a) ústne tradície a prejavy vrátane jazyka ako prostriedku nehmotného kultúrneho dedičstva;
b) interpretačné umenie;
c) spoločenské zvyky, rituály a slávnostné udalosti;
d) poznatky a obyčaje súvisiace s prírodou a vesmírom;
e) tradičné remeselníctvo.“
K odseku 2 písm. d): Záujmová umelecká činnosť je dobrovoľná, na základe vnútorného vzťahu človeka realizovaná činnosť v oblasti určitého umeleckého odboru. Uskutočňuje sa spravidla v záujmových kolektívoch (súboroch, skupinách, krúžkoch, tímoch) alebo aj individuálnou formou a sebavzdelávaním. Viaže sa k nej adjektívum voľnočasová, napomáha zmysluplnému využitiu voľného času, predstavuje aktivity, ktoré ich aktéri realizujú vo svojom voľnom čase, nie profesijne. Podľa umeleckých odborov má tieto oblasti: divadlo, umelecký prednes, rozprávačstvo, literárna tvorba, vokálna a inštrumentálna hudba, spev, tanec, remeslá, výtvarná, fotografická, filmová a videotvorba, audiotvorba, multimediálna a i.
Neprofesionálna umelecká tvorba predstavuje dobrovoľnú, neprofesijnú, na základe vnútorného vzťahu človeka a jeho daností a schopností realizovanú umeleckú tvorivú činnosť, v ktorej je človek priamo tvorcom alebo zhotoviteľom diela, nielen nositeľom umeleckej činnosti. Neprofesionálna umelecká tvorba je prejavom tvorivého potenciálu jedinca, ktorý vytvára, zhotovuje dielo alebo sa svojou interpretáciou podieľa na vytváraní alebo znovuvytváraní umeleckých diel. Je teda procesom, činnosťou, v rámci ktorej dochádza k tvorivému aktu.
K odseku 2 písm. f): Prevencia negatívnych spoločenských javov je najmä všeobecná primárna prevencia vykonávaná predovšetkým prostredníctvom neformálneho vzdelávania, ktorá je zameraná hlavne na oblasť predchádzania všetkým formám intolerancie a násilia, látkovým a nelátkovým závislostiam, kriminalite, extrémizmu a pod.
K odseku 3 a odseku 4: Určuje sa, kto môže vykonávať kultúrno-osvetovú činnosť – ustanovenia rozlišujú medzi kultúrno-osvetovým zariadením (odsek 3) a inými právnickými alebo fyzickými osobami (ods. 4). Inými právnickými a fyzickými osobami vykonávajúcimi kultúrno-osvetovú činnosť na základe osobitného záujmu alebo na základe dobrovoľnosti sú napr. mimovládne neziskové organizácie, podnikateľské subjekty, výrobcovia ľudových umeleckých remesiel, jednotlivci a kolektívy v oblasti záujmovej umeleckej činnosti a neprofesionálnej umeleckej tvorby (bez ohľadu na právnu subjektivitu).
V § 3 sa vymedzuje kultúrno-osvetové zariadenie ako právnická osoba zriadená alebo založená ústredným orgánom štátnej správy alebo orgánom územnej samosprávy alebo ako zariadenie obce bez právnej subjektivity (ods. 1 a 2). Zároveň sa určuje, že hlavnou činnosťou kultúrno-osvetového zariadenia je kultúrno-osvetová činnosť (v súlade s § 2 ods. 1).
V odseku 3 sa vymedzuje odborné zameranie kultúrno-osvetového zariadenia. Kultúrno-osvetové zariadenie z hľadiska svojej odbornej pôsobnosti môže byť so všeobecným zameraním alebo so špecializovaným zameraním. Kultúrno-osvetové zariadenie so špecializovaným zameraním je najmä hvezdáreň alebo planetárium.
V odseku 4 sa vymedzuje rozsah územnej pôsobnosti kultúrno-osvetového zariadenia.
V odseku 5 sa vymedzujú činnosti kultúrno-osvetového zariadenia. Zároveň je kultúrno-osvetové zariadenie definované ako súčasť kultúrnej ponuky ako predpoklad rozvoja kultúrneho turizmu a kreatívneho priemyslu.