1
NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
1422
VLÁDNY NÁVRH
ZÁKON
z ........................2015
o prevencii závažných priemyselných havárií
a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Čl. I
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
(1)Tento zákon ustanovuje podmienky a postup pri prevencii závažných priemyselných havárií v podnikoch s prítomnosťou nebezpečnej látky a na obmedzovanie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
(2)Tento zákon sa vzťahuje na
a)podniky uvedené v § 3,
b)uskladňovanie plynu v prírodnej horninovej štruktúre a v podzemnom priestore,1)
c)chemický alebo tepelný proces2) alebo ich kombináciu a s tým súvisiace skladovanie, pri ktorom je prítomná nebezpečná látka,
d)úložisko odpadu z ťažobného priemyslu podľa osobitného predpisu3) s prítomnosťou nebezpečných látok.
1)§ 34 zákona č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení neskorších predpisov.
2)§ 2 písm. g) zákona č. 514/2008 Z. z. o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 255/2011 Z. z..
3)§ 4 zákona č. 514/2008 Z. z. v znení zákona č. 255/2011 Z. z.
2
(3)Tento zákon sa nevzťahuje na
a)vojenský objekt, zariadenie alebo skladovacie zariadenie, zriadené ako stavby na obranu a bezpečnosť štátu4) nachádzajúce sa vo vojenskom obvode,5) v priestore a zariadení ozbrojených síl Slovenskej republiky, Vojenskej polície, Vojenského spravodajstva alebo v priestore právnickej osoby v zriaďovateľskej alebo zakladateľskej pôsobnosti Ministerstva obrany Slovenskej republiky,
b)nebezpečenstvo, ktoré má pôvod v ionizujúcom žiarení,6)
c)prepravu nebezpečnej látky a s ňou priamo súvisiace dočasné skladovanie na ceste, železnici, vnútrozemských vodných cestách, leteckou dopravou, vrátane nakládky, vykládky a dopravy do iného prostriedku prepravy a z iného prostriedku prepravy v doku, prístavnej hrádzi alebo na zoraďovacom nádraží mimo podniku,7)
d)prepravu nebezpečnej látky v potrubí vrátane prečerpávacej stanice mimo podniku,8)
e)využitie nerastov, vrátane ich prieskumu, ťažby a úpravy v baniach a lomoch, aj pomocou vrtov9) s výnimkou odseku 2 písm. c),
f)ťažbu a využitie nerastov vrátane uhľovodíkov na mori,
g)uskladňovanie plynu v podzemnom zásobníku na mori vrátane špecializovaného zásobníku a úložiska, kde sa tiež vykonáva prieskum a ťažba nerastov vrátane uhľovodíkov,
h)skládky odpadov10) s výnimkou odseku 2 písm. c).
(4)Týmto zákonom nie dotknuté osobitné predpisy upravujúce ochranu utajovaných skutočností, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ochranu pred požiarmi, prevenciu, oznamovanie a zdolávanie havárií a obmedzovanie ich následkov.11)
4) § 121 ods. 1 a ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 50/1976 Z. z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.
5) Zákon č. 281/1997 Z. z. o vojenských obvodoch a zákon, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 222/1996 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov.
6) § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
7)Dohovor o medzinárodnej železničnej preprave (COTIF) v znení neskorších predpisov.
Európska dohoda o medzinárodnej cestnej preprave nebezpečných vecí (ADR) v znení neskorších zmien a doplnkov.
Zákon č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Zákon č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.
8) Zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
9) § 2 a § 3 písm. a) zákona Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení neskorších predpisov.
10) § 2 ods. 7 a 18 a príloha č. 3 kódy D1, D3 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
11)Napríklad zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Z. z., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov, zákon č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov, zákon č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 355/2007 Z. z., zákon č. 514/2008 Z. z..
3
§ 2
Vymedzenie základných pojmov
Na účely tohto zákona
a)prevencia závažných priemyselných havárií je súbor organizačných, riadiacich, personálnych, výchovných, technických, technologických a materiálnych opatrení na zabránenie vzniku závažných priemyselných havárií,
b)závažná priemyselná havária je udalosť, akou je závažný únik nebezpečnej látky, požiar alebo výbuch v dôsledku nekontrolovateľného vývoja počas prevádzky podniku, vedúci k vážnemu bezprostrednému alebo následnému ohrozeniu zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku s prítomnosťou jednej alebo viacerých nebezpečných látok,
c)domino efekt je možnosť zvýšenia pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo zhoršenia jej následkov v dôsledku vzájomnej blízkosti zariadení, podnikov alebo skupiny podnikov a umiestnenia nebezpečných látok,
d)zariadenie je nadzemná alebo podzemná technická alebo technologická jednotka v rámci podniku, v ktorej sa vyrábajú, spracúvajú, používajú, alebo uskladňujú nebezpečné látky; zahŕňa vybavenie, štruktúry, potrubia, stroje, nástroje, podnikové koľajové systémy, železničné vlečky, doky, vykladacie rampy a nakladacie rampy a plošiny slúžiace zariadeniu, hadice, sklady alebo podobné pohyblivé objekty aj nepohyblivé objekty potrebné na prevádzku zariadenia,
e)nebezpečná látka je látka alebo zmes12) uvedená v prvej časti prílohy č. 1 alebo v druhej časti prílohy č. 1, a to vo forme suroviny, výrobku, vedľajšieho produktu, rezídua alebo medziproduktu,
f)prítomnosť nebezpečnej látky je projektované, skutočné alebo predpokladané množstvo nebezpečnej látky v podniku alebo nebezpečnej látky, o ktorej sa možno oprávnene domnievať, že by mohla vzniknúť ak ide o stratu kontroly nad procesmi vrátane skladovacích činností v ktoromkoľvek zariadení v rámci podniku, v množstvách, ktoré rovné alebo väčšie ako prahové množstvá uvedené v prvej časti prílohy č. 1 alebo druhej časti prílohy č. 1,
g)nebezpečnosť je vnútorná vlastnosť nebezpečnej látky alebo fyzikálny stav s potenciálom poškodiť zdravie ľudí a životné prostredie,
h)nebezpečenstvo je fyzická alebo fyzikálna situácia vyvolávajúca možnosť vzniku závažnej priemyselnej havárie,
i)riziko je pravdepodobnosť vzniku špecifického účinku, ku ktorému dôjde v určitom období alebo za určitých okolností,
j)skladovanie je prítomnosť nebezpečnej látky v skladovacom zariadení na účely jej uskladnenia, bezpečnej úschovy alebo uchovávania v zásobe.
