B. Osobitná časť
K čl. 1
Základné princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tvoria rámec výkladových pravidiel, v súlade s ktorými majú byť aplikované a interpretované právne normy Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“). Subsidiárne sa použijú aj princípy upravené v článkoch Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Základné princípy rovnocenné a ich poradie nevyjadruje ich dôležitosť.
Článok 1 zdôrazňuje podstatu mimosporového konania, v ktorom je najdôležitejším princípom ochrana verejného záujmu. Pre splnenie tohto cieľa je potrebné uplatňovať aj iné metódy súdneho konania, ako je tomu v sporovom konaní, súd napríklad môže konať z úradnej povinnosti, uplatňuje sa v širšej miere vyšetrovací princíp, princíp oficiality, princíp materiálnej pravdy.
K čl. 2
V navrhovanom článku 2 CMP je vyjadrené základné interpretačné pravidlo ustanovení CMP. Prirodzenou je interpretácia normatívneho textu v súlade s lexikálnymi, gramatickými a syntaktickými pravidlami (gramatický výklad), avšak priorizuje sa tzv. objektívny teleologický výklad, t.j. výklad podľa účelu a zmyslu zákona. Každé ustanovenie CMP je potrebné vykladať ústavnokonformne a eurokonformne, rešpektujúc judikatúru ESĽP a Súdneho dvora EÚ.
K čl. 3
Navrhovaný článok 3 upravuje analógiu legis a analógiu iuris, ktorá ako výkladové pravidlo svoje nesporné miesto i v predpisoch procesného práva. Reflektuje sa zákaz odopretia spravodlivosti (denegatio iustitiae), teda že sudca nemôže spor neprejednať a nerozhodnúť, ak chýba výslovná právna úprava prejednávanej právnej veci. Klasické interpretačné pravidlo, analógia, umožňuje sudcovi použiť ustanovenie svojim obsahom a účelom natoľko podobné, že je žiaduce posúdiť podľa neho i právne veci, ktoré do hypotézy právnej normy výslovne poňaté neboli.
V odseku 2 je vyjadrené interpretačné pravidlo, ktoré nemá byť zamieňané so sudcovskou normotvorbou, ale je len osobitným vyjadrením zákazu odopretia spravodlivosti a umožňuje sudcovi vec spravodlivo rozhodnúť aj v prípadoch, ak výslovné znenie zákona neexistuje. Podobnú, či rovnakú formuláciu obsahuje viacero európskych kódexov, napríklad čl. 1 švajčiarskeho občianskeho zákonníka ZGB.
K čl. 4
CMP v článku 4 vyjadruje všeobecný ústavný princíp rovnosti účastníkov konania, podľa ktorého majú účastníci konania pri aplikácii procesných predpisov pred súdom rovné postavenie. Zákon v konaní pred súdom vyrovnáva faktickú nerovnosť účastníkov podpornými opatreniami, napr. ustanovením procesného opatrovníka, poučením o procesných právach a povinnostiach, účasťou dôverníka na konaní Rovnosť účastníkov konania vychádza všeobecne zo zásady, že postavenie procesných strán nesmie byť závislé na pohlaví, náboženstve, rase, národnosti ani sociálnom pôvode.
Celý CMP akcentuje práva vyplývajúce z Dohovoru o právach dieťaťa (najmä čl. 12), zo súvisiacich Všeobecných komentárov k Dohovoru o právach dieťaťa (najmä č. 10, 12 a 14) a z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (najmä čl. 13).
K čl. 5
V navrhovanom článku 5 je upravený princíp oficiality, jeden z najcharakteristickejších princípov mimosporového konania. Ochrana záujmov vyjadrených konkrétnymi právnymi normami alebo povahou mimosporových konaní môže byť efektívne zabezpečená jedine možnosťou orgánov ochrany práva (najmä súdu) postupovať aj bez procesnej iniciatívy účastníkov konania, ktorých iniciatíva však môže zostať ako fakultatívny a subsidiárny nástroj tejto ochrany.
Rovnako je v tomto článku vyjadrený princíp rýchlej a účinnej ochrany subjektívnych práv, teda princíp hospodárneho konania súdu, ako i iných subjektov konania, ktorého zmyslom je efektívna, teda adekvátna ochrana porušených alebo ohrozených subjektívnych práv presahujúcich rámec bežných súkromnoprávnych vzťahov ide teda o ochranu práv a oprávnených záujmov účastníkov konania, na ktorých je širší celospoločenský (verejný) záujem.
K čl. 6
V článku 6 je vyjadrený nosný princíp mimosporového konania, a to princíp materiálnej pravdy. Dichotómia princípu materiálnej pravdy a princípu formálnej pravdy je esenciou diferenciácie civilného súdneho konania na sporové a mimosporové. Z dôvodu akcentácie širšieho verejného záujmu na poskytnutí ochrany účastníkom mimosporového konania (protektívna funkcia) je súd v mimosporovom konaní povinný zisťovať skutočný stav veci, nie len skutkový (účastníkmi tvrdený) stav veci. Zmyslom poskytovanej ochrany v mimosporovom konaní je zistenie čo možno najúplnejšieho (najobjektívnejšieho) stavu právnej veci a vyvodenie konkrétnej formy ochrany na základe takto zisteného skutočného stavu veci. Súd teda zisťuje z úradnej povinnosti, či naplnené všetky znaky hypotézy právnej normy a z takto zisteného skutočného stavu veci vyvodzuje konkrétnu formu ochrany z dispozície právnej normy, prípadne trestá (sankcia právnej normy).
Rovnako je v čl. 6 vyjadrený princíp vyšetrovací (druhá veta) ktorý funkčne i teleologicky súvisí s princípom oficiality vyjadreným vo vete prvej. Pojmovým znakom vyšetrovacieho princípu je obmedzenie procesnej diligencie účastníkov konania vo vzťahu k dokazovaniu a presunutie dôkaznej iniciatívy na súd.
K čl. 7
Čl. 7 proklamuje tradičnú procesnú zásadu, že každý procesný úkon strany sa posudzuje podľa svojho obsahu. Namietanie formálnych nedostatkov konania sa obmedzuje iba na prípady, v ktorých malo toto pochybenie skutočný vplyv na výsledok konania, čím sa sleduje zabránenie prieťahov v konaní. Tretia veta čl. 7 reflektuje zásadu oficiality a protektívnu funkciu mimosporových konaní. Súd môže vo výnimočných prípadoch upustiť od určitých procesných úkonov za účelom dosiahnutia ochrany verejného záujmu.
K čl. 8
Navrhované znenie čl. 8 reflektuje tradičnú zásadu ústnosti, ktorá je však v modernom poňatí civilného procesu na viacerých miestach prelamovaná. Zákon ustanovuje, kedy pojednávanie
nariaďovať netreba a v ktorých prípadoch sa môže súd spoľahnúť na písomnú formu konania. Uvedené rešpektuje povahu predmetu konania a dôraz na efektívnu ochranu práv a právom chránených záujmov.
K čl. 9
Navrhovaný princíp zohľadňuje verejnú kontrolu súdnej moci. Verejnosť môže byť z prejednávania a rozhodovania sporu vylúčená len v taxatívne ustanovených prípadoch.
