1

Dôvodová správa

A. Všeobecná časť

Všeobecná časť dôvodovej správy vychádza principiálne z obsahu koncepčného materiálu „Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike“, ktorý bol schválený uznesením vlády Slovenskej republiky č. 880/2008 zo dňa 03. 12. 2008. Preto niektoré pasáže všeobecnej časti, ale aj osobitnej časti dôvodovej správy, sú nevyhnutne totožné s obsahom koncepčného materiálu a na niektorých miestach sa dôvodová správa priamo odvoláva na vyššie spomenutý koncepčný materiál.

Ako každá ľudská činnosť spočívajúca vo využívaní technických a technologických celkov, ani prevádzka jadrových zariadení sa nevyhne existujúcemu riziku možných negatívnych následkov z takejto činnosti na životy, zdravie, majetok a životné prostredie. Aj tvorcovia pôvodných myšlienok potreby novej osobitnej právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu si uvedomovali, že negatívne následky prípadnej jadrovej udalosti môžu postihnúť vysoký počet obyvateľov, resp. veľké územné celky, ba dokonca môžu presiahnuť hranice jednotlivých štátov. Škody z takejto jadrovej udalosti, ako z každého negatívneho zásahu do životov a zdravia ľudí alebo ich majetku, sú právne vyčísliteľné v peniazoch, i keď z morálneho a ľudského hľadiska je cena ľudského života a ľudského zdravia otázkou na dlhú diskusiu, ak o nej ako o cene alebo skôr hodnote možno vôbec hovoriť.

Na druhej strane však bolo treba v čase tvorby prvých dohovorov citlivo pristupovať k vyváženej rovnováhe medzi právom obetí na prípadné odškodnenie a podporou rozvoja jadrového priemyslu. Výsledkom týchto snáh bolo na začiatku 60. rokov 20. storočia vypracovanie a podpísanie dvoch medzinárodných dohovorov na pôde Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (ďalej len „OECD“) a na pôde Organizácie spojených národov/Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (ďalej len „OSN/MAAE“).

Na pôde OECD bol 29. 07. 1960 prijatý Parížsky dohovor o zodpovednosti voči tretej strane v jadrovej energetike (ďalej len „Parížsky dohovor“), ktorý bol novelizovaný Protokolmi z 28. 01. 1964, 16. 11. 1982 a 12. 02. 2004. (Posledný protokol ešte nevstúpil do platnosti, nakoľko signatári ešte neuložili ratifikačné nástroje u depozitára). Parížsky dohovor má v súčasnosti 16 zmluvných štátov.

Na pôde OSN/MAAE bol prijatý dňa 21. 05. 1963 Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou (ďalej len „Viedenský dohovor z 1963“), ktorý vstúpil do platnosti 12. 11. 1977 a v súčasnosti má 40 zmluvných štátov. Pôvodne bolo zmluvným štátom Viedenského dohovoru z 1963 aj Slovinsko, ale neskôr Viedenský dohovor z 1963 vypovedalo a pristúpilo k Parížskemu dohovoru. Slovinsko prestalo byť zmluvným štátom Viedenského dohovoru k 12. 11. 2002.

Viedenský dohovor z 1963 bol novelizovaný Protokolom, ktorým sa mení Viedenský dohovor z 12. 09. 1997 (ďalej len ,,Protokol z 1997“), ktorý má v súčasnosti 12 zmluvných štátov a vstúpil do platnosti 4. 10. 2003.

Ako „spojovací most“ medzi Viedenským dohovorom z 1963 a Parížskym dohovorom bol 21. septembra 1988 na pôde OSN/MAAE prijatý Spoločný protokol k aplikácii Viedenského dohovoru z 1963 a Parížskeho dohovoru, ktorý vstúpil do platnosti 27. 04. 1992 a v súčasnosti má 27 zmluvných štátov. Ide v zásade o procedurálny kolíznoprávny dokument medzi dvoma dohovormi.

2

Po udalosti na jadrovej elektrárni Fukushima Dai-iichi sa na pôde Európskej únie (ďalej len ,,EÚ“) začalo presadzovať viacero názorov či už na neobmedzenú zodpovednosť ako aj na zjednotenie limitov zodpovednosti vo všetkých členských štátoch.

