NÁRODNÁ RADA SLOVENSKEJ REPUBLIKY
VI. volebné obdobie
1334
VLÁDNY NÁVRH
Zákon
z ...2015
Civilný mimosporový poriadok
Národná rada Slovenskej republiky sa uzniesla na tomto zákone:
Základné princípy
Čl. 1
Súd postupuje v konaní v súlade s ochranou verejného záujmu a práv zaručených zákonom a prihliada na dobré mravy. Oprávnenia niekoho iného ako účastníka konania vyplývajúce zo zabezpečenia ochrany verejného záujmu upraví zákon.
Čl. 2
(1)Každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi vyjadrené a chránené.
(2)Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.
Čl. 3
2
(1)Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa toho ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2)Ak sa nedá použiť odsek 1, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by prijal, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.
3
Čl. 4
Súd aplikuje a interpretuje právo rovnako vo vzťahu ku všetkým účastníkom konania. Ak je účastníkom konania maloleté dieťa, koná súd v jeho najlepšom záujme a ak je to vhodné, informuje dieťa o všetkých podstatných otázkach týkajúcich sa priebehu konania a veci samej. Ak je účastníkom konania osoba so zdravotným postihnutím, zabezpečí súd účinný prístup k spravodlivosti na rovnakom základe s ostatnými účastníkmi konania.
Čl. 5
(1)Súd koná aj bez návrhu, na návrh prokurátora alebo na návrh účastníka konania. Predmet konania vymedzuje zákon.
(2) Súd postupuje z úradnej povinnosti na základe zákona, za účelom prejednania a rozhodnutia veci tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná.
Čl. 6
Súd postupuje v súčinnosti s účastníkmi konania tak, aby zistil skutočný stav veci. Súd je povinný za účelom zistenia skutočného stavu veci vykonať všetky potrebné dôkazy, aj keď ich účastníci konania nenavrhli.
Čl. 7
Procesné úkony účastníkov konania sa posudzujú s prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých procesných úkonov, alebo prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.
Čl. 8
Na prejednanie veci sa nariaďuje ústne pojednávanie, ak zákon neustanovuje inak.
Čl. 9
Pojednávanie prebieha zásadne verejne, ak zákon neustanovuje inak; verejnosť môže byť z konania vylúčená len zo závažných dôvodov ustanovených zákonom.
Čl. 10
(1)Dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.
(2)Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.
4
Čl. 11
(1) Súd postupuje a rozhoduje v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
(2) Súd pri prejednávaní a rozhodovaní veci nezohľadňuje skutočnosti a dôkazy, ktoré boli získané v rozpore so zákonom, ibaže vykonanie dôkazu získaného v rozpore so zákonom je odôvodnené uplatnením čl. 2 ods. 1.
Čl. 12
Súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb.
Čl. 13
Účastníci konania konajú v styku so súdom osobne, ak zákon neustanovuje inak. Účastníci konania môžu konať aj prostredníctvom zástupcu; napriek zastúpeniu môže súd účastníka konania vyslúchnuť, ak je to potrebné a možné.
Čl. 14
Cudzie rozhodnutia majú v rozsahu ustanovenom zákonom rovnaké účinky a požívajú rovnakú ochranu ako vnútroštátne rozhodnutia.
PRVÁ ČASŤ
VŠEOBECNÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
ZÁKLADNÉ USTANOVENIA
Prvý diel
Predmet zákona
§ 1
Podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
§ 2
(1)Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
(2)Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.
5
Druhý diel
Niektoré ustanovenia o príslušnosti súdu
§ 3
(1)Na konanie je miestne príslušný súd, o ktorom to ustanoví tento zákon.
(2)Ak nie je príslušnosť súdu určená podľa predchádzajúceho odseku, je na konanie miestne príslušný súd, ktorý je všeobecným súdom navrhovateľa.
§ 4
Ak bol podaný návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti, majú právo vyjadriť sa k návrhu tí účastníci, ktorých účasť v konaní vyšla najavo v čase podania návrhu.
§ 5
Súd aj bez námietky skúma príslušnosť počas celého konania.
§ 6
(1)Ak súd zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi vec príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom účastníkov.
(2)Ak súd, ktorému bola vec postúpená, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Rozhodnutím o príslušnosti sú súdy viazané.
(3)Právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania alebo iného podania zostávajú zachované.
Tretí diel
Niektoré ustanovenia o účastníkoch
§ 7
Účastníci
(1)Účastníkom je ten, koho tento zákon za účastníka označuje.
(2)V konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu, je účastníkom aj ten, o koho právach a povinnostiach sa má konať.
§ 8
(1)Návrh navrhovateľa, ktorému nesvedčí účastníctvo podľa § 7, súd uznesením odmietne.
6
(2)Ak súd z obsahu návrhu uvedeného v odseku 1 zistí, že sú dané dôvody na začatie konania aj bez návrhu, rozhodne o začatí konania bez návrhu.
§ 9
Ak to okolnosti vyžadujú, môže súd rozhodnúť, že ten, kto nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, musí byť v konaní zastúpený svojím zákonným zástupcom alebo procesným opatrovníkom, i keď ide o vec, v ktorej by mohol konať samostatne.
§ 10
Pribratie do konania
(1)Ak sa niekto z tých, o ktorých právach a povinnostiach sa má konať, nezúčastní konania od jeho začatia, vydá súd, len čo sa o ňom dozvie, uznesenie, ktorým ho priberie do konania ako účastníka.
(2)Ak sa stal účastníkom ten, o koho právach alebo povinnostiach sa nekoná, súd uznesením konanie vo vzťahu k nemu zastaví.
§ 11
V konaniach podľa tohto zákona je intervencia vylúčená.
§ 12
(1)Súd môže uznesením pribrať Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže do konania vo veciach podľa prvej hlavy druhej časti a podľa štvrtej časti tohto zákona, ak ide o vec s medzinárodným prvkom.
(2)Súd môže uznesením pribrať do konania aj iné subjekty, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
(3) Subjekty podľa odseku 1 a 2 sú v konaní oprávnené na všetky úkony, ktoré môže vykonať účastník, ak nejde o úkony, ktoré môže vykonať len subjekt právneho vzťahu.
§ 13
Účasť prokurátora
(1)Prokurátor môže vstúpiť do začatého konania, okrem konania o rozvod manželstva. Ak je s konaním o rozvod manželstva spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode, môže prokurátor vstúpiť do konania v tejto časti.
(2)Prokurátor môže podať návrh na začatie konania, ak možno konanie začať aj bez návrhu, a ak to ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.
7
Štvrtý diel
Niektoré ustanovenia o procesných úkonoch súdu a účastníkov
Zápisnica
§ 14
Každý okresný súd je povinný spísať podanie do zápisnice a postúpiť ho bezodkladne príslušnému súdu. Takéto podanie má tie isté účinky, ako keby sa spísalo na príslušnom súde.
§ 15
Ak zápisnica obsahuje dohodu subjektov právneho vzťahu, podpisujú ju aj subjekty, ktoré dohodu uzavreli.
