DÔVODOVÁ SPRÁVA

Všeobecná časť

Predložený návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 395/2002 Z. z. o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov sa predkladá v súlade s plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2015.

Cieľom návrhu je v prvom rade prebratie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 (Ú. v. L 159, 28.5.2014) (prepracované znenie), ktorá nahradila smernicu Rady 93/7/EHS v znení smerníc Európskeho parlamentu a Rady 96/100 /ES a 2001/38/ES. Nová smernica zabezpečuje navrátenie všetkých predmetov kultúrnej hodnoty na územie štátu, z ktorého boli nezákonne vyvezené, či už sú súčasťou verejných alebo iných zbierok. Podmienkou je, že tieto kultúrne predmety sú označené ako národné kultúrne bohatstvo. Za účelom účinnejšej spolupráce členských štátov únie sa ich ústredným orgánom v smernici ustanovuje povinnosť komunikovať prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu (IMI) zriadeného nariadením Európskeho parlamentu a Rady č.1024/2012, ktorý sa osobitne upraví pre predmety kultúrnej hodnoty; súčasne smernica ponecháva na rozhodnutie ústrednému orgánu, či umožní komunikáciu prostredníctvom IMI aj ďalším orgánom na území štátu.

Predložený návrh zároveň reaguje na poznatky z doterajšej aplikácie zákona najmä na úseku správy registratúry: pre podnikateľské subjekty prináša úľavy na úseku správy ich registratúry, dopĺňa sa úprava postupu pri odovzdávaní a preberaní archívnych dokumentov do archívu. Z poznatkov z praxe vyplynula potreba skvalitnenia služieb subjektov podnikajúcich v oblasti správy registratúry inou osobou; návrh zákona preto sprísňuje kritériá pre výkon tejto živnosti.

Návrh zákona sa dotýka i výkonu štátnej správy: prináša nové povinnosti Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, a to najmä vo vzťahu k posudzovaniu trvalej dokumentárnej hodnoty registratúrnych záznamov, výkonu štátneho odborného dozoru, ako aj vedeniu novej ústrednej evidencie pečatí a pečatidiel. Súčasne sa úprava výkonu štátnej správy na úseku archívov a registratúr dopĺňa o úpravu evidencií, ktoré vzhľadom na ich obsah vyžadujú zákonnú formu.

Vo vzťahu k archívom zriaďovaným Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky prináša novela zákona úpravu ich sústavy v nadväznosti na územno-správne členenie Slovenskej republiky, čím sa sleduje predovšetkým zefektívnenie riadenia štátnej správy na tomto úseku.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná. Súlad návrhu zákona s právom Európskej únie uvádza doložka zlučiteľnosti a tabuľka zhody.

Dopad návrhu uvádza Doložka vybraných vplyvov.

2

Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

Vypustenie tretej vety sa navrhuje najmä z dôvodu, že knižnice a najmä múzeá v ostatnom období nakupujú archívne dokumenty, ktoré pochádzajú z organickej činnosti pôvodcov archívnych fondov, čím sa archívne dokumenty dostávajú do správy inej pamäťovej inštitúcie. Tým však nezaniknú väzby archívneho dokumentu k jeho pôvodcovi, a preto musí byť predmetom evidencie archívneho dedičstva. Navrhovaná úprava nadväzuje aj na § 3 ods. 3 zákona. Vylúčením zbierkových predmetov, ktoré spĺňajú kritériá archívneho dokumentu, by sa mohlo výrazným spôsobom skomplikovať návratné konanie takéhoto zbierkového predmetu. Navyše, o navrátenie nezákonne vyvezeného predmetu kultúrnej hodnoty možno požiadať len vtedy, ak spĺňa aj podmienku ustanovenej ceny. V prípade archívnych dokumentov však takáto podmienka nie je.

