DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „NR SR“) za hnutie OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti.

Po nežnej revolúcii v roku 1989 došlo aj na Slovensku k transformácii ekonomických vzťahov a k nastaveniu legislatívneho prostredia, ktorého cieľom bolo takúto transformáciu uľahčiť. Žiaľ, viacero z týchto transformačných procesov bolo nezvládnutých (napr. kupónová privatizácia) a na ich konci aj vďaka nedokonalej legislatíve zostali poškodení nielen obyčajní ľudia, ktorí majú dnes v procese konkurzu a reštrukturalizácie postavenie veriteľov s najnižším počtom hlasov s ohľadom na zistenú sumu ich pohľadávok (napr. živnostníci), ale aj veľkí, tzv. rozhodujúci veritelia, ktorými sú často finančné inštitúcie.

V následnom procese ozdravovania sa koncom 90-tych rokov myslelo výlučne na banky a nie aj na obyčajných ľudí alebo malých a stredných podnikateľov, ktorí takéto ozdravenie museli financovať z vlastných daní. Nový zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze a reštrukturalizácii“) ešte viac ako predošlý zákon posilnil postavenie tzv. rozhodujúcich veriteľov a veriteľov zabezpečených pohľadávok na úkor obyčajných ľudí, t.j. veriteľov nezabezpečených pohľadávok (napr. zavedením oddelenej podstaty a prednostného uspokojovania ich pohľadávok), takže po skončení konkurzu alebo reštrukturalizácie, ktorá podľa zákona nemôže pre týchto veľkých a zabezpečených veriteľov dopadnúť horšie ako konkurz, zostane pre obyčajných veriteľov, najmä živnostníkov z majetku dlžníka len „ohlodaná kosť“.

Nemožno sa preto čudovať, že drobní veritelia v podobe živnostníkov sa proti takémuto nastaveniu reštrukturalizácie búria a vyjadrujú svoju nespokojnosť, o to viac, keď sa do reštrukturalizácie dostávajú aj podniky, ktoré získavajú prevažne štátne zákazky, a to aj po začatí reštrukturalizácie, hoci dlžník si voči nim ako veriteľom svoje záväzky stále neplní. Neplnenie záväzkov dlžníka voči drobným veriteľom je o to vážnejšie, že pre týchto ľudí predstavujú zábezpeku ich živobytia a pre štát z hľadiska fungovania hospodárstva znamenajú likvidáciu malého a stredného podnikania, ktoré by sa malo naopak podporovať.

Cieľom návrhu zákona je preto nastaviť systém reštrukturalizácie tak, aby odstránil doterajšie systémové nerovnosti v postavení jednotlivých veriteľov a v spoločnom záujme veriteľov nastaviť proces reštrukturalizácie tak, že s ním budú spokojní tak veľkí, ako aj malí veritelia, a to nasledovne:

✓zavedením prednostného riešenia reštrukturalizačného plánu v podobe prevodu podniku dlžníka vrátane zmeny a prevodu majetkových práv na novovytvorenú akciovú spoločnosť, ktorej zakladateľmi budú členovia veriteľského výboru a akcionármi všetci veritelia a doterajší akcionári dlžníka,

✓zrovnoprávnením veriteľov zabezpečených pohľadávok a nezabezpečených pohľadávok, ako aj drobných veriteľov s veľkými veriteľmi tak, že každá z týchto skupín bude mať svoje zastúpenie vo veriteľskom výbore a bude rovnako dôležitá pri hlasovaní o prijatí reštrukturalizačného plánu,

✓uspokojením všetkých pohľadávok rovnako bez ohľadu na to, do ktorej skupiny boli zaradené (s výnimkou podriadených pohľadávok), a to stanovením jednotnej percentuálnej sadzby uspokojenia,

✓zavedením možnosti schvaľovať právne úkony dlžníka počas reštrukturalizácie veriteľským výborom,

✓zrušením súhlasu dlžníka, ktorý je v úpadku z dôvodu predĺženia, s návrhom na povolenie reštrukturalizácie v prípade veriteľskej reštrukturalizácie (zavedenie tzv. nepriateľskej reštrukturalizácie),