Súdny komisár
§ 16
(1)V prípadoch ustanovených týmto zákonom súd poverí notára, aby ako súdny komisár konal a rozhodoval v určitej veci; poverenie nie je súdnym rozhodnutím.
(2)Rozhodnutia vydané notárom a procesné úkony vykonané notárom na základe poverenia sú rozhodnutiami a procesnými úkonmi súdu prvej inštancie.
§ 17
Poverenie je účinné, len čo ho súd notárovi oznámi.
§ 18
Súd môže uznesením odňať vec poverenému notárovi, ak napriek predchádzajúcemu upozorneniu súdu spôsobí zbytočné prieťahy v konaní alebo v iných odôvodnených prípadoch.
§ 19
(1)O vylúčení notára alebo jeho zamestnancov rozhoduje uznesením súd prvej inštancie.
(2)Ustanovenia Civilného sporového poriadku o vylúčení sudcov a iných osôb sa použijú primerane.
§ 20
Ak súd vec notárovi odňal alebo ak rozhodol, že je vylúčený, poverí iného notára.
8
§ 21
Ak je podľa osobitného predpisu ustanovený zástupca notára alebo náhradník notára, prevezme veci, v ktorých už súd udelil poverenie.
§ 22
Ak notár poverí úkonmi súdneho komisára notárskeho kandidáta, úkony notárskeho kandidáta sa považujú za úkony notára.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE V PRVEJ INŠTANCII
Prvý diel
Niektoré ustanovenia o priebehu konania v prvej inštancii
§ 23
(1)Konanie sa začína na návrh.
(2)Ak tento zákon neustanovuje inak, možno začať konanie aj bez návrhu. O začatí konania bez návrhu súd vydá uznesenie.
§ 24
Konanie je začaté doručením návrhu na začatie konania súdu alebo vydaním uznesenia o začatí konania.
§ 25
Návrh na začatie konania musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie účastníkov, ich zástupcov, ak ich majú, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na preukázanie tvrdení a musí byť zjavné, čoho sa navrhovateľ domáha.
§ 26
(1)Navrhovateľ je povinný pripojiť k návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
(2)Ak je splnenie povinnosti uvedenej v odseku 1 spojené s nepomernými ťažkosťami, postačí, ak účastník označí v návrhu listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva.
§ 27
Ak sa konanie začalo bez návrhu, doručí súd uznesenie o začatí konania účastníkom do vlastných rúk.
9
§ 28
(1)Navrhovateľ môže počas konania so súhlasom súdu meniť návrh na začatie konania. Zmenený návrh doručí súd ostatným účastníkom do vlastných rúk, ak neboli prítomní na pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.
(2)Zmenu návrhu súd nepripustí, ak by výsledky konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu. Po vydaní uznesenia, ktorým súd zmenu návrhu nepripustil, pokračuje v konaní o pôvodnom návrhu.
§ 29
(1)Navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
(2)Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné v konaní pokračovať.
(3)Súd konanie nezastaví ani vtedy, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych dôvodov nesúhlasí.
§ 30
Po začatí konania postupuje súd v súčinnosti s ostatnými subjektmi konania tak, aby bola vec v čo najkratšom čase prejednaná a rozhodnutá.
§ 31
Súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní.
§ 32
(1)Účastníci sú povinní úplne a pravdivo opísať skutkové okolnosti potrebné na rozhodnutie.
(2)Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
§ 33
(1)Súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje, že vec sa môže prejednať bez pojednávania.
(2)Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých, ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručí tak, aby mali dostatok času na prípravu, spravidla najmenej päť dní pred dňom pojednávania.
10
§ 34
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania v konaniach podľa tohto zákona sa nepoužijú.
Druhý diel
Niektoré ustanovenia o dokazovaní
§ 35
Súd je povinný zistiť skutočný stav veci.
§ 36
Súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.
§ 37
Súd si môže osvojiť zhodné tvrdenia účastníkov, ak nemá pochybnosti o ich pravdivosti, len ak nie sú v rozpore s vykonaným dokazovaním.
§ 38
(1)Ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
(2)Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.
Tretí diel
Niektoré ustanovenia o súdnych rozhodnutiach
§ 39
(1)Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom.
(2)Tento zákon ustanovuje, kedy súd rozhoduje vo veci samej uznesením.
§ 40
Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, aj vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.
§ 41
Ak súd v konaní nariadil pojednávanie, rozsudok sa vyhlasuje na pojednávaní, na ktorom súd ukončil dokazovanie.
11
§ 42
Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa rozsudok vyhotoví a odošle do desiatich dní odo dňa jeho vyhlásenia.
§ 43
Rozsudok, ktorým je rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
§ 44
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.
§ 45
Ak sa uznesením rozhoduje o veci samej, doručuje sa do vlastných rúk.
§ 46
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o platobnom rozkaze, rozsudku pre zmeškanie, rozsudku pre uznanie nároku a rozsudku pre vzdanie sa nároku sa v konaniach podľa tohto zákona nepoužijú.
Štvrtý diel
Niektoré ustanovenia o trovách konania
Druhy trov konania
§ 47
Trovami konania sú aj odmena notára za vykonané úkony súdneho komisára a jeho hotové výdavky.
§ 48
V konaní o dedičstve sú trovami konania aj odmena správcu dedičstva a jeho hotové výdavky.
Platenie trov konania
§ 49
(1)Účastník platí trovy konania, ktoré vznikajú jemu a jeho zástupcovi, ak nejde o trovy konania, ktoré platí štát.
(2)Súd môže uložiť účastníkovi, u ktorého nie sú podmienky na oslobodenie od súdnych poplatkov, aby zložil preddavok na trovy dôkazu, ktorý navrhol alebo ktorý nariadil súd o skutočnostiach ním uvedených alebo v jeho záujme.
12
(3)Spoločné trovy platia účastníci podľa pomeru účastníctva na veci a na konaní.
§ 50
(1)V konaní o dedičstve platí odmenu notára a jeho hotové výdavky dedič, ktorý nadobudol dedičstvo. Ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva.
(2)Ak sa vykonala likvidácia dedičstva, platí sa odmena notára a jeho hotové výdavky z výťažku likvidácie. V rozsahu, v akom odmenu notára a jeho hotové výdavky nie je možné uhradiť z výťažku likvidácie, platí ich štát.
(3)Ak sa dodatočné konanie o dedičstve zastavilo, platí odmenu notára a jeho hotové výdavky navrhovateľ.
(4)V ostatných prípadoch platí odmenu notára a jeho hotové výdavky štát.
§ 51
V konaní o umorenie listiny platí odmenu notára a jeho hotové výdavky navrhovateľ.
Náhrada trov konania
§ 52
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
§ 53
V konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.
§ 54
Ak účastník, jeho zástupca, alebo ten, kto mal v konaní nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, je povinný ich nahradiť.
§ 55
Súd môže náhradu trov konania priznať aj vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé.
§ 56
Povinnosť nahradiť trovy konania nemožno uložiť prokurátorovi.
