1

NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

VI. volebné obdobie

––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

1351

VLÁDNY NÁVRH

Zákon

z ..................... 2015,

ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. a ktorým sa mení zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov

Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:

Čl. I

Zákon č. 7/2010 Z. z. o ochrane pred povodňami v znení zákona č. 180/2013 Z. z. sa mení a dopĺňa takto:

1.V § 2 odsek 1 znie:

„(1) Povodeň je prírodný jav, pri ktorom voda dočasne zaplaví územie, ktoré zvyčajne nie je zaliate vodou. Povodeň vzniká v dôsledku

a) zväčšenia prietoku vody vo vodnom toku,1)

b) vzniku prekážky alebo tvorby prekážky vo vodnom toku, na brehu vodného toku alebo na stavbe, objekte alebo na zariadení križujúcom vodný tok, ktorá spôsobila vzdutie vody a jej vyliatie na priľahlé územie,

c) dlhotrvajúcich zrážok alebo intenzívnych zrážok, topenia sa snehu alebo súčasného výskytu týchto javov,

d) prítoku vody zo zrážok alebo prítoku vody z topiaceho sa snehu po povrchu z priľahlej oblasti,

e) stúpnutia hladiny podzemnej vody nad povrch následkom dlhotrvajúceho vysokého vodného stavu v priľahlom vodnom toku alebo následkom dlhotrvajúcich zrážok.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 1 znie:

„1) § 43 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon).“.

2

2. Poznámka pod čiarou k odkazu 2 znie:

„2) § 51 zákona č. 364/2004 Z.z.“.

3.V § 2 odsek 7 znie:

„(7) Povodňová škoda na stavbe, na príslušenstve stavby alebo na dočasnom zariadení staveniska sa na účely tohto zákona uznáva, ak v čase vzniku povodňovej škody

a) je na stavbu vydané kolaudačné rozhodnutie a nadobudlo právoplatnosť alebo je vydané stavebné povolenie a nadobudlo právoplatnosť alebo stavba bola ohlásená stavebnému úradu podľa osobitného predpisu,4)

b) zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie, mal schválený povodňový plán zabezpečovacích prác a okresnému úradu alebo okresnému úradu v sídle kraja pri povodňovej prehliadke preukázal, že vykonal všetky opatrenia na ochranu pred povodňami podľa povodňového plánu,

c) zhotoviteľ stavby, zmeny stavby alebo udržiavacích prác konal v súlade so stavebným povolením alebo na základe ohlásenia stavebnému úradu.“.

4.§ 2 sa dopĺňa odsekmi 8 a 9, ktoré znejú:

„(8) Štát, orgán štátnej správy, vyšší územný celok, obec, správca vodohospodársky významných vodných tokov alebo správca drobného vodného toku4a) nezodpovedá za povodňovú škodu, okrem škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác. O vyplatení príspevku na kompenzáciu povodňových škôd môže rozhodnúť vláda Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).

(9) Dotácie na kompenzáciu strát spôsobených povodňou v sektore poľnohospodárskej prvovýroby, lesného hospodárstva a chovu rýb sa poskytujú podľa osobitného predpisu.5)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 4a a 5 znejú:

„4a) § 48 ods. 2 písm. b) a § 51 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.

5) Zákon č. 267/2010 Z. z. o poskytovaní dotácie na kompenzáciu strát spôsobených nepriaznivou poveternostnou udalosťou, ktorú možno prirovnať k prírodnej katastrofe, prírodnou katastrofou alebo mimoriadnou udalosťou.“.

5.V § 3 ods. 2 písm. f) sa nad slovom “území“ vypúšťa odkaz 5.

6.V § 3 ods. 2 sa za písmeno f) vkladá nové písmeno g), ktoré znie:

„g) zhotovitelia stavieb, ktoré zasahujú do vodného toku alebo na inundačné územie,“.

Doterajšie písmeno g) sa označuje ako písmeno h).

7.V § 3 odsek 4 znie:

„(4) Osoba, ktorá zistí nebezpečenstvo povodne alebo povodeň, je povinná to ihneď ohlásiť koordinačnému stredisku integrovaného záchranného systému na jednotné európske číslo tiesňového volania 112. Koordinačné stredisko integrovaného záchranného systému informáciu o povodňovej situácii bezodkladne oznámi orgánu ochrany pred povodňami, obci ohrozenej povodňou, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov, alebo správcovi drobného vodného toku. Osoba, ktorá vypracúva povodňový plán podľa § 10, oznamuje povodeň subjektom určeným v povodňovom pláne.“.

3

8.V § 3 sa vypúšťajú odseky 5 a 6.

Poznámka pod čiarou k odkazu 6 sa vypúšťa.

9.V § 4 ods. 3 písm. h) sa za slovo „zabezpečovanie“ vkladajú slová „hydrologických meraní, hydrologických pozorovaní, zberu a spracovania hydrologických údajov,“.

10.§ 5 vrátane nadpisu znie:

㤠5

Predbežné hodnotenie povodňového rizika

(1) Predbežným hodnotením povodňového rizika sa na území Slovenskej republiky určujú geografické oblasti, v ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo v ktorých možno predpokladať, že je pravdepodobný jeho výskyt.

(2)Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) zabezpečuje prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vykonávanie, prehodnocovanie, a ak je to potrebné aj aktualizovanie predbežného hodnotenia povodňového rizika v čiastkových povodiach, ktorými je na území Slovenskej republiky vymedzené správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly;9) správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, orgánmi štátnej správy, vyššími územnými celkami, obcami a Slovenským hydrometeorologickým ústavom (ďalej len „ústav“).

(3) Subjekty uvedené v odseku 2 poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov na vypracovanie, prehodnocovanie a aktualizáciu predbežného hodnotenia povodňového rizika všetky potrebné podklady. Obec a vyšší územný celok poskytujú správcovi vodohospodársky významných vodných tokov informácie z územnoplánovacej dokumentácie.

