Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Martin Fecko.

Cieľom predkladaného návrhu zákona je odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zakotvenej v zákone č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o energetike“), posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu.

Najdôležitejšou časťou návrhu zákona je nové znenie § 11 zákona o energetike, ktorý v znení, v akom bol prijatý v pôvodnom zákone č. 251/2012 Z. z., nespĺňa požiadavky ustanovené právom na ochranu vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Predložený návrh zákona sa preto usiluje o odstránenie nezrovnalostí platnej právnej úpravy zákona o energetike (pôvodného zákona č. 251/2012 Z. z.), na ktoré už v štádiu jeho legislatívneho procesu poukazoval aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie NR SR.

Podľa čl. 20 ods. 1 ústavy má každý právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. V zmysle čl. 20 ods. 4 ústavy vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.

V nadväznosti na vyššie uvedené sa preto navrhuje prijať také opatrenia, ktoré minimalizujú negatívny dopad súčasnej právnej úpravy na súkromný život občanov Slovenskej republiky, sú nevyhnutné na ochranu ich oprávnených záujmov a budú v súlade s požiadavkami ustanovenými v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy, v čl. 1 dohovoru a v čl. 17 Charty základných práv Európskej únie, pričom zaručia proporcionalitu vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným a povinným subjektom, najmä v prípadoch, ak ide o obmedzenia základných ľudských práv dané zákonom. Navrhuje sa preto najmä:

•vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme u držiteľa povolenia,

•jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne,

•jednoznačnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností s prihliadnutím na poznatky súvisiace s uplatňovaním platného zákona o energetike v praxi,

•upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti,

•upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme,

•v prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej tzv. „nepravej retroaktivity“ v prospech občanov (konkrétne vlastníkov nehnuteľností a vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme) umožniť (bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností), aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona obmedzení v užívaní nehnuteľnosti, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti; držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2017, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní nehnuteľností v roku 2016,

•vyňať pozemky alebo ich časti so zriadeným vecným bremenom z predmetu daňovej povinnosti (vo vzťahu k dani z pozemkov) podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“) (Čl. II).

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Očakáva sa negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy (na rozpočty obcí) z dôvodu vyňatia pozemkov (alebo ich častí) zaťažených vecným bremenom zriadeným podľa zákona o energetike z predmetu dane z pozemkov. Predpokladá sa tiež negatívny dopad predloženého návrhu zákona na držiteľov povolení, a to v dôsledku zavedenia povinnosti každoročne uhrádzať dotknutým vlastníkom nehnuteľností opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania nehnuteľností. Súčasne sa však očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva, ktorému bude priznaný nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva v rozsahu, v akom ho predpokladá ústava, dohovor ako aj Charta základných práv Európskej únie.

Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Oblasti navrhovanej novej právnej úpravy § 11 možno rozdeliť do niekoľkých zásadných tematických okruhov:

Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľností voči držiteľom povolenia v súvislosti s

-uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. v súvislosti so zriadením vecného bremena (nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena),

-núteným obmedzením obvyklého užívania nehnuteľnosti (nárok na opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti) a

-núteným obmedzením užívania pozemku v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme (nárok na opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku).

Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.

Jedným zo spôsobov vzniku vecného bremena je jeho vznik zo zákona. Ako vyplýva z judikatúry (R 39/2006), vecné bremená „vyplývajúce z ustanovení zákona č. 79/1957 Zb., resp. zo zákona č. 656/2004 Z. z. sú inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu“.

Zákonnými vecnými bremenami podľa zákona o energetike sú povinnosti vlastníka spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vymenovaným v § 11 ods. 1 zákona o energetike (napr. oprávneniu držiteľa povolenia zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej sústavy, plynovody a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb), ako aj povinnosti, obmedzenia a súvisiace zákazy spojené s vlastníctvom pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme (napr. povinnosť umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia prístup a príjazd k vedeniu a na ten účel umožniť prevádzkovateľovi vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia udržiavať priestor pod vedením a voľný pruh pozemkov so šírkou 4 m po oboch stranách vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia, zákaz v ochrannom pásme vonkajšieho nadzemného elektrického vedenia a pod elektrickým vedením zriaďovať stavby, konštrukcie a skládky, alebo vysádzať a pestovať trvalé porasty s výškou presahujúcou 3 m).

