DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Regionálne školstvo z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.
Zrýchľujúci sa globálny vývoj sa premieta do meniacich sa potrieb trhu práce. Ak odborné školstvo dobre plniť svoju úlohu, musí byť schopné na tieto zmeny reagovať. Táto schopnosť sa zabezpečiť len úzkou spoluprácou odborných škôl so všetkými zainteresovanými subjektmi, a to so štátnou správou, územnou samosprávou, zamestnávateľmi, stavovskými a profesijnými organizáciami a zástupcami zamestnancov.
Legislatívnym základom na zabezpečenie spolupráce všetkých zainteresovaných v oblasti odborného vzdelávania a prípravy na Slovensku je zákon č. 184/2009 Z. z. odbornom vzdelávaní a príprave. Pri tvorbe zákona bolo cieľom vytvoriť podmienky na zabezpečenie stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy žiakov v súlade s potrebami trhu práce.
Zákon vytvára systém koordinácie odborného vzdelávania pre trh práce tým, že určuje účastníkov systému, ustanovuje ich práva a povinnosti a vytvára základné mechanizmy systému. Celý systém je postavený na základe štvorstrannej spolupráce subjektov podporujúcich samotný proces stredoškolského odborného vzdelávania a prípravy. Týmito účastníkmi štátna správa, územná samospráva, zamestnávatelia a zamestnanci. Koordinácia sa uskutočňuje na dvoch úrovniach a to na celoštátnej úrovni a na úrovni samosprávneho kraja.
Vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy je riešený prostredníctvom plánovania vzdelávacích potrieb trhu práce, spoluúčasťou pri tvorbe nového obsahu vzdelávania a pri inovácii existujúceho obsahu vzdelávania, spoluúčasťou na realizácii odborného vzdelávania a prípravy a podielom na hodnotení kvality odborného vzdelávania a prípravy v rámci ukončovania štúdia v stredných školách.
Hlavným cieľom súčasnej právnej úpravy bolo motivovať zamestnávateľov, aby vstúpili do procesu odborného vzdelávania a prípravy. Na dosiahnutie tohto účelu vytvorené dva motivačné predpoklady. Prvým je ten, aby príprava na povolanie prebiehala v súlade s požiadavkami a potrebami zamestnávateľov. Druhou, nie menej podstatnou motiváciou pre zamestnávateľa vstúpiť do odborného vzdelávania a prípravy, sú daňové stimuly.
Obe motivácie boli vytvorené, resp. posilnené zákonom o odbornom vzdelávaní a príprave a novelizačnými článkami Zákonníka práce a zákona o dani z príjmov. Z týchto zákonov vyplýva, že zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže poskytovať žiakovi finančné a hmotné zabezpečenie. Ak zamestnávateľ so žiakom strednej odbornej školy
uzatvorenú pracovnú zmluvu podľa § 53 Zákonníka práce, môže si výdavky vynaložené na výchovu a vzdelávanie takéhoto žiaka uplatniť ako daňový výdavok. Túto pracovnú zmluvu môže zamestnávateľ so žiakom uzatvoriť aj pred skončením štúdia najskôr v deň, keď dovŕši 15 rokov veku, pričom zamestnávateľ, pre ktorého sa žiak pripravuje na povolanie môže so žiakom uzatvoriť dohodu, v ktorej sa zaviaže, že po skončení štúdia zotrvá u zamestnávateľa po určitý čas, najviac však tri roky. Takáto dohoda sa môže uzatvoriť len pri uzatváraní pracovnej zmluvy.
Napriek tomu, že zákon o odbornom vzdelávaní a príprave vytvoril mechanizmy vytvárajúce predpoklady pre vstup zamestnávateľov do odborného vzdelávania a prípravy, zamestnávatelia stále nie dostatočne motivovaní pre vstup do tohto procesu. Jedným z dôvodov môže byť, že zamestnávatelia nepoznajú možnosti, ktoré im zákon poskytuje a nie dostatočne informovaní o bonusoch, ktoré pre nich vyplývajú z ich účasti na odbornom vzdelávaní a príprave.
Vo všeobecnosti môžeme povedať, že kvalita odborného vzdelávania a prípravy je kritizovaná hlavne zo strany zamestnávateľov. Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce a nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu.
Podľa zisťovaní Ústavu informácií a prognóz školstva sa za posledné dva roky znížil podiel žiakov stredných odborných škôl vykonávajúcich praktické vyučovanie priamo u zamestnávateľov z 5,75 % na 3,80 %. Pritom praktické vyučovanie vykonávané priamo u zamestnávateľov pomôže zvýšiť kvalitu praktickej prípravy žiakov najmä z dôvodu, že umožní poznať reálne prostredie výkonu povolania, rozvíjať u žiakov pracovné návyky, nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce po ukončení štúdia.
Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.
Súčasný duálny systém v Nemecku, Rakúsku a Švajčiarsku je prezentovaný ako základný garant úspešného fungovania ekonomiky a hospodárstva nielen v podmienkach týchto krajín, ale aj v celoeurópskom kontexte. Prenos týchto pozitívne pôsobiacich nástrojov je dôležitý pre rozvoj nášho hospodárstva, ktoré je prioritne naviazané na ekonomiku týchto krajín, či smerovaním exportu, alebo zastúpením ich firiem pôsobiacich v Slovenskej republike.