(4)Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vykonáva tak, aby poskytovalo hodnotenie potenciálneho rizika. Predbežné hodnotenie povodňového rizika sa vypracuje na základe informácií, ktoré sú dostupné alebo ktoré možno ľahko získať na základe správ o priebehu a následkoch povodní, správ o príčinách a priebehu povodní, záznamov a štúdií dlhodobého vývoja, najmä informácií o vplyve klimatických zmien na výskyt povodní.

(5) Predbežné hodnotenie povodňového rizika zahŕňa najmä

a) mapy správneho územia povodia vo vhodnej mierke, na ktorých sú zobrazené hranice povodí a čiastkových povodí s uvedením topografie a využitia územia,

b) opis povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti a mali významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť a pri ktorých stále existuje pravdepodobnosť, že sa vyskytnú v budúcnosti, vrátane ich rozsahu a trás postupu a posúdenia nepriaznivých vplyvov, ktoré spôsobili,

c) opis významných povodní, ktoré sa vyskytli v minulosti, ak možno predpokladať výrazne nepriaznivé následky podobných udalostí v budúcnosti,

d) posúdenie potenciálnych nepriaznivých následkov budúcich povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť, v ktorom sa zohľadnia aspekty, ako sú topografia, poloha vodných tokov a ich všeobecné hydrologické charakteristiky a geomorfologické charakteristiky, vrátane záplavových oblastí ako oblastí

4

prirodzeného zadržiavania vody, účinnosť existujúcej protipovodňovej infraštruktúry, poloha obývaných území, oblastí hospodárskej činnosti a dlhodobého vývoja, vrátane vplyvu klimatických zmien na výskyt povodní.

(6) Ministerstvo na účely vypracovania, prehodnotenia a aktualizácie predbežného hodnotenia povodňového rizika zabezpečí výmenu relevantných informácií so susednými štátmi prostredníctvom komisie pre hraničné vody. Určenie geografickej oblasti, ktorá je spoločná so susedným štátom, v ktorej existuje potenciálne významné povodňové riziko alebo je pravdepodobný jeho výskyt, koordinuje ministerstvo prostredníctvom komisie pre hraničné vody.

(7) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vykoná prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu každých šesť rokov. Aktualizované prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika predloží správca vodohospodársky významných vodných tokov ministerstvu. Pri prehodnoteniach predbežného hodnotenia povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

(8) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika a, ak je to potrebné, aj jeho aktualizáciu Európskej komisii (ďalej len „Komisia“) v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 9 znie:

„9) § 11 ods. 4 a 5 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 10 až 13 sa vypúšťajú.

11.V § 6 ods. 1 sa za slovo „výskyt“ vkladá slovo „významného“.

12.V § 6 ods. 2 písm. c) sa slová „50, 10 a päť rokov“ nahrádzajú slovami „10 rokov“.

13.V § 6 ods. 4 sa vypúšťa slovo „jednorazového“.

14. V § 6 ods. 8 písm. b) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú tieto slová: “pri prehodnoteniach máp povodňového ohrozenia sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.“.

15.V § 6 odsek 9 znie:

„(9) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov

a)poskytne mapu povodňového ohrozenia Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo vnútra“), Ministerstvu obrany Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo obrany“), okresnému úradu v sídle kraja, krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, vyššiemu územnému celku, okresnému úradu, ústavu a dotknutým obciam do troch mesiacov po jej vypracovaní, prehodnotení a aktualizácii,

b)sprístupní Komisii informácie o mapách povodňového ohrozenia v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.“.

5

16. V § 7 ods. 1 uvádzacej vete sa za slovo „rizika“ vkladajú slová „sa vyhotovuje v tej istej mierke, v akej je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia a“.

17.V § 7 ods. 2 sa slová „poverená osoba“ nahrádzajú slovami „ďalšia poverená právnická osoba v pôsobnosti ministerstva (ďalej len „poverená osoba“)“.

18. V § 7 ods. 3 písm. b) sa na konci bodka nahrádza bodkočiarkou a pripájajú tieto slová: „ pri prehodnoteniach máp povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.“.

19.V § 7 odsek 5 znie:

„(5) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov

a)poskytne mapu povodňového rizika ministerstvu vnútra, ministerstvu obrany, okresnému úradu v sídle kraja, krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru, vyššiemu územnému celku, okresnému úradu, ústavu a dotknutým obciam do troch mesiacov po jej vypracovaní alebo aktualizácii,

b)sprístupní Komisii informácie o mapách povodňového rizika v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.“.

20.§ 8 a 9 vrátane nadpisov znejú:

㤠8

Plán manažmentu povodňového rizika

(1) Ministerstvo zabezpečí prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja a správneho územia povodia Visly podľa máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika; správca vodohospodársky významných vodných tokov spolupracuje so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami. Plán manažmentu povodňového rizika sa vypracúva pre každé čiastkové povodie správneho územia povodia, v ktorom bola v predbežnom hodnotení povodňového rizika alebo v jeho aktualizácii, určená aspoň jedna geografická oblasť podľa § 5 ods. 1.

(2) Ak sa vypracúva jeden medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika, ktoré sú koordinované na úrovni správneho územia povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja a správneho územia povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly, ministerstvo zabezpečí ich koordináciu prostredníctvom komisií pre hraničné vody. Ak sa medzinárodný plán manažmentu povodňového rizika alebo súbor plánov manažmentu povodňového rizika nevypracujú, vypracuje sa plán manažmentu povodňového rizika, ktorý pokrýva časť príslušného správneho územia medzinárodného povodia, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky a ministerstvo zabezpečí v čo najväčšej miere jeho koordináciu na úrovni medzinárodného správneho územia povodia.