Ochranné pásma sa v zmysle § 43 ods. 1 a § 79 ods. 1 zákona o energetike zriaďujú na ochranu zariadení sústavy alebo plynárenských zariadení a priamych plynovodov. Napr. podľa § 79 ods. 2 zákona o energetike je ochranným pásmom priestor v bezprostrednej blízkosti priameho plynovodu alebo plynárenského zariadenia vymedzený vodorovnou vzdialenosťou od osi priameho plynovodu alebo od pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia meraný kolmo na os plynovodu alebo na hranu pôdorysu technologickej časti plynárenského zariadenia.

Pri koncipovaní úprav predmetných ustanovení zákona o energetike sa vychádzalo zo skutočnosti, že zriadením (t. j. uplatnením) zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana priznaná v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a v čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“).

Dôsledkom zriadenia zákonného vecného bremena sa vlastnícke práva k nehnuteľnosti, ktorá je predmetom obmedzenia, zúžia a vlastník takejto nehnuteľnosti s ňou nemôže nakladať v predchádzajúcom rozsahu. Uvedené ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy viaže nútené

obmedzenie vlastníckeho práva na splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, ktorými sú (i) nevyhnutná miera; (ii) verejný záujem; (iii) zákonný podklad a (iv) poskytnutie primeranej náhrady. Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníckeho práva nemožno označiť za také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s ústavou. Dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia základného práva a primeranosti náhrady za takéto obmedzenie je proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným subjektom a povinným subjektom z daného obmedzenia.

Ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia vyplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za dostatočne primeranú náhradu za väčšinou dlhodobé alebo trvalé obmedzenie vlastníka v užívaní nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o energetike v podobe zákonného vecného bremena.

V súlade s názormi niektorých ústavných právnikov sa preto v prospech vlastníkov nehnuteľností navrhuje, aby sa vyššie uvedené náhrady poskytovali kumulatívne. Popri jednorazovej náhrade za zriadenie vecného bremena (t. j. popri jednorazovej náhrade za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, resp. za zriadenie ochranného pásma alebo bezpečnostného pásma podľa zákona o energetike) má držiteľ povolenia vlastníkovi nehnuteľnosti opakovane uhrádzať aj náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, resp. náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku nachádzajúceho sa v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme. Rozhodujúca je pritom skutočnosť, aké vecné bremená sú na konkrétnej nehnuteľnosti zriadené a aké obmedzenia užívania vlastníctva sa na ňu vzťahujú, ako aj skutočnosť, či sa pozemok nachádza v ochrannom pásme alebo bezpečnostnom pásme.

Na základe nezrovnalostí spôsobených platnou právnou úpravou v praxi si vlastník nehnuteľnosti podľa predloženého návrhu zákona už nemusí uplatňovať nárok na jednotlivé primerané náhrady u držiteľa povolenia (v platnom zákone o energetike je na uplatnenie tohto nároku ustanovená objektívna ročná prekluzívna lehota a subjektívna šesťmesačná prekluzívna lehota), ale má ho bez podmienky akéhokoľvek uplatnenia priamo zo zákona. Uvedenou zmenou sa dosiahne ochrana vlastníckeho práva aj tých vlastníkov nehnuteľností, ktorí napr. v dôsledku nepodania návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností držiteľom povolenia nebudú informovaní o uplatnení zákonného vecného bremena na ich nehnuteľnosti, a zároveň sa odstráni aj možný rozpor platného zákona o energetike s ústavou.

Navrhované znenie § 11 vychádza z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených so zriadením vecného bremena (teda s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia) a s následným obmedzením užívacieho práva vlastníka k dotknutej nehnuteľnosti.

V § 11 ods. 10 a 11 návrhu zákona je riešený nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena (t. j. za uplatnenie zákonného vecného bremena), ktorú uhrádza držiteľ povolenia. Ustanovuje sa pritom, že náhrada za zriadenie vecného bremena sa podobne ako v platnom zákone o energetike má poskytnúť jednorazovo (podľa návrhu je držiteľ povolenia túto náhradu povinný poskytnúť do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena), nakoľko primeranosť náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva garantovaná ústavou sa zabezpečí následnou opakovanou náhradou za obmedzenie užívania nehnuteľnosti.