Z hľadiska lepšieho zosúladenia výučby s potrebami praxe možno využiť skúsenosti z obdobia, kedy väčšie podniky v Slovenskej republike mali svoje vlastné učilištia, financované z vlastných prostriedkov odpočítateľných z daňového základu.
Návrh zákona bol pripravený v spolupráci s členmi Pracovnej skupiny pre systémové zmeny v oblasti odborného vzdelávania a prípravy, ktorej členovia zástupcovia významných zamestnávateľských zväzov a združení, združenia samosprávnych krajov SK8, Ministerstva hospodárstva SR ako aj Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku.
Cieľom návrhu zákona je pripraviť novú komplexnú právnu úpravu celej problematiky odborného vzdelávania a prípravy v stredných odborných školách. Návrh zákona upravuje systém odborného vzdelávania a prípravy žiaka strednej odbornej školy, typy stredných odborných škôl, praktické vyučovania žiaka, systém duálneho vzdelávania, overenie spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania, úpravu vzájomných práv a povinností žiaka, strednej odbornej školy a zamestnávateľa pri praktickom vyučovaní, hmotné zabezpečenie žiaka a finančné zabezpečenie žiaka a koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce.
Súčasťou právnej úpravy nového zákona bude aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy, čo si vyžaduje vytvorenie systému duálneho vzdelávania a mechanizmu overenia spôsobilosti zamestnávateľa poskytovať praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania.
Keďže ide o systémové zmeny v celom procese odborného vzdelávania a prípravy nad rámec samotného zákona o odbornom vzdelávaní a príprave, súčasťou návrhu zákona i novelizačné články upravujúce školský zákon, zákon o štátnej správe v školstve a školskej samospráve, zákon o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení, Zákonník práce, zákon o dani z príjmov, päť zákonov o komorách a zákon o sociálnom poistení.
Predkladaný návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, medzinárodnými zmluvami a medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná a právom Európskej únie.
Návrh zákona zakladá zvýšené nároky na štátny rozpočet a nezakladá zvýšené nároky na rozpočty obcí a vyšších územných celkov. Predkladaný návrh zákona pozitívny sociálny vplyv v oblasti hospodárenia domácností a zamestnanosti, pozitívny vplyv, na podnikateľské prostredie a na informatizáciu spoločnosti a nepredpokladá negatívny dopad na životné prostredie. Všetky vplyvy sú zohľadnené v doložke vplyvov.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
Termín začatia a ukončenia PPK: -
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
– sociálnu exklúziu,
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Príloha: Vyhodnotenie vplyvov podľa Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2015
2016
2017
2018
Príjmy verejnej správy celkom
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 040
v tom: za MŠVVaŠ SR
0,00
0,00
0,00
0,00
v tom: za MF SR
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 040
z toho:
- vplyv na ŠR
-1 727 977
-5 928 999
-9 463 923
-14 731 584
- vplyv na územnú samosprávu
- 112 480
- 387 990
- 603 225
- 937 456
Výdavky verejnej správy celkom
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
v tom: za MŠVVaŠ SR
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
v tom: za MF SR
0.00
0.00
0.00
0.00
z toho:
0.00
0.00
0.00
0.00
- vplyv na ŠR
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
- vplyv na územnú samosprávu
0.00
0.00
0.00
0.00
Celková zamestnanosť
- z toho vplyv na ŠR
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0.00
0.00
0.00
0.00
v tom: za MŠVVaŠ SR
0.00
0.00
0.00
0.00
v tom: za MV SR
0.00
0.00
0.00
0.00
v tom: za MF SR
0.00
0.00
0.00
0.00
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Financovanie
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy (- príjmy, + výdavky)
1 769 155
5 571 296
7 670 498
11 126 221
z toho vplyv na ŠR
1 656 675
5 183 306
7 067 274
10 188 764
financovanie zabezpečené v rozpočte
0,00
0,00
0,00
0,00
ostatné zdroje financovania
0,00
0,00
0,00
0,00
Rozpočtovo nekrytý vplyv / úspora
1 769 155
5 571 296
7 670 498
11 126 221
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Návrh na zavedenie systému duálneho vzdelávania pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl rieši problematiku slabej uplatniteľnosti absolventov týchto odborov na trhu práce, a tým nedostatok kvalifikovaných pracovných síl pre potreby krytia výpadku pracovných síl v týchto odboroch z dôvodu odchodov do dôchodku a pre potreby zabezpečenia ďalšieho ekonomického rastu. Príprava žiakov na ich budúce povolanie podľa predpokladaných potrieb trhu práce zabezpečí účelnejšie a efektívnejšie vynaloženie prostriedkov štátu, pracovné sily zodpovedajúce potrebám trhu práce a zvýšenie konkurencieschopnosti krajiny.
Podľa zamestnávateľov odborné vzdelávanie a príprava nedostatočne reaguje na aktuálne potreby trhu práce, nedokáže pripraviť kvalifikovanú pracovnú silu v takej miere, aby bola schopná bezprostredne po ukončení štúdia vstúpiť do pracovného procesu, a tak nedokáže efektívne nahrádzať výpadok odborných pracovníkov odchádzajúcich do dôchodku. Dôsledky pretrvávajúcich problémov stredného odborného školstva sa v strednodobom horizonte premietajú do vývoja slovenskej ekonomiky a jej konkurencieschopnosti. Zahraničná prax so systémami duálneho vzdelávania a praktickej prípravy žiakov na povolanie ukazuje, že zapojením zamestnávateľov do praktickej výučby sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov učebných odborov na trhu práce, znižuje sa ich nezamestnanosť a doba trvania nezamestnanosti po absolvovaní štúdia. Absolventi duálneho štúdia tiež produktívnejší a lepšie pripravení na prax.
