1
Doložka vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: Návrh zákona o odpadoch
Termín začatia a ukončenia PPK:
A.2. Vplyvy:
Pozitívne*
Žiadne*
Negatívne*
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
X
X
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
X
3, Sociálne vplyvy
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
-sociálnu exklúziu,
- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
X
X
X
X
4. Vplyvy na životné prostredie
X
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
X
A.3. Poznámky
A.4. Alternatívne riešenia
A.5. Stanovisko gestorov
2
Vplyvy na rozpočet verejnej správy,
na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie návrhu
2.1. Zhrnutie vplyvov na rozpočet verejnej správy v návrhu
Tabuľka č. 1
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Vplyvy na rozpočet verejnej správy
2014
2015
2016
2017
Príjmy verejnej správy celkom
0
10 200 000
36 660 000
6 661 000
v tom: za každý subjekt verejnej správy zvlášť
0
0
0
0
z toho:
Štátny rozpočet - Všeobecná pokladničná správa
0
0
6 650 000
6 650 000
Štátny rozpočet - Ministerstvo životného prostredia SR
0
10 200 000
0
0
Environmentálny fond
0
0
30 010 000
11 000
Výdavky verejnej správy celkom
0
12 000 000
-29 479 258
-33 079 060
v tom: za každý subjekt verejnej správy / program zvlášť
z toho:
Štátny rozpočet - MŽP SR
0
12 000 000
0
0
Štátny rozpočet - MV SR
0
93 220
71 544
- vplyv na ŠR celkom
12 000 000
93 220
71 544
vplyv na územnú samosprávu - obce
0
0
-29 572 478
-33 150 604
Celková zamestnanosť
0
0
0
0
- z toho vplyv na ŠR
0
0
0
0
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
1 800 000
0
0
v tom:
Financovanie v rámci územnej samosprávy - obce
0
-29 572 478
-33 150 604
Financovanie zabezpečené v rozpočte kapitoly MŽP SR
1 800 000
Poznámka: K 31.12.2016 sa plánuje zrušenie Recyklačného fondu a prevod jeho likvidačného zostatku do Environmentálneho fondu. Výšku likvidačného zostatku nie je možné v súčasnosti vyčísliť.
2.2. Financovanie návrhu
Tabuľka č. 2
Vplyv na rozpočet verejnej správy (v eurách)
Financovanie
2015
2016
2017
2018
Celkový vplyv na rozpočet verejnej správy ( - príjmy, + výdavky)
0
-1 800 000
66 139 258
39 740 060
z toho vplyv na ŠR
0
1 800 000
6 556 780
6 578 456
Financovanie zabezpečené v rozpočte
0
1 800 000
0
0
3
kapitoly MŽP SR
Ostatné zdroje financovania
0
-29 572 478
-33 150 604
Úspora
0
0
-29 572 478
-33 150 604
Poznámka: Projekt ISOH bude realizovaný iba do výšky skutočne schválených prostriedkov pre 3. programové obdobie a to takým spôsobom, aby z jeho plnenia nedošlo k nekrytým vplyvom na rozpočet verejnej správy a aby nevznikli zvýšené požiadavky na rozpočet verejnej správy, teda nad rámec schválených limitov výdavkov na príslušný rozpočtový rok, pretože nový informačný systém bude financovaný z nenávratného finančného príspevku prostredníctvom pripravovaného Operačného programu Kvalita životného prostredia.
Návrh na riešenie úbytku príjmov alebo zvýšených výdavkov podľa § 33 ods. 1 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy:
2.3. Popis a charakteristika návrhu
2.3.1. Popis návrhu:
Akú problematiku návrhu rieši? Kto bude návrh implementovať? Kde sa budú služby poskytovať?
Návrh nového zákona komplexne rieši oblasť nakladania s odpadom. Do odpadového hospodárstva dôsledne zavádza princíp „znečisťovateľ platí“ ako aj princíp „rozšírenej zodpovednosti výrobcov“. Novým zákonom o odpadoch má zároveň dôjsť aj k sprehľadneniu celého systému nakladania s odpadom zavedením funkčného, uceleného informačného systému odpadového hospodárstva. Navrhovaný zákon bude mať pozitívny dopad na samosprávu, nakoľko všetky finančné náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou vybraných prúdov odpadu prejdú zo samosprávy na výrobcov a dovozcov. Tento fakt bude mať negatívny dopad na podnikateľskú sféru, ale je to reálny dopad zavedenia princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Oproti platnému stavu sa nepredpokladá zmena v štruktúre orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva.