Vyplateniu primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena má predchádzať písomná dohoda medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa má určiť znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“), pričom náklady na vyhotovenie znaleckého posudku uhradí držiteľ povolenia.

Obdobne sa má postupovať aj v prípade výšky primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Poukazujeme na skutočnosť, že podobný spôsob určovania výšky primeranej náhrady platil aj v minulosti (podľa § 10 zrušeného zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov). Podľa platnej právnej úpravy v prípade, že sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške tejto náhrady. Toto ustanovenie môže byť zneužívané na úkor vlastníka nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke právo je uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia obmedzené, keďže môže vlastníkovi spôsobiť neodôvodnené výdavky.

Druhý tematický okruh Čl. I bodu 1 zahŕňa úpravu tých ustanovení § 11 zákona o energetike, ktoré sa týkajú vykonania záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností,

a úpravu súvisiacich ustanovení.

Držiteľ povolenia uplatňujúci vecné bremeno je podľa platného § 11 ods. 10 zákona o energetike povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V návrhu zákona sa tento nedostatok odstraňuje, pričom sa vlastníkovi nehnuteľnosti oznamovacia povinnosť ukladá v lehote (20 dní), ktorá nie je kratšia ako je lehota ustanovená pre okresný úrad (15 dní) v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálnom zákone) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).

Okresný úrad (do 30.9.2013 išlo o správu katastra) má podľa § 37 katastrálneho zákona oznamovať vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Pri súčasnej formulácii platného § 11 ods. 8 druhej vety zákona o energetike (oprávnenie držiteľa povolenia podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností) však podľa nášho názoru nie je zaručené, že každý držiteľ povolenia pri uplatnení zákonného vecného bremena návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností skutočne podá.

Nasvedčujú tomu aj prípady z doterajšieho uplatňovania dotknutých právnych predpisov v praxi. V platnom § 11 ods. 8 druhej vete zákona o energetike („Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený podať držiteľ povolenia.“) sa odkazuje výlučne na § 34 a 35 katastrálneho zákona, teda na ustanovenia o zázname. Z ustanovení § 34 ani § 35 katastrálneho zákona však povinnosť držiteľa povolenia podať návrh nevyplýva a na podanie návrhu nie je určená lehota, napr. podľa § 35 ods. 1 katastrálneho zákona okresný úrad vykoná záznam bez návrhu, prípadne na návrh vlastníka alebo inej oprávnenej osoby.

Na základe vyššie uvedeného je podľa nášho názoru v § 11 zákona o energetike kvôli jednoznačnosti a odstráneniu problémov v praxi potrebné ustanoviť, že po uplatnení zákonného vecného bremena podáva v 30-dňovej lehote návrh na vykonanie záznamu držiteľ povolenia (pretože vlastník nehnuteľnosti sa bez uskutočnenia záznamu v mnohých prípadoch nemusí vôbec dozvedieť,

že držiteľ povolenia zákonné bremeno uplatnil, alebo sa o tom dozvie až po dlhšom čase od tohto uplatnenia). Táto problematika je riešená v § 11 ods. 7 návrhu zákona.

Podľa platnej právnej úpravy § 11 ods. 10 zákona o energetike sa objektívna ročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 11 ods. 1 písm. f) a g) počíta až odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností (nie odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia). Navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy odo dňa jeho uplatnenia (držiteľ povolenia je podľa návrhu zákona povinný vlastníkovi nehnuteľnosti uhradiť náhradu za zriadenie vecného bremena do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena). Týmto ustanovením sa v súvislosti s primeranou jednorazovou náhradou za zriadenie vecného bremena predíde neodôvodnenému znevýhodneniu tých vlastníkov, ku ktorých nehnuteľnosti nebude v katastri zapísané vecné bremeno napriek tomu, že sa dlhší čas bez ich vedomia uplatňuje.

