1
B. Osobitná časť
K Čl. I. Prvá časť
K § 1 Predmet úpravy
K odseku 1
V odseku 1 je upravený predmet zákona a nad rámec doteraz platného zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o odpadoch“) je ustanovenie doplnené o programové dokumenty v odpadovom hospodárstve, rozšírenú zodpovednosť výrobcov a dovozcov, nakladanie s vyhradený výrobkami a prúdmi odpadov, cezhraničný pohyb odpadov, informačný systém odpadového hospodárstva, činnosť Recyklačného fondu, proces jeho zrušenia a zániku. Uvedená zmena nadväzuje na značnú zmenu štruktúry novej právnej úpravy, ako aj na výrazné obsahové zmeny, ktoré súvisia so zmenou samotnej filozofie nového zákona.
K odseku 2
V nadväznosti na novú štruktúru zákona, dochádza k presunu písmen g) a h) z doteraz platného zákona odpadoch do príslušných oddielov štvrtej časti návrhu zákona.
K odseku 3
V odseku 3 je vymedzené pôsobnosť zákona vo vzťahu k iným osobitným predpisom.
K odseku 4
Osobitne sa vymedzuje uplatnenie tohto zákona pre vedľajšie živočíšne produkty vrátane odvodených produktov, ktoré sú určené na spálenie, skládkovanie alebo použitie v zariadeniach na výrobu bioplynu alebo kompostu.
K § 2 Odpad
K odseku 1
Legislatívna úprava vo vzťahu k platnému zneniu. V definícii sa oproti súčasnému zneniu dopĺňa, že odpadom, môže byť aj „látka“ – ide o zosúladenie so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (ďalej len „rámcová smernica“).
K odseku 2
Ustanovenie vymedzuje, čo nie je odpadom na účely tohto zákona. Odovzdávanie odpadu do domácnosti nie je možné považovať za stav konca odpadu v zmysle rámcovej smernice.
K odseku 3
Doplnenie definície „prúd odpadu“ nadväzuje na zavedenie inštitútu rozšírenej zodpovednosti výrobcov, v rámci ktorej bol v osobitnej časti zákona zadefinovaný pojem „vyhradený prúd odpadu“. Pojem „prúd odpadu“ je všeobecný pojem a používa sa v programoch odpadového hospodárstva a pracuje s ním aj rámcová smernica.
2
K odseku 4
Ide o ustanovenie, ktoré sa dopĺňa v nadväznosti na článok 5 rámcovej smernice. Po splnení zákonných podmienok je možné látku alebo vec, ktorá vzniká pri výrobnom procese, ktorého však primárnym cieľom nie je výroba tejto látky či veci, považovať za vedľajší produkt a nie za odpad.
K odseku 5
Ustanovenie sa do návrhu zákona dopĺňa v nadväznosti na článok 6 rámcovej smernice. Ide o ustanovenie, ktoré má napomôcť k znižovaniu množstva odpadu po splnení zákonom stanovených podmienok. Uvedené ustanovenie obsahuje zákonné podmienky, po splnení ktorých odpad prestáva byť odpadom, a teda na látku alebo vec sa už nebude aplikovať resp. prestane aplikovať režim nakladania s odpadom. Na rozdiel od doterajšieho znenia zákona, kde sa počítalo v zásade len s možnosťou, že kritériá budú vyplývať z nariadení Rady, teda z predpisov EÚ, navrhuje sa v novom zákone aj možnosť, aby takéto kritériá mohlo ustanoviť aj MŽP vo vykonávacom predpise. V Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom podľa § 2 ods. 5, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky.
K odsekom 6
Doplnenie definície, ktorá vyplýva zo smernice Rady 1999/31/ES z 26. apríla 1999 o skládkach odpadov.
Za biologicky rozložiteľný odpad sa považuje ten odpad, ktorý je schopný rozložiť sa anaeróbnym spôsobom alebo aeróbnym spôsobom prostredníctvom živých organizmov.
K odseku 7 a 8
Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch. Definícia v odseku 7 je transpozíciou rámcovej smernice, definícia v odseku 8, platná aj doteraz, definuje pojem biologicky rozložiteľný odpad ako zložku komunálneho odpadu, s ktorým sa pracuje v celom zákone.
K odseku 9
Definícia prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch, vyplýva z rámcovej smernice.
K § 3 Nakladanie a iné zaobchádzanie s odpadom
K odsekom 1, 9, 10 až 14, 16 až 18
Legislatívna úprava vo vzťahu k doteraz platnému zákonu o odpadoch.
Pojmy v odsekoch 2, 10 až 14, 16, 18 sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.
K odseku 2
Pojem nakladanie s odpadom je zhodný s doterajším znením zákona. Naďalej zahŕňa aj činnosť obchodníka a sprostredkovateľa.
K odseku 3
Pojem skladovanie odpadu je spresnený oproti doterajšiemu stavu aj v nadväznosti na
3
definovanie pojmu zhromažďovanie odpadu s cieľom tieto pojmy od seba vzájomne odlíšiť. Za skladovanie sa považuje len uloženie odpadu priamo v zariadení, v ktorom má byť odpad zhodnotený alebo zneškodnený.
K odseku 4
Pojem zhromažďovanie odpadu vychádzajúci z doteraz platného stavu s doplnením, že ide o dočasné uloženie odpadu u držiteľa, a že za zhromažďovanie odpadu sa nepovažuje skladovanie odpadu. Ide teda o dočasné uloženie odpadu u akéhokoľvek držiteľa vrátane pôvodcu, okrem zhromažďovania priamo v zariadení, kde sa bude odpad zhodnocovať alebo zneškodňovať.
K odseku 5
Pojem zber odpadu sa preberá z doteraz platného stavu.
K odseku 6
Doplnenie pojmu „výkup odpadu“, ktorý sa používal aj v doteraz platnom zákone o odpadoch, ale bez jeho zadefinovania, t. j. že ide v podstate o zber odpadu za akúkoľvek protihodnotu alebo službu osobe, od ktorej sa odpad preberá. Výkup odpadu je určitá forma zberu odpadu, ale výkupca (nie iná osoba) pri tomto zbere poskytuje za odpad protihodnotu. Takouto protihodnotou môžu byť nielen peniaze, ale aj čokoľvek iné, napr. za donesený odpadový papier poskytne výkupca balenie toaletného papiera.
K odsekom 7 a 8
Oba pojmy sa ustanovujú ako transpozícia bodu 11 článku 3 rámcovej smernice. Pojem „triedenie odpadov“ je upravené aj v doterajšom znení zákona. Návrh zákona upravuje kritériá pre triedenie tak, že triediť možno nielen podľa druhov odpadov (šesťmiestne číslo podľa Katalógu odpadov napr. 200101 papier a lepenka, 200139 plasty), ale aj podľa kategórií odpadov (ostatný alebo nebezpečný odpad) alebo aj podľa ďalších kritérií. Nadväzne sa definuje „triedený zber“.