Dopad na rozpočet verejnej správy (samospráva), ako aj na podnikateľskú sféru je ťažko vyčísliteľný, nakoľko v Slovenskej republike neexistujú relevantné a verifikovateľné informácie v oblasti odpadového hospodárstva. Pri výpočte preto vychádzame z odhadovaných nákladov, ktoré v súčasnosti má samospráva s triedeným zberom komunálnych odpadov.
Podľa sčítania obyvateľov, domov a bytov z roku 2011 v Slovenskej republike bolo 856 147 bytov v rodinných domoch a 877 993 bytov v bytových domoch. Spolu to predstavuje 1 734 140 bytov. Pri priemerných ročných miestnych poplatkoch za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na jednu domácnosť účtované v odhadovanej výške 55 €/rok (v rozmedzí 35 € až 70 €/rok), predstavuje celková čiastka sumu cca 95,4 mil. €.
Nakoľko nie sú známe presné čísla, ktoré samosprávy vynakladajú na triedený zber predpokladáme, že náklady na triedený zber (sklo, plasty, papier a kovy) dosahujú cca 33 % z celkových poplatkov, čo predstavuje hodnotu 31,5 mil. €.
Celá táto čiastka, po prijatí zákona o odpadoch spolu so zavedením princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, bude presmerovaná zo samosprávy (pozitívny dopad) do priemyslu
4
(negatívny dopad). Samozrejme presná výška finančných dopadov závisí od množstva odpadu, ktorý bude takýmto spôsobom zhodnotený.
Navrhovaný zákon má taktiež vplyv na rozpočet verejnej správy v priamom dôsledku zvýšeného výberu správnych poplatkov za udeľovanie autorizácií, súhlasov, odborných spôsobilostí a udeľovania sankcií (zvýšená kontrolná činnosť, zmena sadzieb pokút), pričom výnosy sú príjmom štátneho rozpočtu a Environmentálneho fondu.
S navrhovaným zrušením Recyklačného fondu je plánovaný presun 80% disponibilných prostriedkov do Environmentálneho fondu. Odhadovaná čiastka disponibilných prostriedkov RF v roku 2015 je vo výške 30 mil. €. Ďalším príjmom verejnej správy v dôsledku rušenia Recyklačného fondu má byť presun jeho likvidačného zostatku do Environmentálneho fondu, jeho výšku však v súčasnosti nie je možné vyčísliť.
Povinnosť vykonávať triedený zber biologicky rozložiteľných kuchynských odpadov bude mať negatívny vplyv na prevádzkovateľov zariadení školského stravovania. Náklady spojené so zberom, skladovaním, prepravou a zhodnocovaním kuchynských odpadov musí hradiť prevádzkovateľ zariadenia školského stravovania, t. j. škola a následne zriaďovateľ zo svojho rozpočtu. Zriaďovateľmi zariadení školského stravovania sú v súčasnosti okresné úrady a samospráva. Ďalej je prevádzkovateľ zariadenia školského stravovania povinný uskladňovať tento odpad do uzatvárateľných kontajnerov určených na daný účel, zabezpečiť skladovanie do doby odovzdania sprostredkovateľovi s odpadom, ktorý má oprávnenie vykonávať činnosť s BRKO. Ministerstvom školstva SR bola vykonaná analýza skutkového stavu zabezpečenia triedeného zberu kuchynských biologicky rozložiteľných odpadov za školské jedálne v zriaďovateľskej pôsobnosti obcí a okresných úradov. Údaje sú spracované z podkladov, ktoré boli predložené školskými jedálňami príslušným okresným úradom v sídle kraja. Vplyvy sú preto vyčíslené na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra SR ako aj na rozpočet obcí. Náklady zahŕňajú investície do chladiacich zariadení na zhromažďovanie kuchynských odpadov pred ich zberom a zhodnotením ako i samotné náklady na zber a zhodnotenie kuchynských odpadov. Časť školských zariadení, ktorá je vybavená drvičmi kuchynských odpadov priamo napojených na verejnú kanalizáciu, nebude môcť po prijatí zákona drviče používať a budú mať ustanovené prechodné obdobie, počas ktorého budú musieť zabezpečiť zákonný spôsob zberu a zhodnotenia kuchynských odpadov, keďže drviče spôsobujú nadmerné zaťaženie stokovej siete.