Uvedenú zmenu pokladáme za správnejšiu, nakoľko zákonné vecné bremená reálne začínajú zaťažovať vlastníka nehnuteľnosti už od ich uplatnenia držiteľom povolenia, t. j. od ich zriadenia, a nie až od ich zápisu do katastra nehnuteľností záznamom (záznam plní v zmysle § 5 ods. 2 katastrálneho zákona iba evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam).

S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi je potrebné zabezpečiť, aby bolo zákonné vecné bremeno uplatnené držiteľom povolenia k časti dotknutej nehnuteľnosti vždy zapísané len na túto predmetnú časť, a nie na celú nehnuteľnosť. Uvedená požiadavka rešpektuje ústavnú podmienku núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v „nevyhnutnej miere“ a je v súlade s platným ustanovením § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán.

Novo navrhovaným znením § 11 sa kvôli jednoznačnosti na uvedenú povinnosť ustanovenú v katastrálnom zákone výslovne odkazuje, a síce v odseku 7. Účelom tohto doplnenia je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom „nevyhnutnej miere“ núteného obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasne sa v navrhovanom § 11 ods. 8 ustanovuje, že prílohou k písomnému oznámeniu držiteľa povolenia o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti, príjemcom ktorého je dotknutý vlastník nehnuteľnosti, má byť geometrický plán alebo jeho kópia overená príslušným okresným úradom.

Tretím okruhom, ktorým sa výrazne rozširujú práva vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je zriadené zákonné vecné bremeno podľa zákona o energetike, je zmenená právna úprava nároku vlastníkov nehnuteľnosti na primeranú náhradu (na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a na opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti, resp. za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme alebo v bezpečnostnom pásme).

Navrhovanou právnou úpravou sa odstraňuje možný rozpor platného znenia § 11 ods. 5 a 10 s ústavou, spočívajúci v neopodstatnenej podmienke uplatnenia si nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu (za obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za zriadenie vecného bremena) u držiteľa povolenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústava právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva výslovne garantuje, a síce bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote, navyše aj prekluzívnej, čo k predkladanému návrhu v súčasnosti platného zákona č. 251/2012 Z. z. podobne uviedol aj odbor legislatívy a aproximácie práva Kancelárie Národnej rady SR vo svojom stanovisku č. 1124/2012 zo dňa 13. júla 2012.

Novo navrhovaným znením ustanovení § 11 sa v návrhu vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v PL. ÚS 7/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, na s. 50: „Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody“. „Tento právny názor sa týka úpravy všetkých práv a slobôd zaručených podľa druhej hlavy ústavy.“ (II. ÚS 28/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, s. 105 – 106). Európsky súd pre ľudské práva k obmedzeniu vlastníka, ktoré sa zavedie formou právnej úpravy, uviedol nasledovné: „Na to, aby sa splnili podmienky čl. 1 Protokolu č. 1 taký zásah musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkou ochrany základných práv jednotlivca.“ (vo veci Velosa Barreto v. Portugal, § 36).

Navrhuje sa preto, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Vychádza sa pritom zo skutočnosti, že na rozdiel od „primeranej náhrady“, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení je namieste uvažovať o pravidelných platbách „primeranej náhrady“ počas celého trvania núteného obmedzenia.

Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede (ústavní právnici), ktoré opakujúce sa platby náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za „primeranú náhradu“ za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G tejto vyhlášky.

Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že: „Ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena (hodnota) veci“ (PL. ÚS 37/95. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 165 – 166)... „Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé“ (tamtiež, s. 167).

Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že „primeraná náhrada“ za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva, nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia „primeranej náhrady“ je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá neumožní dosiahnuť predmetný účel, nemožno považovať za primeranú.

Na základe vyššie uvedeného sa zdá, že platné znenie § 11 zákona o energetike plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom „ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami

ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 ústavy. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (čl. 2 ods. 2 ústavy). Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec“ (PL. ÚS 19/98. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, s. 192 – 193). Svoj postoj Ústavný súd SR potvrdil v názore, podľa ktorého: „Princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom.“ (PL. ÚS 15/98).

Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré sú v súlade s ústavou. Pokiaľ parlament prijme zákon, ktorý porušuje ústavu, koná v rozpore s princípom ústavnosti a nedodržuje pravidlá tvorby práva v právnom štáte.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti predkladáme návrh zákona najmä s cieľom odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, posilniť ochranu práv vlastníka nehnuteľnosti a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vlastník obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti má na základe návrhu zákona do troch mesiacov od uplatnenia zákonného vecného bremena dostať primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a okrem nej aj pravidelnú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti za celú dobu obmedzenia jej užívania.

Uvedený návrh vychádza zo spomínaných právnych názorov na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti s výnimkou výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena.

Z návrhu zákona tiež vyplýva, že v prípade zaťaženia nehnuteľnosti alebo jej časti viacerými vecnými bremenami (vecné bremená zodpovedajúce oprávneniam podľa § 11 ods. 1 a vecné bremená súvisiace s obmedzeniami a zákazmi v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme podľa § 43, 79, 80 a 87 zákona o energetike) má držiteľ povolenia poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo jej časti kumulatívne (napr. ak ide o časť pozemku, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme, na ktoré sa vzťahujú špecifické zákazy a obmedzenia, a súčasne je na tej istej časti pozemku zriadené vecné bremeno podľa § 11 ods. 1 zákona o energetike spôsobujúce odlišné obmedzenie jej užívania).

Novým spôsobom poskytovania náhrad vlastníkom nehnuteľnosti sa okrem vyváženosti súkromného záujmu a verejného záujmu podľa nášho názoru pri jednotlivých náhradách dosiahne primeranosť ich výšky v závislosti od rozsahu obmedzenia užívacieho práva. Je nesporné, že viaceré rozličné obmedzenia užívania nehnuteľnosti odôvodňujú vyššie odškodnenie vlastníka tejto nehnuteľnosti v porovnaní s vlastníkom, ktorého nehnuteľnosť je zaťažená len jedným zákonným vecným bremenom a môže ju preto užívať vo väčšej miere.

K bodom 2 až 4

Ide o legislatívno-technické úpravy, ktoré bezprostredne súvisia s bodom 1 tohto návrhu zákona.

K bodu 5

V prechodných ustanoveniach uvedených v § 96c sa rieši vplyv predloženého návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom o energetike. Účelom prechodných ustanovení je najmä ústavne konformným spôsobom usporiadať právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a držiteľmi povolení tak, aby nedochádzalo k diskriminácii tých vlastníkov, na nehnuteľnostiach ktorých boli vecné bremená zriadené (t. j. uplatnené držiteľom povolenia) podľa doterajších predpisov. Aj prechodné ustanovenia sú snahou docieliť, aby záujem držiteľov povolenia nebol nadradený záujmu vlastníkov nehnuteľností.

K § 96c ods. 1

Návrh zákona v prospech vlastníkov nehnuteľností podstatne mení spôsob poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena (nárok na jej úhradu má vlastník bez doterajšej podmienky jeho uplatnenia u držiteľa povolenia už do troch mesiacov od zriadenia vecného bremena, t. j. od uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia).

Takáto zmena rešpektujúca ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy je pre vlastníkov nehnuteľností nesporne výhodná, v dôsledku navrhovaného § 96c ods. 2 a problematickej platnej právnej úpravy podmieňujúcej poskytnutie primeranej náhrady uplatnením vlastníkovho nároku u držiteľa povolenia (v objektívnej ročnej lehote a subjektívnej šesťmesačnej lehote) by však neošetrením postupu pri poskytovaní náhrady určitej skupine vlastníkov mohol byť voči tejto skupine porušený princíp právnej istoty.

Konkrétne ide o skupinu tých vlastníkov, na nehnuteľnosti ktorých bolo vecné bremeno zriadené v poslednom roku pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona, teda v roku 2015. Pre túto časť vlastníkov je potrebné doterajší nárok zachovať, nakoľko sa podľa platného zákona o energetike v dobrej viere spoliehali, že si ho budú môcť uplatniť vo vyššie uvedených lehotách.

Kvôli právnej istote a zabráneniu možnej diskriminácii predmetnej skupiny vlastníkov sa v prechodných ustanoveniach ustanovuje, že lehoty na uplatnenie nároku na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa počítajú podľa doterajších predpisov a vlastník nehnuteľnosti v nich môže podľa doterajších predpisov uplatniť svoj nárok na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena.