6

(3) Ciele plánu manažmentu povodňového rizika sú zamerané na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo a hospodársku činnosť v geografických oblastiach podľa § 5 ods. 1, a ak je to vhodné, aj na netechnické iniciatívy na zníženie pravdepodobnosti záplav spôsobovaných povodňami.

(4) Plán manažmentu povodňového rizika určuje konkrétne opatrenia na dosiahnutie cieľov podľa odseku 3. Plán manažmentu povodňového rizika obsahuje

a) závery predbežného hodnotenia povodňového rizika vo forme súhrnnej mapy čiastkového povodia s vyznačenými geografickými oblasťami podľa § 5 ods. 1, ktoré podliehajú plánu manažmentu povodňového rizika,

b) mapy povodňového ohrozenia, mapy povodňového rizika a závery o povodňových rizikách, ktoré z nich vyplývajú,

c) opis vhodných cieľov manažmentu povodňového rizika podľa odseku 3,

d) súhrn opatrení a určenie ich priorít na dosiahnutie cieľov manažmentu povodňového rizika a opatrení týkajúcich sa povodní prijatých podľa osobitných predpisov,16)

e) opis použitej metodiky na analýzu výdavkov a prínosov vypracovanej so susediacimi štátmi, ktorá sa použila na hodnotenie opatrení s nadnárodnými účinkami v spoločných čiastkových povodiach, ak je k dispozícii,

f) opis vykonávania plánu manažmentu povodňového rizika, a to najmä

1. opis určenia priorít a spôsobu, akým sa bude monitorovať pokrok pri vykonávaní prvého plánu manažmentu povodňového rizika,

2. súhrn prijatých opatrení a uskutočnených krokov na informovanie verejnosti a konzultácie s verejnosťou,

3. zoznam subjektov príslušných riešiť otázky manažmentu povodňového rizika,

4. koordinačné postupy s ďalšími štátmi v správnom území povodia,

5. koordinačné postupy vykonávania plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia.

(5) Plán manažmentu povodňového rizika po aktualizácii obsahuje

a) všetky zmeny alebo aktualizácie prijaté od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodňového rizika vrátane výsledkov prehodnotení vykonaných podľa odseku 11,

b) hodnotenie pokroku pri dosahovaní cieľov podľa odseku 3,

c) opis a vysvetlenie všetkých opatrení uvedených v predchádzajúcom pláne manažmentu povodňového rizika, ktorých vykonanie sa plánovalo, ale sa nevykonali,

d) opis všetkých dodatočných opatrení, ktoré sa prijali v čase od uverejnenia predchádzajúceho plánu manažmentu povodňového rizika.

(6) Plán manažmentu povodňového rizika zohľadňuje relevantné aspekty, ako sú náklady a prínosy, rozsah a trasy postupu povodní a územie s retenčným potenciálom ako prirodzené záplavové oblasti, environmentálne ciele,17) pôdne hospodárstvo a vodné hospodárstvo, územné plány, využívanie územia, ochranu prírody, plavebnú infraštruktúru a prístavnú infraštruktúru.

(7) Plán manažmentu povodňového rizika rieši všetky aspekty manažmentu povodňového rizika so zameraním na prevenciu, ochranu, pripravenosť vrátane predpovedí povodní a systémov včasného varovania a s prihliadnutím na vlastnosti jednotlivých povodí alebo čiastkových povodí. Plány manažmentu povodňového rizika môžu tiež zahŕňať podporu postupov trvalo udržateľného využitia pôdy, zlepšenie zadržiavania vody, rovnako ako aj riadené záplavy určitých oblastí pri povodni.

7

(8) Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenia na ochranu pred povodňami, ktoré svojím rozsahom a vplyvom významne zvyšujú povodňové riziká v smere toku alebo proti nemu v čiastkovom povodí na území Slovenskej republiky alebo v iných štátoch toho istého povodia alebo čiastkového povodia, ak tieto opatrenia neboli dohodnuté a koordinované na úrovni dotknutých štátov.

(9) Plán manažmentu povodňového rizika nesmie obsahovať opatrenie na ochranu pred povodňami, ktoré má odhadnuté výdavky na prípravu, realizáciu, prevádzku, údržbu a opravy počas celého predpokladaného obdobia životnosti vyššie, ako sú odhadnuté povodňové škody, ktoré by mohli spôsobiť povodne na dotknutom území počas rovnakého obdobia bez realizácie opatrenia.

(10) Plány manažmentu povodňového rizika podľa odseku 2 môžu byť doplnené o podrobnejší plán manažmentu povodňového rizika koordinovaný na úrovni spoločného čiastkového povodia, ktorý sa vypracuje po dohode so susedným štátom v komisii pre hraničné vody.

(11) Správca vodohospodársky významných vodných tokov v spolupráci so správcami drobných vodných tokov, poverenými osobami, vyššími územnými celkami, ústavom, orgánmi štátnej správy a organizáciami v ich zriaďovacej pôsobnosti a obcami zabezpečí dokončenie plánov manažmentu povodňového rizika a predloží ich ministerstvu. Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie plánov manažmentu povodňového rizika, a ak je to potrebné, aj aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika ministerstvu každých šesť rokov. Pri prehodnoteniach plánov manažmentu povodňového rizika sa zohľadňuje pravdepodobný vplyv zmeny klímy na výskyt povodní.

(12) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii informácie o plánoch manažmentu povodňového rizika v technických formátoch určených Komisiou na účely spracovania a prenosu údajov, vrátane štatistických údajov a kartografických údajov každých šesť rokov.

(13) Obec zosúlaďuje povoľovanie stavieb a určovanie regulatívov priestorového usporiadania a funkčného využívania územia v územnom pláne obce alebo v územnom pláne zóny s opatreniami na ochranu pred povodňami, ktoré sú uvedené v schválenom pláne manažmentu povodňového rizika a v jeho aktualizácii.

