NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
1335
VLÁDNY NÁVRH
Zákon
z ...2015
Správny súdny poriadok
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
§ 1
Predmet úpravy
Tento zákon upravuje
a)právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve,
b)konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve.
§ 2
(1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
2
Vymedzenie pojmov
§ 3
(1) Na účely tohto zákona sa rozumie
a)administratívnym konaním postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov,
b)rozhodnutím orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka,
c)opatrením orgánu verejnej správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté,
d)nečinnosťou orgánu verejnej správy stav, keď orgán verejnej správy protiprávne nepokračuje v začatom administratívnom konaní alebo stav, keď orgán verejnej správy protiprávne z úradnej povinnosti nezačal administratívne konanie,
e)iným zásahom orgánu verejnej správy faktický postup vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby; iným zásahom je aj postup orgánu verejnej správy pri výkone kontroly alebo inšpekcie podľa osobitného predpisu, ak ním alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby.
(2) Ak sa v tomto zákone uvádzajú slová „rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verenej správy“, rozumie sa tým primerane aj uznesenie obecného zastupiteľstva, mestského zastupiteľstva, miestneho zastupiteľstva alebo zastupiteľstva samosprávneho kraja (ďalej len „uznesenie zastupiteľstva“).
§ 4
Orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a)orgány štátnej správy,
b)orgány územnej samosprávy, ktorými obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c)orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d)právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e)štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy.
3
§ 5
Základné princípy konania
(1) Konanie pred správnym súdom sa, okrem princípov, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 10.
(2) Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
(3) Pri rozhodovaní správny súd dbá o ochranu zákonnosti a verejného záujmu.
(4) Konanie pred správnym súdom možno začať len na základe návrhu (žaloby).
(5) Správny súd sám určuje poradie jednotlivých procesných úkonov tak, aby konanie pred ním bolo rýchle a hospodárne.
(6) Konanie pred správnym súdom je ústne, ak tak ustanovuje tento zákon. Dokazovanie priamo vykonáva a dôkazy hodnotí správny súd podľa svojej úvahy.
(7) V konaní pred správnym súdom si účastníci konania rovní. Účastníci konania povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.
(8) Orgány verejnej správy rozhodnutiami správnych súdov v konkrétnej veci viazané.
(9) Konanie pred správnym súdom funkčne súvisí s výkonom dozoru prokurátora nad zachovávaním zákonnosti orgánmi verejnej správy podľa osobitného predpisu.
(10) Správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaná žaloba sleduje zjavné zneužitie práva.
DRUHÁ HLAVA
PRÁVOMOC A PRÍSLUŠNOSŤ SPRÁVNYCH SÚDOV
Právomoc
§ 6
(1) Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
(2) Správne súdy rozhodujú v konaniach o
a)správnych žalobách,
b)správnych žalobách vo veciach správneho trestania,
c)správnych žalobách v sociálnych veciach,
4
d)správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
e)žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
f)žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy,
g)žalobách vo volebných veciach,
h)žalobách vo veciach územnej samosprávy,
i)žalobách vo veciach politických práv,
j)kompetenčných žalobách,
k)návrhoch v iných veciach.
§ 7
Správne súdy nepreskúmavajú
a)právoplatné rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ak účastník konania pred ich právoplatnosťou nevyčerpal všetky riadne opravné prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis; povinnosť vyčerpať všetky riadne opravné prostriedky sa nevzťahuje na prokurátora a zainteresovanú verejnosť, ak táto nebola na podanie riadneho opravného prostriedku oprávnená,
b)správne akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú povahu rozhodnutia o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby, najmä rozhodnutia a opatrenia organizačnej povahy a rozhodnutia a opatrenia upravujúce vnútorné pomery orgánu, ktorý ich vydal, ak tento zákon neustanovuje inak,
c)všeobecne záväzné právne predpisy, ak tento zákon neustanovuje inak,
d)súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, v ktorých je daná právomoc súdu v civilnom procese,
e)rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania,
f)rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy, ktorých vydanie závisí výlučne od posúdenia zdravotného stavu osôb alebo technického stavu vecí, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania, zamestnania, podnikateľskej alebo inej hospodárskej činnosti; to neplatí pre rozhodnutia a opatrenia v sociálnych veciach,
g)rozhodnutia orgánov verejnej správy a opatrenia orgánov verejnej správy o nepriznaní alebo odňatí odbornej spôsobilosti fyzickej osobe a právnickej osobe, ak neznamenajú právnu prekážku výkonu povolania alebo zamestnania,
h)rozhodnutia, opatrenia, rozkazy, nariadenia, príkazy a pokyny, personálne rozkazy a disciplinárne rozkazy orgánov verejnej správy, ktorých preskúmanie vylučuje osobitný predpis.
§ 8
Kompetenčné spory
Kompetenčné spory medzi súdmi, ak je sporné, či vec patrí do správneho súdnictva, rozhoduje kompetenčný senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) podľa Civilného sporového poriadku.
5
§ 9
Príslušnosť
(1) Konanie sa uskutočňuje na tom správnom súde, ktorý je vecne, miestne a kauzálne príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností existujúcich v čase začatia konania, a trvá do jeho skončenia.
(2) Ak nemožno určiť príslušnosť podľa § 10 13, je na konanie príslušný Krajský súd v Bratislave.