§ 3
Podnik
(1)Podnik je priestor alebo súbor priestorov riadený prevádzkovateľom, kde nebezpečné látky prítomné v jednom alebo viacerých zariadeniach, vrátane spoločných alebo súvisiacich infraštruktúr alebo činností a je zaradený do kategórie A alebo kategórie B.
12) čl. 2 ods. 7 a 8 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1272/2008 z 16. decembra 2008 o klasifikácii, označovaní a balení látok a zmesí, o zmene, doplnení a zrušení smerníc 67/548/EHS a 1999/45/ES a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1907/ 2006 (Ú. v. L 353, 31. 12. 2008) v platnom znení.
4
(2)Podnik kategórie A je podnik, v ktorom nebezpečné látky prítomné v množstvách, ktoré rovné alebo väčšie ako prahové množstvá uvedené v druhom stĺpci prvej časti alebo v druhom stĺpci druhej časti prílohy č. 1, ale v množstvách menších, ako prahové množstvá uvedené v treťom stĺpci prvej časti alebo v treťom stĺpci druhej časti prílohy č. 1, alebo podnik, ktorý sa podnikom kategórie A stane na základe použitia súčtového pravidla uvedeného v poznámke č. 4 k prílohe č. 1.
(3)Podnik kategórie B je podnik, v ktorom nebezpečné látky prítomné v množstvách, ktoré rovné alebo väčšie ako prahové množstvá uvedené v treťom stĺpci prvej časti alebo v treťom stĺpci druhej časti prílohy č. 1, alebo podnik, ktorý sa podnikom kategórie B stane na základe použitia súčtového pravidla uvedeného v poznámke č. 4 k prílohe č. 1.
(4)Susediaci podnik je podnik s prítomnosťou jednej alebo viacerých nebezpečných látok alebo bez ich prítomnosti, ktorý sa nachádza v takej blízkosti podniku, že dochádza k zvýšeniu pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo k zhoršeniu jej následkov.
(5)Nový podnik je
a)podnik, ktorý je uvedený do prevádzky alebo ktorého stavba sa uskutoční po 31. júli 2015 alebo
b)podnik kategórie A, ktorý sa stane podnikom kategórie B, alebo podnik kategórie B, ktorý sa stane podnikom kategórie A, v dôsledku zmien týkajúcich sa jeho zariadení alebo činností, ktoré majú za následok zmenu v zozname nebezpečných látok prítomných v podniku.
(6)Existujúci podnik je podnik, uvedený do prevádzky do 31. júla 2015, na ktorý sa vzťahoval doterajší predpis, a na ktorý sa vzťahuje tento zákon bez zmeny zaradenia ako na podnik kategórie A alebo podnik kategórie B.
(7)Iný podnik je podnik kategórie A alebo kategórie B, ktorý sa ním stane po 31. júli 2015, uvedený do prevádzky pred 1. augustom 2015 alebo podnik kategórie A, ktorý sa stane podnikom kategórie B alebo podnik kategórie B, ktorý sa stane podnikom kategórie A v dôsledku iných dôvodov ako sú uvedené v odseku 5.
§ 4
Povinnosti prevádzkovateľa
(1)Prevádzkovateľ je právnická osoba alebo fyzická osoba podnikateľ, ktorá prevádzkuje alebo riadi podnik alebo osoba, na ktorú boli podľa osobitného predpisu13) prevedené ekonomické a rozhodovacie právomoci nad technickým fungovaním podniku.
(2)Prevádzkovateľ je povinný
a)zaradiť podnik do príslušnej kategórie a predložiť oznámenie o zaradení podniku do kategórie A alebo do kategórie B (ďalej len „oznámenie“) podľa § 5,
b)prijať opatrenia na prevenciu závažných priemyselných havárií a na obmedzovanie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
c)vykonať posúdenie rizika závažnej priemyselnej havárie (ďalej len „posúdenie rizika“) a zaviesť systém posúdenia rizika a riadenia rizika závažnej priemyselnej havárie súvisiaceho s prevádzkou podniku vrátane systému monitorovania a kontroly podľa § 6,
d)vypracovať program prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len „program prevencie“) a zabezpečiť jeho uplatňovanie podľa § 7,
e)zabezpečiť informovanie verejnosti podľa § 15,
f)oznámiť závažnú priemyselnú haváriu podľa § 17,
13)Zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
5
g)ustanoviť osobu podľa § 19 ods. 17,
h)zabezpečiť pravidelné školenie zamestnancov podniku v oblasti prevencie závažných priemyselných havárií,
i)ustanoviť v zariadení a na všetkých stupňoch riadenia osoby s odbornou spôsobilosťou a zabezpečiť ich školenie, výcvik a vybavenie podľa osobitných predpisov,14)
j)zabezpečiť pravidelnú kontrolu zariadenia v rozsahu a lehotách podľa platnej dokumentácie a podmienok určených v rozhodnutí podľa tohto zákona,
k)vykonať opatrenia na nápravu podľa § 24 ods. 13 uložené orgánom štátneho dozoru,
l)poskytovať príslušným orgánom štátnej správy, ich zamestnancom a povereným osobám súčinnosť,
m)vytvoriť taký systém vedenia dokumentácie a evidencie ako aj riadenia podniku, aby bol na požiadanie schopný preukázať orgánom štátneho dozoru plnenie povinností vyplývajúcich z tohto zákona a preukázať vykonanie uložených opatrení,
n)prehodnotiť a aktualizovať dokumentáciu vypracovanú podľa tohto zákona,
o)zohľadňovať pri výstavbe nového zariadenia alebo modernizácii existujúceho zariadenia potrebu primeranej bezpečnosti a spoľahlivosti.
(3)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je okrem odseku 2 povinný
a)vypracovať bezpečnostnú správu podľa § 8,
b)vypracovať vnútorný havarijný plán podľa § 10,
c)predložiť podklady do plánu ochrany obyvateľstva podľa § 11,
d)zabezpečiť službu havarijnej odozvy podľa § 12,
e)zabezpečiť finančné krytie zodpovednosti za škodu podľa § 18.
§ 5
Oznámenie
(1)Prevádzkovateľ predkladá oznámenie alebo jeho aktualizáciu v písomnej forme okresnému úradu v sídle kraja ak ide o
a) nový podnik v primeranom období pred začiatkom výstavby, pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku,
b)iný podnik do 12 mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo do kategórie B.