K odseku 9
Pojem „úprava odpadu“ sa doslovne preberá z doterajšieho znenia a je transpozíciou smernice o skládkach.
K odsekom 10 a 12
„Príprava na opätovné použitie“ je činnosť, ktorej predmetom sú odpady. Ide o jednu z foriem zhodnocovania odpadov. Na rozdiel od toho „opätovné použitie“ je činnosť, ktorej predmetom je výrobok, ktorý sa ešte nestal odpadom. Preto sa aj v Prílohe č. 4 v bode VII ustanovuje, že odpad, ktorý prestane byť odpadom po prejdení procesom prípravy na opätovné použitie, prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania ustanovených v tejto prílohe ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky. Pojmy sú transpozíciou rámcovej smernice o odpade.
K odsekom 13 a 14
Odsek 13 je doslovne prevzatý z doterajšieho znenia zákona. Všeobecná definícia recyklácie je taktiež prevzatá z doterajšieho znenia zákona, ale zohľadňuje prípustnosť špecifík pre niektoré
4
prúdy odpadov tak, že odkazuje na konkrétne ustanovenia v § 42 ods. 12 (recyklácia použitých batérií a akumulátorov), § 52 ods. 18 a 19 (recyklácia odpadov z obalov) a § 60 ods. 15 (recyklácia starých vozidiel). Pre uvedené tri prúdy odpadov sa teda použije definícia recyklácie ustanovená vo vzťahu k týmto prúdom odpadov. Pre všetky ostatné odpady sa použije všeobecná definícia recyklácie.
K odsekom 15 až 17
Ide o definície prevzaté z rámcovej smernice o odpade.
K § 4 Pôvodca odpadu a osoby nakladajúce s odpadom
Z doteraz platného zákona sú definície pôvodcu odpadu a osôb nakladajúcich s odpadom, ktorými sú držiteľ odpadu, obchodník a sprostredkovateľ, presunuté do osobitného paragrafu.
K odseku 1
Naďalej sa pod pojmom pôvodca odpadu chápe každý, koho činnosťou odpad vzniká, ale aj každý, kto vykonáva úpravu, zmiešavanie alebo iné úkony s odpadmi, ak ich výsledkom je zmena povahy alebo zloženia týchto odpadov, a teda pôvodcom odpadu je právnická osoba, ale aj fyzická osoba, bez ohľadu na jej štátnu príslušnosť. Obec sa aj naďalej pri nakladaní s komunálnym odpadom chápe ako držiteľ odpadu, pôvodcom ktorého sú osoby žijúce na jej území. Vzhľadom na takto obšírne vymedzenie pojmu pôvodca odpadu platí, že ak sa v návrhu ukladajú povinnosti pôvodcovi odpadu, budú sa tieto povinnosti vzťahovať na širší okruh subjektov. Ide zároveň o transpozíciu článku 3 bod 5. rámcovej smernice.
K odseku 2
Pojem držiteľa odpadu pozná aj doteraz platný zákon o odpadoch. Definícia sa preberá z článku 3 bod 6. rámcovej smernice. Podľa navrhovanej definície držiteľom odpadu je pôvodca odpadu alebo osoba, ktorá má odpad v držbe z akéhokoľvek dôvodu, pričom návrh nerozlišuje fyzickú alebo právnickú osobu, ktorí majú odpad v držbe. Držbou sa rozumie držba fyzická alebo držba právna.
K odsekom 3 a 4
Definícia obchodníka a sprostredkovateľa sa preberá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 3 bod 7. a bod 8. rámcovej smernice. Keďže z obsahu oboch definícií vyplýva, že pod pojmom obchodník, ale aj pod pojmom sprostredkovateľ je možné chápať aj také osoby, ktoré odpad nemajú fyzicky v držbe, je zrejme cieľom týchto definícií podchytiť, evidovať a sledovať aj činnosť takýchto subjektov, keďže prax ukázala, že kým sa odpad od pôvodcu odpadu alebo držiteľa odpadu dostane do zariadenia na jeho zhodnotenie alebo zneškodnenie prechádza medzi viacerými subjektmi, ktoré s ním však nemusia prísť do reálneho kontaktu a nedá sa vylúčiť, že dôjde aj k protizákonnému nakladaniu s odpadom. Na obchodníka a sprostredkovateľa sa vzťahuje časť povinností držiteľa odpadu, a to aj v prípade, že odpad nemajú fyzicky v držbe.
K § 5 Zariadenia na nakladanie s odpadom
Definície zariadenia na zber odpadov, zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadov, mobilného zariadenia a skládky odpadov, ako zariadení na nakladanie s odpadom, sú presunuté do osobitného paragrafu.
5
K odseku 1
V definícii zariadenia na zber odpadov sa špecifikuje, že ide o priestor, kde sa vykonáva zber odpadov.
K odsekom 2 až 4
Z doteraz platného zákona o odpadoch sa bez zmeny preberajú definície zariadenia na zhodnocovanie odpadov, zariadenia na zneškodňovanie odpadu a mobilného zariadenia.
K odseku 5
Definícia pojmu skládka odpadov je prevzatá z doteraz platného zákona o odpadoch v nadväznosti na článok 2 písm. g) smernice o skládkach. Je potrebné poznamenať, že za skládku odpadov sa považuje aj interná skládka odpadov, a teda prevádzkovateľom skládky sa rozumie aj prevádzkovateľ internej skládky odpadov. Keďže zákon nerozlišuje medzi povinnosťami prevádzkovateľa skládky odpadov a povinnosťami prevádzkovateľa internej skládky odpadov vzťahujú sa povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov aj na prevádzkovateľa internej skládky odpadov.
K § 6 Hierarchia odpadového hospodárstva, ciele zberu a záväzné limity odpadového hospodárstva
K odsekom 1 a 2
V nadväznosti na článok 4 rámcovej smernice sa preberá hierarchia odpadového hospodárstva. Základom je predchádzanie vzniku odpadu. Hierarchia je záväzná a má sa uplatňovať s cieľom predchádzania alebo znižovania nepriaznivých vplyvov nakladania s odpadom a znižovania vplyvov využívania primárnych zdrojov. Od hierarchie je možné sa odkloniť za podmienok uvedených v odseku 2. Ako príklad odklonu možno uviesť napr. § 81 ods. 21, keď obec môže uprednostniť energetické zhodnotenie biologicky rozložiteľného kuchynského odpadu pred jeho materiálovým zhodnotením.
K odsekom 3 až 10
Podrobnejšie rozpracovanie hierarchie odpadového hospodárstva. Odsek 3 je transpozíciou článku 3 dvanásteho bodu rámcovej smernice. Odsek 4 je transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 94/62/ES z 20. decembra 1994 o obaloch a odpadoch z obalov (ďalej len „smernica o obaloch“), ktorý bolo presunutý z osobitnej časti venovanej obalom a odpadom z obalov.