Cieľom zavedenia systému duálneho vzdelávania na Slovensku je zvýšiť flexibilitu školského systému vo vzťahu k potrebám trhu a umožniť zamestnávateľom aktívne sa podieľať na odbornej príprave žiakov s cieľom vychovať si odborne pripravených zamestnancov pre svoju spoločnosť, prípadne odvetvie. Cieľom byť tiež zvýšenie uplatniteľnosti absolventov stredných odborných škôl na trhu práce a zníženie nezamestnanosti mladých.
Návrh bude implementovať Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Štátny inštitút odborného vzdelávania, stavovské organizácie a profesijné organizácie.
Systém duálneho vzdelávania bude implementovaný plošne pre učebné odbory a študijné odbory s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborných škôl a po splnení podmienok, ktoré budú bližšie špecifikované, sa budú môcť do neho zapojiť všetci zamestnávatelia a stredné odborné školy.
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
x kombinovaný návrh
iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Hlavným determinantom vplyvov návrhu na rozpočet verejnej správy počty žiakov učebných odborov a študijných odborov s rozšíreným počtom hodín praktického vyučovania stredných odborný škôl, ktorí sa zapoja do systému duálneho vzdelávania na základe učebnej zmluvy a počet žiakov, ktorí sa budú vykonávať praktické vyučovanie na pracoviskách zamestnávateľov na základe dohody medzi školou a zamestnávateľom v tzv. zmiešanom systéme.
Počet žiakov v jednotlivých ročníkoch vplyv na príjmy a výdavky rozpočtu verejnej správy najmä vo forme finančného a hmotného zabezpečenia žiakov, ktoré bude vyplácané žiakom v súvislosti so zapojením sa do systému duálneho vzdelávania, motivačných štipendií vyplácaných z verejných zdrojov žiakom, ktorí sa budú pripravovať v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce, úspory výdavkov na časť mzdového normatívu za žiakov vykonávajúcich praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania a ďalej vo forme daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným do systému duálneho vzdelávania.
Spustenie systému duálneho vzdelávania sa predpokladá od 1. 9. 2015, kedy by sa malo do systému zapojiť odhadom 1 500 žiakov. Predpokladá sa, že počet žiakov v duálnom vzdelávaní bude postupne narastať a počet ostatných žiakov v zmiešanom systéme, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov bude postupne mierne klesať.
Tabuľka č. 3
Odhadované objemy
Objem aktivít
2015
2016
2017
2018
Počet žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní
1500
4 270
8 429
13 997
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 1. ročník
1500
2 867
4 379
6 135
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 2. ročník
0
1 403
2 677
4 092
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 3. ročník
0
0
1 373
2 623
Počet žiakov zapojených do duálneho systému - 4. ročník
0
0
0
1 147
Počet žiakov študujúcich v zmiešanom systéme
4 912
4 156
3 495
2 872
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Dopady na príjmovej strane:
Vplyv na daňové príjmy:
Z hľadiska negatívnych vplyvov na daňové príjmy verejného rozpočtu sa predpokladajú štyri vplyvy:
1.Zníženie základu dane zamestnávateľa s cieľom motivovať zamestnávateľov zapojiť sa do duálneho systému vzdelávania sa navrhuje aby sa základ dane zamestnávateľa, ktorý poskytuje žiakovi praktické vyučovanie v systéme duálneho vzdelávania znížil o paušálnu sumu. Výška paušálnej daňovej úľavy je navrhnutá na úrovni 1600 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa 200 400 hodín ročne a 3200 Eur ročne na žiaka, ktorý sa vzdeláva u zamestnávateľa nad 400 hodín ročne. Navrhovanou daňovou úľavou sa zamestnávateľom poskytujúcim praktické vyučovanie v duálnom systéme vzdelávania čiastočne vykompenzuje strata, ktorá im vznikne z rozdielu súčtu povinne poskytnutého finančného a hmotného zabezpečenia a minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania, ktorá predstavuje sumu nákladov na mzdy a platy pedagogických zamestnancov, pod vedením ktorých vykonávajú žiaci praktické vyučovanie a úspory na dani, ktorá im vznikne uplatnením týchto nákladov ako daňového výdavku.
2.Uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku daňový výdavok si budú môcť uplatniť zamestnávatelia poskytujúci finančné a hmotné zabezpečenie žiakom v duálnom systéme vzdelávania aj ostatným žiakom. Náklady na finančné zabezpečenie budú obsahovať odmenu za produktívnu prácu žiaka a podnikové štipendium, náklady na hmotné zabezpečenie zahŕňajú náklady žiaka na stravovanie, ubytovanie, cestovné, osobné ochranné pracovné prostriedky žiaka a posúdenie zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka.
Zamestnávateľom poskytujúcim praktické vzdelávanie žiakom v duálnom systéme vzdelávania vznikne povinnosť poskytnúť žiakom hmotné zabezpečenie, pracovné štipendium a odmenu za produktívnu prácu ak ju žiak bude vykonávať.