Súvisiace ustanovenie v § 96c ods. 1 druhej vete zabezpečuje aj ochranu právnej istoty podnikateľov, keďže v prípade, že by sa nová právna úprava týkajúca sa jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vzťahovala aj na vecné bremená zriadené v posledných troch mesiacoch pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, by zo strany mnohých dotknutých podnikateľov nebolo objektívne možné dodržať trojmesačnú zákonnú lehotu na úhradu tejto náhrady.

K § 96c ods. 2

V odseku 2 sa upravuje dokončenie konaní vo veci nároku na jednotlivé primerané náhrady. Kvôli právnej istote účastníkov konania a predídeniu duplicitného finančného zaťaženia držiteľov povolení sa ustanovuje, že konania, ktoré boli začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K § 96c ods. 3

Prechodné ustanovenie odseku 3 kvôli jednoznačnosti spresňuje čas, kedy je držiteľ povolenia povinný podľa novej právnej úpravy prvýkrát uhradiť vlastníkovi primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme. Prvú náhradu za nútené obmedzenie užívania

uvedených nehnuteľností bude potrebné uhradiť najneskôr do 31. januára 2017 (za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka v užívaní predmetných nehnuteľností v roku 2016).

K § 96c ods. 4 a 5

V odsekoch 4 a 5 je právne prípustným spôsobom upravené poskytovanie opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívacieho práva vlastníkov nehnuteľností a osobitne pozemkov v ochrannom pásme a bezpečnostnom pásme, na ktorých bolo vecné bremeno zriadené ešte pred predpokladaným nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona. Na túto náhradu bude mať vlastník nárok od 1. januára 2016 za predpokladu, že nútené obmedzenie užívania vymenovaných nehnuteľností bude trvať aj ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Prípadné priznanie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo uplatnenie nároku na túto náhradu podľa doterajších predpisov nie je vo vzťahu k nároku na poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme podľa novej právnej úpravy relevantné. Takouto právnou úpravou sa pre všetkých dotknutých vlastníkov obmedzených v užívaní nehnuteľností (obmedzených nielen v budúcnosti, ale aj ku dňu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy) dosiahne spravodlivé protiplnenie.

Rozhodujúce pritom je, že náhrada za obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa nemôže poskytnúť za obdobie pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, t. j. že normatívny následok návrhu zákona nastane až v budúcnosti. Nová právna úprava sa vzťahuje aj na právne vzťahy dotknuté doterajšími predpismi, nepôsobí však do minulosti, ale výlučne do budúcnosti. Na základe takejto koncepcie návrhu zákona preto nejde o pravú retroaktivitu (spätnú účinnosť), ktorá nie je v súlade s princípmi právneho štátu a v právnom poriadku nie je dovolená, ale o prípustnú tzv. „nepravú retroaktivitu“ v prospech veľkej časti verejnosti, konkrétne v prospech občanov, ktorých základné vlastnícke právo je nútene obmedzené.

Podstata tzv. „nepravej retroaktivity“ je výstižne zhrnutá už v učebnici občianskeho práva od profesora E. Tilscha (vydanej okolo roku 1910): „Nepravé zpětné působení, […], tu jest, když nový zákon nařizuje, že ho má být užito i na staré právní poměry již založené, ale teprve od doby, kdy počíná působnost nového zákona anebo od doby ještě pozdější.“. Podľa Tilscha, ktorý vychádzal najmä z teórie právnej normativity Carla von Savignyho, môže zákon upravovať aj právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, ale len za predpokladu, že právny účinok normy nastane až od momentu účinnosti právnej normy (t. j. ex nunc - v prípade návrhu zákona od 1. januára 2016), alebo neskôr.

Podľa analytickej metódy zameriavajúcej sa na logickú štruktúru právnej normy je zákon retroaktívny v prípade, ak je jeho dispozícia ukotvená v minulosti – teda ak by malo byť právne pravidlo obsiahnuté v dispozícii plnené v minulosti. Táto metóda neuplatňuje uvedené pravidlo na hypotézu právnej normy. To znamená, že hypotéza právnej normy môže byť spätne viazaná na minulé skutočnosti. O takýto prípad sa jedná aj pri predkladanom návrhu zákona, keďže do minulosti zasahuje len hypotéza právnej normy, ale nie jej dispozícia. Podľa spomínanej analytickej metódy sa na základe vyššie uvedeného v prípade predkladaného návrhu zákona nejedná o pravú retroaktivitu.