Na pôde EÚ bolo prijaté Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú. v. EÚ L 220, 17. 8. 2013) (ďalej len ,,rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ“). Podľa rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ by Protokol z 1997 mali v záujme EÚ ratifikovať alebo k nemu pristúpiť len tie členské štáty, ktoré sú v súčasnosti zmluvnými stranami Viedenského dohovoru z 1963. Podľa ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, resp. Protokolu z 1997 ako multilaterálnych dohovorov uzavretých na pôde OSN (MAAE), môže byť ich zmluvnou stranou len suverénny štát, nie medzinárodná organizácia, čo vylučuje možnosť ratifikácie Protokolu z 1997 zo strany EÚ ako celku. Za týchto okolností, (výlučná) vonkajšia právomoc môže byť vykonaná prostredníctvom činnosti členských štátov potom, čo ich na to Rada splnomocní.

Vzhľadom na skutočnosť, že zmluvnou stranou Viedenského dohovoru z 1963 nie sú všetky členské štáty EÚ, je potrebné, aby EÚ vykonávala svoje právomoci v tejto oblasti len prostredníctvom tých členských štátov, ktoré sú zmluvnými stranami Viedenského dohovoru z 1963, pričom je potrebné, aby tieto urobili pri ratifikácii vyhlásenie v zmysle čl. 2 rozhodnutia Rady 2013/434/EÚ, čím sa zabezpečí uplatňovanie príslušných pravidiel EÚ.

Na základe týchto skutočností ako aj na základe uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 712/2013 k Návrhu na určenie zodpovednosti ministerstiev, ostatných ústredných orgánov štátnej správy a niektorých orgánov verejnej moci za aplikáciu a prijatie opatrení na vnútroštátnej úrovni k nariadeniam Európskej únie a rozhodnutiam Európskej únie sa Úrad jadrového dozoru Slovenskej republiky (ďalej len ,,ÚJD SR“) rozhodol v roku 2014 predložiť na rokovanie vlády nelegislatívny materiál – „Analýza súčasného stavu a možných dôsledkov pristúpenia Slovenskej republiky k Protokolu, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z roku 1963 vo vzťahu k rozhodnutiu Rady 2013/434/EÚ“. Analýza opisovala súčasný stav a možné dôsledky pristúpenia Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) k Protokolu z 1997. Analýza precíznym spôsobom zohľadňovala právne, ekonomické a politické východiská, možnosti a dôsledky, ktoré sprevádzajú pristúpenie alebo nepristúpenie SR k Protokolu z 1997, zvýrazňovala doterajší stav na úrovni EÚ, prebiehajúce aktivity a postoje jednotlivých subjektov zainteresovaných do tvorby názoru a stanoviska k tejto problematike. Analýza ako aj ďalšie konzekvencie pre SR boli schválené uznesením vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014.

Prehľad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne je uvedený v tabuľke zmluvných štátov (členských štátov EÚ).

Prehľad medzinárodnoprávnej zmluvnej základne podľa zmluvných štátov – členských štátov EÚ.

ČŠ

ŠJP

VD

VDR

PD

PDR

CSC

SP

BSC

BSCR

1.

Belgicko

*

*

*

p

*

*

2.

Dánsko

*

p

*

*

p

3.

Fínsko

*

*

*

*

*

*

4.

Francúzsko

*

*

*

p

*

*

3

Zdroj:

www.iaea.org

, časopis NEA News , 2013 - No.31.2

Použité skratky:

ČŠ – členský štát EÚ

ŠJP – štát s jadrovým programom (najmä prevádzka jadrových zariadení)

VD – Viedenský dohovor z 1963

VDR – Protokol z 1997 (Viedenský dohovor revidovaný z roku 1997)

PD – Parížsky dohovor z 1960 (po poslednej platnej revízii v roku 1982)

PDR – Protokol z 2004 (Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti))

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR - Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti )

p – podpísané, ale neratifikované

Základné princípy zodpovednosti za jadrovú škodu v medzinárodnoprávnej rovine

Napriek tomu, že na medzinárodnej úrovni existuje dualita režimov, založená dvoma nezávislými medzinárodnými multilaterálnymi dohovormi, obidva dohovory vychádzajú z rovnakých postulátov.