K bodom 2 až 4

Vzhľadom na významnú zmenu v § 4 ods. 2 písm. a) a b), ktorá sa dotýka aj písmena d) v odseku 2 a na ktorú reaguje aj príloha č. 1 zákona, sa uvádza nové znenie odseku 2. V rámci novej sústavy sa zavádza iba jeden štátny ústredný archív, ktorým je Slovenský národný archív. Doterajší Štátny ústredný banský archív v Banskej Štiavnici sa vzhľadom na jeho archívne fondy a archívne zbierky stane jeho špecializovaným pracoviskom. Vzhľadom na historický význam regiónu Spiša, doložený uceleným súborom archívnych fondov a archívnych zbierok, sa špecializovaným pracoviskom Štátneho archívu v Prešove stane doterajší Štátny archív v Levoči.

Doplnením slov „špecializované“ v § 4 ods. 2 písm. b) sa aj pomenovaním zvýrazňuje špecifický charakter tohto typu archívov , ktorý je odvodený od osobitosti ich archívnych fondov a archívnych zbierok (napr. Diplomatický archív MZVaEZ SR). Zavedenie tohto označenia je v súlade aj s praxou, ktorá ho bežne používa už niekoľko desaťročí. Keďže označenie „špecializované“ zahŕňa aj archívy právnických osôb zriadených zákonom, je potrebné vypustiť z odseku 2 písmeno d). Súčasne sa reaguje aj na platnú terminológiu.

K bodu 5

Umožňuje sa zriaďovateľovi archívu poveriť archív vedecko-výskumnou činnosťou, ktorá zahŕňa aj vydavateľskú a publikačnú činnosť na úseku archívnictva a s ním úzko prepojených pomocných vied historických a príbuzných vedných odborov. Tým, že archívy nemôžu vykonávať vedeckú a výskumnú činnosť, nemôžu ani predkladať žiadosti o poskytnutie finančných prostriedkov na projekty určené pre oblasť vedy a výskumu. Návrh zohľadňuje doterajšiu prax, kedy najmä špecializované archívy (napríklad Archív Slovenskej akadémie vied, Archív Slovenského národného múzea, Archív Slovenskej národnej galérie, atď.) sú štandardne poverované vedecko-výskumnými úlohami súvisiacimi s pôsobnosťou a úlohami svojho zriaďovateľa; ide o archívy, ktoré nezabezpečujú výkon štátnej správy na úseku archívov a správy registratúry. Ich prioritnou úlohou je najmä výkon odborných archívnych činností na úseku preberania a sprístupňovania archívnych dokumentov vrátane vedecko-výskumnej činnosti.

K bodu 6

Vzhľadom na viacnásobné použitie pojmu v ďalšom texte zákona sa zavádza legislatívna skratka.

K bodu 7

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na zmenu § 4 ods. 2 písm. a) a § 5 ods. 1.

3

K bodu 8

Zriaďuje sa nová ústredná evidencia historických pečatí a pečatidiel, ktoré sú základným zhodnoverňujúcim znakom príslušných archívnych dokumentov potvrdzujúcich práva recipienta dokumentu. Hodnota a špecifický charakter prevažne voskových pečatí na pergamenových či papierových archívnych dokumentoch, ale aj pečatí oddelených od archívnych dokumentov, si vyžaduje vedenie osobitnej ústrednej evidencie. Jej význam spočíva najmä v ochrane pečatí, ktoré vzhľadom na ich krehkosť podliehajú pri manipulácii rýchlej fyzickej degradácii. Evidencia nástrojov na zhotovovanie pečatí – pečatidiel, často vzácnych, je prvoradým predpokladom ich ochrany pred odcudzením.

Novým znením ustanovenia § 10 ods. 2 písm. c) sa nadväzuje na nový druh evidencie zavedený v predchádzajúcom bode 4 a zmeny v sústave archívov.

K bodu 9

Navrhovaná úprava reaguje na dnes už štandardný spôsob zverejňovania informácií.

K bodu 10

Navrhovaná úprava je reakciou na poznatky z praxe archívov; súhlas na použitie vlastného reprografického zariadenia treba z dôvodu ochrany snímaných archívnych dokumentov, čím sa zamedzí jeho neoprávnenému použitiu.