(2)Oznámenie obsahuje
a)názov a adresu podniku,
b)obchodné meno a sídlo prevádzkovateľa,
c)meno, priezvisko a funkciu osoby, ktorá je poverená riadením podniku, ak touto osobou nie je prevádzkovateľ,
d)informácie potrebné na identifikáciu a klasifikáciu nebezpečných látok prítomných v podniku podľa § 2 písm. f),
e)informácie o množstve a fyzikálnej forme nebezpečných látok prítomných v podniku podľa § 2 písm. f),
14) Napríklad zákon č. 51/1988 Zb., zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., zákon č. 314/2001 Z. z., zákon č. 124/2006 Z. z., zákon č. 355/2007 Z. z., zákon č. 514/2008 Z. z.
6
f)informácie o súčasnej alebo navrhovanej činnosti podniku,15) o jeho zariadeniach alebo skladovacích zariadeniach,
g)informácie o bezprostrednom okolí podniku a faktoroch, ktoré môžu spôsobiť závažnú priemyselnú haváriu alebo zhoršiť jej následky vrátane informácie o všetkých susediacich podnikoch, o oblastiach a vývoji, ktoré by mohli byť príčinou závažnej priemyselnej havárie a domino efektu alebo zhoršiť ich následky,
h)grafické znázornenie podniku a jeho bezprostredného okolia,
i)náležitosti podľa § 23 ods. 3 písm. a) prvého bodu.
(3)Prevádzkovateľ je povinný vopred informovať okresný úrad v sídle kraja o
a)každom významnom zvýšení alebo znížení množstva alebo významnej zmene fyzikálnych vlastností alebo fyzikálnej formy prítomnej nebezpečnej látky alebo významnej zmene procesov, pri ktorých sa prítomná nebezpečná látka používa,
b)zmene v činnosti podniku, zmene zariadenia alebo skladovacieho zariadenia, ktorá by mohla mať významný vplyv na zvýšenie nebezpečenstva, ktoré by viedlo k závažnej priemyselnej havárii,
c)trvalom zastavení prevádzky podniku alebo konkrétneho zariadenia,
d)zmene v údajoch podľa odseku 2 písm. a) až c).
(4)Prevádzkovateľ je povinný prehodnotiť oznámenie, v prípade potreby ho aktualizovať a informovať o týchto skutočnostiach okresný úrad v sídle kraja, ak ide o zmenu, ktorá by mohla závažne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havárii alebo by mohla mať za následok, že podnik kategórie A by sa stal podnikom kategórie B alebo naopak, ak súčasne ide o zmenu
a) podniku,
b) zariadenia,
c) skladovacieho zariadenia,
d) procesu, fyzikálnych vlastností, fyzikálnej formy alebo množstva nebezpečnej látky.
§ 6
Posúdenie rizika
(1)Prevádzkovateľ vykonáva posúdenie rizika, ktoré zahŕňa
a)identifikáciu nebezpečenstiev a udalostí, ktoré môžu vyvolať závažnú priemyselnú haváriu,
b)kvantifikáciu pravdepodobnosti alebo frekvencie vzniku možnej závažnej priemyselnej havárie,
c)odhad rozsahu a závažnosti následkov možnej závažnej priemyselnej havárie pre zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
d)hodnotenie rizika a posúdenie prijateľnosti rizika.
(2)Na posúdenie rizika možno použiť aj dokumentáciu alebo jej časť vyhotovenú podľa osobitných predpisov,16) ak vyhovuje požiadavkám uvedeným v odseku 1.
15) Nariadenie Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. L 393, 30.12.2006) v znení nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (ES) č. 259/2008 z 11. marca 2008 (Ú. v. L 97, 9.4.2008).
16) Napríklad zákon č. 314/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov, vyhláška Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 533/2006 Z. z. o podrobnostiach o ochrane obyvateľstva pred účinkami nebezpečných látok v znení neskorších predpisov, zákon č. 45/2011 Z. z. o kritickej infraštruktúre.
7
(3)Posúdenie rizika je v potrebnom rozsahu súčasťou dokumentácie prevádzkovateľa, ktorú vypracúva podľa § 7 až 11.
(4)Na základe výsledku posúdenia celkového rizika a jeho spoločenskej prijateľnosti prevádzkovateľ v závislosti od pravdepodobnosti vzniku závažnej priemyselnej havárie a rozsahu jej možných následkov prijíma primerané opatrenia na zníženie rizika a jeho následné riadenie vrátane obmedzenia alebo zastavenia prevádzky zariadenia alebo jeho časti.
§ 7
Program prevencie
a bezpečnostný riadiaci systém
(1)Prevádzkovateľ vypracuje program prevencie ak ide o
a)nový podnik v primeranom období pred začiatkom výstavby, pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku,
b)iný podnik do 12 mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie A alebo do kategórie B.
(2)Prevádzkovateľ vypracuje program prevencie s ohľadom na kontrolu nebezpečenstiev závažných priemyselných havárií tak, aby zaručoval vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí, životného prostredia a majetku.
(3)Program prevencie obsahuje
a)ciele a zásady prevencie závažných priemyselných havárií,
b)princípy činnosti prevádzkovateľa s ohľadom na ciele a zásady podľa písmena a) vrátane štruktúr, riadiacich systémov, úloh a zodpovednosti konkrétnych osôb vedenia podniku tak, aby sa zaistilo nepretržité zlepšovanie kontroly rizika vedúceho k závažnej priemyselnej havárii.
(4)Prevádzkovateľ je povinný program prevencie pravidelne, najmenej raz za päť rokov, prehodnocovať a v prípade potreby aktualizovať.
(5)Prevádzkovateľ zabezpečí, aby sa na vypracovaní programu prevencie zúčastňovali zamestnanci prevádzkovateľa a podľa potreby zástupcovia zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci,17) ako aj zamestnanci iného podnikateľa vykonávajúceho na základe zmluvného vzťahu s prevádzkovateľom práce v podniku.
(6)Prevádzkovateľ zabezpečí plnenie programu prevencie pomocou vhodných prostriedkov, štruktúr a prostredníctvom bezpečnostného riadiaceho systému. Bezpečnostný riadiaci systém musí byť primeraný nebezpečenstvu závažných priemyselných havárií a zložitosti organizácie alebo činností v podniku a musí vychádzať z posúdenia rizika.
