N Á R O D N Á R A D A S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y

VI. volebné obdobie

Návrh

Zákon

z.........2015,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 551/2003 Z. z., zákona č. 600/2003 Z. z., zákona č. 5/2004 Z. z., zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 186/2004 Z. z., zákona č. 365/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 439/2004 Z. z., zákona č. 523/2004 Z. z., zákona č. 721/2004 Z. z., zákona č. 82/2005 Z. z., zákona č. 244/2005 Z. z., zákona č. 351/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 584/2005 Z. z., zákona č. 310/2006 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 460/2006 Z. z., zákona č. 529/2006 Z. z., zákona č. 592/2006 Z. z., zákona č. 677/2006 Z. z., zákona č. 274/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 555/2007 Z. z., zákona č. 659/2007 Z. z., nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 204/2008 Z. z., zákona č. 434/2008 Z. z., zákona č. 449/2008 Z. z., zákona č. 599/2008 Z. z., zákona č. 108/2009 Z. z., zákona č. 192/2009 Z. z., zákona č. 200/2009 Z. z., zákona č. 285/2009 Z. z., zákona č. 571/2009 Z. z., zákona č. 572/2009 Z. z., zákona č. 52/2010 Z. z., zákona č. 151/2010 Z. z., zákona č. 403/2010 Z. z., zákona č. 543/2010 Z. z., zákona č. 125/2011 Z. z., zákona č. 223/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 334/2011 Z. z., zákona č. 348/2011 Z. z., zákona č. 521/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona 413/2012 Z. z., zákona č. 96/2013 Z. z., zákona 338/2013 Z. z., zákona 352/2013 Z. z., zákona 183/2014 Z.z., zákona 195/2014 Z.z. a zákona 204/2014 Z.z.sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 4 ods. 1 sa dopĺňa nové písmeno e), ktoré znie:

„e) fyzickej osoby v pracovnom pomere alebo štátnozamestnaneckom pomere, ktorá je povinne dôchodkovo poistená v zmysle § 15 ods. 1. písm. c) a d) a ktorej mesačný príjem nepresiahne 0,75-násobok sumy životného minima pre 1 plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu.7b)“

Poznámka pod čiarou k odkazu 7b) znie:

„7b)§ 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime“

2.V § 48 ods. 2 sa slová „uplynutím 34. týždňa“ nahrádzajú slovami „uplynutím 52. týždňa“.

3.§48 ods. 3 znie:

„(3) Poistenkyňa má nárok na materské aj po uplynutí 52. týždňa od vzniku nároku na materské, ak porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará alebo je osamelá. Nárok na materské osamelej poistenkyni zaniká uplynutím 55. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyni, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, nárok na materské zaniká uplynutím 58. týždňa od vzniku nároku na materské.“

4.§48 ods. 5 a 6 znejú:

„(5) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov alebo materské sa jej nevyplácalo, pretože pôrod nastal skôr ako určil lekár, má nárok na materské do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 55. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 58. týždňa od vzniku nároku na materské.

(6) Ak sa poistenkyni vyplácalo materské pred očakávaným dňom pôrodu menej ako šesť týždňov z iného dôvodu, ako je uvedený v odseku 5, má nárok na materské do konca 46. týždňa odo dňa pôrodu, ale najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské do konca 49. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 55. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské do konca 52. týždňa odo dňa pôrodu, najdlhšie do konca 58. týždňa od vzniku nároku na materské.“

5.§48 ods. 8 znie:

„(8) Poistenkyňa, ktorej dieťa zomrelo v období trvania nároku na materské, má nárok na materské do konca druhého týždňa odo dňa úmrtia dieťaťa, najdlhšie do konca 52. týždňa od vzniku nároku na materské; osamelá poistenkyňa má nárok na materské najdlhšie do konca 55. týždňa od vzniku nároku na materské a poistenkyňa, ktorá porodila zároveň dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské najdlhšie do konca 58. týždňa od vzniku nároku na materské.“

