1
DÔVODOVÁ SPRÁVA
A.Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič.
Hlavným cieľmi návrhu zákona sú
odstrániť nedostatky súčasnej právnej úpravy zákona č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o tepelnej energetike“), posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu,
umožniť, aby si oprávnené osoby vrátane spoločenstiev vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome, mohli zvoliť výhodné dodávky tepla (vypustením ustanovenia zo zákona o tepelnej energetike, podľa ktorého pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území dodávateľ tepla v konaní podľa stavebného zákona postavenie dotknutého orgánu, ktorého stanovisko je záväzné, ako aj účastníka konania).
Čo sa týka prvého z uvedených cieľov, § 10 zákona o tepelnej energetike v súčasnosti podľa názoru predkladateľa nespĺňa požiadavky na ochranu vlastníctva v zmysle čl. 20 ods. 1 a ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ani čl. 1 Protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“). Navrhuje sa preto najmä:
vypustiť podmienku uplatňovania nároku dotknutého vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme u držiteľa povolenia,
poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti kumulatívne jednorazovú primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena a opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti,
jednoznačnejšie určiť podmienky zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností,
upraviť v prospech vlastníkov nehnuteľností podmienky poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vlastníkovi nehnuteľnosti,
upraviť v prospech vlastníkov podmienky poskytovania primeranej opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme,
v prechodných ustanoveniach použitím pozitívnej tzv. „nepravej“ retroaktivity v prospech občanov (konkrétne vlastníkov nehnuteľností a osobitne vlastníkov pozemkov v ochrannom pásme) umožniť (bez ohľadu na dátum vzniku núteného obmedzenia užívania uvedených nehnuteľností), aby vlastníci, ktorí budú ku dňu nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona obmedzení v užívaní ich
2
nehnuteľnosti, mali odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto návrhu zákona nárok na primeranú opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti; držitelia povolení by mali túto náhradu prvýkrát uhradiť do 31. januára 2016, a to za celú dobu núteného obmedzenia takýchto vlastníkov v užívaní ich nehnuteľností v roku 2015,
oslobodiť pozemky alebo časti pozemkov so zriadeným vecným bremenom od daňovej povinnosti - takéto pozemky alebo ich časti nemajú byť predmetom dane z pozemkov podľa zákona č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o miestnych daniach“).
Dôvodom druhého z hlavných cieľov je odstrániť neprijateľný súčasný stav, podľa ktorého dodávateľ tepla môže svojím stanoviskom vetovať vznik vlastnej konkurencie, či svojvoľne brániť v konaní nezaloženom na princípe podnikania. V dôsledku navrhovanej právnej úpravy by nemohla byť výlučne zo strany dodávateľa znemožnená výstavba vlastnej kotolne v bytovom dome.
Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na životné prostredie a ani na informatizáciu spoločnosti. Čo sa týka prvého z hlavných cieľov návrhu zákona, očakáva sa negatívny dopad návrhu zákona na rozpočet verejnej správy (na rozpočty obcí) z dôvodu vyňatia pozemkov (alebo ich častí) zaťažených vecným bremenom zriadeným podľa zákona o tepelnej energetike z predmetu dane z pozemkov. V tejto súvislosti sa predpokladá tiež negatívny dopad predloženého návrhu zákona na držiteľov povolení, a to v dôsledku zavedenia povinnosti každoročne uhrádzať dotknutým vlastníkom nehnuteľností opakovanú primeranú náhradu za obmedzovanie užívania nehnuteľností. Súčasne sa však očakáva výrazný pozitívny sociálny vplyv v podobe zlepšenia hospodárenia dotknutého obyvateľstva.
V súvislosti s druhým hlavným cieľom návrhu zákona, ktorý v tejto časti nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, sa tiež predpokladajú výrazné pozitívne sociálne vplyvy najmä na hospodárenie obyvateľstva (v dôsledku úspory finančných prostriedkov, ktoré by obyvatelia inak vynaložili na cenovo nevýhodnejšie dodávky tepla), ako aj na rovnosť príležitostí. Čo sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie, predpokladajú sa v tejto časti návrhu zákona v závislosti od cieľovej skupiny podnikateľov súčasne pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy (podrobnejšie v doložke vybraných vplyvov).
Návrh zákona je v súlade s ústavou, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca so zmenou znenia § 10 v dôsledku prijatia novely zákona o tepelnej energetike – zákona č. 100/2014 Z. z.
K bodu 2
3
Oblasti navrhovanej novej úpravy § 10 možno rozdeliť do niekoľkých zásadných tematických okruhov:
Prvý okruh navrhovanej právnej úpravy spočíva v jasnom vymedzení jednotlivých nárokov na primeranú náhradu, ktoré prislúchajú vlastníkom nehnuteľností voči držiteľom povolenia v súvislosti s
-uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, t. j. v súvislosti so zriadením vecného bremena (nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena),
-núteným obmedzením obvyklého užívania nehnuteľnosti (nárok na opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti) a
-núteným obmedzením užívania pozemku v ochrannom pásme (nárok na opakovanú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme).
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe. Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Jedným zo spôsobov vzniku vecného bremena je jeho vznik zo zákona. Ako vyplýva z judikatúry (R 39/2006), vecné bremená „vyplývajúce z ustanovení zákona č. 79/1957 Zb., resp. zo zákona č. 656/2004 Z. z. inštitútmi sui generis; nemožno im priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, lebo ide o obmedzenie vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávneho predpisu. Je pritom potrebné podotknúť, že vecné bremená vyplývajúce zo zákona o tepelnej energetike obdobné, ako vecné bremená vyplývajúce zo zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý s účinnosťou od 1. septembra 2012 nahradil zrušený čl. I zákona č. 656/2004 Z. z. spomínaného vo vyššie uvedenej judikatúre.