(7)Prevádzkovateľ podniku kategórie A môže povinnosť podľa odseku 6 plniť inými primeranými prostriedkami, štruktúrami a riadiacimi systémami, úmernými nebezpečenstvu závažných priemyselných havárií a pri zohľadnení zásad bezpečnostného riadiaceho systému.
(8)Prevádzkovateľ je povinný ak ide o zmenu podniku, zmenu zariadenia, skladovacieho
17) § 7 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
8
zariadenia, procesu alebo fyzikálnych vlastností alebo fyzikálnej formy alebo množstva nebezpečných látok, ktorá by mohla závažne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havárii alebo by mohla mať za následok to, že podnik kategórie A by sa stal podnikom kategórie B alebo naopak, prehodnotiť program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém a ak je to potrebné aktualizovať ich a informovať okresný úrad v sídle kraja o týchto skutočnostiach ešte pred vykonaním zmeny.
§ 8
Bezpečnostná správa
(1)Prevádzkovateľ podniku kategórie B predkladá bezpečnostnú správu okresnému úradu v sídle kraja v písomnej forme ak ide o
a) nový podnik v primeranom období pred začiatkom výstavby, pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku,
b) iný podnik do dvoch rokov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.
(2)Prevádzkovateľ podniku kategórie B vypracuje bezpečnostnú správu s cieľom
a)preukázať, že
1.program prevencie a bezpečnostný riadiaci systém boli vypracované a zavedené do praxe,
2.boli vytvorené a aplikované nástroje pre identifikovanie nebezpečenstiev vedúcich k závažným priemyselným haváriám a prijaté opatrenia potrebné na prevenciu takýchto havárií a na obmedzovanie ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
3.v návrhu projektu zariadenia, výstavbe, prevádzke a údržbe zariadenia, skladovacieho zariadenia, vybavenia a infraštruktúry spojenej s ich prevádzkou, ktoré súvisia s nebezpečenstvom vzniku závažnej priemyselnej havárie v podniku, bola zohľadnená potreba primeraného stupňa bezpečnosti a spoľahlivosti,
4.bol vypracovaný vnútorný havarijný plán,
5.boli aplikované trvalé nástroje na zlepšenie stavu havarijnej odozvy,
b)poskytnúť informácie potrebné na vypracovanie
1.plánu ochrany obyvateľstva,
2.územnoplánovacej dokumentácie a povolenie nového podniku, inej stavby, zariadenia, novej činnosti alebo rozvojovej aktivity v okolí jeho podniku podľa § 14 ods. 1.
(3)Bezpečnostná správa obsahuje
a)informácie o organizáciách, ktoré sa podieľali na vypracovaní bezpečnostnej správy,
b)informácie o podniku, jeho umiestnení a zameraní jeho činnosti, ako aj o programe prevencie a o bezpečnostnom riadiacom systéme,
c)opis okolia podniku a životného prostredia,
d)opis činností a zariadení podniku dôležitých z hľadiska bezpečnosti a opis zdrojov rizík závažných priemyselných havárií, ako aj súpis a opis nebezpečných látok prítomných v podniku,
e)identifikáciu a analýzu rizík závažných priemyselných havárií, ich hodnotenie, posúdenie prijateľnosti a preventívne opatrenia,
f)opatrenia týkajúce sa pripravenosti na zdolávanie závažných priemyselných havárií a obmedzovanie ich následkov,
g)mapovú dokumentáciu a situačný plán.
9
(4)Vyhotovenie, členenie a rozsah bezpečnostnej správy vychádzajú zo zložitosti a rizikovosti podniku a konkrétnych podmienok jeho umiestnenia. Bezpečnostná správa musí byť prehľadná a zrozumiteľná. Ak prevádzkovateľ predkladá bezpečnostnú správu podľa odseku 1 v listinnej forme, predloží ju v siedmich vyhotoveniach.
(5)Okresný úrad v sídle kraja rozhodne o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou. Ak z dôvodu vážnych nedostatkov uvedených v bezpečnostnej správe okresný úrad v sídle kraja vydá rozhodnutie o nesúhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou, môže v tomto rozhodnutí súčasne zakázať uvedenie podniku alebo jeho časti do prevádzky alebo nariadiť zastavenie prevádzky podniku alebo jeho časti.
(6)Prevádzkovateľ nového podniku kategórie B predloží Slovenskej inšpekcii životného prostredia (ďalej len „inšpekcia“) bezpečnostnú správu alebo jej aktualizáciu spolu s rozhodnutím o súhlase s bezpečnostnou správou alebo s jej aktualizáciou ako súčasť žiadosti o vydanie integrovaného povolenia alebo jeho zmeny.18) Bezpečnostná správa musí byť vypracovaná v súlade s projektovou dokumentáciou.
(7)Prevádzkovateľ podniku kategórie B najmenej raz za päť rokov bezpečnostnú správu prehodnocuje v prípade potreby ju aktualizuje, pričom prehodnotenie a aktualizáciu vykoná vždy
a)po závažnej priemyselnej havárii v podniku alebo
b)na základe rozhodnutia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo životného prostredia“) alebo z vlastného podnetu ak
1. to vyplýva z nových technických poznatkov v oblasti bezpečnosti, najmä z analýzy závažných priemyselných havárií,
2.bezprostredne hrozila závažná priemyselná havária alebo
3. to vyplýva z nových poznatkov o posúdení rizík závažnej priemyselnej havárie.
(8)Prevádzkovateľ podniku kategórie B predloží aktualizovanú bezpečnostnú správu alebo jej aktualizované časti okresnému úradu v sídle kraja v písomnej forme do 30 dní odo dňa aktualizovania bezpečnostnej správy alebo jej časti. Ak ju predloží v listinnej forme, predkladá ju v siedmich vyhotoveniach.
(9)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný ak ide o zmenu podniku, zariadenia, skladovacieho zariadenia, procesu alebo fyzikálnych vlastností alebo fyzikálnej formy alebo množstva nebezpečných látok, ktorá by mohla závažne ovplyvniť nebezpečenstvo vedúce k závažnej priemyselnej havárii, bezpečnostnú správu prehodnotiť a ak je to potrebné aktualizovať ju a informovať okresný úrad v sídle kraja o podrobnostiach týchto aktualizácií ešte pred vykonaním danej zmeny.