Základné princípy medzinárodnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody sú:

5.

Grécko

*

*

6.

Holandsko

*

*

*

*

*

*

7.

Írsko

8.

Luxembursko

p

9.

Nemecko

*

*

*

*

*

*

10.

Portugalsko

*

p

11.

Rakúsko

12.

Španielsko

*

P

*

*

p

*

*

13.

Švédsko

*

*

*

*

*

*

14.

Taliansko

p

*

p

p

*

*

p

15.

Veľká Británia

*

p

*

*

p

*

*

16.

Cyprus

17.

Česká republika

*

*

p

p

*

18.

Estónsko

*

*

19.

Litva

*

*

p

p

*

20.

Lotyšsko

*

*

*

21.

Maďarsko

*

*

p

*

22.

Malta

23.

Slovensko

*

*

*

24.

Slovinsko

*

*

*

*

*

*

25.

Poľsko

*

*

*

26.

Bulharsko

*

*

*

27.

Rumunsko

*

*

*

*

*

28.

Chorvátsko

*

p

4

a)výlučná zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za škody spôsobené každou jednotlivou jadrovou udalosťou tretím osobám (nezodpovedá však za škody na samotnom jadrovom zariadení alebo za škody na majetku v areáli jadrového zariadenia),

b)objektívna zodpovednosť prevádzkovateľa spojená s minimom liberačných dôvodov na jeho zbavenie sa zodpovednosti za jadrovú škodu,

c)objektívny charakter zodpovednosti (t. j. zodpovednosti za výsledok, pri ktorej sa neskúma zavinenie škodcu),

d)ustanovený finančný limit zodpovednosti,

e)zodpovednosť prevádzkovateľa je limitovaná v čase,

f)povinnosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia kryť svoju zodpovednosť do výšky stanoveného limitu poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky, ak toto poistenie alebo iná finančná zábezpeka nie je dostatočná, štát zariadenia je povinný garantovať krytie až do výšky stanoveného limitu,

g)výlučná súdna právomoc na riešenie žalôb je daná súdom tej zmluvnej strany, kde prišlo k jadrovej udalosti,

h)nediskriminácia obetí na základe národnosti, pobytu a usídlenia.

Základné východiská predkladaného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za

jadrovú škodu a o jej finančnom krytí

Vzhľadom na doterajšie skúsenosti z uplatňovania zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom využívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (resp. predtým zákona č. 130/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov) a vzhľadom na vykonané 2 analýzy, uvádzané na iných miestach tohto materiálu, predkladaný zákon sa opiera o nasledujúce východiská:

Doterajšia úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a jej finančnom krytí v režime atómového zákona, ako výsostne administratívno-právneho predpisu, teda predpisu spadajúceho do oblasti verejného práva, sa ukázala ako nevhodná. Atómový zákon má verejnoprávny charakter s klasickými prvkami administratívnych inštitútov prevažne preventívneho charakteru a obsahovo zameranými najmä na vzťah dozorného štátneho orgánu a držiteľa povolenia. Rieši najmä otázky práv a povinností držiteľov povolení vo vzťahu k jadrovej bezpečnosti, získavaniu, zmenám alebo zániku jednotlivých druhov povolení, sériu evidenčných, oznamovacích a nahlasovacích povinností a iných preventívnych povinností, licenčnú dokumentáciu, inšpekčnú činnosť za účelom kontroly plnenia požiadaviek, vrátane medzinárodných inšpekcií a podobné prvky verejného práva.

Navrhovaná nová právna úprava má prevažne civilnoprávny charakter, je riešená vo sfére súkromného práva len s nevyhnutnými administratívno-právnymi prvkami, podľa možnosti riešenými odkazmi na relevantné administratívno-právne predpisy.