Vecná príslušnosť
§ 10
Na konanie a rozhodovanie v správnom súdnictve príslušné krajské súdy, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 11
Najvyšší súd rozhoduje
a)o správnej žalobe proti rozhodnutiu výboru Národnej rady Slovenskej republiky na preskúmavanie niektorých rozhodnutí Národného bezpečnostného úradu,,
b)v konaní o registráciu kandidátnych listín pre voľby do Národnej rady Slovenskej republiky a pre voľby do Európskeho parlamentu,
c)v konaní o prijatí návrhu za kandidáta na funkciu prezidenta Slovenskej republiky,
d)v konaní o žalobe o odmietnutí registrácie politickej strany alebo politického hnutia (ďalej len "politická strana"),
e)v konaní o žalobe generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) na rozpustenie politickej strany,
f)v konaní o kompetenčných žalobách,
g)o kasačných sťažnostiach.
§ 12
Okresné súdy rozhodujú v konaní
a)vo veciach zoznamov voličov,
b)o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávneho kraja,
c)o registráciu kandidátnych listín pre voľby do orgánov samosprávy obcí, miest a mestských častí.
§ 13
Miestna príslušnosť
(1) Miestne príslušným je krajský súd, v ktorého obvode sídlo orgán verejnej správy, ktorý rozhodol v prvom stupni, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Ak nemožno určiť miestnu príslušnosť podľa odseku 1, je miestne príslušným krajský súd, v ktorého obvode má sídlo žalovaný orgán verejnej správy.
6
(3) V konaní o správnej žalobe proti rozhodnutiam o poskytovaní právnej pomoci podľa osobitného predpisu, v konaniach podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) a na konanie o vykonateľnosti rozhodnutí cudzích orgánov verejnej správy je miestne príslušný krajský súd, v ktorého obvode žalobca adresu trvalého pobytu, miesto podnikania alebo sídlo; ak takého súdu niet a žalobcom je fyzická osoba, krajský súd, v ktorého obvode sa zdržuje.
(4) Ak preskúmanie zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy je predmetom konania podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), na konanie o správnej žalobe prokurátora je príslušný súd podľa odseku 3.
(5) Ak je miestne príslušných niekoľko správnych súdov, môže sa konať na ktoromkoľvek z nich.
§ 14
Miestne príslušným je okresný súd ustanovený v § 264 ods. 2 a § 293 ods. 2 tohto zákona.
Kauzálna príslušnosť
§ 15
Na konanie o správnej žalobe v oblasti hospodárskej súťaže, jadrových udalostí a na konanie o vydaní súhlasu s inšpekciou je príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 16
Na konanie o správnej žalobe v oblasti priemyselného vlastníctva je príslušný Krajský súd v Banskej Bystrici; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.
§ 17
Na konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) je príslušný
a)Krajský súd v Bratislave pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Nitre,
b)Krajský súd v Košiciach pre obvody Krajského súdu v Košiciach, Krajského súdu v Prešove, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Žiline.
§ 18
Postúpenie veci
(1) Ak správny súd zistí, že vec nepatrí do právomoci súdov, konanie zastaví; ak možno zistiť iný orgán, do ktorého právomoci vec patrí, správny súd mu vec po zastavení konania uznesením postúpi.
(2) Ak správny súd zistí, že nie je vecne, miestne alebo kauzálne príslušný, postúpi vec uznesením príslušnému správnemu súdu. Nižší správny súd je postúpením veci vyšším správnym súdom viazaný.
7
(3) Ak správny súd, ktorému bola vec postúpená správnym súdom tej istej inštancie, nesúhlasí so svojou miestnou príslušnosťou alebo kauzálnou príslušnosťou, predloží vec na rozhodnutie najvyššiemu súdu. Rozhodnutím najvyššieho súdu nižšie správne súdy viazané.
(4) Ak súd postúpi vec správnemu súdu, ktorý s tým nesúhlasí z dôvodu, že nejde o vec patriacu do správneho súdnictva, správny súd ju predloží na rozhodnutie kompetenčnému senátu najvyššieho súdu, ktorého rozhodnutím sú súdy viazané.
(5) Právne účinky spojené s podaním žaloby alebo iného podania zostávajú pri postúpení veci zachované.
TRETIA HLAVA
ORGANIZÁCIA A ZLOŽENIE SPRÁVNYCH SÚDOV
§ 19
(1) Správnymi súdmi najvyšší súd, krajské súdy a v zákonom ustanovených prípadoch aj okresné súdy.
(2) Správne súdy konajú a rozhodujú v senátoch, ak tento zákon neustanovuje, že rozhoduje sudca alebo predseda senátu. Všetci členovia senátu si pri rozhodovaní rovní. Ak koná a rozhoduje sudca, prislúchajú mu práva, ktoré inak vyhradené senátu alebo predsedovi senátu.
§ 20
Najvyšší súd ako vrcholný súdny orgán vo veciach správneho súdnictva zabezpečuje jednotu a zákonnosť rozhodovania. Na najvyššom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia. Správne kolégium najvyššieho súdu sleduje a vyhodnocuje právoplatné rozhodnutia správnych súdov a v záujme jednotného rozhodovania správnych súdov prijíma stanoviská k rozhodovacej činnosti správnych súdov.
§ 21
Najvyšší súd koná a rozhoduje
a)v trojčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a dvoch sudcov o kasačných sťažnostiach,
b)v päťčlenných senátoch zložených z predsedu senátu a štyroch sudcov v ostatných veciach.
§ 22
(1) Najvyšší súd koná a rozhoduje o kasačných sťažnostiach vo veľkom senáte zloženom z predsedu senátu a šiestich sudcov, ak
a)senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru, ktorý bol vyjadrený v rozhodnutí najvyššieho súdu a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
8
b)senát najvyššieho súdu dospel pri svojom rozhodovaní opätovne k právnemu názoru, ktorý je odlišný od právneho názoru orgánu verejnej správy o tej istej právnej otázke a vec uznesením postúpil na rozhodnutie veľkému senátu,
c)to navrhol generálny prokurátor podľa § 47 ods. 3 z dôvodu rozdielnej rozhodovacej činnosti správnych súdov alebo pretrvávajúcej odlišnosti rozhodovania správnych súdov a orgánov verejnej správy.