Poskytnutie finančného a hmotného zabezpečenia pre žiakov v zmiešanom systéme nebude pre zamestnávateľa, okrem odmeny za produktívnu prácu a hmotného zabezpečenia osobných ochranných pracovných prostriedkov a posúdenia zdravotnej, zmyslovej a psychologickej spôsobilosti žiaka, povinné.
3.Uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku Zamestnávateľ v systéme duálneho vzdelávania si bude môcť uplatniť ako daňový výdavok minimálne náklady, ktoré bude musieť vynaložiť na mzdy a platy majstrov odbornej výchovy, pod vedením ktorých žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v príslušných kategóriách stredných odborných škôl.
Základom pre výpočet predpokladanej hodnoty daňového výdavku, ktorý si uplatnia
zamestnávatelia, je súčin hodnoty usporeného normatívu na jedného žiaka a predpokladaného počtu žiakov v duálnom systéme.
4.Oslobodenie odmeny za produktívnu prácu od zdravotných odvodov. V nadväznosti na vylúčenie odmeny za produktívnu prácu z predmetu dane fyzických osôb, nebude sa na tento príjem vzťahovať ani povinnosť odvodu na zdravotné poistenie.
Pri výpočte sa vychádza z maximálnej výšky odmeny za produktívnu prácu, ktorú by žiak mohol dosiahnuť za jeden mesiac. Odmenu za produktívnu prácu poskytuje zamestnávateľ žiakovi vo výške 50 100 % hodinovej minimálnej mzdy v závislosti od kvality práce a správania žiaka.
Vyššie spomínané negatívne vplyvy na príjmy verejného rozpočtu v tabuľke č. 4 uvedené pod položkou Daňové príjmy (100).
Nakoľko časť žiakov zúčastnených na duálnom vzdelávaní absolvuje duálne vzdelávanie u zamestnávateľov, ktorí fyzickými osobami. Zníženie základu dane zamestnávateľa, uplatnenie nákladov poskytnutých z prostriedkov zamestnávateľov na finančné a hmotné zabezpečenie žiakov ako daňového výdavku a uplatnenie minimálnej výšky nákladov na financovanie praktického vyučovania ako daňového výdavku zamestnávateľmi, ktorí fyzickými osobami bude mať vplyv na zníženie podielových daní.
Predpokladá sa, že zníženie základu dane fyzickými osobami, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie bude predstavovať 10% zo zníženia základu dane všetkých zamestnávateľov, u ktorých budú žiaci absolvovať duálne vzdelávanie.
Odhadované skrátenie podielových daní pre obce a VÚC sa postupne s predpokladaným nárastom počtu žiakov v duálnom vzdelávaní u fyzických osôb zvýši zo 112 480 Eur v roku 2015 na 937 457 Eur v roku 2018.
Vzhľadom na počet správnych jednotiek územnej samosprávy toto zníženie rozpočty obcí ani samosprávnych krajov takmer neovplyvní.
Dopady na výdavkovej strane:
Vplyv na bežné výdavky:
Z hľadiska pozitívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladá jeden vplyv:
1.Úspora výdavkov na vzdelávanie V systéme duálneho vzdelávania náklady na praktické vyučovanie žiakov znáša v plnom rozsahu zamestnávateľ, a to minimálne vo výške určenej normatívom. O tieto náklady, ktoré znáša zamestnávateľ, bude krátený normatív prideľovaný strednej odbornej škole, za každého žiaka zapojeného do duálneho vzdelávania, čím vznikne úspora výdavkov MŠVVaŠ SR na normatívne prideľované prostriedky na výchovu a vzdelávania. Výpočet úspory vychádza z priemerného mzdového normatívu na žiaka strednej odbornej školy upraveného koeficientom úspory výdavkov štátu na vzdelávanie. Koeficient úspory je vypočítaný ako podiel celkových
osobných nákladov na majstrov odbornej výchovy na celkových osobných nákladoch na pedagogických zamestnancov za rok.
Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č. 5 pod položkou Transfery v rámci verejnej správy (641).
Z hľadiska negatívnych vplyvov na bežné výdavky verejného rozpočtu sa predpokladajú dva vplyvy:
1.Dotácia na výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií. Ide o nastavenie prechodného obdobia na rozbehnutie návrhom zákona nastaveného mechanizmu. Uvažuje sa o podpore dvoch zamestnancov (800 Eur/osobomesiac) na každú stavovskú a profesijnú organizáciu (7) formou dotácie.
2.Náklady na motivačné štipendiá vzniknú v súvislosti so zrušením motivačných štipendií poskytovaných z prostriedkov zamestnávateľov. Návrh predpokladá poskytovanie motivačných štipendií z prostriedkov štátu všetkým žiakom v období školského vyučovania (10 mesiacov), ktorí študujú v odboroch vzdelávania, ktoré zaradené do Zoznamu odborov vzdelávania a nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce. Výška štipendia sa vypočítava percentuálnym podielom zo sumy životného minima podľa dosiahnutého prospechu žiaka. Odhad vychádza zo súčasného počtu žiakov pripravujúcich sa v odboroch vzdelávania s nedostatočným počtom absolventov pre potreby trhu práce a z percentuálneho rozdelenia žiakov do príslušných skupín podľa úrovne prospechu podľa výkazu Škol (MŠVVŠ SR) 2 01 Prospech a dochádzka žiakov stredných škôl v školskom roku 2012/2013.
