1

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VI. volebné obdobie

1428

VLÁDNY NÁVRH

Zákon

z ... 2015,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení zákona č. 562/2003 Z. z., zákona č. 561/2004 Z. z., zákona č. 518/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 198/2007 Z. z., zákona č. 540/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 61/2009 Z. z., zákona č. 492/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 486/2010 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 352/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 Z. z. a zákona č. 333/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 2 sa odsek 4 dopĺňa písmenom m), ktoré znie:

„m) podielovou účasťou aspoň dvadsaťpercentný podiel na základnom imaní v inej účtovnej jednotke, ktorý je držaný, aby tvoril trvalé prepojenie s touto inou účtovnou jednotkou na účel, aby toto prepojenie prispelo k činnosti účtovnej jednotky.“.

2.V § 2 ods. 10 sa na konci pripájajú tieto vety: „Účtovná jednotka, ktorá nespĺňa podmienky zatriedenia do veľkostných skupín podľa odsekov 5 až 8, sa zatriedi ako malá účtovná jednotka. Účtovná jednotka nemení svoje zatriedenie do veľkostnej skupiny po vstupe do likvidácie alebo po vyhlásení konkurzu.“.

3.V § 3 ods. 8 sa za slová „(ďalej len „účtovná jednotka verejnej správy“),“ vkladajú slová „právnická osoba s majetkovou účasťou štátu založená podľa osobitných predpisov,29b) právnická osoba s majetkovou účasťou obce alebo právnická osoba s majetkovou účasťou vyššieho územného celku“.

4.V § 6 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Do skupiny účtovných jednotiek patrí materská účtovná jednotka a všetky jej dcérske účtovné jednotky.“.

5.V § 9 ods. 2 písm. c) sa slovo „ich organizačné zložky“ nahrádzajú slovami „jeho organizačné zložky“ a na konci sa pripájajú tieto slová: „ak nie sú subjektom verejnej správy,5)“.

2

6.V § 11 odsek 3 znie:

„(3) Účtovná jednotka nemôže vykonávať účtovné zápisy mimo účtovných kníh, vykonávať účtovný zápis o účtovnom prípade, ktorý jej nevznikol, zatajovať a nezaúčtovať skutočnosť, ktorá je predmetom účtovníctva.“.

7.V § 17 ods. 5 druhá veta znie: „Na zostavenej účtovnej závierke musí byť pripojený podpisový záznam podľa odseku 2 písm. g).“.

8.V § 17 ods. 8 sa na konci bodka nahrádza čiarkou a pripájajú sa tieto slová: „pričom deň zostavenia účtovnej závierky si určí účtovná jednotka sama.“.

9.V § 18 ods. 4 druhá veta znie: „Vo výkaze ziskov a strát priebežnej účtovnej závierky sa vykazujú informácie od začiatku účtovného obdobia do dňa, ku ktorému sa zostavuje priebežná účtovná závierka za účtovné obdobie a informácie za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie.“.

10.V § 20 ods. 1 prvej vete sa za slovom „správu“ vypúšťa čiarka a slová „ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom, s výnimkou výročnej správy podľa osobitného predpisu27)“.

11.V § 20 ods. 2 sa na začiatok vkladá nová prvá veta, ktorá znie: „Okrem informácií podľa odseku 1 obsahuje výročná správa aj správu podľa § 20a a 20b.“.

12.V § 20 odsek 3 znie:

„(3) Výročná správa účtovnej jednotky podľa odseku 1 musí poskytovať verný a pravdivý obraz a musí byť overená audítorom do jedného roka od skončenia účtovného obdobia. Audítor musí

a)vyjadriť názor, či je výročná správa v súlade s účtovnou závierkou, okrem výročnej správy podľa osobitného predpisu,27)

b)vyjadriť názor na informácie uvedené v odseku 6 písm. d) a odseku 7 písm. c) až e), g) a h),

c)vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa osobitného predpisu,28ab)

d)vyjadriť názor, či výročná správa obsahuje informácie podľa tohto zákona,

e)uviesť, či na základe poznatkov o účtovnej jednotke a situácii v nej zistil významné nesprávnosti vo výročnej správe a uviesť charakter každej takejto významnej nesprávnosti.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 27 a 28ab znejú:

„27) Napríklad § 39 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 566/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, § 33 ods. 3 zákona č. 213/1997 Z. z. v znení zákona č. 445/2008 Z. z., § 34 ods. 3 zákona č. 34/2002 Z. z. v znení zákona č. 463/2013 Z. z.

28ab) Napríklad § 15 zákona č. 429/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov, § 76 zákona č. 566/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

13.V § 20 ods. 6 písmeno d) znie:

„d) opis hlavných systémov vnútornej kontroly a riadenia rizík vo vzťahu k účtovnej závierke,“.