6.§49 ods. 1 znie:

„(1) Iný poistenec, ktorý prevzal dieťa do starostlivosti a ktorý sa o toto dieťa stará, má nárok na materské odo dňa prevzatia dieťaťa do starostlivosti v období 46 týždňov od vzniku nároku na materské. Osamelý iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa prevzaté do svojej starostlivosti, má nárok na materské v období 49 týždňov od vzniku nároku na materské a iný poistenec, ktorý prevzal do starostlivosti dve alebo viac detí a aspoň o dve z nich sa stará, má nárok na materské 52 týždňov od vzniku nároku na materské. Iný poistenec má nárok na materské najdlhšie do dovŕšenia troch rokov veku dieťaťa, ak v posledných dvoch rokoch pred prevzatím dieťaťa do starostlivosti bol nemocensky poistený najmenej 270 dní.“

7.§53 znie:

„Výška materského je 75 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55 alebo pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57.“

8.Za §293de sa dopĺňa nový paragraf §293df, ktorý znie:

„ §293df

Prechodné ustanovenie k úprave účinnej od 1. januára 2016

(1)Celkový nárok na dĺžku výplaty materského sa v roku 2016 kráti o 15 týždňov.

(2)Celkový nárok na dĺžku výplaty materského sa v roku 2017 kráti o 12 týždňov.

(3)Celkový nárok na dĺžku výplaty materského sa v roku 2018 kráti o 9 týždňov.

(4)Celkový nárok na dĺžku výplaty materského sa v roku 2019 kráti o 6 týždňov.“

Čl. II

Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení zákona č. 43/2004 Z. z., zákona č. 177/2004 Z. z., zákona č. 191/2004 Z. z., zákona č. 391/2004 Z. z., zákona č. 538/2004 Z. z., zákona č. 539/2004 Z. z., zákona č. 659/2004 Z. z., zákona č. 68/2005 Z. z., zákona č. 314/2005 Z. z., zákona č. 534/2005 Z. z., zákona č. 660/2005 Z. z., zákona č. 688/2006 Z. z., zákona č. 76/2007 Z. z., zákona č. 209/2007 Z. z., zákona č. 519/2007 Z. z., zákona č. 530/2007 Z. z., zákona č. 561/2007 Z. z., zákona č. 621/2007 Z. z., zákona č. 653/2007 Z. z., zákona č. 168/2008 Z. z., zákona č. 465/2008 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 563/2008 Z. z., zákona č. 567/2008 Z. z., zákona č. 60/2009 Z. z., zákona č. 184/2009 Z. z., zákona č. 185/2009 Z. z., zákona č. 504/2009 Z. z., zákona č. 563/2009 Z. z., zákona č. 374/2010 Z. z., zákona č. 548/2010 Z. z., zákona č. 129/2011 Z. z., zákona č. 231/2011 Z. z., zákona č. 250/2011 Z. z., zákona č. 331/2011 Z. z., zákona č. 362/2011 Z. z., zákona č. 406/2011 Z. z., zákona č. 547/2011 Z. z., zákona č. 548/2011 Z. z., zákona č. 69/2012 Z. z., uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. 188/2012 Z. z., zákona č. 189/2012 Z. z., zákona č. 252/2012 Z. z., zákona č. 288/2012 Z. z., zákona č. 395/2012 Z. z., zákona č. 70/2013 Z. z., zákona č. 135/2013 Z. z., zákona č. 318/2013 Z. z., zákona č. 463/2013 183/2014 Z. z. a zákona č. 333/2014 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 11 sa slová „v odsekoch 2, 3, 8 a 10“ nahrádzajú slovami „v odsekoch 2, 3, 8, 10 a 14“.“

2.V § 11 sa dopĺňajú nové odsek 14 až 16, ktoré znejú:

„(14) Pre daňovníka, ktorý vyživuje dieťa (deti) vo veku do 6 rokov v spoločnej domácnosti, je nezdaniteľnou časťou základu dane aj suma preukázateľne zaplatených nákladov na bývanie, a to najviac do výšky 16-násobku sumy platného životného minima.