§ 9
Havarijný plán
(1)Havarijný plán je
a)vnútorný havarijný plán, ktorý obsahuje opatrenia na zmiernenie následkov závažnej priemyselnej havárie v podniku,
18) § 7 ods. 2 písm. d) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
10
b)plán ochrany obyvateľstva.19)
(2) Havarijný plán musí byť vypracovaný s cieľom
a)zvládnuť závažnú priemyselnú haváriu riadením prác a koordináciou postupov tak, aby sa minimalizovali jej účinky a obmedzili následky na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
b)vykonať opatrenia na ochranu zdravia ľudí a životného prostredia,
c)zabezpečiť potrebnú informovanosť zamestnancov, verejnosti, ako aj príslušného orgánu verejnej správy a iného subjektu, s ktorého súčinnosťou sa uvažuje,
d)zabezpečiť sanáciu a obnovu životného prostredia poškodeného závažnou priemyselnou haváriou.
§ 10
Vnútorný havarijný plán
(1)Prevádzkovateľ podniku kategórie B vypracuje vnútorný havarijný plán v súčinnosti s oprávnenými zamestnancami podniku ak ide o
a)nový podnik v primeranom období pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku,
b)iný podnik do dvoch rokov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.
(2)Vnútorný havarijný plán obsahuje
a) meno, priezvisko a funkciu osôb zodpovedných za určenie havarijných postupov a za koordináciu prác pri zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a za zmierňovanie jej následkov v podniku,
b)identifikačné údaje príslušného orgánu, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva , prípadne meno, priezvisko a funkciu zodpovedných osôb,
c)mechanizmy na výstrahu a varovanie ohrozených osôb, ako aj na vyrozumenie a zvolanie osôb, príslušných orgánov vrátane príslušného orgánu štátnej správy uvedené v § 23 ods. 1 písm. f) a iných subjektov zúčastnených na zdolávaní závažnej priemyselnej havárie a na obmedzovaní jej následkov,
d)scenáre reprezentatívnych druhov závažných priemyselných havárií a súbory opatrení na ich efektívne zdolanie a obmedzenie ich následkov vrátane určenia zón ohrozenia, opisu potrebného materiálneho, personálneho a iného vybavenia a použiteľných zásahových prostriedkov,
e)preventívne technické, organizačné a bezpečnostné opatrenia minimalizujúce, alebo aspoň potláčajúce možnosti vzniku domino efektu pri závažnej priemyselnej havárii,
f)opatrenia na zabezpečenie ukrytia, evakuácie alebo iného spôsobu ochrany ohrozených osôb,
g)opatrenia na zabezpečenie súčinnosti s postupmi príslušných orgánov verejnej správy a iných subjektov na území podniku a podľa potreby aj mimo neho,
h)opatrenia na poskytnutie pomoci pri zmierňovaní následkov závažnej priemyselnej havárie mimo podniku,
i)opatrenia na zmiernenie následkov závažnej priemyselnej havárie na súvisiacu dopravnú, technickú a inžiniersku infraštruktúru, sídelné útvary a významné krajinné prvky a chránené územia,20)
19) § 3c zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z. v znení zákona č. ..../2015 Z. z.
20) Napríklad § 17, 27 a 31 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, § 31 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov.
11
j)spôsob školenia a výcviku podnikových útvarov, služieb a zamestnancov o činnostiach, ktoré sa od nich očakávajú vrátane súčinnosti s príslušnými orgánmi verejnej správy a inými subjektmi.
(3)Vnútorný havarijný plán musí byť prehľadný, stručný a zrozumiteľný.
(4)Na vypracovanie vnútorného havarijného plánu možno použiť aj dokumentáciu alebo jej časť vyhotovenú podľa osobitných predpisov,21) ak vyhovuje požiadavkám uvedeným v odseku 2 a v § 9 ods. 2.
(5)Na vypracúvaní vnútorného havarijného plánu sa zúčastňujú poverení zamestnanci prevádzkovateľa a podľa potreby aj ďalší zamestnanci prevádzkovateľa, zástupcovia zamestnancov22) a prípadne iné osoby, ktorých práca priamo súvisí s obsahom vnútorného havarijného plánu.
(6)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný zabezpečiť oboznámenie s vnútorným havarijným plánom svojich zamestnancov a zástupcov zamestnancov23) ako aj zamestnancov iných podnikateľov vykonávajúcich s vedomím prevádzkovateľa činnosti a práce v podniku v rozsahu aký sa ich týka a tiež zabezpečiť, aby sa v potrebnom rozsahu zúčastňovali aj precvičenia vnútorného havarijného plánu a plánu ochrany obyvateľstva.
(7)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný vnútorný havarijný plán uložiť tak, aby bol dostupný zamestnancom oprávneným vykonávať, riadiť a koordinovať činnosti a práce pri vzniku závažnej priemyselnej havárie, ako aj zamestnancom zodpovedným za jeho kontrolu a aktualizáciu.
(8)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný pravidelne vnútorný havarijný plán precvičovať, prehodnocovať a ak je to potrebné aktualizovať najmenej raz za tri roky. Pri prehodnocovaní a aktualizácii vnútorného havarijného plánu je prevádzkovateľ povinný zohľadniť zmeny, ktoré nastali v podniku alebo v rámci záchranných zložiek integrovaného záchranného systému,24) nové technické poznatky a poznatky týkajúce sa odozvy na závažnú priemyselnú haváriu.
(9)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný najneskôr do 30 dní oznámiť okresnému úradu v sídle kraja vypracovanie vnútorného havarijného plánu. Precvičenie podľa odseku 8 je prevádzkovateľ povinný oznámiť okresnému úradu v sídle kraja najmenej sedem dní vopred.
(10)Prevádzkovateľ podniku kategórie B je povinný postupovať podľa vnútorného havarijného plánu ak ide o závažnú priemyselnú haváriu alebo nekontrolovateľnú udalosť, pri ktorej by sa mohlo očakávať, že svojou podstatou povedie k závažnej priemyselnej havárii.
§ 11
21) Napríklad § 6a zákona č. 51/1988 Zb., § 16 ods. 1 písm. e) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., § 4 písm. f) zákona č. 314/2001 Z. z., § 39 ods. 4 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z., § 6 zákona č. 514/2008 Z. z., § 15 ods. 2 zákona č. 137/2010 Z. z. ovzduší v znení neskorších predpisov.
22) § 19 zákona č. 124/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov.
23) § 11a Zákonníka práce.
24)§ 7 až 9 zákona č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme v znení neskorších predpisov.
