1
Dôvodová správa
Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) sa predkladá podľa Plánu legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky na rok 2014.
Návrh zákona sa predkladá na základe formálneho oznámenia Európskej komisie č. 2014/2056 z 25. septembra 2014, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík do slovenských právnych predpisov.
Účelom návrhu zákona je zabezpečiť úplnú a správnu transpozíciu citovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zmeny a doplnenia vykonané v návrhu zákona sú výsledkom snahy o dosiahnutie súladu právnych predpisov Slovenskej republiky s citovanou smernicou.
Nevyhnutnosť spresnenia alebo úpravy ďalších ustanovení si vyžiadali najmä praktické skúsenosti nadobudnuté v oblasti ochrany pred povodňami v čase od jeho prijatia a nadobudnutia účinnosti, predovšetkým skúsenosti z extrémnych povodní v rokoch 2010 a 2011 a tiež v tomto roku a zmeny, ktoré nastali v organizácii a riadení ochrany pred povodňami v súvislosti s realizáciou reformy verejnej správy (Programu ESO) predovšetkým po schválení zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
V čl. II sa novelizuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov. V § 46 vodného zákona je ustanovený pojem „inundačné územie“ a spôsob jeho určovania. Tieto ustanovenia o inundačných územiach priamo nesúvisia so základným predmetom vodného zákona a preto je ich prenesenie do návrhu zákona vhodným riešením, ktoré z vodného zákona odstráni nesystémový prvok a v tomto zvýrazní dôležitosť prevencie pri ochrane pred povodňami.
Návrh zákona nebude mať vplyv na štátny rozpočet, rozpočty obcí a vyšších územných celkov, sociálny vplyv, vplyv na životné prostredie, vplyv na podnikateľské prostredie a ani vplyv na informatizáciu spoločnosti.
Návrh zákona nie je predmetom vnútrokomunitárneho pripomienkového konania.
Dátum účinnosti 1. apríla 2015 je navrhnutý tak, aby bol dostatok času na oboznámenie sa so schválenými zmenami a doplnkami.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi, všeobecne záväznými právnymi predpismi, právne záväznými aktmi Európskej únie a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.
2
DOLOŽKA VYBRANÝCH VPLYVOV
A.1.
Názov materiálu:
Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
nie sú.
A.4. Alternatívne riešenia
nie sú.
A.5. Stanovisko gestorov
Žiadne.
3
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
právneho predpisu s právom Európskej únie
1.Predkladateľ právneho predpisu: Vláda Slovenskej republiky
2.Názov návrhu právneho predpisu: Návrh zákona, ktorým sa mení zákon č. 7/2010 Z. z.o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov
3.Problematika návrhu právneho predpisu:
a)je upravená v práve Európskej únie
-primárnom
v hlave XX Životné prostredie Zmluvy o fungovaní Európskej únie.
-sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009)
1.legislatívne akty
nie je
2.nelegislatívne akty
nie je
-sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009)
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (Ú. v. EÚ L 288, 6.11.2007),
-smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa ustanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva (Mimoriadne vydanie Ú. v. EÚ kap. 15/zv. 5) v platnom znení,
b)nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
4.Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:
a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia
−smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík – 26.11.2009
splnené schválením zákona č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z., vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej
4
republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní, vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 419/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách a vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.
b)lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov
−nie je.
c)informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie
−proti Slovenskej republike je začaté konanie o porušení č. 2014/2056 z 25. septembra 2014, ktoré sa týka nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík do slovenských právnych predpisov.
d)informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s uvedením rozsahu tohto prebratia
−zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z.
−vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika,
−vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní,
−vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 419/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhotovovaní máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika, o uhrádzaní výdavkov na ich vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu a o navrhovaní a zobrazovaní rozsahu inundačného územia na mapách.