Nároky na štátny rozpočet predstavujú výdavky na vývoj a prevádzku nového informačného systému odpadového hospodárstva. Nový informačný systém by malo byť financovaný z nenávratného finančného príspevku prostredníctvom Operačného programu Kvalita životného prostredia s ohľadom na horizontálnu prioritu Informatizácia spoločnosti. Súčasná úroveň informatizácie služieb v oblasti OH je nedostatočná z niekoľkých dôvodov. Morálnym zastaraním aktuálne používaných IS, roztrieštením jednotlivých agend (aj mimo rezortu MŽP SR) bez vzájomného previazania a bez možnosti pripojenia na integračnú vrstvu ISVS. Okrem toho súčasné informačné systémy neobsahujú funkcionalitu, ktorá by umožnila sledovanie odpadu od vzniku až do stavu jeho konca, ktorá by umožňovala monitorovanie opatrení v súvislosti z predchádzaním odpadu, umožnila by prípravu programov OH (plánovanie), a v neposlednom rade by zaviedla elektronicky styk s verejnosťou v oblasti podávania žiadosti, autorizácii, súhlasov vrátane evidencie rozhodnutí a elektronické podávanie hlásení o vzniku a nakladaní s odpadom.
Celková predpokladaná suma na realizáciu projektu je stanovená na 17,6 mil. €.
5
2.3.2. Charakteristika návrhu podľa bodu 2.3.2. Metodiky :
zmena sadzby
zmena v nároku
nová služba alebo nariadenie (alebo ich zrušenie)
kombinovaný návrh
iné
2.3.3. Predpoklady vývoja objemu aktivít:
Jasne popíšte, v prípade potreby použite nižšie uvedenú tabuľku. Uveďte aj odhady základov daní a/alebo poplatkov, ak sa ich táto zmena týka.
Tabuľka č. 3
Odhadované objemy
Objem aktivít
R
r + 1
r + 2
r + 3
Indikátor ABC
Indikátor KLM
Indikátor XYZ
2.3.4. Výpočty vplyvov na verejné financie
Počet bytov (domácností)
1 734 140
Odhadovaná ročná výška miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na jednu domácnosť
55 €
Celková ročná výška miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady na jednu domácnosť
95 377 700 €
Odhadovaná ročná výška finančných nákladov na triedený zber
31 474 641 €
6
Príjem štátneho rozpočtu – Všeobecná pokladničná správa Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
poznámka
Daňové príjmy (100)1
113 Daň z príjmov vyberaná zrážkou
0
0
6 650 000
6 650 000
Príjem za zdanenie výkupu odpadov
Nedaňové príjmy (200)1
0
0
0
0
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
6 650 000
6 650 000
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Príjem štátneho rozpočtu – Ministerstvo životného prostredia SR Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
291005 Z účtu prostriedkov Európskej únie
0
10 200 000
0
0
Príjem MŽP SR v rámci OP Kvalita ŽP na projekt ISOH
Granty a transfery (300)1
0
0
0
0
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
10 200 000
0
0
7
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Príjem Environmentálneho fondu Tabuľka č. 4
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Príjmy (v eurách)
2014
2015
2016
2017
poznámka
Daňové príjmy (100)1
0
0
0
0
Nedaňové príjmy (200)1
v tom:
222 003 - Za porušenie predpisov
0
10 000
11 000
Príjem EF za porušovanie ustanovení zákona o odpadoch s odhadovaným medziročným nárastom 10%
Granty a transfery (300)1
315 - Transfery od subjektov nezaradených vo verejnej správe v registri organizácií vedenom Štatistickým úradom Slovenskej republiky
0
30 000 000
0
Príjem EF - prevod 80% disponibilných prostriedkov RF
Príjmy z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (400)
Prijaté úvery, pôžičky a návratné finančné výpomoci (500)
Dopad na príjmy verejnej správy celkom
0
0
30 010 000
11 000
1 – príjmy rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Poznámka: K 31.3.2016 sa plánuje zrušenie Recyklačného fondu a prevod jeho likvidačného zostatku do Environmentálneho fondu. Výšku likvidačného zostatku nie je možné v súčasnosti vyčísliť.