(15) Ak dieťa (deti) uvedené v odseku 14 vyživujú v spoločnej domácnosti57) viacerí daňovníci, môže si nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 14 uplatniť len jeden z nich. Ak podmienky na uplatnenie nezdaniteľnej časti základu dane podľa odseku 14 spĺňa viac daňovníkov a ak sa nedohodnú inak, nezdaniteľnú časť základu dane podľa odseku 14 na všetky vyživované deti sa uplatňuje alebo sa prizná v poradí matka, otec, iná oprávnená osoba.

(16) Preukázateľne zaplatené náklady na bývanie v zmysle odseku 14 sú úroky z úveru na bývanie alebo nájomné uhradené na základe platnej nájomnej zmluvy.“

3.V § 33 sa za ods. 1 vkladá nový odsek 2, ktorý znie:

„(2) Daňovník, ktorý vyživuje viac ako 2 deti si na tretie a každé ďalšie dieťa môže uplatniť daňový bonus vo výške 2-násobku sumy uvedenej v odseku 1.“

Čl. III

Zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi v znení zákona č. 183/2014 Z.z. sa mení a dopĺňa takto :

1.V § 4 ods. 3) písmeno a) znie:

„a) 40 % z príjmu zo závislej činnosti12) alebo obdobného príjmu v cudzine,“

2.V § 4 ods. 3) písmene c) sa vypúšťa slovo „materského,“.

3.V § 4 ods. 3) sa dopĺňa nové písmeno v), ktoré znie:

„v) invalidný dôchodok, sociálny dôchodok priznaný z dôvodu invalidity, sirotský dôchodok, vdovský alebo vdovecký dôchodok, materské alebo nemocenské priznané podľa osobitného predpisu 22a) posudzovaného rodiča nezaopatreného dieťaťa.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 22a) znie:

„22a) § 37 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov“

Čl. IV

Zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 513/2010 Z. z., zákona č. 180/2011 Z. z., zákona č. 388/2011 Z. z., zákona č. 468/2011 Z. z., zákona č. 364/2013 Z. z., zákona č. 417/2013 Z. z. a zákona č. 414/2014 sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 3 sa dopĺňa nový odsek 11, ktorý znie:

„(11) Oprávnená osoba, ktorá zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa podľa odseku 2 písm. a) a ktorej vznikol nárok na rodičovský príspevok po vyčerpaní nároku na materské16) alebo nároku na obdobnú dávku ako materské v členskom štáte, môže vlastným prehlásením určiť kratšie obdobie čerpania nároku na rodičovský príspevok ako do trochu rokov veku dieťaťa.“

2.V § 4 sa dopĺňa nový odsek 7, ktorý znie:

„(7) Suma rodičovského príspevku pre oprávnenú osobu uvedenú v § 3 odseku 11 sa stanoví ako násobok sumy v odseku 1 a koeficientu určeného ako podielu počtu mesiacov zostávajúcich do troch rokov veku dieťaťa a počtu mesiacov, ktorý si oprávnená osoba určila prehlásením ako obdobie čerpania rodičovského príspevku.“

Čl. V

Tento zákon nadobúda účinnosť 1. januára 2016.

Dôvodová správa

I. Všeobecná časť

Cieľom predkladaného rodičovského balíčka je riešiť problémy každodenného života pracujúcich rodičov na Slovensku. Pracujúci rodičia sú ľudia, ktorí od rána do večera pracujú, platia dane a odvody, vychovávajú svoje deti, snažia sa im zabezpečiť najlepšie vzdelanie. Napriek tomu riešia existenčné problémy svojej rodiny a často musia veľmi zvažovať, či si môžu dovoliť mať druhé alebo tretie dieťa.