K čl. 10
Základným princípom hodnotenia dôkazov navrhnutých stranami a vykonaných spravidla na pojednávaní je princíp voľného hodnotenia dôkazov. Vyjadruje sa podstata tohto princípu, ktorá spočíva v tom, že žiaden dôkaz nedisponuje legálnou silou, ktorú by sudca musel zohľadniť predpísaným spôsobom. V modernom akuzačnom civilnom procese je vylúčená tzv. legálna dôkazná teória, hodnotenie dôkazov je ponechané v plnej decíznej kompetencii sudcu, čo predpokladá zvýšené požiadavky na jasnosť, presvedčivosť a logickú bezrozpornosť odôvodnenia súdneho rozhodnutia.
K čl. 11
Navrhovaný čl. 11 zakotvuje princíp legality, ktorý znamená viazanosť súdu zákonom, pričom sa zohľadňuje hierarchia právnych predpisov (napríklad prednosť úniového práva, medzinárodnej zmluvy atď.).
Celkom výnimočne môže odôvodnenosť postupu mimo rámca princípu legality vyplývať z tzv. testu proporcionality vzájomne kolidujúcich ústavných práv. V tomto zmysle napr. súd môže vykonať dôkaz získaný v rozpore so zákonom, ak je právo druhého účastníka ústavnokonformne posúdené ako v konkrétnom prípade silnejšie právo než porušené právo toho, na koho úkor sa právo vykonáva. Ak teda napríklad súd vezme do úvahy elektronickú komunikáciu či zaznamenanie obrazu a zvuku na to určenými elektronickými prostriedkami, ktoré boli získané bez súhlasu osoby, ktorej prejavy boli takto zachytené, musí to odôvodniť tým, že právo na ochranu osobnosti tohto subjektu je v konkrétnom prípade proporčne slabšie oproti tomu ústavnému právu, ktorého porušenie sa takto získaným dôkazným prostriedkom preukázať (v zmysle judikatúrnych záverov môže ísť napr. o proporčne silnejšie právo na rasovú, rodovú, či inú nediskrimináciu).
Postup súdu v súlade s platnými právnymi predpismi nevylučuje aplikáciu neúčinných právnych predpisov, na ktoré odkazujú intertemporálne ustanovenia.
K čl. 12
Navrhované znenie čl. 12 je deklaráciou princípu hospodárnosti konania, ktorá byť jedným z najzákladnejších pravidiel výkladu ustanovení tohto zákona, ako aj iných procesných predpisov. Princíp je ekvivalentom či koncepčným doplnením práva na súdnu a inú právnu ochranu, ktorá musí byť nielen zákonná, ale i efektívna, t.j. účinná a rýchla.
K čl. 13
Navrhuje sa výslovne zaviesť princíp priamosti a bezprostrednosti, ktorý spočíva v osobnom styku účastníkov so súdom. Čl. 13 reflektuje aj právo nechať sa v konaní zastúpiť ako i povinnosť byť zastúpený a obligatórnosť zastúpenia advokátom v zákonom ustanovených prípadoch.
K čl. 14
Navrhované znenie čl. 14 je vyjadrením princípu voľného pohybu súdnych rozhodnutí v rámci európskeho priestoru, ako i vyjadrením princípu materiálnej reciprocity medzinárodného práva.
K § 1
V navrhovanom znení sa premieta ustanovenie tzv. taxatívne výlučnej právomoci súdov v mimosporovej agende. CMP sa ako procesný kódex uplatní výlučne v právnych veciach ustanovených v samotnom CMP.
K § 2
Vyjadruje sa všeobecná subsidiarita CSP spočívajúca v koncepcii, že CMP upravuje iba odlišnosti od všeobecného procesného režimu. Tam, kde takéto odlišnosti CMP nestanovuje, uplatní sa CSP ako generálny procesný kódex. Tomu je prispôsobená systematika zákona a označenie jednotlivých častí a dielov, a to ako základné ustanovenia a niektoré ustanovenia napr. o príslušnosti, účastníkoch a pod. Zdôraznenie procesných rozdielov sa premieta aj do terminológie.
Za účelom precizovania generálna norma odseku 2 ustanovuje výkladové pravidlo, podľa ktorého sa rozdielna terminológia sporového a mimosporového konania výkladovo zjednocuje.
K § 3
CMP používa pojem "niektoré ustanovenia o..." v prípadoch, ak sú v CMP upravené len špecifiká daného inštitútu, ktorý komplexne upravuje CSP a tieto ustanovenia CSP sa použijú subisidárne. Ak v nadpise nie uvedené slová "niektoré ustanovenia o...", znamená to, že CMP upravuje inštitút komplexne. Takáto technika sa používa v celom kódexe.
Upravuje sa všeobecná subsidiarita CSP a navrhované znenie upravuje odchýlku od všeobecnej súdnej príslušnosti. Príslušnosť upravuje CMP spravidla v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní ako výlučnú miestnu príslušnosť, ktorá je reflexiou zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa tohto zákona Ak takto príslušnosť ustanovená nie je, z povahy mimosporového konania sa zákonodarca priklonil k odlišnej generálnej klauzule príslušnosti ako v CSP a ustanovuje sa príslušnosť podľa všeobecného súdu navrhovateľa.
K § 4
Odlišnosť procesného režimu proti CSP sa prejavuje v práve účastníkov konania vyjadriť sa k delegácii z dôvodu vhodnosti. Najmä vo vzťahu ku konaniam, ktoré je možné začať aj ex offo, z dôvodu hospodárnosti konania, priznáva zákon právo vyjadriť sa k možnej delegácii veci inému ako príslušnému súdu len tým účastníkom, ktorí sú v čase začatia konania známi.
K § 5 a 6
Odlišnosť oproti generálnemu kódexu CSP spočíva v ex officio skúmaní všetkých druhov príslušnosti počas celého konania. Civilný mimosprový proces identifikuje základné procesné podmienky a ich skúmanie s dôrazom na potrebu zvýšenej procesnej ochrany vecí prejednávaných podľa CMP bez ohľadu na procesnú aktivitu účastníkov. Odlišný procesný režim je odôvodnený aj v prípade odchýlok pri postupovaní veci, pričom ostáva zachovaná povinnosť súdu upovedomiť účastníkov konania o postúpení.
K § 7
V mimosporovom konaní sa navrhuje ponechať pojem účastníci konania a rovnako sa navrhuje ponechať druhú (odsek 1) a tretiu (odsek 2) doktrinálnu definíciu účastníctva. Tieto definície dostatočne pokryté judikatúrou i právnou náukou, reflektujú veci prejednávané podľa tohto kódexu a preto sa nemenia.
K § 8
Navrhuje sa procesne riešiť situácie, kedy návrh na začatie konania uplatní subjekt, ktorému nesvedčí ani druhá ani tretia definícia účastníctva. V kontexte princípu oficiality pri začatí konaní považuje predkladateľ za potrebné zdôrazniť, že ak z takéhoto odmietnutého návrhu (podania) zistí súd skutočnosti odôvodňujúce konanie vo veci samej, vydá uznesenie o začatí konania.