Výdavky štátneho rozpočtu - Ministerstvo životného prostredia SR Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2014
2015
2016
2017
poznámka
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
12 000 000
0
0
8
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
MŽP SR – 711003 – Softvér, 713002 – Výpočtová technika - spolufinancovanie zo ŠR
0
1 800 000
0
0
Výdavky MŽP SR v rámci OP Kvalita ŽP – projekt ISOH – spolufinancovanie MŽP SR
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
MŽP SR – 711003 – Softvér, 713002 – Výpočtová technika - prostriedky EÚ
0
10 200 000
0
0
Výdavky MŽP SR v rámci OP Kvalita ŽP – projekt ISOH – dotácia z prostriedkov EÚ
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
12 000 000
0
0
z toho výdavky na ŠR
0
12 000 000
0
0
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
0
12 000 000
0
0
Výdavky MŽP SR v rámci OP Kvalita ŽP – projekt ISOH
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
z toho výdavky územnej samosprávy
Bežné výdavky (600)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Výdavky štátneho rozpočtu - Ministerstvo vnútra SR Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2014
2015
2016
2017
poznámka
Bežné výdavky (600)
65 055
70 346
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
637012 Poplatky a odvody
Náklady za zber, prepravu a zhodnotenie kuchynského biologicky rozložiteľného
65 055
70 346
9
odpadu. zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
28 165
1 198
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
713004 Nákup prevádzkových strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia
Výdavky MV SR na zabezpečenie chladiacich zariadení na kuchynský biologicky rozložiteľný odpad do škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti okresných úradov
0
0
28 165
1 198
Kapitálové transfery (720)2
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
93 220
71 544
z toho výdavky na ŠR
0
0
93 220
71 544
Bežné výdavky (600)
0
0
65 055
70 346
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
0
0
28 165
1 198
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
z toho výdavky územnej samosprávy
Bežné výdavky (600)
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Výdavky obcí Tabuľka č. 5
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Výdavky (v eurách)
2014
2015
2016
2017
poznámka
Bežné výdavky (600)
0
0
-30 097 781,00
-33 176 764,00
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Poistné a príspevok do poisťovní (620)
Tovary a služby (630)2
v tom:
územná samospráva - 637 035 Dane
0
0
- 31 474 641
- 34 622 105
Úspora vo výdavkoch obcí na triedený zber
Tovary a služby (630)2
637012 Poplatky a odvody
0
0
1 376 860
1 445 341
Náklady obcí na zber, prepravu a zhodnotenie
10
kuchynského biologicky rozložiteľného odpadu. zo škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy
Bežné transfery (640)2
Splácanie úrokov a ostatné platby súvisiace s úvermi, pôžičkami a NFV (650)2
Kapitálové výdavky (700)
0
0
525 303
26 160
Obstarávanie kapitálových aktív (710)2
713004 Nákup prevádzkových strojov, prístrojov, zariadení, techniky a náradia
0
0
525 303
26 160
Náklady obcí na zabezpečenie chladiacich zariadení na kuchynský biologicky rozložiteľný odpad do škôl v zriaďovateľskej pôsobnosti samosprávy
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
Dopad na výdavky verejnej správy celkom
0
0
-29 572 478,00
-33 150 604,00
z toho výdavky na ŠR
0
0
0
Bežné výdavky (600)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)
Kapitálové výdavky (700)
Výdavky z transakcií s finančnými aktívami a finančnými pasívami (800)
z toho výdavky územnej samosprávy
0
0
-29 572 478,00
-33 150 604,00
Bežné výdavky (600)
0
0
-30 097 781,00
-33 176 764,00
Kapitálové výdavky (700)
0
0
525 303
26 160
2 – výdavky rozpísať až do položiek platnej ekonomickej klasifikácie
Tabuľka č. 6
Vplyv na rozpočet verejnej správy
Zamestnanosť
2015
2016
2017
2018
poznámka
11
počet zamestnancov, mzdy a poistné rozpísať podľa spôsobu odmeňovania (napr. policajti, colníci ...)
Počet zamestnancov celkom*
z toho vplyv na ŠR
Priemerný mzdový výdavok (v eurách)*
z toho vplyv na ŠR
Osobné výdavky celkom (v eurách)
Mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania (610)*
z toho vplyv na ŠR
Poistné a príspevok do poisťovní (620)*
z toho vplyv na ŠR
Poznámky:
12
Vplyvy na podnikateľské prostredie
Vplyvy na podnikateľské prostredie
3.1. Ktoré podnikateľské subjekty budú predkladaným návrhom ovplyvnené a aký je ich počet?
Predkladaný materiál bude mať vplyv na výrobcov a dovozcov vybraných komodít, organizácie zodpovednosti výrobcov, pôvodcov odpadu ako aj na podnikateľov v odpadovom hospodárstve (napr. zberové spoločnosti a spracovatelia odpadu). Vzhľadom na premenlivosť počtu subjektov (vznik nových, zánik existujúcich) nie je možné ich presné vyčíslenie.