Rodičovský balíček prichádza s riešeniami, ktoré podporia postavenie pracujúcich rodičov a podajú im pomocnú ruku pri zodpovednej výchove detí. Aby aj sociálna politika štátu odrážala skutočnosť, že pracujúci rodičia sú základným pilierom spoločnosti. Zohľadňuje pritom fakt, že deti na Slovensku vychovávajú pracujúci rodičia v rôznych situáciách – manželia, ale aj nezosobášené páry, slobodné matky a otcovia, ale aj rozvedení rodičia či vdovy a vdovci.

Rodičovský balíček vychádza z nasledovných princípov:

1.Podpora pracujúcich rodičov – pracujúci rodičia a ich deti musia mať nárok na aspoň takú podporu štátu ako ktokoľvek iný.

2.Pracovať sa oplatí - nie je dôležité, koľko rodičia zarobia, ale či pracujú. Z toho vyplýva žiadne navyšovanie nárokovateľných dávok, ktoré nie sú naviazané na prácu.

3.Solidarita a nediskriminácia – sociálne dávky nemôžu diskriminovať deti len na základe toho, z akej rodiny pochádzajú, alebo koľko ich rodičia zarábajú. Preto je rodičovský balíček zameraný na podporu všetkých typov rodín.

Rodičovský balíček obsahuje 7 základných opatrení:

1.1 rok materskej vo výške čistej mzdy

2.Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku

3.Nediskriminácia zárobku na rodičovskej

4.Odpočítateľná položka na bývanie

5.Mzda vyššia ako dávky

6.Podpora rodičov v núdzi

7.Podpora viacdetných rodín

1. 1 rok materskej vo výške čistej mzdy

Navrhujeme postupné predĺženie materskej na 1 rok a jej navyšovanie na úroveň čistej mzdy matky pred odchodom na materskú.

Výpadok príjmu domácnosti zohráva dôležitú úlohu pri rozhodnutí mať deti (aj preto sa rodičia rozhodujú mať deti čoraz neskôr, alebo nemajú druhé alebo tretie dieťa). Výpadok príjmu jedného z pracujúcich rodičov totiž vo väčšine prípadov sťažuje mladým párom splácanie hypotéky. Materská (dnes sa vypláca 34 týždňov vo výške 65% hrubej mzdy) je navyše jeden z mála príspevkov, ktorí pracujúci rodičia čerpajú zo systému sociálneho poistenia.

Navrhujeme, aby materskú postupne do roku 2020 poberali všetky matky celý rok vo výške ich čistej mzdy pred odchodom na materskú, až do výšky 1,5-násobku priemernej mzdy. Maximálna materská by tak už v roku 2016 vzrástla o 100 eur a predĺžila sa o 3 týždne.

2. Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku

Navrhujeme flexibilné čerpanie rodičovského príspevku po materskej podľa uváženia rodiča.

Podľa súčasne platnej legislatívy je možné poberať rodičovský príspevok do veku 3 rokov dieťaťa, v prípade nepriaznivého stavu do 6 rokov. Výška rodičovského príspevku je 203,20 eur/mesiac/dieťa, v prípade dvojičiek 254 eur a trojičiek 304,80 eur. Jeho čerpanie nereflektuje na reálne potreby rodiča vo vzťahu k jeho návratu do pracovného procesu.

Návrhom je umožniť flexibilné vyčerpanie celkovej sumy rodičovského príspevku po prechode z materskej podľa uváženia rodiča. Rodič si bude môcť vybrať, či bude čerpať rodičovský príspevok do 3 rokov dieťaťa, alebo kratšie obdobie vo zvýšenej sume.

V prípade, že sa rodič rozhodne vyčerpať rodičovský príspevok do 6 mesiacov, výška rodičovského príspevku bude môcť dosiahnuť až čiastku cca 1000 eur/mesiac/dieťa.