Zákonnými vecnými bremenami podľa zákona o tepelnej energetike povinnosti vlastníka spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti, ktoré zodpovedajú oprávneniam držiteľa povolenia vymenovaným v § 10 ods. 1 zákona o energetike (napr. oprávneniu držiteľa povolenia zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce verejný rozvod tepla a zariadenia určené na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb), ako aj povinnosti, obmedzenia a súvisiace zákazy spojené s vlastníctvom pozemku v ochrannom pásme podľa zákona o tepelnej energetike. Ochranné pásma sa v zmysle § 36 zákona o tepelnej energetike zriaďujú na ochranu sústavy tepelných zariadení. Ochranné pásmo je podľa § 36 ods. 2 zákona o tepelnej energetike priestor v bezprostrednej blízkosti tepelného zariadenia, ktorý je určený na zabezpečenie jeho spoľahlivej a plynulej prevádzky a na zabezpečenie ochrany života, zdravia osôb a majetku.
Pri koncipovaní navrhovaných úprav zákona o tepelnej energetike sa vychádzalo zo skutočnosti, že zriadením (t. j. uplatnením) zákonného vecného bremena ide o zásah, ktorý svojou povahou zodpovedá zásahu do vlastníctva, na ktoré sa vzťahuje ochrana priznaná v čl. 20 ods. 1 a ods. 4 ústavy a v čl. 1 Protokolu č. 1 k dohovoru. Dôsledkom zriadenia zákonného vecného bremena sa vlastnícke práva k nehnuteľnosti zúžia a vlastník takejto nehnuteľnosti s ňou nemôže nakladať v predchádzajúcom rozsahu. Ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy viaže nútené obmedzenie vlastníckeho
4
práva na splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, ktorými (i) nevyhnutná miera; (ii) verejný záujem; (iii) zákonný podklad a (iv) poskytnutie primeranej náhrady.
Ak sa jedna z týchto podmienok nesplní, zásah do vlastníckeho práva nemožno označiť za také obmedzenie vlastníckych práv, ktoré je v súlade s ústavou. Dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia základného práva a primeranosti náhrady za takéto obmedzenie je proporcionalita vzájomného právneho vzťahu medzi oprávneným subjektom a povinným subjektom z daného obmedzenia. Ustanovenie povinnosti držiteľa povolenia vyplatiť jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena alebo jednorazovú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti nemožno považovať za dostatočne primeranú náhradu za väčšinou dlhodobé alebo trvalé obmedzenie vlastníka v užívaní jeho nehnuteľnosti, a to najmä s ohľadom na postavenie držiteľov povolenia, ktorí ako subjekty ekonomického trhu generujú zisk a vo výraznom nepomere k právam vlastníkov dotknutých nehnuteľností ťažia z oprávnení, ktoré im priznáva zákon o tepelnej energetike v podobe zákonného vecného bremena.
V súlade s názormi niektorých ústavných právnikov sa preto v prospech vlastníkov nehnuteľností navrhuje, aby sa vyššie uvedené náhrady poskytovali kumulatívne. Popri jednorazovej náhrade za zriadenie vecného bremena (t. j. popri jednorazovej náhrade za uplatnenie zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, resp. za zriadenie ochranného pásma podľa zákona o tepelnej energetike) držiteľ povolenia vlastníkovi nehnuteľnosti opakovane uhrádzať aj náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti, resp. náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku nachádzajúceho sa v ochrannom pásme podľa zákona o tepelnej energetike. Rozhodujúca je pritom skutočnosť, aké vecné bremená na konkrétnej nehnuteľnosti zriadené a aké obmedzenia užívania vlastníctva sa na ňu vzťahujú, ako aj skutočnosť, či sa pozemok nachádza v ochrannom pásme podľa zákona o tepelnej energetike.
Najmä vzhľadom na nezrovnalosti spôsobené v praxi platnou právnou úpravou si vlastník nehnuteľnosti podľa predloženého návrhu zákona nemusí uplatňovať nárok na jednotlivé primerané náhrady u držiteľa povolenia (v platnom zákone o tepelnej energetike je na uplatnenie tohto nároku ustanovená objektívna ročná prekluzívna lehota a subjektívna šesťmesačná prekluzívna lehota), ale ho bez podmienky akéhokoľvek uplatnenia priamo zo zákona. Uvedenou zmenou sa dosiahne ochrana vlastníckeho práva aj tých vlastníkov nehnuteľností, ktorí napr. v dôsledku nepodania návrhu na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností držiteľom povolenia nebudú informovaní o uplatnení zákonného vecného bremena na ich nehnuteľnosti.
Navrhované znenie § 10 vychádza z potreby jednoznačného oddelenia jednotlivých nárokov vlastníka nehnuteľnosti spojených so zriadením vecného bremena (teda s uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia) a s následným obmedzením užívacieho práva vlastníka k dotknutej nehnuteľnosti.
V § 10 ods. 10 a 11 návrhu zákona je riešený nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena (t. j. za uplatnenie zákonného vecného bremena), ktorú uhrádza držiteľ povolenia. Ustanovuje sa pritom, že náhrada za zriadenie vecného bremena sa podobne ako v platnom zákone o tepelnej energetike poskytnúť jednorazovo (podľa návrhu je držiteľ povolenia túto náhradu povinný poskytnúť vlastníkovi nehnuteľnosti do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena), nakoľko primeranosť náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva garantovaná ústavou sa zabezpečí následnou opakovanou náhradou za obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Vyplateniu primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena predchádzať písomný súhlas vlastníka nehnuteľnosti.
5
Ak sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena nedohodnú, náhrada sa určiť znaleckým posudkom vypracovaným v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 492/2004 Z. z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška o stanovení všeobecnej hodnoty majetku“), pričom náklady na vyhotovenie znaleckého posudku uhradí držiteľ povolenia.