3

14.§ 20 sa dopĺňa odsekmi 9 až 15, ktoré znejú:

„(9) Subjekt verejného záujmu, okrem účtovnej jednotky podľa § 17b, ktorého priemerný prepočítaný počet zamestnancov za účtovné obdobie prekročil 500 zamestnancov, uvádza vo výročnej správe aj nefinančné informácie o vývoji, konaní, pozícii a o vplyve činnosti účtovnej jednotky na environmentálnu, sociálnu a zamestnaneckú oblasť, informáciu o dodržiavaní ľudských práv a informáciu o boji proti korupcii a úplatkárstvu (ďalej len „oblasť spoločenskej zodpovednosti“), pričom uvedie najmä

a)stručný opis obchodného modelu,

b)opis a výsledky používania politiky, ktorú účtovná jednotka uplatňuje v oblasti spoločenskej zodpovednosti,

c)opis hlavných rizík vplyvu účtovnej jednotky na oblasť spoločenskej zodpovednosti vyplývajúceho z činnosti účtovnej jednotky, ktorý by mohol mať nepriaznivé dôsledky, a ak je to primerané aj opis obchodných vzťahov, produktov alebo služieb, ktoré účtovná jednotka poskytuje, a opis spôsobu, akým účtovná jednotka tieto riziká riadi,

d)významné nefinančné informácie o činnosti účtovnej jednotky podľa jednotlivých činností,

e)odkaz na informácie o sumách vykázaných v účtovnej závierke a vysvetlenie týchto súm z hľadiska vplyvov na oblasť spoločenskej zodpovednosti, ak je to vhodné.

(10) Subjekt verejného záujmu môže pri informáciách podľa odseku 9 vychádzať aj z rámca Európskej únie alebo z iného medzinárodného rámca, ktorý upravuje nefinančné informácie, ak presne uvedie podľa akého rámca postupoval.

(11) Povinnosť uviesť informácie podľa odseku 9 nemá subjekt verejného záujmu, ktorý je dcérskou účtovnou jednotkou, ak sú informácie o ňom a všetkých jeho dcérskych účtovných jednotkách zahrnuté vo výročnej správe alebo v obdobnej správe materskej účtovnej jednotky.

(12) Ak subjekt verejného záujmu nezverejňuje informácie podľa odseku 9, uvedie vo výročnej správe jasné a odôvodnené vysvetlenie dôvodov, na základe ktorých tak nekonal.

(13) Účtovná jednotka, ktorá emitovala cenné papiere a tieto boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu ktoréhokoľvek členského štátu, uvedie vo výročnej správe aj opis politiky rozmanitosti, ktorú uplatňuje vo svojich správnych orgánoch, riadiacich orgánoch a dozorných orgánoch najmä vo vzťahu k veku, pohlaviu, vzdelaniu a profesijným skúsenostiam členov týchto orgánov, ciele takejto politiky, spôsob akým sa vykonáva a dosiahnuté výsledky vo vykazovanom období, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, splnila aspoň dve z týchto podmienok:

a)celková suma majetku presiahla 20 000 000 eur, pričom sumou majetku na tento účel sa rozumie suma zistená zo súvahy v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

b)čistý obrat presiahol 40 000 000 eur,

c)priemerný prepočítaný počet zamestnancov presiahol 250.

(14) Účtovná jednotka, ktorá neuvádza vo výročnej správe opis politiky rozmanitosti podľa odseku 13, uvádza vo výročnej správe dôvody, na základe ktorých sa rozhodla neuplatňovať politiku rozmanitosti.

4

(15) Uvedením informácií podľa odseku 9 je splnená povinnosť účtovnej jednotky uvádzať nefinančné informácie o vplyve činnosti účtovnej jednotky na životné prostredie a na zamestnanosť podľa odseku 1 písm. a).“.

15.Za § 20 sa vkladajú § 20a a 20b, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠20a

Ročná správa o platbách orgánom verejnej moci

(1) Veľká účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a subjekt verejného záujmu, ktoré pôsobia v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov, zostavujú a zverejňujú ročnú správu o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „správa o platbách“). Povinnosť zostaviť a zverejniť správu o platbách nemá podnik z členského štátu, ktorý je materskou účtovnou jednotkou alebo dcérskou účtovnou jednotkou, ak materská účtovná jednotka podlieha právu niektorého členského štátu a poskytnuté platby sú zahrnuté v konsolidovanej správe o platbách orgánom verejnej moci (ďalej len „konsolidovaná správa o platbách“).

(2) Na účely tohto zákona sa rozumie

a)účtovnou jednotkou pôsobiacou v ťažobnom priemysle účtovná jednotka, ktorej činnosti môžu zahŕňať prieskum, nález, prípravu územia na ťažbu alebo ťažbu nerastných surovín podľa osobitného predpisu,28d)

b)účtovnou jednotkou pôsobiacou v klčovaní prirodzených lesov účtovná jednotka, ktorá vykonáva činnosti podľa osobitného predpisu,28e)

c)orgánom verejnej moci orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy, vrátane ním zriadených organizácií a riadených organizácií, štátnych podnikov a obchodných spoločností, v ktorých má orgán verejnej moci práva podľa § 22 ods. 3,

d)prirodzeným lesom lesný porast pôvodných rastlinných druhov, v ktorom nie sú jasne viditeľné známky ľudskej činnosti a v ktorom ekologické procesy nie sú významne narušené,

e)projektom prevádzkové činnosti vykonávané na základe konkrétnej zmluvy alebo povolenia, na základe ktorých sa odvodzujú záväzky na platby; ak je viac takýchto zmlúv a povolení vzájomne prepojených, považujú sa za jeden projekt, pričom účtovná jednotka nesmie prevádzkové činnosti rozdeľovať ani spájať s cieľom vyhnúť sa vypracovaniu správy o platbách a posudzuje podstatu platby, pričom nie je rozhodujúca forma platby,

f)platbou peňažné plnenie alebo nepeňažné plnenie poskytnuté orgánu verejnej moci.