3. Nediskriminácia zárobku na rodičovskej

Navrhujeme, aby rodičia poberajúci rodičovský príspevok mohli dosiahnuť určitý príjem, bez straty statusu poistenca štátu z hľadiska dôchodkového poistenia, podobne ako nezamestnaní.

Podľa zákona o sociálnom poistení patria medzi poistencov štátu aj rodičia starajúci sa o deti, ak nie sú sami dôchodkovo poistení ako zamestnanci, ani ako SZČO. Ak si ale privyrobia počas čerpania rodičovského príspevku, musia zaplatiť dôchodkové poistenie z tohto príjmu.

Navrhujeme umožniť rodičom poberajúcim rodičovský príspevok dosiahnuť určitý príjem bez toho, aby prišli o status poistenca štátu z hľadiska dôchodkového poistenia. Výška príjmu je navrhnutá rovnako ako u nezamestnaných, t.j. 75% životného minima, aktuálne 148,57 eur.

4. Odpočítateľná položka na bývanie

Navrhujeme odpočítateľnú daňovú položku na bývanie pre rodičov s malými deťmi.

Náklady na bývanie predstavujú najvýznamnejšiu položku rozpočtu mladých rodín. Podpora štátu však doteraz významne neprispela k zvýšeniu dostupnosti bývania pre rodičov s deťmi.

Navrhujeme zaviesť odpočítateľnú položku na náklady na bývanie, ktorú si budú môcť z daní odpočítať pracujúci rodičia s deťmi do 6 rokov. Pracujúcemu rodičovi sa na konci roka môžu znížiť dane až do výšky 600 eur (50 eur mesačne) na základe preukázateľne zaplatených úrokov z úveru na bývanie alebo nájomného uhradeného na základe platnej nájomnej zmluvy (až do výšky 16-násobku životného minima, t.j. € 3169 ročne).

5. Mzda vyššia ako dávky

Navrhujeme zvýšenie sociálnej podpory pre pracujúcich rodičov s nízkym príjmom.

Nízke príjmy na Slovensku spôsobujú, že aj dnes máme nemalú skupinu rodín, ktoré sú napriek práci aspoň jedného z rodičov vážne ohrozované chudobou. Tzv. pracujúca chudoba je najvypuklejším problémom v ekonomicky slabších regiónoch. Jedným z riešení je zvýšiť pracujúcim rodičom časť príjmu, ktorá sa nezapočítava do výpočtu dávky v hmotnej núdzi, aby sa aj pracujúcim rodičom s nízkym príjmom dostala pomoc štátu, ako ju dostávajú tí, ktorí nemôžu či nechcú pracovať.

Navrhujeme rodičom s nízkym príjmom (do €400 v prípade jedného rodiča a €470 v prípade dvoch rodičov) poskytovať aspoň časť dávky tak, aby sa zvýraznil rozdiel medzi výškou dávky, ktorú by dostávali ak by vôbec nepracovali, a príjmom, ktorý dostávajú z práce. V praxi to znamená, že namiesto 25% z príjmu sa im do výpočtu dávky nezapočíta 40% z príjmu.

6. Podpora rodičov v núdzi

Navrhujeme upraviť systém pomoci v hmotnej núdzi, aby pamätal aj na pracujúcich rodičov.

Štát by mal podať pomocnú ruku pracujúcim rodičom, ktorí sa nie vlastným zavinením ocitnúv núdzi (ťažká choroba rodiča alebo dieťaťa, ťažký úraz, smrť v rodine). Títo rodičia znášajú

trojité bremeno – musia sa vysporiadať s ťažkou situáciou, prídu o príjem z práce a od štátu dostanú zanedbateľnú, ak vôbec nejakú, pomoc. Paradoxne, pomoc štátu (okrem poistných dávok, ktoré si odpracovali) sa väčšinou ani zďaleka neblíži tomu, čo dostávajú občania, ktorí nikdy v živote nepracovali a nemajú záujem pracovať.