Obdobne sa postupovať aj v prípade výšky primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti. Podľa platnej právnej úpravy v prípade, že sa držiteľ povolenia a vlastník nehnuteľnosti na výške primeranej jednorazovej náhrady nedohodnú, každý z nich môže podať súdu návrh na rozhodnutie o výške tejto náhrady. Toto platné ustanovenie môže byť zneužívané na úkor vlastníka nehnuteľnosti, ktorého vlastnícke právo je uplatnením zákonného vecného bremena držiteľom povolenia obmedzené, keďže môže vlastníkovi spôsobiť neodôvodnené výdavky.
Druhý tematický okruh čl. I bodu 2 zahŕňa úpravu tých ustanovení § 10 zákona o tepelnej energetike, ktoré sa týkajú vykonania záznamu zákonného vecného bremena do katastra nehnuteľností.
Držiteľ povolenia uplatňujúci vecné bremeno je podľa platného § 10 ods. 10 zákona o energetike povinný písomne oznámiť vlastníkovi nehnuteľnosti vykonanie zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností, zákonodarca však na vykonanie tejto povinnosti neustanovil žiadnu lehotu. V návrhu zákona sa tento nedostatok odstraňuje, pričom sa vlastníkovi nehnuteľnosti oznamovacia povinnosť ukladá v lehote (20 dní), ktorá nie je kratšia, ako je lehota ustanovená pre oznamovaciu povinnosť okresného úradu (15 dní) podľa § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálnom zákone) v znení neskorších predpisov (ďalej len „katastrálny zákon“).
Okresný úrad podľa § 37 katastrálneho zákona oznamovať vykonanie záznamu tým osobám, ktorých právo k nehnuteľnosti bolo zápisom dotknuté, a to do 15 dní odo dňa zápisu práva do katastra. Pri súčasnej formulácii platného § 10 ods. 8 druhej vety zákona o tepelnej energetike (oprávnenie držiteľa povolenia podať návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností) však podľa nášho názoru nie je zaručené, že každý držiteľ povolenia pri uplatnení zákonného vecného bremena návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností skutočne podá. Nasvedčujú tomu aj negatívne prípady z doterajšieho uplatňovania dotknutých právnych predpisov v praxi.
Na základe vyššie uvedeného je podľa nášho názoru v § 10 zákona o tepelnej energetike kvôli jednoznačnosti a odstráneniu problémov v praxi potrebné ustanoviť, že po uplatnení zákonného vecného bremena je povinný podať v 30-dňovej lehote od tohto uplatnenia návrh na vykonanie záznamu držiteľ povolenia (pretože vlastník nehnuteľnosti sa bez uskutočnenia záznamu v mnohých prípadoch nemusí vôbec dozvedieť, že držiteľ povolenia zákonné bremeno uplatnil, alebo sa o tom dozvie až po dlhšom čase od tohto uplatnenia).
Táto problematika je riešená v § 10 ods. 7 návrhu zákona. Podľa platnej právnej úpravy § 10 ods. 10 zákona o tepelnej energetike sa objektívna ročná lehota na uplatnenie nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú jednorazovú náhradu za uplatnenie zákonného vecného bremena podľa § 10 ods. 1 písm. d) a e) zákona o tepelnej energetike počíta odo dňa vykonania zápisu vecného bremena do katastra nehnuteľností (nie odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia). Vzhľadom na vyššie uvedené by však bolo pri aplikácii platnej právnej úpravy možné, že držiteľ povolenia návrh na vykonanie záznamu vôbec nepodá a vlastník nehnuteľnosti sa o uplatnení zákonného vecného bremena nedozvie.
Preto navrhujeme, aby vlastníkovi nehnuteľnosti patril nárok na primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie akéhokoľvek vecného bremena vždy odo dňa jeho uplatnenia (držiteľ
6
povolenia je podľa návrhu zákona povinný vlastníkovi nehnuteľnosti uhradiť primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena do troch mesiacov odo dňa uplatnenia zákonného vecného bremena). Týmto ustanovením sa predíde neodôvodnenému znevýhodneniu tých vlastníkov, ku ktorých nehnuteľnosti sa bez ich vedomia uplatňuje zákonné vecné bremeno.
Navrhovanú zmenu pokladáme v spojení s vypustením požiadavky uplatňovania nároku vlastníka u držiteľa povolenia za správnu, nakoľko zákonné vecné bremená reálne začínajú zaťažovať vlastníka nehnuteľnosti od ich uplatnenia držiteľom povolenia, t. j. od ich zriadenia (záznam plní v zmysle § 5 ods. 2 katastrálneho zákona iba evidenčnú funkciu, ktorá nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv nehnuteľnostiam).
S cieľom odstrániť problémy v aplikačnej praxi je potrebné taktiež zabezpečiť, aby bolo zákonné vecné bremeno uplatnené držiteľom povolenia k časti dotknutej nehnuteľnosti vždy zapísané len na túto predmetnú časť, a nie na celú nehnuteľnosť. Uvedená požiadavka rešpektuje ústavnú podmienku núteného obmedzenia vlastníckeho práva len v „nevyhnutnej miere a je v súlade s platným ustanovením § 46 ods. 1 katastrálneho zákona, podľa ktorého k zmluve, verejnej listine alebo inej listine o vecnom bremene k časti nehnuteľnosti treba pripojiť aj geometrický plán. Novo navrhovaným znením § 10 sa kvôli jednoznačnosti na uvedené ustanovenie katastrálneho zákona výslovne odkazuje, a síce v odseku 7. Účelom tohto doplnenia je zabránenie zápisu vecných bremien do katastra nehnuteľností vo väčšom rozsahu nezodpovedajúcom nevyhnutnej mierenúteného obmedzenia vlastníckeho práva. Súčasne sa v návrhu zákona ustanovuje, že prílohou k písomnému oznámeniu držiteľa povolenia o vykonaní záznamu vecného bremena k časti nehnuteľnosti, príjemcom ktorého je dotknutý vlastník nehnuteľnosti, byť geometrický plán alebo jeho overená kópia.