K odseku 11
Odkaz na prílohu č. 4, v ktorej sú upravené ciele a limity odpadového hospodárstva.
Druhá časť PROGRAMOVÉ DOKUMENTY ODPADOVÉHO HOSPODÁRSTVA
K § 7 - Program predchádzania vzniku odpadu
K odseku 1
Uvedený odsek ustanovuje kto vypracúva, schvaľuje a uverejňuje program predchádzania vzniku odpadov.
6
K odseku 2
Ustanovujú na aké dlhé obdobie sa program vypracúva a akou formou môže byť vydaný.
K odsekom 3 a 4
Uvedené odseky ustanovujú čo je obsahovou náplňou programu, vychádzajú z článku 29 rámcovej smernice.
K odsekom 5 a 6
Uvedené odseky ustanovujú povinnosť v určenom časovom úseku predložiť vláde Slovenskej republiky vyhodnotenie priebežného plnenia cieľov programu a zároveň v prípade potreby zabezpečiť aktualizáciu programu. Uvedené vychádza z článku 30 rámcovej smernice. Ministerstvo zabezpečuje aktualizáciu programu najmä pokiaľ ide o predchádzanie vzniku odpadu a opätovné použitie odpadu.
K § 8 – Základné ustanovenia
K odseku 1
Program odpadového hospodárstva (ďalej len „program“) je programový dokument, ktorý sa vyhotovuje pre určenú územnú oblasť v súlade s hierarchiou a cieľmi odpadového hospodárstva. Program má obsahovať analýzu súčasného stavu odpadového hospodárstva tejto územnej oblasti a opatrenia, ktoré sa majú prijať na zlepšenie environmentálne vhodnej prípravy na opätovné použitie, recyklácie, zhodnocovania a zneškodňovania odpadu, ako aj hodnotenie, ako bude program podporovať plnenie týchto cieľov.
K odseku 2
Program sa vypracováva pre odpady uvedené v Katalógu odpadov, pre polychlórované bifenyly a zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly.
K odseku 3
Ustanovuje sa obsah programu.
K § 9 - Program Slovenskej republiky a program kraja
K odseku 1
Ustanovuje povinnosť pre Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vypracovať program Slovenskej republiky na základe podkladov od orgánov štátnej správy o životné prostredie. Program Slovenskej republiky je strategický dokument a po posúdení vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 24/2006 Z. z.“) ho schvaľuje vláda Slovenskej republiky. Ministerstvo schválený program následne uverejňuje na svojom webovom sídle a vo vestníku.
K odseku 2
Ustanovuje sa obsah programu Slovenskej republiky.
7
K odseku 3
Ustanovuje sa obsah záväznej a smernej časti programu vo väzbe na odsek 2.
K odseku 4
Ustanovuje sa povinnosť pre okresný úrad v sídle kraja v stanovenej lehote vypracovať a predložiť do procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. návrh programu kraja. Po posúdení vplyvov na životné prostredie vydáva okresný úrad v sídle kraja záväznú časť vo forme všeobecne záväznej vyhlášky na obdobie ustanovené v programe Slovenskej republiky a zároveň celý program zašle na účely jeho zverejnenia ministerstvu.
K odseku 5
Ustanovuje sa obsah programu kraja, ktorý musí byť v súlade s programom Slovenskej republiky a obsahovať ustanovené skutočnosti vychádzajúce z odseku 2 aplikované na územie kraja, ktorého sa program týka.
K odseku 6
Platný program Slovenskej republiky a program kraja je podkladom pre opatrenia na predchádzanie vzniku odpadov, nakladanie s odpadmi, dekontamináciu a pre spracúvanie územnoplánovacej dokumentácie.
K odseku 7
Rozhodnutia a vyjadrenia orgánov štátnej správy odpadového hospodárstva vydávané podľa tohto zákona nesmú byť v rozpore programom príslušného programu kraja. V doteraz platnom zákone sa uvedená požiadavka vzťahovala iba zamedzenie rozporu so záväznou časťou programu kraja, ale vzhľadom na obsah smernej časti programu kraja sa táto požiadavka rozšírila na celý program kraja.
K odseku 8
V priebehu platnosti programu môže dôjsť k zásadnej zmene skutočností, ktoré sú rozhodujúce pre obsah programu. Ministerstvo a okresné úrady v sídle kraja sú povinné aktualizovať program.
K odseku 9
Orgány štátnej správy odpadového hospodárstva a nimi poverené osoby môžu požadovať údaje na vypracovanie alebo aktualizáciu programu.
K odseku 10
Ukladá povinnosť ministerstvu predložiť na rokovanie vlády priebežné vyhodnotenie plnenia programu Slovenskej republiky za určité obdobie. Požiadavka hodnotenia programu a jeho aktualizácie (odsek 8) vychádza z článku 30 rámcovej smernice.
8
K § 10 - Program obce
K odseku 1
Ukladá sa povinnosť obci vypracovať program, avšak táto povinnosť vzniká len obci, ktorej produkcia komunálneho odpadu je vyššia ako 350 ton za rok alebo obci, ktorej počet obyvateľov prevyšuje 1000. Do množstva 350 ton sa započítava aj množstvo drobného staveného odpadu. Na vznik povinnosti vypracovať program postačuje splnenie minimálne jednej z dvoch uvedených podmienok. K tejto zmene sa pristúpilo z dôvodu, aby sa odbúrala administratívna záťaž obcí s malým počtom obyvateľov a malou produkciou odpadu. Obec, ktorá nespĺňa ani jednu z ustanovených podmienok môže program vypracovať dobrovoľne, pričom postupuje podľa odsekov 2 až 12.
K odsekom 2 a 3
Ustanovuje sa obsah programu obce. V súčasnosti je obsah programu obce ustanovený v § 3 ods. 4 vyhlášky č. 310/2013 Z.z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch. V návrhu zákona sa naviac dopĺňajú písmená g) až i), ktoré majú byť uvedené v smernej časti programu.
K odsekom 4 a 5
Tieto odseky boli upravené na základe požiadavky Legislatívnej rady vlády, ktorá namietala, že nakladanie s komunálnymi odpadmi je predmetom samosprávnej činnosti obce, preto nemôže byť program obce predmetom schvaľovania orgánom štátnej správy odpadového hospodárstva. Postup obce pri vypracúvaní programu bude teda taký, že svoj program pred jeho schválením predloží príslušnému orgánu štátnej správy, ktorý je povinný do 30 dní program posúdiť z hľadiska jeho súladu so zákonom o odpadoch a so záväznou časťou programu kraja. Výsledok tohto posúdenia je pre obec záväzný. Ak úrad bude požadovať program upraviť, bude tak obec povinná urobiť. Až keď bude výsledok posúdenia kladný, môže obec ďalej pokračovať v procese smerujúcom k schváleniu programu. Ak sa pre program vyžaduje proces posúdenia vplyvov na životné prostredie, obec je povinná ho absolvovať a až následne program schváliť. Ak sa uvedený proces posudzovania vplyvov na životné prostredie pre program obce nevyžaduje, môže obec program schváliť. Schválenie programu, ktorý by obec uskutočnila bez dodržania vyššie uvedeného postupu, by bolo neplatné.
