b)s jadrovým reaktorom alebo jadrovými reaktormi11) slúžiacimi výlučne na vedecké, pedagogické alebo výskumné účely najviac do 185 000 000 eur,
c)na nakladanie s jadrovými materiálmi, na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom12) alebo na skladovanie, úpravu, spracovanie rádioaktívnych odpadov13) najviac do 185 000 000 eur.“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu;
ustanovenie sa spresňuje a upravuje v súlade so zaužívanou legislatívnou technikou.
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
7.V Čl. I, § 5 odseky 2 a 3 znejú:
„(2) Prevádzkovateľ zodpovedá za každú jadrovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda v etape vyraďovania14) každého jadrového zariadenia podľa odseku 1 najviac do 185 000 000 eur.
(3) Prevádzkovateľ zodpovedá za každú jadrovú udalosť, v dôsledku ktorej vznikla jadrová škoda pri každej preprave rádioaktívnych materiálov najviac do 185 000 000 eur.“.
Ide o legislatívno-technickú úpravu;
ustanovenia sa upravujú v nadväznosti na úpravu (napr.§ 5 ods. 1).
Výbor NR SR pre hospodárske záležitosti
Ústavnoprávny výbor NR SR
Gestorský výbor odporúča schváliť
8.V čl. I, v § 5 ods. 5 písm. b) sa vypúšťajú slová ,,pri uvádzaní do prevádzky, v prevádzke alebo“.
Vo Viedenskom dohovore o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou (ďalej len „Viedenský dohovor“), ako aj v ďalších súvisiacich medzinárodných dokumentoch, je priestor na zavedenie výnimiek z režimu zodpovednosti za jadrové škody limitovaný (ďalej len „medzinárodné dokumenty“).
Podľa Viedenského dohovoru a medzinárodných dokumentov