K § 9
Povaha mimosporového konania odôvodňuje osobitný procesný režim pri nedostatku procesnej spôsobilosti v navrhovanom znení. Ustanovenie je zvýšenou právnou ochranou subjektov, ktoré nemajú spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, ale v konaní pred súdom je dôvodné ich zastúpenie zákonným zástupcom, hoci v hmotnoprávnych vzťahoch by mohli konať samostatne. Uvedené súvisí so špecifickosťou procesných úkonov a s postupom v konaní pred súdom.
K § 10
Tradičný inštitút pribratia do mimosporového konania sa navrhuje ponechať v CMP ako osobitný inštitút, ktorý bude mať opodstatnenie tam, kde určenie okruhu účastníkov nemusí byť v čase začatia konania jednoznačné. Z procesného hľadiska je tiež nevyhnuté zastavenie konania voči tomu, kto získal procesné postavenie účastníka, ale jeho práva resp. povinnosti nie predmetom konania.
K § 11
Povaha mimosporového konania odôvodňuje vylúčiť intervenciu (vedľajšie účastníctvo) v CMP. Vylúčenie intervencie súvisí s odlišným nazeraním na procesné postavenie účastníkov mimosporových konaní a ktorých zvýšená procesná ochrana sa realizuje inými inštitútmi (vstup prokurátora tiež iných subjektov do konania, zastúpenie).
K § 12
V jednotlivých osobitných konaniach podľa druhej časti zákona môže byť odôvodnená zvýšená ochrana prostredníctvom subjektov, ktorým uvedené vyplýva z ich právomoci. V tých mimosporových konaniach, ktoré sa týkajú detí a ide o právne vzťahy s cudzím prvkom, ustanovenie reflektuje povahu a funkcie Centra pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže, rovnako súd môže do konania pribrať orgán sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately alebo právnoochranné subjekty. V konaní môžu tieto subjekty vykonávať procesné práva a povinnosti s obmedzením tých, ktoré majú dopad do sféry hmotného práva.
K § 13
Účasť prokurátora ako orgánu ochrany práva je v CMP dôkladne posilnená ako návrhovými, tak i vstupovými oprávneniami a aj inštitútom dovolania generálneho prokurátora. Nastavenie týchto oprávnení vyplýva z penza špecifických predmetov v jednotlivých konaniach podľa tohto
zákona, ktorým je takto garantovaná zvýšená právna ochrana. Úprava súčasne precizuje vstup prokurátora v konaní o rozvod manželstva s maloletými deťmi len v časti o úprave pomerov manželov k deťom na čas po rozvode.
K § 14 a 15
Predkladateľ považuje za opodstatnené ponechať vo veciach mimosporových možnosť spísania podania do zápisnice, čím sa garantuje zvýšená ochrana subjektov v mimosporovom konaní. Povaha mimosporových vecí nevylučuje uzavretie dohody o predmete konania, verifikovanie tejto dohody je potom potrebné podpísaním zápisnice, ktorá dohodu obsahuje.
K § 16 až 22
Komplexná právna úprava je odôvodnená zvýšenou ingerenciou notára v mimosporových konaniach ustanovených v osobitnej časti tohto zákona. Ustanovenia vyjadrujú delegovanie decíznej právomoci na súdneho komisára, ako aj kvalitatívne vnímanie úkonov ním realizovaných na základe poverenia. Súčasne diferencuje možnosť odňatia veci notárovi a poverenie iného notára, ak dané dôvody pre vylúčenie notára. Zavádza sa primeraná aplikácia ustanovení CSP, na rozdiel od generálnej subsidiarity vyjadrenej v § 2. Podmienky pre ustanovenie zástupcu alebo náhradníka notára upravuje zákon č. 323/1992 o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) (ďalej len „Notársky poriadok“).
K § 23
Princíp oficiality charakteristický pre mimosporové konania sa prejavuje zásadnou možnosťou súdu začať konanie bez procesnej iniciatívy účastníka táto však vylúčená nie je, čo predkladateľ reflektuje možnosťou podať návrh na začatie konania. Pokiaľ z právnej úpravy výslovne nevyplýva možnosť začať konanie výlučne na návrh, uplatní sa čo do začatia konania princíp oficiality. Dôsledná diferenciácia CSP a CMP sa prejavuje aj v odlišnej terminológii základného procesného úkonu – pre účely CMP návrh na začatie konania.
K § 24
Osobitosť procesného režimu momentu začatia konania je prispôsobená princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania a reflektuje časový okamih podania návrhu, resp. vydanie uznesenia o začatí konania.
K § 25
Špeciálna právna úprava CMP v oblasti procesnej iniciatívy účastníkov konania smerujúcej k začatiu konania sa prejavuje povinnosťou pravdivo a úplne substancovať skutkové tvrdenia, čo v sporovom konaní predkladateľ vyžadovať nemôže. Táto povinnosť úzko súvisí s dôrazom na taký procesný postup súdu, ktorý je zameraný na zistenie čo najobjektívnejšieho stavu veci a ktorý je spätý aj s procesnou súčinnosťou účastníkov konania.
K § 26
Navrhovaný procesný režim zohľadňuje špecifiká mimosporového konania vo vzťahu k zvýšenej protektívnej funkcii voči účastníkom konania. Ustanovenie reflektuje v zmysle základných princípov, na ktorých je kódex budovaný, snahu o efektívnu a účinnú ochranu, ktorá v opodstatnených prípadoch môže znamenať menej prísny režim pri plnení procesných povinností účastníkov.
K § 27
Povinnosť doručiť rozhodnutie, ktorým sa konanie začína, do vlastných rúk, je prejavom protektívnej funkcie mimosporového konania a súčasne garantuje účastníkom konania právo na spravodlivý proces a realizáciu procesných práv a povinností.
K § 28 a 29
Klasické dispozičné úkony, zmena návrhu, či späťvzatie návrhu procesne modifikované vo vzťahu k osobitným funkciám mimosporového konania. Uvedené sa výrazne prejavuje v možnosti súdu pokračovať v konaniach, ktoré sú ovládané princípov oficiality pri ich začatí.
K § 30 a 31
Princíp oficiality ovládajúci mimosporové konanie sa prejavuje v navrhovaných ustanoveniach, ako aj v ďalších ustanoveniach CMP zvýšenou procesnou ingerenciou súdu, pričom princíp hospodárnosti je vyžadovaný o to viac, že na väčšine mimosporových konaní a ich vyriešení v čo najkratšom možnom čase je eminentný verejný záujem. Zisťovanie skutočného stavu veci predpokladá široké spektrum informácií a je dôvodné využitie súčinnosti čo najširšieho spektra subjektov. Nečinnosť účastníkov konania nemôže byť na úkor dôrazu na efektívne a pružné prejedanie a rozhodnutie veci.
K § 32
Napriek panujúcemu princípu oficiality v mimosporovom konaní sa i tu v istej miere prejavuje povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť účastníkov konania ako základné procesné povinnosti; to však nemení povinnosť súdu zisťovať skutočný stav veci a postupovať v konaní aj prípade nečinnosti účastníkov.