K odsekom 6 až 9
Ustanovujú postup pri vypracovaní, schvaľovaní a aktualizovaní programu so zohľadnením skutočnosti, že povinnosť vypracovania programu obce môže určitej obci vzniknúť až počas doby platnosti programu kraja.
K odseku 10
V odseku 10 je ustanovená možnosť, že program obce môže vypracovať obec spoločne s jednou alebo s viacerými obcami za podmienky, že medzi nimi existuje určitá forma spolupráce, predmetom ktorej je okrem iného vypracovanie spoločného programu, prípadne môže ísť o spoluprácu výlučne za týmto účelom, pokiaľ to neodporuje osobitným predpisom. Je teda na rozhodnutí obce, či program obce vypracuje samostatne, alebo v spolupráci s inou obcou, resp. viacerými obcami. Je potrebné uviesť, že i keď zo znenia tohto odseku to výslovne nevyplýva,
9
spolupráca ohľadne vypracovania spoločného programu by sa mala týkať napr. vzájomne susediacich obcí, či obcí spadajúcich do spoločného okresu, a teda obcí, ktorých odpadové hospodárstvo vykazuje určité spoločné črty. Obce si v spoločnom programe môžu určiť rozdielne ciele.
K odseku 11
Obec môže požadovať od držiteľov komunálneho odpadu, drobného stavebného odpadu alebo od toho, kto s týmto odpadom nakladá údaje potrebné na vypracovanie programu obce.
K odseku 12
Program odpadového hospodárstva nemá charakter dokumentu, ktorý by sa musel vydávať formou všeobecne záväzného nariadenia obce. Bude slúžiť ako podklad pre vydanie všeobecne záväzného nariadenia obce o nakladaní s komunálnym odpadom v obci. Program však bude obsahovať dôležité informácie o nakladaní s odpadmi v obci, o systémoch zberu, o cieľoch a opatreniach, ktoré by mali byť obyvateľom obce známe. Preto zákon ukladá obci povinnosť schválený program zverejniť.
K § 11 - Program držiteľa polychlórovaných bifenylov
K odseku 1
Smernica Rady 96/59/ES zo 16. septembra 1996 o zneškodňovaní polychlórovaných bifenylov a polychlórovaných terfenylov (PCB/PCT) (ďalej len „smernica o PCB“) vyžaduje z dôvodu prevencie pred neodborným nakladaním s polychlórovanými bifenylmi a zariadeniami, ktoré ich obsahujú, či už v čase ich životnosti alebo po ich skončení, vypracovanie plánu na ich zneškodnenie, ak sa stanú odpadom, alebo dekontamináciu (pri zariadeniach), ak môžu naďalej slúžiť pôvodnému účelu. Keďže polychlórované bifenyly a zariadenia, ktoré ich obsahujú, nemusia byť vždy odpadom, bolo potrebné ustanoviť osobitnú povinnosť vypracovať program zameraný práve na tieto látky a zariadenia. Vzhľadom na už zavedený inštitút programov sa javilo ako najvhodnejšie riešenie využiť tento inštitút aj na uvedené látky a zariadenia.
K odseku 2
Ustanovujú sa údaje, ktoré je potrebné v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov uvádzať.
K odseku 3
Ustanovuje sa povinnosť držiteľovi polychlórovaných bifenylov vypracovať a dať na schválenie nový program pri zmene skutočností uvedených v programe držiteľa polychlórovaných bifenylov. Ak držiteľ odovzdá všetky zariadenia obsahujúce polychlórované bifenyly na zneškodnenie alebo budú všetky zariadenia dekontaminované (nebudú obsahovať polychlórované bifenyly) nie je potrebné vypracovať nový program.
Tretia časť POVINNOSTI PRAVNICKÝCH OSÔB A FYZICKÝCH OSÔB
K § 12 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi
K odseku 1
Odsek 1 je prevzatím odseku 1 z § 18 doteraz platného zákona o odpadoch. Ide o všeobecné ustanovenie, ktoré ukladá fyzickým osobám a právnickým osobám, bez ohľadu na ich
10
postavenie, postupovať pri nakladaní s odpadom v medziach tohto zákona. Základná myšlienka tohto ustanovenia je následne bližšie špecifikovaná v ďalších ustanoveniach, a to cez konkrétne zákazy a povinnosti, ktoré subjektom z týchto ustanovení vyplývajú.
K odseku 2
Odsek 2 je ustanovenie prebraté doteraz platného zákona o odpadoch, ktorým sa transponuje článok 13 rámcovej smernice. Ide o základné prevenčné ustanovenie, ktoré nadväzuje na odsek 1, a teda popri dodržiavaní povinností vyplývajúcich zo zákona je potrebné, aby každý nakladal s odpadom alebo inak s ním zaobchádzal takým spôsobom, ktorý neohrozuje zdravie ľudí a nepoškodzuje životné prostredie.
K odseku 3
Odsek 3 je upravený v doteraz platnom zákone o odpadoch a je transpozíciou čl. 14 ods. 1 rámcovej smernice. Povinnosť znášať náklady na činnosti nakladania s odpadom majú osoby uvedené v poradí v písmenách a) až b) v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Uvedené sa nevzťahuje na nezákonne umiestnený odpad (§ 15) a na vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcu.
K odseku 4
Odsek 4 je novým ustanovením, ktorý súvisí so zavedením rozšírenej zodpovednosti výrobcov, a preto sa ustanovuje, v ktorom prípade znenie odseku 3 neplatí.
K odseku 5
Ustanovenie prebraté z doteraz platného zákona o odpadoch. Ustanovuje sa zodpovednosť štátu, postarať sa o odpad, ktorého držiteľ sa nezdržiava na území Slovenskej republiky, na náklady tohto držiteľa.
K odseku 6
Ustanovuje sa zákaz nakladať a inak zaobchádzať s inými ako komunálnymi odpadmi pre fyzické osoby.
K § 13 Všeobecné povinnosti spojené s nakladaním s odpadmi
§13 je prevzatý z doteraz platného zákona o odpadoch s čiastočnými zmenami.
V písmene a) doteraz platný zákaz; zakazuje sa uložiť alebo ponechať odpad na inom mieste ako na mieste určenom v súlade s návrhom a postihovať, tak vytváranie čiernych skládok odpadu. Za miesto určené v súlade s týmto zákonom sa považuje aj miesto ustanovené vo VZN obce, teda aj uloženie triedenej zložky komunálneho odpadu na iné miesto, než napr. vo VZN určený farebný kontajner, je zakázané.
V písmene b) – doteraz platný zákaz.