3.2. Aký je predpokladaný charakter a rozsah nákladov a prínosov?
V krátkom období sa predpokladá mierne negatívny vplyv na hospodárenie subjektov, najmä v dôsledku zakladania organizácií zodpovednosti výrobcov a prispôsobenia sa novej právnej úprave. Z dlhodobého hľadiska predpokladáme zvyšovanie nákladovej efektívnosti zberu, spracovania a recyklácie vybraných prúdov odpadov.
Výrazný vplyv sa očakáva najmä na výrobcov a dovozcov vybraných komodít, vzhľadom na dôsledné uplatnenie princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov a z toho vyplývajúci záväzok priemyslu prevziať na seba všetky finančné náklady spojené so zberom, spracovaním a recykláciou vybraných prúdov odpadov. Taktiež výrazný vplyv možno očakávať na organizácie zodpovednosti výrobcov, nakoľko v zákone sú po prvý krát jasne definované podmienky vzniku a fungovania týchto organizácií. Navyše vznik týchto organizácii bude podmienený udelením autorizácie (MŽP SR). Vyčísliť dopady na ostatné subjekty pôsobiace v odpadovom hospodárstve nie je možné.
3.3. Aká je predpokladaná výška administratívnych nákladov, ktoré podniky vynaložia v súvislosti s implementáciou návrhu?
Priame finančné výdavky pre podnikateľské subjekty budú spojené s udeľovaním autorizácie pre organizácie zodpovednosti výrobcov (očakávame cca 40 – 50 subjektov). Ďalšie administratívne náklady budú spojené s plnením ohlasovacích a informačných povinností jednotlivých subjektov pôsobiacich v odpadovom hospodárstve. Nakoľko už aj podľa v súčasnosti platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú tieto povinnosti definované, neočakávame výrazné zvýšenie nákladov v tejto oblasti. Navyše po sprevádzkovaní informačného systému by sa tieto náklady mali výrazným spôsobom znížiť.
13
3.4. Aké sú dôsledky pripravovaného návrhu pre fungovanie podnikateľských subjektov na slovenskom trhu (ako sa zmenia operácie na trhu?)
Navrhovaný zákon prinesie výrazné zmeny do fungovania podnikateľských subjektov pôsobiacich v odpadovom hospodárske. Dôsledným uplatňovaním princípu rozšírenej zodpovednosti výrobcov dôjde k výraznému posilneniu ich úlohy v celom systéme. Svoje povinnosti si výrobcovia a dovozcovia budú môcť plniť individuálne alebo prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov. Najväčšie dôsledky pripravovaného návrhu sa dotknú práve organizácií zodpovednosti výrobcov. Na rozdiel od súčasného stavu, pripravovaný zákon jasne definuje podmienky ich vzniku a fungovania. Pripravovaný zákon bude mať taktiež vplyv na fungovanie ostatných subjektov pôsobiacich v odpadovom hospodárstve, nakoľko na vykonávanie svojej činnosti budú musieť mať uzatvorené zmluvy s výrobcami, dovozcami, resp. s OZV. Dôvodom je skutočnosť, že ak výrobca/dovozca je povinný znášať všetky finančné výdavky spojené so zberom, spracovaním a recykláciou svojich výrobkov, musí mať dosah na tieto finančné prostriedky.
Ukončenie činnosti Recyklačného fondu bude mať za následok postupnú „preregistráciu“ výrobcov a dovozcov do databázy MŽP SR. Ukončením činnosti nezanikne povinnosť výrobcov a dovozcov zabezpečiť zber, spracovanie a recykláciu vybraného druhu odpadu, ale túto povinnosť si už nebude môcť plniť formou úhrady príspevku do RF, ale individuálnym, resp. kolektívnym plnením.