✓vymedzením spoločného záujmu veriteľov ako záujmom na dosiahnutí väčšieho rozsahu uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka bez ohľadu na skupinu, do ktorej sú tieto pohľadávky zaradené, ako by sa dosiahla v prípade vyhlásenia konkurzu.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona má pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľskú sféru, má pozitívne sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Správca už pri vypracovávaní posudku, ktorým má byť odporučená reštrukturalizácia musí počítať s možnosťou, že pri jej realizácií môže dôjsť aj k prevodu alebo prechodu, resp. k zmene majetkových práv dlžníka, o ktorých hovorí súčasný § 119 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Úlohou správcu je zhodnotiť hneď v úvode, pred povolením samotného reštrukturalizačného konania, či u dlžníka existujú predpoklady, aby sa reštrukturalizácia a následné uspokojovanie veriteľov uskutočnilo aj takýmto spôsobom. Zmenou príslušného ustanovenia sa zavádza povinnosť správcom informovať dlžníka, veriteľov a súd o nových informáciách ohľadne prípadnej zmeny majetkových práv, ktoré sa stávajú obligatórnou súčasťou posudku.

K bodu 2

Platný zákon o konkurze a vyrovnaní pozná veriteľskú reštrukturalizáciu iba ako tzv. priateľskú. Nie je však zrejmý dôvod, prečo by s návrhom na povolenie reštrukturalizácie mal súhlasiť aj dlžník, ktorý svoje podnikanie priviedol do stavu, že hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku (t.j. je v úpadku z dôvodu predlženia). Nazdávame sa, že v tomto prípade by mali mať veritelia právo na podanie návrhu na povolenie reštrukturalizácie aj proti vôli dlžníka, t.j. návrh zákona zakotvuje v tomto prípade veriteľskú reštrukturalizáciu aj ako tzv. nepriateľskú. Vtedy sa súhlas dlžníka s návrhom na povolenie reštrukturalizácie nebude vyžadovať.

Platobne neschopný je ten, kto nie je schopný plniť 30 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi, čo je ďalším dôvodom úpadku dlžníka. V podstate teda možno konštatovať, že v prípade platobnej neschopnosti sa jedná o dlžníka, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov na riadne a včasné vyrovnanie svojich záväzkov, pričom nie je rozhodujúce, či vlastní iný dlhodobý majetok, z ktorého by bolo možné jeho záväzky v budúcnosti uhradiť. Ak sa dlžník nachádza v takejto situácii alebo mu hrozí úpadok, či už z dôvodu platobnej neschopnosti alebo predlženia, nie je dôvod začínať reštrukturalizáciu proti jeho vôli.

K bodu 3

Ak návrh na povolenie reštrukturalizácie podáva veriteľ, priloží k nemu súhlas dlžníka len vtedy, ak ide o dlžníka v úpadku z dôvodu platobnej neschopnosti alebo dlžníka, ktorému hrozí úpadok, či už z dôvodu platobnej neschopnosti alebo predlženia. Ak ide o dlžníka v úpadku z dôvodu predlženia, jeho súhlas sa nevyžaduje. Či je dlžník predlžený sa zisťuje z jeho účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, preto predlženie môže nastať len u subjektov, ktoré sú povinné viesť účtovníctvo podľa zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov.

K bodom 4 a 5

Až do vydania uznesenia o povolení reštrukturalizácie mohol dlžník podľa súčasnej úpravy požiadať súd, aby vyhlásil konkurz. Súd v tomto prípade zastaví reštrukturalizačné konanie a začne konkurzné konanie. Z praxe je však zrejmé, že pri reštrukturalizácií je miera uspokojenia veriteľov vyššia ako v konkurznom konaní, preto možno reštrukturalizáciu považovať pre veriteľov za výhodnejšiu. Z toho dôvodu sa zmenou zabraňuje podať návrh na konverziu z reštrukturalizácie ma konkurz tomu dlžníkovi, proti vôli ktorého sa môže reštrukturalizácia začať (t.j. dlžníkovi, ktorý je v úpadku z dôvodu predlženia).

K bodu 6

Štandardne sa prednostné pohľadávky do reštrukturalizačného plánu nezahŕňajú, ibaže s tým ich veritelia súhlasia. Keďže návrh zákona pri schvaľovaní reštrukturalizačného plánu počíta s vytvorením len troch rozhodujúcich skupín veriteľov, je potrebné toto zákonné ustanovenie legislatívno-technicky upraviť.