Vzhľadom na niektoré poznatky a názory z vedeckej právnickej obce nie je vhodné uvedenú problematiku rozpracovávať ani v osobitnej časti pripravovanej rekodifikácie Občianskeho zákonníka, resp. celého občianskeho práva hmotného, nakoľko pri občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody ide o špecifický druh objektívnej zodpovednosti s viacerými prvkami vymykajúcimi sa klasickým inštitútom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú zvlášť nebezpečnou prevádzkou. Z dôvodu komplexnosti zákon rieši aj niektoré súvzťažné otázky poistenia, resp. iného finančného krytia a niektoré civilnoprávne procesné ustanovenia. Z pohľadu pôsobnosti ÚJD SR neprichádza k žiadnej zmene, pretože dokumentácia o krytí zodpovednosti za jadrové škody zostáva súčasťou licenčnej dokumentácie podľa atómového zákona, ale je v ňom odkaz na osobitný

5

predkladaný súkromnoprávny zákon. Aj prípadné sankcionovanie zostáva v pôsobnosti ÚJD SR tak ako tomu je za súčasnej úpravy.

Ďalším problematickým aspektom pri súčasnom včlenení civilnoprávnej problematiky do administratívneho predpisu je, že sa objavujú tendencie pri vynútených zásahoch do atómového zákona v jeho administratívnej časti vyvolaných najmä transpozíciou smerníc (2009/71/Euratom a 2011/70/Euratom) zasahovať aj do občianskoprávnej časti, hoci nesúvisí s primárnym cieľom smerníc. Platí to prirodzene aj naopak. V prípade oddelených zákonov ak by bolo treba meniť administratívnu časť v atómovom zákone, nebude potrebné zasahovať do zodpovednostného zákona a naopak v prípade ďalšieho vývoja v oblasti zodpovednosti za jadrové škody sa bude pracovať s osobitným zákonom bez nutnosti zasahovať do atómového zákona.

Nezanedbateľným faktom je tiež skutočnosť, že vnímanie laickej, ale žiaľ aj odbornej verejnosti, je poznačené mylným predpokladom, že vo všetkom čo sa týka občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu má ingerenciu ÚJD SR v celom rozsahu, pretože problematika je obsiahnutá v atómovom zákone. Ako už bolo ukázané v analýze z roku 2008 a ako je uvedené aj v tomto materiáli, riešia sa v ňom otázky ďaleko prevyšujúce pôsobnosť ÚJD SR (ako napríklad rozsah ekonomickej škody, rôzne procesné ustanovenia uplatňovania práva, poškodenie životného prostredia, celá plejáda otázok poistenia a spôsobilosti poisťovateľov kryť jadrové riziká, potenciálne použitie verejných finančných zdrojov, príslušnosť jedného súdu a podobne).

Z uvedených dôvodov už od roku 2007 rezonuje myšlienka samostatného zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za škodu spôsobenú jadrovou udalosťou a o jej finančnom krytí, ktorý by bol vyňatý z režimu atómového zákona.

Pri tvorbe nového zákona sa priamo v zákone fixujú kogentné ustanovenia nerevidovaného Viedenského dohovoru z 1963.

Vzhľadom na bezvýhradne najnižší limit zodpovednosti v SR pred rokom 2014 spomedzi krajín V4, boli limity zodpovednosti výrazne zvýšené, a to zákonom č. 143/2013 Z. z., ktorý je novelou atómového zákona. Nové zvýšené limity sú v účinnosti od 1. januára 2014. Nové limity rešpektujú Viedenský dohovor z 1963. Pri určovaní nových limitov zodpovednosti boli zohľadnené miery rizika vzniku jadrovej škody v závislosti od technologických činností v jednotlivých jadrových zariadeniach v jednotlivých etapách ich existencie. Pri stúpajúcej tendencii vývoja ceny zlata vyjadrenej v americkom dolári a zároveň pri kurze USD:EUR na svetových trhoch, je potrebné v legislatíve určiť primeraný a vhodný limit zodpovednosti za jadrovú škodu tak, aby to bolo v záujme Slovenskej republiky a tak aby daný limit ani pri stúpajúcej tendencii ceny zlata neklesol pod minimálnu hranicu stanovenú Viedenským dohovorom z 1963.