K § 33
Ustanovenie reflektuje základné ústavné princípy, typické tak pre konanie sporové ako aj mimosporové a to princíp ústnosti, priamosti a bezprostrednosti, ktoré sa prejavujú v prejedaní veci za prítomnosti účastníkov konania, spravidla na pojednávaní. Povaha predmetu konania môže byť dôvodom, kedy zákon dáva možnosť prejednať vec bez nariadenia pojednávania (vyhlásenie za mŕtveho). Predkladateľ zachováva primeraný časový priestor na prípravu účastníka pred pojednávaním.
Osobitným dôvodom vylúčenia verejnosti z kontroly verejnej moci predstavuje dôvod mravnosti, ktorý v mimosporových konaniach najčastejšie bude splývať s verejným záujmom.
Ak súd vylúčil verejnosť z pojednávania podľa odseku 1 preto, že verejné prejednanie veci by ohrozilo ochranu utajovaných skutočností, môže súd povoliť prítomnosť jednotlivým osobám na pojednávaní alebo jeho časti podľa odseku 2 iba vtedy, ak tieto osoby oprávnené oboznámiť sa s utajovanými skutočnosťami podľa zákona č. 215/2004 Z. z. o ochrane utajovaných skutočností a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 215/2004 Z. z.“).
K § 34
Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii zo všeobecných inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty a tým sa pre
mimosporový proces vymedzujú odlišne hranice procesnej aktivity účastníkov a tiež sa vylučuje prísnosť zákona vyjadrená v CSP koncentráciou konania.
K § 35 až 37
Mimosporové konanie dôsledne ovláda princíp materiálnej pravdy vyžadujúci od súdu úplné zistenie skutočného stavu veci, čomu je prispôsobená i koncepcia dokazovania v tom smere, že sa súd nemôže spoliehať na dôkaznú iniciatívu účastníkov konania, ale dôkladne aplikuje tzv. vyšetrovací (vyhľadávací) princíp civilného procesu. Uvedené nevylučuje, aby súd vychádzal zo zhodných tvrdení účastníkov, ktoré ale musia byť konfrontované s výsledkami vykonaného dokazovania.
K § 38
Predkladateľ dôsledne aplikuje ustanovenia Dohovoru o právach dieťaťa, v tomto prípade konkrétne právo dieťaťa na slobodné vyjadrenie svojho názoru v prebiehajúcom súdnom konaní (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa). Zisťovanie názoru maloletého je obligatórnym postupom súdu, pričom vyjadrenie názoru dieťaťa nie je podmienené vekovou hranicou ani rozumovou vyspelosťou, ale schopnosťou ho vyjadriť a to primárne samostatne. Predkladateľ sa snažil eliminovať zisťovanie názoru dieťaťa sprostredkovane, pričom spôsob zisťovania názoru dieťaťa ponecháva na sudcu a predpokladá jeho prispôsobenie veku a vyspelosti dieťaťa.
K § 39
Vo veciach podľa tohto zákona rozsiahle penzum vecí povahu statusovú, preto sa preferuje ako meritórne rozhodnutie rozsudok. Povaha mimosporového konania a dôraz na jeho efektívnosť umožňuje vydávať meritórne uznesenia v prípadoch taxatívne ustanovených v osobitnej časti tohto zákona, prípadne v iných častiach tohto zákona.
K § 40
Princíp oficiality a princíp materiálnej pravdy sa prejavujú v mimosporových konaniach aj tým, že neplatí zásada ne ultra petitum, teda že súd zásadne nie je viazaný návrhom účastníkov.
K § 41
Ústne prejednanie veci je v mimosporovom konaní pravidlom, preto je ustanovený okamih vyhlásenia meritórneho rozhodnutia zásadne na pojednávanie, na ktorom súd ukončil dokazovanie. Tento postup plne korešponduje základným princípom zdôrazňujúcim efektívny postup konaní a čo najrýchlejšie rozhodnutie vo veci.
K § 42
V navrhovanom ustanovení predkladateľ reflektuje zvýšenú protektívnu funkciu mimosporového konania skrátením všeobecnej lehoty na vyhotovenie meritórneho rozhodnutia.
K § 43
Navrhuje sa zásadná odchýlka od tzv. materiálnej stránky právoplatnosti súdneho rozhodnutia v CSP rozšírením subjektívnej hranice záväznosti statusových rozhodnutí, ktoré zásadne budú pôsobiť erga omnes.
K § 44
Úprava reflektuje funkcie vyživovacej povinnosti smerujúce k zabezpečeniu uspokojenia materiálnych potrieb v rodinnoprávnych vzťahoch. Tento osobitný účel pri všetkých druhoch vyživovacích povinností, vrátane vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom zdôrazňuje predkladateľ nastavením predbežnej vykonateľnosti rozsudkov o výživnom, a to ex lege.
K § 45
V prípadoch meritórnych uznesení sa primerane aplikujú ustanovenia o rozsudkoch, čo vyplýva z ustanovení CSP, a to vrátane povinnosti doručiť toto meritórne rozhodnutie do vlastných rúk, čím sa stiera rozdiel medzi formou rozhodnutia, pokiaľ sa ním rozhoduje v merite veci.
K § 46
Z povahy mimosporového konania vyplýva nutné vylúčenie určitých inštitútov sporového konania vzhľadom na generálnu subsidiaritu CSP zakotvenú v § 2. Pri konaní v prvej inštancii zo všeobecných inštitútov sporového konania vylúčené enumerované inštitúty. S ohľadom na základné princípy CMP považuje predkladateľ za dôvodné vylúčenie využitia skrátených foriem konania a rozhodnutí v nich vydaných.
K § 47 a 48
V katalogizácii druhov trov konania sa prejavuje osobitný charakter trov konania, do ktorých popri subsidiárne aplikovateľných ustanoveniach CSP predkladateľ zaradil aj niektoré osobitné druhy trov podľa § 47 a § 48.
K § 49 až 51
Predkladateľ ponecháva princíp diferenciácie platenia a náhrady trov konania s tým, že vo fáze platenia trov konania si v zásade účastníci trovy platia sami, okrem prípadov, kedy podľa osobitnej časti tohto zákona trovy konania platí štát (§ 49).
Osobitne ustanovené zásady platenia trov v dedičskom konaní 50), ako aj v konaní o umorení istiny (§ 51).
K § 52
Generálne sa vylučuje nárok na náhradu trov konania v mimosporových konaniach s výnimkami ustanovenými v § 53 až § 56.
K § 53
V navrhovaných typoch konaní môže za istých okolností prichádzať náhrada trov konania podľa princípu úspechu v konaní, no koncepcia oproti CSP je úplne odlišná vo fakultatívnej možnosti súdu priznať takúto náhradu, a to len s použitím materiálneho korektívu možnosti spravodlivo náhradu trov konania požadovať. Súd individuálne posúdi v týchto konaniach možnosť priznať náhradu trov konania, ako aj rozsah takto priznanej náhrady so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, s použitím spomínaného materiálneho korektívu.
K § 54
Aj v mimosporových konaniach prichádza do úvahy obmedzená aplikácia princípu zavinenia pri porušení procesných povinností s využitím náhrady takto vzniknutých trov konania. Procesná zodpovednosť za zavinené trovy sa prejaví v možnosti ich separácie, a to i v prípadoch, ak sa priznáva náhrada podľa § 53.