V písmene c) – doteraz platný zákaz, sa zakazuje jeden zo spôsobov zneškodňovania odpadu z dôvodu, že v Slovenskej republike nie sú k dispozícii vodné recipienty, do ktorých by bolo možné vypúšťať odpady bez následkov na životné prostredie. Okrem vodárenských tokov a nádrží vykazujú ostatné recipienty pomerne vysoký stupeň znečistenia spôsobený hlavne
11
vypúšťaním odpadových vôd a inými faktormi a ich ďalšie zaťažovanie nie je žiaduce. Znečistenie vodných recipientov spôsobuje nárast kalov a dnových sedimentov, s ktorých odstraňovaním a zneškodňovaním majú správcovia tokov dlhodobé problémy. Zákaz sa dotýka niektorých čistiarní odpadových vôd, ktoré vypúšťajú kaly po čistení do vodných tokov, čo však má za následok ich usadzovanie a potrebu následného čistenia tokov.
Zákaz vykonávania činnosti bez súhlasu podľa zákona v písmene d) je prebratím doteraz platného ustanovenia.
Zákaz zneškodňovania určitých odpadov skládkovaním v písmene e) bod 3 sa preberá z článku 5 ods. 3 smernice o skládkach. Oproti doteraz platnej úprave sa upravuje zákaz skládkovania vo vzťahu k infekčným odpadom zo zdravotníckych a veterinárnych zariadení, a to tak že tento zákaz sa vzťahuje na odpad zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti, infekčný aj neinfekčný, a zároveň sa zakazuje zneškodňovať skládkovaním aj odpad z liekov a liečiv vrátane obalu, vrátane takých odpadov zo zdravotnej starostlivosti a veterinárnej starostlivosti a odpadov z liekov a liečiv, ktoré prešli nejakým procesom spracovania, a teda zakazuje sa zneškodnenie skládkovaním aj takého odpadu, ktorý prešiel spracovaním napr. v autoklávach.
V zákaze skládkovať opotrebované pneumatiky v bode 4 sa oproti doteraz platnému zákonu o odpadoch mení názov „opotrebovaných pneumatík“ na „odpadové pneumatiky.
Zákaz skládkovania sa dopĺňa novými zákazmi, uvedenými v bodoch 6, 7 a 8. podľa ktorých sa zakazuje skládkovať vytriedený biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad a vytriedené zložky komunálneho odpadu, na ktoré sa vzťahuje rozšírená zodpovednosť výrobcov. Zakazuje sa skládkovať aj biologicky rozložiteľný komunálny odpad zo záhrad a z parkov, vrátane biologicky rozložiteľného odpadu z cintorínov. Bude zakázané skládkovať tzv. „zelený“ odpad z cintorínov, ale nie napr. plastové vence, umelé kvety, zeminu, kamenivo a pod. Prevádzkovateľ cintorína bude musieť zabezpečiť triedený zber tak, aby nedochádzalo k zmiešavaniu biologicky rozložiteľných odpadov s ostatnými zložkami komunálnych odpadov. Ak niekto prinesie na skládku odpadov nevytriedený odpad s obsahom biologicky rozložiteľných odpadov, prevádzkovateľ skládky odpadov takýto odpad nesmie prebrať. Uvedené zákazy súvisia cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.
Uvedené zákazy súvisia s cieľmi rámcovej smernice a smernice o skládkach, v zmysle ktorých musí Slovenská republika postupne obmedziť skládkovanie biologicky rozložiteľných odpadov v súlade so schválenou Stratégiou na obmedzovanie ukladania biologicky rozložiteľných odpadov na skládky odpadov a zároveň zvýšiť prípravu na opätovné použitie a recykláciu odpadu z domácnosti. Je vhodné uviesť, že Slovenská republika v oblasti odpadového hospodárstva je povinná plniť aj ďalšie ciele, ktoré vyplývajú z iných smerníc, k plneniu ktorých uvedené zákazy môžu napomôcť.
Zákaz uvedený v bode 7 je dôležitým prvkom v systéme rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Zákaz sa vzťahuje na taký odpad z vyhradených výrobkov, ktorý už bol vytriedený
12
z komunálneho odpadu. Teda napr. papier vytriedený v danej obci nemožno uložiť na skládku, ale ak občania nebudú dôsledne triediť komunálny odpad a vyhodia papier do zmesového odpadu, nebude to na prekážku uloženia takéhoto zmesového odpadu na skládku. Zákazom sa má zamedziť tomu, aby úsilie občanov a obcí týkajúce sa triedeného zberu nevychádzalo nazmar.
Písmeno f) – doteraz platný zákaz; vychádza zo smernice o skládkach.
V písmene g) sa dopĺňa všeobecný zákaz zneškodňovania spaľovaním biologicky rozložiteľného odpadu. Zákaz má napomôcť k zníženiu množstva biologicky rozložiteľného odpadu zneškodňovaného spaľovaním na voľnej ploche. Dáva sa však možnosť spaľovať biologicky rozložiteľný odpad, a to iba v súlade s príslušným súhlasom.
V písmene h) sa zákaz spaľovania rozširuje aj na komunálny odpad, pričom okrem spaľovania na voľnej ploche sa zakazuje aj spaľovanie komunálneho odpadu vo domácich vykurovacích zariadeniach.
Ostatné zákazy boli v navrhovanej úprave zaradené do jednotlivých osobitných častí zákona.
K § 14 Povinnosti držiteľa odpadu
V odseku 1 sa preberajú povinnosti držiteľa odpadu z doteraz platného zákona o odpadoch, ktoré sa však následne formulačne upravujú a dopĺňajú.
Do písmena a) sa dopĺňa zodpovednosť držiteľa odpadu za správnosť zaradenia odpadu podľa Katalógu odpadov. Povinnosť, tak ako bola doteraz naformulovaná bola splnená už samotným zaradením odpadu bez ohľadu na správnosť jeho zaradenia. Uplatňovanie zákona v praxi ukázalo, že dochádzalo k nesprávnemu zaradeniu odpadu podľa Katalógu odpadov pričom nebolo možné vylúčiť zámernosť takéhoto konania. Keďže povinnosť bola splnená už samotným, aj nesprávnym, zaradením nebolo možné v takom prípade uložiť sankciu a absentovala motivácia subjektu pre správne zaradenie odpadu alebo v prípade pochybnosti využitie právomoci príslušného orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva rozhodnúť o zaradení odpadu.
Ustanovenia v písmenách b), c), e), l), m) a n) sa preberajú bez zmeny z doteraz platného zákona o odpadoch.
Cieľom povinností v písmenách b) a c) je zabrániť zmiešavaniu odpadu, ktoré by mohlo sťažiť jeho zhodnocovanie alebo zneškodňovanie, a v prípade nebezpečných odpadov ide aj o transpozíciu článku 18 rámcovej smernice.
Povinnosť uvedená v písmene d) nadväzuje na novú hierarchiu odpadového hospodárstva a umocňuje povinnosť odpad primárne spracovať prípravou na opätovné použitie pričom zneškodnenie má byť ako posledná možnosť, ak nie je možná recyklácia alebo zhodnotenie.