V § 96c ods. 4 a 5 návrhu zákona je riešená tzv. „nepravá retroaktivita“, tento pojem zaužívaný v našej právnej vede je však nepresný, keďže tento jav vôbec nepredstavuje spätné (retroaktívne) pôsobenie zákona a nespôsobuje žiadne právne následky do minulosti. Aktuálnym trendom v tejto oblasti je označovať tento jav pojmom „okamžitý účinok práva“ resp. „bezprostredné pôsobenie práva“.

Pojem „nepravá retroaktivita“ však používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napr. nasledovne: „[…] zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 zo dňa 23. júna 1999).

Podľa judikatúry je tzv. „nepravá retroaktivita“ zjavne prípustná. Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 89/2008 zo dňa 21. decembra 2009: „Na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien.“. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 28/05 zo dňa 28. septembra 2005 uviedol, že: „Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pre nich zakladá reštitučné nároky, je prípustné a za určitých historicko-politických okolností aj vhodné, […]“.

V predmetnej súvislosti je dôležité aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa z 29. júna 2010, podľa ktorého: „Nie každá retroaktivita je […] nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. […] O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca ... novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. […] V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti.“.

K § 96c ods. 6

V odseku 6 sa na účel odstránenia problémov súvisiacich s doteraz zriadenými vecnými bremenami nezapísanými do katastra nehnuteľností upravuje postup držiteľov povolení, ktorého cieľom je uvedený nedostatok napraviť.

K § 96c ods. 7

Predmetné konania o uložení pokuty, ktoré sa začali a neboli právoplatne ukončené pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

K Čl. II

Navrhovaná úprava zákona o miestnych daniach má za cieľ odbremeniť vlastníkov pozemkov od povinnosti platiť dane za pozemky alebo ich časti, ktoré sú zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o energetike. Javí sa byť spravodlivé, aby tieto pozemky boli vyňaté z predmetu dane z pozemku z dôvodu, že v súčasnosti je vlastník povinný za pozemok zaťažený vecným bremenom platiť daň rovnako ako za pozemok, ktorý reálne využíva pre vlastné potreby a môže s ním bez

akéhokoľvek obmedzenia disponovať. Pritom pozemok, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech držiteľa povolenia v zmysle zákona o energetike, sa jeho zriadením výrazne znehodnocuje a vlastník dotknutého pozemku sa tak dostáva do nevyváženého postavenia v porovnaní s držiteľom povolenia.

K Čl. III

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. januára 2016.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanci Národnej rady Slovenskej republiky Martin Fecko a Helena Mezenská

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisova ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 17 (vlastnícke právo) Charty základných práv Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)bezpredmetné,

b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

c)bezpredmetné.

5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie

- úplne

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Predpokladajú sa výrazné pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva. Dotknutá časť obyvateľstva bude mať vďaka navrhovanej právnej úprave nárok aj na opakovanú primeranú náhradu za zákonné obmedzenie ich vlastníckeho práva podľa zákona o energetike (za nútené obmedzenie užívania ich nehnuteľnosti) a zároveň bude odbremenená od povinnosti platiť daň z pozemkov za pozemky alebo ich časti zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o energetike.

Návrh zákona v tejto časti predpokladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu vyňatia pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa zákona o energetike, z povinnosti platiť daň z pozemkov v zmysle zákona o miestnych daniach. Návrh zákona bude mať tiež negatívny dopad na podnikateľské prostredie v oblasti energetiky - t. j. na držiteľov povolení, ktorí budú povinní uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých nehnuteľnosti sú využívané pre potreby podnikania v energetike, aj primerané opakované náhrady za takéto obmedzenie ich vlastníckych práv. Uvedený negatívny vplyv nie je možné konkrétne vyčísliť z dôvodu, že nám nie je známy presný počet nehnuteľností zaťažených vecnými bremenami zriadenými podľa zákona o energetike, ako aj z dôvodu, že výška primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti nie je pevne stanovená.