Tretím okruhom, ktorým sa výrazne posilňujú práva vlastníkov nehnuteľností, na ktorých je zriadené zákonné vecné bremeno podľa zákona o tepelnej energetike, je zmenená právna úprava nároku vlastníkov nehnuteľností na primeranú náhradu (na jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a na opakovanú náhradu za obmedzenie užívania nehnuteľnosti, resp. za obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme).
Navrhovanou právnou úpravou sa vypúšťa neopodstatnená požiadavka uplatnenia nároku vlastníka nehnuteľnosti na primeranú náhradu (za obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo za zriadenie vecného bremena) u držiteľa povolenia. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ústava právo vlastníka na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva výslovne garantuje, a síce bez podmienky uplatniť si toto právo v určitej konkrétnej lehote, navyše aj prekluzívnej.
Novo navrhovaným znením ustanovení § 10 sa v návrhu zákona vyvažuje neproporcionalita právneho vzťahu medzi vlastníkom nehnuteľnosti a držiteľom povolenia. Ako uviedol Ústavný súd Slovenskej republiky v PL. ÚS 7/96 Všetky základné práva a slobody sa chránia len v takej miere a rozsahu, dokiaľ uplatnením jedného práva alebo slobody nedôjde k neprimeranému obmedzeniu, či dokonca popretiu iného práva alebo slobody. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom na určenie primeranosti obmedzenia každého základného práva alebo slobody“. Tento právny názor sa týka úpravy všetkých práv a slobôd zaručených podľa druhej hlavy ústavy.“ (II. ÚS 28/96. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1997, s. 105 – 106).
Európsky súd pre ľudské práva k obmedzeniu vlastníka, ktoré sa zavedie formou právnej úpravy, uviedol nasledovné: Na to, aby sa splnili podmienky čl. 1 Protokolu č. 1 taký zásah musí nastoliť spravodlivú rovnováhu medzi požiadavkou všeobecného záujmu spoločnosti a požiadavkou ochrany základných práv jednotlivca“ (vo veci Velosa Barreto v. Portugal, § 36).
7
Navrhuje sa preto, aby nárok na primeranú náhradu za obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti mal charakter opakujúceho sa plnenia počas celej doby núteného obmedzenia vlastníka nehnuteľnosti. Na rozdiel od primeranej náhrady“, ktorá sa pri vyvlastnení poskytuje spravidla jednorazovo, pri nútenom obmedzení užívania predmetu vlastníctva je namieste uvažovať o pravidelných platbách primeranej náhrady počas celého trvania tohto núteného obmedzenia.
Daná úprava zodpovedá aj názorom prezentovaným v právnej vede (ústavní právnici), ktoré opakujúce sa platby náhrady za nútené obmedzenie vlastníckeho práva považujú za primeranú náhradu za takéto obmedzenie užívacieho práva vlastníka nehnuteľnosti. Pre určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa ustanovuje jej vyčíslenie podľa znaleckého posudku vypracovaného podľa vyhlášky o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, pričom relevantný bude spôsob pre výpočet všeobecnej hodnoty nájmu za pozemok ustanovený v prílohe č. 3 bode G tejto vyhlášky.
Pri ustanovení spôsobu na určenie výšky primeranej opakujúcej sa náhrady sa vychádza z uplatňovanej praxe a judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý dospel k záveru, že: Ochrana vlastníckeho práva nezahrňuje aj právo na získanie majetku, preto výška náhrady za vyvlastnenie majetku môže byť aj nižšia ako trhová cena (hodnota) veci“ (PL. ÚS 37/95. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1996, s. 165 166)... Výška náhrady by však mala byť určená v porovnaní s trhovou cenou veci tak, aby v každom čase zohľadňovala mieru zásahu do vlastníckeho práva, ktorú možno od vlastníka veci spravodlivo požadovať. Právna úprava by mala vyjadrovať dynamiku pohybu cien pozemkov na trhu tak, aby náhrady za vyvlastnenie boli v danom mieste a čase spravodlivé“ (tamtiež, s. 167).
Citovaný právny názor možno zhrnúť tak, že „primeraná náhrada“ za vyvlastnený majetok, resp. nútené obmedzenie vlastníckeho práva nemusí byť poskytnutá v celom rozsahu trhovej ceny predmetu vyvlastnenia alebo núteného obmedzenia, ale nesmie úplne abstrahovať od trhovej ceny. Právna úprava ceny stelesňujúcej primeranú náhradu by mala poskytovať takú náhradu za obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá je spravodlivá v mieste a čase núteného obmedzenia. A to preto, že účelom poskytnutia „primeranej náhrady“ je vyváženie ujmy zapríčinenej zásahom do vlastníckych práv. Náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva, ktorá neumožní dosiahnuť predmetný účel, nemožno považovať za primeranú.
Na základe vyššie uvedeného sa zdá, že platné znenie § 10 zákona o tepelnej energetike plne nezohľadňuje kritériá kladené ústavou na prípady, v ktorých dochádza k nútenému obmedzeniu vlastníckeho práva. Pričom „ak zákonodarný orgán nepostupuje v súlade s inými ustanoveniami ústavy, poruší tým princíp ústavnosti vyplývajúci z čl. 1 ústavy. Národná rada ako zákonodarný orgán je viazaná kritériami ústavnosti v rovnakej miere ako ostatné orgány verejnej moci v Slovenskej republike (čl. 2 ods. 2 ústavy). Pri uplatňovaní svojej zákonodarnej pôsobnosti môže prijať zákon, pokiaľ ním neprekročí ústavou daný rámec“ (PL. ÚS 19/98. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky 1998, s. 192 – 193).
Svoj postoj Ústavný súd SR potvrdil v názore, podľa ktorého: Princíp právneho štátu ustanovený čl. 1 je základným ústavnoprávnym princípom v Slovenskej republike. Ak národná rada uplatní svoju zákonodarnú právomoc v nesúlade s iným ustanovením ústavy, zároveň tým poruší aj základný princíp ústavnosti ustanovený čl. 1. Ak navrhovateľ nerešpektovanie princípu právneho štátu v návrhu namietne, ústavný súd o tom rozhodne v rozsahu označenom navrhovateľom.“ (PL. ÚS 15/98).
