Zástupcom alebo prokuristom je v zmysle § 13 ods. 1 a § 14 Obchodného zákonníka fyzická osoba splnomocnená podnikateľom na vykonávanie všetkých právnych úkonov, ku ktorým dochádza pri prevádzke podniku. Podnikateľom, ktorý je fyzickou osobou sa myslia všetci podnikatelia v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Trestné bude len konanie, ktorého dôsledkom bude nevyplatenie faktúry alebo neposkytnutie plnenia vyplývajúceho z faktúry. Takouto právnou úpravou sa dosiahne rovnovážny stav pri ochrane zamestnanca a podnikateľa, kde mzda u zamestnanca je trestnoprávne chránená, avšak faktúra u podnikateľov takouto ochranou nedisponuje.
Subjektívna stránka je daná zavinením páchateľa a na naplnenie skutkovej podstaty tohto trestného činu je potrebné úmyselné zavinenie s výnimkou kvalifikovanej skutkovej podstaty trestného činu uvedenej v § 214a ods. 2 písm. a), ods. 3 a 4, keď postačuje nedbanlivostné zavinenie s prihliadnutím na § 18 Trestného zákona.
Objektom tohto trestného činu je ochrana podnikateľa a zdravého podnikateľského prostredia. V súčasnosti sa ochrana pred nevyplácaním mzdy alebo odstupného priznáva len zamestnancom a podnikatelia, takouto trestno-právnou ochranou nedisponujú, aj keď sa dá hovoriť o rovnakom objekte, a to riadnom vyplácaní odmeny za vykonaná prácu, resp. poskytnutú službu alebo tovar. Takouto právnou úpravou sa poskytuje ochrana zákonným nárokom, ktoré má podnikateľ a ktoré mu vyplývajú z obchodnoprávneho vzťahu.
Podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 Obchodného zákonníka je:
a)osoba zapísaná v obchodnom registri,
b)osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenie,
c)osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov a
d)fyzická osoba, ktorá vykonáva poľnohospodársku výrobu a je zapísaná do evidencie v obci miesta jeho trvalého pobytu.
Objektívnou stránkou v prípade skutkovej podstaty tohto trestného činu je konanie, ktorého dôsledkom je nevyplatenie vystavenej faktúry alebo neposkytnutie plnenia vyplývajúceho z faktúry, na ktorú má podnikateľ nárok, a to do 30 dní po jej splatnosti. Aby sa zabránilo automatickému podávaniu trestným oznámení pre nevyplatenie faktúry, ktoré mohlo byť spôsobené len dlhšou lehotou, v ktorej trval napr. bankový prevod, navrhuje sa objektívna lehota, v ktorej musí byť schopný páchateľ vyplatiť faktúru a zároveň ide o lehotu, ktorá ešte nespôsobí podnikateľom existenčné problémy.
Trestný čin nevyplatenia faktúry môže byť spáchaný dvoma formami:
1.nevyplatením vystavenej faktúry alebo neposkytnutím plnenia vyplývajúceho z faktúry podnikateľovi do 30 dní po jej splatnosti alebo
2.vykonaním opatrení smerujúcich k zmareniu vyplatenia týchto peňažných prostriedkov alebo neposkytnutie plnenia vyplývajúceho z fakúry.
Podmienkou trestnosti v zmysle tohto ustanovenia je, aby subjekt tohto trestného činu mal odo dňa splatnosti faktúry do uplynutia 30 dní po splatnosti faktúry finančné prostriedky na výplatu faktúry. Preto, ak páchateľ nemal tieto finančné prostriedky vo vyššie uvedenej lehote, nie je trestný za nesplnenie záväzku.