Dôvodová správa

DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (NR SR) Miroslav Kadúc.

Cieľom návrhu zákona je z funkčného a procedurálneho hľadiska reagovať na rozšírenie subjektov zákonodarnej iniciatívy. Z tohto pohľadu je nutné vnímať tento návrh zákona ako neoddeliteľnú „legislatívnu dvojičku“ návrhu ústavného zákona, ktorým sa priznáva prezidentovi Slovenskej republiky zákonodarná iniciatíva.

Zákonodarná iniciatíva je esenciálnym prvkom demokratického legislatívneho procesu, keďže stojí na jeho samotnom počiatku. Z využitia práva zákonodarnej iniciatívy oprávneného subjektu vzniká povinnosť zákonodarného zboru zaoberať sa a prerokovať návrh zákona podľa štandardných pravidiel zákonodarného procesu.

Niektorí teoretici ústavného práva vnímajú aj súčasný stav, v ktorom disponuje prezident len právom suspenzívneho veta, ako „skrytú zákonodarnú iniciatívu“ prezidenta. [Kráľ, J.: Legislatíva. Teória a prax.]. Nepodpísanie schváleného zákona a jeho vrátenie na prerokovanie parlamentu je momentálne považované za jedinú možnosť vstupu prezidenta Slovenskej republiky do legislatívneho procesu. Zákon č. 350/1996 Z.z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“) venuje tejto fakultatívnej fáze legislatívneho procesu osobitné ustanovenia (§ 90 Vrátenie zákona prezidentom republiky), ktorých obsahom je vymedzenie spôsobu využitia tejto prezidentskej právomoci.

V návrhu zákona je z procesného hľadiska využitý aktuálny mechanizmus rokovacieho poriadku a analogicky je premietnutý do navrhovanej novej právnej úpravy, ktorá umožňuje prezidentovi využitie „pravej“ zákonodarnej iniciatívy. Práve pomocou toho návrhu zákona sa prezident Slovenskej republiky reálne uvádza do parlamentnej praxe ako aktívny zákonodarný činiteľ, ktorému je z procesného hľadiska umožnená efektívna aplikácia jeho novej ústavnej právomoci.

Predkladaný návrh zákona nemá vplyv na rozpočet verejnej správy. Návrh zákona nemá vplyv na podnikateľskú sféru, nevyvoláva sociálne vplyvy, vplyvy na životné prostredie a ani vplyvy na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

K bodu 1

Rokovací poriadok vo svojich ustanoveniach o začatí rokovania stanovuje, že pri prerokúvaní veci zaradenej do programu schôdze NR SR ako prvý vystúpi navrhovateľ a po ňom spravodajca, ak bol určený. Toto všeobecné pravidlo je v špecifických prípadoch rozlične normatívne modifikované napr. ak je navrhovateľom zákona výbor, môže vystúpiť v jeho mene poverený člen výboru.

V prvom bode návrhu zákona je upravená ďalšia špecifická výnimka, vzťahujúca sa na situáciu, keď prezident Slovenskej republiky v pozícii navrhovateľa, nemôže vystúpiť v rámci rokovania v pléne parlamentu z objektívnych (odôvodnených) príčin. V takejto situácii ho môže zastúpiť vedúci Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.

Takéto zastúpenie nevyžaduje súhlas poslancov NR SR, avšak, ako z dikcie návrhu zákona jednoznačne vyplýva, je potrebná existencia relevantných dôvodov pre toto zastúpenie. Takým dôvodom sa javí byť napríklad neprítomnosť prezidenta Slovenskej republiky na území Slovenskej republiky z dôvodu plnenia svojich ďalších, ústavou predpokladaných reprezentačných povinností. Vo všeobecnosti je možné prezumovať, že plnenie akýchkoľvek povinností vyplývajúcich z plnenia funkcií prezidenta Slovenskej republiky môže byť legitímnym dôvodom na jeho zastúpenie.