,,Podstata koncepcie objektívnej zodpovednosti vychádza z tézy, že pokiaľ je určený subjekt angažovaný do aktivít nebezpečného charakteru, v tomto prípade prevádzka (vyraďovanie) jadrových zariadení, platí za splnenia objektívnych predpokladov prezumpcia zodpovednosti tohto subjektu za spôsobené nebezpečenstvo. Špecifický charakter nebezpečenstva spojený s využívaním jadrovej energie sa ukazuje najmä nedostatočnou ovládateľnosťou prírodných síl a látok využívaných v jadrovej oblasti, ktoré i pri zachovaní primeranej opatrnosti predstavujú pomerne vysokú pravdepodobnosť vzniku nepriaznivých následkov. Jedným z motívov preferovania striktnej (prísnej) objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa bola aj okolnosť, že v procese využívania jadrovej energie je ujma spravidla spôsobená zložitým technickým zariadením, často za komplikovaných situácií, preto by zistenie pravej príčiny vzniku škody alebo zistenie zavineného protiprávneho úkonu určitej

6

osoby bolo veľmi ťažké. Za tohto stavu by sa poškodený ocitol vo väčšine prípadov v dôkaznej núdzi, pretože by bolo veľmi ťažké zistiť a stanoviť zavinenie konkrétnej osoby. Poškodený by sa dostal do situácie, kedy by súd pre nedostatok dôkazov o zavinení, od preukázania ktorého by záviselo uznanie jeho nároku, nepriznal jeho subjektívne právo na náhradu škody. Požiadavka zabrániť vzniku dôkaznej núdze poškodeného, a tým mu poskytnúť zvýšenú ochranu, ako aj ľahší prístup ku kompenzácii ohrozených a porušených hodnôt (život, zdravie, majetok) chránených objektívnym právom, bola jedným z východísk zakotvenia princípu objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa.“1)

Vnútroštátna rovina vývoja právnej úpravy občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu

1.Viedenský dohovor z 1963 bol prvý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 07. 1998 v atómovom zákone č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 2 mld. Sk. V júli 1998 bola cena zlata cca 280 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že k 01. 07. 1998 cena zlata vzrástla oproti 29. 04. 1963 8 násobne. Koeficientom 8 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti teda bol v júli 1998 cca vtedajších 40 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 01. 07. 1998 1:35,413 a následne 40 mil. USD x 35,413= 1 416 520 000,- SKK. To znamená k 01. 07. 1998 bola slovenská právna úprava plne v súlade s medzinárodnou zmluvou, ktorou je viazaná a limit 2 mld. Sk bol dokonca o cca 500 mil. Sk vyšší ako požadovaný limit.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 07. 1998

USD:SKK = 1: 35,413

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 7. 1998

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 130/1998 Z. z.

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

40 000 000 USD

56 476 435 USD

(+) 16 476 435 USD

1 416 520 000SKK

2 000 000 000 SKK

(+) 583 480 000 SKK

2.Viedenský dohovor z 1963 bol druhý krát inkorporovaný do slovenského právneho poriadku k 01. 12. 2004 v atómovom zákone č. 541/2004 Z. z., ktorý zrušil predošlý zákon č. 130/1998 Z. z. a limit zodpovednosti bol stanovený na 75 mil. eur pre jadrové zariadenia na energetické účely a 50 mil. eur pre jadrové zariadenia na neenergetické účely a pre prepravy rádioaktívnych materiálov. V decembri 2004 bola cena zlata cca 425 USD/trójsku uncu čistého zlata. To znamená, že cena zlata vzrástla oproti 29. 4. 1963 cca 12 - násobne. Koeficientom 12 je potom treba vynásobiť aj limit pôvodných 5 mil. USD a limit zodpovednosti bol v decembri 2004 cca vtedajších 60 mil. USD na jednu jadrovú udalosť. Pri kurze USD voči SKK k 1. 12. 2004 1:29,579 a následne kurzu EUR voči SKK k 01. 12. 2004 1:39 a následne 60 mil. USD x 29,579 = 1 774 740 000,- SKK čo sa rovná 45 506 154 EUR. To znamená k 01. 12. 2004 bola slovenská právna úprava plne v súlade s Viedenským dohovorom z 1963, ktorým je viazaná a limit 75 mil. eur resp. 50 mil. eur bol dokonca o cca 30 mil. eur resp. o 5 mil. eur vyšší ako požadovaný limit vo Viedenskom dohovore z 1963.