(3) Platby sa v správe o platbách uvádzajú v členení podľa štátov, v ktorých má účtovná jednotka prevádzku ťažby nerastných surovín alebo prevádzku klčovania prirodzených lesov.

(4) Platby sa členia podľa druhu takto:

a)platba za ťažobné právo,

b)daň z príjmov právnických osôb a obdobná daň,

c)dividenda,

5

d)licenčný poplatok, vstupný poplatok a iná odplata z nájomnej zmluvy,

e)prémia za podpísanie zmluvy za nález a ťažbu,

f)platba za zlepšenie infraštruktúry.

(5) V správe o platbách sa nemusia zverejňovať platby jedného druhu v jednom štáte, ak ich súhrnná hodnota za účtovné obdobie je nižšia ako 100 000 eur.

§ 20b

Obsah správy o platbách

Správa o platbách obsahuje

a)celkovú sumu platieb poskytnutých jednotlivému orgánu verejnej moci, v členení podľa druhu platby,

b)platby vzťahujúce sa k projektu, ak je možné ich priradiť k projektu, ich celkovú sumu a celkovú sumu v členení podľa druhu platby; platby, ku ktorým je účtovná jednotka zaviazaná a nedajú sa priradiť k projektu, sa nemusia priradiť k projektu a môžu sa uviesť osobitne,

c)platby vykonané nepeňažným plnením vrátane vyjadrenia ich peňažnej hodnoty, pričom sa zverejní aj obsah a rozsah nepeňažného plnenia a popíše sa, ako bolo vyjadrenie peňažnej hodnoty tohto plnenia určené,

d)vyhlásenie štatutárneho orgánu účtovnej jednotky podpísané oprávnenou osobou, že správa o platbách poskytuje verný obraz o platbách.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 28d a 28e znejú:

„28d) Príloha č. 1, sekcia B, divízia 05 až 08 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006) v platnom znení.

28e) Príloha č. 1, sekcia A, divízia 02 skupina 02.2 nariadenia (ES) č. 1893/2006 v platnom znení.“.

16.V § 22 odsek 2 znie:

„(2) Konsolidovanú účtovnú závierku zostavuje materská účtovná jednotka. Materská účtovná jednotka, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, vyhotovuje konsolidovanú výročnú správu, ktorej súčasťou je aj konsolidovaná správa o platbe podľa odsekov 19 a 20. Konsolidovaná účtovná závierka musí byť overená audítorom a postup podľa § 20 ods. 3 sa na audítora vzťahuje primerane.“.

17.V § 22 ods. 3 uvádzacia veta znie:

„Materskou účtovnou jednotkou sa na účely tohto zákona rozumie účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou, štátnym podnikom, družstvom alebo účtovnou jednotkou verejnej správy a má rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke, ktorá je obchodnou spoločnosťou, pričom materská účtovná jednotka má rozhodujúci vplyv, ak“.

18.V § 22 ods. 3 písm. c) sa slová „ovládať účtovnú jednotku“ nahrádzajú slovami „vykonávať rozhodujúci vplyv v inej účtovnej jednotke“.

6

19.V § 22 ods. 3 písm. d) sa za slová „účtovnom období“ vkladá slovo „a“ a za slová „účtovnou jednotkou“ sa vkladá bodkočiarka a slová „toto sa neuplatňuje, ak existuje iná, tretia strana disponujúca právami podľa písmen a) až c)“.

20.V § 22 odsek 4 znie:

„(4) Dcérska účtovná jednotka je účtovná jednotka, v ktorej má materská účtovná jednotka rozhodujúci vplyv, a to priamo alebo aj nepriamo prostredníctvom svojich dcérskych účtovných jednotiek.“.

21.V § 22 ods. 6 písm. b) sa na konci pripájajú tieto slová: „alebo ktoré sú držané v súvislosti s poskytovaním pôžičiek v rámci podnikateľskej činnosti, a to za predpokladu, že hlasovacie práva sa uplatňujú v záujme osoby, ktorá poskytla zábezpeku“.

22.V § 22 ods. 9 písmeno c) znie:

„c) konsolidovaná účtovná závierka materskej účtovnej jednotky uvedená v písmene a), konsolidovaná výročná správa materskej účtovnej jednotky a správa audítora sa zverejňujú podľa právne záväzných aktov Európskej únie,“.