12
Plán ochrany obyvateľstva
(1)Prevádzkovateľ podniku kategórie B predloží orgánu,25) ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva, podklady v rozsahu určenom týmto orgánom ak ide o
a) nový podnik v primeranom období pred začiatkom výstavby alebo pred jeho uvedením do prevádzky alebo pred zmenami vedúcimi k zmene zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku,
b) iný podnik do dvoch rokov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.
(2)Prevádzkovateľ podniku kategórie B na požiadanie orgánu podľa odseku 1 spolupracuje na vypracúvaní plánu ochrany obyvateľstva v záujme jeho previazanosti s vnútorným havarijným plánom.
§ 12
Služba na vykonávanie rýchleho a účinného zásahu pri vzniku závažnej priemyselnej havárie
(1)Prevádzkovateľ podniku kategórie B zabezpečí organizačne, materiálne a personálne vybavenú službu na vykonávanie rýchleho a účinného zásahu pri vzniku závažnej priemyselnej havárie (ďalej len „služba havarijnej odozvy“) ak sa
a)v podniku nachádza nebezpečná látka patriaca do kategórie nebezpečnosti H1, H2, H3, P1a, P1b, P2, P5a, P5b, P5c podľa časti 1 prílohy č. 1 alebo nebezpečná látka uvedená v položke č. 15, 18 a 34 časti 2 prílohy č. 1 a
b)v procese posúdenia rizika identifikuje taká udalosť s prítomnosťou nebezpečnej látky uvedenej v písmene a), ktorej účinky na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok presiahnu územie podniku a v dôsledku možného domino efektu ich bude potrebné obmedzovať službou havarijnej odozvy.
(2)Prevádzkovateľ podniku kategórie B zabezpečí službu havarijnej odozvy prostredníctvom
a)závodného hasičského útvaru,26) závodného hasičského zboru alebo banskej záchrannej služby,27) toho istého prevádzkovateľa,
b)závodného hasičského útvaru, závodného hasičského zboru alebo banskej záchrannej služby iného podnikateľa, s ktorým na tento účel uzavretý zmluvný vzťah,
c)vlastných zamestnancov, ktorými môžu byť operátori technologických zariadení, jednotky civilnej ochrany, požiarne hliadky pracoviska, havarijné družstvo alebo iní určení zamestnanci,
d)kombinácie písmen a) až c).
(3)Prevádzkovateľ podniku kategórie B zohľadní akcieschopnosť služby havarijnej odozvy podľa odseku 2 písm. b) až d) vo vnútornom havarijnom pláne.
(4)Prevádzkovateľ podniku kategórie B oznámi zabezpečenie služby havarijnej odozvy podľa odsekov 1 a 2 okresnému úradu v sídle kraja a orgánom štátnej správy uvedeným v § 23 ods. 1 písm. g) a i) ak ide o
a) nový podnik pri uvedení do prevádzky,
25)§ 16 ods. 1 písm. b) zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z.
26 ) § 30 ods. 2 písm. a) a b) zákona č. 314/2001 Z. z.
27 ) § 7 zákona č. 51/1988 Zb.
13
b) iný podnik do dvoch rokov od dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.
§ 13
Domino efekt
(1)Ministerstvo životného prostredia určí podniky, susediace podniky alebo ich skupiny, pri ktorých by sa riziko závažnej priemyselnej havárie alebo následky závažnej priemyselnej havárie mohli zhoršiť z dôvodu ich zemepisnej polohy alebo ich vzájomnej blízkosti a z dôvodu ich zásob nebezpečných látok; ministerstvo životného prostredia pri tomto určení vychádza z informácií uvedených v oznámení, bezpečnostnej správe, získaných pri výkone štátneho dozoru a z informácií vyžiadaných od prevádzkovateľa.
(2)Ak ministerstvo životného prostredia dodatočné poznatky k informáciám, podľa § 5 ods. 2 písm. g), poskytne ich prevádzkovateľovi.
(3)Ministerstvo životného prostredia vedie register podnikov, susediacich podnikov alebo ich skupín určených podľa odseku 1.
(4)Prevádzkovateľ podniku uvedeného v registri podľa odseku 3 je povinný
a)spolupracovať s inými prevádzkovateľmi, vymieňať si informácie na zohľadnenie charakteru a rozsahu nebezpečenstva závažnej priemyselnej havárie pri posúdení rizika, v rámci ich programu prevencie, bezpečnostného riadiaceho systému a vnútorného havarijného plánu,
b)spolupracovať na informovaní verejnosti a susediacich podnikov a na požiadanie poskytovať informácie orgánu, ktorý vypracúva plán ochrany obyvateľstva.25)
(5)Ministerstvo životného prostredia môže poveriť plnením úloh podľa odsekov 1 3 právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.28)
§ 14
Územné plánovanie, povoľovacia činnosť
a účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch
(1)Orgány verejnej správy, ktoré podľa osobitných predpisov29) vypracúvajú, obstarávajú alebo schvaľujú rozvojové koncepcie alebo územnoplánovaciu dokumentáciu, alebo povoľujú stavby, zariadenia a iné činnosti, povinné zohľadniť ciele prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania následkov takýchto havárií na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok. Tieto ciele sa musia zohľadniť pri
a)umiestňovaní nového podniku,
b) zmenách v podnikoch podľa § 5 ods. 4, § 7 ods. 8 a § 8 ods. 9,
28)§ 2 ods. 1 písm. f) zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
29)Napríklad zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb., zákon č. 44/1988 Zb., zákon č. 51/1988 Zb., , zákon č. 143/1998 Z. z., , zákon č. 364/2004 Z. z., zákon č. 541/2004 Z. z., zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 656/2004 Z. z., zákon č. 514/2008 Z. z., zákon č. 513/2009 Z. z., zákon č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, zákon č. 39/2013 Z. z.
14
c)rozvoji územia vrátane dopravných trás, verejných priestranstiev a obývaných oblastí v blízkosti podnikov, keď ich umiestnenie alebo rozvoj môžu byť zdrojom vzniku závažnej priemyselnej havárie alebo môžu zvýšiť jej riziko, či zhoršiť jej následky.