Keďže je termín prerokovania konkrétnych bodov schôdze NR SR relatívne pohyblivý, pri pracovnej vyťaženosti prezidenta Slovenskej republiky môže nastať situácia, že by nemohol byť prítomný v budove NR SR. Aby sa predišlo komplikáciám, ale aj možným politickým obštrukciám, pri výkone navrhovaného práva zákonodarnej iniciatívy prezidenta, je žiaduce a zmysluplné, aby bola vytvorená zákonná alternatíva pre zastúpenie prezidenta Slovenskej republiky pri prezentovaní prezidentského návrhu zákona počas rokovania NR SR.

Táto myšlienka má taktiež oporu v platnej a účinnej právnej úprave, ktorá podobné zastúpenie prezidenta Slovenskej republiky umožňuje na schôdzi NR SR pri prerokovaní návrhu vráteného prezidentom (§ 90 ods. 3 rokovacieho poriadku).

K bodu 2

Druhý bod návrhu zákona obsahuje totožnú právnu úpravu, aká sa nachádza v ústavnom článku, na ktorý rokovaní poriadok v tomto paragrafe odkazuje v poznámke pod čiarou (čl. 87 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky).

Obsahom tejto úpravy je doplnenie a rozšírenie subjektov zákonodarnej iniciatívy. K výborom NR SR, poslancom NR SR a k vláde Slovenskej republiky sa tak pridáva štvrtý subjekt - prezident Slovenskej republiky.

K bodu 3

V § 70 ods. 2 rokovacieho poriadku je predsedovi NR SR stanovená povinnosť doručiť návrh zákona vláde Slovenskej republiky v prípadoch, ak tento návrh nevznikol z vládnej iniciatívy.

Vzhľadom na rozšírenie subjektov zákonodarnej iniciatívy je nevyhnutné rozšíriť zmienenú povinnosť aj na prípady, ak je navrhovateľom zákona prezident Slovenskej republiky.

K bodu 4

Rokovací poriadok upravuje aj spôsob odôvodňovania a prezentácie návrhu zákona pred výbormi NR SR.

V zmysle § 76 rokovacieho poriadku odôvodňuje návrh zákona vo výboroch člen vlády alebo vedúci ústredného orgánu štátnej správy, ktorého tým vláda poverila. Ak ide o návrh výboru alebo skupiny poslancov, návrh zákona odôvodní nimi poverený poslanec, a ak ide o návrh poslanca, navrhujúci poslanec.

V prípade novej eventuality, teda v prípade návrhu prezidenta Slovenskej republiky, je prirodzené, že primárnym subjektom, ktorý bude zákon zdôvodňovať, bude samotný prezident Slovenskej republiky.

Z obdobných príčin, aké boli prezentované v prvom bode, obsahuje návrh zákona aj možnosť zastúpenia prezidenta Slovenskej republiky vedúcim pracovníkom Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky (znova analógia k § 90 ods. 4 rokovacieho poriadku: „Na schôdzach výborov môže prezidenta republiky zastúpiť vedúci pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky.“). Nad rámec tohto zastúpenia existuje aj možnosť, aby v rámci odôvodňovania návrhu pred výbormi NR SR vystúpil aj splnomocnený pracovník Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky. Jeho vystúpenie však vyžaduje súhlas daného výboru.

K bodu 5

V štádiu prerokovania návrhu pred výbormi existuje povinnosť spravodajcu informovať ostatných členov výboru o stanovisku vlády k návrhu zákona.

Vzhľadom na rozšírenie subjektov zákonodarnej iniciatívy je nevyhnutné rozšíriť zmienenú povinnosť aj na prípady, ak je navrhovateľom zákona prezident Slovenskej republiky.

Čl. II

Vzhľadom na legisvakačnú dobu je účinnosť zákona navrhovaná na 1. apríl 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Miroslav Kadúc

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je upravený v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

3. Sociálne vplyvy