13
Rozhodnutie o trovách konania
§ 57
O povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
§ 58
O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
TRETIA HLAVA
OPRAVNÉ PROSTRIEDKY
Prvý diel
Niektoré ustanovenia o odvolaní
§ 59
(1) Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým sa rozhodlo vo veci samej, okrem uznesenia, ktorým súd poveril účastníka zvolaním valného zhromaždenia podľa § 304 písm. f).
(2) Odvolanie je prípustné aj proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.
§ 60
Odvolanie nie je prípustné, ak proti uzneseniu možno podať sťažnosť.
§ 61
(1)Zmeškanie lehoty na podanie odvolania nie je možné odpustiť, ak bolo rozsudkom vyslovené, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
(2)Ak rozsudok uvedený v odseku 1 neobsahuje poučenie o lehote na podanie odvolania alebo ak obsahuje nesprávne poučenie o tom, že odvolanie nie je prípustné, možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku.
§ 62
Odvolacie dôvody
(1)Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
(2)Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
14
(3)Ak odvolanie neobsahuje odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie odvolacích dôvodov.
§ 63
Nové tvrdenia a dôkazy
V odvolacom konaní možno uvádzať nové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
§ 64
Dispozícia s návrhom na začatie konania
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
§ 65
Viazanosť rozsahom odvolania
Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie bez návrhu.
Viazanosť odvolacími dôvodmi
§ 66
Odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.
§ 67
Na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
§ 68
Dokazovanie v odvolacom konaní
Odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného stavu veci považuje za potrebné.
Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom
§ 69
Proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom je odvolanie prípustné.
§ 70
(1)Odvolanie proti uzneseniu vydanému notárom ako súdnym komisárom sa podáva u notára, ktorý uznesenie vydal.
(2)Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané v lehote na súde prvej inštancie, ktorý notára poveril, alebo na príslušnom odvolacom súde.
15
§ 71
Po podaní odvolania notár predloží vec súdu prvej inštancie.
§ 72
(1)Ak nie sú dôvody na postup podľa odseku 2, súd prvej inštancie predloží na rozhodnutie odvolaciemu súdu odvolanie proti uzneseniu
a)o spornom dedičskom práve podľa § 193,
b)o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa § 195 ods. 2,
c)o dedičstve podľa § 203 ods. 1,
d)o nariadení likvidácie dedičstva podľa § 205,
e)ktorým sa návrh na umorenie listiny odmietol,
f)ktorým sa návrh na umorenie listiny zamietol,
g)o umorení listiny.
(2)Ak na základe obsahu spisu dospeje súd prvej inštancie k záveru, že odvolanie proti uzneseniu uvedenému v odseku 1 je dôvodné, odvolaním napadnuté uznesenie zmení alebo zruší a vec vráti notárovi na ďalšie konanie.
(3)Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zmene napadnutého uznesenia je odvolanie prípustné.
(4)Ak bola vec vrátená na ďalšie konanie, je notár právnym názorom súdu prvej inštancie viazaný.
§ 73
(1)Ak nejde o odvolanie proti uzneseniu podľa § 72 ods. 1, je na konanie o odvolaní funkčne príslušný súd prvej inštancie.
(2)Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie o odvolaní nie je odvolanie ani dovolanie prípustné.
Druhý diel
Niektoré ustanovenia o žalobe na obnovu konania
§ 74
Žaloba na obnovu konania nie je prípustná proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je.
§ 75
Žaloba na obnovu konania je prípustná aj proti právoplatnému uzneseniu vydanému v konaní o dedičstve, ak zmenu alebo zrušenie uznesenia nie je možné dosiahnuť inak.
16
Tretí diel
Niektoré ustanovenia o dovolaní
§ 76
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
.
§ 77
Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.
Štvrtý diel
Dovolanie generálneho prokurátora
§ 78
(1)Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“), ak to vyžaduje verejný záujem alebo ochrana práv a ak nápravu nie je možné v čase podania dovolania generálneho prokurátora dosiahnuť inými právnymi prostriedkami.
(2)Dovolanie generálneho prokurátora je prípustné, ak potreba zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti a nad princípom právnej istoty.
§ 79
(1)Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozhodnutiu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
(2)Dovolanie generálneho prokurátora nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného premiestnenia alebo zadržania.
§ 80
(1)Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania.
(2)Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil.
17
§ 81
Dovolanie podáva generálny prokurátor na Najvyššom súde Slovenskej republiky do jedného roka od právoplatnosti rozhodnutia súdu.
§ 82
(1)V dovolaní generálneho prokurátora sa musí popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu a z akých dôvodov sa toto rozhodnutie napáda.
(2)Rozsah dovolania generálneho prokurátora možno meniť len v lehote podľa § 81. Dôvody možno meniť až do vyhlásenia rozhodnutia.
§ 83
Dovolanie generálneho prokurátora možno odôvodniť tým, že
a)sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b)ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal procesnú subjektivitu,
c)účastník nemal spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d)v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e)rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený,
f)došlo k zásahu do práva na spravodlivý proces,
g)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
h)súd nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci,
i) súd vec nesprávne právne posúdil.
§ 84
Dovolanie generálneho prokurátora doručí dovolací súd účastníkom na vyjadrenie.
§ 85
Rozhodnutie o dovolaní generálneho prokurátora doručí dovolací súd účastníkom a generálnemu prokurátorovi.
§ 86
Na konanie o dovolaní generálneho prokurátora sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku o konaní na dovolacom súde, ak tento zákon neustanovuje inak.
18
DRUHÁ ČASŤ
OSOBITNÁ ČASŤ
PRVÁ HLAVA
KONANIA V NIEKTORÝCH RODINNOPRÁVNYCH VECIACH
Prvý diel
Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo
§ 87
(1)Konanie o povolenie uzavrieť manželstvo sa začína len na návrh.
(2)Návrh podáva osoba, ktorá môže manželstvo uzavrieť iba s povolením súdu.
(3)Osoby, ktoré chcú uzavrieť manželstvo, podávajú návrh spoločne, ak každá z nich môže manželstvo uzavrieť iba s povolením súdu.
§ 88
Navrhovateľ má v konaní spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu.
§ 89
Účastníkmi konania o povolenie uzavrieť manželstvo sú tí, ktorí chcú uzavrieť manželstvo, a ich zákonní zástupcovia.
§ 90
Súd vyslúchne navrhovateľa bez prítomnosti ďalších osôb vždy, ak o to navrhovateľ požiada. O tomto práve musí byť navrhovateľ poučený pred výsluchom.
§ 91
Rozsudok o povolení uzavrieť manželstvo obsahuje vo výroku označenie osoby, s ktorou má navrhovateľ manželstvo uzavrieť.
Druhý diel
Konanie o rozvod manželstva
§ 92
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o rozvod manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
19
§ 93
Konanie sa začína len na návrh jedného z manželov.
§ 94
Účastníkmi konania o rozvod manželstva sú manželia.
§ 95
(1)Ak navrhovateľ vzal návrh späť, súd konanie nezastaví, ak druhý manžel so späťvzatím návrhu nesúhlasí.