(2)Pri územnoplánovacej činnosti30) a povoľovacej činnosti podľa odseku 1 je potrebné z dlhodobého hľadiska zohľadniť
a)dodržanie primeraných bezpečnostných vzdialeností31) medzi podnikmi kategórie A a podnikmi kategórie B, medzi podnikmi kategórie A a podnikmi kategórie B a inými stavbami, zariadeniami a činnosťami vykonávanými v okolí podniku, najmä sídelnými útvarmi a inými miestami s pravidelným výskytom väčšieho množstva ľudí, rekreačnými oblasťami, dopravnými trasami, energetickými a inými rozvodmi,
b)ochranu území chránených podľa osobitných predpisov32) v blízkosti podnikov pomocou primeraných bezpečnostných vzdialeností alebo iných primeraných opatrení tak aby bolo minimalizované riziko vzniku závažnej priemyselnej havárie a minimalizované následky závažnej priemyselnej havárie,
c)určenie dodatočných technických a iných opatrení33) pri existujúcich podnikoch tak, aby sa nezvýšilo riziko závažnej priemyselnej havárie a jej následky na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
(3)Prevádzkovateľ poskytne na žiadosť orgánu verejnej správy podľa odseku 1 informácie o rizikách súvisiacich s jeho podnikom na účely uvedené v odseku 2.
(4)Pri územnoplánovacej činnosti a povoľovacej činnosti podľa odseku 1 je okresný úrad v sídle kraja dotknutým orgánom štátnej správy a záujmy prevencie závažných priemyselných havárií a obmedzovania ich následkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok uplatňuje formou záväzného stanoviska.
(5)Na účasť verejnosti na rozhodovacích procesoch týkajúcich sa podnikov, pri územnoplánovacej činnosti30) a povoľovacej činnosti podľa odseku 2 sa vzťahujú osobitné predpisy.34)
§ 15
Informácie pre verejnosť
(1)Verejnosť je fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb alebo právnických osôb, ich združenia, organizácie alebo skupiny.
(2)Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť trvalý prístup verejnosti k informáciám podľa prílohy č. 2. Prevádzkovateľ si zvolí formu trvalého prístupu verejnosti k informáciám, pričom je povinný zároveň zabezpečiť tento prístup elektronicky na svojom webovom
30) § 11 a 12 zákona č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov.
31) Napríklad § 4 a 5 zákona č. 314/2001 Z. z., § 102 ods. 2 písm. a) zákona č. 513/2009 Z. z.
32) Napríklad zákon č. 543/2002 Z. z., zákon č. 364/2004 Z. z., zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov, zákon č. 538/2005 Z. z. o prírodných liečivých vodách, prírodných liečebných kúpeľoch, kúpeľných miestach a prírodných minerálnych vodách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
33) Napríklad zákon č. 24/2006 Z. z., § 4 zákona č. 124/2006 Z. z.
34)Napríklad zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov, zákon č. 50/1976 Zb., zákon č. 24/2006 Z. z., zákon č. 514/2008 Z. z., zákon č. 39/2013 Z. z..
15
sídle. Tieto informácie prevádzkovateľ aktualizuje, najmä pri zmenách podľa § 5 ods. 4, § 7 ods. 8 a § 8 ods. 9.
(3)Prevádzkovateľ podniku kategórie B zabezpečí pravidelné informovanie verejnosti, ktorá môže byť dotknutá závažnou priemyselnou haváriou o bezpečnostných opatreniach, ako aj o pokynoch, ako sa verejnosť správať pri závažnej priemyselnej havárii, a to minimálne raz za päť rokov. Informácie podľa prvej vety je povinný prevádzkovateľ uviesť na svojom webovom sídle.
(4)Prevádzkovateľ podniku kategórie B poskytne informácie podľa odseku 3 aj dotknutej obci, zamestnancom a správcom dotknutých verejných budov a miest vrátane škôl, nemocníc, zariadení sociálnych služieb a všetkých susediacich podnikov podľa § 13, a to minimálne raz za päť rokov.
(5)Prevádzkovateľ podniku, v ktorom môže dôjsť k závažnej priemyselnej havárii s cezhraničnými účinkami,35) predloží informácie podľa odsekov 2 a 3 aj ministerstvu životného prostredia a Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“) za účelom informovania iného štátu, ktorého územie môže byť takouto haváriou dotknuté.
(6)Prevádzkovateľ podniku kategórie B informácie podľa odsekov 3 a 4 pravidelne preskúmava a aktualizuje, najmä pri zmenách podľa § 5 ods. 4, § 7 ods. 8 a § 8 ods. 9.
(7)Prevádzkovateľ je povinný v zozname nebezpečných látok prítomných v podniku alebo v bezpečnostnej správe, na účel ich sprístupnenia verejnosti, označiť niektoré ich časti alebo údaje za predmet obchodného tajomstva alebo o ktorých je potrebné zachovať mlčanlivosť z dôvodov ochrany duševného vlastníctva a osobných údajov.36) Prevádzkovateľ je povinný zabezpečiť ochranu utajovaných skutočností podľa osobitného predpisu.37) Upravená bezpečnostná správa musí obsahovať aspoň všeobecné informácie o nebezpečenstvách vedúcich k závažnej priemyselnej havárii a o možných následkoch na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok.
(8)Prevádzkovateľ predloží upravený zoznam nebezpečných látok prítomných v podniku alebo upravenú bezpečnostnú správu podľa odseku 7 okresnému úradu v sídle kraja a ministerstvu životného prostredia na účel podľa odseku 9 na elektronickom nosiči dát.
(9)Ministerstvo životného prostredia na žiadosť verejnosti sprístupní zoznam nebezpečných látok prítomných v podniku a bezpečnostnú správu.
(10)Ministerstvo životného prostredia môže z dôvodov uvedených v odseku 7 rozhodnúť, že niektoré časti zoznamu nebezpečných látok prítomných v podniku alebo bezpečnostnej správy nezverejní.
35)Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 506/2003 Z. z. Dohovor o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.
Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí Slovenskej republiky č. 298/2011 Z. z. Zmena prílohy I Dohovoru o cezhraničných účinkoch priemyselných havárií.
36)Napríklad zákon č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov.
37) zákon č. 215/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.
16
(11)Týmto zákonom nie dotknuté osobitné predpisy upravujúce prístup verejnosti k informáciám.36)
§ 16
Informačný systém
prevencie závažných priemyselných havárií
(1)Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií (ďalej len "informačný systém") zabezpečuje zhromažďovanie údajov a poskytovanie informácií o prevencii závažných priemyselných havárií. Informačný systém je súčasťou informačného systému verejnej správy.38)
(2)Informačný systém obsahuje
a)register podnikov vrátane informácií o prevádzkovateľoch, činnostiach podnikov, nebezpečných látkach prítomných v podniku a o dokumentácii vypracovanej podľa § 5, 8, 9, 15 a 17,
b)register podnikov, susediacich podnikov alebo ich skupín určených podľa § 13,
c) register odborne spôsobilých osôb podľa § 19,
d) register autorizovaných osôb podľa § 21,
e)register podnikateľov s oprávnením na vykonávanie odbornej prípravy podľa § 20,
f)register závažných priemyselných havárií, ku ktorým došlo v podnikoch podľa písmena a),
g)register plánovaných a vykonaných kontrol v podnikoch,
h)priestorové údaje o podnikoch a ich bezprostrednom okolí,
i)informácie pre verejnosť podľa § 15 ods. 2 a 3.