K bodu 7

Ide o legislatívno-technickú úpravu. Podľa navrhovaného znenia sa na schôdzi veriteľov bude hlasovať aj podľa hláv, t.j. počtu osôb a nielen tým spôsobom, že na každé euro zistenej pohľadávky bude mať veriteľ jeden hlas. Touto úpravou sa smeruje k tomu, aby sa predišlo diskriminácii menších veriteľov, ktorí často nie sú uspokojení ani do výšky 10% na úkor veľkých, ktorí sú niekedy uspokojovaní až do výšky 60-100%. Na druhej strane, veľkí veritelia budú svoje zastúpenie v podobe jedného člena vo veriteľskom výbore, takže nebudú diskriminovaní.

K bodu 8

Podľa platného zákona sa veriteľský výbor volí tak, že správca navrhuje veriteľov od toho, kto má najviac hlasov podľa sumy jeho zistenej pohľadávky, čo znamená, že vo veriteľskom výbore sú takmer vždy len veľkí veritelia. Návrhom zákona dochádza k zmene v zložení členov veriteľského výboru tak, aby ich počet bol vždy nepárny, pričom treba prihliadnuť aj na situáciu uvedenú v § 127 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, t.j. na prípady veriteľskej reštrukturalizácie, keď je členom veriteľského výboru automaticky veriteľ, ktorý podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, resp. spoločný zástupca týchto veriteľov, ak je ich viac.

Zásadná zmena v zložení veriteľského výboru spočíva v tom, že každá z významných veriteľských skupín si má právo zvoliť svojho vlastného zástupcu. Ide o skupinu zabezpečených veriteľov, skupinu nezabezpečených veriteľov, skupinu veľkých veriteľov, skupinu malých veriteľov (posledné dve skupiny podľa výšky ich zistených súm pohľadávok v eurách). Fakultatívne, ak nejde o veriteľskú reštrukturalizáciu, sa vytvára aj skupina veriteľov prednostných pohľadávok kvôli zabezpečeniu nepárneho počtu. Ak sa táto skupina nevytvorí, veritelia prednostných pohľadávok si svoje záujmy ochránia, pretože podľa § 120 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, sa ich pohľadávky nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu.

Dôležitým prvkom tohto nového zloženia veriteľského výboru je, že vždy aspoň jeden (malí veritelia) člen veriteľského výboru, ak nie dvaja (malí veritelia a veritelia nezabezpečených pohľadávok) budú zastupovať veriteľov, ktorí sú v súčasnosti s nastavením procesu reštrukturalizácie najviac nespokojní.

Návrh zákona upravuje aj špecifické situácie, ku ktorým patrí situácia, ak v reštrukturalizácii nie sú prihlásené žiadne zabezpečené alebo nezabezpečené pohľadávky. Navrhované riešenie vychádza z predpokladu, že zabezpečené pohľadávky majú zväčša veľkí veritelia a preto je im táto skupina veriteľov pohľadávok z hľadiska ekonomických záujmov a postavenia bližšia podobne ako skupine malých veriteľov je z hľadiska ekonomických záujmov a postavenia bližšia skupina nezabezpečených pohľadávok.

K bodu 9

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 8 tohto návrhu zákona.

K bodu 10

Zmyslom novej úpravy je umožniť v prípade zániku členstva veriteľa vo veriteľskom výbore nastúpiť na jeho miesto náhradníkovi. Táto možnosť doposiaľ neexistuje. V prípade zániku členstva podľa platnej právnej úpravy nových členov výboru určuje súd. Objektívnejšie a vhodnejšie však je,

aby sa na tento post dostal veriteľ, ktorý získal druhý najvyšší počet hlasov pri voľbe ostatnými veriteľmi. Ak takýto nie je, následne určí nového člena súd. Prioritne sa však na uvoľnené miesto dostane náhradník určený veriteľmi. K zániku členstva veriteľa môže dôjsť zánikom jeho postavenia ako účastníka reštrukturalizačného konania alebo jeho písomným odstúpením adresovaným predsedovi veriteľského výboru alebo správcovi.