§ 9

Koordinácia plánu manažmentu povodňového rizika s plánom manažmentu povodia

(1) Ministerstvo koordinuje prípravu a realizáciu plánu manažmentu povodňového rizika s prípravou a realizáciou plánu manažmentu povodia s cieľom zvýšiť efektívnosť, zabezpečiť výmenu informácií a dosiahnuť súčinnosť a úžitok so zreteľom na environmentálne ciele. Ministerstvo zabezpečí, aby sa

a) mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika a ich následné prehodnotenia a aktualizácie vypracovali tak, aby informácie, ktoré obsahujú, boli v súlade s relevantnými informáciami získanými pri príprave a realizácii plánov manažmentu povodí a aby sa koordinovali s analýzou charakteristík čiastkového povodia, hodnotením vplyvov ľudskej činnosti na stav povrchových vôd a podzemných vôd a ekonomickou analýzou nakladania s vodami18) a aby sa mohli do nich začleniť,

8

b) prvé plány manažmentu povodňového rizika a ich následné prehodnotenia vypracovali koordinovane s prehodnoteniami plánov manažmentu povodí a aby sa mohli do nich začleniť,

c) aktívna účasť verejnosti, orgánov štátnej správy, orgánov územnej samosprávy a užívateľov vôd na príprave a realizácii plánov manažmentu povodňového rizika podľa potreby koordinovala s ich aktívnou účasťou na príprave a pri realizácii plánov manažmentu povodí.

(2) Ministerstvo zabezpečí zapracovanie prvého plánu manažmentu povodňového rizika a jeho aktualizáciu do plánu manažmentu povodia a v potrebnom rozsahu do Vodného plánu Slovenska.19)“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 16 až 19 znejú:

„16) Napríklad zákon č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov, zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov.

17) § 5 a 16 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.,

§ 2 výnosu Ministerstva pôdohospodárstva, životného prostredia a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky č. 2/2010, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o vymedzení správneho územia povodia, environmentálnych cieľoch, ekonomickej analýze a o vodnom plánovaní (oznámenie č. 396/2010 Z. z.).

18) § 13 ods. 3 písm. a) zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.

19) § 13 a 14 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení zákona č. 384/2009 Z. z.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 20 až 33 sa vypúšťajú.

21.V § 10 ods. 2 písm. d) sa na konci pripájajú tieto slová: „okrem štátnych pozorovacích staníc a štátnych pozorovacích objektov slúžiacich na výkon hydrologickej služby“.

22.V § 10 ods. 4 sa na konci pripája táto veta: „Zmenami podstatného významu sú zmeny

a) v spôsobe vyrozumenia orgánov ochrany pred povodňami,

b) osôb zaradených do ochrany pred povodňami a zmeny v pláne spojenia,

c) vo vymedzení územia, stavby, objektu alebo zariadenia chráneného pred povodňou,

d) pracovných síl a vecných prostriedkov určených na vykonávanie povodňového plánu.“.

23.V § 11 sa za odsek 11 vkladajú nové odseky 12 a 13, ktoré znejú:

„(12) Ak orgán ochrany pred povodňami zistí, že sa podmienky podľa odseku 9 alebo odseku 10 splnili a napriek tomu je naďalej vyhlásený II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity,

a) prednosta okresného úradu odvolá II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity, ktorý vyhlásil starosta obce,

b) prednosta okresného úradu v sídle kraja odvolá II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity, ktorý vyhlásil starosta obce alebo prednosta okresného úradu,

9

c) minister odvolá II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity, ktorý vyhlásil starosta obce, prednosta okresného úradu alebo prednosta okresného úradu v sídle kraja.

(13) Prednosta okresného úradu, prednosta okresného úradu v sídle kraja a minister odvolajú II. stupeň povodňovej aktivity alebo III. stupeň povodňovej aktivity podľa odseku 12 až po vykonaní a prijatí záverov z vykonanej povodňovej prehliadky podľa § 13 ods. 7.“.

Doterajší odsek 12 sa označuje ako odsek 14.

24.§ 13 vrátane nadpisu znie:

㤠13

Povodňová prehliadka

(1) Povodňovou prehliadkou sa

a) vyhodnocuje účinnosť realizovaných preventívnych opatrení na ochranu pred povodňami podľa § 4 ods. 2 písm. a) až e) a opatrení na ochranu pred povodňami, ktoré boli vykonané v čase povodňovej situácie podľa povodňových plánov, na príkaz orgánu ochrany pred povodňami alebo obce,

b) určujú lokality, v ktorých sa počas povodne vyskytli prekážky obmedzujúce plynulé prúdenie vody, a stavby, objekty alebo zariadenia, ktoré v čase povodňovej situácie spôsobili znečistenie vody,

c) zisťujú

1. nedostatky na vodných tokoch, stavbách, objektoch a zariadeniach, ktoré sú umiestnené na vodných tokoch, na inundačných územiach, alebo na územiach ohrozovaných povodňami, ktoré spôsobujú povodňové riziko, mohli by zvýšiť existujúce povodňové riziko alebo spôsobiť vznik povodňového rizika,

2. stavby, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavby križujúce vodný tok a stavby na inundačnom území, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie alebo kolaudačné rozhodnutie,

d) verifikujú odhady povodňových škôd a odhady škôd na majetku, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác a povodňových záchranných prác.