(2)Súhlas druhého manžela sa nevyžaduje, kým mu návrh na rozvod manželstva nebol doručený.
§ 96
Súd vedie manželov k odstráneniu príčin rozvratu a usiluje sa o ich zmierenie.
§ 97
(1)Ak sa navrhovateľ nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi dôvodmi, súd konanie zastaví.
(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak druhý z manželov, ktorý sa na pojednávanie dostavil, vyhlási, že na prejednaní veci trvá.
§ 98
(1)Ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.
(2)Súd v konaní pokračuje na návrh po uplynutí troch mesiacov; ak sa návrh na pokračovanie v konaní nepodá do jedného roka, súd konanie zastaví.
§ 99
Ak jeden z manželov stratí procesnú subjektivitu skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd konanie zastaví; ak bol vydaný rozsudok, súd ho uznesením zruší a konanie zastaví.
§ 100
S konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.
20
Tretí diel
Konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva
§ 101
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode mali manželia posledné spoločné bydlisko, ak v obvode tohto súdu má bydlisko aspoň jeden z nich. Inak je miestne príslušný všeobecný súd toho manžela, ktorý návrh nepodal. Ak takto príslušnosť súdu nie je možné určiť, je príslušný všeobecný súd jedného z manželov.
§ 102
Konanie o určenie neplatnosti manželstva sa začína len na návrh, ak osobitný predpis neustanovuje, že konanie možno začať aj bez návrhu.
§ 103
Účastníkmi konania o určenie neplatnosti manželstva sú manželia.
Štvrtý diel
Konania vo veciach určenia rodičovstva
§ 104
Činnosť súdu pred začatím konania
(1)Ak sa narodí dieťa, u ktorého nie je otcovstvo určené zákonnou domnienkou svedčiacou manželovi matky ani súhlasným vyhlásením rodičov pred orgánom, ktorý vedie matriku, vyslúchne súd, ktorý je príslušný na konanie vo veciach určenia rodičovstva, matku a toho, koho matka označí za otca, či uznáva, že je otcom.
(2)Ak dôjde k súhlasnému vyhláseniu rodičov o otcovstve, uvedie sa to v zápisnici a oznámi orgánu, ktorý vedie matriku, v ktorej je dieťa zapísané. Od výsluchu a vyhlásenia matky môže súd upustiť z dôvodov uvedených v predpisoch rodinného práva.
(3)Ak k určeniu otcovstva podľa odsekov 1 a 2 nedôjde a matka v primeranom čase nepodá návrh na určenie otcovstva, môže súd ustanoviť dieťaťu procesného opatrovníka na podanie takého návrhu a na to, aby dieťa v konaní zastupoval.
§ 105
Konaniami vo veciach určenia rodičovstva sú
a)konanie o určenie materstva,
b)konanie o určenie otcovstva,
c)konanie o zapretie otcovstva a
d)konanie o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom.
21
§ 106
Miestna príslušnosť súdu
Na konania vo veciach určenia rodičovstva je miestne príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa bydlisko. Ak takého súdu niet, je príslušný všeobecný súd matky, inak všeobecný súd toho, koho otcovstvo má byť určené alebo zapreté.
§ 107
Konanie sa začína len na návrh.
§ 108
(1)Účastníkom konania o určenie materstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a otec.
(2)Účastníkom konania o určenie otcovstva je navrhovateľ podľa predpisov rodinného práva, dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť určené.
(3)Účastníkom konania o zapretie otcovstva je dieťa, matka a muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté.
(4)Účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom je len dieťa.
§ 109
Ak počas konania o určenie otcovstva dôjde k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov alebo k osvojeniu dieťaťa, súd konanie zastaví.
§ 110
S konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého.
Piaty diel
Konania vo veciach starostlivosti súdu o maloletých
§ 111
V konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje o
a)mene a priezvisku maloletého,
b)úprave výkonu rodičovských práv a povinností,
c)výžive maloletého,
d)styku s maloletým,
e)poručníctve,
f)opatrovníctve maloletého,
g)odovzdaní maloletého,
h)veciach maloletého, o ktorých sa rodičia nevedia dohodnúť,
i)schválení právneho úkonu maloletého,
22
j)zastupovaní maloletého,
k)správe majetku maloletého,
l) ústavnej starostlivosti a iných výchovných opatreniach,
m)ochranných opatreniach,
n)pestúnskej starostlivosti,
o)zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti,
p)iných veciach, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
§ 112
Miestna príslušnosť súdu
(1)Na konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je príslušný súd, v ktorého obvode má maloletý v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom.
(2)Ak sa zákonným spôsobom zmenia okolnosti, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého. Ak tento súd nesúhlasí s prenesením príslušnosti, rozhodne jeho nadriadený súd.
§ 113
Ak nie je príslušný súd známy, alebo ak nemôže včas vykonať procesné úkony, koná súd, v ktorého obvode sa maloletý zdržuje. Len čo je to však možné, postúpi vec príslušnému súdu.
§ 114
Konanie o uložení ochrannej výchovy možno začať aj na návrh prokurátora.
§ 115
Súd vybavuje podnety a upozornenia fyzických osôb a právnických osôb a vykonáva opatrenia na zabezpečenie riadnej starostlivosti o maloletých. Na tento účel môže súd aj pred začatím konania vykonať potrebné procesné úkony, najmä predvolanie na výsluch, obhliadku, žiadosť o vyjadrenie alebo o súčinnosť orgánov sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, obce alebo iných fyzických osôb a právnických osôb.
§ 116
Ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci.
§ 117
Ak je potrebné, aby za maloletého konal opatrovník, súd na návrh ustanoví za opatrovníka najmä blízku osobu maloletého, u ktorej je predpoklad, že bude konať v záujme maloletého, ak s ustanovením súhlasí. Inak ustanoví za opatrovníka orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
23
§ 118
Súd vedie účastníkov k zmiernemu riešeniu.
§ 119
Právny úkon, ktorý urobil zákonný zástupca za maloletého, súd schváli, ak je to v záujme maloletého.
§ 120
(1)Súd rozhoduje rozsudkom vo veciach podľa § 111 písm. b) až d), h) a i) inak rozhoduje vo veci samej uznesením.
(2)Súd rozhoduje rozsudkom tiež o predĺžení náhradnej starostlivosti okrem náhradnej osobnej starostlivosti po dosiahnutí plnoletosti dieťaťa a o zrušení rozhodnutí o takejto náhradnej starostlivosti.
(3)Rozhodnutie okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch jeho výkonu.
§ 121
Rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
§ 122
Ak vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozsudkom schválil dohodu rodičov, nie sú rodičia oprávnení podať voči výroku, ktorým bola dohoda schválená, odvolanie.
Šiesty diel
Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní
§ 123
(1)V konaní o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní podľa osobitného predpisu súd rozhoduje, či premiestnenie alebo zadržanie maloletého bolo neoprávnené a či je daný niektorý z dôvodov na nenariadenie návratu maloletého.