8
Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Povinnosťou zákonodarného orgánu v právnom štáte je prijímať len také zákony, ktoré v súlade s ústavou. Pokiaľ parlament prijme zákon, ktorý porušuje ústavu, koná v rozpore s princípom ústavnosti a nedodržuje pravidlá tvorby práva v právnom štáte.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti predkladáme návrh zákona najmä s cieľom odstrániť nedostatky platnej právnej úpravy, posilniť ochranu práv vlastníkov nehnuteľností a dosiahnuť rovnocennú ochranu súkromného vlastníctva a verejného záujmu. Vlastník obmedzený v užívaní svojej nehnuteľnosti na základe návrhu zákona do troch mesiacov od uplatnenia zákonného vecného bremena dostať primeranú jednorazovú náhradu za zriadenie vecného bremena a okrem nej aj pravidelnú primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti za celú dobu obmedzenia jej užívania (každoročne).
Návrh zákona vychádza zo spomínaných právnych názorov odborníkov na primeranú náhradu za nútené obmedzenie vlastníckeho práva. Jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena sa poskytuje za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti s výnimkou výmery pozemku alebo časti pozemku nachádzajúcich sa v ochrannom pásme a v bezpečnostnom pásme, za ktorú sa vlastníkovi poskytuje osobitná primeraná jednorazová náhrada za zriadenie vecného bremena.
Z návrhu zákona tiež vyplýva, že v prípade zaťaženia nehnuteľnosti alebo jej časti viacerými vecnými bremenami (vecné bremená zodpovedajúce oprávneniam podľa § 10 ods. 1 a vecné bremená súvisiace s obmedzeniami a zákazmi v ochrannom pásme podľa § 36 zákona o tepelnej energetike) držiteľ povolenia poskytovať vlastníkovi nehnuteľnosti primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo jej časti kumulatívne (napr. ak ide o časť pozemku, ktorá sa nachádza v ochrannom pásme, na ktoré sa vzťahujú špecifické zákazy a obmedzenia, a súčasne je na tej istej časti pozemku zriadené vecné bremeno podľa § 10 ods. 1 zákona o tepelnej energetike spôsobujúce odlišné obmedzenie jej užívania).
Novým spôsobom poskytovania náhrad vlastníkom nehnuteľností sa okrem vyváženosti súkromného záujmu a verejného záujmu podľa nášho názoru pri jednotlivých náhradách dosiahne primeranosť ich výšky v závislosti od rozsahu obmedzenia užívacieho práva. Je nesporné, že viaceré rozličné obmedzenia užívania nehnuteľnosti odôvodňujú vyššie odškodnenie vlastníka tejto nehnuteľnosti v porovnaní s vlastníkom, ktorého nehnuteľnosť je zaťažená len jedným zákonným vecným bremenom a môže ju preto užívať vo väčšej miere.
K bodu 3
Z § 12 zákona o tepelnej energetike sa najmä v záujme odberateľov a následne aj konečných spotrebiteľov vypúšťa problematický odsek 10 účinný od 1. mája 2014, ktorý bol do predmetného zákona doplnený jeho novelou (zákonom č. 100/2014 Z. z.). Dodávateľ je v súčasnosti pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území (t. j. na území, na ktorom sa dodávateľovi ukladá povinnosť distribúcie a dodávky tepla) v konaní podľa stavebného zákona dotknutým orgánom podľa osobitného zákona o tepelnej energetike a jeho stanovisko je v zmysle tohto osobitného zákona v spojení s dikciou § 140b stavebného zákona záväzné. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa stavebného zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
V dôsledku uvedeného dochádza v praxi k situáciám, keď je výstavba akejkoľvek novej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území znemožnená výlučne na základe nesúhlasného záväzného stanoviska súčasného dodávateľa. Sústavou tepelných zariadení sa na účely zákona o tepelnej energetike rozumejú zariadenia na výrobu, rozvod alebo spotrebu tepla.
9
Odberateľom a v konečnom dôsledku aj konečným spotrebiteľom sa tak bráni zvoliť si pre nich čo najvýhodnejšiu dodávku tepla. Ustanovenie § 12 ods. 10 platného zákona o tepelnej energetike považujeme za nespravodlivé aj voči potenciálnym novým dodávateľom.
Týmto spôsobom sa nedáva možnosť vlastníkom bytov a NP prostredníctvom svojich správcovských organizácii riešiť výrobu tepla za menšie náklady. Práve naopak, dodávateľom realizujúcim centralizované zásobovanie teplom sa týmto dáva neobmedzené monopolné postavenie, znemožňuje sa hospodárska súťaž (ktorá existovať napriek tomu, že ceny tepla okrem zákonných výnimiek regulované) a dovoľuje sa bezkonkurenčné zásobovanie teplom.
Dodávateľ by po schválení návrhu zákona pri výstavbe sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území nebol priamo v zmysle osobitného zákona o tepelnej energetike dotknutým orgánom v konaní podľa stavebného zákona ani účastníkom takéhoto konania. Dodávateľ by však po splnení zákonných predpokladov zostal účastníkom konania podľa stavebného zákona výlučne na základe ustanovení stavebného zákona.
Podávanie záväzného stanoviska zo strany dodávateľa podľa osobitného zákona o tepelnej energetike by v dôsledku navrhovaného vypustenia ustanovenia § 12 ods. 10 z uvedeného zákona nebolo vôbec možné. Záväzné stanovisko je totiž v zmysle § 140b stavebného zákona na účely konaní podľa stavebného zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený priamo v osobitnom predpise.