K § 55
Materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Na rozdiel od § 53 sa však neaplikuje princíp náhrady trov konania z hľadiska úspechu v konaní.
K § 56
Povinnosť náhrady trov konania v prípadoch, kedy súd podľa § 53 § 55 náhradu trov konania prizná, nemožno z povahy veci uložiť prokurátorovi.
K § 57 a 58
Nakoľko z ustanovení § 52 § 56 vyplýva, že inštitút náhrady trov konania bude v mimosporových konaniach mimoriadne zriedkavo aplikovateľný, je účelné, aby v týchto zriedkavých prípadoch rozhodoval súd len na návrh. Ak o tomto nároku rozhodne, na rozdiel od všeobecnej koncepcie CSP rozhoduje jediným rozhodnutím o nároku, aj o vyčíslení náhrady trov konania.
K § 59
Zo všeobecnej subsidiarity CSP vyplýva, že ustanovenia CMP budú korigovať iba určité odchýlky od všeobecnej úpravy. Nad rámec uznesení, voči ktorým pripúšťa odvolanie CSP, bude v CMP odvolanie prípustné aj proti uzneseniam súdu prvej inštancie vo veci samej, s výnimkou uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia.
K § 60
Predkladateľ sa pridržiava pravidla, že v prípade, ak uznesenie vydá súdny úradník, odvolanie prípustné nebude. Proti takémuto uzneseniu je prípustná sťažnosť, ktorá nie je opravným prostriedkom, ale osobitným prostriedkom procesnej obrany, podobne ako odpor, námietky a pod. Uvedené riešenia prispieva k zrýchleniu konania za súčasného zachovania práv účastníkov na preskúmanie rozhodnutia.
K § 61
Odpustenie zmeškania lehoty, a tým navrátenie do predošlého stavu nie je vo vymenovaných prípadoch možné pripustiť s ohľadom na zákonný zákaz dvojmanželstva, ku ktorému by aplikáciou všeobecných inštitútov odpustenia zmeškania lehoty mohlo dôjsť.
Navrhovaná lehota 15 dní v odseku 2 reflektuje predovšetkým právnu istotu účastníkov v konaniach spravidla statusového charakteru, resp. vo vzťahu k špecifickým predmetom konaní, na rozdiel od všeobecného režimu CSP v prípadoch, ak rozhodnutie neobsahuje poučenie, resp. obsahuje nesprávne poučenie o prípustnosti odvolania.
K § 62
Osobitný režim odvolacích dôvodov, resp. odchýlky od všeobecného režimu ustanoveného v CSP odôvodnené predovšetkým systémom úplnej apelácie, ktorý sa v mimosporových konaniach uplatňuje a ktorý smeruje k zisteniu skutočného stavu veci ako podkladu meritórneho rozhodnutia. Modifikácia odvolacích dôvodov nie je obmedzená lehotou na podanie odvolania.
K § 63
CMP neobmedzuje procesnú aktivitu účastníkov princípom koncentrácie. Navrhované ustanovenie dôsledne dodržiava koncepciu úplného apelačného systému v mimosporových konaniach vrátane tzv. práva novôt v odvolacom konaní.
K § 64
S ohľadom na princíp úplnej apelácie v mimosporových konaniach je dispozícia s návrhom na začatie konania v zásade prípustná aj v štádiu odvolacieho konania.
K § 65 až 67
Z princípu oficiality, ktorý ovláda mimosporové konania je odvodená i zásadná neviazanosť odvolacieho súdu rozsahom odvolania i odvolacími dôvodmi. Odvolací súd preskúmava rozhodnutie v celom rozsahu, teda aj tie výroky, ktoré odvolaním napadnuté neboli.
O vady konania podľa § 67 pôjde vždy, ak sa vyskytne vada, v dôsledku ktorej došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Ak sa síce vyskytne procesná vada, ktorá však nemala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd na takúto vadu konania neprihliada.
K § 68
Princíp materiálnej pravdy a tiež princíp vyšetrovací sa v odvolacom konaní prejavuje okrem iného aj povinnosťou zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ak to z povinnosti zistiť skutočný, úplný, stav veci vyplýva.
K § 69 a 70
Osobitne sa navrhuje riešiť prípustnosť odvolania voči uzneseniam vydaným notárom ako súdnym komisárom. Súdny komisár vykonáva decíznu právomoc na základe delegovania tejto právomoci verifikovanej poverením a proti takýmto uzneseniam je odvolanie zásadne prípustné.
Takéto odvolanie sa podáva priamo u notára, ktorý bol poverený ako súdny komisár, prípadne priamo na súde prvej inštancie, ktorý o tomto odvolaní bude rozhodovať alebo na príslušnom odvolacom súde.
K § 71
Na konanie o odvolaní voči uzneseniu notára vo funkcii súdneho komisára je zásadne funkčne príslušný súd prvej inštancie s výnimkami podľa § 72 a § 73.
K § 72
Po predložení odvolania súdu prvej inštancie v prípadoch meritórnych uznesení podľa odseku 1 je procesný postup diferencovaný podľa toho, či súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako dôvodné alebo nie. Ak odvolanie vyhodnotí ako dôvodné, napadnuté rozhodnutie sám zmení alebo ho zruší a vráti súdnemu komisárovi na ďalšie konanie v tomto prípade vysloví právny názor, ako v konaní ďalej postupovať, ktorým je súdny komisár viazaný. Ak napadnuté rozhodnutie uznesením zmení, je proti tomuto uzneseniu prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje odvolací súd.
Ak súd prvej inštancie vyhodnotí odvolanie ako nedôvodné, predloží ho na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
K § 73
Ak nejde o prípady meritórnych uznesení vymenovaných v § 72, funkčná príslušnosť na odvolanie svedčí súdu prvej inštancie, proti ktorému odvolanie ani dovolanie prípustné nie je. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa v tomto prípade nepovažuje za rozhodnutie odvolacieho súdu, preto predkladateľ len proklamatívne zdôraznil neprípustnosť dovolania proti tomuto uzneseniu.
K § 74
Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanželstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť.
K § 75
Navrhované ustanovenie je potrebné z hľadiska systematiky diferenciácie sporového a mimosporového konania. Predstavuje ďalšie rozhodnutie, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, pokiaľ nie je možná modifikácia iným zákonným postupom, a z povahy veci nemôže byť uvedený v CSP.
K § 76
Princíp právnej istoty účastníkov konania nepripúšťa zásadnú zmenu právoplatných rozsudkov o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva predovšetkým kvôli zákonnému zákazu dvojmanželstva, k porušeniu ktorého by pripustením mimoriadneho opravného prostriedku mohlo dôjsť. Obmedzenie vo vzťahu k prípustnosti sa vzťahuje aj na rozhodnutie v konaní o návrat maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
K § 77
Princíp oficiality, ktorý dôsledne ovláda mimosporové konanie, sa prejavuje i v zásadnej neviazanosti dovolacieho súdu rozsahom dovolania.