5.Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu s právom Európskej únie:
Stupeň zlučiteľnosti - úplný
6.Gestor a spolupracujúce rezorty:
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky
5
Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
V § 2 ods. 1 sa ustanovuje nová definícia pojmu „povodeň“ s dôrazom na tú skutočnosť, že povodeň je prírodný jav, z čoho vyplýva, že ochrana pred povodňami je ochranou pred nepriaznivými následkami pôsobenia prírodného živlu, ktorý vzniká bez ohľadu na ľudskú vôľu. Nadmerné množstvo vody v jednej oblasti, ktoré sa prejaví dočasným zaplavením územia, ešte nemusí byť nebezpečné. Povodeň ďaleko v lesoch síce zaplaví zvyčajne nezaplavené územie tak, ako to ustanovuje prvá veta § 2 ods. 1, ale ešte vôbec nemusí spôsobiť vznik povodňového rizika.
Platný zákon obsahuje pomerne komplikovanú definíciu pojmu „povodeň“, ktorej systémovým nedostatkom je nielen opísanie príčin dočasného zaplavenia územia, ale podľa nej za povodeň možno označiť aj hrozbu, že síce môže nastať dočasné zaplavenie územia, ale až po splnení ďalších podmienok. Za povodeň by mohla byť označená aj situácia, kedy v skutočnosti voda ešte nezaplavila územie. V takýchto prípadoch dochádzalo k významovej kolízii pojmov „povodeň“ podľa § 2 ods. 1 a „nebezpečenstvo povodne“ podľa § 2 ods. 2.
Novým pojmom „povodeň“ sa vymedzujú prírodné príčiny dočasného zaplavenia územia, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou a tými sú vyliatie vody z koryta vodného toku v období, keď na odvádzanie vody už kapacita koryta nestačí, vzdutie vody prekážkou v koryte vodného toku aj pri menšom prietoku a jej vyliatie na priľahlé územie, zaplavenie územia pri dlhotrvajúcich alebo intenzívnych zrážkach alebo topení sa snehu, prítok vody po povrchu terénu z priľahlej oblasti a zaplavenie územia podzemnou vodou, ktorá vystúpila až nad povrch terénu.
K bodu 2
Legislatívno-technická úprava poznámky pod čiarou k odkazu 2.
K bodu 3
V § 2 ods. 7 sa ustanovujú prípady kedy možno povodňovú škodu na stavbe uznať. Povodňovú škodu možno uznať len, ak stavba mala právoplatné kolaudačné rozhodnutie alebo stavebné povolenie alebo bola ohlásená stavebnému úradu, ak počas výstavby išlo o riadne povolenú alebo ohlásenú stavbu a ak zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku, pobrežného pozemku, záplavového územia alebo inundačného územia, mal schválený plán povodňových zabezpečovacích prác, a ak zhotoviteľ stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác konal v súlade so stavebným povolením alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Ak zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo je v jeho bezprostrednej blízkosti, začal stavbu bez schváleného povodňového plánu alebo nekonal v súlade so stavebným povolením, porušil zákon o ochrane pred povodňami tým, že sa nepripravil na vykonávanie zásahov na ochranu majetku pred povodňami. Následkom porušenia týchto povinností je vznik povodňových škôd, ktoré nemuseli vzniknúť, alebo by boli nižšie.
K bodu 4
V § 2 ods. 8 a 9 sa ustanovuje, že štát, orgán štátnej správy, orgán územnej samosprávy, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku nezodpovedajú za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových
6
záchranných prác. Povodeň je prírodný jav, ktorý nespôsobili tieto orgány a preto nemôžu zodpovedať za povodňové škody. O prípadnom vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť výlučne vláda Slovenskej republiky. Ďalej sa uvádza, že dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa postupov ustanovených zákonom č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.
K bodu 5
V § 3 ods. 2 písm. f) sa vykonala legislatívno-technická úprava v dôsledku novely zákona o vodách uvedenej v čl. II. Odkaz na zákon o vodách sa zrušuje z dôvodu presunu ustanovení o inundačnom území do návrhu zákona.
K bodu 6
V § 3 ods. 2 sa dopĺňa subjekt, ktorý tiež vykonáva ochranu pred povodňami. Ide o zhotoviteľov stavieb, ktorí zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie.
