Dôvodová správa

A.Všeobecná časť

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Beblavý a Martin Fedor predkladajú na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky návrh na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony.

Cieľom návrhu zákona je vytvoriť podmienky pre lepšiu ochranu fyzických osôb – podnikateľov (ďalej len „živnostníci“), ktorí sa opakovane stávajú obeťami reštrukturalizácie, čo ukázala aplikačná prax najmä v odvetví stavebníctva. Tisícom živnostníkov pracujúcich desiatky mesiacov napríklad na diaľniciach v súčasnosti hrozí, že im bude vyplatená len minimálna suma z toho, čo im malo na základe zmlúv s veľkými podnikmi patriť.

Nakoľko jednou zo základných funkcií štátu je poskytnúť ochranu ľuďom, ktorým sa deje krivda, zákonodarca sa nemôže nečinne prizerať na to, ako (v dôsledku okrem iného aj nedostatočnej právnej úpravy) ľudia, ktorí svoju prácu vykonali, nedostali zaplatené, a ako „tí veľkí“ idú ďalej.

Návrh zákona preto obsahuje plán ochrany živnostníkov spočívajúci v nasledovných bodoch:

•100% záruka pre živnostníkov ako veriteľov v podobe podielu v dlžnej obchodnej spoločnosti (tzv. debt equity swap) v rozsahu, v akom živnostník nebude mať uhradenú svoju pohľadávku a po dobu, dokým bude nebude splatená úplne celá. Z akýchkoľvek nových zárobkov takejto obchodnej spoločnosti budú mať úžitok aj tí, ktorých v minulosti nechala bez pláce.

•Rozšírenie možnosti zúčastniť sa na garančnom fonde zo zamestnancov aj na živnostníkov. V súčasnosti sa toto poistenie vzťahuje len na zamestnancov - ak ich zamestnávateľ stratí schopnosť vyplácať mzdy, Sociálna poisťovňa vyplatí nevyplatené mzdy do výšky troch priemerných platov, teda približne 2 500 eur. Prijatím návrhu zákona by možnosť zúčastniť sa na tomto poistení získali aj živnostníci, ktorí svojich vlastných zamestnancov nemajú. Poistnou udalosťou u nich nebude predĺženie zamestnávateľa, ale obchodného partnera.

•Rozšírenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia mzdy podľa § 214 Trestného zákona. Dnes platí, že …”ten, kto nevyplatí svojmu zamestnancovi mzdu v deň jej splatnosti, hoci v tento deň mal peňažné prostriedky na jej výplatu, ktoré nevyhnutne nepotreboval na zabezpečenie činnosti, dopustí sa trestného činu.” Prijatím návrhu zákona by sa zabezpečila rovnosť vo vzťahoch, ktoré majú rovnakú podstatu a účel. Ak si občan úmyselne nesplní svoju daňovú alebo odvodovú povinnosť voči štátu, hrozí mu trestný postih. Ak veľká obchodná spoločnosť nevyplatí mzdu svojmu zamestnancovi, hoci tak mohla urobiť, jej štatutár je trestne zodpovedný. Ak ale úhradu za služby nevyplatí fyzickej osobe, ktorá nie je zamestnancom, ale živnostníkom, žiadny takýto postih jej nehrozí. Aj fyzická osoba, ktorej právnická osoba dlhuje peniaze, hoci má prostriedky na splatenie dlhu, si zaslúži ochranu (hoci jej vzťah nie je pracovnoprávnym, ale obchodnoprávnym

vzťahom).

•Nový systém úhrady platieb zo strany verejného obstarávateľa tak, aby pri platbách nad istý objem prostriedkov boli tieto verejným obstarávateľom vyplácané priamo subdodávateľovi. Tento systém podúčtov, ktorý chráni menších subdodávateľov pred manipuláciou zo strany veľkých firiem, začína úspešne fungovať napríklad v Škótsku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a inými zákonmi, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodom 1 a 2