K § 78 až 86
Osobitná povaha, ako aj funkcie mimosporového konania odôvodňujú zavedenie komplexnej právnej úpravy osobitného mimoriadneho opravného prostriedku, dovolania generálneho prokurátora. V mimosporovom konaní, ktorého základným rysom je silný verejný záujem na vyriešení otázok tvoriacich predmet týchto konaní sa nemôže vyskytnúť otázka súladnosti tohto inštitútu s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd či s konštantnou judikatúrnou líniou ESĽP. Generálny prokurátor ako osobitný orgán ochrany práva je procesne legitimovaný na uplatnenie tohto mimoriadneho opravného prostriedku tam, kde to vyžaduje verejný záujem či ochrana práv a nápravu nemožno zjednať inak. Prípustnosť mimoriadneho dovolania je na posúdení hodnotového balansu nad vážnosťou zásahu do práv a právom chránených záujmov, ktoré predmetom konania vo vzťahu k princípu zachovania právnej istoty integrovaného v právoplatnom rozhodnutí súdu.
Dovolanie generálneho prokurátora sa nepripúšťa voči rozhodnutiu najvyššieho súdneho orgánu sústavy všeobecného súdnictva a z dôvodov právnej istoty proti rozsudkom o rozvode, neplatnosti či neexistencii manželstva a vo veci návratu maloletého vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
Navrhuje sa zachovať lehota jedného roka od právoplatnosti napádaného rozhodnutia, ako aj náležitosti a dôvody v zásade v intenciách doterajšieho inštitútu mimoriadneho dovolania.
Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia CSP, vrátane ustanovení o rozhodnutí dovolacieho súdu.
K osobitnej časti
V osobitnej časti CMP predkladateľ ustanovuje spôsobom taxatívneho výpočtu konania, ktoré majú mimosporový charakter. Všeobecná subsidiarita CSP sa v osobitnej časti CMP prejavuje osobitnou osnovou týchto konaní, pričom v ostatných veciach, ktoré nie výslovne upravené v CMP, sa postupuje podľa všeobecných ustanovení CSP (normatívne vyjadrené: niektoré ustanovenia o...). Predkladateľ v ustanoveniach o jednotlivých typoch konaní precizuje predovšetkým predmet konania, miestnu príslušnosť, účastníkov konania, návrhovosť alebo beznávrhovosť konkrétneho typu konania, otázku nariadenia pojednávania alebo možnosti konať aj bez pojednávania a otázku formy a spôsobu meritórneho rozhodnutia (či sa rozhoduje rozsudkom alebo uznesením vo veci samej).
Tejto všeobecnej štruktúre zásadne zodpovedá štruktúra jednotlivých typov mimosporových konaní.
K § 87 až 91
Tradičné mimosporové konanie predkladateľ upravil na báze doterajších aplikačných skúseností, pričom nóvum spočíva aj v možnosti podať spoločný návrh účastníkmi konania. Aj keď sa spoločný návrh nepodáva, účastníkmi obe osoby, ktoré hodlajú uzavrieť manželstvo, a to podľa osvedčenej druhej doktrinálnej definície účastníctva, ktorá je preferenčnou definíciou pre celé mimosporové konanie, t.j. účastníkmi konania sú tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.
Otázka miestnej príslušnosti nie je výslovne riešená, teda sa postupuje podľa všeobecnej časti CMP.
Ide len o návrhové konanie, meritórne sa rozhoduje rozsudkom, po predchádzajúcom pojednávaní.
Ku konaniu o rozvod manželstva
Predkladateľ medzi mimosporové konania výslovne zavádza konanie o rozvod manželstva, čo je determinované súčasnou hmotnoprávnou úpravou, i celkovou zmenou koncepcie konaní tzv. nesporového charakteru. CMP vnímame ako súhrn právnych noriem upravujúcich metodológiu procesného postupu pri presadzovaní ochrany osobitných vzťahov, na ochrane ktorých je spoločenský, verejný záujem. Uvedené ako aj osobitosti procesného režimu týkajúce sa predmetu konania a účastníkov odôvodňujú zaradenie konania o rozvod manželstva medzi konania mimosporové. Predkladateľ tým zdôrazňuje verejný záujem na ochrane manželstva aj v procese rozhodovania o jeho zrušení rozvodom.
K § 92
Predkladateľ v celom CMP preferuje pojem (faktické) bydlisko z dôvodu vystihnutia reálnejšej väzby medzi príslušným súdom a účastníkom konania. Tým sa zvyšuje protektívna funkcia, ktorá je imanentnou súčasťou mimosporového konania. Faktické bydlisko nie je zhodné s pojmom trvalý pobyt („právne bydlisko“), ide o širší pojem ako trvalý pobyt.
K § 93
Z povahy veci vyplýva obligatórnosť návrhu na začatie konania o rozvod manželstva jedným z manželov, čo korešponduje autonómii vôle subjektov tohto právneho vzťahu.
K § 94
Predkladateľ ustanovuje druhú definíciu účastníctva, ktorá je determinovaná hmotnoprávnou úpravou manželstva v zákone o č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len “zákon o rodine“).
K § 95
Osobitný procesný režim späťvzatia návrhu je odôvodnený ochranou pred zneužitím dispozície návrhom na začatie konania vo vzťahu k manželovi, ktorý návrh nepodal.
K § 96
Predkladateľ rešpektuje existenciu manželstva ako základného rodinnoprávneho vzťahu, preto pri posudzovaní existencie rozvratu vzťahov medzi manželmi preferuje zmierovaciu funkciu súdu.
K § 97
Nová úprava zastavenia konania ako procesnej sankcie za pasivitu navrhovateľa v konaní o rozvod manželstva je v celkovej koncepčnej línii, ktorú predstavuje úsilie o primárne zachovanie manželstva ako základného rodinnoprávneho zväzku, súčasne sa rešpektuje autonómia vôle manžela prítomného na pojednávaní.
K § 98
Navrhované ustanovenie je plne v súlade s koncepčnou líniou preferencie zmierlivého riešenia rozporov účastníkov konania a zachovania inštitútu manželstva pred jeho zánikom.
K § 99
Nová právna úprava pamätá aj na situácie, keď jeden z manželov zomrie po tom, ako bol rozsudok vyhlásený, ale ešte nenadobudol právoplatnosť. Keďže primárnou objektívnou skutočnosťou spôsobujúcou zánik manželstva je v takom prípade smrť, úprava rieši procesný postup, ktorý uvedené reflektuje. Súd rozhodne jedným uznesením s dvoma výrokmi (o zrušení rozsudku o rozvode a o zastavení konania). Rozhodnutie súd doručí druhému účastníkovi konania.
K § 100
Predkladateľ zachováva obligatórnosť spojenia konania o rozvod manželstva s konaním o úprave pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
K § 101 až 103
Predkladateľ ponecháva svojou povahou tradičné mimosporové konanie v režime CMP. K otázke miestnej príslušnosti treba uviesť, že ak sa konanie začína ex offo a účastníci konania nebývajú spoločne, tak sú príslušné oba súdy, kde bývajú.
Navrhované ustanovenia § 102 a 103 sa týkajú konania vo veciach neplatnosti manželstva, nie neexistencie manželstva.