(2) Predsedom veľkého senátu najvyššieho súdu je predseda správneho kolégia najvyššieho súdu. Členmi veľkého senátu sudcovia senátu najvyššieho súdu, ktorý vec postúpil veľkému senátu podľa odseku 1 a traja sudcovia určení rozvrhom práce najvyššieho súdu.
§ 23
(1) Na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
(2) Sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o
a) správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku,
b) správnych žalobách v sociálnych veciach,
c)správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia,
d)žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy,
e)žalobách proti inému zásahu orgánu verejnej správy.
(3) Vo veciach, o ktorých rozhodol veľký senát najvyššieho súdu, ako aj v už rozhodnutých hromadných veciach, môže senát krajského súdu uznesením preniesť rozhodovanie na sudcu.
§ 24
Na okresnom súde vo veciach správneho súdnictva koná a rozhoduje sudca.
DRUHÁ ČASŤ
KONANIE V SPRÁVNOM SÚDNICTVE
PRVÁ HLAVA
VŠEOBECNÉ USTANOVENIA O KONANÍ
Prvý diel
Všeobecné ustanovenia
§ 25
Ak tento zákon neustanovuje inak, použijú sa na konanie pred správnym súdom primerane ustanovenia prvej a druhej časti Civilného sporového poriadku okrem ustanovení o intervencii. Ak niektorá otázka nie je riešená ani v osobitnom predpise, správny súd
9
postupuje primerane podľa základných princípov konania tak, aby sa naplnil účel správneho súdnictva.
§ 26
(1) Správny súd poskytuje účastníkom konania poučenie o ich procesných právach a povinnostiach. Túto povinnosť nemá, ak je účastník konania zastúpený advokátom alebo ak účastník konania, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho koná alebo ho zastupuje vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(2) Správny súd poučí účastníkov konania o možnosti zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
§ 27
(1) Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6 ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred správnym súdom žalovaným, postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).
(2) Pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktoré orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom; tým nie dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
(3) Správny súd neposudzuje účelnosť, hospodárnosť a vhodnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy, opatrenia orgánu verejnej správy alebo iného zásahu orgánu verejnej správy; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 192, § 198 a § 230 ods. 1 písm. b) a ods. 2 písm. a).
§ 28
Správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby, ktorá zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.
§ 29
Konanie na správnych súdoch je jednoinštančné, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 30
Ak vzniknú pochybnosti, v ktorom konaní uvedenom v § 6 ods. 2 byť preskúmavaná zákonnosť, vo veci rozhodne správny súd za primeraného použitia ustanovení týkajúcich sa konania podľa § 6 ods. 2 písm. a). Ak sa správna žaloba súčasne týka konaní
10
podľa § 6 ods. 2 písm. b) d), rozhodne o nej správny súd za primeraného použitia ustanovení upravujúcich konanie v týchto veciach, pričom použije úpravu pre žalobcu výhodnejšiu.
Druhý diel
Postup správneho súdu po začatí konania
§ 31
Začatie konania
(1) Konanie sa začína doručením návrhu súdu.
(2) Ak sa návrh týka vecí uvedených v § 6 ods. 2 písm. a) j), nazýva sa žalobou. Ustanovenia tohto zákona týkajúce sa žaloby sa primerane použijú aj na návrh na začatie konania podľa § 6 ods. 2 písm. k).
(3) Žaloba okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 musí obsahovať aj náležitosti ustanovené osobitne pre určitý druh konania uvedený v § 6 ods. 2.
(4) Správny súd doručí žalobu ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní do vlastných rúk.
(5) Začatie konania bráni tomu, aby o tej istej veci toho istého žalobcu prebiehalo na správnom súde iné konanie.
Tretí diel
Účastníci konania a konanie za nich
§ 32
(1) Účastníkmi konania žalobca, žalovaný a ďalší účastníci, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2) Žalovaným je orgán verejnej správy určený týmto zákonom, ak tento zákon neustanovuje inak.
(3) Ďalšími účastníkmi sú tí,
a) ktorí boli účastníkmi administratívneho konania,
b) na ktorých sa pre nerozlučné spoločenstvo práv a povinností so žalobcom alebo účastníkmi administratívneho konania musí tiež vzťahovať rozhodnutie správneho súdu,
c) ktorých za účastníkov označuje zákon.
(4) Účastníci podľa odseku 3 písm. a) a b) sa môžu svojho účastníctva v konaní pred správnym súdom výslovne vzdať ústne do zápisnice na pojednávaní alebo písomne s osvedčením pravosti podpisu alebo zaručeným elektronickým podpisom.
11
§ 33
Ak s niekým, o ktorého právach a povinnostiach sa konať, sa nekoná od začatia konania, vydá správny súd uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka konania, len čo sa o ňom dozvie.
§ 34
(1) Ak sa rozhodnutím, opatrením, nečinnosťou alebo iným zásahom orgánu verejnej správy cítia na svojich právach alebo právom chránených záujmoch ukrátené viaceré osoby, môžu podať spoločnú žalobu.
(2) Ak bola podaná žaloba podľa odseku 1, na zmenu žaloby a jej späťvzatie je potrebný súhlas všetkých žalobcov. To platí aj pre podanie opravného prostriedku.
§ 35
(1) Procesnú subjektivitu ten, kto spôsobilosť mať práva a povinnosti, orgán verejnej správy a ten, komu ju zákon priznáva.
(2) Účastník konania môže pred správnym súdom konať samostatne v rozsahu, v akom spôsobilosť na právne úkony. Procesnú spôsobilosť v plnom rozsahu aj orgán verejnej správy.
