zákona sa používa pojem „ ...finančný príspevok ...“.

K bodu 2, 3, 4, 5, 6 a 7

Zakotvuje sa primárne akceptovať právo fyzickej osoby – občana, vybrať si poskytovateľa sociálnej služby, ak tento neposkytuje sociálnu službu s cieľom dosiahnuť zisk, pričom sa v plnom rozsahu akceptuje originálna kompetencia pôsobnosti obce alebo VUC pri jednotlivých druhoch sociálnej služby v zmysle ustanovení zákona o sociálnych službách.

K bodu 8,9 a 10

Navrhuje sa fakultatívnosť poskytovania finančného príspevku zo strany obce a VUC pri taxatívne určených druhoch sociálnych služieb pre neverejného poskytovateľa sociálnej služby zmeniť na obligatórny príspevok, s primárnou akceptáciou vôle fyzickej osoby slobodne si vybrať poskytovateľa sociálnej služby, u ktorého si následne obec a VUC konkrétnu službu objedná.

K Čl. II

Účinnosť zákona sa navrhuje od 1. septembra 2015.