Povinnosťou v písmene e) sa má zabezpečiť, aby odpad nebolo možné odovzdať komukoľvek, ale len tomu, kto spĺňa požiadavky podľa tohto zákona (napríklad má potrebnú autorizáciu alebo súhlas). Ustanovenie obsahuje aj dodatok, pre prípad rozporu tejto všeobecnej povinnosti
13
držiteľa odpadu s ustanovením, ktoré by za určitých podmienok umožňovalo nakladanie s odpadom aj osobe, ktorá nebude oprávnenou.
Zachovaná ostáva aj evidenčná a ohlasovacie povinnosť uvedená v písm. f) a g). Evidenčné povinnosti a následne ohlasovanie má prispieť k výkonu kontroly v oblasti nakladania s odpadom, ale aj k tvorbe štatistík, analýz a koncepčných materiálov ako aj napomôcť k sledovaniu dodržiavania a plnenia stanovených cieľov. Uvedená povinnosť súvisí aj s článkom 35 rámcovej smernice.
V písm. h) sa upravuje, aby každý predchádzajúci držiteľ mal možnosť získať informácie o spôsobe nakladania s odpadom, ktorý odovzdal a oproti doteraz platnému stavu sa dopĺňa oprávnenie aj na poskytnutie kópií týchto dokladov.
Povinnosť v písmene i) vychádza z povinností prevádzkovateľa zariadenia uvedených v doteraz platnom zákone o odpadoch, s tým že sa výslovne určuje lehota jeden rok na skladovanie alebo zhromažďovanie odpadu u držiteľa odpadu. Dlhšie zhromažďovanie odpadu sa môže uplatniť len u pôvodcu, nie u iného držiteľa odpadu a to len v prípade, ak mu bude udelený súhlas podľa § 97 ods. 1 písm. t) V takomto prípade sa v súlade s odsekom 8 miesto zhromažďovania odpadu u pôvodcu nepovažuje za skládku odpadov.
Doplnením povinnosti v písmene j) sa sleduje zabránenie prístupu medveďa hnedého k odpadu, podrobnosti vrátane lokalít, ktorých sa to týka ustanoví vykonávací predpis.
S cieľom umožniť vykonávanie úkonov potrebných na zistenie dodržiavania povinností zo strany orgánov štátneho dozoru v odpadovom hospodárstve je potrebné ponechanie povinnosti uvedenej v písm. k).
V písm. l) sa stanovuje povinnosť vykonať uložené opatrenie na nápravu a povinnosť stanovená v písm. m) sa priamo viaže na § 99 ods. 1 písm. d).
Ustanovenie povinnosti podľa písm. n) je potrebné, aby programy uvedené v § 8 až § 12 11 boli
v súlade so skutočným stavom a súčasne sa aktualizovali v prípade jeho zmeny.
K odseku 2
Keďže fyzická osoba – nepodnikateľ nakladá alebo inak zaobchádza komunálnymi odpadmi je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti uvedené v odseku 1 sa na ňu nevzťahujú, resp. že sa na ňu vzťahuje povinnosť zabrániť prístupu medveďa hnedého k odpadu.
K odseku 3
Keďže dopravca sa taktiež stáva držiteľom odpadu bolo potrebné uviesť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa na neho pri preprave odpadov vzťahujú.
K odseku 4
Odsek 4 je transpozíciou článku 15 ods. 2 rámcovej smernice.
V nadväznosti na článok 3 ods. 7 a 8 rámcovej smernice s ustanovením § 2 je potrebné ustanoviť, ktoré povinnosti držiteľa odpadu sa vzťahujú na obchodníka a sprostredkovateľa, a to aj v prípade, ak nemajú odpad vo fyzickej držbe. Obchodník a sprostredkovateľ, ktorí majú
14
odpad fyzicky v držbe sú v zmysle zákona držiteľmi odpadu, a preto sa na nich vzťahujú všetky povinnosti držiteľa uvedené v odseku 1; ak však odpad vo fyzickej držbe nemajú (majú ho len v právnej držbe), tak sa na nich vzťahujú len niektoré ustanovené povinnosti držiteľa.
K odsekom 5 a 6
V odseku 5 je upravený inštitút odovzdania odpadu do domácnosti osobe, ktorá nie je oprávnená na nakladanie s odpadom na základe súhlasu podľa § 97 odsek 1 písm. n) – odovzdanie odpadov vhodných na využitie v domácnosti. Z vyhradených výrobkov, ktoré spadajú do rozšírenej zodpovednosti výrobcov sa môžu takto odovzdať napr. aj odpadové obaly. Podľa odseku 6 sa po odovzdaní takýchto odpadových obalov už tieto nepovažujú za odpad. Podľa Prílohy č. 4 článku VII takto odovzdaný odpad prestáva byť odpadom aj na účely cieľov zhodnocovania, ak činnosti zhodnotenia a recyklácie spĺňajú ustanovené požiadavky (obdobný režim ako pri stave konca odpadu).
K § 15 Zodpovednosť za nezákonné umiestnenie odpadu
Uvedené ustanovenie je čiastočne novým ustanovením. Problematiku čiernych skládok rieši aj doteraz platný zákon o odpadoch. V tomto návrhu sa však čiastočne mení filozofia a postup pri zisťovaní osoby zodpovednej za nezákonne umiestnený odpad.
K odseku 1
Odsek 1 výslovne ustanovuje, že každý má právo oznámiť čiernu skládku príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, teda aj osoba bez právneho vzťahu k nehnuteľnosti, na ktorej je nezákonne umiestnený odpad.
K odseku 2
Odsek 2 naopak zakotvuje povinnosť vlastníka, správcu alebo nájomcu nehnuteľnosti, na ktorej bol nezákonne umiestnený odpad, oznámiť túto skutočnosť príslušnému orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci, pričom na splnenie povinnosti sa nevyžaduje kumulatívne oznámenie.
K odseku 3
V odseku 3 sa reaguje na možnosť oznámiť skutočnosti podľa odseku 1 a 2 orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva alebo obci a ich povinnosť vzájomne sa informovať.
K odseku 4
Odsek 4 je novým odsekom doplneným na základe požiadavky Slovenského vodohospodárskeho podnik, š. p., Banská Štiavnica, a teda aby o nezákonnom umiestnení odpadu do vodného toku, na pobrežných pozemkoch alebo v inundačných územiach bol informovaný aj príslušný orgán štátnej vodnej správy.
K odseku 5
Odsek 5 a nasledujúce odseky predstavujú čiastočne nový právny režim týkajúci sa čiernych skládok.
Odsek 5 zakladá právomoc orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva na základe oznámenia podľa odseku 2 zistiť, či predpokladaná výška škody spôsobená nezákonne
15
umiestneným odpadom vykonaním miestnej ohliadky nasvedčuje tomu, že bol spáchaný trestný čin a vydá o tom odborné vyjadrenie.