K bodu 11

Vzhľadom k úprave prednostného riešenia reštrukturalizácie, ktoré je nosným ťažiskom tohto návrhu zákona a spočíva v prevode podniku, resp. majetkových práv dlžníka na veriteľov, je potrebné rozlíšiť aj z hľadiska kvóra a požadovanej väčšiny situácie, keď členovia veriteľského výboru hlasujú o prednostnom riešení reštrukturalizácie a niektorom z alternatívnych riešení reštrukturalizácie. Keďže prednostné riešenie je už podľa svojho názvu želanou alternatívou, dohoda na ňom sa medzi veriteľmi bude utvárať ľahšie ako dohoda na niektorom z alternatívnych riešení. To sa v návrhu zákona dosahuje sťažením podmienok na prijatie uznesenia pri hlasovaní o alternatívnom riešení vo veriteľskom výbore. Podľa platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii stačí na prijatie akéhokoľvek uznesenia veriteľského výboru nadpolovičná väčšina prítomných členov veriteľského výboru. Podľa návrhu zákona však pri hlasovaní o inom riešení ako o preferovanom prevode podniku bude potrebná na prijatie uznesenia nadpolovičná väčšina všetkých členov veriteľského výboru.

K bodu 12

Ide o legislatívno-technickú úpravu z dôvodu rozšírenia právomoci veriteľského výboru. V platnom znení začatím reštrukturalizačného konania sa výkon činnosti dlžníka obmedzuje na bežné právne úkony, iné právne úkony podliehajú súhlasu správcu. Rozsah právnych úkonov, ktoré majú podliehať súhlasu správcu určuje súd vo svojom uznesení o povolení reštrukturalizácie. Doposiaľ veriteľský výbor na výkon činností dlžníka dosah nemal. Mohol jedine rozšíriť rozsah právnych úkonov, ktoré majú podliehať súhlasu správcu. Podľa návrhu zákona bude veriteľský výbor môcť uznesením rozhodnúť o rozšírení svojej pôsobnosti a podmieniť úkony dlžníka nielen súhlasom správcu, ale aj súhlasom veriteľského výboru.

K bodu 13

Cieľom navrhovanej úpravy je získať väčšiu kontrolu veriteľov nad konaním dlžníka už v počiatočnom štádiu reštrukturalizácie. Navrhovaným prednostným riešením na uspokojenie všetkých veriteľov je prevod podniku dlžníka, resp. jeho majetkových práv, na novozaloženú akciovú spoločnosť, ktorej zakladateľmi sa stanú práve členovia veriteľského výboru. Je preto dôležité, aby títo veritelia mali možnosť už v predstihu kontrolovať a schvaľovať úkony dlžníka v podniku, ktorý časom môže prejsť do ich vedenia.

K bodom 14 a 15

Ide o legislatívno-technické úpravy súvisiace so zavedením rozšírených právomoci veriteľského výboru. Ak má veriteľský výbor schvaľovať úkony dlžníka, je nevyhnutné upraviť aj spôsob, akým to bude fungovať. Najmä, ako rýchlo bude veriteľský výbor schopný schvaľovať úkony, v akej lehote sa stretne, aké budú následky ak dlžník urobí úkon bez súhlasu veriteľského výboru a pod.

K bodu 16

Ide o legislatívno-technickú úpravu spojenú so zmenou hlasovania na schôdzi veriteľov, na ktorej sa schvaľuje reštrukturalizačný plán, konkrétne s postupom podľa § 148 ods. 2 návrhu zákona.

K bodu 17

Reštrukturalizačný plán pozostáva z opisnej časti a záväznej časti. Opisná časť plánu má mať všetky náležitosti posudku a podrobný opis opatrení potrebných na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie. Záväzná časť plánu obsahuje určenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa reštrukturalizačného plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Hlavným prínosom tohto návrhu zákona je zaviesť dve možné línie, ktorými sa bude reštrukturalizačný plán realizovať. Jedným je prednostné riešenie na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie, ako alternatíva číslo jedna, ktoré sa kladie z dôvodu výhodnosti pre viacerých veriteľov do popredia. Druhým je alternatívne riešenie, ako zástupná možnosť, ktoré je v platnom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii v podobe demonštratívneho výpočtu možných riešení uvedené v § 135 ods. 2. Keďže doterajšia právna úprava pojem prednostné riešenie vôbec nepozná, je nevyhnutné, aby bolo dostatočne a dôsledne vysvetlené už v opisnej časti reštrukturalizačného plánu.

