1

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A.Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá do legislatívneho procesu poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Eva Horváthová.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je zavedenie povinného predmetu zdravotná výchova na základných školách a stredných školách, s možnosťou jeho vyučovania už v materských školách primerane veku a schopnostiam dieťaťa. Vyučovanie zdravotnej výchovy kladie dôraz na preventívne opatrenia a výchovné opatrenia vo vzťahu k vzniku chronických neprenosných ochorení a je v súlade s programami prijatými v Slovenskej republike.

V súčasnosti najväčšou verejnozdravotníckou výzvou, ktorej čelí Európa, a teda aj Slovenská republika, sú chronické neprenosné ochorenia. Z politiky dokumentu WHO Zdravie pre všetkých vychádza vládou Slovenskej republiky schválený a následne aktualizovaný Národný program podpory zdravia v Slovenskej republike. Tento program sa opiera o výsledky monitorovania zdravotného stavu obyvateľstva Slovenskej republiky, ktoré mapujú výskyt rizikových faktorov chronických neinfekčných ochorení u obyvateľov Slovenska. Aktualizovaný program z 10.12.2014 je prioritne zameraný na ovplyvňovanie determinantov zdravia, znižovanie rizikových faktorov vyskytujúcich sa u obyvateľstva a na zvyšovanie zainteresovanosti jednotlivých zložiek spoločnosti. Okrem toho, vláda v Programovom vyhlásení vlády Slovenskej republiky na roky 2012 - 2016 (ďalej len „Programové vyhlásenie“) deklarovala prípravu strategických materiálov „vrátane zámeru na postupnú zmenu od poskytovania zdravotnej starostlivosti pacientom ku komplexnému prístupu starostlivosti o zdravie občanov, národných programov podpory zdravia a preventívnych programov v najdôležitejších oblastiach“. Vláda v Programovom vyhlásení garantovala svoje zameranie sa o. i. na starostlivosť o deti a mladistvých a o ďalšie najviac ohrozené skupiny obyvateľstva, na prevenciu civilizačných ochorení, podporu konzumácie zdravých potravín a zdravého životného prostredia. Zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2009 – 2011 vypracovanej Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚVZ SR“) vyplýva, že až okolo 85% úmrtí súvisí s chronickými chorobami, resp. s akútnymi stavmi na báze chronického procesu. V rámci širšej vekovej skupiny do 64 rokov dominujú u mužov choroby obehovej sústavy a úrazy, u žien nádory a choroby obehovej sústavy. V úmrtiach 65 a viacročných dominujú u oboch pohlaví ochorenia obehovej sústavy a nádory.

Mnohé z chronických neprenosných ochorení začínajú už v detskom veku. Čoraz mladšie deti trpia nadváhou a obezitou, ktorá má za následok rozvoj ďalších chronických chorôb, ktoré sa neraz začínajú už v detskom veku a v dospelosti sa ďalej zhoršujú.

V podmienkach Slovenskej republiky prebiehajú viaceré regionálne prieskumy, ale aj celoplošné prieskumy zamerané na výživu a stravovacie návyky detí. Podľa údajov ÚVZ SR sa v roku 2014 ukončil zber a sumarizácia údajov individuálnej spotreby potravín pre hodnotenie expozície vybraným škodlivinám. Ako sa uvádza v odpočte plnenia programov a projektov ÚVZ SR za rok 2014, „na základe výsledkov celoštátneho antropometrického prieskumu z roku 2001 sa podiel detí v súbore dospievajúcich (15-18 ročných), ktoré dosahujú problémovú hmotnosť (nadhmotnosť + obezitu) zvýšil

2

oproti percentilovému stanoveniu na 14,96%, čo je viac ako o 5%, podobne ako u detí staršieho a mladšieho školského veku, kde toto navýšenie predstavovalo 8% a 4,1% a podiel detí s problémovou hmotnosťou podľa štandardov bol u detí staršieho školského veku nie 9,91% ale až 13,97%. Podiel obéznych chlapcov sa pohyboval od 11% po 8,5% a so stúpajúcim vekom klesal, kým u dievčat sa zaznamenal opačný trend, percento obéznych dievčat s vekom stúpalo z 5,6% na 10%.“. (

http://www.uvzsr.sk/docs/pap/PaP_UVZ_31122014.pdf

). S tým súvisí i zvýšenie krvného tlaku,

zmeny v lipidovom spektre detí a rozvoj kardiovaskulárnych chorôb.