K odseku 6
Podľa odseku 6 sa postupuje obdobne ako podľa odseku 5, a to v prípade oznámenia podľa odseku 1, ak je zároveň predpoklad spáchania trestného činu.
K odseku 7
Odsek 7 ustanovuje, že ak je predpoklad spáchania trestného činu, oznámi túto skutočnosť orgánu policajnému zboru.
K odseku 8
Ak neboli zistené skutočnosti, ktoré by nasvedčovali, že bol spáchaný trestný čin, v zmysle odseku 8 začne konanie podľa odsekov 9 až 12.
K odseku 9
Odsek 9 ustanovuje, že orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zisťuje osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad a zároveň zisťuje, či vlastník, správca alebo nájomca nehnuteľnosti, na ktorej vznikla čierna skládky, urobil všetky opatrenia, aby zabránil nezákonnému umiestneniu odpadu, prípadne, či nemal z takto umiestneného odpadu nejaký prospech. Ide o ustanovenie, ktoré vychádza z doteraz platného stavu.
K odseku 10
Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí osobu, ktorá umiestnila odpad v rozpore so zákonom, určí ju za osobu, ktorá je podľa odseku 10 povinná nakladať s nezákonne umiestneným odpadom.
K odseku 11
Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva zistí, že vlastník, správca alebo nájomca umožnil nezákonne umiestniť odpad, určí ho za osobu povinnú zabezpečiť nakladanie s nezákonne umiestneným odpadom.
K odseku 12
Ak orgán štátnej správy odpadového hospodárstva nezistí osobu zodpovednú za nezákonne umiestnený odpad, vydá o tom rozhodnutie.
K odseku 13
Odsek 13 ustanovuje ako je osoba, určená ako osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, povinná nakladať s týmto odpadom.
K odseku 14
Odsek 14 zakotvuje, že ak nebola zistená osoba zodpovedná za nezákonne umiestnený odpad, v prípade komunálnych odpadov a drobných stavebných odpadov je za nakladanie s týmto odpadom zodpovedná obec, na ktorej území bol nezákonne umiestnený odpad a v prípade, že ide o iný odpad, zodpovednou osobou je orgán štátnej správy odpadového hospodárstva.
16
K odseku 15
Obdobne sa postupuje podľa odseku 14 aj v prípade, že orgán policajného zboru oznámi orgánu štátnej správy odpadového hospodárstva, že s nezákonne umiestneným odpadom možno nakladať.
K odseku 16
Podľa odseku 16 má ten, kto zabezpečil zhodnotenie alebo zneškodnenie nezákonne umiestneného odpadu nárok na náhradu vynaložený nákladov od osoby zodpovednej za tento nezákonne umiestnený odpad.
K odseku 17
Podľa odseku 17 môže orgán štátnej správy odpadového hospodárstva v rámci zisťovacieho konania požiadať orgány policajného zboru o spoluprácu a súčinnosť.
K odseku 18
Odsek 18 ustanovuje oprávnenie obce v prípade nezákonne umiestneného komunálneho odpadu alebo drobného stavebného odpadu odstrániť tento odpad. Obec je povinná informovať OŠS OH o zistení nezákonne umiestneného odpadu, o spôsobe zabezpečenia zhodnotenia alebo zneškodnenia tohto odpadu. Nie je tým však dotknutá povinnosť obce informovať o takto nezákonne umiestnenom odpade orgány policajného zboru, ak možno predpokladať, že ide o spáchanie trestného činu.
K § 16 Zber odpadu a výkup odpadu
Preberá sa ustanovenie § 19 ods. 4 z doteraz platného zákona o odpadoch s nasledujúcimi zmenami a doplneniami.
K odseku 1
V odseku 1 je obdobne ako v doteraz platnom zákone o odpadoch ustanovené, že podnikateľ, ktorý vykonáva zber alebo výkup odpadu musí spĺňať povinnosti držiteľa odpadu podľa § 14 ods. 1 a okrem toho aj ďalšie povinnosti.
K odseku 2
Fyzická osoba môže produkovať len komunálny odpad. Na zber komunálneho odpadu a nakladanie s ním kladie zákon osobitné požiadavky, napr. to, že nakladať na území obce s komunálnym odpadom môže len ten, kto má zmluvu s obcou. Toto nové ustanovenie má zabrániť tomu, aby sa v obciach nevyskytovali subjekty, ktoré zbierajú alebo vykupujú komunálny odpad od fyzických osôb bez zmluvy s obcou a zdôvodňujú to zaradením vyzbieraného/vykúpeného odpadu pod iné katalógové číslo, než komunálny odpad. Keďže miestom pôvodu komunálneho odpadu je podľa návrhu zákona obec (pre obaly pozri § 52 ods. 22), je potrebné, aby obec mala od svojich zmluvných partnerov (zberových spoločností, výkupcov) informácie o množstve vyzbieraného odpadu.
K odseku 3
Odsek 3 podmieňuje zber vyhradeného prúdu odpadu zmluvou s príslušnou organizáciou zodpovednosti výrobcov alebo výrobcom príslušného vyhradeného výrobku. Podnikateľ, ktorý by vykonával zber vyhradeného prúdu odpadu bez tejto zmluvy by konal v rozpore s týmto
17
zákonom. Táto podmienka sa však neuplatní v prípade zberu starých vozidiel. Z použitia spojenia „s príslušnou“ či „príslušného“ vyplýva, že ak podnikateľ vykonáva zber alebo výkup viacerých vyhradených prúdov odpadu, tak je potrebné zmluvné pokrytie každého takéhoto vyhradeného prúdu odpadu. Keďže ide o nové ustanovenie, ustanovilo sa prechodné ustanovenie na splnenie tejto povinnosti v § 135 ods. 5. Dôvodom tejto novej požiadavky je podstata systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorí majú zodpovedať a financovať systém zberu a zhodnocovania odpadov zo svojich výrobkov a plniť ustanovené ciele a limity, teda musia mať aj reálny dosah na zber týchto odpadov. V prípade zberu komunálneho odpadu, kde zberová spoločnosť musí mať aj zmluvu s obcou, sa ako optimálne riešenie pre zber odpadov z obalov a z neobalových výrobkov javí uzavretie trojdohody zberovej spoločnosti, obce a príslušnej OZV.
K odsekom 4
Predmetné ustanovenie upravuje povinnosti subjektov vykonávajúcich výkup vyhradeného prúdu odpadu informovať v prípade odpadov z obalov príslušnú OZV, ktorá má zmluvu s obcou o druhu a množstve vykúpeného odpadu, ako aj o jeho zhodnotení. Cieľom tohto ustanovenia je zabezpečiť sledovanie množstiev odpadov, ktoré sa vyzbierajú v obci a majú byť použité v prospech OZV, ktorá na jej území pôsobí. Táto OZV si ich následne môže zarátať do plnenia cieľov vyplývajúcich z jednotlivých smerníc EÚ. V prípade elektroodpadu a použitých batérií a akumulátorov, kde neplatí podmienka, že jedna obec musí mať zmluvu len s jednou OZV, sa ustanovila povinnosť informovať príslušné koordinačné centrum.