K bodu 11

Navrhovaná úprava § 16 ods. 2 písm. e) umožňuje pôvodcovi registratúry neuchovávať listinný originál registratúrneho záznamu, ak z neho vyhotovil elektronickú kópiu prostredníctvom zaručenej konverzie. Zničenie pôvodného listinného originálu registratúrneho záznamu sa ponecháva na rozhodnutie jeho pôvodcu, a to najmä z dôvodu, že novovzniknutý dokument zo zaručenej konverzie, ktorý je neoddeliteľne spojený s osvedčovacou doložkou, má rovnaké právne účinky a je použiteľný na právne účely v rovnakom rozsahu ako pôvodný dokument, transformáciou ktorého vznikol. Navyše nehromadením listinných originálov registratúrnych záznamov dôjde u pôvodcu k zníženiu nákladov na úložné priestory, a tým k zefektívneniu výkonu správy registratúry.

Navrhovaná úprava § 16 ods. 2 písm. f) je v súlade so zámerom skvalitniť proces výkonu správy registratúry najvyšších orgánov verejnej moci a orgánov verejnej moci s celoslovenskou pôsobnosťou. Vzhľadom na ich význam, a tým význam ich registratúrnych záznamov, treba, aby správu ich registratúry vykonávala osoba s vysokoškolským vzdelaním v odbore archívnictvo alebo príbuznom študijnom odbore.

Navrhovaným znením nového písmena k) sa precizujú podmienky obmedzenia prístupu k registratúrnym záznamom vo väzbe na § 13, ktorý upravuje obmedzenie prístupu k archívnym dokumentom. Vzhľadom na skutočnosť, že k obmedzeniu prístupu k osobným údajom dochádza od vzniku záznamu, ktorý ich obsahuje, teda platí počas celého registratúrneho štádia, ukladá sa pôvodcovi povinnosť obmedzenia prístupu k nim.

Vzhľadom na potrebu vyhotovovania odpisov, výpisov, potvrdení a vyhotovovanie kópií z registratúrnych záznamov, v novom písmene l) sa zaväzuje pôvodca tieto úkony zabezpečovať na základe písomnej žiadosti oprávnenej osoby, čím sa vylučuje ich prípadné zneužitie; doterajšiu poznámku pod čiarou k odkazu 30b je potrebné vypustiť, pretože na príslušný zákon sa bude odkazovať v predchádzajúcom texte v poznámke k odkazu 29a zavádzanému v navrhovanom novom znení § 16 ods. 2 písm. e).

4

K bodu 12

Nakoľko nie je možné ustanoviť jednoznačné kritériá pre typ pôvodcu registratúrnych záznamov II. kategórie, ponecháva sa doterajšia prax určovania týchto pôvodcov ministerstvom vnútra. Keďže platné znenie zákona zakotvilo vo vzťahu k registratúrnemu poriadku a registratúrnemu plánu povinnosť vypracovať ho pre najvýznamnejších pôvodcov registratúry, v praxi vznikali u iných pôvodcov registratúry pochybnosti v súvislosti s povinnosťou ich vypracovania. Preto sa zákon dopĺňa o výslovné ustanovenie, že pôvodcovia určení ministerstvom vypracúvajú iba registratúrny plán a všetci ostatní nemajú povinnosť vypracúvať ani registratúrny poriadok, ani registratúrny plán. Povinnosť vypracovať registratúrny plán má iba pôvodca registratúry, z činnosti ktorého vznikajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou. Navrhované znenie v § 16 ods. 5 prináša úľavu z niektorých povinností týchto ostatných pôvodcov registratúry, z činnosti ktorých nevznikajú registratúrne záznamy s trvalou dokumentárnou hodnotou.

K bodu 13

Legislatívno-technická úprava nadväzujúca na nové znenie § 16 ods. 2 písm. e).

K bodu 14

Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky ako ústrednému orgánu štátnej správy na úseku archívov a registratúr musí byť zverené právo rozhodovať o dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov vo vyraďovacom konaní. Navrhovanou úpravou sa text spresňuje, nakoľko aj ministerstvo tieto činnosti vykonáva. Doplnenie znenia v písmene b) je reakciou na aplikačnú prax, kedy pôvodcovia registratúry žiadajú, aby v rozhodnutí o vyradení bolo presne určené miesto uloženia registratúrnych záznamov posúdených vo vyraďovacom konaní ako archívne dokumenty do času ich prevzatia štátnym archívom.