(3)Informačný systém prevádzkuje, aktualizuje a jeho obsah zverejňuje ministerstvo životného prostredia na svojom webovom sídle. Ministerstvo životného prostredia môže poveriť plnením týchto úloh právnickú osobu, ktorej je zriaďovateľom.28)
(4)Orgány verejnej správy a právnické osoby hospodáriace s verejnými prostriedkami povinné bezplatne poskytnúť prevádzkovateľovi informačného systému informácie, údaje, dokumenty a iné podklady na prevádzkovanie a aktualizáciu informačného systému.
§ 17
Zhromažďovanie údajov o závažných priemyselných haváriách
(1)Prevádzkovateľ oznámi závažnú priemyselnú haváriu bezodkladne ministerstvu životného prostredia a ministerstvu vnútra; najneskôr do 48 hodín prevádzkovateľ zašle oznámenie o závažnej priemyselnej havárii uvedeným ministerstvám aj elektronicky v ustanovenej forme.
(2)Prevádzkovateľ informácie poskytnuté podľa odseku 1 aktualizuje, ak sa v priebehu vyšetrovania odhalia dodatočné skutočnosti, ktoré zmenia poskytnuté informácie alebo vyvodené závery.
38)Zákon č. 275/2006 Z. z. o informačných systémoch verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
17
(3)Prevádzkovateľ predloží najneskôr do deviatich mesiacov odo dňa vzniku závažnej priemyselnej havárie, ministerstvu životného prostredia všetky dostupné informácie v písomnej forme.
(4)Orgán štátnej správy, ktorý vyšetroval závažnú priemyselnú haváriu alebo na jej základe nariadil príslušné naliehavé, strednodobé a dlhodobé opatrenia, doručí ministerstvu životného prostredia do jedného mesiaca od ukončenia vyšetrovania alebo nariadenia opatrení informáciu o ním zistených príčinách a následkoch závažnej priemyselnej havárie.
(5)Ministerstvo životného prostredia po doručení informácií podľa odsekov 3 a 4 vypracuje komplexnú správu o závažnej priemyselnej havárii.
(6)Ak závažná priemyselná havária spĺňa aspoň jedno z kritérií podľa prílohy č. 3, ministerstvo životného prostredia informácie o závažnej priemyselnej havárii poskytne Európskej komisii najneskôr do jedného roka odo dňa jej vzniku. Informácie o závažnej priemyselnej havárii obsahujú
a)identifikačné údaje ministerstva životného prostredia,
b)dátum a čas závažnej priemyselnej havárie vrátane identifikačných údajov podniku a prevádzkovateľa,
c)stručný opis závažnej priemyselnej havárie vrátane uvedenia nebezpečných látok prítomných pri závažnej priemyselnej havárii a bezprostredných účinkov na zdravie ľudí, životné prostredie a majetok,
d)stručný opis prijatých havarijných opatrení a opatrení na zamedzenie opakovania sa závažnej priemyselnej havárie,
e)výsledky vlastných analýz a odporúčaní.
(7)Ministerstvo životného prostredia môže poskytnúť informácie o závažnej priemyselnej havárii Európskej komisii aj neskôr ako v lehote do jedného roka ak nebolo právoplatne ukončené súdne konanie týkajúce sa závažnej priemyselnej havárie.
(8)Prevádzkovateľ vypracuje ročnú súhrnnú informáciu o každom prípade, keď takmer došlo k závažnej priemyselnej havárii a predkladá ju ministerstvu životného prostredia do 28. februára nasledujúceho roka v ustanovenej forme.
§ 18
Finančné krytie zodpovednosti za škodu
(1)Prevádzkovateľ podniku kategórie B zabezpečí finančné krytie zodpovednosti za škodu, ktorá môže vzniknúť v dôsledku závažnej priemyselnej havárie, formou uzatvorenia zmluvy o poistení zodpovednosti za škodu alebo inou vhodnou formou, napríklad zárukou banky alebo pobočky zahraničnej banky, a to nepretržite po celý čas prevádzkovania podniku ak ide o
a) nový podnik pri uvedení do prevádzky,
b) iný podnik do troch mesiacov odo dňa, keď podnik začal spĺňať kritériá na zaradenie do kategórie B.
(2)Výška finančného krytia zodpovednosti za škodu podľa odseku 1 musí zodpovedať jej predpokladanému rozsahu následkov závažnej priemyselnej havárie pričom sa zohľadní výsledok posúdenia rizika.
18
§ 19
Špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií
(1)Špecialista na prevenciu závažných priemyselných havárií (ďalej len „špecialista“) je odborne spôsobilá osoba, ktorá osvedčuje pravosť písomností, ktoré vyhotovila alebo overila, odtlačkom svojej pečiatky a vlastnoručným podpisom.
(2)Špecialistom môže byť fyzická osoba, ktorá
a) vysokoškolské vzdelanie prvého alebo druhého stupňa technického smeru alebo prírodovedeckého smeru a najmenej tri roky odbornej praxe, alebo úplné stredné odborné vzdelanie technického smeru ukončené maturitou a najmenej päť rokov odbornej praxe,
b)absolvovala odbornú prípravu podľa odsekov 4 a 5,
c)úspešne vykonala skúšku podľa odseku 6.
(3)Špecialista je povinný preukázať bezúhonnosť výpisom z registra trestov, ktorý nesmie byť starší ako tri mesiace. Preukázanie bezúhonnosti sa nevyžaduje ak sa činnosť špecialistu vykonáva na základe živnostenského oprávnenia. Za bezúhonného sa na účely tohto zákona považuje ten, kto nebol právoplatne odsúdený za úmyselný trestný čin alebo za trestný čin spáchaný z nedbanlivosti proti životnému prostrediu.39)
(4)Odborná príprava na získanie odbornej spôsobilosti špecialistu je zameraná najmä na znalosť
a)všeobe