K bodu 7
V § 3 ods. 4 sa zjednodušuje spôsob oznamovania nebezpečenstva vzniku povodne alebo výskytu povodne. Ten, kto spozoruje nebezpečenstvo povodne alebo povodeň je povinný túto skutočnosť ihneď ohlásiť na verejnosti známe číslo tiesňového volania 112. Koordinačné strediská integrovaného záchranného systému pracujú v nepretržitom režime a sú odborne, organizačne a technicky vybavené na takej úrovni, že v potrebnom čase overia pravdivosť prijatého oznámenia a následne bezodkladne upovedomia všetky územne príslušné orgány a organizácie pôsobiace v systéme ochrany pred povodňami o nebezpečenstve vzniku povodne alebo výskyte povodne v konkrétnej oblasti.
Súčasne sa ukladá subjektom, ktoré vypracúvajú povodňové plány podľa § 10, povinnosť pri ohlasovaní nebezpečenstva vzniku povodne alebo výskytu povodne postupovať podľa povodňových plánov.
K bodu 8
V § 3 sa vypúšťajú odseky 5 a 6 v dôsledku zmeny znenia § 3 ods. 4.
K bodu 9
§ 4 o opatreniach v čase povodňovej situácie sa dopĺňa o hydrologické merania, pozorovania, zber a spracovávanie údajov. Tieto činnosti sú podľa zákona č. 201/2009 Z. z. o štátnej hydrologickej službe a štátnej meteorologickej službe počas povodní veľmi dôležitými povinnosťami štátnej hydrologickej služby, na základe ktorých sa následne hodnotia príčiny a priebeh povodní a tiež sa odhaduje ich aktuálny štatistický význam.
K bodu 10
Nové znenie § 5 o predbežnom hodnotení povodňového rizika sa upravilo v zmysle konania uvedeného pod číslom EU Pilot 2014/2056 z 25. septembra 2014 na odstránenie nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík do právneho poriadku Slovenskej republiky (čl. 5 ods. 2).
7
K bodu 11
V § 6 ods. 1 sa doplnilo slovo významného z toho dôvodu, že mapy povodňového ohrozenia sa musia vypracovať aj pre geografické oblasti, v ktorých možno predpokladať existenciu potenciálne významného povodňového rizika
K bodu 12
Na mapách povodňového ohrozenia sú podľa platného zákona zobrazené možnosti zaplavenia územia týmito povodňami:
−povodňou s malou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 1 000 rokov alebo menej často alebo povodňou s výnimočne nebezpečným priebehom;
−povodňou so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov,
−povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu, ktoré sa môžu opakovať priemerne raz za 50, 10 a 5 rokov.
V § 6 ods. 2 písm. c) sa navrhuje zobrazovať iba povodeň, ktorá sa môže opakovať priemerne raz za 10 rokov.
Podľa § 7 ods. 1 mapy povodňového rizika obsahujú údaje o potenciálne nepriaznivých dôsledkoch záplav spôsobených povodňami, ktoré sú zobrazené na mapách povodňového ohrozenia a slúžia ako základný podklad na vyhodnocovanie predpokladaných povodňových škôd, ktoré sú potrebné na hodnotenie ekonomickej efektívnosti opatrení na ochranu pred povodňami v plánoch manažmentu povodňového rizika. Zredukovanie podkladov na výpočty povodňových škôd spôsobovaných povodňami s veľkou pravdepodobnosťou výskytu z troch na jednu by sa nemalo nepriaznivo prejaviť pri prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňových rizík v roku 2021.
K bodu 13
Spresňuje sa ustanovenie § 6 ods. 4, ktorým sa nepriznáva nárok na odškodnenie ak ide o rozdiel medzi rozsahom záplavy spôsobenou skutočnou povodňou a priebehom záplavovej čiary zobrazenej na mape povodňového ohrozenia. Platné znenie nevylučovalo možnosť vymáhať jednorazové odškodnenie vo všetkých prípadoch, v ktorých by sa vyskytli rozdiely medzi rozsahom záplav spôsobených skutočnými povodňami oproti povodni zobrazenej na mape povodňového ohrozenia.
K bodu 14
V § 6 ods. 8 písm. b) sa dopĺňa nutnosť zohľadňovať pri prehodnoteniach máp povodňového ohrozenia aj pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (čl. 14 ods. 2 a 4) .