Ide o konanie obligatórne návrhové. Osobitným predpisom, ktorý ustanoví, kedy sa toto konanie môže začať aj bez návrhu, je zákon o rodine. Účastníctvo je ustanovené režimom druhej definície účastníctva 103), nakoľko právna úprava § 17 Zákona o rodine ustanovuje len dôvody, pre ktoré je manželstvo ničotné (neexistentné), nevyplýva z nej možný procesný postup súdu a predmetné ustanovenie sa obmedzuje len na konštatovanie hmotnoprávnych následkov.
Ku konaniu vo veciach určenia rodičovstva
Predkladateľ navrhuje komplexne upraviť inštitút konaní o určenie rodičovstva v režime mimosporových konaní, čo je odôvodnené povahou týchto zásadných rodinnoprávnych vzťahov a determinované do značnej miery hmotnoprávnou úpravou de lege lata.
K § 104
Predkladateľ preberá bývalé konanie o určení otcovstva súhlasným vyhlásením, ktoré sa nemení. Jeho systematickým zaradením sa zdôrazňuje jeho preferencia pred konaním o určení otcovstva treťou zákonnou domnienkou podľa zákona o rodine. V zákone o rodine je špecifikovaný prípad, kedy súd upustí od výsluchu matky - ak nemôže pre duševnú poruchu posúdiť význam svojho konania alebo ak je zadováženie jej vyhlásenia spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou 91 ods. 4).
K § 105
Taxatívnym výpočtom konaní, ktoré konaniami o určení rodičovstva reflektuje predkladateľ hmotnoprávny stav de lege lata.
K § 106
Osobitný režim miestnej príslušnosti sleduje ako prvoradý záujem maloletého dieťaťa, len subsidiárne sa aplikujú kritériá všeobecného súdu matky, resp. všeobecného súdu muža, ktorého otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
K § 107
Povaha veci odôvodňuje obligatórnosť návrhu na začatie konania.
K § 108
Predkladaná procesná úprava je reflexiou na hmotnoprávny predmet konania a predstavuje druhú definíciu účastníctva.
Pojem „navrhovateľ“ sa vykladá ako iná osoba, než je vymenovaná pri jednotlivých typoch konania, pričom takto nastavené penzum účastníkov ponecháva priestor pre prípadné kreovanie novej právnej úpravy určovania rodičovstva bez potreby zásahu do procesného kódexu.
K § 109
Povaha veci a záujem maloletého dieťaťa preferuje určenie otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, prípadne osvojenie dieťaťa. Preto je odôvodnené konanie o určení otcovstva zastaviť v prípadoch uvádzaných v hypotéze ustanovenia § 109.
K § 110
Obligatórnosť spojenia konania s konaním o výchove a výžive je odôvodnené len pri konaní o určenie otcovstva. Nie je dôvodné predpokladať, že by bolo potrebné rozhodnúť o výchove
a výžive k maloletému pri konaní o určenie materstva, a to z toho dôvodu, že ak je sporné, kto je matka, nebude zrejmé, kto je otec dieťaťa.
K § 111
Predkladateľ v tradičnom type mimosporového konania ustanovuje tzv. numerus clausus konaní predstavujúcich veci starostlivosti súdu o maloletých, rešpektujúc hmotnoprávnu úpravu, pričom písmeno p) tohto ustanovenia ponecháva možnosť osobitným predpisom ustanoviť ďalšie typy konaní bez potreby normatívnej zmeny navrhovaného ustanovenia.
K § 112
Miestna príslušnosť súdu je podriadená záujmu maloletého dieťaťa. Iný zákonný spôsob určenia bydliska maloletého predstavuje umiestnenie dieťaťa do ústavnej starostlivosti, určenie bydliska jedným z rodičov, pokiaľ druhý nežije a pod.
Inštitút prenesenia príslušnosti súdu predkladateľ ponecháva v doterajšom režime OSP, s dôrazom na fakultatívny postup zo strany súdu, podmienený zmenou pomerov a ochranu záujmov maloletého.
K § 113
Osobitný dôraz na efektívnosť postupu súdu pri rozhodovaní vo veciach maloletých premieta predkladateľ aj do úpravy procesného režimu, umožňujúceho sa dočasne odchýliť od procesných podmienok. V navrhovanom ustanovení sa prejavuje protektívna funkcia mimosporových konaní ak neexistuje právne bydlisko podľa navrhovaného režimu podľa § 112, vykoná procesné úkony v záujme maloletého súd, kde sa maloletý fakticky zdržiava. Preferuje sa však, aby o dieťati rozhodoval príslušný súd.
K § 114
Navrhované ustanovenie predstavuje osobitné návrhové oprávnenie prokurátora na uloženie ochrannej výchovy podľa Trestného zákona.
K § 115
Otázka súčinnosti vo veciach starostlivosti súdu o maloletých zásadný význam pre garantovanie efektívnej a kvalifikovanej ochrany. V predmetnom ustanovení sa zdôrazňuje protektívna funkcia predovšetkým tohto typu konania a preferuje sa princíp oficiality, podľa ktorého, ak sa súd dozvie o potrebe začať konanie starostlivosti súdu o maloletých, takéto konanie ex officio začne. Pri realizácii procesných úkonov súd využije súčinnosť ďalších subjektov, aby sa zabezpečila riadna starostlivosť o maloletých.
K § 116
Navrhované ustanovenie predstavuje právo na informácie podľa čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa. Toto právo v širšom kontexte vyplýva z osobitnej ochrany procesného postavenia maloletých v konaní pred súdmi a inými orgánmi a je súčasťou tzv. participačných oprávnení. Ide o také postupy, ktoré umožňujú výmenu informácií, priestor pre dialóg medzi deťmi a dospelými na základe vzájomného rešpektu. Je teda úlohou súdu, aby zvolil také procesné úkony primerané vyspelosti dieťaťa, ktoré mu umožnia pochopiť význam a následky rozhodnutia v súdnom konaní.
K § 117
Predkladateľ zachováva ochranu maloletého v konaní prostredníctvom osobitného hmotnoprávneho opatrovníka, ktorý v konaní postavenie zákonného zástupcu. Právna úprava vytvára priestor pre ustanovenie osoby blízkej do funkcie opatrovníka. Ak pre uvedené nie splnené predpoklady, ustanoví súd za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí.
K § 118
Predkladateľ uprednostňuje dohodu účastníkov o starostlivosti o maloletých, preto preferuje zmierovaciu funkciu súdu.
K § 119
V určitých prípadoch hmotné právo vyžaduje ingerenciu súdu pre zachovanie ochrany maloletých napr. § 28 Občianskeho zákonníka. Predkladateľ zásadne nemení pôvodnú právnu úpravu § 179 OSP a zásadným kritériom na posúdenie uvedeného je záujem maloletého.
K § 120
Z hľadiska spôsobu a formy rozhodnutia sa preferuje rozhodovanie rozsudkom. V taxatívne ustanovených prípadoch sa pripúšťa vydanie meritórneho uznesenia.
Osobitosťou meritórnych rozhodnutí v tomto type konania je špeciálna poučovacia povinnosť podľa odseku 3, ktorá v sebe subsumuje preventívne výchovný prvok a viesť k dobrovoľnému plneniu judikovaných povinností.