3.5. Aké sú predpokladané spoločensko – ekonomické dôsledky pripravovaných regulácií?
Očakávané spoločensko-administratívne dôsledky sa prejavia najmä v zmene spôsobu plnenia povinností výrobcov a dovozcov smerom k zberu, spracovaniu a recyklácií vybraného prúdu odpadu. Zmeny nastanú v systéme vzniku a fungovania organizácií zodpovednosti výrobcov, ako aj u ostatných subjektov pôsobiacich v systéme odpadového hospodárstva. Navrhované zmeny sa v dlhodobom horizonte prejavia skôr pozitívne ako negatívne a to najmä zvýšením objemu vytriedeného odpadu a tým aj znížením množstva odpadu ukladaného na skládky odpadov.
14
Sociálne vplyvy - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a na zamestnanosť
Sociálne vplyvy predkladaného materiálu - vplyvy na hospodárenie obyvateľstva, sociálnu exklúziu, rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
4.1. Identifikujte vplyv na hospodárenie domácností a špecifikujte ovplyvnené skupiny domácností, ktoré budú pozitívne/negatívne ovplyvnené.
Zavedenie princípu rozšírenej zodpovednosti a s tým spojené prevzatie plnenia finančných požiadaviek smerom k zberu, spracovaniu a recyklácii vybraných prúdov odpadov sa môže prejaviť v znížení miestneho poplatku za komunálny odpad a drobný stavebný odpad, čo bude mať priaznivý dopad na hospodárenie domácností. Reálne zníženie poplatku je však priamo úmerné ochotou občanov výrazným spôsobom zvýšiť efektivitu triedenia odpadov (sklo, papier, plasty a kovy).
Pokiaľ ide o identifikáciu skupín domácnosti, miestny poplatok za komunálne odpady a drobný stavebný odpad sa týka každej domácnosti, ide o povinnú platbu pričom výška ako aj možnosti jeho zníženia alebo odpustenia sú v réžii obce, a teda nie je možné tento vplyv generalizovať, keďže nemusí nastať celoplošne. Rozsah vplyvu môže byť ovplyvnený aj skutočnosťou aké množstvo odpadu dokáže daná obec vytriediť v porovnaní s množstvom zmesového komunálneho odpadu, ktorý bude zneškodňovať skládkovaním (čím vyššie množstvo vytriedeného komunálneho odpadu vhodného na zhodnotenie, tým priamo úmerne nižšie množstvo zmesového komunálneho odpadu určeného na zneškodnenie).
Kvantifikujte:
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov na priemerného obyvateľa
- Rast alebo pokles príjmov/výdavkov za jednotlivé ovplyvnené skupiny domácností
- Celkový počet obyvateľstva/domácností ovplyvnených predkladaným materiálom
Konkrétne vyčíslenie ako aj určenie jednotlivých domácností nie je možné, jednak vzhľadom na uvedené v bode 4.1. ako aj na skutočnosť, že prípadné zníženie/zvýšenie miestneho poplatku nebude jednotné na celom území Slovenskej republiky, keďže je na
15
rozhodnutí obce v akej konkrétnej výške poplatok premietne na obyvateľov. Obce sú pritom limitované rozmedzím sadzby, ktorá vyplýva zo zákona č. 582/2004 Z. z. v platnom znení. V prípade, že všetky obce znížia/zvýšia miestny poplatok, tak to ovplyvní všetky domácnosti, v prípade že poplatok zníži/zvýši iba niektorá obec, bude to mať vplyv iba na jej obyvateľov. Zároveň však k zníženiu/zvýšeniu nemusí dôjsť, nakoľko miestne poplatky v súčasnosti neodrážajú reálne náklady obcí na túto činnosť.
4.2. Zhodnoťte kvalitatívne (prípadne kvantitatívne) vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
Nepredpokladáme vplyvy na prístup k zdrojom, právam, tovarom a službám u jednotlivých ovplyvnených skupín obyvateľstva.
4.3. Zhodnoťte vplyv na rovnosť príležitostí:
Zhodnoťte vplyv na rodovú rovnosť.
Bez vplyvu
Bez vplyvu
4.4. Zhodnoťte vplyvy na zamestnanosť.
Aké sú vplyvy na zamestnanosť ?
Ktoré skupiny zamestnancov budú ohrozené schválením predkladaného materiálu ?
Hrozí v prípade schválenia predkladaného materiálu hromadné prepúšťanie ?
Návrh zákona nebude mať výrazný vplyvy na zamestnanosť.
Nepredpokladá sa ohrozenie žiadnych skupín obyvateľstva
Neočakávame hromadné prepúšťanie.