Sme presvedčení, že len cielenou a systematickou výchovou k svojmu zdraviu od detského veku, poznaním rizikových faktorov a čo možno najširšou prevenciou môžeme takýto nepriaznivý trend ovplyvniť.

Návrh zákona má výrazné pozitívne sociálne vplyvy, keďže v jeho dôsledku sa očakáva značné zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a má aj pozitívne vplyvy na zamestnanosť v dôsledku vytvorenia nových pracovných miest pre učiteľov zdravotnej výchovy. Predložený návrh zákona predpokladá mierny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne z dôvodu potreby zamestnania kvalifikovaného pedagogického personálu na príslušných školách a prípravy učebných materiálov. V dôsledku výučby zdravotnej výchovy a väčšej prevencie by sa však v budúcnosti mal podstatne zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva na Slovensku, čo z dlhodobej perspektívy zakladá tiež pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a síce významnú úsporu finančných prostriedkov v rámci verejného zdravotného poistenia. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Čo sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie, predpokladajú sa len minimálne negatívne vplyvy pre súkromné školy - na mzdy a platy sa totiž finančné prostriedky súkromným školám prideľujú zo štátneho rozpočtu; na tento účel sa môžu použiť aj príspevky od žiakov alebo rodičov.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

Osobitná časť

K Čl. I

Na účel posilnenia prevencie a zlepšenia zdravotného stavu obyvateľstva v Slovenskej republike sa zavádza povinné vyučovanie zdravotnej výchovy na základných školách a stredných školách, s výnimkou základných umeleckých škôl a jazykových škôl. Umožňuje sa aj vyučovanie zdravotnej výchovy v materských školách. Vyučovanie nového predmetu má vykonávať pedagogický zamestnanec s pedagogickou spôsobilosťou, ako aj s príslušnou odbornou spôsobilosťou (podrobnejšie viď čl. II bod 1).

3

Chronické neprenosné choroby, medzi ktoré patria napr. ochorenia srdca, pľúc, nádorové ochorenia, cukrovka, obezita, poruchy imunitného systému, alergie a psychické choroby, podľa WHO v roku 2008 zodpovedali za 63 percent úmrtí na celom svete. Vzhľadom na ešte väčšie množstvo úmrtí v Slovenskej republike súvisiacich podľa Správy o zdravotnom stave obyvateľstva SR za roky 2009 – 2011 s chronickými chorobami sa javí byť nevyhnutné zvýšiť už od raného veku informovanosť, vzdelávanie a prevenciu v oblasti zdravia. V dôsledku zdravotnej výchovy by sa mal zlepšiť životný štýl a zdravotný stav obyvateľov na Slovensku a eliminovať výskyt závažných rizikových faktorov vrátane fajčenia, pitia alkoholu, užívania drog, nedostatku pohybu, nesprávnej životosprávy, nadváhy a nadmerného stresu. V tejto súvislosti je vhodné pripomenúť aj čl. 168 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, podľa ktorého činnosti Európskej únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských chorôb a ochorení, a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie. Takéto postupy zahŕňajú o. i. boj proti najzávažnejším chorobám podporou výskumu ich príčin, prenosu a prevencie, ako aj zdravotnícke informácie a osvetu.

Obsahom nového predmetu zdravotná výchova by mali byť hravou formou podané informácie o rizikových faktoroch chronických ochorení, pozitívnych vplyvoch správnej výživy, dostatočného príjmu tekutín, pravidelnej a dostatočnej pohybovej aktivity na zdravie, dostatočného odpočinku, či negatívnych vplyvoch nadváhy, fajčenia, alkoholu, drog, nadmerného stresu na vznik a vývoj týchto ochorení. Nemenej dôležitá je i prevencia v oblasti orálneho zdravia a mentálneho zdravia, prevencia závislostí, ale i prevencia alergických, infekčných, či sexuálne prenosných ochorení.