K § 121
Predkladateľ akcentuje zásadu zmeniteľnosti ustanovených typov rozsudkov podľa zásady výhrady nezmenených pomerov (rebus sic stantibus), rozhodnutie teda bude reflektovať zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov.
K § 122
Novokoncipovaný inštitút zdôrazňuje protektívnu funkciu mimosporových konaní a jeho zmyslom je zamedziť šikanóznym podávaniam odvolania tam, kde rozhodnutie vychádza z konsenzuálneho prejavu vôle účastníkov.
Ku konaniu o návrat maloletého do cudziny vo veci neoprávneného premiestnenia alebo
zadržania
Predkladateľ zavádza nový typ mimosporového konania, ktorý je reflexiou medzinárodného záväzku z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí. Cieľom je zabezpečenie primárnej ochrany dieťaťa a jeho status quo, aby o dieťati rozhodoval súd štátu obvyklého pobytu dieťaťa, aby boli dodržiavané práva dieťaťa nebyť oddelené od svojich rodičov a premiestnené a zadržiavané proti jeho vôli, ako prevencia pred zneužitím získania priaznivejšieho rozhodnutia výberom rozhodného práva.
K § 123
Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí a nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003
o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a o veciach rodičovských práv a povinností (ďalej len „nariadenie Brusel IIa“).
Obmedzenie zásady oficiality a vyšetrovacieho princípu pri zisťovaní skutočného stavu veci, ktoré vyplýva z odseku 2, je odôvodnené potrebou uskutočniť konanie v čo najkratšom čase, čo bude v záujme predovšetkým maloletého dieťaťa.
K § 124
Predkladateľ ponecháva tzv. kauzálnu príslušnosť z hľadiska potreby špecializácie súdov a sudcov, ako aj z hľadiska procesnej ekonómie kauzálna príslušnosť v tomto prípade predstavuje aj zjednodušenie skúmania podmienok miestnej príslušnosti súdu.
K § 125
Povaha veci vylučuje možnosť začať konanie aj bez návrhu, konanie je teda obligatórne návrhovým.
K § 126
Predkladateľ určuje okruh účastníkov tohto konania druhou definíciou účastníctva a reflektuje pri tom hmotnoprávnu úpravu vyplývajúcu z Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
K § 127
Z hľadiska procesnej ekonómie a bezproblémového doručovania písomností v tomto konaní sa zavádza osobitná procesná povinnosť navrhovateľa nezastúpeného v tomto konaní advokátom.
K § 128
Z dôvodov procesnej ekonómie predkladateľ obmedzil možnosť prerušiť konanie, čo je odôvodnené záujmom maloletého dieťaťa a špecifickým predmetom tohto konania.
K § 129
Rovnako z dôvodu procesnej ekonómie a snahe o rýchle rozhodnutie vo veci nie je možné využitie inštitútu odpustenia zmeškanej lehoty.
K § 130
Osobitná povaha tohto konania odôvodňuje princíp oficiality ustanovený v odseku 1. Súd môže na návrh, ale aj bez návrhu rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým alebo primeranými opatreniami prispieť k vytvoreniu podmienok pre návrat dieťaťa.
K § 131
Procesný postup sleduje súčinnosť účastníka, ktorý porušuje právo navrhovateľa, pričom cieľom je získať jeho vyjadrenie, resp. listinné, prípadne iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a tiež jeho stanovisko k prejedaniu veci bez pojednávania. Výzvu súd realizuje uznesením, ktoré sa doručuje do vlastných rúk.
K § 132
Upustenie od nariadenia pojednávania v zákonom ustanovených prípadoch sleduje dôraz na efektívne rozhodnutie veci.
K § 133
Predkladateľ navrhuje ustanoviť výnimku vo forme meritórneho uznesenia v tomto type konania z dôvodov procesnej ekonómie.
Odsek 2 predstavuje osobitný procesný režim vykonateľnosti, ktorého cieľom je, aby rozhodnutie o návrate dieťaťa nebolo vykonané počas odvolacieho konania.
K § 134
Protektívna funkcia celého mimosporového konania a osobitne tohto typu konania s cudzím medzinárodným prvkom odôvodňujú ustanovenie lehoty na vydanie rozhodnutia podľa odseku 1. Šesťtýždňová lehota na rozhodnutie predstavuje splnenie záväzku Slovenskej republiky z čl. 11 Dohovoru o občianskoprávnych aspektoch medzinárodných únosov detí.
V meritórnom uznesení platí osobitná poučovacia povinnosť podľa odseku 2 z dôvodu zvýšenej ochrannej funkcie vo vzťahu k záujmom maloletého dieťaťa.
Ku konaniu o osvojenie
Predkladateľ zachováva tradičné konanie mimosporového charakteru, pričom doterajšie konanie o osvojiteľnosti a konanie o osvojenie zjednocuje pod súhrnnú rubriku siedmeho dielu tejto časti zákona a dopĺňa ho o úpravu konania o zverení dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti, ako obligatórneho inštitútu predchádzajúceho rozhodnutiu súdu o osvojení.
K § 135
Predmet konania reflektuje hmotnoprávnu úpravu zákona o rodine, odstraňuje terminologické nejasnosti. Ustanovenie zdôrazňuje, že konaniami vo veciach osvojenia tri relatívne samostatné konania, pričom konanie o osvojiteľnosti zásadne predchádza konaniu o osvojenie dieťaťa a konaniu o osvojenie predchádza konanie o zverenie dieťaťa do predosvojiteľskej starostlivosti.
K § 136
Zohľadňuje sa právne bydlisko, ale aj fakticita bydliska (kde sa dieťa skutočne zdržuje).
Ako kritérium príslušnosti súdu je odôvodnené ustanoviť aj iný zákonný spôsob, napr. obvyklé umiestnenie dieťaťa v ústavnom zariadení.
K § 137
Toto konanie možno začať aj bez návrhu, čo samozrejme nevylučuje možnosť podať návrh na začatie konania o osvojiteľnosti. Nová úprava rozširuje účastníctvo vo veciach osvojenia tým, že výslovne umožňuje podať návrh aj zariadeniu, do ktorého je dieťa prípadne umiestnené, ak podalo návrh na začatie konania, čo vnímame ako pozitívne nóvum.
K § 138
Zásadne sa ponecháva okruh účastníkov nezmenený v režime druhej definície účastníctva. Právna úprava sa zásadne preberá z pôvodného § 180a ods. 2, 3, 4 OSP.
Dôvod, pre ktorý sa predkladateľ priklonil k hranici 16 rokov na samostatné konanie maloletého rodiča pred súdom je predpoklad jeho dostatočnej vyspelosti, podobne ako v konaní o povolenie uzavrieť manželstvo.
K § 139
Predkladateľ navrhovaným ustanovením zdôrazňuje záujmy maloletého dieťaťa, čo plne odôvodňuje uplatnenie princípu oficiality a vyšetrovacieho princípu.
K § 140
Predkladateľ rieši nedostatok súčasnej úpravy a vymedzuje postup súdu, ak nie splnené podmienky osvojiteľnosti. V takom prípade súd konanie zastaví.
K § 141
Aj keď nový CMP sa snaží eliminovať