Novelizačnými bodmi, ktoré sa týkajú reštrukturalizačného plánu, sa navrhuje zavedenie 100 % záruky pre veriteľov v podobe podielu v dlžnej obchodnej spoločnosti. Opisná časť reštrukturalizačného plánu bude môcť v tejto súvislosti obsahovať aj právo vlastníkov dlžnej obchodnej spoločnosti (resp. preberajúcej osoby) odkúpiť akcie alebo iné majetkové účasti na dlžnej obchodnej spoločnosti vydané na základe súčasného § 135 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. Zároveň sa dopĺňa ustanovenie, podľa ktorého bude musieť byť v reštrukturalizačnom pláne v prípade návrhu na zmenu pohľadávok veriteľov aj návrh na kúpu akcií alebo iných majetkových účasti na dlžnej obchodnej spoločnosti (resp. preberajúcej osobe) – inak súd reštrukturalizačný plán zamietne. Výnimkou z tohto pravidla bude situácia, keď sa veriteľ práva na kúpu akcií alebo iných majetkových účastí na dlžníkovi (resp. preberajúcej osobe) vzdá.

K čl. II

V zákone o platobných službách sa navrhuje vytvoriť právny základ pre sústavu projektových platobných účtov. Tie by mali slúžiť na to, verejný obstarávateľ mohol finančné prostriedky vyplácať priamo subdodávateľom. Použitím sústavy projektových platobných účtov bude možné lepšie ochrániť práve subdodávateľov pred nekalými praktikami zo strany veľkých obchodných spoločností.

K čl. III

K bodom 1 a 2

Navrhuje sa, aby verejný obstarávateľ a obstarávateľ používali sústavu projektových platobných účtov obligatórne pri zákazkach, o ktorých to určí nariadenie vlády Slovenskej republiky, a fakultatívne pri všetkých ostatných zákazkach, kde sa ich použitie bude javiť verejnému obstarávateľovi a obstarávateľovi ako užitočné.

K čl. IV

K bodu 1

Do systému garančného poistenia sa umožňuje dobrovoľne vstúpiť aj samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá zamestnancov a nie je ani platiteľom dane z pridanej hodnoty.

K bodom 2 a 3

Legislatívno-technické úpravy nadväzujúce na predchádzajúci novelizačný bod.

K bodu 4

Ako podmienka nároku na dávku garančného poistenia samostatne zárobkovo činná osoba sa zavádza existencia stavu, keď sa fyzická osoba alebo právnická osoba, voči ktorej má

dobrovoľne garančne poistená samostatne zárobkovo činná osoba vzťah finančnej závislosti, stala platobne neschopnou. K platobnej neschopnosti ďalej musí pristúpiť objektívna nemožnosť uspokojiť nároky samostatne zárobkovo činnej osoby.

K bodu 5

Ustanovuje sa výška, v ktorej by sa mala poskytovať dávka dobrovoľného garančného poistenia, ako aj jej maximálna hranica.

K bodu 6

V paragrafe upravujúcom okrem iného aj platiteľov poistného na garančné poistenie sa ustanovuje, že poistné na dobrovoľne garančné poistenie platí dobrovoľne garančne poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

K bodu 7

Vymedzuje sa vymeriavací základ dobrovoľne garančne poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, a to v rovnakom rozsahu ako pri povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osobe či dobrovoľne dôchodkovo poistenej osobe.

K bodu 8

Vymedzuje sa maximálny mesačný vymeriavací základ v úhrne pre dobrovoľne garančne poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu.

K bodu 9

Navrhuje sa, aby bol základný fond garančného poistenia tvorený aj z poistného na dobrovoľné garančné poistenie.

K bodu 10

Dobrovoľne garančne poistená samostatne zárobkovo činná osoba sa má pre evidenčné účely považovať za zamestnávateľa.

K čl. V

Po vzore trestného činu nevyplatenia mzdy a odstupného sa navrhuje zavedenie skutkovej podstaty trestného činu nevyplatenia úhrady za služby (spolu s kvalifikovanými skutkovými podstatami). Objektom tohto trestného činu má byť zmluvný nárok živnostníka vyplývajúci z obchodnoprávneho vzťahu na úhradu za službu, ktorú poskytol podnikateľovi. Objektívna stránka spočíva v dvoch alternatívne vymedzených formách konania: (i) v nevyplatení úhrady za službu v deň splatnosti, alebo (ii) vo vykonaní opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia peňažných prostriedkov. Subjekt je špeciálny, t. j. štatutárny orgán podnikateľa alebo jeho prokurista, a z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Skutková podstata je konštruovaná tak, aby živnostník jej znaky nemohol sám naplniť (najmä v prípade, že mu určitá obchodná spoločnosť nevyplatila dohodnuté prostriedky a on by následne nemohol vyplatiť iného živnostníka).