Dôvodová správa

Všeobecná časť

Návrh zákona sa týka zabezpečovania poskytovania zdravotnej služby. Od 1.8.2014 nadobudol účinnosť zákon č. 204/2014 Z. z., ktorým sa znovu zaviedla povinnosť poskytovania pracovnej zdravotnej služby bez ohľadu na kategóriu práce z hľadiska hodnotenia zdravotných rizík.

V čase od 1.1.2012 do 31.7.2014 bola povinnosť poskytovania pracovnej zdravotnej služby upravená v zákone č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a nevzťahovala sa na zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej a druhej kategórie, pri ktorých neexistuje riziko ohrozenia zdravia, alebo existuje iba nízke riziko. Povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu sa vzťahovala iba na zamestnancov vykonávajúcich rizikové práce, zahrnuté v tretej a štvrtej kategórii v zmysle ustanovení § 31 zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Od 1.8.2014 sa celá úprava pracovnej zdravotnej služby sústredila do zákona č. 355/2007 Z. z. a povinnosť zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby sa rozšírila na všetky kategórie zamestnancov.

Vláda odôvodnila navrhovanú zmenu potrebou plniť požiadavky európskej rámcovej smernice Rady z 12. júna 1989 89/391/EHS o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a zdravia pracovníkov pri práci. Táto smernica síce predpokladá, že zamestnávatelia budú poskytovať zamestnancom ochranné a preventívne služby pred ohrozením zdravia v práci, konkrétna právna úprava je však ponechaná na členské krajiny. Smernica okrem zabezpečovania týchto služieb prostredníctvom vlastných pracovníkov a externých služieb a osôb umožňuje členským štátom definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže vzhľadom na charakte činností a veľkosť podniku osobne prevziať zodpovednosť za príslušné opatrenia.

Predkladaný návrh zákona predpokladá, že zamestnávatelia budú môcť osobne prevziať zodpovednosť za zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby vo vzťahu k zamestnancom vykonávajúcim práce zaradené do prvej a druhej kategórie. Vo vzťahu k týmto dvom kategóriám prác sa zároveň navrhuje aj rozšíriť okruh zamestnancov, prostredníctvom ktorých bude môcť zamestnávateľ zabezpečovať pracovnú zdravotnú službu zo súčasných lekárov, verejných zdravotníkov, bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov aj na iných kvalifikovaných zamestnancov, pričom za kvalifikovaného by sa mal považovať zamestnanec, ktorého zamestnávateľ poučil o úlohách pracovnej zdravotnej služby a povinnostiach zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov podľa tohto zákona, resp. vo vzťahu k druhej kategórii aj o rizikových faktoroch vzťahujúcich sa na prácu zaradenú do druhej kategórie.

Vecná opodstatnenosť pracovnej zdravotnej služby existuje reálne iba vo vzťahu k tretej a štvrtej kategórii, čiže k rizikovým činnostiam. Vzhľadom na viazanosť Slovenskej republiky právom Európskej únie je však potrebné poskytovať ochranné a preventívne služby vo vzťahu ku všetkým zamestnancom. Aj príslušná smernica však predpokladá, že ich rozsah a spôsob zabezpečenia môže zohľadňovať nielen veľkosť podniku, ale aj charakter pracovnej činnosti a nebezpečenstvo, ktorému sú zamestnanci vystavení.

Návrh zákona nebude mať vplyv na verejné rozpočty, neprináša nárok na pracovné sily, nemá vplyv na zamestnanosť a tvorbu pracovných miest, na životné prostredie. Má pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, jej zákonmi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

právneho predpisu s právom Európskej únie

1. Predkladateľ návrhu právneho predpisu: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Peter Osuský

2. Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a)je upravená v sekundárnom práve Európskej únie: Smernica Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci 89/391/EHS,

b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

5. Zlučiteľnosť návrhu s právom Európskej únie: úplná

DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV

A.1. Názov materiálu:

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

X

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

X

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

X

4. Vplyvy na životné prostredie

X

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

X

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

Poznámky:

Pozitívny vplyv zákona na podnikateľské prostredie spočíva v znížení administratívneho zaťaženia súvisiaceho so zabezpečením pracovnej zdravotnej služby. Podnikateľským subjektom sa umožní, aby vo vzťahu k prácam, pri ktorých neexistuje žiadne alebo len veľmi nízke riziko ohrozenia zdravia zamestnancov, mohli širšie a efektívnejšie využívať na daný účel vlastných zamestnancov, resp. aby za službu osobne prevzali zodpovednosť. S tým bude súvisieť aj zníženie finančného zaťaženia podnikateľských subjektov, pretože si nebudú musieť dodávateľsky zabezpečovať službu, ktorú vzhľadom na charakter pracovnej činnosti dokážu realizovať aj samostatne. Podnikateľským subjektom odpadne aj povinnosť oznamovať orgánu verejného zdravotníctva, že zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami.

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Navrhuje sa vypustiť zo zákona povinnosť zamestnávateľa oznamovať orgánu verejného zdravotníctva, že zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami. Táto povinnosť je neopodstatnenou administratívnou záťažou pre podnikateľské subjekty. Spôsob zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby (vlastnými zamestnancami, dodávateľským spôsobom, alebo novo navrhovanou osobnou zodpovednosťou zamestnávateľa) je pri splnení zákonom stanovených podmienok vecou rozhodnutia zamestnávateľa a neexistuje žiadny reálny dôvod, aby zamestnávateľ musel zvolený spôsob zabezpečenia niekomu preventívne oznamovať.