23.V § 22 odseky 10 a 11 znejú:

„(10) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje konsolidovaná účtovná závierka

a)na základe individuálnej účtovnej závierky materskej účtovnej jednotky a individuálnych účtovných závierok všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek, nie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1.celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 24 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2.čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 48 000 000 eur,

3.priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov, alebo

b)za konsolidovaný celok nie sú po konsolidácii kapitálu, konsolidácii vzájomných vzťahov medzi účtovnými jednotkami, konsolidácii výsledku hospodárenia a konsolidácii nákladov a výnosov splnené aspoň dve z týchto podmienok:

1.celková suma majetku materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je väčšia ako 20 000 000 eur, pričom sumou majetku sa na tento účel rozumie suma majetku zistená zo súvah v ocenení upravenom o položky podľa § 26 ods. 3,

2.čistý obrat materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek je vyšší ako 40 000 000 eur,

3.priemerný prepočítaný počet zamestnancov materskej účtovnej jednotky a všetkých jej dcérskych účtovných jednotiek za účtovné obdobie presiahol 250 zamestnancov.

(11) Oslobodenie podľa odseku 8 sa nevzťahuje na materskú účtovnú jednotku, ktorá emitovala cenné papiere a tieto cenné papiere boli prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu členského štátu alebo štátu Európskeho hospodárskeho priestoru a na

7

materskú účtovnú jednotku, ak je subjektom verejného záujmu alebo ak niektorá jej dcérska účtovná jednotka je subjektom verejného záujmu. Materská účtovná jednotka prestane uplatňovať oslobodenie od povinnosti zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky od nasledujúceho účtovného obdobia, ak splní podmienky podľa odseku 10 dve po sebe idúce účtovné obdobia. Pri posudzovaní podmienok oslobodenia od zostavenia konsolidovanej účtovnej závierky podľa odseku 10 materská účtovná jednotka postupuje takto:

a)pri posúdení podmienok zahŕňa len tie dcérske účtovné jednotky, ktoré nespĺňajú podmienky podľa odseku 13,

b)môže sa rozhodnúť, či bude posudzovať podmienky podľa odseku 10 písm. a) alebo odseku 10 písm. b).“.

24.V § 22 odsek 13 znie:

„(13) Materská účtovná jednotka nemá povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, ak ku dňu, ku ktorému by sa zostavovala konsolidovaná účtovná závierka, má len dcérske účtovné jednotky, ktoré spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

a)existujú dlhodobé prekážky, ktoré závažným spôsobom bránia materskej účtovnej jednotke vo výkone jej práv vo vzťahu k majetku dcérskej účtovnej jednotky alebo práv v riadení dcérskej účtovnej jednotky,

b)údaje nevyhnutné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky možno získať len za cenu neprimerane vysokých nákladov alebo s nadmerným omeškaním alebo

c)podiel v dcérskej účtovnej jednotke drží materská účtovná jednotka len na účel jeho predaja.“.

25.§ 22 sa dopĺňa odsekmi 19 a 20, ktoré znejú:

„(19) Účtovná jednotka podľa odseku 20, ktorá má povinnosť zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku, zostavuje konsolidovanú správu o platbách, do ktorej sa zahrnú len platby za činnosti podľa § 20a ods. 1. Na konsolidovanú správu o platbách sa § 20a a 20b vzťahujú primerane.

(20) Materská účtovná jednotka sa považuje za účtovnú jednotku pôsobiacu v ťažobnom priemysle alebo za účtovnú jednotku pôsobiacu v klčovaní prirodzených lesov, ak materská účtovná jednotka alebo jej dcérska účtovná jednotka pôsobí v ťažobnom priemysle alebo v klčovaní prirodzených lesov.“.

26.§ 22a vrátane nadpisu znie:

㤠22a

Konsolidovaná účtovná závierka účtovnej jednotky verejnej správy, konsolidovaná účtovná závierka ústrednej správy a súhrnná účtovná závierka verejnej správy

(1) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy zostavuje správca kapitoly štátneho rozpočtu (ďalej len „kapitola“), obec alebo vyšší územný celok na základe individuálnych účtovných závierok

a)zriadených rozpočtových organizácií,

b)zriadených príspevkových organizácií,

c)dcérskych účtovných jednotiek podľa § 22 ods. 4,

d)právnických osôb s majetkovou účasťou štátu založených podľa osobitných predpisov,29b) alebo

8

e)štátnych fondov.29ba)

(2) Konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy zostavuje ministerstvo za všetky kapitoly na základe konsolidovaných účtovných závierok podľa odseku 1 zostavených správcami kapitol. Ak správca kapitoly nie je povinný zostaviť konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1, použije sa ako základ na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy individuálna účtovná závierka správcu kapitoly.

(3) Súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy zostavuje ministerstvo na základe konsolidovanej účtovnej závierky ústrednej správy podľa odseku 2, konsolidovaných účtovných závierok účtovných jednotiek verejnej správy podľa odseku 1 a účtovných závierok subjektov verejnej správy,5) ktoré nezostavujú konsolidovanú účtovnú závierku podľa odseku 1.