(2) Povodňovú prehliadku vykonáva okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja v súčinnosti so správcom vodohospodársky významných vodných tokov, správcom drobného vodného toku, vyšším územným celkom, Hasičským a záchranným zborom, obcou a vlastníkmi, správcami a užívateľmi stavieb, objektov a zariadení, ktoré sú umiestnené na vodnom toku, križujú vodný tok alebo sú umiestnené na inundačnom území. Povodňová prehliadka sa môže vykonať súčasne s vykonaním štátneho vodoochranného dozoru alebo s vykonaním odborného technicko-bezpečnostného dohľadu nad vodnými stavbami.36)

(3) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja musí povodňovú prehliadku vykonať

a) bezprostredne po povodni na povodňou postihnutých vodných tokoch a zaplavených územiach, kedy sa vykonanie povodňovej prehliadky spravidla spája s overovaním

10

správnosti vyhodnotenia povodňových škôd a overovaním škôd na majetku, ktoré vznikli v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác,

b) najmenej raz za dva roky podľa povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu vodohospodársky významných vodných tokov alebo povodňového plánu zabezpečovacích prác správcu drobného vodného toku,

c) na žiadosť správcu vodohospodársky významných vodných tokov, správcu drobného vodného toku alebo obce.

(4) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja môže povodňovú prehliadku vykonať z vlastného podnetu.

(5) Vykonanie povodňovej prehliadky je povinný umožniť

a) vlastník, správca alebo užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je umiestnené na inundačnom území,

b) vlastník, správca alebo užívateľ nehnuteľnosti na pobrežnom pozemku alebo na území, ktoré je pravdepodobne ohrozené povodňami,

c) zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie,

d) osoba, ktorá oznámila vznik povodňovej škody alebo spôsobenie škody na majetku, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác.

(6) Vlastník, správca alebo užívateľ stavby, ktorá je umiestnená na vodnom toku, križuje vodný tok alebo je na inundačnom území, je povinný pri povodňovej prehliadke na požiadanie predložiť stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu na nahliadnutie

a) okresnému úradu v sídle kraja, okresnému úradu, správcovi vodohospodársky významných vodných tokov alebo správcovi drobného vodného toku, ak je stavba umiestnená na vodnom toku alebo križuje vodný tok,

b) okresnému úradu v sídle kraja, okresnému úradu alebo obci, ak je stavba umiestnená na inundačnom území.

(7) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja vyhotovuje z povodňovej prehliadky záznam, v ktorom uvedie nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a ďalšie okolnosti charakterizujúce priebeh a výsledky povodňovej prehliadky. Prílohou k záznamu z povodňovej prehliadky je zoznam stavieb, ktoré sú umiestnené vo vodnom toku, stavieb križujúcich vodný tok a stavieb na inundačných územiach, na ktoré nebolo vydané stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby a stavieb, ktoré neboli ohlásené stavebnému úradu a stavieb, ktorých vlastník, správca alebo užívateľ pri povodňovej prehliadke nepredložil na nahliadnutie stavebné povolenie, rozhodnutie o užívaní stavby alebo ohlásenie stavby stavebnému úradu. Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja po povodňovej prehliadke z vlastného podnetu oznamuje stavebnému úradu porušenia povinností na úseku stavebného poriadku.

(8) Okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja rozhodnutím ukladá povinnosť odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke a určuje termín na ich odstránenie. Splnenie povinnosti odstrániť nedostatky zistené pri povodňovej prehliadke okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja zisťuje povodňovou prehliadkou najneskôr do desiatich pracovných dní po uplynutí určeného termínu. Ak sa počas povodňovej prehliadky zistí, že povinnosť uložená rozhodnutím nebola splnená, okresný úrad alebo okresný úrad v sídle kraja bezodkladne uloží sankcie za porušenie povinnosti podľa § 46 alebo § 47.“.

11

Poznámka pod čiarou k odkazu 36 znie:

„36) § 56 zákona č. 364/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.“.

25.V § 14 ods. 1 sa vypúšťa posledná veta.

26.V § 14 ods. 2 sa za slovo „povodňami“ vkladajú slová „ministerstvo vnútra,“.

27.V § 17 ods. 1 sa na konci pripája táto veta: „Na účely tohto zákona sa povodňové zabezpečovacie práce vykonávané na stavbách považujú za verejné práce a výdavky vynaložené na ich vykonávanie sa uhrádzajú z verejných prostriedkov.“.

28.V § 17 ods. 2 písm. o) sa za slovo „činnosť“ vkladajú slová „orgánov ochrany pred povodňami, povodňových komisií,“.

29.V § 17 ods. 2 písm. p) sa na konci pripájajú tieto slová: „a hlásnej povodňovej služby“.

30. V § 18 ods. 3 sa vypúšťa písmeno a).

Doterajšie písmená b) až k) sa označujú ako písmená a) až j).

31.V § 18 ods. 3 sa za písmeno e) vkladá nové písmeno f), ktoré znie:

„f) opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa osobitného predpisu,8)“.

Doterajšie písmená f) až j) sa označujú ako písmená g) až k).

32.V § 18 ods. 3 písm. k) sa na konci pripájajú tieto slová: „vrátane činnosti krízového štábu“.

33.V § 18 ods. 4 sa na konci pripájajú tieto slová: „podľa § 11 ods. 10“.

34.V § 19 odsek 3 znie:

„(3) Priebežné správy o povodňovej situácii podľa

a) odseku 1 písm. a) okresný úrad bezodkladne po doručení poskytne krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru,

b)odseku 1 písm. b) tretieho bodu okresný úrad v sídle kraja bezodkladne po doručení poskytne krajskému riaditeľstvu Hasičského a záchranného zboru.“.

35.V § 19 ods. 4 sa vypúšťajú slová „z vlastných podkladov a zo správ predložených podľa odseku 3“.