K bodu 18

Zavádza sa nový pojem „alternatívne riešenia“ reštrukturalizácie na dosiahnutie účelu návrhu zákona. Obsah tohto pojmu zahŕňa výpočet doteraz známych spôsobov riešenia reštrukturalizácie uvedených v § 135 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom sa ponecháva ich demonštratívny výpočet. Zvýrazňuje sa tu základný aspekt procesu reštrukturalizácie, ktorým je dohoda veriteľov na zvolenom riešení a nie násilné pretláčanie jednej a jedinej alternatívy. Treba však zdôrazniť, že dosiahnutie dohody na niektorom z alternatívnych riešení reštrukturalizácie, resp. kombinácii týchto riešení a prípadne aj ďalších riešeniach, si bude vyžadovať väčšie úsilie ako tomu je v prípade prednostného riešenia reštrukturalizácie. Nový odsek 5 obsahovo zodpovedá súčasnému odseku 3 novelizovaného zákonného ustanovenia § 135 zákona o konkurze a reštrukturalizácii.

K bodu 19

Keďže opisná časť plánu v princípe len „opisuje“ záväznú časť plánu, je dôležité, aby záväzná časť plánu jednoznačne uvádzala, ktoré konkrétne riešenie sa zvolilo na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie.

K bodu 20

Vznik a fungovanie akciovej spoločnosti nie je jednoduchou záležitosťou a nie je zrejmé, či veritelia, vrátane členov veriteľského výboru ako zakladateľov budú mať dostatočné skúsenosti na správne a prosperujúce fungovanie novovzniknutej obchodnej spoločnosti. Platný zákon už teraz umožňuje zaviesť dozornú správu nad plnením reštrukturalizačného plánu. Návrh zákona preberá platnú právnu úpravu a aplikuje povinnú dozornú správu na prípady, ak sa veritelia rozhodnú pre prednostné riešenie na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie v podobe prevodu podniku dlžníka na veriteľov.

K bodu 21

Platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii predpokladá pri uspokojovaní pohľadávok tri základné skupiny veriteľov. Skupina pre zabezpečené pohľadávky, skupina pre nezabezpečené pohľadávky a ak sa prevádzajú majetkové práva, aj skupina pre majetkové práva akcionárov dlžníka. Návrh zákona zachováva kontinuitu v určovaní základných skupín, avšak vypúšťa možnosť, aby si správca mohol vytvoriť aj ďalšie ekonomicky príbuzné skupiny (kvôli zjednodušeniu reštrukturalizácie). Rovnako tak sa návrhom zákona vypúšťa možnosť, aby sa pre každú zabezpečenú pohľadávku vytvorila samostatná skupina, vzhľadom k tomu, že návrh zákona predpokladá rovnaké uspokojenie všetkých typov pohľadávok v rovnakej percentuálnej výške a zadelenia všetkých zabezpečených pohľadávok do samostatnej skupiny. Doterajší systém platného zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa snažil uspokojovanie zabezpečených pohľadávok pripodobniť systému

konkurzu, pričom samostatná skupina v reštrukturalizácii sa v princípe zhoduje s oddelenou podstatou v konkurze. Návrh zákona prináša v tomto smere novú kategorizáciu.

K bodu 22

Vypúšťa sa ustanovenie, podľa ktorého správca môže preradiť zabezpečenú pohľadávku do skupiny nezabezpečených pohľadávok, ak zistí, že majetok zabezpečujúci zabezpečenú pohľadávku by na jej zabezpečenie nestačil. V zmysle návrhu zákona takáto úprava už nebude potrebná, pretože oba typy pohľadávok sa uspokojujú rovnakým spôsobom a v rovnakej percentuálnej výške.

K bodu 23

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodmi 24 a 25 tohto návrhu zákona.

K bodu 24

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s rozdelením jednotlivých riešení na dosiahnutie účelu reštrukturalizácie na prednostné riešenie, v prípade ktorého sa už nemá význam zaoberať sa jednotlivými pohľadávkami a rozsahom ich uspokojenia.

K bodu 25

Platný zákon ustanovuje, že pohľadávky zaradené do jednej skupiny sa musia v tejto skupine uspokojiť rovnakým spôsobom. V menšej miere alebo horším spôsobom sa môžu uspokojiť len so súhlasom ich majiteľov, ako vyplýva z platného znenia § 139 ods. 2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Vzhľadom na zmeny navrhované týmto návrhom zákona je potrebné upraviť citované ustanovenie v zmysle zavedenia pravidla, že sa v reštrukturalizačnom pláne dohodne percentuálna sadzba, avšak pre všetky kategórie pohľadávok rovnako, napr. sa dohodne, že všetky pohľadávky sa uhradia vo výške 70% ich hodnoty.