(4) Konsolidovanú účtovnú závierku účtovnej jednotky verejnej správy a konsolidovanú účtovnú závierku ústrednej správy overuje audítor.

(5) Účtovné jednotky zahrnuté do konsolidovanej účtovnej závierky podľa odsekov 1 a 2 a účtovné jednotky zahrnuté do súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy podľa odseku 3 sú povinné poskytnúť svoju individuálnu účtovnú závierku a ostatné informácie potrebné na zostavenie konsolidovanej účtovnej závierky a súhrnnej účtovnej závierky verejnej správy v termíne a v štruktúre určenej účtovnou jednotkou, ktorá zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku a súhrnnú účtovnú závierku verejnej správy, okrem informácií a individuálnej účtovnej závierky, ktorých obsahom sú utajované skutočnosti podľa osobitného predpisu.29c)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 29ba znie:

„29ba) § 5 zákona č. 523/2004 Z. z.“.

27.Za § 22a sa vkladá § 22b, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠22b

Obsah výročnej správy a konsolidovanej výročnej správy subjektov verejnej správy

(1) Účtovná jednotka, ktorou je správca kapitoly, obec alebo vyšší územný celok, ktorá musí mať účtovnú závierku overenú audítorom podľa § 19 alebo § 22a, je povinná vyhotovovať výročnú správu, ktorej súlad s účtovnou závierkou zostavenou za to isté účtovné obdobie musí byť overený audítorom.

(2) Ak má účtovná jednotka zostavujúca konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22a ods. 1 povinnosť zostaviť aj individuálnu výročnú správu, môže údaje z individuálnej výročnej správy uviesť v konsolidovanej výročnej správe a individuálnu výročnú správu nemusí zostaviť ako samostatný dokument.

(3) Výročná správa a konsolidovaná výročná správa obsahuje účtovnú závierku za účtovné obdobie, za ktoré sa vyhotovuje výročná správa, a správu audítora k tejto účtovnej závierke a informácie najmä o

a)kapitole, obci, vyššom územnom celku alebo o organizáciách konsolidovaného celku,

9

b)geografických údajoch, demografických údajoch, histórii, pamiatkach a symboloch obce alebo o symboloch vyššieho územného celku,

c)plnení úloh obce alebo vyššieho územného celku v oblasti výchovy a vzdelávania, sociálneho zabezpečenia, zdravotníctva, kultúry a hospodárstva,

d)plnení úloh ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy.“.

28.V § 23a sa za odsek 6 vkladá nový odsek 7, ktorý znie:

„(7) Schválenú účtovnú závierku alebo oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky musí účtovná jednotka uložiť v registri najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje.“.

Doterajšie odseky 7 až 9 sa označujú ako odseky 8 až 10.

29.V § 23c ods. 5 sa za slovo „týkajú“ vkladajú slová „alebo potvrdenie, že určitý dokument nie je v registri uložený“.

30.V § 25 ods. 1 písmeno d) znie:

„d) reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2

1.majetok bezodplatne nadobudnutý okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

2.majetok preradený z osobného vlastníctva do podnikania okrem peňažných prostriedkov, cenín a pohľadávok ocenených menovitými hodnotami,

3.nehmotný majetok a hmotný majetok novozistený pri inventarizácii a v účtovníctve doteraz nezachytený,

4.majetok obstaraný verejným obstarávateľom bezodplatne od koncesionára za plnenie vo forme koncesie na stavebné práce podľa osobitného predpisu,35aa)“.

31.V § 25 ods. 1 písm. f) sa slová „ods. 1 písm. d)“ nahrádzajú slovami „ods. 2“.

32.V § 25 ods. 1 písm. g) sa slová „ods. 2 písm. d)“ nahrádzajú slovami „ods. 1 písm. j)“.

33.V § 25 ods. 6 písmeno a) znie:

„a) obstarávacou cenou cena, za ktorú sa majetok obstaral vrátane nákladov súvisiacich s obstaraním a všetky zníženia tejto obstarávacej ceny,“.

34.V § 25 ods. 6 sa vypúšťa písmeno b).

Doterajšie písmená c) a d) sa označujú ako písmená b) a c).

35.§ 25 sa dopĺňa odsekom 8, ktorý znie:

„(8) Účtovná jednotka ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) okrem cenných papierov uvedených v odseku 1 písm. e) treťom bode, môže oceniť cenné papiere a podiely určené na predaj reálnou hodnotou podľa § 27 ods. 2.“.