K bodu 15
V 6 ods. 9 sa ustanovuje kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytne mapu povodňového ohrozenia vymenovaným subjektom a sprístupní Európskej Komisii informácie o mapách povodňového ohrozenia na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov. Medzi subjekty, ktorým sa odovzdávajú mapy povodňového ohrozenia sa dopĺňa aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
8
K bodu 16
§ 7 ods. 1 sa upravuje v dôsledku transpozície smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík tak, že sa ustanovuje povinnosť, aby mapa povodňového rizika určitej geografickej oblasti bola vyhotovená v rovnakej mierke, v akej je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia.
K bodu 17
V § 7 odsek 2 sa zavádza legislatívna skratka „poverená osoba“.
K bodu 18
V § 7 ods. 3 písm. b) sa dopĺňa nutnosť zohľadňovať pri prehodnoteniach máp povodňového rizika aj pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík (čl. 14 ods. 2 a 4) .
K bodu 19
V § 7 ods. 5 sa ustanovuje kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, ktoré prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytne mapu povodňového rizika vymenovaným subjektom a sprístupní Európskej komisii informácie o mapách povodňového rizika na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov. Medzi subjekty, ktorým sa odovzdávajú mapy povodňového rizika dopĺňa aj Ministerstvo obrany Slovenskej republiky.
K bodu 20
Ustanovenia § 8 o pláne manažmentu povodňového rizika a ustanovenia § 9 o koordinácii plánov manažmentu povodňového rizika s plánmi manažmentu povodia sa prepracovali v zmysle konania uvedeného pod číslom EU Pilot 2014/2056 z 25. septembra 2014 na odstránenie nesprávnej transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík do právneho poriadku Slovenskej republiky (čl. 7 ods. 3 až 5, čl. 8 ods. 2 a 3, čl. 9 ods. 3, čl. 9 ods. 1 a čl. 14 ods. 3 a 4).
§ 8 ods. 3 ustanovuje, že základné ciele manažmentu povodňových rizík sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, pričom okrem tradičných opatrení, akými sú napríklad vodné stavby a poldre, ochranné hrádze, úpravy tokov je na vhodných miestach potrebné využívať na zníženie pravdepodobnosti záplav aj prírodné opatrenia umiestnené v lesoch, na poľnohospodárskej pôde a na urbanizovaných územiach, ktoré sú v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/60/ES z 23. októbra 2007 o hodnotení a manažmente povodňových rizík súhrnne označené ako „netechnické iniciatívy“.
K bodu 21
Úpravou § 10 ods. 2 písm. d) sa dosiahne, aby stavby, objekty alebo zariadenia situované v priestoroch zaplavovaných povodňami boli pred vznikom povodňových škôd aktívne chránené vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác ich vlastníkmi, správcami alebo užívateľmi.
9
Podľa § 17 ods. 1 cieľom povodňových zabezpečovacích prác je predchádzať vzniku povodňových škôd. Podľa 10 ods. 2 povodňový plán zabezpečovacích prác vypracúvajú aj vlastníci, správcovia a užívatelia stavieb, objektov alebo zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku alebo na inundačnom území.
Štátne pozorovacie stanice a iné pozorovacie objekty, ktoré slúžia na výkon hydrologickej služby sú konštruované tak, aby vôbec nevyžadovali ochranu pred poškodením vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo ani takúto ochranu nevyžadujú napríklad vodočetné laty, limnigrafy, zrážkomery. Z uvedeného dôvodu je potrebné ustanoviť, aby sa na pozorovacie stanice a objekty slúžiace na výkon hydrologickej služby nevzťahovala povinnosť vypracovať povodňový plán zabezpečovacích prác.
K bodu 22
V § 10 ods. 4 sa uvádzajú zmeny podstatného významu, ktoré je nevyhnutné bezodkladne zapracovať do povodňových plánov, ktoré boli uvedené § 4 ods. 3 vyhlášky č. 261/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania. Ide najdôležitejšie zmeny povodňových plánov, ktoré majú podstatný význam a preto je potrebné ich vymenovať v zákone.
K bodu 23
Podľa platného zákona môže II. alebo III. stupeň povodňovej aktivity odvolať iba ten, kto ho vyhlásil. Podľa § 11 ods. 12 sa umožní odvolať bezdôvodne ponechávané vyhlásenie II. alebo III. stupňa povodňovej aktivity, ktorý vyhlásila obec alebo nižší orgán ochrany pred povodňami vyššiemu orgánu. Touto úpravou sa predíde neodôvodnenému ponechávaniu vyhlásených stupňov povodňovej aktivity a prejaví sa to úsporou finančných prostriedkov vynakladaných na vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác vo fáze odstraňovania následkov povodne po odvolaní III. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10 zákona.