K bodu 15

Ide o sprísnenie povinností pri preberaní archívnych dokumentov. Zavedenie maximálnej lehoty päť rokov na prebratie archívnych dokumentov od ich pôvodcu sleduje skvalitnenie práce štátnych archívov.

K bodu 16

Reaguje sa na skutočnosť, že v praxi správu registratúry jej pôvodca zveruje inej osobe aj z iného dôvodu.

K bodu 17

V § 23 ods. 2 navrhované sprísnenie podmienok pre činnosť osôb zabezpečujúcich správu registratúry iného pôvodcu je reakciou na aplikačnú prax. Niektorí zo súčasných poskytovateľov tejto služby nespĺňajú kritériá ochrany zverených registratúrnych záznamov podľa vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 628/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o archívoch a registratúrach a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, čím dochádza často k ich poškodzovaniu alebo strate. Prijatím návrhu sa odstránia aj problémy vo vzťahu k využívaniu zverenej registratúry najmä zaniknutých pôvodcov registratúry, kedy je poskytovateľ služby správa registratúry inou osobou povinný vyhotovovať výpisy, odpisy, potvrdenia a kópie zo zverených registratúrnych záznamov podľa oprávnených nárokov žiadateľa. Plnohodnotné zabezpečenie ochrany a prístupu k zvereným registratúrnym záznamom aj prostredníctvom adekvátneho odborného personálneho zabezpečenia jednoznačne prispeje k skvalitneniu správy registratúry inou osobou. Dôvodom ustanovenia novej povinnosti v písmene c) je skompletizovanie všetkých údajov v evidencii pôvodcov vrátane prechodu povinnosti vyraďovať podľa § 18 ods. 3 zákona, ktorá zánikom pôvodcu a uložením jeho registratúry u inej osoby prejde na poskytovateľa tejto služby. Zároveň archívy získavajú možnosť poskytnúť

5

objektívne informácie o mieste uloženia registratúry potrebnej najmä pre účely sociálneho a dôchodkového zabezpečenia, potvrdení o vzdelaní a pod.

K bodu 18

Úprava § 24 ods.1 sleduje spresnenie ustanovení o výkone štátnej správy na úseku archívov a registratúr. Preto sa vymedzujú konkrétne subjekty, ktorých registratúrne záznamy vyraďuje priamo ministerstvo, a nie archív, a voči ktorým vykonáva aj štátny odborný dozor. Vzhľadom na skutočnosť, že vo všetkých špecializovaných archívoch vykonávajú odborné archívne činnosti zamestnanci s ukončeným vysokoškolským vzdelaním v študijnom odbore archívnictvo , ako aj na skutočnosť, že ide o registratúrne záznamy pochádzajúce výlučne z činnosti ich zriaďovateľa a ním založených a zriadených právnických osôb, je efektívne prihliadať v procese rozhodovania o vyradení registratúrnych záznamov na ich stanovisko.

V rámci priradenia pôvodcov pod príslušný typ archívu každá skupina obsahuje pôvodcov, ktorých vzhľadom na ich význam určuje ministerstvo; v praxi to znamená, že ak by takýto pôvodca nebol určený ministerstvom, jeho archívne dokumenty by preberal iný archív a súčasne má takýto pôvodca povinnosť vypracúvať registratúrny plán, na rozdiel od iných obdobných pôvodcov nedosahujúcich jeho význam.

Vzhľadom na sprísnenie podmienok pre výkon správy registratúry inou osobou sa za účelom skvalitnenia jej činnosti ustanovuje v písmene j) pre ministerstvo vnútra nová pôsobnosť vykonávať kontrolu plnenia si zákonných povinností týmito osobami.

V písmene n) ide o legislatívno-technickú úpravu nadväzujúcu na zmeny v organizácii miestnej štátnej správy (zákon č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov).