Dotknutý orgán je povinný vo svojom záväznom stanovisku vždy uviesť príslušné ustanovenie osobitného predpisu, na základe ktorého uplatňuje svoju pôsobnosť. Výlučne dodávateľ by tak viac nemohol brániť napr. výstavbe vlastnej kotolne v bytovom dome, či výstavbe inej sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, resp. zmenám a úpravám v existujúcich sústavách tepelných zariadení, na ktoré sa vyžaduje stavebné povolenie.
Schválením navrhovaného vypustenia by došlo k náprave stavu, ktorý sa nejaví byť v právnom štáte prípustný a má negatívny vplyv tak na odberateľov a následne aj na konečných spotrebiteľov, ako aj na potenciálnych nových dodávateľov.
K bodu 4
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s čl. I bodom 3.
K bodu 5
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s čl. I bodom 2.
K bodu 6
Legislatívno-technická úprava bezprostredne súvisiaca s čl. I bodom 2. Súčasne sa dopĺňajú sankcie za porušenie povinností držiteľa povolenia podľa § 10 ods. 11 a 14 návrhu zákona.
K bodu 7
K § 38ab
V prechodných ustanoveniach uvedených v § 38ab účinných od 1. mája 2015 sa rieši vplyv návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom. Najmä v prospech odberateľov a v konečnom dôsledku aj konečných spotrebiteľov sa ustanovuje, že na konanie podľa stavebného zákona súvisiace s výstavbou sústavy tepelných zariadení na vymedzenom území, ktoré sa začalo pred 1. májom 2015 a nebolo do 30. apríla 2015 právoplatne ukončené, sa vzťahujú ustanovenia novej
10
právnej úpravy (v znení účinnom od 1. mája 2015). Ak bolo v takomto právoplatne neukončenom konaní podľa stavebného zákona do 30. apríla 2015 vydané záväzné stanovisko dodávateľa (podľa ustanovenia § 12 ods. 10 zákona č. 657/2004 Z. z. účinného do 30. apríla 2015), stratiť platnosť dňom nadobudnutia účinnosti navrhovanej právnej úpravy (t. j. 1. mája 2015).
V takýchto právoplatne neukončených konaniach podľa stavebného zákona teda dodávateľ od 1. mája 2015 viac nebude dotknutým orgánom a jeho prípadné záväzné stanovisko vydané do 30. apríla 2015 stratí platnosť nadobudnutím účinnosti navrhovanej právnej úpravy (t.j. 1. mája 2015).
K § 38ac
V prechodných ustanoveniach uvedených v § 38ac účinných od 1. januára 2016 sa rieši vplyv predloženého návrhu zákona na právne vzťahy upravené doterajším zákonom o tepelnej energetike. Účelom prechodných ustanovení je najmä ústavne konformným spôsobom usporiadať právne vzťahy medzi vlastníkmi nehnuteľností a držiteľmi povolení tak, aby nedochádzalo k diskriminácii tých vlastníkov, na nehnuteľnostiach ktorých boli vecné bremená zriadené (t. j. uplatnené držiteľom povolenia) aj podľa doterajších predpisov. Aj prechodné ustanovenia navrhnuté so zámerom, aby záujem držiteľov povolenia nebol nadradený záujmu vlastníkov nehnuteľností.
K § 38ac ods. 1
Návrh zákona v prospech vlastníkov nehnuteľností podstatne mení spôsob poskytovania primeranej jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena (nárok na jej úhradu vlastník bez doterajšej podmienky jeho uplatnenia u držiteľa povolenia do troch mesiacov od zriadenia vecného bremena, t. j. od uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia). Takáto zmena rešpektujúca ustanovenie čl. 20 ods. 4 ústavy je pre vlastníkov nehnuteľností nesporne výhodná, v dôsledku problematickej platnej právnej úpravy podmieňujúcej poskytnutie primeranej náhrady uplatnením vlastníkovho nároku u držiteľa povolenia (v objektívnej ročnej lehote a subjektívnej šesťmesačnej lehote) by však neošetrením postupu pri poskytovaní náhrady určitej skupine vlastníkov mohol byť porušený princíp právnej istoty.
Konkrétne ide o skupinu tých vlastníkov, na nehnuteľnosti ktorých bolo vecné bremeno zriadené v poslednom roku pred nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona, teda v roku 2015. Pre túto časť vlastníkov je potrebné doterajší nárok zachovať, nakoľko sa podľa platného zákona o tepelnej energetike v dobrej viere spoliehali, že si ho budú môcť uplatniť vo vyššie uvedených lehotách. Kvôli právnej istote a zabráneniu možnej diskriminácii predmetnej skupiny vlastníkov sa
v prechodných ustanoveniach v § 38ac ods. 1 prvej vete návrhu zákona ustanovuje, že lehoty na uplatnenie nároku na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena, ktoré začali plynúť podľa doterajších predpisov, sa počítajú podľa doterajších predpisov a vlastník nehnuteľnosti v nich môže podľa doterajších predpisov uplatniť svoj nárok na primeranú náhradu za zriadenie vecného bremena.
Súvisiace ustanovenie v § 38ac ods. 1 druhej vety zabezpečuje aj ochranu právnej istoty podnikateľov, keďže v prípade, že by sa nová právna úprava týkajúca sa jednorazovej náhrady za zriadenie vecného bremena vzťahovala aj na vecné bremená zriadené v posledných troch mesiacoch pred nadobudnutím účinnosti návrhu zákona, by zo strany mnohých dotknutých podnikateľov nebolo objektívne možné dodržať trojmesačnú zákonnú lehotu na úhradu tejto náhrady.
K § 38ac ods. 2
V odseku 2 sa upravuje dokončenie konaní vo veci nároku na jednotlivé primerané náhrady začatých pred 1. januárom 2016. Kvôli právnej istote účastníkov konania a predídeniu ich duplicitného finančného zaťaženia sa ustanovuje, že konania, ktoré boli začaté pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
11
K § 38ac ods. 3
Prechodné ustanovenie odseku 3 kvôli jednoznačnosti spresňuje čas, kedy je držiteľ povolenia povinný podľa novej právnej úpravy prvýkrát uhradiť vlastníkovi primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a primeranú náhradu za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme. Prvú náhradu za nútené obmedzenie užívania uvedených nehnuteľností bude potrebné uhradiť najneskôr do 31. januára 2016 (za celú dobu núteného obmedzenia vlastníka v užívaní predmetných nehnuteľností v roku 2015).