Učebné osnovy, náplň a učebné materiály nového predmetu zdravotná výchova pripravia odborníci z oblasti verejného zdravotníctva, medicíny, pedagogiky a psychológie, vo forme vhodnej a zrozumiteľnej pre daný vek tak, aby bola spracovaná celá navrhovaná problematika. Vyučovanie by malo byť doplnené praktickými ukážkami, napr. zdravej výživy, vhodného jedálnička, optimálnych relaxačných cvičení, či rôznymi exkurziami, alebo diskusiami s odborníkmi z jednotlivých oblastí.

Zdravotnú výchovu navrhujeme zaradiť do vzdelávacej oblasti Zdravie a pohyb zvlášť pre materské školy, základné školy i stredné školy a gymnáziá. Pre materské školy je táto oblasť rozdelená na Zdravie a zdravý životný štýl, Hygiena a sebaobslužné činnosti, Pohyb a telesná zdatnosť a Sezónne aktivity a kurzy, s pomerne podrobne vypracovanými výkonnými i obsahovými štandardami a evaluačnými otázkami, s odporúčanou časovou frekvenciou štyri hodiny na jeden mesiac. Vyučovanie zdravotnej výchovy navrhujeme vo vybraných ročníkoch základných škôl, stredných škôl a gymnázií vyučovať v rozsahu jedna vyučovacia hodina za týždeň.

Pre základné školy, stredné školy a gymnáziá je vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb zabezpečovaná len predmetom Telesná a športová výchova, ktorá je takmer výlučne venovaná vytváraniu si pozitívneho vzťahu k pravidelnej pohybovej aktivite, ako nevyhnutnému základu zdravého životného štýlu. Iné faktory zdravého životného štýlu sú spomenuté len okrajovo, aj keď to názov vzdelávacej oblasti naznačuje a sú vyučované v rámci hodín telesnej výchovy, kde by mal žiak predovšetkým cvičiť. Navyše sme presvedčení o urgencii zvýšenia týždňovej hodinovej dotácie telesnej výchovy z dvoch hodín na tri hodiny.

Vzdelávacia oblasť Zdravie a pohyb nie je podľa nášho názoru dostatočne prepracovaná pre základné školy, stredné školy a gymnáziá a obsah a rozsah zdravotnej výchovy nenahrádzajú plnohodnotne ani prierezové témy, vzhľadom na špecifickosť a komplexnosť danej problematiky. Prierezová téma Ochrana života a zdravia sa napríklad zaoberá riešením mimoriadnych udalostí, ako sú civilná ochrana, integruje spôsobilosti žiakov zamerané na ochranu života a zdravia v

4

mimoriadnych situáciách, tiež pri pobyte a pohybe v prírode, ktoré môžu vzniknúť vplyvom nepredvídaných skutočností ohrozujúcich človeka a jeho okolie.

Zdravotnú výchovu v úvode implementácie navrhujeme zaradiť do vybraných ročníkov základných škôl, stredných škôl a gymnázií, s jednohodinovou dotáciou na týždeň, a tým prispieť k budovaniu si pozitívneho vzťahu k vlastnému zdraviu a zameraniu sa na predchádzanie nepriaznivým vplyvom na zdravie už v detskom veku. Pre prvý stupeň základných škôl navrhujeme zaviesť zdravotnú výchovu do druhého ročníka, kde je podľa nového rámcového učebného plánu na rok 2015/2016 navrhnutá prvouka dve hodiny za týždeň. Navrhujeme ju znížiť na jednu hodinu za týždeň a pridať jednu hodinu zdravotnej výchovy. Ďalšiu hodinu za týždeň navrhujeme zaviesť v piatom ročníku a ôsmom ročníku, napr. z počtu troch disponibilných hodín, určených na voliteľné predmety, podľa rozhodnutia základnej školy. Na stredných školách navrhujeme zaviesť zdravotnú výchovu do druhého ročníka, na osemročných gymnáziách do druhého ročníka, štvrtého ročníka a šiesteho ročníka.

K Čl. II

K bodu 1

V nadväznosti na zavedenie nového vyučovacieho predmetu zdravotná výchova sa novelizuje aj zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 317/2009 Z. z.“). Výučbu nového predmetu zdravotná výchova má vykonávať pedagogický zamestnanec, ktorý má najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckom povolaní verejný zdravotník alebo lekár a ktorý si doplnil alebo si v zákonnej lehote doplní kvalifikačné predpoklady v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky vyučovania predmetu zdravotná výchova. Podrobnejšie kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky upraví vykonávací predpis vydaný podľa § 7 ods. 6 zákona č. 317/2009 Z. z. – vyhláška č. 437/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú kvalifikačné predpoklady a osobitné kvalifikačné požiadavky pre jednotlivé kategórie pedagogických zamestnancov a odborných zamestnancov v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 437/2009 Z. z.“), ktorú je v tejto súvislosti potrebné novelizovať.