§ 36
(1) V rozsahu, v akom fyzická osoba nemá spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom, koná za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník.
(2) Procesný opatrovník je osoba ustanovená správnym súdom, ktorý prejednáva a rozhoduje vec, z dôvodov uvedených v tomto zákone alebo v Civilnom sporovom poriadku.
§ 37
Správny súd ustanoví procesného opatrovníka fyzickej osobe, ktorá nemôže samostatne konať pred správnym súdom a nemá zákonného zástupcu. Rovnako sa postupuje, ak zákonný zástupca nemôže za fyzickú osobu konať alebo ak je nečinný.
§ 38
(1) Uznesenie o ustanovení procesného opatrovníka správny súd doručí procesnému opatrovníkovi a s prihliadnutím na povahu veci i ostatným účastníkom konania.
(2) Uznesenie podľa odseku 1 správny súd zruší, ak pominú dôvody, pre ktoré bol procesný opatrovník ustanovený.
§ 39
Za procesného opatrovníka správny súd ustanoví príbuzného alebo inú osobu z blízkeho prostredia účastníka konania, ktorá je spôsobilá na právne úkony v plnom rozsahu,
12
u ktorej je predpoklad, že bude konať v súlade so záujmami účastníka konania a s ustanovením súhlasí. V prípade nebezpečenstva z omeškania, správny súd môže ustanoviť za procesného opatrovníka súdneho úradníka.
§ 40
(1) Ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, koná za orgán verejnej správy pred správnym súdom jeho vedúci alebo iná osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov.
(2) Na konanie právnickej osoby pred správnym súdom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za právnickú osobu.
(3) Na konanie štátu pred správnym súdom sa použijú ustanovenia osobitného predpisu o konaní za štát.
(4) Za obec pred správnym súdom koná starosta obce, za mesto primátor mesta, za mestskú časť, starosta mestskej časti a za samosprávny kraj predseda samosprávneho kraja, alebo osoba oprávnená podľa vnútorných predpisov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 328 ods. 1 a § 442 ods. 3.
Štvrtý diel
Iné subjekty konania
§ 41
Osoba zúčastnená na konaní
(1) Osobou zúčastnenou na konaní je ten, kto nie je účastníkom konania a kto mal v administratívnom konaní postavenie zúčastnenej osoby podľa všeobecného predpisu o správnom konaní. Predseda senátu takúto osobu upovedomí o prebiehajúcom konaní a vyzve ju, aby v lehote, ktorú jej určí, oznámila, či v konaní bude uplatňovať práva osoby zúčastnenej na konaní; takéto oznámenie možno urobiť iba v tejto lehote. Súčasne s upovedomením ju poučí o jej právach. Obdobne predseda senátu postupuje, ak sa v priebehu konania zistí, že je tu ďalšia takáto osoba.
(2) Správny súd môže na návrh uznesením priznať postavenie osoby zúčastnenej na konaní osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá
a)bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
b)bola priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch nevydaním rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
c)môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy,
d)môže byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom chránených záujmoch vydaním nového rozhodnutia vo veci samej podľa výroku správneho súdu.
(3) Návrh podľa odseku 2 je oprávnený podať žalobca samostatne alebo v podanej žalobe a tiež osoba, ktorá sa domáha priznania postavenia osoby zúčastnenej na konaní. Ak
13
správny súd návrhu nevyhovie, uznesením vysloví, že príslušnej osobe nepriznáva postavenie osoby zúčastnenej na konaní.
§ 42
Zainteresovaná verejnosť
(1) Ak zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo veciach životného prostredia, je oprávnená
a)podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a),
b)podať žalobu proti nečinnosti podľa § 6 ods. 2 písm. e),
c)podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu,
d)zúčastniť sa na konaní o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. a); ustanovenia tohto zákona týkajúce sa osoby zúčastnenej na konaní sa primerane použijú aj na zainteresovanú verejnosť.
(2) Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.
§ 43
Ustanovenie § 35 sa primerane použije aj na osobu zúčastnenú na konaní a zainteresovanú verejnosť.
§ 44
Európska komisia a Protimonopolný úrad Slovenskej republiky
(1) Osobitné oprávnenie Európskej komisie (ďalej len „Komisia“) a Protimonopolného úradu Slovenskej republiky (ďalej len „protimonopolný úrad“) vyjadriť sa v súdnom konaní sa spravuje osobitným predpisom.
(2) Protimonopolný úrad môže v konaní, v ktorom správny súd použije ustanovenia predpisov o ochrane hospodárskej súťaže, predložiť písomné vyjadrenie k právnym otázkam alebo skutkovým otázkam priamo súvisiacim s prejednávanou vecou.
(3) Správny súd môže vyhovieť žiadosti Komisie alebo protimonopolnému úradu o ústne vyjadrenie.
(4) Správny súd je povinný na účely prípravy vyjadrenia podľa odseku 1 3 umožniť Komisii a protimonopolnému úradu nazeranie do súdneho spisu s právom robiť si z neho výpisy a odpisy. Na ich žiadosť je tiež povinný im doručiť alebo zabezpečiť doručenie kópie akýchkoľvek dokumentov súvisiacich s prejednávanou vecou, ktoré nevyhnutné na prípravu ich vyjadrenia podľa odsekov 1 až 3.
(5) Správny súd je povinný umožniť účastníkom konania vyjadriť sa v primeranej lehote určenej správnym súdom k vyjadreniu Komisie alebo k vyjadreniu protimonopolného úradu.
14
Piaty diel
Oprávnenia prokurátora
§ 45
(1) Prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(2) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti nečinnosti, ak orgán verejnej správy ostal nečinný aj po upozornení prokurátora.