36.§ 27 znie:

10

㤠27

(1) Ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) alebo písm. c) sa jednotlivé zložky majetku alebo záväzkov alebo súbor rovnorodých zložiek majetku alebo súbor rovnorodých zložiek záväzkov oceňujú takto:

a)cenné papiere a podiely na základnom imaní reálnou hodnotou okrem cenných papierov držaných do splatnosti, cenných papierov emitovaných účtovnou jednotkou a podielov na základnom imaní v obchodných spoločnostiach, pre ktoré je účtovná jednotka materskou účtovnou jednotkou alebo v ktorých má účtovná jednotka podielovú účasť, okrem majetkovej účasti v realitnej spoločnosti podľa osobitného predpisu37a) a podielov na základnom imaní obchodných spoločností, ktoré nemajú podobu cenného papiera a sú nadobudnuté do majetku špeciálneho podielového fondu alternatívnych investícií podľa osobitného predpisu,37b)

b)deriváty reálnou hodnotou,

c)v obchodných spoločnostiach alebo v družstvách zanikajúcich bez likvidácie38) reálnou hodnotou,

d)reálnou hodnotou, ak sú zabezpečené derivátmi na zabezpečenie ich reálnej hodnoty,

e)nehnuteľnosti v špeciálnom podielovom fonde nehnuteľností a nehnuteľnosti, v ktorých sú umiestnené prostriedky technických rezerv účtovných jednotiek, ktoré sú poisťovňami podľa osobitného predpisu,19) reálnou hodnotou,

f)komodity trhovou cenou,

g)drahé kovy v majetku fondu9) trhovou cenou,

h)podielový list v majetku fondu35a) jeho podielom na hodnote čistého majetku v príslušnom fonde,

i)záväzky, ktoré sú súčasťou portfólia finančných nástrojov na obchodovanie reálnou hodnotou,

j)hodnotou zhotoveného diela koncesionárom pre verejného obstarávateľa, za ktorú koncesionár nadobúda nehmotný majetok uvedený v § 25 ods. 1 písm. g).

(2) Na účely tohto zákona sa reálnou hodnotou jednotlivej zložky majetku alebo záväzkov alebo súboru rovnorodých zložiek majetku alebo súboru rovnorodých zložiek záväzkov rozumie

a)trhová cena,

b)hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na aktívnom trhu, ak nie je cena podľa písmena a) známa,

c)hodnota zistená oceňovacím modelom, ktorý využíva prevažne informácie z operácií alebo z kotácií na inom ako aktívnom trhu, ak nie sú na aktívnom trhu informácie, ktoré by bolo možné použiť v oceňovacom modeli podľa písmena b), alebo

d)posudok znalca, ak pre oceňovanú položku majetku nie je možné zistiť jeho reálnu hodnotu podľa písmen a) až c), alebo pre oceňovanú položku majetku nie je dostupný oceňovací model odhadujúci s postačujúcou spoľahlivosťou cenu majetku, za ktorú by sa v danom čase predal, alebo jeho použitie by vyžadovalo od účtovnej jednotky vynaloženie neprimeraného úsilia alebo nákladov v pomere s prínosom jeho použitia pre kvalitu zobrazenia finančnej pozície účtovnej jednotky v účtovnej závierke.

11

(3) Trhová cena je

a)záverečná cena vyhlásená na burze v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1 za predpokladu, ak trh s príslušným majetkom, ktorý burza organizuje, je aktívnym trhom, alebo

b)najpočetnejšia cena ponuky, alebo ak táto nie je reprezentatívna, medián cien ponúk na inom aktívnom trhu v deň ocenenia podľa § 24 ods. 1, ak nie je možné použiť ocenenie podľa písmena a); ak náklady na dopravu kúpeného majetku z miesta jeho uloženia na účely obchodovania na aktívnom trhu na miesto jeho použitia u kupujúceho nie sú zanedbateľné, prirátajú sa k trhovej cene.

(4) Ak jednotlivý trh nezverejňuje záverečné ceny alebo iné ceny na ňom realizované, použijú sa kotácie cien na ňom alebo iné formy cenových ponúk, ak nemajú formu kotácií, ak tento trh spĺňa podmienky aktívneho trhu podľa odseku 5 písm. a) a b).

(5) Aktívny trh je trh, na ktorom

a)sa obchoduje s majetkom podľa druhu majetku s podobnými vlastnosťami za obdobných podmienok,

b)sú obvykle osoby ochotné kúpiť alebo predať,

c)informácia o cenách je dostupná verejnosti.

(6) Ak sa s majetkom neobchoduje na tuzemskej burze, ale obchoduje sa s ním na zahraničných regulovaných verejných trhoch, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) záverečná cena vyhlásená na rozhodujúcom regulovanom trhu. Ak sa na rozhodujúcom regulovanom trhu s majetkom, ktorý je predmetom ocenenia, v deň ocenenia neobchodovalo, rozumie sa trhovou cenou podľa odseku 3 písm. a) najvyššia cena zo záverečných cien vyhlásená na zahraničných regulovaných verejných trhoch, na ktorých je účtovnej jednotke dostupná účasť na obchodovaní.

