DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladajú poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti Erika Jurinová a Janka Šípošová.

Cieľom predloženého návrhu zákona je odstránenie diskriminácie medzi vdovcami a vdovami, ktorých manželia zomreli pred účinnosťou „nového“ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení), teda pred 1. januárom 2004 s tými vdovami a vdovcami, ktorí ovdoveli po účinnosti zákona o sociálnom poistení. Návrh zákona má za cieľ zrovnoprávnenie vdov a vdovcov bez ohľadu na čas úmrtia ich manžela a manželky. Návrh zákona je potrebné prijať, pretože súčasný právny stav je diskriminačný a trvá už vyše 11 rokov, pričom bol spôsobený bez akéhokoľvek pričinenia pozostalých.

V prvej časti návrhu zákona sa odstraňuje diskriminácia medzi vdovcami, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004. Zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „starý zákon o sociálnom poistení“) stanovoval rôzne podmienky nároku na vdovecký a vdovský dôchodok, pričom ovdovení muži mali nárok na tento dôchodok len v prípade, ak sa starali o nezaopatrené dieťa. Po tom, ako ich deti ukončili štúdium napríklad na vysokej škole, stratili na túto dávku nárok. Ženy však podľa staršej právnej úpravy mali nárok na vdovský dôchodok aj v prípade, pokiaľ vychovali tri deti, alebo vychovali dve deti a dosiahli 45 rokov alebo dosiahli 50 rokov.

Zákonom o sociálnom poistení, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2004, sa vytvoril právny rámec, podľa ktorého sa vdovy a vdovci začali posudzovať rovnako, čiže sa odstránil predošlý diskriminačný stav. V roku 2006 sa prijatím zákona č. 310/2006 Z. z. snažili zákonodarcovia čiastočne vyriešiť predošlý diskriminujúci stav, avšak len na vybrané prípady. Toto riešenie však naďalej diskriminovalo vdovcov, ktorí dosiahli vek 52 rokov a vychovali aspoň dve deti alebo vychovali aspoň tri deti.

S cieľom úplne odstrániť stále pretrvávajúci diskriminačný stav medzi vdovcami v závislosti od času úmrtia ich manželky sa navrhuje priznať vdovecký dôchodok mužom, ktorí ovdoveli pred 1. januárom 2004 a zanikol im nárok na tento dôchodok z dôvodu absencie starostlivosti o nezaopatrené dieťa. Nárok na opätovné priznanie vdoveckého dôchodku sa navrhuje podmieniť splnením rovnakých podmienok, ktoré platia pre mužov, ktorým zomreli manželky po 1 januári 2004, čiže vychovali aspoň tri deti alebo dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti. Na dôchodok sa bude vzťahovať všeobecný režim úpravy dôchodkov z dôvodu súbehu, ako aj režim valorizácie dôchodkových dávok. Nový § 293dj svojim vecným spracovaním primerane zodpovedá obsahu § 293n a § 74 ods. 3 zákona o sociálnom poistení.

Druhá časť návrhu zákona sa pokúša odstrániť diskrimináciu medzi vdovami. Starý zákon o sociálnom poistení poznal jednoročnú lehotu, počas ktorej mala vdova nárok na vdovský dôchodok. Po uplynutí tejto lehoty mohla naďalej poberať vdovský dôchodok len v tom prípade, ak súčasne do troch rokov od smrti manžela spĺňala podmienky na vdovský dôchodok (t.j. do dvoch rokov od straty nároku na vdovský dôchodok). Nová právna úprava zákona o sociálnom poistení však umožňovala opätovné získanie vdovského dôchodku bez ohľadu na čas, kedy žena opätovne spĺňala podmienky tohto dôchodku. Teda žena, ktorá ovdovela po 1. januári 2004, mala jeden rok nárok na vdovský dôchodok, ktorý pre nesplnenie podmienok po roku stratila, avšak o päť rokov na to

nadobudla dôchodkový vek a zo zákona opätovne spĺňala nárok na vdovský dôchodok. Avšak vdova, ktorá len jeden deň pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení ovdovela, nemá podľa vyššie uvedeného príkladu nárok na vdovský dôchodok. Tento diskriminačný stav pretrváva už 11 rokov a v súčasnosti sa začína prejavovať vo väčšom rozsahu, takže je žiaduce prijať návrh zákona, ktorý tento protiprávny stav odstráni.

Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy (hospodárenie obyvateľstva a rovnosť príležitostí a rodová rovnosť a vplyvy na zamestnanosť), ale má negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, nemá však vplyv na podnikateľské prostredie, nevyvoláva vplyvy na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K § 293dj

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje diskriminačný stav medzi vdovcami, ktorí ovdoveli pred účinnosťou zákona o sociálnom poistení s tými, ktorí ovdoveli po 1. januári 2004.

V zmysle návrhu zákona budú mať nárok na vdovecký dôchodok aj tí vdovci, ktorí vychovali aspoň tri deti alebo dovŕšili vek 52 rokov a vychovali dve deti. V tomto prípade však bude musieť byť kumulatívne splnená podmienka, v zmysle ktorej manželka vdovca bola ku dňu smrti poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, alebo ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

Keďže čiastočná úprava priznávala niektorej časti vdovcov od roku 2006 vdovský dôchodok dodatočne a súčasne stanovili ako vychádzajúcu sumu 92,74 eur mesačne, navrhuje sa, aby naša skupina vdovcov mala určenú sumu ako valorizovanú sumu 92,74 eur podľa § 82 zákona o sociálnom poistení, a to od 1. augusta 2006. Následne od tohto prvého výpočtu sa bude každoročne tento dôchodok valorizovať podľa súčasných zákonných podmienok.

Nárok na tento dôchodok vzniká vdovcom, ktorí spĺňajú podmienky stanovené v návrhu zákona, od 1. augusta 2015, a keďže sa očakáva, že Sociálna poisťovňa bude mať na začiatku tohto obdobia množstvo žiadostí, určuje sa aj primeraná lehota, v ktorej musí o tomto nároku rozhodnúť, a to do šiestich mesiacov od začatia konania.

K § 293dk

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje diskriminačný stav medzi vdovami. Starý zákon o sociálnom poistení poznal jednoročnú lehotu, počas ktorej mala vdova nárok na vdovský dôchodok. Po uplynutí tejto lehoty mohla naďalej poberať vdovský dôchodok len v tom prípade, ak súčasne do troch rokov od smrti manžela spĺňala podmienky na vdovský dôchodok (čiže do dvoch rokov od straty nároku na vdovský dôchodok). Nová právna úprava zákona o sociálnom poistení však umožňovala opätovné získanie vdovského dôchodku bez ohľadu na čas, kedy opätovne žena spĺňala podmienky tohto dôchodku. Toto zvýhodnenie sa však podľa § 264 zákona o sociálnom poistení vzťahovalo len na tie vdovy, ktoré ovdoveli po 1. januári 2004.

Návrhom zákona sa zrovnoprávňujú vdovy bez ohľadu na čas úmrtia ich manžela. Výpočet vdovského dôchodku, spôsob valorizácie a podmienky nároku na tento dôchodok sa budú spravovať súčasnými podmienkami stanovenými v zákone o sociálnom poistení pre priznávanie vdovského dôchodku. Rovnako, ako pri vdovcoch, tak aj vdovám, nárok na tento dôchodok vzniká po splnení zákonných podmienok od 1. augusta 2015, a Sociálna poisťovňa bude povinná rozhodnúť o tomto nároku do šiestich mesiacov od začatia konania.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona so zohľadnením legisvakačnej lehoty, a to od 1. augusta 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky Erika Jurinová a Janka Šípošová

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať negatívny dopad na rozpočet Sociálnej poisťovne, avšak presnú sumu nie je možné vyčísliť, keďže nám nie je známy presný počet osôb, ktoré by mali mať podľa novej právnej úpravy nárok na vdovský a vdovecký dôchodok. Je však pravdepodobné, že nepôjde o veľkú skupinu osôb a je možné predpokladať, že návrh zákona sa môže týkať 1200 až 2000 osôb. Výdavky v roku 2015, ako aj v ďalších troch rozpočtových rokoch, sa budú môcť uhradiť z rozpočtu Sociálnej poisťovne vďaka lepšiemu výberu poistného.

Pozitívne sociálne vplyvy sa prejavia predovšetkým vo zvýšenom príjme u vdov a vdovcov z dôvodu opätovného priznania nároku na vdovský a vdovecký dôchodok. To znamená, že zvýšený príjem týmto skupinám osôb spôsobí ľahšie hospodárenie v rámci ich domácnosti. Navyše, odstránením diskriminácie u oboch dotknutých skupín sa posilní princíp rovnosti (príležitostí), ktorý na základe doterajšieho právneho stavu nebol vo vzťahu k nim rešpektovaný.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.