(3) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti uzneseniu zastupiteľstva, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
(4) Prokurátor je oprávnený podať žalobu proti všeobecne záväznému nariadeniu, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
§ 46
Prokurátor je oprávnený vstúpiť do ktoréhokoľvek konania pred správnym súdom.
§ 47
(1) Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na rozpustenie politickej strany.
(2) Generálny prokurátor je oprávnený podať kasačnú sťažnosť proti rozhodnutiu správneho súdu vydanému v konaní, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
(3) Generálny prokurátor môže v kasačnej sťažnosti navrhnúť, aby o nej rozhodol veľký senát najvyššieho súdu.
(4) Generálny prokurátor je oprávnený podať žalobu na obnovu konania, do ktorého bol prokurátor oprávnený vstúpiť, ale nevstúpil.
§ 48
Prokurátor v konaní začatom na základe jeho žaloby a v konaní, do ktorého vstúpil, postavenie účastníka konania.
Šiesty diel
Zastúpenie
Zastúpenie žalobcu
§ 49
(1) Žalobca musí byť v konaní pred správnym súdom zastúpený advokátom; to neplatí, ak žalobca, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na správnom súde koná alebo ho
15
zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Povinnosť zastúpenia sa vzťahuje aj na spísanie žaloby. Splnomocnenie udelené advokátovi nemožno obmedziť.
(2) Žalobca nemusí byť zastúpený podľa odseku 1
a)vo veciach, v ktorých je daná vecná príslušnosť okresného súdu (§ 12),
b)v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b) až e), g) a i),
c)v konaní o správnej žalobe vo veciach slobodného prístupu k informáciám podľa osobitného predpisu,
d)ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.
(3) Advokát je oprávnený dať sa v konaní zastupovať iným advokátom.
§ 50
(1) Odborová organizácia môže zastupovať žalobcu, ktorý je jej členom v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. c). Za odborovú organizáciu koná poverený zamestnanec alebo člen.
(2) Mimovládna organizácia, ktorá poskytuje právnu pomoc cudzincom, môže žalobcu zastupovať v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. d). Za mimovládnu organizáciu koná jej poverený zamestnanec alebo člen, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
(3) Žalobca môže mať len jedného zástupcu zvoleného podľa odsekov 1 alebo 2 . Zvolený zástupca sa nemôže dať zastúpiť.
§ 51
(1) Účastník konania si ako zástupcu môže vždy zvoliť advokáta. Ustanovenie § 49 ods. 1 tretia veta a ods. 3 platí obdobne.
(2) Účastník konania sa môže dať zastúpiť procesne spôsobilou fyzickou osobou, ktorá vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa a účastník konania je jej blízkou osobou. Tento zástupca môže konať len osobne; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49.
(3) Správny súd uznesením, ktoré doručí zastúpenému účastníkovi konania, rozhodne, že zastúpenie podľa odseku 2 nepripúšťa, ak zástupca zrejme nie je spôsobilý na riadne zastupovanie alebo ak ako zástupca vystupuje vo viacerých konaniach.
(4) Iná právnická osoba ako v § 50 môže na základe splnomocnenia v konaní zastupovať účastníka konania, len ak tak ustanovuje osobitný predpis.
§ 52
Ak je v tej istej veci počet žalobcov, ďalších účastníkov alebo osôb zúčastnených na konaní väčší ako desať, ktorí sa nedohodnú na spoločnom zástupcovi, a jednotlivým výkonom ich práv by mohol byť ohrozený účel a rýchly priebeh konania, spoločného zástupcu určí správny súd. Spoločný zástupca rovnaké procesné postavenie ako splnomocnenec. Spoločný zástupca nemôže bez písomného súhlasu zastúpených účastníkov konania, vziať za nich žalobu späť.
16
Siedmy diel
Rovnosť účastníkov konania a právo konať vo svojom jazyku
§ 53
Práva a povinnosti účastníkov konania
Účastníci konania majú v konaní pred správnym súdom rovnaké práva a povinnosti; tým nie sú dotknuté oprávnenia prokurátora podľa § 45 až 48.
§ 54
Právo konať vo svojom jazyku
(1) Každý právo konať pred správnym súdom v jazyku, ktorému rozumie. S prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie správny súd uznesením tlmočníka.
(2) Ak písomné podanie alebo dôkaz nie je v štátnom jazyku, správny súd vyzve toho, kto ich predložil, aby v určenej lehote zabezpečil preklad podľa osobitného predpisu, inak ho zabezpečí sám.
(3) Trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát. Na trovy prekladu podľa odseku 2 sa použijú ustanovenia o trovách konania podľa piatej hlavy druhej časti tohto zákona.
(4) Procesné postavenie cudzincov ustanovuje osobitný predpis.
Ôsmy diel
Procesné úkony účastníkov konania a osôb zúčastnených na konaní
Podanie
§ 55
(1) Podanie je procesný úkon určený správnemu súdu.
(2) Podanie vo veci samej je najmä žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, sťažnosť, kasačná sťažnosť, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na priznanie odkladného účinku.
(3) Každé podanie posudzuje správny súd podľa jeho obsahu.
(4) Hmotnoprávny úkon účastníka konania je voči správnemu súdu účinný okamihom doručenia a voči ostatným subjektom od okamihu, keď sa o ňom v konaní dozvedeli.
§ 56
Forma podania
(1) Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
(2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe
17
autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
(3) Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s
príloh
ami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s
prílohami
. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh
, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
§ 57
Náležitosti podania
Ak tento zákon na podanie nevyžaduje ďalšie náležitosti, postačí, ak je z podania zjavné, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je i uvedenie spisovej značky tohto konania.
§ 58
(1) Ak nejde o podanie vo veci samej alebo návrh na priznanie odkladného účinku a z podania nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, vyzve správny súd na doplnenie alebo opravu tohto podania.