Výnimku zo zavádzaného pravidla predstavuje pohľadávka podľa § 137 ods. 3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, teda prihlásené podriadené pohľadávky alebo pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. Tieto pohľadávky vznikajú na základe zmluvy podľa § 408a Obchodného zákonníka. Pre tieto pohľadávky sa podľa návrhu zákona uspokojujú primeraným spôsobom, ktorý možno pripodobniť uspokojovaniu podriadených pohľadávok v rámci konkurzu. Tak ako sa v rámci konkurzu podriadené pohľadávky uspokojujú z toho, čo zostane zo všeobecnej podstaty, podľa návrhu zákona sa podriadené pohľadávky v reštrukturalizácii budú uspokojovať tiež len z toho, čo zostane z majetku dlžníka po uspokojení ostatných pohľadávok veriteľov na základe stanovenia určitej percentuálnej sadzby a vykonania zaokrúhľovania spôsobom určeným v návrhu zákona.

K bodu 26

Oprávnenie účastníka plánu podať písomnú žiadosť o zaradenie zabezpečenej pohľadávky do skupiny pre nezabezpečené pohľadávky v inom rozsahu ako v rozsahu určenom predkladateľom plánu stráca v návrhu zákona opodstatnenie, keďže sa všetky pohľadávky uspokojujú rovnakým spôsobom a nie je potrebné riešiť situáciu, že sa časť zabezpečenej pohľadávky, ktorá nie je krytá, presunie do nezabezpečených pohľadávok.

K bodu 27

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 26 tohto návrhu zákona.

K bodu 28

Pri hlasovaní o pláne má každý veriteľ na schôdzi veriteľov vždy len jeden hlas, ktorý nezávisí od výšky zistenej sumy jeho zistenej pohľadávky, ak nejde o hlasovanie podľa § 148 ods. 2.

K bodom 29 a 30

V súvislosti s navrhovanými zmenami je potrebné upraviť aj výkon hlasovacích práv potrebných na prijatie plánu.

Schválenie plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov je podmienkou jeho následnej realizácie. V platnom znení zákona o konkurze a reštrukturalizácii je posilnené postavenie veriteľov zabezpečených pohľadávok a veľkých veriteľov a na druhej strane je oslabené postavenie veriteľov nezabezpečených pohľadávok. Návrhom zákona sa zrovnoprávňuje skupina veriteľov zabezpečených pohľadávok a skupina veriteľov nezabezpečených pohľadávok, pričom princíp, že za prijatie plánu musí hlasovať väčšina skupín, zostáva zachovaný (ak totiž nehlasujú za prijatie plánu všetky skupiny, § 152 zákona o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje možnosť nahradenia súhlasu chýbajúcej skupiny alebo skupín rozhodnutím súdu).

Ak majú veritelia predsa len záujem na prijatí niektorého z alternatívnych riešení reštrukturalizácie, okrem súhlasu všetkých skupín, resp. aspoň väčšiny z nich, ak zoberieme do úvahy už spomenuté nahradenie súhlasu rozhodnutím súdu, musia na prijatie plánu dosiahnuť ešte aj nadpolovičnú väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich zistených pohľadávok bez ohľadu na to, do akej skupiny sú zaradené ich pohľadávky.

K bodu 31

Návrhom zákona sa vypúšťa ustanovenie vyžadujúce súhlas dlžníka, ktorý je fyzickou osobou s prijatím reštrukturalizačného plánu, ak tento predkladá správca a upravujúce fikciu súhlasu. Nie je dôvod na takéto delenie dlžníkov, keďže zákon o konkurze a reštrukturalizácii pozná len jeden pojem dlžníka, ktorý môže byť tak fyzickou, ako aj právnickou osobou. Vypustenie ustanovenia vyplynulo aj z aplikačnej praxe konkurzných sudcov.

K bodu 32

Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s bodom 31 návrhu zákona.

K bodu 33

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá súvisí s bodom 31 návrhu zákona.

K bodu 34

Keďže sú len tri hlasujúce skupiny, ak sa v jednej z nich nepodarí dosiahnuť väčšinu za prijatie plánu, zo zvyšných dvoch skupín sa nedá zostaviť väčšina, takže možno hovoriť len o ostatných skupinách. Preto je formulačná úprava nevyhnutná.