Tento vplyv na bežné výdavky verejného rozpočtu je uvedený v tabuľke č. 5 pod položkou Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642).
Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2015
2016
2017
2018
poznámka
Daňové príjmy (100)1
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 041
Položka zahŕňa zníženie daňových príjmov vyplývajúcich z daňových úľav poskytovaných zamestnávateľom zapojeným v duálnom systéme vrátane vplyvu na zdravotné odvody.
Poistné (150)
0.00
0.00
0.00
0.00
Nedaňové príjmy (200)1
0.00
0.00
0.00
0.00
Granty a transfery (300)1
0.00
0.00
0.00
0.00
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
0.00
0.00
0.00
0.00
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
0.00
0.00
0.00
0.00
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
-1 840 457
-6 316 989
-10 067 147
-15 669 041
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2015
2016
2017
2018
poznámka
Bežné výdavky (600)
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Tovary a služby (630)
Cestovné náhrady (631)
Nájomné za nájom (636)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Bežné transfery (640)2
v tom: Transfery jednotlivcom a neziskovým právnickým osobám (642 )
257 207.00
682 225.00
852 064.00
1 291 605.00
Položka zahŕňa motivačné štipendiá poskytované žiakov žiakom a dotácie na
výkon kompetencií stavovských a profesijných organizácií
v tom: Transfery v rámci verejnej správy (641)
- 328 509.00
-1 427 918,00
-3 248 733,00
-5 834 425,00
Položka zahŕňa úsporu výdavkov na vzdelávanie vyplývajúcu zo zníženého normatívu na žiaka zapojeného do duálneho systému.
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
0.00
0.00
0.00
0.00
Kapitálové výdavky (700)
0.00
0.00
0.00
0.00
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
0.00
0.00
0.00
0.00
Kapitálové transfery (720)2
0.00
0.00
0.00
0.00
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0.00
0.00
0.00
0.00
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
z toho výdavky na ŠR
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
Bežné výdavky (600)
-71 302
-745 693
-2 396 649
-4 542 820
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
0.00
0.00
0.00
0.00
Kapitálové výdavky (700)
0.00
0.00
0.00
0.00
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
0.00
0.00
0.00
0.00
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2015
2016
2017
2018
poznámka
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
Priemerný mzdový výdavok je tvorený podielom mzdových výdavkov na jedného zamestnanca na jeden kalendárny mesiac bežného roka
Poistné tvorí podiel mzdových výdavkov, pričom za organizácie v pôsobnosti kapitol štátneho rozpočtu, s výnimkou prenesených kompetencií výkonu štátnej správy, pre zamestnancov štátnej služby a zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme predstavuje 34,95 %, pre policajtov, profesionálnych vojakov, colníkov, hasičov vrátane horskej záchrannej služby predstavuje 33,2 %. Pre ostatné subjekty verejnej správy vrátane prenesených kompetencií výkonu štátnej správy poistné tvorí podiel zodpovedajúci 35,2 %.
Kategórie 610 a 620 sú z tejto prílohy automaticky prenášané do príslušných kategórií prílohy „výdavky“
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Vo všeobecnosti všetky subjekty, ktoré využívajú absolventov stredných odborných škôl, ale primárne by sa malo jednať o subjekty, ktoré sa rozhodnú zapojiť do systému duálneho školstva.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
Charakter nákladov:
Náklady na materiálno technické a priestorové zabezpečenie praktického vyučovania (obstaranie dlhodobého majetku, materiálové náklady a pod.).
Náklady na personálne zabezpečenie praktického vyučovania (mzdy a platy inštruktorov a majstrov odbornej výchovy).
Náklady na finančné a hmotné zabezpečenie žiaka.
Administratívne náklady (náklady súvisiace so správou systému duálneho vzdelávania v rámci podnikateľského subjektu)
Charakter prínosov:
Zníženie nákladov súvisiacich s vyhľadávaním pracovných síl, skrátenie procesu adaptácie absolventov po nástupe do zamestnania, zníženie nákladov na rekvalifikácie
Paušálna daňová úľava za každého žiaka vykonávajúceho praktické vyučovanie aspoň 200 hodín ročne
Daňový odpočet vynaložených nákladov na praktické vzdelávanie
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Zamestnávateľom vzniknú jednorazové náklady v súvislosti so zavedením procesu overovania spôsobilosti zamestnávateľa na poskytovanie praktického vyučovania, ktorého výšku určí príslušná stavovská a profesijná organizácia, ktorá bude spôsobilosť overovať.
Zároveň sa zrušením povinného zaraďovania pracoviska praktického vyučovania do siete škôl a školských zariadení v procese správneho konania a jeho nahradením zjednodušeným procesom registrácie pracovísk praktického vyučovania výrazne zníži administratívna náročnosť aj náklady spojené s procesom
zaradenia do siete škôl a školských zariadení.
Súčasne sa zníži administratívna náročnosť v súvislosti s oslobodením odmien za produktívnu prácu z predmetu dane a následne od odvodov do zdravotných poisťovní.
V tomto momente nie je možné kvantifikovať. Výška administratívnych nákladov závisí od typu podniku, od množstva žiakov zapojených do duálneho vzdelávania a od možností využiť existujúce administratívne kapacity podniku na zabezpečenie administrácie systému duálneho vzdelávania v rámci podniku.
