Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslankyňa za stranu Sloboda a Solidarita Jana Kiššová. Cieľom predloženého návrhu je zjednodušiť postup podávania návrhu na vyhlásenie konkurzu a zabrániť zneužívaniu inštitútu reštrukturalizácie. Predložený návrh obsahuje tri okruhy zmien:

1. Podať návrh na vyhlásenie konkurzu bude môcť aj len jeden veriteľ s nesplatenou pohľadávkou (teda nie najmenej dvaja, ako je tomu v súčasnosti).

2. Ak je voči spoločnosti začaté reštrukturalizačné konanie, môže v druhá zmluvná strana bez akýchkoľvek sankcií a postihov okamžite skončiť zmluvný vzťah vypovedaním zmluvy alebo odstúpením od nej alebo pozastaviť práce bez skončenia zmluvného vzťahu.

3. Verejného obstarávania sa nemôže zúčastniť ten, voči komu prebieha reštrukturalizačné konanie.

Pri tvorbe zákona o konkurze a reštrukturalizácii bol koncept reštrukturalizácie postavený ako alternatíva konkurzu, ktorá umožní zachovanie obchodnej spoločnosti a pracovných miest. Vychádzalo sa z predpokladu, že miera uspokojenia záväzkov dlžníka je pri zachovaní fungovania prevádzky podniku v určitých prípadoch vyššia ako v prípade konkurzu. Počas viac ako deviatich rokov účinnosti súčasného zákona sa však reštrukturalizácia stala nástrojom, ako nečestne a pritom úplne legálne podnikať na úkor desiatok veriteľov - subdodávateľov, ktorí sú na zákazkách od veľkých zadávateľov existenčne závislí. Ide najmä o sektor stavebníctva, v ktorom sú neplatičmi faktúr predovšetkým veľké etablované spoločnosti, ktoré vykonávajú práce financované z verejných zdrojov, pričom reštrukturalizáciu využívajú ako štandardný nástroj na zbavenie sa dlhov a ochranu pred veriteľmi. Tieto praktiky vytvárajú nerovné podmienky na trhu, deštruujú hospodársku súťaž a pôsobia likvidačne na celé segmenty podnikateľského sektora. Reštrukturalizácia nepochybne má svoje miesto v našom právnom poriadku, avšak jej právna úprava si vyžaduje viaceré legislatívne zmeny zakladajúce vyššiu mieru ochrany veriteľov.

Predložený návrh je prvým zo série návrhov strany Sloboda a Solidarita, ktoré budú predkladané na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky v priebehu roka 2015 a ktorých spoločným menovateľom je ochrana prevažne drobných subdodávateľov pred tými podnikateľmi, ktorí využívajú nedokonalosť legislatívy na vyhýbanie sa plateniu faktúr.

Predložený návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, zákonmi, ako aj s medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Návrh zákona nebude mať negatívny vplyv na verejné financie, životné prostredie a na informatizáciu spoločnosti ani sociálny vplyv. Návrh bude mať pozitívny vplyv na podnikateľské prostredie, keďže výrazne obmedzí možnosť zneužívania inštitútu reštrukturalizácie na zjednodušené zbavovanie sa dlhov.

B. Osobitná časť

K čl. I

K bodu 1

V súčasnosti je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnenie predpokladať platobnú neschopnosť svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť dlžníka možno odôvodnene predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením aspoň dvoch peňažných záväzkov viac ako jednému veriteľovi a bol jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie. Súčasná konštrukcia, že musí ísť o dlh voči viac ako jednému veriteľovi (teda najmenej dvom) sťažuje situáciu veriteľom a naopak uľahčuje situáciu dlžníkom. Podľa navrhovanej úpravy bude na vyhlásenie konkurzu postačovať, ak bude dlžník v omeškaní aspoň jedného peňažného záväzku voči najmenej jednému veriteľovi a bude týmto veriteľom písomne vyzvaný na zaplatenie. Veriteľovi tak odpadne povinnosť hľadať na účely podania návrhu na konkurz ďalšieho veriteľa, voči ktorému je dlžník v omeškaní.

K bodu 2

Podľa súčasnej úpravy § 114 ods. 1 písm. d) nemôže druhá zmluvná strana (veriteľ) vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť pre omeškanie s plnením, na ktoré druhej zmluvnej strane vznikol nárok pred začatím reštrukturalizačného konania, pričom zároveň zákon stanovuje, že vypovedanie zmluvy alebo odstúpenie od nej je z tohto dôvodu neúčinné. Podľa písmena e) toho istého ustanovenia zmluvné dojednanie umožňujúce druhej zmluvnej strane vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť z dôvodu reštrukturalizačného konania, sú neúčinné. Obe uvedené ustanovenia (písmeno d) a písmeno e)) stavajú druhú zmluvnú stranu do pozície rukojemníka dlžníka, keďže musí plniť podľa pôvodnej zmluvy, napriek tomu, že vie, že vzhľadom na prebiehajúcu reštrukturalizáciu sa k svojim peniazom v pôvodne dohodnutom rozsahu nedostane.

Navrhovanou zmenou ustanovení sa dáva veriteľovi možnosť v sedemdňovej výpovednej lehote vypovedať zmluvu uzatvorenú s dlžníkom alebo od nej odstúpiť (navrhované znenie písmena d)) alebo je veriteľ oprávnený pozastaviť plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu podľa písmena d) a to až do skončenia reštrukturalizácie (navrhované znenie písmena e)). Možnosť vypovedania zmluvy alebo pozastavenia jej plnenia bez vypovedania alebo odstúpenia sa navrhovaným ustanovením zakladá bez povinnosti akéhokoľvek plnenia veriteľa voči dlžníkovi, čím sú pokryté napr. zmluvná pokuta, náhrada ušlého zisku a podobne.

K bodu 3

V súvislosti s navrhovanými zmenami v § 114 ods. 1 písm. d) a e), podľa ktorých môže druhá zmluvná strana (veriteľ) zmluvu s dlžníkom vypovedať alebo od nej odstúpiť, resp. pozastaviť plnenie bez vypovedania alebo odstúpenia, sa navrhuje doplnenie § 114 o nové odseky 4 a 5.

V novom odseku 4 sa zakotvuje, že neplatné sú tie ustanovenia zmluvy medzi veriteľom a dlžníkom, ktoré zakladajú povinnosť akéhokoľvek plnenia voči dlžníkovi, ak veriteľ zmluvu vypovie podľa ods. 1 písm. d) alebo povinnosť zaplatiť odstupné voči dlžníkovi, ak veriteľ od zmluvy odstúpi podľa ods. 1 písm. d), alebo ktorá zakladá povinnosť akéhokoľvek plnenia voči dlžníkovi, ktorý podľa ods. 1 písmena e) pozastaví plnenie zmluvy bez skončenia zmluvného vzťahu. V záujme vyváženia tohto ustanovenia v prospech dlžníka

sa však v odseku 5 stanovuje, že zmluvná strana, ktorá podľa ods. 1 písm. d) vypovedala zmluvu alebo od nej odstúpila, alebo ktorá podľa ods. 1 písm. e) pozastavila práce bez skončenia platnosti zmluvy, je povinná bezodkladne vykonať všetky potrebné opatrenia na zabránenie vzniku škody na zdraví a životoch. Predkladatelia týmto ochrane života a zdravia prikladajú absolútnu prioritu; veriteľ, ktorý navrhnutou úpravou získal dodatočné oprávnenia v porovnaní s predchádzajúcou úpravou, sa nebude môcť zbaviť zodpovednosti za životy a zdravie ľudí ani keď pozastaví práce na akejkoľvek činnosti či už s ukončením zmluvy alebo bez nej.

K bodu 4

V záujme právnej istoty účastníkov zmluvných vzťahov sa navrhuje prechodné ustanovenie, podľa ktorého sa § 114 ods. 4 nebude vzťahovať na zmluvy uzatvorené pred účinnosťou predkladanej novely zákona, t. zn. pred 1. májom 2015.

K čl. II

Navrhnutou legislatívnou zmenou sa novelizuje zákon o verejnom obstarávaní, konkrétne osobné postavenie a to takým spôsobom, že verejného obstarávania sa nebude môcť zúčastniť ten, voči komu prebieha reštrukturalizačné konanie.

K čl. III

V článku III sa navrhuje účinnosť predkladanej novely na 1. mája 2015.