K bodu 24
Povodňové prehliadky podľa § 13 sú významným opatrením na predchádzanie škodlivým následkom povodní, pretože ich hlavnými cieľmi sú vyhodnotenie účinnosti realizovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a opatrení vykonávaných počas povodne, určenie lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky obmedzujúce plynulé prúdenie vody, identifikovanie objektov, ktoré v čase povodňovej situácie spôsobili znečistenie vody, zistenie nedostatkov na vodných tokoch, spôsobujúce povodňové riziká, odhaľovanie nepovolených stavieb vo vodnom toku, naprieč vodným tokom a na inundačnom území a verifikácia povodňových škôd. Novým znením sa dosiahne efektívnejšie vykonávanie samotných povodňových prehliadok a lepšie zabezpečenie plnenia opatrení uložených okresnými úradmi a okresnými úradmi v sídlach krajov, vrátane ukladania sankcií za neplnenie uložených opatrení v stanovenom rozsahu a v termínoch určených na ich vykonanie.
K bodu 25
V§ 14 ods. 1 sa vypúšťa povinnosť Slovenského hydrometeorologického ústavu využívať výsledky projektu POVAPSYS (povodňový varovný a predpovedný systém). Výsledkom realizácie projektu POVAPSYS a využívania jeho výsledkov je skvalitnenie meteorologických a hydrologických predpovedí a teda celej predpovednej povodňovej služby v Slovenskej republike, čo je trvalá úloha. Nemožno vylúčiť, že v budúcnosti bude projekt s podobným zameraním, ale môže mať celkom iný názov.
10
K bodu 26
V § 14 ods. 2 sa medzi subjekty, ktoré je nutné informovať o vzniku povodňovej situácii dopĺňa aj Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky.
K bodu 27
V§ 17 ods. 1 sa ustanovuje, že povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách sa pre účely zákona o ochrane pred povodňami považujú za verejné práce. Výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa budú uhrádzať z verejných prostriedkov.
K bodu 28
V § 17 ods. 2 písm. o) sa dopĺňajú aktivity, ktoré sú súčasťou vykonávania povodňových zabezpečovacích prác o činnosť orgánov ochrany pred povodňami, predovšetkým okresných úradov a okresných úradov v sídlach krajov a nimi zriadených povodňových komisií.
K bodu 29
V § 17 ods. 2 písm. p) sa medzi povodňové zabezpečovacie práce dopĺňa aj činnosť hlásnej povodňovej služby.
K bodu 30
V § 18 ods. 3 písm. a) sa vypúšťa hlásna a povodňová služba, ktorá bola zaradená medzi povodňové záchranné práce. Úprava súvisí s úpravou § 17 ods. 2 písm. p).
K bodu 31
V § 18 ods. 3 vložením písmena f) sa zvýrazňuje nevyhnutnosť komplexného prístupu k riešeniu následkov záplav území spôsobených povodňami v oblasti ochrany zdravia obyvateľstva opatreniami na predchádzanie ochoreniam a nezastupiteľná úloha orgánov verejného zdravotníctva pri ich realizácii.
K bodu 32
V § 18 ods. 3 písm. k) sa dopĺňa medzi iné práce na záchranu životov, zdravia, majetku, kultúrneho dedičstva a životného prostredia, ktoré sú súčasťou povodňových záchranných prác, aj činnosť krízového štábu.
K bodu 33
V § 18 ods. 4 sa dopĺňa vnútorný odkaz z dôvodu zabezpečenia správnej interpretácii obdobia, počas ktorého sa vykonávajú povodňové záchranné práce. Týmto sa zdôrazňuje, že po pominutí dôvodov na III. stupeň povodňovej aktivity je podľa § 11 ods. 10 vyhlásený až do odvolania II. stupeň povodňovej aktivity, počas ktorého sa dokončia všetky vykonávané opatrenia.
K bodu 34
Nové znenie § 19 ods. 3 ustanovuje nutnosť poskytovať priebežné správy o povodňovej situácii aj okresnému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru a krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru.