Vplyvy na životné prostredie
Životné prostredie
5.1. Ktoré zložky životného prostredia (najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy) budú návrhom ovplyvnené a aký bude ich vplyv (pozitívny alebo negatívny)?
Predpokladá sa výrazný pozitívny vplyv na životné prostredie ako celok, najmä však na ovzdušie, vodu a pôdu. Návrh zákona má prispieť k zvýšeniu vytriedeného odpadu z komunálneho odpadu a tým aj k zníženiu množstva ukladaného odpadu na skládky odpadov a percentuálne zvýšiť množstvo zhodnocovaného odpadu na úkor zneškodňovaného. Znížením množstva skládkovaného odpadu je možný predpoklad aj zníženia produkcie skládkového plynu, ktorý má negatívny vplyv na ovzdušie,
16
zároveň zhodnocovaním odpadu je možné získať druhotnú surovinu, a tým ušetriť primárne zdroje.
5.2. Bude mať navrhovaný materiál vplyv na chránené územia a ak áno aký?
Vplyv na chránené územia sa nepredpokladá.
5.3. Bude mať návrh vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice?
Vplyv na životné prostredie presahujúce štátne hranice sa nepredpokladá.
Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
Budovanie základných pilierov informatizácie
Obsah
6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?
(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)
„Informačný systém odpadového hospodárstva“ (ďalej „ISOH“) navrhovaný v tomto návrhu zákona predpokladá integráciu v súčasnosti prevádzkovaných informačných systémov zameraných na oblasť odpadového hospodárstva prevádzkovaných rezortom MŽP SR, organizáciami rezortu MŽP SR ako aj tretími subjektmi.
Súčasne budú tieto informačné systémy rozšírené o nové elektronické služby smerované na elektronizáciu obojstrannej komunikácie medzi orgánmi štátnej správy v odpadovom hospodárstve a dotknutými subjektmi, vrátane výkonu štátnej správy.
Súčasťou ISOH bude tiež časť pre poskytovanie údajov v zmysle plnenia povinností v oblasti národného a medzinárodného výkazníctva a tiež poskytovanie informácií odbornej a laickej verejnosti.
Cieľový stav navrhovaného ISOH je možné definovať úrovňou IV. Realizáciou ISOH dôjde k zavedeniu nových elektronických služieb.
17
6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?
(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)
Predpokladá sa interoperabilita ISOH v technickej vrstve (základnej úrovni) a vytvorenie podmienok v sématnickej a organizačnej vrstve so zohľadnením okolitého prostredia a stavu jeho pripravenosti.
Ľudia
6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?
(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)
Neplánuje sa.
6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)
Plánuje sa v rámci realizácie ISOH.
6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?
(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)
Neplánuje sa.
6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?
(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)
ISOH bude zohľadňovať platné štandardy.
Infraštruktúra
6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?
(Uveďte jeho funkciu.)
Súčasné čiastkové informačné systémy sa vytvorením ISOH rozšíria o časť určenú pre výkon štátnej správy v odpadovom hospodárstve a vytvoria sa nové elektronické služby v zmysle predkladaného návrhu zákona o odpadoch.
6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Neplánuje sa.
6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?
(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)
Vytvorením nových elektronických služieb sa rozšíri ich dostupnosť pre cieľové skupiny.
6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?
(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)
Technická interoperabilita bude zabezpečovaná pre možnosť on-line prepojenia s relevantnými dátovými zdrojmi v zmysle Národnej koncepcie informatizácie verejnej správy a prepojením na relevantné odborné databázy/systémy (napr. databázy Štatistického úradu SR).
6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?
Pri realizácii budú rešpektované
18
(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)
platné štandardy a legislatíva.
6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?
(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)
Neplánuje sa.
Riadenie procesu informatizácie
6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?
(Uveďte popis zmien.)
Vytvorenie ISOH predpokladá systematický proces riadenia informatizácie v sektore a bude napojený na riadenie informatizácie spoločnosti.
Financovanie procesu informatizácie
6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?
(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)
Áno. Financovanie implementácie by malo byť z nenávratného finančného príspevku Operačného programu Kvalita životného prostredia s ohľadom na horizontálnu prioritu Informatizácia spoločnosti. Po vytvorení a implementácií ISOH však dôjde k zefektívneniu existujúcich procesov, a tým k čiastočnej úspore finančných prostriedkov.
Legislatívne prostredie procesu informatizácie
6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?
(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)
Predkladaný návrh zákona o odpadoch je legislatívny materiál.