Navrhujeme, aby v ťažkých sociálnych situáciách dostali pracujúci rodičia s deťmi pomoc štátu, aspoň do tej výšky, ako to v súčasnosti sociálny systém poskytuje nepracujúcim občanom. Do výpočtu dávky v hmotnej núdzi sa tak nebudú započítavať poistné dávky, ktoré si pracujúci rodičia odpracovali a zaplatili platením odvodov (invalidný, sirotský, vdovský, materské alebo nemocenské).

7. Podpora viacdetných rodín

Navrhujeme dvojnásobný daňový bonus na tretie a ďalšie dieťa.

Pracujúci rodičia sa dnes rozhodujú o každom dieťati najmä na základe ich finančných možností. Najvýraznejšie sa to prejavuje pri rozhodovaní o treťom dieťati. Mali by sme preto vytvoriť podmienky na to, aby sme do maximálnej možnej miery umožnili aj pracujúcim rodičom uvažovať nad možnosťou mať viac ako 2 deti.

Navrhujeme zdvojnásobiť daňový bonus pre pracujúcich rodičov na tretie a každé ďalšie dieťa (dnes je €21,41). Daňový bonus vo výške €42,82 (na rozdiel od odpočítateľnej položky) bude môcť poberať každý rodič, ktorý zarobí aspoň minimálnu mzdu.

Návrh bude mať negatívny vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny sociálny vplyv, keďže zvyšuje podporu pracujúcich rodičov a vytvára tak lepšie podmienky pre výchovu detí. Návrh zákona nemá vplyvy na podnikateľské prostredie, životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, so zákonmi ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná a právnymi predpismi Európskej únie.

II. Osobitná časť

K čl. I

Bod 1

Navrhuje sa ponechať štatút poistenca štátu aj tým rodičom, ktorí sa starajú o dieťa (a poberajú rodičovských príspevok) a ktorých mesačný príjem nepresiahne 75% životného minima.

Bod 2

Navrhuje sa predĺžiť dĺžku nároku na materské z 34 na 52 týždňov.

Bod 3 až 6

Spolu s predĺžením dĺžky nároku na materské pre osamelé matky a matky, ktorým sa narodili 2 a viac detí sa legislatívne-technicky upravujú aj ostatné odkazy na dĺžku nároku na materské.

Bod 7

Navrhuje sa zvýšiť výšku materského zo 65% na 75% vymeriavacieho základu, t.j. aby dosiahlo približne výšku čistej mzdy, ktorá sa pohybuje v rozmedzí 75%-77% hrubej mzdy.

Bod 8

Navrhujú sa prechodné ustanovenia, v rámci ktorých dôjde k postupnému predlžovaniu nároku na materské o 3 týždni každý rok až do 2019.

K čl. II

Bod 1 a 2

Navrhuje sa zaviesť nezdaniteľnú časť základu dane (odpočítateľnú položku) na preukázateľne zaplatené náklady na bývanie pre rodičov, ktorí vychovávajú dieťa (deti do 6 rokov). Jeden z rodičov, ktorí sa starajú o dieťa do 6 rokov, si bude môcť odpočítať od základu dane náklady na bývanie (úvery z úveru na bývanie a nájomné z platnej a zdanenej nájomnej zmluvy) až do výšky 16-násobku sumy platného životného minima.

Bod 3

Navrhuje sa zdvojnásobiť daňový bonus na tretie a každé ďalšie dieťa.

K čl. III

Bod 1

Navrhuje sa zvýšiť hranica príjmu z práce, ktorý sa nezapočítava do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi, z 25% na 40%.

Bod 2 a 3

Navrhuje sa pre rodičov s nezaopatrenými deťmi nezapočítavať do výpočtu nároku na dávku v hmotnej núdzi dávky systému sociálneho poistenia, ktoré si pracujúci rodičia odpracovali platením sociálnych odvodov.