3.4. Aké dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Žiadny vplyv
3.5. Aké predpokladané spoločensko-ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Celospoločenská angažovanosť zamestnávateľov na vzdelávaní, zníženie nákladov zamestnávateľov na získanie pracovnej sily, lepšia uplatniteľnosť absolventov stredných odborných škôl na trhu práce, zabezpečenie dostatočného počtu kvalifikovaných pracovných síl pre potreby trhu práce a rast ekonomiky, zníženie odchodov mladých do zahraničia, rast produktivity práce, získanie nových (udržanie existujúcich) priamych zahraničných investícií, rastúca konkurencieschopnosť ekonomiky.
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Za najvýznamnejší prínos systému z pohľadu hospodárenia domácností sa považuje finančné a hmotné zabezpečenie žiakov vo forme odmeňovania žiaka zamestnávateľom a štátom vo forme finančných odmien a štipendií v závislosti na dosiahnutom prospechu a kvalite práce a úhrad nákladov na žiakov na stravovanie, ubytovanie
a cestovné.
V oblasti finančného zabezpečenia žiakov:
-rovnako ako v súčasnej právnej úprave je zamestnávateľ povinný poskytnúť odmenu za produktívnu prácu každému žiakovi, ktorý túto prácu pre neho vykonáva v rámci praktického vyučovania.
-zvyšuje sa maximálna výška štipendia, ktoré môže poskytnúť zamestnávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium do štvornásobku životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa predtým motivačné štipendium v max. výške 65 % sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),
-zavádza sa poskytovanie motivačného štipendia z prostriedkov štátneho rozpočtu pre každého žiaka, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktoré zaradené do Zoznamu študijných odborov a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce.
V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:
-sa zachovávajú možnosť, podmienky aj maximálna výška úhrady výdavkov žiakov spojených s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie, ubytovanie a cestovné pre žiakov, ktorí vykonávajú praktické vyučovanie na pracovisku zamestnávateľa
-zamestnávateľovi, u ktorého žiaci vykonávajú praktické vyučovanie v rámci duálneho systému
vzdelávania sa po novom ustanovuje povinnosť týmto žiakom uhradiť výdavky spojené s odborným vzdelávaním a prípravou na stravovanie.
Poskytnuté finančné a hmotné zabezpečenie žiakov pozitívne ovplyvní disponibilný príjem domácností všetkých žiakov, ktorí budú vykonávať praktické vyučovanie u zamestnávateľov, avšak v najväčšej miere sa to prejaví u žiakov, ktorí budú zapojení do systému duálneho vzdelávania.
Kvantifikujte:
-Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
-Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
-Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
V oblasti finančného zabezpečenia žiakov:
-z dôvodu zvýšenia minimálnej hodinovej mzdy od 1. 1. 2015 na 2,184- Eur sa oproti súčasnému stavu zvýši maximálna mesačná výška odmeny za produktívnu prácu každého žiaka, ktorý ju vykonáva na pracovisku zamestnávateľa o 10,043- Eur zo 127,449- Eur na 137,592- Eur,
-maximálna výška štipendia, ktoré bude môcť poskytnúť zamestnávateľ žiakovi, ktorý u neho vykonáva praktické vyučovanie (tzv. podnikové štipendium) sa zvýši o 271,26- Eur, z pôvodných 90,42- Eur (pôvodne motivačné štipendium v max. výške 65% sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa) na 361,68- Eur (štvornásobok životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa).
-každému žiakovi, ktorý sa pripravuje v študijnom odbore alebo v učebnom odbore, ktoré zaradené do Zoznamu študijných odborov
a učebných odborov s nedostatočným počtom absolventov na trhu práce bude poskytnuté mesačne v období školského vyučovania motivačné štipendium podľa úrovne priemerného prospechu nasledovne:
Ø od 1 do 1,8 – 58,77- Eur
Ø od 1,8 do 2,4 – 40,69- Eur
Ø od 2,4 do 3,0 – 22,61- Eur
V oblasti hmotného zabezpečenia žiakov:
-výdavky žiakov na stravovanie za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom počte 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 41,58- Eur,
-výdavky žiakov na ubytovanie je možné uhradiť mesačne v období školského vyučovania do výšky 40,69- Eur (45% sumy životného minima na nezaopatrené alebo zaopatrené neplnoleté dieťa),
-výdavky žiakov na cestovné za jeden vyučovací deň je možné uhradiť vo výške 4,20-Eur (100% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín), čo je pri priemernom počte 18 vyučovacích dní za mesiac v období školského vyučovania max. 75,60- Eur,
-dochádza len k minimálnemu zvýšeniu možných úhrad z dôvodu zvýšenia úhrady stravného pri pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín zo 4,00- Eur na 4,20- Eur,
-v prípade žiaka pripravujúceho sa v duálnom systéme, je mu zamestnávateľ povinný uhradiť náklady na stravovanie vo výške 2,31- Eur (55% stravného na pracovnej ceste v trvaní 5-12 hodín).