K bodu 35
Úprava v § 19 ods. 4 nadväzuje na vypustenie odseku 3 v novelizačnom bode 29.
11
K bodu 36
Úprava § 19 ods. 6 o predkladaní vyhodnotených povodňových škôd súvisí so zrušením špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy a zriadení nových orgánov miestnej štátnej správy podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 37
Úprava § 19 ods. 9 o predkladaní súhrnnej správy o priebehu povodní, ich následkoch a o vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách súvisí so zrušením špecializovaných miestnych orgánov štátnej správy a zriadení nových orgánov miestnej štátnej správy podľa zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 38
§ 19 sa dopĺňa odsekom 10, ktorý vzhľadom na aplikačnú prax pri predkladaní súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách umožňuje Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky určiť termín predkladania súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách pred odvolaním II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10, ak povodne zasiahli najmenej dve čiastkové povodia alebo ak sa povodne vyskytovali na rôznych miestach Slovenskej republiky počas dlhšieho obdobia.
K bodu 39
Legislatívno-technická úprava v § 19 ods. 11 nadväzuje na úpravu § 2 ods. 8.
K bodu 40
V § 20 ods. 1 sa definuje pojem „inundačné územie“ v novom znení. Ustanovuje sa vonkajšia hranica inundačného územia, ktorú možno určiť výpočtom priebehu kulminačnej hladiny vody povodne pri prietoku vody, ktorý sa môže opakovať priemerne raz za 100 rokov alebo podľa výsledkov geodetického merania priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorá sa môže opakovať menej často ako priemerne raz za 50 rokov. V návrhu zákona naďalej zostáva aj ohraničenie inundačného územia líniovou stavbou, ktorej účelom je ochrana pred povodňami.
K bodu 41
V § 20 sa vypúšťa druhý odsek, ktorý sa stal v novom znení súčasťou prvého odseku.
K bodu 42
Ustanovenie § 20 ods. 2 ustanovuje spôsob určovania inundačných území. Inundačné územie bude na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov určovať iba okresný úrad vyhláškou podľa § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
K bodu 43
V § 20 ods. 3 sa vykonala legislatívno-technická úprava vnútorných odkazov.
12
K bodu 44
§ 20 ods. 9 upravuje postup posudzovania žiadosti o povolenie umiestnenia stavby, objektu, zariadenia alebo činnosti zakázanej pri neohrádzovanom vodnom toku v inundačnom území v lokalite, kde nie je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia.
K bodu 45
V § 21 ods. 1 sa vykonala legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.
K bodu 46
§ 22 ods. 4 sa vypúšťa z dôvodu nadbytočnosti z dôvodu zavedenia mobilných komunikačných prostriedkov.
K bodu 47
§ 23 písm. b) sa zosúlaďuje s reálnou praxou pri podávaní informácií o plnení jednotlivých ustanovení smernice 2007/60/ES o hodnotení a manažmente povodňových rizík Európskej komisii.
K bodu 48
V § 23 písm. b) sa dopĺňa kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zabezpečiť zapracovanie výsledkov pripomienok verejnosti, ktoré verejnosť uplatnila k návrhom prvých plánov manažmentu povodňového rizika. Ustanovuje sa aj termín ich prehodnotenia a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika.
K bodu 49
V § 23 sa dopĺňa kompetencia Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zverejňovať na svojom webovom sídle predbežné hodnotenie povodňového rizika, mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika a plány manažmentu povodňového rizika a tiež aj ich prehodnotenia a prípadné aktualizácie.
K bodu 50
§ 24 písm. c) deviaty bod a § 25 písm. c ) dvanásty bod sa zosúlaďuje s § 13 ods. 7, podľa ktorého okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím uloží povinnosť odstrániť zistené nedostatky každému, kto za je za ne zodpovedný a určí termín na ich odstránenie.
K bodu 51
§ 24 sa dopĺňa kompetencia okresného úradu v sídle kraja prejednávať priestupky na úseku ochrany pred povodňami a ukladať pokuty.
K bodu 52
Vypustenie § 26 ods. 5 písm. d) nadväzuje na zmenu § 20 ods. 2. Inundačné územie určuje okresný úrad na návrh správcu vodohospodársky významných vodných tokov.
K bodu 53
V § 29 ods. 2 úprava sa vykonala v súvislosti s úpravou legislatívnej skratky § 6 ods. 9.
K bodu 54
§ 36 ods. 3 písm. d) nadväzuje na úpravu § 6 ods. 8 písm. c).
13
K bodu 55
Aktualizuje sa poznámka pod čiarou k odkazu 60, ktorý odkazuje na zákon č. 338/2000 Z.z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 580/2003 Z.z.
K bodu 56
V § 37 ods. 6 sa v zmysle § 37 písm. b) zákona 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov Štátna plavebná správa nahrádza Dopravným úradom.
K bodu 57
§ 42 ods. 1 sa nahrádza pojem „Európske spoločenstvo“ na základe Lisabonskej zmluvy pojmom „Európska únia“.
K bodu 58
Poznámka pod čiarou k odkazu 69 sa dopĺňa zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý sa vzťahuje na aktuálne programové obdobie 2014 -2020.
K bodu 59
V § 42 ods. 3 sa ustanovuje možnosť použitia finančných prostriedkov na výstavbu nových preventívnych opatrení alebo rekonštrukciu vybudovaných preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami aj zo Spoločných programov Slovenskej republiky na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.
K bodu 60
V § 42 ods. 4 sa dopĺňajú podmienky, za ktorých možno financovať výstavbu nových preventívnych opatrení alebo rekonštrukciu vybudovaných preventívnych opatrení, ktoré spomaľujú odtok vody z povodia do vodných tokov, zmenšujú maximálny prietok povodne, chránia územie pred zaplavením vodou z vodného toku alebo pred zaplavením vnútornými vodami.
K bodu 61
V § 42 ods. 5 sa vykonala legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.
K bodu 62
V § 43 ods. 4 sa medzi oprávnené výdavky vynakladané na povodňové zabezpečovacie práce zaraďujú aj výdavky Slovenského hydrometeorologického ústavu na hydrologické merania a pozorovania, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne. Hydrologické merania vykonávané počas povodní majú mimoriadne veľký význam nielen pre riadenie a vykonávanie povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác, ale aj pre ďalšie zdokonaľovanie systémov preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami a najmä pre bezpečné budovanie vodných stavieb a tiež iných stavieb umiestňovaných na územiach pri vodných tokoch napríklad stanovovanie pravdepodobnosti dosiahnutia alebo prekročenia N-ročných prietokov vody, objemov a tvarov povodňových vĺn).
14
K bodu 63
V § 43 ods. 5 písm. a) druhom bode sa vykonala legislatívno-technická úprava v súvislosti s úpravou legislatívnej skratky v § 6 ods. 9.
K bodu 64
§ 44 ods. 2 ustanovuje, že nárok na peňažnú náhradu za splnenú osobnú pomoc zaniká uplynutím piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity. Takéto časové obmedzenie je dôležité najmä pre obce a okresné úrady na správne vyhodnotenie a následnú verifikáciu výdavkov vynaložených na vykonávanie povodňových záchranných prác.
K bodu 65
Platné znenie § 44 ods. 3 ustanovovalo zodpovednosť štátu za všetky škody, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Štát sa mohol zodpovednosti za tieto škody zbaviť iba vtedy, ak preukázal, že predmetnú škodu nezavinil. Podmienky za akých sa štát mohol zbaviť zodpovednosti zákon neustanovuje. Z tohto dôvodu sa škoda, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác mohla uplatniť aj dlhší čas po povodni a po odstránení jej následkov. V takejto situácii je dokazovanie príčin vzniku škody veľmi problematické a tak štát nemal dostatok prostriedkov na to, aby spoľahlivo zistil, či oznámená škoda skutočne vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác. Úpravou sa jednoznačné ustanovili podmienky, za akých sa štát môže zbaviť zodpovednosti za škody, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác.
K bodu 66
V § 44 ods. 5 sa určuje termín dokedy možno uplatniť nárok na peňažnú náhradu. Termín sa zosúlaďuje s vyhláškou č. 159/2014 Z. z. Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 159/ 2014 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd.