(2) Na doplnenie podania alebo na opravu podania správny súd určí lehotu, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, prípadne sa doplní alebo opraví tak, že z neho nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, na takéto podanie správny súd neprihliada.
§ 59
(1) Ak ide o podanie vo veci samej, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, správny súd uznesením vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote podľa § 58 ods. 2.
(2) V uznesení podľa odseku 1 správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho doplniť alebo opraviť, a poučí o možnosti podanie odmietnuť.
(3) Ak sa v lehote určenej správnym súdom podanie nedoplní alebo neopraví, správny súd podanie odmietne uznesením; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať.
§ 60
Správny súd predvolá na výsluch toho, kto podanie urobil, ak za to, že tým možno dosiahnuť odstránenie vád podania. Pri výsluchu správny súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, a poučí, ako podanie opraviť alebo doplniť.
18
Žaloba
§ 61
Žaloba je procesný úkon, ktorým
a)fyzická osoba alebo právnická osoba uplatňuje právo na súdnu ochranu porušeného alebo priamo dotknutého práva alebo právom chráneného záujmu,
b)prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie chrániť zákonnosť, ak jeho opatreniam podľa osobitného predpisu nebolo vyhovené, alebo generálny prokurátor uplatňuje svoje oprávnenie podľa osobitného predpisu,
c)zainteresovaná verejnosť uplatňuje právo na súdnu ochranu vo veciach životného prostredia.
Zmena žaloby
§ 62
(1) Žalobca môže meniť rozsah a dôvody žaloby len do uplynutia lehoty určenej zákonom pre podanie žaloby na správny súd.
(2) Zmenenú žalobu treba ostatným účastníkom konania a osobám zúčastneným na konaní doručiť do vlastných rúk.
§ 63
Späťvzatie žaloby
Žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej.
§ 64
Úkony osôb zúčastnených na konaní
(1) Osoba zúčastnená na konaní právo predkladať písomné vyjadrenia, nahliadať do súdneho spisu, byť upovedomená o nariadenom pojednávaní a žiadať, aby jej bolo na pojednávaní udelené slovo. Doručuje sa jej žaloba, zmena žaloby, uznesenie o priznaní odkladného účinku a rozhodnutie, ktorým sa konanie na správnom súde končí.
(2) Osoba zúčastnená na konaní nemôže disponovať žalobou. Právo podávať opravné prostriedky má len osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2.
Deviaty diel
Spojenie vecí a vylúčenie veci
§ 65
Spojenie vecí
(1) V záujme hospodárnosti konania môže správny súd uznesením spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali na základe samostatnej žaloby a ktoré spolu skutkovo
19
súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov konania. Ak boli takéto konania pridelené viacerým senátom alebo sudcom toho istého správneho súdu, rozhodne o spojení konaní predseda senátu alebo sudca, u ktorého začalo konanie skôr.
(2) Pri podaní viacerých súvisiacich žalôb je žalobca povinný označiť ich súvislosť a vzájomný vzťah; môže podať návrh na ich spojenie.
(3) Predseda senátu uznesením spojí na spoločné konanie veci ak sa preskúmania zákonnosti v tej istej veci domáhajú súčasne viacerí účastníci administratívneho konania alebo účastník administratívneho konania a prokurátor. Ustanovenie odseku 1 vety druhej platí obdobne.
§ 66
Vylúčenie veci
Ak smeruje jedna žaloba proti viacerým rozhodnutiam, môže predseda senátu uznesením vylúčiť každé takéto rozhodnutie na samostatné konanie, ak spoločné konanie nie je možné alebo vhodné.
Desiaty diel
Lehoty
§ 67
(1)Ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť správny súd.
(2)Lehotu určenú správnym súdom môže správny súd primerane predĺžiť.
§ 68
(1) Lehota neplynie tomu, kto stratil procesnú subjektivitu alebo spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom.
(2) Ak do konania vstúpi zákonný zástupca alebo procesný opatrovník počas plynutia lehoty na vykonanie procesného úkonu, lehota na jeho vykonanie začína plynúť odo dňa, keď do konania vstúpi.
§ 69
(1) Lehoty podľa tohto zákona sa počítajú na hodiny, dni, týždne, mesiace a roky.
(2) Lehota určená podľa hodín začína plynúť začatím úkonu.
(3) Do lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty.
(4) Lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca.
20
(5) Ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí pre lehotu určenú podľa hodín.
(6) Lehota je zachovaná, ak sa posledný deň lehoty urobí úkon na správnom súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy , ak podanie urobené elektronickými prostriedkami je doručené mimo pracovného času.
§ 70
Ak tento zákon neustanovuje inak, predseda senátu odpustí zmeškanie lehoty, ak ju účastník konania alebo jeho zástupca zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon.
§ 71
Osobitné ustanovenie o plynutí niektorých lehôt
(1) Ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.
(2) Ak žalobca pred podaním žaloby požiada Centrum právnej pomoci o ustanovenie advokáta podľa osobitného predpisu, od podania takejto žiadosti do právoplatného rozhodnutia o nej, neplynú lehoty ustanovené na podanie žaloby na správny súd.
Jedenásty diel
Doručovanie
§ 72
(1) Správny súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť správneho súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu.
(2) Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odseku 1, a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, správny súd na žiadosť účastníka konania doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť správneho súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal.
(3) Ak nie je možné doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, správny súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu a spôsobom podľa Civilného sporového poriadku.
§ 73
(1)Ak účastník konania zástupcu so splnomocnením na celé konanie, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi. Písomnosť sa doručuje aj účastníkovi konania, ak účastník
21
konania osobne v konaní niečo vykonať, alebo ak o tom správny súd rozhodne s ohľadom na povahu veci. Výzva na zaplatenie súdneho poplatku ako aj procesné poučenia vydané správnym súdom sa doručujú iba zástupcovi.
(2)Ak účastník konania viacerých advokátov, doručí sa písomnosť tomu z nich, ktorého určí na doručovanie písomností. Ak účastník konania výslovne neurčí žiadneho z advokátov, doručuje sa ktorémukoľvek z nich.
§ 74
Doručovanie do cudziny
(1) Doručovanie do cudziny vykoná správny súd podľa medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná. Ak písomnosť podľa medzinárodnej zmluvy možno zaslať priamo prostredníctvom poštovej služby, správny súd je povinný zaslať ju doporučene s doručenkou; inak sa doručenie na žiadosť predsedu senátu uskutoční prostredníctvom orgánov cudzieho štátu uvedených v zmluve.
(2) Ak doručenie podľa odseku 1 nie je možné, doručenie vykoná na žiadosť správneho súdu zastupiteľský úrad, ak tomu nebránia predpisy štátu, kde sa doručenie vykonať; inak sa doručenie uskutoční prostredníctvom príslušných orgánov cudzieho štátu, ktorým sa žiadosť zašle cez Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky. Podľa tohto odseku sa postupuje, ak medzinárodná zmluva neobsahuje ustanovenie týkajúce sa právnej pomoci medzi štátmi alebo takýto spôsob odôvodňujú osobitné dôvody.
(3) Občanovi Slovenskej republiky možno písomnosť doručiť vždy prostredníctvom príslušného zastupiteľského úradu. To platí aj vtedy, ak požíva v štáte doručenia diplomatické výsady a imunity.
(4) Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety pred bodkočiarkou postačuje doklad o doručení podľa medzinárodnej zmluvy. Na potvrdenie o doručení podľa odseku 1 druhej vety za bodkočiarkou a odsekov 2 a 3 je potrebné potvrdenie dožiadaného orgánu.
§ 75
Doručovanie verejnou vyhláškou
Povinnosť správneho súdu zverejniť verejnou vyhláškou údaje ustanovené v tomto zákone alebo v osobitnom predpise je splnená ich zverejnením na webovej stránke príslušného súdu, ak zákon neustanovuje zverejnenie údajov iba na úradnej tabuli súdu; tým nie je dotknutá povinnosť zverejnenia údajov v dennej tlači.
Dvanásty diel
Poriadkové a iné opatrenia správneho súdu
Predvolanie a predvedenie
§ 76
(1) Predvolanie na správny súd sa uskutočňuje spravidla písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bol účastník konania predvolaný inak ako písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.
22
(2) V predvolaní sa označí vec, miesto, čas a predmet úkonu, ďalej sa uvedie, v akom procesnom postavení sa osoba na úkone zúčastniť a ktoré písomnosti alebo veci predložiť.
§ 77
(1) Ak sa predvolaný bez ospravedlnenia nedostaví na pojednávanie, na výsluch alebo k znalcovi, môže ho dať správny súd predviesť, ak ho o možnosti predvedenia poučil. O predvedení rozhodne správny súd uznesením, ktoré sa doručuje pri predvedení.
(2) O predvedenie požiada správny súd príslušný útvar Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar“), prípadne obecnú políciu. O predvedenie profesionálneho vojaka a príslušníka ozbrojeného zboru, Národného bezpečnostného úradu a Slovenskej informačnej služby požiada správny súd jeho nadriadeného.
(3) Trovy predvedenia uhrádza predvádzaný.
Poriadkové opatrenia a pokuty
§ 78
(1) Správny súd môže uznesením uložiť poriadkovú pokutu tomu, kto sťažuje postup konania najmä tým, že
a)v lehote určenej správnym súdom nevykoná úkon, na ktorý bol povinný,
b)nesplní povinnosť uloženú správnym súdom a svoju nečinnosť v konaní neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami,
c)sa nedostaví na správny súd, hoci naň bol riadne a včas predvolaný a svoju neprítomnosť neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami,
d)neuposlúchne príkaz správneho súdu,
e)ruší poriadok alebo dôstojný priebeh pojednávania,
f)urobí hrubo urážlivé podanie.
(2) Výšku poriadkovej pokuty určuje správny súd s prihliadnutím na povahu porušenej povinnosti; poriadkovú pokutu možno uložiť až do výšky 500 eur.
(3) Správny súd môže pri opakovanom porušení povinnosti uznesením uložiť poriadkovú pokutu až do výšky 2000 eur.
§ 79
(1) Správny súd môže vykázať z miesta úkonu toho, kto hrubo ruší poriadok alebo dôstojný priebeh úkonu.
(2) Ak je účastník konania vykázaný, správny súd môže úkon vykonať aj bez jeho prítomnosti.
23
§ 80
(1) Správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za
a)nesplnenie povinnosti predložiť administratívne spisy,
b)nedodržanie lehoty na doručenie rozhodnutia alebo opatrenia určenej správnym súdom,
c)nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu, vysloveného v zrušujúcom rozsudku,
d)nedodržanie lehoty uvedenej v uznesení správneho súdu, ktorým sa uložila povinnosť konať, ak je orgán verejnej správy naďalej nečinný,
e)porušenie povinnosti nepokračovať v inom zásahu alebo za neobnovenie stavu pred zásahom.
(2) Pokutu za porušenie povinnosti v odseku 1 možno uložiť do výšky 2000 eur, a to aj opakovane. Ak rozhoduje správny súd o uložení pokuty na návrh, nie je viazaný v ňom uvedenou výškou pokuty.