K bodu 19

Ide o spresnenie znenia ustanovenia s cieľom jeho zosúladenia so skutočnosťou: rozhodovanie o dokumentárnej hodnote registratúrnych záznamov vo vyraďovacom konaní vykonávajú nielen štátne archívy zriadené Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, ale voči vymedzeným subjektom ho vykonáva aj samotné ministerstvo vnútra.

K bodu 20

Dopĺňa sa obsah ústrednej evidencie o evidenciu archívov a zoznam osôb vykonávajúcich v archíve odborné činnosti, pretože všetky tieto evidencie svojím obsahom do tejto evidencie patria. Vzhľadom na to, že ide o úpravu povinností a osobné údaje, ktoré tieto evidencie obsahujú, je potrebná zákonná úprava.

Súčasne sa zavádza nová samostatná evidencia pečatí a pečatidiel. Jej význam spočíva najmä v ochrane pečatí, ktoré podliehajú pri manipulácii rýchlej fyzickej degradácii z dôvodu ich špecifického charakteru; ide o prevažne voskové pečate na pergamenových či papierových archívnych dokumentoch, ale aj pečate oddelené od archívnych dokumentov. Aj evidencia nástrojov na zhotovovanie pečatí – pečatidiel, často vzácnych, je prvoradým predpokladom ich ochrany pred odcudzením. Evidencia pečatí a pečatidiel pozostáva najmä z údajov o archívoch a archívnych súboroch, v ktorých sa archívne dokumenty opatrené pečaťou nachádzajú, vrátane pečatí, ktoré sú od dokumentov oddelené a pečatidiel, ktorými boli tieto pečate zhotovené. Pod identifikačným údajom archívneho dokumentu opatreného pečaťou sa rozumie najmä signatúra označujúca zaradenie takéhoto dokumentu v archívnom súbore. Pod identifikáciou vlastníka pečatidla sa rozumie historická osoba alebo inštitúcia vlastniaca pečatidlo, ktorým bola pečať zhotovená. Opis pečate a pečatidla zahŕňa najmä rozmery pečate, jej tvar, materiál, z ktorého bola pečať zhotovená, spôsob pripevnenia pečate k archívnemu dokumentu, prepis kruhopisu, opis pečatného znamenia, fyzický stav.

6

K bodu 21

Nové znenie § 24 odseku 5 reaguje na v súčasnosti už bežný spôsob zverejňovania orgánmi verejnej moci. Doterajšie znenie odseku 5 sa presúva do nového § 24b, ktorý obsahuje úpravu evidencií.

K bodu 22

Doplnenie a spresnenie ustanovenia § 24 o výkone štátnej správy na úseku archívov a registratúr si vyžaduje rozčlenenie na úpravu pôsobností vykonávaných priamo ministerstvom a tých, ktoré vykonávajú ním zriaďované štátne archívy. Zámerom je, aby sa každý subjekt už zo zákona dozvedel, do pôsobnosti ktorého štátneho archívu patria jeho archívne dokumenty, t.j. na ktorý zo štátnych archívov sa môže obrátiť už pri správe svojej registratúry.

K bodom 23 až 28

V týchto bodoch sa preberajú ustanovenia novej smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012, ktorá s účinnosťou od 18. decembra 2015 zrušuje doterajšiu smernicu Rady 93/7/EHS z 15. marca 1993 v znení smernice 96/100/ES a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/38/ES. V bodoch 22 až 27 sa mení alebo dopĺňa platné znenie zákona na základe ustanovení novej smernice, ktoré táto preberá z doteraz platnej smernice a upravuje ich. Ustanovenie bodu 27 je novým ustanovením, ktoré doterajšia smernica neobsahovala.

K bodu 29

Navrhovaná úprava § 28 ods. 4 písm. b) umožní pri kontrole správy registratúry kontrolnému orgánu robiť si výpisy a odpisy z registratúrnych záznamov, ktoré boli predmetom kontroly, za účelom preukázania porušenia povinností pri správe registratúry.