K bodu 67
V § 44 ods. 6 sa ustanovuje kto rozhoduje o výške už uznanej peňažnej náhrade, nie kto určuje výšku peňažnej náhrady.
K bodu 68
V § 46 ods. 1, 2 a 4 sa dopĺňa okres okresného úradu aj okresný úrad v sídle kraja, ktorý tiež ukladá pokuty za správne delikty.
K bodu 69
V § 46 ods. 1 písm. a) sa vykonala legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.
K bodu 70
V § 46 ods. 1 písm. c) sa vykonala legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.
K bodu 71
Úpravou znenia § 13 ods. 4 a 5 a legislatívno-technickou úpravou vnútorného odkazu § 46 ods. 1 písm. c) sa stal § 46 ods. 1 písm. e) nadbytočný.
15
K bodu 72
V § 46 ods. 6 sa dopĺňa okres okresného úradu aj okresný úrad v sídle kraja, ktorý tiež ukladá pokuty za správne delikty.
K bodu 73
V § 47 ods. 4 sa dopĺňa okresný úrad v sídle kraja na prejednávanie priestupkov.
K bodu 74
§ 48 ods. 2 sa rozširuje o schvaľovanie povodňových plánov, štatútov povodňových komisií a vodných stavov a prietokov, ktoré zodpovedajú stupňom povodňovej aktivity a určovanie inundačných území okresnými úradmi. Na tieto činnosti sa tiež nebude vzťahovať všeobecný predpis o správnom konaní.
K bodu 75
V § 49a sa prechodným ustanovením účinným od účinnosti zákona upravuje prípad ak stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie na inundačnom území je zakázané, ale ku dňu určenia inundačného územia boli právoplatné povolené zostávajú zachované. Ustanovuje sa povinnosť pre vlastníkov, správcov alebo užívateľov vykonať opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka odo dňa určenia inundačného územia. Tieto opatrenia sú povinní vykonať na vlastné náklady.
Prechodné ustanovenia sa dopĺňajú aj povinnosti správcu vodohospodársky významných vodných tokov a Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky a termíny ich vykonania.
K bodu 76
V § 50 ods. 2 sa vypúšťajú splnomocňovacie ustanovenia na vydanie vyhlášok, ktorými sa ustanovujú podrobnosti o obsahu povodňových plánov a postup ich schvaľovania a o vyhodnocovaní výdavkov na povodňové zabezpečovacie práce, povodňové záchranné práce a povodňových škôd. Úprava súvisí s novelizačným bodom 76.
K bodu 77
Úprava v § 51 súvisí s prijatím Lisabonskej zmluvy.
K bodu 78
Zrušovacie ustanovenie sa upravilo v nadväznosti na § 5, 8 a 9. Vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní a vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika možno zrušiť.
K bodu 79
Úprava súvisí s prijatím Lisabonskej zmluvy.
K bodu 80
Obvodné povodňové komisie sa nahrádzajú okresnými povodňovými komisiami v dôsledku reformy verejne správy.
16
K článku II
K bodu 1
§ 11 ods. 4 sa precizuje z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácii.
K bodu 2
§ 11 ods. 5 sa precizuje z dôvodu jednoznačného výkladu a jeho jednotnej aplikácii
K bodu 3
V § 36 ods. 3 sa vykonala legislatívno-technická úprava vnútorného odkazu.
K bodu 4
Definícia pojmu “inundačné územie“ sa z § 46 sa preberá do § 20 návrhu zákona v celom vecnom obsahu.
K bodu 5
Úprava v § 59 ods. 2 súvisí s prijatím Lisabonskej zmluvy.
K bodu 6
Ustanovenie § 61 písm. i) sa preberá do § 20 návrhu zákona.
K bodu 7
Ustanovenie § 63 ods. 4 sa preberá do § 20 návrhu zákona. Kompetencia určovať inundačné územia prešla na okresný úrad.
K bodu 8
Aktualizácia konkrétneho ustanovenia v poznámke pod čiarou k odkazu 70.
K článku III
Ustanovuje sa účinnosť zákona.
V Bratislave 7. januára 2015
Robert Fico, v.r.
predseda vlády
Slovenskej republiky
Peter Žiga, v.r.
minister životného prostredia
Slovenskej republiky
17