DÔVODOVÁ SPRÁVA

A. Všeobecná časť

Návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Jozef Viskupič.

Volebná účasť Slovákov vo voľbách do Európskeho parlamentu v máji 2014 bola rekordne nízka, najnižšia zo všetkých krajín Európskej únie. Z viacerých analýz vyplýva, že jedným z dôvodov nízkej účasti vo voľbách do Európskeho parlamentu je aj všeobecná neznalosť činnosti Európskeho parlamentu a jeho jednotlivých poslancov. Občania Slovenskej republiky často nedisponujú takmer žiadnymi informáciami o tom, čo v Európskej únii presadzujú a čo robia europoslanci, ktorých si zvolili za svojich zástupcov.

Nielen štúdie, ale aj prax ukazuje, že existuje dopyt po väčšej informovanosti o práci v Európskom parlamente, a to nielen zo strany občanov, ale aj samotných europoslancov. Pred niekoľkými mesiacmi totiž samotní poslanci Európskeho parlamentu z viacerých politických strán žiadali bývalého predsedu národnej rady o možnosť vystúpiť v pléne národnej rady, žiaľ neúspešne.

Nepochybne je potrebné a žiaduce vytvoriť priestor na to, aby europoslanci mali možnosť prezentovať svoje pôsobenie v Európskom parlamente, keďže v dôsledku prenesenia právomocí Slovenskej republiky na Európsku úniu má činnosť europoslancov vplyv na každodenný život každého jedného obyvateľa Slovenskej republiky.

Navrhuje sa preto, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na území Slovenskej republiky mali priamo na pôde vnútroštátneho zákonodarného zboru (národnej rady) možnosť najmenej raz za kalendárny rok predniesť správu o svojej činnosti. Takýto návrh má minimálne tri pozitívne dopady:

1)zvyšuje a zlepšuje informovanosť verejnosti o práci poslancov v Európskom parlamente,

2)posilňuje vzájomné väzby medzi poslancami národnej rady a poslancami Európskeho parlamentu,

3)zvyšuje informovanosť národnej rady o činnosti poslancov Európskeho parlamentu najmä vo vzťahu k uplatňovaniu zásady subsidiarity, ktorú poslanci Európskeho parlamentu môžu uplatňovať pri schvaľovaní právnych aktov Európskej únie.

Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy a na podnikateľské prostredie, nevyvoláva sociálne vplyvy, nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti.

Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.

B. Osobitná časť

K Čl. I

Záujmy slovenských občanov obhajujú už počas vyše 10 rokov členstva Slovenskej republiky v Európskej únii (EÚ) rôzni zástupcovia, spomedzi ktorých sú iba poslanci Európskeho parlamentu tými, ktorých si ľudia majú právo zvoliť vo všeobecných, rovných, priamych voľbách s tajným hlasovaním v súlade so zákonom č. 331/2003 Z. z. o voľbách do Európskeho parlamentu v znení neskorších predpisov.

Z prieskumu zameraného na vnímanie EÚ očami Čechov a Slovákov (zdroj: http://img.ct24.cz/multimedia/documents/55/5499/549861.pdf, február 2014) vyplýva, že až 81% respondentov sa domnieva, že horšie postavenie Slovenskej republiky v rámci EÚ v porovnaní s ostatnými štátmi vstupujúcimi do EÚ v rovnakom čase ako Slovenská republika spočíva v tom, že politici nedostatočne presadzujú naše záujmy v EÚ.

Na základe vyššie uvedeného sa javí ako potrebné a žiaduce, aby poslanci Európskeho parlamentu zvolení na to, aby zastupovali záujmy občanov Slovenskej republiky v Európskej únii, mali zo zákona možnosť predniesť správy o svojej činnosti a prezentovať svoju prácu a dosiahnuté výsledky pred poslancami národnej rady.

Napriek tomu, že sa poslanci Európskeho parlamentu nezodpovedajú národnej rade, domnievame sa, že predkladaním správ o svojej činnosti sa nijakým spôsobom nezasahuje do tohto vzťahu, keďže poslancom Európskeho parlamentu sa udeľuje možnosť (právo), nie povinnosť predkladať správy; väzba medzi poslancami národnej rady a poslancami Európskeho parlamentu sa však priznaním takejto možnosti vystúpiť v národnej rade posilňuje a zintenzívňuje. Súčasne sa predloženým návrhom zákona vytvára priestor pre informovanie poslancov národnej rady o uplatňovaní princípu subsidiarity pri prijímaní právnych aktov EÚ poslancami v Európskom parlamente.

Navrhovanou právnou úpravou sa súčasne zabezpečuje, aby správy europoslancov doručené národnej rade boli skutočne v národnej rade prerokované. Využíva sa pri tom mechanizmus, aký už v súčasnosti pozná zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „rokovací poriadok“) pri predkladaní návrhov zákonov – predseda národnej rady má povinnosť zaradiť správu poslanca Európskeho parlamentu do programu najbližšej schôdze národnej rady. Ustanovenia § 24 ods. 1 rokovacieho poriadku týkajúce sa hlasovania o návrhu programu schôdze sa nepoužijú.

V navrhovanom § 128 ods. 4 rokovacieho poriadku sa ustanovuje, že po prerokovaní správ poslancov Európskeho parlamentu berie národná rada tieto správy na vedomie. Toto ustanovenie sa dotýka nielen správ predkladaných poslancami Európskeho parlamentu, ale aj správ predkladaných ústavnými činiteľmi, keďže namiesto riešenia legislatívnej ad hoc úpravy sa navrhuje poňať tento aspekt komplexnejšie; v súčasnosti totiž táto skutočnosť nie je v rokovacom poriadku upravená.

K Čl. II

Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. mája 2015.

DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI

návrhu zákona s právom Európskej únie

1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Jozef Viskupič

2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

3. Predmet návrhu zákona:

a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,

b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,

c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.

DOLOŽKA

vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 350/1996 Z. z. o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov

Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné

A.2. Vplyvy:

Pozitívne

Žiadne

Negatívne

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3. Sociálne vplyvy

x

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

x

– sociálnu exklúziu,

x

– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

A.3. Poznámky

bezpredmetné

A.4. Alternatívne riešenia

bezpredmetné

A.5. Stanovisko gestorov

Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.