(2)Súd vykonáva dokazovanie len v rozsahu potrebnom na zistenie skutočností podľa odseku 1.
24
§ 124
Miestna príslušnosť súdu
(1)Na konanie o návrat maloletého, ktorý bol neoprávnene premiestnený alebo zadržaný, je príslušný
a)Okresný súd Bratislava I pre obvody Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Trnave a Krajského súdu v Nitre,
b)Okresný súd Banská Bystrica pre obvody Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Žiline a Krajského súdu v Trenčíne,
c)Okresný súd Košice I pre obvody Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove.
(2)Na konanie o opravných prostriedkoch vo veciach podľa odseku 1 je príslušný
a)Krajský súd v Bratislave pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. a),
b)Krajský súd v Banskej Bystrici pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. b),
c)Krajský súd v Košiciach pre obvody súdov uvedených v odseku 1 písm. c).
§ 125
Konanie sa začína len na návrh.
§ 126
Účastníkmi konania o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní sú navrhovateľ, ten, kto podľa navrhovateľa porušuje právo a maloletý; za maloletého koná súdom ustanovený procesný opatrovník.
§ 127
Ak navrhovateľ nie je zastúpený advokátom, musí uviesť adresu na doručovanie písomností v Slovenskej republike.
§ 128
Konanie možno prerušiť iba z dôvodu, že súd
a)pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci alebo jeho jednotlivé ustanovenia, nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu,
b)podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky.
§ 129
V konaní nemožno odpustiť zmeškanie lehoty.
25
§ 130
(1)Súd prijme aj bez návrhu vhodné opatrenia na zabezpečenie podmienok pre návrat maloletého.
(2)Súd môže rozhodnúť o dočasnej úprave styku navrhovateľa s maloletým.
(3)O prijatí vhodných opatrení súd rozhoduje bezodkladne, spravidla bez výsluchu účastníkov.
§ 131
(1)Súd v lehote troch dní od začatia konania uloží uznesením tomu, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, aby sa v lehote siedmich dní od doručenia uznesenia k veci písomne vyjadril, a ak s návrhom nesúhlasí, pripojil k vyjadreniu listinné dôkazy, ktorých sa dovoláva, prípadne označil iné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a uviedol, či sa vzdáva práva účasti na pojednávaní.
(2)Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje do vlastných rúk.
(3) Ak sa ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, bez vážneho dôvodu na výzvu súdu podľa odseku 1 v ustanovenej lehote nevyjadrí a ani v tejto lehote neoznámi súdu, aký závažný dôvod mu v tom bráni, má sa za to, že sa vzdáva práva účasti na pojednávaní a že proti návrhu nemá námietky; o tomto musí byť poučený.
§ 132
Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak
a)sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo
b)na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti na prejednávaní veci vzdali, alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
§ 133
(1)Súd rozhoduje uznesením.
(2)Uznesenie podľa odseku 1 je vykonateľné, len čo nadobudne právoplatnosť.
§ 134
(1)Ak neexistujú dôvody hodné osobitného zreteľa, vydá súd rozhodnutie spravidla do šiestich týždňov od začatia konania; ak vydá súd rozhodnutie po uplynutí tejto lehoty, uvedie v odôvodnení rozhodnutia skutočnosti, pre ktoré nebolo možné lehotu dodržať.
(2)V rozhodnutí súd poučí účastníkov o možnosti výkonu rozhodnutia.
26
Siedmy diel
Konania vo veciach osvojenia
§ 135
Konaniami vo veciach osvojenia sú
a)konanie o osvojiteľnosti,
b) konanie o osvojenie,
c)konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti.
§ 136
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie vo veciach osvojenia je príslušný súd, v ktorého obvode má dieťa v čase začatia konania bydlisko určené dohodou rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Ak takého súdu niet, je na konanie príslušný súd, v ktorého obvode sa dieťa zdržuje.
Konanie o osvojiteľnosti
§ 137
(1)Návrh na začatie konania o osvojiteľnosti môže podať zákonný zástupca dieťaťa, u ktorého sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately alebo zariadenie, v ktorom je dieťa umiestnené.
(2)Ak súd zistí, že sú splnené predpoklady na osvojenie podľa predpisov rodinného práva, môže začať konanie aj bez návrhu, ak sa už nezačalo skôr na návrh.
§ 138
(1)Účastníkmi konania o osvojiteľnosti sú navrhovateľ, dieťa a jeho rodičia.
(2)Maloletý rodič dieťaťa, ktorý dosiahol vek 16 rokov, je účastníkom, aj keď nie je zákonným zástupcom dieťaťa. V konaní má spôsobilosť samostatne konať pred súdom. Maloletý rodič dieťaťa, ktorý nedosiahol vek 16 rokov, musí byť zastúpený svojím zákonným zástupcom.
(3)Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností, ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu alebo ak nie sú schopní posúdiť dôsledky osvojenia. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.
(4)Rodičia dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak dali súhlas na osvojenie dieťaťa vopred bez vzťahu k určitým osvojiteľom.
§ 139
Súd v konaní môže vyslúchnuť toho, v koho starostlivosti sa dieťa nachádza, alebo štatutárny orgán zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, v ktorom je dieťa umiestnené. Súd v
27
konaní o osvojiteľnosti skúma i okolnosti na strane dieťaťa vylučujúce splnenie účelu osvojenia.
§ 140
Ak nie sú splnené podmienky osvojiteľnosti, súd konanie zastaví.
§ 141
O osvojiteľnosti rozhodne súd najneskôr do troch mesiacov odo dňa začatia konania. Túto lehotu možno predĺžiť najviac o tri mesiace, ak rozhodnutiu súdu bránia vážne dôvody a objektívne príčiny.
§ 142
Súd na návrh rozsudok o osvojiteľnosti zruší, ak dôjde k zmene pomerov. Návrh je možné podať len do času, kým nie je dieťa odovzdané na základe rozhodnutia súdu do starostlivosti budúcich osvojiteľov.
Konanie o osvojenie
§ 143
Konanie o osvojenie možno začať len na návrh.
§ 144
(1)Účastníkmi konania o osvojenie sú osvojované dieťa, jeho rodičia, prípadne poručník, osvojiteľ a jeho manžel.
(2)Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi konania o osvojení, ak sú pozbavení rodičovských práv a povinností alebo ak sú pozbavení spôsobilosti na právne úkony v plnom rozsahu. V týchto prípadoch je účastníkom poručník.
(3)Rodičia osvojovaného dieťaťa nie sú účastníkmi ani vtedy, ak na osvojenie nie je potrebný ich súhlas podľa predpisov rodinného práva; to platí aj vtedy, ak súd právoplatne rozhodol, že dieťa je osvojiteľné.
(4)Manžel osvojiteľa nie je účastníkom, ak na osvojenie nie je potrebný jeho súhlas.
§ 145
O osvojení rozhodne súd bezodkladne, najneskôr do šiestich mesiacov od podania návrhu na osvojenie. Konanie možno predĺžiť, len ak z objektívnych príčin nemožno vykonať dôkazy.