K bodom 2 až 4

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace s bodom 5

K bodu 5

Navrhuje sa doplniť právnu úpravu pracovnej zdravotnej služby v § 30a zákona o tri nové odseky.

Navrhovaným odsekom 10 sa zavádza možnosť, aby v prípade zabezpečenia výkonu pracovnej zdravotnej služby vlastnými zamestnancami mohli túto službu zabezpečovať vo vzťahu k zamestnancom, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie, okrem lekárov, verejných zdravotníkov, bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov aj iní kvalifikovaní pracovníci. V zmysle § 31 ods. 6 zákona nie sú práce zaradené do prvej a druhej kategórie považované za rizikové. Do prvej kategórie sa zaraďujú práce, pri ktorých nie je riziko poškodenia zdravia zamestnanca vplyvom práce a pracovného prostredia (§ 31 ods. 2 zákona). Navrhuje sa, aby vo vzťahu k prvej kategórii bol za iného kvalifikovaného zamestnanca považovaný zamestnanec, ktorého zamestnávateľ poučil o úlohách pracovnej zdravotnej služby a povinnostiach zamestnávateľa pri ochrane zdravia zamestnancov podľa tohto zákona. Vo vzťahu k druhej kategórii sa okrem toho vyžaduje, aby bol príslušný zamestnanec poučený aj o rizikových faktoroch vzťahujúcich sa na prácu zaradenú do druhej kategórie. Pri prácach druhej kategórie vzhľadom na riziko nie je predpoklad poškodenia zdravia, ale nedá sa vylúčiť nepriaznivá odpoveď organizmu na záťaž faktormi práce a pracovného prostredia.

Navrhovaným odsekom 11 sa medzi možné spôsoby zabezpečenia pracovnej zdravotnej služby dopĺňa osobné prevzatie zodpovednosti zamestnávateľom. Táto možnosť vyplýva z ustanovenia článku 7 ods. 7 Smernice Rady z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci 89/391/EHS, v zmysle ktorej „Vzhľadom na charakter činností a veľkosť podnikov, môžu členské štáty definovať kategórie podnikov, v ktorých zamestnávateľ, za predpokladu, že je kvalifikovaný, môže osobne prevziať zodpovednosť za opatrenia uvedené v odseku 1.“ Odsek 1 článku 7 Smernice stanovuje zamestnávateľovi povinnosť určiť „jedného alebo viacerých pracovníkov, aby vykonávali činnosti súvisiace s ochranou a prevenciou pred ohrozením pri práci v podniku a/alebo v prevádzke.“ Vzhľadom na žiadnu alebo nízku mieru rizika zodpovedajúcu prácam zaradeným do prvej a druhej kategórie sa v súlade so Smernicou Rady č. 89/391/EHS navrhuje, aby zodpovednosť za pracovnú zdravotnú službu vo vzťahu k týmto dvom kategóriám mohol prevziať osobne aj zamestnávateľ. Jeho kvalifikovanosť sa bude posudzovať obdobne ako kvalifikovanosť zamestnanca podľa odseku 10.

Navrhovaný odsek 12 rieši predovšetkým situáciu jednoosobových spoločností s ručením obmedzeným, ktorých jediným zamestnancom je ich konateľ a obvykle aj vlastník. Postavenie takýchto fyzických osôb reálne zodpovedá skôr postaveniu živnostníkov, ktorí nemajú zamestnancov, než postaveniu ostatných zamestnancov. Vo vzťahu k fyzickým osobám – podnikateľom, ktoré nezamestnávajú iné fyzické osoby, je pritom zabezpečenie pracovnej zdravotnej služby zakotvené len ako možnosť, nie ako povinnosť (§ 30 ods. 8 zákona). Niektoré povinnosti týkajúce sa preventívnych opatrení na ochranu zdravia sú týmto osobám uložené len v prípade, ak vykonávajú prácu zaradenú do tretej kategórie alebo štvrtej kategórie (§ 30 ods. 7 zákona). Navrhuje sa, aby obdobným spôsobom bolo upravené postavenie konateľov obchodných spoločností v prípade, že sú ich jedinými zamestnancami.

K bodu 6

V súvislosti so zrušením povinnosti zamestnávateľa oznamovať orgánu verejného zdravotníctva, že zabezpečuje vykonávanie pracovnej zdravotnej služby pre svojich zamestnancov vlastnými zamestnancami (bod 1), sa ruší aj iný správny delikt za porušenie tejto povinnosti, na základe ktorého môže príslušný úrad verejného zdravotníctva zamestnávateľa sankcionovať pokutou vo výške od 150 eur do 20 000 eur (§ 57 ods. 50 písm. a) zákona).

K čl. II

Navrhuje sa stanoviť účinnosť zákona dňom zverejnenia v Zbierke zákonov Slovenskej republiky. Zákon nestanovuje žiadne nové povinnosti fyzickým osobám, ani právnickým osobám, ani orgánom verejnej správy. Vzhľadom na to nie je potrebné stanovovať žiadnu legisvakančnú dobu.