§ 81
Nahliadanie do súdneho spisu
(1) Účastníci konania, ich zástupcovia, osoby zúčastnené na konaní a zástupca zainteresovanej verejnosti majú právo nahliadať do súdneho spisu a jeho príloh a robiť si z neho výpisy a odpisy alebo žiadať, aby im bol takýto výpis alebo odpis vydaný.
(2) Inému ako osobe uvedenej podľa odseku 1 môže predseda senátu povoliť nahliadnutie do súdneho spisu, ak preukáže právny záujem alebo vážny dôvod a ak to nie je v rozpore s právami alebo právom chránenými záujmami niektorého z účastníkov konania. Prokurátor právo nahliadnuť do súdneho spisu, aj keď ide o konanie, ktoré sa nezačalo na jeho návrh, alebo o konanie, do ktorého nevstúpil.
(3) Ak ide o súdny spis, ktorého obsahom utajované skutočnosti, postupuje sa podľa predpisov o ochrane utajovaných skutočností.
§ 82
(1) Pri predložení administratívneho spisu orgán verejnej správy vždy označí tie jeho časti, ktoré obsahujú utajované skutočnosti alebo iné skutočnosti chránené podľa osobitného predpisu. Predseda senátu tieto časti spisu vylúči z nahliadania. To platí primerane aj o súdnych spisoch.
(2) Z nahliadania nemožno vylúčiť časti administratívneho spisu uvedené v odseku 1, ktorými správny súd vykonal alebo bude vykonávať dôkaz. Z nahliadania nemožno vylúčiť ani tie časti spisu, do ktorých mal účastník konania právo nahliadať v konaní pred orgánom verejnej správy.
(3) Do častí administratívneho spisu uvedených v odseku 1, ktoré podľa odseku 2 neboli z nahliadania vylúčené, môže nahliadať iba účastník konania, jeho zástupca alebo osoba, ktorá preukáže na nahliadnutí právny záujem, ak tieto osoby spĺňajú podmienky podľa osobitného predpisu.
24
(4) Pred nahliadnutím do administratívneho spisu, ktorý obsahuje skutočnosti uvedené v odseku 1, predseda senátu poučí nahliadajúce osoby, zabezpečí podpísanie písomného vyhlásenia o mlčanlivosti a bezodkladne o tejto skutočnosti informuje príslušný orgán verejnej moci podľa osobitného predpisu.
§ 83
Ustanovenia § 81 a 82 sa primerane použijú aj na prehrávanie zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov (ďalej len „záznam“) a poskytovanie ich kópií alebo na iné spôsoby zachytenia obsahu listiny.
§ 84
Nahliadanie do spisu v osobitných prípadoch
Pri žalobe proti rozhodnutiu, ktorým sa odmietlo sprístupnenie informácie, si môže správny súd dotknutú informáciu vyžiadať na účel overenia tvrdenia žalovaného. Nezaloží ju však do súdneho spisu a ani ju nedoručí ostatným účastníkom konania alebo osobám zúčastneným na konaní.
§ 85
Prikázanie veci
(1) Ak nemôže príslušný správny súd vo veci konať, pretože jeho sudcovia vylúčení, musí byť vec prikázaná inému správnemu súdu tej istej inštancie.
(2) Vec možno prikázať inému ako miestne alebo kauzálne príslušnému krajskému súdu, ak pre vylúčenie sudcov správneho kolégia nemožno zostaviť senát. To platí primerane aj na prikázanie veci okresnému súdu.
(3) Vec možno prikázať inému správnemu súdu tej istej inštancie aj z dôvodu vhodnosti. Účastníci konania majú právo sa vyjadriť k tomu, ktorému správnemu súdu by mala byť vec z dôvodu vhodnosti prikázaná, a tiež k dôvodom prikázania.
(4) O prikázaní veci inému okresnému súdu rozhoduje krajský súd spoločne nadriadený príslušnému súdu a súdu, ktorému sa vec prikázať. O prikázaní veci inému krajskému súdu rozhoduje najvyšší súd. Ak vylúčení sudcovia senátu najvyššieho súdu, rozhodne o prikázaní veci inému senátu iný senát najvyššieho súdu.
§ 86
Dožiadanie
(1) Úkon, ktorý by príslušný správny súd mohol vykonať len s ťažkosťami alebo so zvýšenými, neúčelnými trovami alebo ktorý v jeho obvode nemožno vykonať, vykoná na dožiadanie iný správny súd. Ak je to v záujme hospodárnosti konania nevyhnutné, môže dožiadanie vykonať i okresný súd. Správny súd vykoná dožiadanie prípisom, v ktorom uvedie údaje zo súdneho spisu, ktorých znalosť je potrebná na riadne vykonanie úkonu. Dožiadaný správny súd podľa povahy veci a podľa toho, čo pri vykonávaní úkonu vyšlo najavo, vykoná aj ďalšie nevyhnutné úkony v dožiadaní neuvedené.
25
(2) Ak dožiadaný správny súd nemôže vykonať úkon a je to vhodné, postúpi dožiadanie inému správnemu súdu; inak dožiadanie vráti. Postúpenie oznámi dožadujúcemu správnemu súdu.
(3) O vykonaní dožiadaného úkonu správny súd vyhotoví správu o vybavení dožiadania, v ktorej oznámi výsledok dožiadania a trovy, ktoré vznikli v súvislosti s dožiadaním; podrobnosti ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“).
Trinásty diel
Vylúčenie sudcov a iných osôb
§ 87
Dôvody vylúčenia
(1) Sudca správneho súdu je vylúčený z prejednávania a rozhodovania veci, ak so zreteľom na jeho pomer k veci, k účastníkom konania, k ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, alebo ak konal, či rozhodoval vo veci ako zamestnanec orgánu verejnej správy.
(2) Vylúčený je i sudca správneho súdu, ktorý prejednával a rozhodoval istú vec na správnom súde inej inštancie.
<