Požadovaným stupňom vzdelania pre učiteľov zdravotnej výchovy je najmenej vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa, čo je vo vzťahu k vyučovaniu na oboch stupňoch základných škôl a na stredných školách v súlade s platným § 7 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. Odbornú spôsobilosť na výkon odborných pracovných činností v zdravotníckych povolaniach verejný zdravotník a lekár v súčasnosti upravuje nariadenie vlády Slovenskej republiky č. 296/2010 Z. z. o odbornej spôsobilosti na výkon zdravotníckeho povolania, spôsobe ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov, sústave špecializačných odborov a sústave certifikovaných pracovných činností v znení neskorších predpisov.

Čo sa týka požadovaného doplnenia kvalifikačných predpokladov lekára alebo verejného zdravotníka v oblasti pedagogiky, psychológie a didaktiky, uskutoční sa u poskytovateľov akreditovaných programov doplňujúceho pedagogického štúdia (t. j. na príslušných vysokých školách). V prípade ustanovenia § 8b zákona č. 317/2009 Z. z. Doplňujúce pedagogické štúdium ide o pomerne novú právnu úpravu účinnú od 1.11.2013. V zmysle § 8b ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. doplňujúce pedagogické štúdium uskutočňuje vysoká škola v rozsahu najmenej 200 vyučovacích hodín k tým študijným odborom, v ktorých má akreditované študijné programy v prvom stupni alebo v

5

druhom stupni a zároveň má akreditovaný program na doplnenie pedagogickej spôsobilosti. Predpokladá sa teda akreditácia programu doplňujúceho pedagogického štúdia na výkon pedagogickej činnosti učiteľa predmetu zdravotná výchova na príslušných vysokých školách. Proces akreditácie programu doplňujúceho pedagogického štúdia upravuje zákon č. 317/2009 Z. z. Na konanie o akreditácii sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

Ak však má vysoká škola akreditované študijné programy v prvom stupni alebo druhom stupni v skupine študijných odborov výchova a vzdelávanie (tzv. „učiteľské študijné programy“), postupuje pri uskutočňovaní doplňujúceho pedagogického štúdia podľa týchto programov, teda si už nedáva akreditovať osobitne program doplňujúceho pedagogického štúdia. Doplňujúce pedagogické štúdium sa môže realizovať v dennej forme alebo externe. Podľa § 8b ods. 1 písm. c) zákona č. 317/2009 Z. z. môžu doplňujúce pedagogické štúdium študovať aj študenti neučiteľských študijných programov súbežne so štúdiom neučiteľského študijného programu. Doplňujúce pedagogické štúdium je teda prístupné nielen absolventom vysokých škôl, ale aj študentom vysokých škôl.

Je potrebné poukázať aj na spoločné ustanovenie § 60 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z., podľa ktorého pedagogický zamestnanec je povinný začať vzdelávanie na získanie pedagogickej spôsobilosti podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. 317/2009 Z. z. najneskôr do dvoch rokov od vzniku prvého pracovného pomeru pedagogického zamestnanca v príslušnom druhu a type školy alebo školského zariadenia a najneskôr do štyroch rokov pracovného pomeru je povinný ho ukončiť v súlade s § 8 ods. 2 zákona č. 317/2009 Z. z. Podľa § 60 ods. 6 zákona č. 317/2009 Z. z. nezískanie kvalifikačného predpokladu alebo stupňa vzdelania v lehote podľa § 60 ods. 2 uvedeného zákona sa považuje za nesplnenie kvalifikačných predpokladov na výkon pedagogickej činnosti. Z toho vyplýva, že zdravotnú výchovu môžu lekári alebo verejní zdravotníci na príslušných školách začať vyučovať ešte pred absolvovaním doplňujúceho pedagogického štúdia.