Počet domácností ovplyvnených návrhom sa bude v čase vyvíjať v závislosti na počte žiakov zapojených do systému duálneho vzdelávania. Podľa predbežných predpokladov sa očakáva, že v prvom roku zavedenia systému duálneho vzdelávania sa zapojí približne 1500 žiakov stredných odborných škôl a ich počet bude postupne narastať.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Navrhovaný systém duálneho školstva sa týka najmä prístupu k zamestnanosti a to cez jednoduchšie uplatnenie na trhu práce a prístupu k vzdelaniu vďaka kvalitnejšej výučbe odrážajúcej aktuálne potreby trhu práce. Na základe skúseností a výsledkov zo zahraničnej praxe sa predpokladá, že žiak zapojený v systéme duálneho vzdelávania sa po štúdiu rýchlejšie uplatní na trhu práce a dosiahne v priemere vyšší nástupný plat.
Pozitívny vplyv na skrátenie a zjednodušenie nadobudnutia novej alebo rozšírenia pôvodnej kvalifikácie, a tým aj prístupu k zamestnanosti bude mať v súvislosti s čl. XIII (Návrh novely zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov navrhované, tzv. „skrátené štúdium“ v učebných odboroch. Skrátené štúdium umožní absolventom učebných odborov, ktorí získali stredné odborné vzdelanie a absolventom študijných odborov stredných odborných škôl rozšíriť alebo prehĺbiť si svoju kvalifikáciu bez potreby opätovného štúdia všeobecnovzdelávacích predmetov.
Rovnaký účinok bude mať aj ustanovenie, ktorým sa umožní žiakom konzervatórií, ktorí pred prijatím na štúdium konzervatória získali úplné stredné všeobecné vzdelanie alebo úplné stredné odborné vzdelanie, absolvovať štúdium bez absolvovania všeobecnovzdelávacích predmetov a bez opakovaného vykonania maturitnej skúšky zo slovenského jazyka a literatúry a cudzieho jazyka.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť
Žiadny vplyv
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie?
Zavedením predloženého systému duálneho vzdelávania sa predpokladá zlepšenie aktuálnej alarmujúcej situácie na trhu práce, kedy ročne odíde do dôchodku viac ako 33 000 kvalifikovaných pracovníkov, avšak títo nie v dostatočnej miere nahrádzaní absolventmi stredných odborných škôl,
Navrhovaný systém by mal znížiť štrukturálnu nezamestnanosť, obzvlášť u mladých ľudí a to v celoštátnom rozsahu. V prípade schválenia predkladaného návrhu zákona nepredpokladáme hromadné prepúšťanie, nakoľko systém rieši náhradu výpadku kvalifikovaných pozícií, lepšie
prispôsobenie štruktúry absolventov potrebám trhu práce, a rýchlejšie uplatnenie absolventov na trhu práce a v odboroch vzdelávania, ktoré trh práce požaduje.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
Žiadny vplyv
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Žiadny vplyv
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Zavedením systému duálneho vzdelávania sa vo všeobecnosti predpokladá nárast kvality stredoškolského vzdelávania, čo implikuje aj zvýšenie počítačovej gramotnosti. Tento vplyv je však nepriamy.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Nepriamo vplýva aj na rozvoj elektronického vzdelávania a to cez vyššie zmienený nárast kvality stredoškolského vzdelávania.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Žiadny vplyv
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
Návrh môže mať nepriamy pozitívny vplyv na prístup k službám informačnej spoločnosti. Žiaci zapojení do systému duálneho vzdelávania u zamestnávateľov, poskytujúcich kvalitnejší prístup k informačným technológiám, majú možnosť získať takouto formou lepší prístup k technológiám v porovnaní s prístupom, ktorý zabezpečuje bežná výučba na školách.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa
Žiadny vplyv
nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Žiadny vplyv
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Žiadny vplyv
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Žiadny vplyv
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
Žiadny vplyv
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Žiadny vplyv
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Žiadny vplyv
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Žiadny vplyv
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Žiadny vplyv
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona o odbornom vzdelávaní a príprave a o zmene a doplnení niektorých zákonov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)nie je upravená v práve Európskej únie
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na vnútroštátny charakter navrhovaného právneho predpisu je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4., 5. a 6. doložky zlučiteľnosti.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K § 1
Regionálne školstvo z hľadiska potrieb praxe za úlohu pripraviť absolventov, ktorí majú vedomosti a zručnosti potrebné na čo najplynulejší prechod do praxe na pracovné miesta nevyžadujúce si vysokoškolské vzdelanie. Hlavnú ťarchu pri plnení tejto úlohy nesie stredné odborné školstvo uskutočňujúce odborné vzdelávanie a prípravu.
Poznať reálne prostredie výkonu povolania a rozvíjať pracovné návyky nevyhnutné na úspešné zaradenie sa na trh práce bezprostredne po ukončení štúdia základným predpokladom pre absolventa strednej odbornej školy zapojiť sa do pracovného procesu bez potreby ďalšieho preškoľovania.
Uvedené ustanovenie vymedzuje predmet úpravy návrhu zákona a jeho obsahovú štruktúru. Cieľom predloženého návrhu zákona je komplexne upraviť problematiku odborného vzdelávania a prípravy so zameraním na jeho praktickú časť a s tým súvisiace náležitosti, ako aj typy stredných odborných škôl.
Návrh zákona obsahuje aj zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy v Slovenskej republike v súlade s požiadavkami potrieb trhu práce a na ten účel nastavuje systémové mechanizmy.
Z dôvodu systematiky a komplexnosti predloženej právnej úpravy sa celá časť týkajúca sa praktického vyučovania žiaka strednej odbornej školy a súvisiace náležitosti vynímajú zo zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „školský zákon“) a v novom prepracovanom znení sa premietajú do predloženého návrhu zákona.
K § 2
Odsek 1 obsahuje definičné vymedzenie všetkých základných pojmov súvisiacich s odborným vzdelávaním a prípravou, ktorých význam a obsah je nevyhnutný pre naplnenie a aplikáciu všetkých ostatných ustanovení zákona a proces praktického vyučovania žiaka.
Návrh zákona ustanovuje odborné vzdelávanie a prípravu ako proces vzdelávania, v ktorom sa získavajú vedomosti, zručnosti a schopnosti potrebné pre uplatnenie absolventa na trhu práce. Základným prvkom odborného vzdelávania a prípravy ako výchovno-vzdelávacieho procesu je sústava odborov vzdelávania, ktorá sa člení na skupiny študijných odborov a skupiny učebných odborov, pričom skupina študijných odborov alebo skupina učebných odborov zahŕňa také študijné odbory alebo učebné odbory, ktoré pripravujú žiakov na výkon príbuzných povolaní a odborných činností v nadväznosti na ich triedenie podľa ekonomických činností.
S cieľom zabezpečenia kvalitnej prípravy žiakov stredných odborných škôl sa vytvárajú normatívy materiálno-technického a priestorového zabezpečenia pre jednotlivé študijné odbory a učebné odbory. Normatívy vychádzajú zo štátneho vzdelávacieho programu pre odborné vzdelávanie a prípravu pre príslušnú skupinu odborov vzdelania, z časti „Materiálno-technické a priestorové zabezpečenie výučby", špecifikujú ucelený, vzájomne sa podmieňujúci komplex požiadaviek s cieľom vytvoriť optimálne vzdelávacie prostredie. Normatív určuje základné učebné priestory pre teoretické a praktické vyučovanie v danom odbore a ich základné materiálne, technické a prístrojové vybavenie. Okrem základných priestorov a základného
vybavenia súčasťou normatívu aj odporúčané učebné priestory a odporúčané materiálne a prístrojové vybavenie. Účelom takého vybavenia, ktoré je nad rámec základného vybavenia, je zabezpečenie vyššej kvality vyučovacieho procesu v nadväznosti na požiadavky trhu práce.
Návrh zákona novým spôsobom vymedzuje prívlastok, ktorý je veľmi dôležitým prvkom pre určenie typu strednej odbornej školy. Prívlastok vyjadrí previazanosť skupiny študijných odborov alebo skupiny učebných odborov s príslušnou strednou odbornou školou.
Praktické vyučovanie je neoddeliteľnou zložkou odborného vzdelávania a prípravy poskytujúcou žiakom všetky nevyhnutné návyky pre výkon povolania, skupiny povolaní alebo odborných činností.
Významnou zmenou oproti súčasnému stavu odborného vzdelávania a prípravy je, že návrh zákona vytvára legislatívne predpoklady pre zavedenie prvkov duálneho vzdelávania do systému odborného vzdelávania a prípravy. Systém duálneho vzdelávania je založený na štyroch základných predpokladoch, a to na zmluvnom vzťahu medzi zamestnávateľom a strednou odbornou školou, zmluvnom vzťahu medzi zamestnávateľom a žiakom, výkone praktického vyučovania žiaka priamo u zamestnávateľa na pracovisku praktického vyučovania a financovaním všetkých nákladov súvisiacich s praktickým vyučovaním zo zdrojov zamestnávateľa.
Aj podľa súčasného stavu bolo možné vykonávať praktické vyučovanie žiaka na pracovisku zamestnávateľa v súlade s § 43 školského zákona, a to na základe dohody medzi riaditeľom strednej odbornej školy a inou právnickou osobou alebo fyzickou osobou. Predložený návrh zákona ponecháva súčasný stav, ktorý zefektívňuje, spresňuje a prispôsobuje novým podmienkam. Na ten účel sa definuje zmluva o poskytovaní praktického vyučovania, na základe ktorej bude možné aj naďalej vykonávať praktické vyučovanie žiaka na pracovisku zamestnávateľa.
V nadväznosti na odlíšenie jednotlivých systémov praktického vyučovania a miesta ich výkonu je potrebné špecifikovať miesto výkonu praktického vyučovania, ktoré sa uskutočňuje priamo v priestoroch strednej odbornej školy. Ak prebieha tzv. „školský systém“ praktického vyučovania, v praxi je zaužívané označenie týchto učebných priestorov ako dielňa. Predložený návrh zákona legalizuje tento zaužívaný stav, avšak zohľadňuje aj priestory na výkon praktického vyučovania v takých študijných odboroch a učebných odboroch, ako je napríklad „kuchár“, „čašník“, „hostinský, hostinská“ a pod., kde označenie dielňa nie je náležité. Definuje sa síce pojem dielňa, avšak na ten účel sa pod dielňou rozumie aj iná odborná učebňa určená na výkon praktického vyučovania podľa charakteru príslušného študijného odboru alebo učebného odboru (napr. kuchyňa, jedáleň a pod.).
Neoddeliteľnou súčasťou procesu odborného vzdelávania a prípravy je jeho koordinácia pre trh práce. Koordináciu odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce návrh zákona vymedzuje ako plnenie úloh všetkých subjektov