(7) Oceňovacie modely vychádzajú z

a)trhového prístupu, ktorý používa informácie vytvárané operáciami na trhu, ako napríklad

1.cenu podobného majetku dosiahnutú na aktívnom trhu, pričom sa jeho cena upraví o vplyv charakteristík majetku, v ktorých a v akom rozsahu sa líši od charakteristík oceňovaného majetku,

2.cenu majetku, s vývojom cien ktorého vývoj ceny oceňovaného majetku vykazuje štatistickú závislosť,

3.pri dlhovom majetku úrokovú sadzbu, výnosovú krivku, rizikovú maržu alebo ďalšie zložky ocenenia podobného druhu dlhového nástroja, s podobnou splatnosťou a podobným dlžníkom,

b)výdavkového prístupu, ktorý vychádza z peňažnej sumy, ktorú by bolo potrebné vydať na obstaranie majetku, ktorý by mal pre účtovnú jednotku porovnateľný prínos ako oceňovaný majetok, pričom tento prístup sa používa najmä na ocenenie nefinančného majetku; zohľadňujú sa pri tom informácie z operácií alebo cenové ponuky z trhu z hľadiska jeho druhu a miesta, na ktorom by sa majetok pravdepodobne obstaral, vrátane maloobchodného trhu,

c)príjmového prístupu, napríklad model súčasnej hodnoty, ktorý je založený na súčasnej hodnote budúcich peňažných príjmov z majetku a budúcich peňažných výdavkov na majetok, pričom diskontná sadzba sa určí ako vnútorná miera

12

návratnosti požadovaná investormi pre daný druh majetku ku dňu jeho ocenenia, ktorý nesie danú mieru rizika.

(8) Akcie a podiely v dcérskej účtovnej jednotke alebo v účtovnej jednotke s podielovou účasťou sa môžu oceňovať metódou vlastného imania. Pri použití metódy vlastného imania sa hodnota akcií a podielov porovnáva s hodnotou zodpovedajúcou miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou a hodnota akcií a podielov sa upraví na hodnotu zodpovedajúcu miere účasti na vlastnom imaní v dcérskej účtovnej jednotke a v účtovnej jednotke s podielovou účasťou. Ak účtovná jednotka použije túto metódu ocenenia, je povinná ju použiť na ocenenie všetkých takýchto akcií a podielov a za predpokladu, že môže určiť ocenenie metódou vlastného imania. Účtovná jednotka, v ktorej má iná účtovná jednotka podielovú účasť, poskytuje informácie o aktuálnej štruktúre svojho vlastného imania v takom čase, aby účtovná jednotka mohla oceniť akcie a podiely metódou vlastného imania.

(9) Pri dlhových cenných papieroch a iných úročených pohľadávkach sa ich ocenenie odo dňa vyrovnania ich nákupu do dňa ich splatnosti alebo ich prevodu na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku. Pri dlhových cenných papieroch emitovaných účtovnou jednotkou a iných úročených záväzkoch sa ich ocenenie odo dňa ich prvotného zaúčtovania do dňa splatnosti alebo ich postúpenia na inú osobu zvyšuje o prirastený dohodnutý úrok a znižuje o splátku istiny a splátku úroku.

(10) Účtovná jednotka, ktorá ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. a) neoceňuje cenné papiere a podiely podľa § 25 ods. 8 reálnou hodnotou, neoceňuje tieto cenné papiere a podiely reálnou hodnotou ani ku dňu ocenenia podľa § 24 ods. 1 písm. b) a c).

(11) Mikro účtovná jednotka, účtovná jednotka, ktorá nie je založená alebo zriadená na účel podnikania a účtovná jednotka, ktorá účtuje v sústave jednoduchého účtovníctva, ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, neoceňuje majetok a záväzky reálnou hodnotou okrem majetku a záväzkov podľa odseku 1 písm. c) a neoceňuje majetok metódou vlastného imania podľa odseku 8.

(12) Ocenenie reálnou hodnotou sa ku dňu ocenenia nevykoná, ak nie je možné spoľahlivo určiť reálnu hodnotu.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 39 sa vypúšťa.

37.V § 28 ods. 4 druhá a tretia veta znejú: „Ak sa nedá životnosť goodwillu a aktivovaných nákladov na vývoj spoľahlivo odhadnúť, musí ich účtovná jednotka odpísať najneskôr do piatich rokov od ich obstarania. Ak neboli aktivované náklady na vývoj úplne odpísané, môže účtovná jednotka rozdeliť zisk, ak úhrnná výška rezervných fondov a iných zložiek vlastného imania, ktoré sú k dispozícii na vyplácanie, je vyššia ako celková výška neodpísaných aktivovaných nákladov na vývoj.“.

38.V § 38 ods. 1 písmeno a) znie:

„a) neviedla účtovníctvo podľa § 4 ods. 1 alebo nezostavila účtovnú závierku podľa § 6 ods. 4,“.

39.V § 38 sa odsek 1 dopĺňa písmenom o), ktoré znie:

13

„o) porušila ustanovenie § 11 ods. 3.“.

40.V § 38 ods. 2 písm. a) sa slová „do 1 000 000“ nahrádzajú slovami „a o) do 3 000 000“.

41.Za § 39k sa vkladajú § 39l a 39m, ktoré vrátane nadpisov znejú:

㤠39l

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. júla 2015

(1) Ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 sa prvýkrát použije v účtovnom období, ktoré končí najskôr 31. decembra 2015. Ak účtovná jednotka, ktorej účtovné obdobie začína po 1. januári 2015, zostavuje mimoriadnu účtovnú závierku, použije prvýkrát ustanovenie § 2 ods. 10 v znení účinnom od 1. júla 2015 pri jej zostavovaní po 30. júni 2015.

(2) Na konanie podľa § 38 začaté pred 1. júlom 2015 sa vzťahujú predpisy účinné do 30. júna 2015.

§ 39m

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2016

(1) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, oceňuje majetok podľa § 25 ods. 1 písm. d) a majetok a záväzky podľa § 27 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(2) Účtovná jednotka, ktorá má účtovné obdobie hospodársky rok, vyhotovuje výročnú správu, správu o platbách, konsolidovanú výročnú správu a konsolidovanú správu o platbách prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(3) Materská účtovná jednotka zostavuje konsolidovanú účtovnú závierku podľa § 22 v znení účinnom od 1. januára 2016 prvýkrát za hospodársky rok, ktorý začína v priebehu roka 2016.

(4) Ustanovenie § 28 ods. 4 v znení účinnom od 1. januára 2016 sa použije na goodwill a aktivované náklady na vývoj obstarané od 1. januára 2016.“.

42. Príloha sa dopĺňa bodmi 12 a 13, ktoré znejú:

„12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/95/EÚ z 22. októbra 2014, ktorou sa mení smernica 2013/34/EÚ pokiaľ ide o zverejňovanie nefinančných informácií a informácií týkajúcich sa rozmanitosti niektorými veľkými podnikmi a skupinami (Ú. v. EÚ L 330, 15.11.2014).

13. Smernica Rady 2014/102/EÚ zo 7. novembra 2014, ktorou sa upravuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov z dôvodu pristúpenia Chorvátskej republiky (Ú. v. EÚ L 334, 21.11.2014). “.

14

Čl. II

Zákon č. 106/2004 Z. z. o spotrebnej dani z tabakových výrobkov v znení zákona č. 556/2004 Z. z., zákona č. 631/2004 Z. z., zákona č. 533/2005 Z. z., zákona č. 610/2005 Z. z., zákona č. 547/2007 Z. z., zákona č. 378/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 305/2009 Z. z., zákona č. 477/2009 Z. z., zákona č. 491/2010 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 381/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z. a zákona č. 323/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 9b ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak odberateľ kontrolných známok v elektronickom systéme kontrolných známok uvedie termín prevzatia kontrolných známok, ktorý je dlhší ako desať dní nasledujúcich po dni pripísania peňažných prostriedkov pripadajúcich na cenu kontrolných známok, lehota podľa prvej vety sa nepoužije; termín prevzatia kontrolných známok odberateľom kontrolných známok elektronicky oznámi finančné riaditeľstvo po dohode s odberateľom kontrolných známok.“.

Čl. III

Zákon č. 289/2008 Z. z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov v znení zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 494/2010 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 361/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z. a zákona č. 333/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 2 písm. i) sa za slová „poskytnutie služby“ vkladá čiarka a slová „okrem platby prijatej bezhotovostne prevodom na účet podnikateľa“.

2.V § 3 ods. 2 sa vypúšťa písmeno c).

3.V § 7a ods. 3 sa za slovo „podnikania“ vkladajú slová „alebo sídla“.

4.V prílohe č. 3 v časti IDENTIFIKAČNÉ ÚDAJE sa slová „Obchodné meno a adresa trvalého pobytu fyzickej osoby alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby“ nahrádzajú slovami „Obchodné meno, adresa trvalého pobytu a daňové identifikačné číslo fyzickej osoby alebo obchodné meno, sídlo a daňové identifikačné číslo právnickej osoby“.

Čl. IV

Zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 332/2011 Z. z., zákona č. 384/2011 Z. z., zákona č. 546/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 91/2012 Z. z., zákona č. 235/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 440/2012 Z. z., zákona č. 218/2013 Z. z., zákona č. 435/2013 Z. z., zákona č. 213/2014 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z., zákona č. 333/2014 Z. z. a zákona č. 361/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

15

V § 79 ods. 8 sa za slová „možno použiť na“ vkladajú slová „úhradu a“.

Čl. V

Zákon č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov v znení zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 246/2012 Z. z., zákona č. 362/2013 Z. z., zákona č. 218/2014 Z. z. a zákona č. 323/2014 Z. z. sa dopĺňa takto:

V § 53 ods. 7 sa za prvú vetu vkladá nová druhá veta, ktorá znie: „Ak odberateľ kontrolných známok v elektronickom systéme kontrolných známok uvedie termín prevzatia kontrolných známok, ktorý je dlhší ako desať dní nasledujúcich po dni pripísania peňažných prostriedkov pripadajúcich na cenu kontrolných známok, lehota podľa prvej vety sa nepoužije; termín prevzatia kontrolných známok odberateľom kontrolných známok elektronicky oznámi finančné riaditeľstvo po dohode s odberateľom kontrolných známok.“.

Čl. VI

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. júla 2015 okrem čl. I bodov 1, 3 až 5, 9 až 13, 15 až 37 a

§ 39m v bode 41, ktoré nadobúdajú účinnosť 1. januára 2016 a čl. I bodu 14, ktorý nadobúda účinnosť 1. januára 2017.