K bodu 35

Ide o legislatívno-technickú úpravu, ktorá vyplýva z bodu 30 návrhu zákona, keďže súhlas tejto skupiny, či vlastne väčšiny celej schôdze veriteľov, sa požaduje len v prípade prijímania plánu, ktorý pozostáva z niektorého z alternatívnych riešení reštrukturalizácie.

K bodu 36

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 31 tohto návrhu zákona.

K bodu 37

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 36 tohto návrhu zákona.

K bodu 38

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 31 tohto návrhu zákona.

K bodu 39

V komentároch k platnému zákonu o konkurze a reštrukturalizácii sa uvádza, že spoločným záujmom veriteľov sa rozumie, že žiadny z nich nebude uspokojený horšie ako by bol v prípade konkurzu. Takéto ponímanie spoločného záujmu veriteľov však nie je v súlade s koncepciou tohto návrhu zákona, a preto je nevyhnutné vymedziť pojem „spoločný záujem veriteľov“ priamo v zákone ako väčší rozsah uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka bez ohľadu na skupinu, do ktorej sú tieto pohľadávky zaradené podľa § 137 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ako by sa dosiahol v prípade vyhlásenia konkurzu.

K bodu 40

Platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii priznáva účastníkovi plánu za splnenia určitých podmienok oprávnenie požiadať súd o určenie neúčinnosti plánu voči jeho osobe, ak hlasoval proti jeho prijatiu, čo potvrdil aj vznesením námietky do zápisnice. Keďže návrh zákona zrovnoprávňuje uspokojenie pohľadávok bez ohľadu na to, do ktorej skupiny patria, ak si odmyslíme podriadené pohľadávky (§ 139 ods. 2 návrhu zákona) a vypúšťa tie ustanovenia, ktoré by viedli k zhoršeniu postavenia veriteľa vo zvyšných situáciách uvedených v tomto ustanovení, v praxi nemôže nastať ani jedna zo situácií, ktorú platný zákon o konkurze a reštrukturalizácii zakotvuje ako podmienku na uplatnenie práva odvolať sa proti prijatiu reštrukturalizačného plánu. Preto sa navrhuje toto ustanovenie vypustiť.

V podstate jediným relevantným prípadom by mohlo byť ustanovenie § 157 ods. 1 písm. c), t.j. že pohľadávka veriteľa nebola zaradená do tej skupiny, do ktorej to veriteľ požadoval. Zmyslom ochrany účastníka plánu nesúhlasiaceho s plánom však v tomto prípade podľa platného zákona o konkurze a vyrovnaní je, aby sa nedostal do horšieho postavenia, v akom by bol bez prijatia plánu, pričom súd vychádza z jeho pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní. Keďže však v bode 39 tohto návrhu zákona dochádza k novému vymedzeniu spoločných záujmov veriteľov, nie je dôležité, aké uspokojenie by dosiahol jeden veriteľ v konkurznom konaní, ale to, ako je celkové uspokojenie pohľadávok z hľadiska ich rozsahu výhodnejšie pre veriteľov v reštrukturalizácii oproti konkurzu.

K bodu 41

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 40 tohto návrhu zákona.

K bodu 42

Ide o legislatívno-technickú úpravu súvisiacu s bodom 20 tohto návrhu zákona.

K bodu 43

Zavádzajú sa prechodné ustanovenia, ktoré zachovávajú princíp právnej istoty v prebiehajúcich konaniach, ak už bolo uverejnené oznámenie o zvolaní schôdze veriteľov, ktorá má schváliť reštrukturalizačný plán, v Obchodnom vestníku, a to vcelku. Ak takéto oznámenie ešte uverejnené nebolo, princíp právnej istoty zostáva zachovaný, pokiaľ ide o vydané rozhodnutia, splnené náležitosti posudku a podaní, ako aj právne úkony urobené v týchto konaniach, avšak len v prípade, že nejde o uznesenia veriteľského výboru, ktoré sa týkajú reštrukturalizačného plánu. Rovnako, ak má mať predložený návrh zákona zmysel z pohľadu práve prebiehajúcich konaní, je nevyhnutné, aby bola schôdza veriteľov zvolaná znovu s cieľom zvoliť nový veriteľský výbor, ktorého zloženie by spĺňalo požiadavky podľa tohto návrhu zákona. Keďže zákon stanovuje pre zvolanie

takejto schôdze, ako aj pre prijatie uznesení veriteľského výboru a predloženie reštrukturalizačného plánu určité lehoty, tieto sa musia obnoviť – t.j. nemohli začať v týchto veciach ani plynúť (právna fikcia), aby zo strany príslušných orgánov nedošlo k porušeniu zákona.