K § 38ac ods. 4 a 5
V odsekoch 4 a 5 je právne prípustným spôsobom upravené poskytovanie opakovanej náhrady za nútené obmedzenie užívacieho práva vlastníkov nehnuteľností a osobitne pozemkov v ochrannom pásme, na ktorých bolo vecné bremeno podľa zákona o tepelnej energetike zriadené ešte pred predpokladaným nadobudnutím účinnosti tohto návrhu zákona. Na túto náhradu bude mať vlastník nárok od 1. januára 2016 za predpokladu, že nútené obmedzenie užívania vymenovaných nehnuteľností bude trvať aj ku dňu nadobudnutia účinnosti tejto právnej úpravy (teda k 1. januáru 2016).
Prípadné priznanie jednorazovej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti alebo uplatnenie nároku na túto náhradu podľa doterajších predpisov nie je vo vzťahu k nároku na poskytnutie náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti a za nútené obmedzenie užívania pozemku v ochrannom pásme (teda opakovanej náhrady) podľa novej právnej úpravy relevantné. Takouto právnou úpravou sa pre všetkých dotknutých vlastníkov obmedzených v užívaní nehnuteľností (obmedzených nielen v budúcnosti, ale aj ku dňu nadobudnutia účinnosti novej právnej úpravy) dosiahne spravodlivé protiplnenie.
Rozhodujúce pritom je, že náhrada za obmedzenie užívania nehnuteľnosti sa nemôže poskytnúť za obdobie pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy, t. j. že normatívny následok návrhu zákona nastane v budúcnosti. Nová právna úprava sa vzťahuje aj na právne vzťahy dotknuté doterajšími predpismi, nepôsobí však do minulosti, ale výlučne do budúcnosti. Na základe takejto koncepcie návrhu zákona preto nejde o pravú retroaktivitu (spätnú účinnosť), ktorá nie je v súlade s princípmi právneho štátu a v právnom poriadku nie je dovolená, ale o prípustnú tzv. „nepravú“ retroaktivitu v prospech veľkej časti verejnosti, konkrétne v prospech obyvateľov, ktorých základné vlastnícke právo je nútene obmedzené.
Podstata tzv. „nepravej retroaktivity“ je výstižne zhrnutá v učebnici občianskeho práva od profesora E. Tilscha (vydanej okolo roku 1910): Nepravé zpětné působení, […], tu jest, když nový zákon nařizuje, že ho být užito i na staré právní poměry již založené, ale teprve od doby, kdy počíná působnost nového zákona anebo od doby ještě pozdější.“. Podľa Tilscha, ktorý vychádzal najmä z teórie právnej normativity Carla von Savignyho, môže zákon upravovať aj právne vzťahy, ktoré vznikli v minulosti, ale len za predpokladu, že právny účinok normy nastane od momentu účinnosti právnej normy (t. j. ex nunc - v prípade návrhu tejto právnej úpravy od 1. januára 2016), alebo neskôr.
Podľa analytickej metódy zameriavajúcej sa na logickú štruktúru právnej normy je zákon retroaktívny v prípade, ak je jeho dispozícia ukotvená v minulosti teda ak by malo byť právne pravidlo obsiahnuté v dispozícii plnené v minulosti. Táto metóda neuplatňuje uvedené pravidlo na hypotézu právnej normy. To znamená, že hypotéza právnej normy môže byť spätne viazaná na minulé skutočnosti. O takýto prípad sa jedná aj pri predkladanom návrhu zákona, keďže do minulosti zasahuje len hypotéza právnej normy, ale nie jej dispozícia. Podľa spomínanej analytickej metódy sa na základe vyššie uvedeného v prípade predkladaného návrhu zákona nejedná o pravú retroaktivitu.
12
V § 38ac ods. 4 a 5 návrhu zákona je riešená tzv. nepravá“ retroaktivita, tento pojem zaužívaný v našej právnej vede je však nepresný, keďže tento jav vôbec nepredstavuje spätné (retroaktívne) pôsobenie zákona a nespôsobuje žiadne právne následky do minulosti. Aktuálnym trendom v tejto oblasti je označovať tento jav pojmom okamžitý účinok práva resp. bezprostredné pôsobenie práva.
Pojem „nepravá retroaktivita“ však používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napr. nasledovne: […] zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 zo dňa 23. júna 1999). Podľa judikatúry je tzv. „nepravá retroaktivita“ zjavne prípustná.
Napr. podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 89/2008 zo dňa 21. decembra 2009: „Na existujúce práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena sa treba pozerať podľa zásady nepravej retroaktivity. To znamená, že nevyplývajú z právnej úpravy, na základe ktorej vznikli, ale zo súčasnej zákonnej úpravy zákonných vecných bremien.“. Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn. PL. ÚS 28/05 zo dňa 28. septembra 2005 uviedol, že: „Retroaktívne pôsobenie zákona v prospech fyzických osôb a právnických osôb, ktoré pre nich zakladá reštitučné nároky, je prípustné a za určitých historicko-politických okolností aj vhodné, […]“.
V predmetnej súvislosti je dôležité aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa z 29. júna 2010, podľa ktorého: Nie každá retroaktivita je […] nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. […] O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca ... novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. […] V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti.“.
K § 38ac ods. 6
V odseku 6 sa na účel odstránenia problémov súvisiacich s doteraz zriadenými vecnými bremenami nezapísanými do katastra nehnuteľností upravuje postup držiteľov povolení, ktorého cieľom je uvedený nedostatok napraviť.
K § 38ac ods. 7
Ustanovuje sa, že konania o uložení pokuty za porušenie povinností držiteľa povolenia podľa § 10 zákona o tepelnej energetike, ktoré sa začali a neboli právoplatne ukončené pred 1. januárom 2016, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
K Čl. II
13
Navrhovaná úprava zákona o miestnych daniach, ktorá súvisí najmä s čl. I bodom 2, za cieľ odbremeniť vlastníkov pozemkov od povinnosti platiť dane z pozemkov za pozemky alebo ich časti, ktoré zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o tepelnej energetike. Javí sa byť spravodlivé, aby tieto pozemky boli vyňaté z predmetu dane z pozemkov. V súčasnosti je vlastník povinný za pozemok zaťažený vecným bremenom platiť daň rovnako ako za pozemok, ktorý reálne využíva pre vlastné potreby a môže s ním bez akéhokoľvek obmedzenia disponovať. Pritom pozemok, ktorý je zaťažený zákonným vecným bremenom v prospech držiteľa povolenia v zmysle zákona o tepelnej energetike, sa jeho zriadením výrazne znehodnocuje a vlastník dotknutého pozemku sa tak dostáva do zhoršeného postavenia.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného návrhu zákona od 1. mája 2015 so zohľadnením legisvakančnej lehoty, avšak s výnimkou niektorých ustanovení návrhu zákona, v prípade ktorých je v súvislosti s lehotami ustanovenými v dotknutých zákonoch uvedených v Čl. I a Čl. II návrhu zákona potrebné odložiť dátum nadobudnutia účinnosti, keďže tieto lehoty sa viažu na kalendárny rok, ktorý sa začína 1. januára.
14
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)je upravený v primárnom práve Európskej únie, a to v čl. 194 (energetika) Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v článku 17 (vlastnícke právo) Charty základných práv Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)bezpredmetné,
b)v danej oblasti nebol proti Slovenskej republike začatý postup Európskej komisie a ani konanie Súdneho dvora Európskej únie podľa článkov 258 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,
c)bezpredmetné.
5. Návrh zákona je zlučiteľný s právom Európskej únie
- úplne
15
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 657/2004 Z. z. o tepelnej energetike v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 582/2004 Z. z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
K čl. I bodom 2, 5 a 6 a čl. II
Predpokladajú sa výrazné pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, a to v súvislosti s očakávaným zlepšením hospodárenia obyvateľstva. Dotknutá časť obyvateľstva bude mať vďaka navrhovanej právnej úprave nárok aj na opakovanú primeranú náhradu za zákonné obmedzenie ich vlastníckeho práva podľa zákona o tepelnej energetike (za nútené obmedzenie užívania ich nehnuteľnosti) a zároveň bude odbremenená od povinnosti platiť daň z pozemkov za pozemky alebo ich časti zaťažené vecným bremenom zriadeným podľa zákona o tepelnej energetike.
Návrh zákona v tejto časti predpokladá negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, a to z dôvodu vyňatia pozemkov alebo ich častí, na ktorých je zriadené vecné bremeno podľa zákona o tepelnej energetike, z povinnosti platiť daň z pozemkov v zmysle zákona o miestnych daniach. Keďže územná
16
samospráva spravidla prenajíma sústavu tepelných zariadení, resp. jednotlivé tepelné zariadenia, dodávateľom tepla, ktorí držiteľmi povolení, prípadný výpadok na strane príjmov rozpočtu si môže vykryť napr. zvýšením nájomného držiteľom povolenia za nájom takejto sústavy, resp. jednotlivých zariadení.
Návrh zákona bude mať tiež negatívny dopad na podnikateľské prostredie v oblasti energetiky - t. j. na držiteľov povolení, ktorí budú povinní uhrádzať vlastníkom nehnuteľností, ktorých nehnuteľnosti využívané pre potreby podnikania v tepelnej energetike, aj primerané opakované náhrady za takéto obmedzenie ich vlastníckych práv. Uvedený negatívny vplyv nie je možné konkrétne vyčísliť z dôvodu, že nám nie je známy presný počet nehnuteľností zaťažených vecnými bremenami zriadenými podľa zákona o tepelnej energetike, ako aj z dôvodu, že výška primeranej náhrady za nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti nie je pevne stanovená.
K čl. I bodu 3
V súvislosti s ustanovením čl. I bodu 3 sa predpokladajú výrazné pozitívne sociálne vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, a to v súvislosti s ušetrením finančných prostriedkov, ktoré by obyvatelia inak vynaložili na cenovo nevýhodnejšie dodávky tepla. Čo sa týka vplyvov na podnikateľské prostredie, predpokladajú sa v tejto časti v závislosti od cieľovej skupiny podnikateľov súčasne pozitívne vplyvy aj negatívne vplyvy. Negatívny vplyv sa očakáva na súčasných dodávateľov, keďže po schválení návrhu zákona je pravdepodobná najmä zvýšená výstavba centrálnych zdrojov tepla v budovách na úkor centralizovaného zásobovania teplom. Na druhej strane, návrh zákona pozitívne vplýva na budúcich podnikateľov, pretože okrem nepodnikateľov umožňuje vstúpiť na trh aj novým podnikateľským subjektom, ktorých mohol doteraz blokovať súčasný dodávateľ, čo znamená pozitívny vplyv na rovnosť príležitostí na relevantnom trhu. Konkrétne vyčíslenie týchto vplyvov nie je v rámci doložky vybraných vplyvov uvedené z dôvodu, že v súčasnosti nie je známy počet bytových domov, ktoré si po schválení návrhu zákona budú mať záujem zriadiť vlastnú kotolňu, ani počet iných záujemcov o výstavbu sústavy tepelných zariadení. Návrhom zákona nie je dotknuté ustanovenie § 21 zákona o tepelnej energetike o povinnom odbere tepla, ktoré sa týka tepla vyrábaného z obnoviteľných zdrojov energie alebo vysoko účinnou kombinovanou výrobou elektriny a tepla.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.