36.V § 19 odsek 6 znie:

„(6) Osoba vyhodnocuje povodňové škody na majetku, ktorý má vo vlastníctve, v správe alebo v užívaní. Vyhodnotenie povodňových škôd predkladá

a) osoba, ktorej zakladateľom alebo zriaďovateľom je orgán štátnej správy alebo vyšší územný celok, svojmu zakladateľovi alebo zriaďovateľovi v termíne a spôsobom podľa pokynov zakladateľa alebo zriaďovateľa; ostatné osoby predkladajú vyhodnotenie povodňových škôd do piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity obci, v ktorej území povodňová škoda vznikla,

12

b) obec a vyšší územný celok v súhrnnej správe o priebehu povodní, ich následkoch, a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách podľa odseku 8.“.

37. V § 19 odsek 9 znie:

„(9) Súhrnnú správu o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách predkladajú

a) obci do piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity

1. vlastník, správca a užívateľ stavby, objektu alebo zariadenia, ktoré je umiestnené na vodnom toku alebo na inundačnom území a ktoré nie je vo vlastníctve štátu alebo vyššieho územného celku,

2. zhotoviteľ stavby, ktorá zasahuje do vodného toku alebo na inundačné územie,

3. právnická osoba a fyzická osoba – podnikateľ, ktorí na príkaz obce vykonávali povodňové záchranné práce,

b) obec a správca drobného vodného toku45a) okresnému úradu do desiatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

c) správca drobného vodného toku45b) ústrednému orgánu štátnej správy, ktorý je jeho zakladateľom alebo zriaďovateľom, do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

d) vyšší územný celok okresnému úradu v sídle kraja do 20 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

e) okresný úrad okresnému úradu v sídle kraja do 25 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity,

f) okresný úrad v sídle kraja ministerstvu a ministerstvu vnútra do 30 pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.“.

Poznámky pod čiarou k odkazom 45a a 45b znejú:

„45a) § 51 ods. 2 zákona č. 364/2004 Z. z.

45b) § 51 ods. 1 zákona č. 364/2004 Z. z.“.

38.V § 19 sa za odsek 9 vkladá nový odsek 10, ktorý znie:

„(10) Ministerstvo môže určiť termín predkladania súhrnných správ o priebehu povodní, ich následkoch a vykonaných opatreniach, vynaložených výdavkoch a povodňových škodách pred časom odvolania II. stupňa povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 10, ak povodne zasiahli najmenej dve čiastkové povodia alebo, ak sa povodne vyskytovali na rôznych miestach na území Slovenskej republiky počas dlhšieho obdobia.“.

Doterajší odsek 10 sa označuje ako odsek 11.

39.V § 19 ods. 11 sa vypúšťajú slová „Slovenskej republiky (ďalej len „vláda“).“.

40.V § 20 odsek 1 znie:

„(1) Inundačné územie je územie priľahlé k vodnému toku, ktoré je počas povodní zvyčajne zaplavované vodou vyliatou z koryta. Inundačné územie smerom od koryta vodného toku vymedzuje

13

a) záplavová čiara povodne vo vodnom toku, ktorá sa určuje

1. výpočtom priebehu hladiny vody povodne so strednou pravdepodobnosťou výskytu, ktorej maximálny prietok odhadnutý ústavom sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov,

2. geodetickým meraním priebehu záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri povodni, ktorej maximálny prietok ústav vyhodnotil ako prietok s dobou opakovania dlhšou ako priemerne raz za 50 rokov,

b) líniová stavba, ktorej účelom alebo jedným z účelov je ochrana pred povodňami, ak zabezpečuje ochranu pred povodňami pre maximálny prietok, ktorý sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov.“.

41.V § 20 sa vypúšťa odsek 2.

Doterajšie odseky 3 až 10 sa označujú ako odseky 2 až 9.

42.V § 20 odsek 2 znie:

„(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov vypracuje pre lokalitu

ležiacu pri neohrádzovanom vodnom toku návrh na určenie rozsahu inundačného územia a predloží ho okresnému úradu. Rozsah inundačného územia určí okresný úrad vyhláškou.46)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 46 znie:

„46) § 5 zákona č. 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

43.V § 20 ods. 3 sa slová „navrhnutou podľa

odseku 2 písm. b) až d)

“ nahrádzajú slovami „určenou podľa odseku 1 písm. b)“ a slová „odseku 6 alebo

odseku 7 písm. e)

“ sa nahrádzajú slovami „odseku 5 alebo

odseku 6 písm. e)

“.

44.V § 20 odsek 9 znie:

„(9) V lokalite pri neohrádzovanom vodnom toku, v ktorej nie je určené inundačné územie alebo nie je vyhotovená mapa povodňového ohrozenia, podkladmi pre posudzovanie návrhu na umiestnenie stavby, objektu a zariadenia alebo pre posudzovanie žiadosti o povolenie činnosti, ktorá je na inundačnom území zakázaná, sú

a) pravdepodobný priebeh záplavovej čiary povodne vo vodnom toku, ktorej maximálny prietok sa dosiahne alebo prekročí priemerne raz za 100 rokov, alebo

b) priebeh záplavovej čiary v čase kulminácie hladiny vody pri doteraz najväčšej známej povodni.“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 48 sa vypúšťa.

45.V § 21 ods. 1 sa slová „

§ 20 ods. 6

a

7

“ nahrádzajú slovami „

§ 20 ods. 5

a

6

“.

46.V § 22 sa vypúšťa odsek 4.

47.V § 23 písm. b) uvádzacia veta znie: „plní úlohy vyplývajúce z členstva Slovenskej republiky v Európskej únii v hodnotení a manažmente povodňových rizík a prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov a poverených

14

osôb zabezpečuje podávanie správ o plnení úloh vyplývajúcich z právne záväzných aktov Európskej únie v oblastiach“.

48.V § 23 sa písmeno c) dopĺňa dvadsiatym druhým bodom, ktorý znie:

„22. zabezpečuje zapracovanie výsledkov konzultácií s verejnosťou a pripomienok k návrhom prvých plánov manažmentu povodňového rizika, ich dokončenie a zverejnenie do 22. decembra 2015; dokončenie prehodnotenia a ak je to potrebné, dokončenie a zverejnenie aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika každých šesť rokov,“.