28
§ 146
(2)Osvojované dieťa súd vyslúchne, len ak je schopné pochopiť význam osvojenia a výsluch nie je v rozpore s jeho záujmom. Ak sa nemá osvojované dieťa vyslúchnuť, nepredvoláva sa na pojednávanie.
(2)Ostatných účastníkov musí súd vždy vyslúchnuť, a to podľa možnosti osobne.
§ 147
(1)Súd zistí, či sa zdravotný stav osvojovaného dieťaťa i osvojiteľa neprieči účelu osvojenia. S výsledkami vyšetrenia súd oboznámi účastníkov.
(2)Účastníkov súd poučí o význame osvojenia z hľadiska záujmu spoločnosti i z hľadiska záujmu osvojovaného dieťaťa, ako aj o tom, aké povinnosti má osvojiteľ.
§ 148
V rozsudku, ktorým sa vyslovuje osvojenie, súd uvedie i priezvisko, ktoré bude osvojenec mať.
§ 149
Právoplatný rozsudok o osvojení súd zašle orgánu poverenému vedením matriky.
§ 150
Konanie o zrušenie osvojenia môže súd začať na návrh osvojenca alebo osvojiteľa alebo aj bez návrhu.
Konanie o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti
§ 151
Konanie sa začína len na návrh budúceho osvojiteľa.
§ 152
Účastníkmi konania o zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti sú tí, ktorí by nimi boli v konaní o osvojenie.
§ 153
(1) O zverení maloletého do predosvojiteľskej starostlivosti súd rozhoduje uznesením.
(2) Vo výroku uznesenia súd vymedzí rozsah práv a povinností budúceho osvojiteľa k maloletému.
29
Ôsmy diel
Konanie vo veciach výživného plnoletých osôb
§ 154
Miestna príslušnosť súdu
Na konanie vo veciach výživného plnoletých osôb a iných obdobných nárokov je miestne príslušný všeobecný súd navrhovateľa.
§ 155
Konanie sa začína len na návrh.
§ 156
Účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba, ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.
§ 157
Rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
DRUHÁ HLAVA
KONANIE O DEDIČSTVE
Miestna príslušnosť súdu
§ 158
Na konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, v ktorého obvode
a)mal poručiteľ v čase smrti adresu trvalého pobytu,
b)sa nachádza majetok poručiteľa, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a),
c)poručiteľ zomrel, ak nie je daná príslušnosť podľa písmena a) alebo písmena b).
§ 159
Na dodatočné konanie o dedičstve je miestne príslušný súd, na ktorom bolo konanie o dedičstve skončené.
§ 160
(1)Ak je v súvislosti s konaním o dedičstve potrebné schváliť právny úkon maloletého dediča súdom, je na schválenie právneho úkonu príslušný súd konajúci o dedičstve.
30
(2)Ak je maloletý dedič účastníkom dohody podliehajúcej schváleniu súdom, môže rozhodnúť súd o schválení právneho úkonu maloletého dediča a o schválení dohody jedným uznesením.
(3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa použijú aj vtedy, ak účastník nemá spôsobilosť na právne úkony v potrebnom rozsahu.
Niektoré ustanovenia o procesných úkonoch súdu prvej inštancie
§ 161
(1)V konaní o dedičstve poverí súd notára, aby vo veci konal a rozhodoval.
(2)Poverenie podľa odseku 1 sa nevzťahuje na
a)rozhodnutie o začatí dedičského konania,
b)žiadosť o poskytnutie právnej pomoci v cudzine, ak z osobitného predpisu alebo medzinárodnej zmluvy vyplýva, že o poskytnutie právnej pomoci môže požiadať výlučne súd,
c)rozhodnutie o vylúčení notára a jeho zamestnancov,
d)rozhodnutie o zrušení rozhodnutia o dedičstve, ak sa dodatočne zistí, že poručiteľ žije, alebo ak bolo zrušené jeho vyhlásenie za mŕtveho.
§ 162
Súd poveruje notárov so sídlom vo svojom obvode rovnomerne podľa rozvrhu práce, ktorý na návrh Notárskej komory Slovenskej republiky vydá predseda okresného súdu na každý kalendárny rok.
§ 163
Súd rozhoduje uznesením.
§ 164
(1)V uznesení vydanom notárom sa okrem všeobecných náležitostí uvedie označenie súdu, ktorý notára poveril, a označenie notára, ktorý uznesenie vydal.
(2)Uznesenie podpíše notár, ktorý ho vydal, a označí ho odtlačkom úradnej pečiatky notára.
Účastníci
§ 165
Účastníkmi konania o dedičstve sú tí, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú poručiteľovými dedičmi.
§ 166
(1)Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, je účastníkom štát.
31
(2)Štát je účastníkom v rozsahu, v akom sa rozhoduje, že majetok, ktorý sa pri likvidácii dedičstva nepodarilo speňažiť, má pripadnúť štátu.
§ 167
Ak má byť konanie zastavené preto, že poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, je účastníkom aj ten, kto sa postaral o poručiteľov pohreb.
§ 168
Veriteľ poručiteľa je účastníkom
a)v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa, ktorou sa vyporiadava pohľadávka veriteľa,
b)v rozsahu uzavretia a schválenia dohody dedičov a veriteľa o prenechaní predlženého dedičstva na úhradu dlhov,
c)po právoplatnosti uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak prihlásil svoju pohľadávku.
§ 169
Manžel poručiteľa je účastníkom v rozsahu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
§ 170
Správca dedičstva je účastníkom, ak ide o ustanovenie správcu dedičstva, o úkony správy dedičstva a o odmenu správcu dedičstva.
§ 171
Notár je účastníkom v časti týkajúcej sa jeho odmeny a hotových výdavkov.
§ 172
(1)Ak v priebehu konania zomrie dedič poručiteľa, koná súd s tými, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi zomretého dediča.
(2)Ak v prípade uvedenom v odseku 1 v konaní o dedičstve po zomretom dedičovi poručiteľa nedošlo k poučeniu o dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť, vykoná toto poučenie súd v konaní o dedičstve po poručiteľovi.
(3)V prípade uvedenom v odseku 1 sa v konaní o dedičstve po zomretom dedičovi poručiteľa neprejedná majetok, ktorý patril poručiteľovi.
(4)Odseky 1 až 3 sa použijú primerane, ak v priebehu konania o dedičstve zomrie manžel poručiteľa, ak bezpodielové spoluvlastníctvo nie je vyporiadané.
32
§ 173
Povinnosť orgánu povereného vedením matriky
Orgán poverený vedením matriky oznámi úmrtie vo svojom matričnom obvode súdu príslušnému na konanie o dedičstve.
§ 174
Začatie konania
(1)Konanie je začaté na návrh, ak je z neho zjavné, že navrhovateľ ako dedič žiada prejednanie dedičstva po poručiteľovi.
(2)Súd uznesením začne konanie aj bez návrhu, len čo sa dozvie, že niekto zomrel alebo bol vyhlásený za mŕtveho, ibaže sa konanie už začalo na návrh.