Predkladateľka návrhu zákona nezvolila vo vzťahu k povinnosti absolvovať doplňujúce pedagogické štúdium žiadnu výnimku, a to s cieľom zabezpečiť kvalitnú výučbu nielen zo zdravotníckeho hľadiska, ale aj z hľadiska pedagogického a psychologického. V súčasnosti je podľa prílohy č. 1 časti VIII vyhlášky č. 437/2009 Z. z. v súvislosti s doplňujúcim pedagogickým štúdiom umožnená iba výnimka pre učiteľov profesijných (odborných) predmetov, a to výlučne na stredných školách. U učiteľov profesijných predmetov na stredných školách, ktorých týždenný rozsah hodín priamej vyučovacej činnosti je v týchto predmetoch najviac sedem hodín, sa podľa platnej právnej úpravy nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium.

K bodom 2 a 3

Čo sa týka učiteľov, doplňujúce pedagogické štúdium sa v súčasnosti vykonáva na účel výkonu pedagogickej činnosti učiteľa akademických predmetov, učiteľa umeleckých predmetov a učiteľa profesijných predmetov; nie však učiteľa výchovných predmetov. Podľa § 8b ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 317/2009 Z. z. doplňujúce pedagogické štúdium je štúdium na vysokých školách, ktorým pedagogický zamestnanec získa pedagogickú spôsobilosť na výkon pedagogickej činnosti učiteľa akademických predmetov, učiteľa umeleckých predmetov a učiteľa profesijných predmetov pre absolventov študijného programu druhého stupňa v neučiteľských študijných odboroch na vyučovanie predmetov, ktorých obsah nadväzuje na obsah študijných programov alebo študijných odborov a vykonané štátne skúšky, a na výkon pedagogickej činnosti o. i. učiteľa akademických predmetov, učiteľa umeleckých predmetov, učiteľa profesijných predmetov a učiteľa základnej umeleckej školy pre študentov neučiteľských študijných programov súbežne so štúdiom študijného programu.

6

Zdravotnú výchovu a takisto náboženskú výchovu alebo náboženstvo (pre vyučovanie ktorej/ktorého sa podľa § 15 ods. 5 školského zákona tiež vyžaduje pedagogická spôsobilosť) možno považovať za výchovný predmet, preto sa navrhuje rozšíriť rozsah predmetov uvedených v § 8b ods. 1 písm. a) a c) zákona č. 317/2009 Z. z. aj o tieto dva výchovné predmety.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladanej právnej úpravy so zohľadnením legisvakančnej lehoty, ako aj potreby novelizovať vykonávací predpis a upraviť štátne vzdelávacie programy a školské vzdelávacie programy, a to od 1. septembra 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslankyňa Národnej rady Slovenskej republiky Eva Horváthová

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v čl. 24 Charty základných práv Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne

7

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 317/2009 Z. z. o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

Predpokladajú sa výrazné pozitívne sociálne vplyvy návrhu zákona - v jeho dôsledku sa očakáva zlepšenie zdravotného stavu obyvateľstva a má aj pozitívne vplyvy na zamestnanosť v dôsledku vytvorenia nových pracovných miest pre učiteľov zdravotnej výchovy. Predložený návrh zákona má mierny negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy, konkrétne z dôvodu potreby zamestnania kvalifikovaného pedagogického personálu na školách a následnej výplaty jeho miezd, ako aj prípravy učebných materiálov. V dôsledku výučby zdravotnej výchovy a väčšej prevencie by sa však

8

v budúcnosti mal podstatne zlepšiť zdravotný stav obyvateľstva v Slovenskej republike, čo z dlhodobej perspektívy zakladá významné pozitívne vplyvy na rozpočet verejnej správy, a síce značnú úsporu finančných prostriedkov v rámci verejného zdravotného poistenia. Z dôvodu, že v súčasnosti nie sú známe konkrétne percentá očakávaného ubudnutia civilizačných chorôb a následného ušetrenia verejných finančných prostriedkov, vplyvy na rozpočet verejnej správy nie sú konkrétne vyčíslené. Návrh zákona nemá vplyvy na životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti. Čo sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie, predpokladajú sa len minimálne negatívne vplyvy pre súkromné školy - na mzdy a platy sa totiž finančné prostriedky súkromným školám prideľujú zo štátneho rozpočtu; na tento účel sa môžu použiť aj príspevky od žiakov alebo rodičov.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.

9