49.Doterajší text § 23 sa označuje ako odsek 1 a dopĺňa sa odsekom 2, ktorý znie:

„(2) Ministerstvo sprístupňuje verejnosti na svojom webovom sídle

a) predbežné hodnotenie povodňového rizika, jeho prehodnotenia a prípadné aktualizácie,

b) mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňového rizika, jeho prehodnotenia a aktualizácie,

c) plány manažmentu povodňového rizika, jeho prehodnotenia a aktualizácie.“.

50.V § 24 písm. c) deviatom bode a § 25 písm. c) dvanástom bode sa vypúšťajú slová „vlastníkovi, správcovi a užívateľovi dotknutého pozemku, stavby, objektu alebo zariadenia“.

51.V § 24 sa písmeno c) dopĺňa trinástym bodom, ktorý znie:

„13. prejednáva priestupky na úseku ochrany pred povodňami a ukladá pokuty,“.

52.V § 26 ods. 5 sa vypúšťa písmeno d).

Poznámka pod čiarou k odkazu 53 sa vypúšťa.

53. V § 29 ods. 2 sa za slovom „obrany“ vypúšťajú slová „Slovenskej republiky“.

54.V § 36 ods. 3 písm. d) sa za slovo „vnútra“ vkladajú slová „ministerstvu obrany, ústavu“.

55. V poznámke pod čiarou k odkazu 60 sa slová „písm. i)“ nahrádzajú slovami „písm. j)“.

56. V § 37 ods. 6 sa slová „Štátnej plavebnej správy61)“ nahrádzajú slovami „Dopravného úradu61)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 61 znie:

„61) § 39 zákona č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.“.

57. V § 42 ods. 1 sa slová „Európskeho spoločenstva“ nahrádzajú slovami „Európskej únie“.

58. Poznámka pod čiarou k odkazu 69 znie:

„69) Zákon č. 587/2004 Z.z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 528/2008 o pomoci a podpore poskytovanej z fondov Európskej únie v znení neskorších predpisov.

Zákon č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov.“.

15

59.V § 42 ods. 3 druhá veta znie: „Na financovanie možno použiť aj prostriedky zo Spoločných programov Slovenskej republiky a Európskej únie, iné prostriedky zo zahraničia poskytnuté Slovenskej republike na základe medzinárodných zmlúv medzi Slovenskou republikou a inými štátmi a prostriedky Environmentálneho fondu podľa osobitných predpisov.69)“.

Poznámka pod čiarou k odkazu 70 sa vypúšťa

60.V § 42 ods. 4 sa za slovo „nových“ vkladajú slová „alebo rekonštrukciu vybudovaných“.

61.V § 42 ods. 5 sa slová „

§ 20 ods. 10

“ nahrádzajú slovami „

§ 20 ods. 9

“.

62.V § 43 ods. 4 sa za slovo „službou,“ vkladajú slová „výdavky ústavu na hydrologické merania a pozorovania, ktorými sa zaznamenáva priebeh povodne,“.

63.V § 43 ods. 5 písm. a) druhom bode sa slová „Ministerstvo obrany Slovenskej republiky,“ nahrádzajú slovami „ministerstvo obrany,“.

64.V § 44 ods. 2 sa na konci pripája táto veta: „Nárok na peňažnú náhradu za splnenú osobnú pomoc zaniká uplynutím piatich pracovných dní od času odvolania II. stupňa povodňovej aktivity.“.

65.V § 44 odsek 3 znie:

„(3) Osoba je povinná škodu na majetku v jej vlastníctve, správe alebo užívaní, ktorá vznikla v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác písomne oznámiť tomu, kto vydal príkaz na vykonávanie povodňových záchranných prác, alebo obci, na ktorej území sa poškodený majetok nachádzal počas povodne. Po márnom uplynutí ustanovenej lehoty nárok na náhradu tejto škody zaniká. Za škodu na majetku spôsobenú v priamej súvislosti s vykonávaním povodňových zabezpečovacích prác alebo povodňových záchranných prác, zodpovedá štát. Peňažnú náhradu škody na majetku ustanovuje všeobecný predpis o náhrade škody.71)“.

66.V § 44 ods. 5 sa slovo „desiatich“ nahrádza slovom „piatich“.

67.V § 44 ods. 6 sa slová „výšku peňažnej náhrady určuje“ nahrádzajú slovami „o výške uznanej peňažnej náhrady rozhoduje“.

68.V § 46 ods. 1, 2 a 4 sa za slovo „úrad“ vkladajú slová „alebo okresný úrad v sídle kraja“.

69.V § 46 ods. 1 písm. a) sa slová „§ 20 ods. 6 a 7“ nahrádzajú slovami „§ 20 ods. 5 a 6“.

70.V § 46 ods. 1 písm. c) sa slová „

§ 13 ods. 3

a

4

“ nahrádzajú slovami „

§ 13 ods. 4

a 5“.

71.V § 46 ods. 1 sa vypúšťa písmeno e).

Doterajšie písmeno f) sa označuje ako písmeno e).

16

72.V § 46 ods. 6 sa za slovo „úradom“ vkladajú slová „alebo okresným úradom v sídle kraja“.

73.V § 47 ods. 4 sa za slovo „úrad“ vkladajú slová „a okresný úrad v sídle kraja“.