K Čl. II

Nadobudnutie účinnosti návrhu zákona sa s prihliadnutím na legisvakačnú dobu stanovuje na 1. júl 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: skupina poslancov Národnej rady Slovenskej republiky

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 53 až 55 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

b)je upravený v sekundárnom práve Európskej únie, a to:

•v nariadení Rady (ES) č. 1346/2000 z 29. mája 2000 o konkurznom konaní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 19/zv. 01; Ú. v. ES L 160, 30. 6.2004, s. 1) v platnom znení – osobitne čl. 4 (príslušné právo), čl. 5 (vecné práva tretích strán), čl. 20 ods. 2 (vrátenie a pridelenie podielu), čl. 29 (právo žiadať o začatie konania), čl. 32 (uplatňovanie práv veriteľov) a čl. 39 (právo prihlasovať pohľadávky),

•v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2001/17/ES z 19. marca 2001 o reorganizácii a likvidácii poisťovní (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 04, Ú. v. ES L 110, 20.4.2001, s. 28) v platnom znení – osobitne čl. 4 (prijatie reorganizačných opatrení – príslušné právo), čl. 7 (informácie pre známych veriteľov – právo na uplatnenie pohľadávok) a čl. 20 (vecné práva tretích strán),

•v smernici Európskeho parlamentu a Rady (ES) 2001/24/ES zo 4. apríla 2001 o reorganizácii a likvidácii úverových inštitúcií (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ, kap. 06/zv. 04, Ú. v. ES L 125, 5.5.2001, s. 15) v platnom znení – osobitne čl. 3 (prijatie reorganizačných opatrení – príslušné právo), čl. 7 (informácie pre známych veriteľov – právo na uplatnenie pohľadávok), čl. 21 (vecné práva tretích strán) a čl. 30 (konanie poškodzujúce veriteľov),

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a) lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) druhej zarážke uplynula 5.5.2004 a lehota na transpozíciu smernice uvedenej v bode 3 písm. b) tretej zarážke uplynula 20.4.2003, pričom obe smernice boli transponované do slovenského právneho poriadku ku dňu vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie,

b) v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie,

c) smernica uvedená v bode 3 písm. b) druhej zarážke bola transponovaná do zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 430/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; smernica uvedená v bode 3 písm. b) tretej zarážke bola transponovaná do zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a do zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu zákona s právom Európskej únie

- úplný.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: : návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

– sociálnu exklúziu,

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

4. Vplyvy na životné prostredie

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

A.3. Poznámky

Návrh zákona bude mať pozitívny aj negatívny vplyv na podnikateľské prostredie. Pozitívny vplyv bude mať určite na malých veriteľov, najmä živnostníkov a menších subdodávateľov, ktorí získajú v reštrukturalizácii silnejšie postavenie a budú sa môcť efektívnejšie domáhať uspokojenia svojich pohľadávok. Negatívny vplyv na podnikateľské prostredie bude spočívať v menšej ochote, najmä zo strany dlžníka, pokúsiť sa zachrániť svoj podnik formou reštrukturalizácie, keďže toto konanie si v niektorých prípadoch nevyžaduje ani jeho súhlas, a bude voliť konkurz, kde je uspokojenie veriteľov v niektorých prípadoch horšie ako v reštrukturalizácii.

Návrh zákona má pozitívny dopad na hospodárenie obyvateľstva, najmä živnostníkov a ich rodiny, pre ktorých sú dôsledky terajšieho stavu tzv. druhotnej platobnej neschopnosti likvidačné a ktoré ich nútili do finančne náročnejších opatrení s cieľom zabezpečiť si živobytie. Keďže mnohé z týchto osôb aj v spojení s odvodovou politikou štátu zanechalo svoju podnikateľskú činnosť (živnosť) a stali sa nezamestnanými, návrh zákona má potenciál motivovať ich k opätovnému naštartovaniu ich podnikania, resp. ak stále podnikajú, motivovať ich zamestnávať ďalšie osoby. Strata zamestnanosti je neraz spojená aj so sociálnou exklúziou, ktorej sa týmto návrhom zákona zabraňuje, keďže má z hľadiska zamestnanosti pozitívny dopad.

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné