DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Predloženým návrhom zákona sa mení a dopĺňa zákon SNR č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení v znení neskorších predpisov (ďalej len „novela“). Cieľom predkladanej novely je podrobnejšia charakteristika a akási „klarifikácia“ oprávnení starostov v období po vykonaní volieb do zvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva. Účelom predkladanej novely je rovnako ochrana finančných prostriedkov obce, ktoré boli zo strany „odchádzajúcich“ starostov častokrát zneužívané na odmeny a iné transakcie, ktoré nie vždy boli v najlepšom záujme obce.

Aktuálny stav.

Podľa aktuálnej právnej úpravy bolo v situácii, kedy starosta nebol zvolený (alebo nekandidoval) do ďalšieho funkčného obdobia jediným obmedzením vo vzťahu k jeho oprávneniam len povinnosť zvolať ustanovujúce zasadnutie obecného zastupiteľstva, kde funkciu starostu preberá nový starosta. Táto povinnosť bola ohraničená tridsať dňovým obdobím, pričom ak starosta nezvolal ustanovujúce zasadnutie v tejto lehote „nové“ obecné zastupiteľstvo sa zišlo na tridsiaty deň odo dňa vykonania volieb. Avšak obdobie medzi vykonaním volieb a ustanovujúcim zasadnutím obecného zastupiteľstva bolo častokrát obdobím, kedy „odchádzajúci“ starostovia „rozdávali“ veľké finančné odmeny tzv. „zlaté padáky“, rovnako dochádzalo k situáciám, kedy starostovia predávali obecný majetok, resp. vyraďovali obecný majetok, ktorý následne predali pod jeho skutočnú hodnotu, keďže išlo o vyradený majetok. Rovnako nastávali situácie, kedy starostovia uzatvárali zmluvy, ktoré neboli nevyhnutné pre každodenný chod obce, pričom tieto zmluvy boli častokrát mimoriadne nevýhodné pre obec a to či už išlo o finančný alebo praktický aspekt takýchto zmlúv. Predkladaná novela by možnosti zneužitia obdobia od vykonania volieb do zvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva výrazne obmedzila čím by ochránila ústavný imperatív riadneho výkonu samosprávy.

K pojmu bežný chod obce.

Predkladaná novela používa ako kľúčový pojem „bežný chod obce“. Takáto špecifikácia „hraníc“ úkonov, na ktoré je starosta oprávnený sa na prvý pohľad môže zdať ako príliš široká. Na druhej strane je implicitne zrejmé zo sémantického významu slova

„bežný“, čo znamená i slovné spojenie „bežný chod obce“. Ide teda o situácie, kedy obec nemusí čeliť napr. prírodným katastrofám či živelným pohromám, rovnako ide o situácie, kedy neprichádza k (možnému) finančnému poškodeniu záujmov obce. Pozitívnym vymedzením je možné uvažovať o takej situácii v obci, kedy si obec plní všetky svoje zákonom vymedzené povinnosti a to najmä tie, ktoré neznesú ani minimálny časový odklad a to, tak ako je už vyššie uvedené, vo vzťahu k majetku obce, ako aj občanom obce.

Vymedzeniu pojmu „bežný chod obce“ taktiež napomáha i druhý odsek v navrhovanom ustanovení, ktorý demonštratívnym výpočtom špecifikuje, čo v žiadnom prípade nie je možné považovať za úkon nevyhnutný pre „bežný chod“. Toto demonštratívne vymedzenie reaguje najmä na reálie, ktoré v obciach po voľbách nastávajú, pričom má za cieľ najmä ochranu pred nezodpovedným hospodárením s verejnými (obecnými) finančnými prostriedkami.

K politickej kultúre.

Akokoľvek sa predkladaná novela snaží normatívne upraviť povinnosti, resp. oprávnenie starostov v období od vykonania volieb do zvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva ide napriek tomu viac o otázku politickej kultúry, resp. politickej slušnosti, ktorej prizmou je nevstupovať do nie nevyhnutných právnych vzťahov a ponechať takéto rozhodnutie na „novo prichádzajúce“ vedenie obce. Rovnako je súčasťou takejto kultúry zdržanlivosť v odmeňovaní zamestnancov obce, prípadne „nominantov“ obce v podnikoch, kde má obec majetkovú účasť.

Novela však reflektuje na zodpovednosť a povinnosť zákonodarného orgánu „vštepovať“ a privádzať politickú kultúru a slušnosť do života a to najmä v situáciach, kedy sa to nedeje prirodzene – bez normatívneho zásahu. Zákon totižto nie je len forma regulácie, ale aj nástroj výchovy, a to i napriek tomu, že toto poslanie je dnes devalvované.

Ak by ale neexistoval efektívny spôsob nápravy bola by snaha zákonodarného orgánu márna. No v tomto prípade tomu tak nieje, keďže náš právny poriadok pozná viacero inštitútov, ktoré sú vo vzťahu k platnosti právnych úkonov účinným nástrojom kontroly, pričom o platnosti, resp. neplatnosti rozhoduje vecne príslušný súd.

V čl. I – predkladaná novela vkladá za už zrušené ustanovenie § 13c nový § 13d, ktorý obsahuje dva odseky upravujúc demonštratívne limity právomoci starostu obce v období od vykonania volieb do zvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva.

V čl. II – účinnosť

Je navrhovaný termín účinnosti novely zákona ku dňu 1. septembra 2015 a to v ohľade na relatívne „dlhý čas“ do konania volieb do obecnej samosprávy. Teda zákonodarca prihliada i na možnosť a povinnosť aktuálnych starostov zoznámiť sa s predkladanou novelou, pričom dotknutým subjektom poskytuje nadštandardne dlhé časové obdobie.

Navrhovaná novela bude mať pozitívny dopad na ochranu verejného záujmu na riadny výkon samosprávy.

Navrhovaná novela je v súlade s právom Európskej únie, Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi Slovenskej republiky, so zákonmi Slovenskej republiky a s ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj s medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Predkladaná novela nemá finančný, ekonomický, environmentálny vplyv, vplyv na zamestnanosť ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

B. Osobitná časť

K čl. I – navrhované znenie vymedzuje okruh právnych úkonov, ktoré môže starosta vykonať v období od vykonania volieb do zvolania ustanovujúceho zasadnutia obecného zastupiteľstva a to cez pojem „bežný chod obce“. Druhý odsek zavádza demonštratívny výpočet, ktorý slúži na negatívne vymedzenie pojmu „bežný chod obce“ a tým pomáha predchádzať prípadným výkladovým problémom predkladanej novely.

K čl. II – Účinnosť

Je navrhovaný termín účinnosti novely zákona ku dňu 1. septembra 2015.