K odseku 5 až 8
Zakotvuje sa zákaz zberu a výkupu kovového odpadu v rozpore s odsekom 6 až 8. Keďže generálny zákaz výkupu kovového odpadu by mal negatívny finančný dopad na subjekty, ktoré kovový odpad majú legálne v držbe a zároveň pozitívny finančný dopad na subjekty nakladajúce s takýmto odpadom, nie je možné ustanoviť generálny zákaz výkupu kovového odpadu. S cieľom aspoň čiastočne znížiť počet krádeží kovov, ktoré ani nie sú odpadom, sa ustanovili podmienky výkupu odpadu z kovov v odsekoch 5 až 8.
V odseku 9 je ustanovený jednoduchší režim pre zber kovového odpadu na zbernom dvore alebo na zbernej ploche za podmienky, že sa tam nevykonáva výkup kovového odpadu.
K § 17 Povinnosti prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov
Preberá sa § 21 ods. 1 a 4 doteraz platného zákona o odpadoch.
Odsek 1 vymenúva povinnosti, ktoré sa vzťahujú na prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadu a prevádzkovateľa zariadenia na zneškodňovanie odpadov bez ohľadu na to o aký konkrétny druh zariadenia ide. Zároveň sa zavádza legislatívna skratka pre spojenie „zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov“, a to „zariadenie“. Na prevádzkovateľa zariadenia, t. j. prevádzkovateľa zariadenia na zhodnocovanie odpadov alebo zneškodňovanie odpadov sa vzťahujú aj povinnosti držiteľa odpadu (§ 14).
V odseku 2 sa ustanovuje prípad, ktorý sa považuje za haváriu a pri úhrade nákladov možno postupovať podľa zákona o Environmentálnom fonde.
18
K § 18
Preberá sa ustanovenie § 21 ods. 9 súčasne platného zákona.
Je výslovne uvedené, kedy je možné spaľovanie komunálneho odpadu v spaľovniach komunálnych odpadov považovať za energetické zhodnocovanie odpadov činnosťou R1. Vzorec na výpočet energetickej účinnosti z prílohy II rámcovej smernice bude uvedený vo vykonávacom predpise.
K § 19 Povinnosti prevádzkovateľa skládky odpadov
Z doteraz platného zákona o odpadoch sa preberá ustanovenie § 21 ods. 2, 3 a 6.
K odseku 1
Preberajú sa súčasné ustanovenia o povinnostiach prevádzkovateľa skládky odpadov. Dopĺňa sa povinnosť zabezpečenia starostlivosti o skládku odpadov po jej uzatvorení a odstraňovať negatívne stavy a vplyvy zistené monitoringom skládky odpadov. Sprísňuje sa režim kontroly vo vzťahu k účelovej finančnej rezerve, preukazovať flexibilnejšie výšku účelovej finančnej rezervy. Novým ustanovením je povinnosť predkladať potvrdenie o vklade finančných prostriedkov za účelom vytvárania účelovej finančnej rezervy vrátane o pohyboch na účte, ktorý slúži na tvorbu účelovej finančnej rezervy a súčasne jej výšku preukazovať flexibilne v prípade podania žiadosti. I keď povinnosť tvorby účelovej finančnej rezervy vyplýva z osobitného ustanovenia v praxi vznikali prípady, že účelová rezerva sa nevytvárala vôbec alebo v nesprávnej výške. Navrhovaným ustanovením má za cieľ čiastočne eliminovať tieto prípady sa výslovne ustanovuje táto povinnosť, za porušenie ktorej bude možné uložiť sankciu.
K odseku 2
Ponecháva sa súčasný právny stav, podľa ktorého musí navrhované riešenie spôsobu na uzavretie, rekultiváciu a monitorovanie skládky odpadov po jej uzavretí, byť súčasťou dokumentácie už pri procese posudzovania vplyvov na životné prostredie, keďže vhodný spôsob uzatvorenia skládky odpadov, je jedným z rozhodujúcich faktorov pri možnom vplyve skládky odpadov na životné prostredie po jej uzatvorení.
K odseku 3
Doplňuje sa nové ustanovenie na základe skúseností z praxe, kedy prevádzkovatelia skládok odpadov po naplnení kapacity skládky odpadov alebo uplynutí doby platnosti súhlasu na prevádzkovanie skládky odpadov, neboli nútení požiadať v ustanovenej lehote o udelenie súhlasu na uzavretie skládky odpadov alebo jej časti, vykonanie jej rekultivácie a jej následné monitorovanie, čím mohla skládka odpadov zostať dlhodobejšie neuzatvorená s možným ohrozením životného prostredia alebo zdravia ľudí.
Nakladanie s kovovou ortuťou
K § 20 Základné ustanovenie
Kovovej ortuti sa týka nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1102/2008 z 22. októbra 2008 o zákaze vývozu kovovej ortuti a niektorých zlúčením a zmesí ortuti a o bezpečnom uskladnení kovovej ortuti (ďalej len „nariadenie č. 1102/2008“), ktoré okrem iného vymedzuje, ktorá kovová ortuť sa považuje za odpad a upravuje uskladnenie takejto
19
kovovej ortuti. Nariadenie č. 1102/2008 ustanovuje požiadavky na jej uskladnenie, ktoré môže byť dočasné alebo trvalé a takéto uskladnenie považuje za spôsob zneškodnenia činnosťou D 15 alebo D12 podľa prílohy č. 3 tohto zákona. Uvedené nariadenie sa zároveň odvoláva na smernicu o skládkach a rozhodnutie Rady z 19. decembra 2002, ktorým sa stanovujú kritériá a postupy pre prijímanie odpadu na skládky odpadu podľa článku 16 a prílohy II smernice 1999/31/ES (ďalej len „rozhodnutie 2003/33/ES“). Smernica o skládkach bola doplnená smernicou Rady 2011/97/EÚ z 5. decembra 2011, ktorou sa dopĺňa smernica o skládkach, pokiaľ ide o osobitné kritéria skladovania kovovej ortuti považovanej za odpad (ďalej len „smernica 2011/97/EÚ“). Smernica 2011/97/EÚ ustanovuje výslovné požiadavky na dočasné uskladnenie kovovej ortuti, ktorá je odpadom, ak sa kovová ortuť dočasne uskladňuje na obdobie dlhšie ako jeden rok. Prebratie smernice 2011/97/EÚ sa pôvodne uskutočnilo prostredníctvom zavedenia definície úložisko kovovej ortuti v predchádzajúcom platnom zákone o odpadoch, v ktorej sa iba odkazovo ustanovilo, ktoré jeho ustanovenia sa primerane použijú na prevádzku úložiska a zároveň prostredníctvom vyhlášky č. 310/2013 Z. z., ktorou sa