(3)Uznesenie o začatí konania nie je potrebné doručiť.
§ 175
Predbežné vyšetrenie
V predbežnom vyšetrení vykoná súd všetky potrebné úkony na zistenie dedičov, poručiteľovho majetku a jeho dlhov, prípadne zisťuje, či je potrebné urobiť aj neodkladné úkony.
Zisťovanie stavu a obsahu závetu
§ 176
(1)Súd bezodkladne vykoná vyšetrenie v evidencii, ktorá je vedená v Notárskom centrálnom registri závetov, či je v nej evidovaný závet poručiteľa, listina o vydedení alebo odvolanie týchto úkonov, alebo vyhlásenie o voľbe práva podľa osobitného predpisu (ďalej len „závet“), a u ktorého notára je uložený.
(2)Ak poručiteľ zanechal závet, zistí súd jeho stav a obsah. O zistení stavu a obsahu závetu sa vyhotoví zápisnica, ku ktorej sa pevne pripojí úradne osvedčená kópia závetu.
§ 177
Súd umožní nahliadnuť do závetu tomu, kto osvedčí, že má na tom právny záujem.
§ 178
Po právoplatnom skončení konania sa založí originál závetu, ak závet nie je spísaný vo forme notárskej zápisnice, do zbierky vyhlásených závetov vedenej na okresnom súde.
33
§ 179
Neodkladné úkony
Ak je to potrebné, urobí súd aj bez návrhu neodkladné úkony, najmä zabezpečí dedičstvo, vykoná súpis na mieste samom, zverí veci osobnej potreby manželovi poručiteľa alebo inému členovi domácnosti, postará sa o predaj vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, prípadne ustanoví správcu dedičstva alebo jeho časti.
Zabezpečenie dedičstva
§ 180
(1)Zabezpečenie vecí patriacich do dedičstva sa vykoná najmä ich uložením do úschovy u notára, ktorý koná ako súdny komisár, alebo uložením u uschovávateľa, alebo zapečatením v poručiteľovom byte alebo na inom vhodnom mieste.
(2)Ak bol poručiteľ majiteľom bankového účtu alebo vkladnej knižky, môže súd uznesením zakázať výplatu z účtu alebo z vkladnej knižky.
(3)Ak mal poručiteľ pohľadávky, môže súd uznesením uložiť jeho dlžníkom, aby plnenie zložili do notárskej úschovy a poučí ich, že inak plnenie nebude mať za následok splnenie dlhu.
§ 181
Pri predaji hnuteľných vecí, ktoré nemožno uschovať bez nebezpečenstva škody alebo nepomerných nákladov, postupuje súd primerane podľa ustanovení o likvidácii dedičstva.
Správca dedičstva
§ 182
(1)Správcu dedičstva alebo jeho časti ustanoví súd najmä z okruhu dedičov alebo z okruhu osôb blízkych poručiteľovi; za správcu dedičstva môže byť ustanovený aj notár, ak v tomto konaní nie je súdnym komisárom. Ak je predmetom dedenia podnik, ustanoví súd za správcu dedičstva osobu, ktorá má skúsenosť s vedením podniku.
(2)Ak má dedičstvo pripadnúť štátu ako odúmrť, môže súd ustanoviť za správcu dedičstva štát.
(3)Za správcu dedičstva možno ustanoviť iba toho, kto s ustanovením súhlasí.
§ 183
(1)V uznesení o ustanovení správcu dedičstva vymedzí súd rozsah spravovaného majetku a uvedie účel, na ktorý bol správca dedičstva ustanovený.
(2)Správca dedičstva začína výkon správy doručením uznesenia, ktorým bol ustanovený.
34
§ 184
(1)Správca dedičstva vykonáva úkony nevyhnutné na zachovanie majetkových hodnôt patriacich do dedičstva, a to v rozsahu vymedzenom súdom.
(2)Správca dedičstva je povinný pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou a zodpovedá za škodu, ktorá vznikla porušením povinností vyplývajúcich z funkcie správcu dedičstva.
(3)Na výzvu súdu správca dedičstva predloží priebežnú správu o svojej činnosti.
§ 185
(1)Z dôležitých dôvodov môže súd uznesením zbaviť správcu dedičstva funkcie; podľa povahy veci môže ustanoviť nového správcu dedičstva.
(2)Správca dedičstva, ktorý bol funkcie zbavený, je povinný riadne informovať nového správcu dedičstva o skutočnostiach potrebných na riadny výkon funkcie správcu dedičstva a odovzdať mu všetky doklady.
§ 186
(1)Funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia, ktorým sa konanie končí.
(2)Funkcia správcu dedičstva zaniká právoplatnosťou uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva, ak súd nerozhodne, že správca dedičstva vykonáva správu majetku v určenom rozsahu aj počas likvidácie dedičstva. Správca dedičstva však nemôže vykonávať speňažovanie majetku poručiteľa.
(3)Po skončení konania správca dedičstva predloží súdu konečnú správu o svojej činnosti. Súd rozhodne o odmene a náhrade hotových výdavkov správcu dedičstva, ktoré platí dedič, ktorý nadobudol dedičstvo; ak je dedičov niekoľko, platia tieto trovy podľa vzájomného pomeru ceny nadobudnutého dedičstva. V ostatných prípadoch platí tieto trovy štát.
Zastavenie konania
§ 187
(1)Súd konanie zastaví, ak poručiteľ nezanechal žiadny majetok.
(2)Uznesenie o zastavení konania sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy.
§ 188
(1)Ak poručiteľ zanechal majetok nepatrnej hodnoty, alebo ak majetok poručiteľa nedosahuje výšku primeraných nákladov spojených s pohrebom poručiteľa, môže ho súd vydať tomu, kto sa postaral o pohreb, a konanie o dedičstve zastaviť.
35
(2)Ak ten, kto sa postaral o pohreb poručiteľa, s prevzatím majetku nesúhlasí alebo ak je sporné, kto sa postaral o pohreb, súd majetok prejedná ako dedičstvo.
(3)Uznesenie podľa odseku 1 sa doručuje účastníkom, ktorí sú známi a ktorých pobyt je známy a tomu, kto sa postaral o pohreb poručiteľa.
Upovedomenie o dedičskom práve
§ 189
(1)Ak konanie nebolo zastavené, upovedomí súd tých, o ktorých sa možno dôvodne domnievať, že sú dedičmi, o ich dedičskom práve a o možnosti dedičstvo odmietnuť v lehote jedného mesiaca odo dňa, keď súd dediča o práve dedičstvo odmietnuť upovedomil; túto lehotu môže súd z dôležitých dôvodov predĺžiť. Súčasne dedičov poučí o náležitostiach a o účinkoch odmietnutia dedičstva.
(2)Upovedomenie vrátane poučenia podľa odseku 1 vykoná súd ústne do zápisnice alebo ich doručí do vlastných rúk; doručenie je účinné vtedy, ak písomnosť prevzal dedič alebo jeho zástupca s osobitným splnomocnením na tento úkon.