74.V § 48 odsek 2 znie:

„(2) Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na

a) vydávanie príkazov na vykonanie opatrení potrebných na zabezpečenie ochrany pred povodňami podľa § 24 písm. d) šiesteho bodu, § 25 písm. d) šiesteho bodu a § 27 ods. 11 a 15,

b) schvaľovanie

1. povodňových plánov podľa § 10 ods. 4,

2. štatútov povodňových komisií podľa § 27 ods. 8 a 10,

3. vodných stavov a prietokov, ktoré zodpovedajú stupňom povodňovej aktivity podľa § 11 ods. 2 a § 23 písm. c) dvanásteho bodu,

c) určovanie inundačných území podľa § 20 ods. 2.“.

75.Za § 49 sa vkladá § 49a, ktorý vrátane nadpisu znie:

㤠49a

Prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1. apríla 2015

(1) Stavby, objekty a zariadenia, ktorých umiestnenie na inundačnom území je zakázané, ale ku dňu určenia inundačného územia boli právoplatne povolené podľa osobitného predpisu,75) zostávajú zachované. Vlastník, správca alebo užívateľ týchto stavieb, objektov a zariadení je povinný vykonať opatrenia na ich ochranu pred povodňami do jedného roka odo dňa určenia inundačného územia na vlastné náklady.

(2) Správca vodohospodársky významných vodných tokov predloží prehodnotenie

a)predbežného hodnotenia povodňového rizika a jeho aktualizáciu podľa § 5 ods. 7 prvýkrát do 22. decembra 2018,

b)plánov manažmentu povodňového rizika a ich aktualizáciu podľa § 8 ods. 11 prvýkrát do 22. decembra 2020.

(3) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov sprístupní Komisii

a) prehodnotenie predbežného hodnotenia povodňového rizika a jeho aktualizáciu podľa § 5 ods. 8 prvýkrát do 22. marca 2019,

b) informácie o mapách povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 9 písm. b) prvýkrát do 22. marca 2020,

c) informácie o mapách povodňového rizika podľa § 7 ods. 5 písm. b) prvýkrát do 22. marca 2020.

d) informácie o plánoch manažmentu povodňového rizika podľa § 8 ods. 11 prvýkrát do 22. marca 2016.

(4) Ministerstvo prostredníctvom správcu vodohospodársky významných vodných tokov poskytne

a) mapu povodňového ohrozenia podľa § 6 ods. 9 písm. a) prvýkrát do 22. marca 2020,

b) mapu povodňového rizika podľa § 7 ods. 5 písm. a) prvýkrát do 22. marca 2020.

17

(5) Ministerstvo

a) uverejní časový a vecný harmonogram prehodnocovania a aktualizácie plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 23 písm. c) šiesteho bodu prvýkrát do 22. decembra 2018,

b) sprístupní verejnosti na účely predkladania písomných pripomienok a námetov návrhy aktualizovaných plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 23 ods. 2 prvýkrát do 22. decembra 2020,

c) zabezpečí prehodnotenie, a ak je to potrebné, aktualizáciu plánov manažmentu povodňového rizika podľa § 23 písm. c) dvadsiateho druhého bodu prvýkrát do 22. decembra 2021.“.

76.V § 50 ods. 2 sa vypúšťajú písmená a) a d).

Doterajšie písmená b) a c) sa označujú ako písmená a) a b).

77.V § 51 sa slová "právne akty Európskych spoločenstiev a" nahrádzajú slovami "právne záväzné akty".

78.Za § 52 sa vkladá § 52a, ktorý znie:

㤠52a

Zrušujú sa:

1. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 313/2010 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o predbežnom hodnotení povodňového rizika a o jeho prehodnocovaní a aktualizovaní.

2. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 112/2011 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o obsahu, prehodnocovaní a aktualizácii plánov manažmentu povodňového rizika.“.

79.V prílohe slová „PRÁVNYCH AKTOV EURÓPSKYCH SPOLOČENSTIEV A“ sa nahrádzajú slovami „PRÁVNE ZÁVÄZNÝCH AKTOV“.

80.Slová „obvodná povodňová komisia“ vo všetkých tvaroch sa v celom texte zákona nahrádzajú slovami „okresná povodňová komisia“ v príslušnom tvare.

Čl. II

Zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení zákona č. 587/2004 Z. z., zákona č. 230/2005 Z. z., zákona č. 479/2005 Z. z., zákona č. 532/2005 Z. z., zákona č. 359/2007 Z. z., zákona č. 514/2008 Z. z., zákona č. 515/2008 Z z., zákona č. 384/2009 Z. z., zákona č. 134/2010 Z. z., zákona č. 556/2010 Z. z., zákona č. 258/2011 Z. z., zákona č. 408/2011 Z. z., zákona č. 306/2012 Z. z., zákona č. 180/2013 Z. z., zákona č. 35/2014 Z. z. a zákona č. .../2014 Z. z. sa mení takto:

1.V § 11 ods. 4 uvádzacia veta znie: „Správne územie povodia Dunaja v medzinárodnom povodí Dunaja je na území Slovenskej republiky vymedzené“.

18

2.V § 11 odsek 5 znie:

„(5) Správne územie povodia Visly v medzinárodnom povodí Visly je na území Slovenskej republiky vymedzené čiastkovým povodím Dunajca a Popradu.“.

3.V § 36 ods. 3 sa slová „odsekov 2 a 3“ nahrádzajú slovami „odseku 2“.

4.§ 46 sa vypúšťa.

5.V § 59 ods. 2 sa slová „právnych aktov Európskeho spoločenstva a“ nahrádzajú slovami „právne záväzných aktov“.

6.V § 61 písm. i) sa vypúšťa druhý bod. Súčasne sa zrušuje označenie prvého bodu.

7.V § 63 ods. 4 sa vypúšťa písmeno b). Súčasne sa zrušuje označenie písmena a).

8.V poznámke pod čiarou k odkazu 70 sa slová „§ 2 písm. a) štvrtý bod“ nahrádzajú slovami „§ 2 písm. c) piaty až siedmy bod“.

Čl. III

Tento zákona nadobúda účinnosť 1. apríla 2015.