K bodom 30, 31 a 33

Poznatky z praxe ukazujú potrebu doplnenia novej skutkovej podstaty priestupku a iného správneho deliktu spočívajúcej v porušení povinnosti pôvodcu registratúry predložiť najmenej raz za päť rokov návrh na vyradenie registratúrnych záznamov, ktorým uplynula lehota uloženia. Päťročná periodicita vyraďovania registratúrnych záznamov je dôležitá pre zachovanie kontinuity tvorby archívneho fondu samotného pôvodcu; navyše z praktického hľadiska sa ňou predchádza hromadeniu spravidla nepotrebnej registratúry.

K bodu 32

Legislatívno-technická úprava spočívajúca v potrebe zmeniť číselné označenie doterajšieho odkazu 36a v nadväznosti na nový odkaz 36a zavedený v bode 27.

K bodu 34

Legislatívno-technická úprava.

K bodu 35

Vytvorenie novej sústavy štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou je v priamej väzbe na územno-správne členenie štátu s výnimkou územného obvodu pracovísk Topoľčany a Šaľa Štátneho archívu v Nitre.

Prijatím návrhu novej sústavy štátnych archívov sa výrazne racionalizuje a zefektívni proces riadenia výkonu štátnej správy na úseku archívov a registratúr z úrovne ministerstva. Znížením počtu riadených subjektov z pôvodných 47 na 9 sa zníži administratívna náročnosť riadenia; dôjde k zefektívneniu koncepčných, rozhodovacích a kontrolných činností ministerstva. Náročnosť riadenia z úrovne vedúceho zamestnanca pracoviska/špecializovaného pracoviska sa minimalizuje vo vzťahu k zodpovednosti za personálne dobudovanie, finančno-ekonomické záležitosti a riešenie problémov na úseku materiálno-technického zabezpečenia.

7

Vytvorenie sústavy štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou s väzbou na územno-správne členenie sa považuje za jeden z dôležitých dôvodov zmeny existujúceho stavu. Prijatím navrhovanej sústavy štátnych archívov s regionálnou územnou pôsobnosťou sa dosiahne zvýšenie dostupnosti pôvodcov registratúry pre archívy a zníženie straty času pre pôvodcu registratúry aj archív. Znížia sa aj finančné náklady pri výkone predarchívnej starostlivosti a štátneho odborného dozoru u pôvodcov archívnych dokumentov, zriaďovateľov archívov a vlastníkov archívnych dokumentov; prijatím navrhovaného riešenia sa dosiahne zvýšenie dostupnosti pôvodcov pre archív, a tým zníženie straty času ako aj finančných nákladov pri výkone predarchívnej starostlivosti a štátneho odborného dozoru u pôvodcov archívnych dokumentov, zriaďovateľov archívov a vlastníkov archívnych dokumentov. V rámci novej sústavy sa dosiahne aj jednoznačné zaradenie všetkých jej archívov do systému zabezpečovania ekonomickej stránky ich činnosti ministerstvom.

Dôvodom vytvorenia novej sústavy je zefektívnenie riadiacich procesov ministerstvom a zefektívnenie činnosti archívov, osobitne na úseku výkonu odborných archívnych činností archívmi. Väzba na územno-správne členenie premietnutá v novej sústave je tiež dôvodom zmeny, nie je však primárnym dôvodom zmeny existujúceho stavu.

Nové znenie prílohy č. 2 reaguje na povinnosť prebrať novú smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012, ktorou sa zrušuje platná smernica Rady č. 93/7/EEC z 15. marca 1993 v znení smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 96/100/EC a smernice Európskeho parlamentu a Rady č. 2001/38/EC.

K čl. II

Legislatívno-technická úprava vo väzbe na čl. I , ktorým sa novo upravuje v § 23 ods. 2 písm. b) spôsobilosť na výkon živnosti správa registratúry inou osobou.

K čl. III

Navrhovaný termín účinnosti zohľadňuje dĺžku legislatívneho procesu.

V Bratislave, 18. februára 2015

Robert Fico v. r.

predseda vlády Slovenskej republiky

Robert Kaliňák v. r.

podpredseda vlády a minister vnútra Slovenskej republiky