(3)Dedič, ktorému sa upovedomenie o dedičskom práve nepodarilo doručiť podľa odseku 2 napriek potrebným šetreniam sa považuje za dediča, ktorého pobyt nie je známy.
§ 190
(1)Ak nie je známy ten, o kom sa možno dôvodne domnievať, že je poručiteľovým dedičom, alebo ak nie je známy jeho pobyt, súd mu ustanoví procesného opatrovníka. O jeho dedičskom práve ho upovedomí verejnou vyhláškou. Vo verejnej vyhláške ho súd vyzve, aby sa prihlásil na súde alebo u procesného opatrovníka v lehote nie kratšej ako jeden mesiac od zverejnenia verejnej vyhlášky na úradnej tabuli súdu a poučí ho o následkoch, ak sa neprihlási včas.
(2)Verejná vyhláška sa doručí ostatným účastníkom, procesnému opatrovníkovi a zverejní sa na úradnej tabuli súdu, webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky. Verejná vyhláška môže byť zverejnená prostredníctvom hromadných oznamovacích prostriedkov.
§ 191
Pojednávanie
(1)Pred vydaním uznesenia o spornom dedičskom práve, uznesenia o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, uznesenia o dedičstve a uznesenia o nariadení likvidácie dedičstva nariadi súd pojednávanie.
(2)Pojednávanie je neverejné.
(3)Na prejednanie dedičstva nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak súd potvrdí jeho nadobudnutie jedinému dedičovi, alebo ak dedičstvo pripadne štátu ako odúmrť.
36
Spor o dedičské právo
§ 192
Ak niekto pred potvrdením nadobudnutia dedičstva tvrdí, že je dedičom, a popiera dedičské právo iného dediča, ktorý dedičstvo neodmietol, ide o spor o dedičské právo.
§ 193
(1)Ak rozhodnutie sporu o dedičskom práve závisí iba na právnom posúdení skutočností, ktoré medzi účastníkmi nie sú sporné, súd uznesením rozhodne, s ktorým účastníkom bude ďalej konať a ktorému účastníkovi účasť v konaní o dedičstve ukončuje.
(2)Uznesenie sa doručuje aj účastníkovi, ktorému sa účasť v konaní ukončuje.
(3)Dedičské právo toho, koho účasť v konaní bola ukončená, nezaniká; v konaní o dedičstve sa však na neho ďalej neprihliada.
§ 194
(1)Ak rozhodnutie o dedičskom práve závisí od zistenia sporných skutočností, odkáže súd uznesením po márnom pokuse o zmier toho z dedičov, ktorého dedičské právo sa javí ako menej pravdepodobné, aby určenie spornej skutočnosti uplatnil žalobou. Na podanie žaloby určí lehotu, ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
(2)Súd pokračuje s účastníkmi podľa výsledku sporu.
(3)Ak žaloba nebola podaná v lehote, ak bolo konanie o žalobe zastavené alebo ak bola žaloba odmietnutá, platí, že spor o dedičské právo bol rozhodnutý v neprospech žalobcu.
Vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov
§ 195
(1)Ak zaniklo manželstvo poručiteľa jeho smrťou alebo vyhlásením za mŕtveho, vyporiada sa bezpodielové spoluvlastníctvo manželov v konaní o dedičstve po poručiteľovi.
(2)Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov sa môže vyporiadať dohodou medzi pozostalým manželom a dedičmi, uzavretou písomne alebo ústne do zápisnice, ktorá podlieha schváleniu súdom. Ak nedôjde k dohode, rozhodne o vyporiadaní súd.
(3)Ak sú medzi účastníkmi sporné skutočnosti o rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na sporný majetok sa neprihliada. Ustanovenie § 198 ods. 2 sa použije primerane.
(4)Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov alebo rozhodnutie súdu o vyporiadaní obsahuje vymedzenie rozsahu majetku poručiteľa a jeho dlhov s údajom o hodnote majetku a určenie, čo z tohto majetku patrí do dedičstva a čo patrí pozostalému manželovi.
37
(5)Ak sa pred skončením konania zistí ďalší majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pri jeho vyporiadaní sa postupuje podľa odseku 2.
§ 196
Ak zaniklo bezpodielové spoluvlastníctvo manželov za života poručiteľa, vyporiada sa podľa § 195, ak toto spoluvlastníctvo nebolo ku dňu smrti poručiteľa vyporiadané a ak sa o jeho vyporiadaní nezačalo za života poručiteľa konanie na súde na základe žaloby.
Majetok a dlhy poručiteľa
§ 197
Súd zistí majetok a dlhy poručiteľa a vykoná ich súpis.
§ 198
(1)Ak sú majetok alebo dlhy medzi účastníkmi sporné, obmedzí sa súd len na zistenie ich spornosti; pri výpočte čistej hodnoty dedičstva na ne neprihliada.
(2)Ustanovenie odseku 1 sa nepoužije, ak bolo o sporných skutočnostiach rozhodnuté právoplatným rozsudkom pred skončením konania o dedičstve.
§ 199
(1)Na návrh dedičov vydá súd uznesenie, v ktorom vyzve veriteľov, aby mu oznámili svoje pohľadávky v lehote, ktorú v uznesení určí a ktorá nesmie byť kratšia ako jeden mesiac.
(2)Uznesenie súd zverejní na úradnej tabuli súdu, na webovej stránke príslušného súdu a webovom sídle Notárskej komory Slovenskej republiky.
§ 200
(1)Na základe súpisu majetku a dlhov poručiteľa súd uznesením určí všeobecnú hodnotu majetku, výšku dlhov a čistú hodnotu dedičstva, prípadne výšku jeho predlženia v čase smrti poručiteľa.
(2)Všeobecnou hodnotou majetku je cena, ktorá by sa mala dosiahnuť na trhu v podmienkach voľnej súťaže pri poctivom predaji, keď kupujúci i predávajúci budú konať s náležitou informovanosťou a opatrnosťou a s predpokladom, že cena nie je ovplyvnená neprimeranou pohnútkou.
(3)Uznesenie podľa odseku 1 možno aj bez návrhu zmeniť, ak sa pred právoplatným skončením konania o dedičstve zistia nové skutočnosti.
§ 201
Dedičia môžu veci patriace do dedičstva počas konania scudziť alebo urobiť iné opatrenia presahujúce rámec obvyklého hospodárenia len so súhlasom súdu.
38
Skončenie prejednania dedičstva
§ 202
Účastníci sa môžu dohodnúť o tom, že predlžené dedičstvo sa prenechá veriteľom na úhradu dlhov. Súd túto dohodu schváli, ak neodporuje osobitnému predpisu; ak dohodu neschváli, pokračuje v konaní po právoplatnosti uznesenia.
§ 203
(1)Súd v uznesení o dedičstve
a)potvrdí nadobudnutie dedičstva jedinému dedičovi,
b)potvrdí, že dedičstvo, ktoré nenadobudol žiadny dedič, pripadlo štátu,
c)schváli dohodu dedičov o vyporiadaní dedičstva; veriteľ poručiteľa