K čl. IV

Bod 1

Navrhuje sa umožniť rodičom, ktorý vznikne nárok na rodičovský príspevok po vyčerpaní materskej, určiť si prehlásením kratšie obdobie čerpania rodičovského príspevku ako do 3 rokov dieťaťa.

Bod 2

Stanovuje sa výška rodičovského príspevku pre rodičov, ktorý si určili kratšie obdobie čerpania rodičovského príspevku tak, aby celková suma vyplatená rodičovi v rodičovských príspevkoch zostala rovnaká.

K čl. V

Navrhuje sa, aby zákon nadobudol účinnosť 1. januára 2016, pričom prechodné ustanovenie v čl. I zabezpečia, že predlžovanie dĺžky nároku na materské bude postupne prebiehať až do 1.1.2020.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

Termín začatia a ukončenia PPK: Bezpredmetné.

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh má vplyv na rozpočet verejnej správy, keďže predstavuje zvýšené výdavky na podporu

pracujúcich rodičov. Odhad nákladov v roku 2016 je nasledovný:

Návrh má pozitívne sociálne vplyvy, keďže prináša zásadné zvýšenie podpory pracujúcich

rodičov. Materské z priemernej mzdy vzrastie v roku 2016 o € 99,52 mesačne a jeho poberanie sa predĺži o 3 týždne, čo predstavuje zvýšenie celkového príjmu matky poberajúcej materské o vyše €1190. Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku môže znamenať jeho zvýšenie až do výšky €1000 mesačne počas 6 mesiacov. Odpočítateľná položka na bývanie umožní rodičom s malými deťmi ušetriť až €600 na daniach. Spravodlivejší systému

1 rok materskej vo výške čistej mzdy

28 493 000,00 €

(odhad navýšenie zo 65% na 75% a prvé predĺženie o 3 týždne)

Flexibilné čerpanie rodičovského príspevku

0,00 €

Bez vplyvu na rozpočet (len cash flow)

Nediskriminácia zárobku na rodičovskej

0,00 €

Bez vplyvu, prírastok do rozpočtu v podobe daní a odvodov z dohôd

Odpočítateľná položka na bývanie

25 000 000,00 €

(odhad 50 tisíc rodín)

Mzda vyššia ako dávky

30 000 000,00 €

(odhad 10% nárast výdavkov na dávky)

Podpora pre pracujúcich rodičov v núdzi

15 984 000,00 €

(odhad 5 tisíc rodín)

Podpora pre viacdetné rodiny

25 692 000,00 €

(odhad 100 tisíc detí)

SPOLU

125 169 000,00 €

pomoci v hmotnej núdzi zároveň zabráni, aby sa pracujúci rodičia s ich deťmi prepadávali do chudoby. Daňový bonus prinesie rodičom s tromi a viac deťmi vyše € 250 ročne.

A.4. Alternatívne riešenia

Bezpredmetné.

A.5. Stanovisko gestorov

Bezpredmetné.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie

1.Predkladateľ právneho predpisu:

Poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Viliam Novotný

2.Názov návrhu právneho predpisu:

Návrh poslanca Národnej rady Slovenskej republiky Viliama Novotného na vydanie zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) v práve Európskej únie:

- primárnom:

Problematika návrhu zákona je upravená v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 48, 151, 153 a 288 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (Ú. v. EÚ C 83, 30. 3. 2010).

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)

Nie je upravená.

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)

- Smernica Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 05/zv. 04),

- Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádza s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ, L 204, 26.7.2006),

b)je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

- rozsudku ESD C-34/02 Sante Pasguini gegen Istituto Nazionale della Previdenza Sociale (INP),

- rozsudku ESD C-92/02 Nina Kristiansen gegen Rijksdienst voor Arbeidsvoorziening,

- rozsudku ESD C-160/01 Karin Mau,

Vzhľadom na problematiku návrhu právneho predpisu vo vzťahu k právu Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6.