1) Novotná, M, Handrlica, J.:Zodpovednosť za jadrové škody. Veda, 2011, s. 213.

7

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k 01. 12. 2004

EUR:SKK = 1:39

USD:SKK = 1:29,579

EUR:USD = 1:1,329

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

60 000 000 USD

99 675 000 USD

(+)39 675 000 USD

45 146 726 EUR

75 000 000 EUR

(+)29 853 274 EUR

1 760 722 314 SKK

2 925 000 000 SKK

(+)1 164 277 686 SKK

Limit zodpovednosti vo VD vyjadrený k 1. 12. 2004

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLU

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

60 000 000 USD

66 450 000 USD

(+) 6 450 000 USD

45 146 726 EUR

50 000 000 EUR

(+) 4 853 274 EUR

1 760 722 314 SKK

1 950 000 000 SKK

(+) 189 277 686 SKK

3. V roku 2007 a 2008 začala cena zlata prudko stúpať.

Tabuľkové vyjadrenie

Stav k februáru 2009

EUR:SKK (konverzný kurz) = 1:30,126

USD:SKK = 1:23,547

EUR:USD = 1:1,2794

Limit zodpovednosti vo VD v k februáru 2009

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

134 550 000 USD

95 955 000 USD

(-)38 595 000 USD

105 166 484 EUR

75 000 000 EUR

(-)30 166 484 EUR

3 168 248 850 SKK

2 259 452 385 SKK

(-)908 796 465 SKK

Limit zodpovednosti vo VD k februáru 2009

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

8

RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLU

134 550 000 USD

63 970 000 USD

(-)71 580 000 USD

105 166 484 EUR

50 000 000 EUR

(-)55 166 484 EUR

3 168 248 850 SKK

1 506 300 000 SKK

(-)1 661 948 850 SKK

Z uvedeného prehľadu vyplýva, že nárast ceny zlata až na úroveň z roku 2009 cca 950 USD/trójsku uncu čistého zlata bol badateľný najmä v rokoch 2007 až 2008. V čase tvorby oboch atómových zákonov boli však limity zodpovednosti stanovené v rámci limitu ustanoveného Viedenským dohovorom z 1963, ba dokonca ho vysoko prevyšovali. Tak dlhodobo vopred (pri tvorbe posledného atómového zákona v r. 2003) nebolo možné predpovedať vývoj ceny zlata.

ÚJD SR reagoval na vzniknutú situáciu a v novembri 2008 predložil na rokovanie vlády SR komplexný materiál Analýza stavu a koncepcia budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike, ktorý bol dňa 03. 12. 2008 schválený uznesením vlády SR č. 880/2008. ÚJD SR na základe koncepčného materiálu vypracoval samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí. Po medzirezortnom pripomienkovom konaní a rokovaní Hospodárskej a sociálnej rady, dňa 02. 11. 2010 Legislatívna rada vlády SR avšak odmietla samostatný zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a navrhla jeho včlenenie do atómového zákona. Aj napriek enormnému úsiliu, včleniť tak rozsiahlu problematiku akou je občianskoprávna zodpovednosť do atómového zákona v takej podobe, v akej sa nachádza dnes, je v súčasnej dobe nereálne. Navyše potreba novelizácie atómového zákona bola poznačená nutnosťou transpozície Smernice 2009/71/Euratom (zákon č. 350/2011 Z. z.) a Smernice 2011/70/Euratom (zákon č. 143/2013 Z. z.), ktoré majú diametrálne odlišný obsah a vôbec s občianskoprávnou zodpovednosťou za jadrovú škodu nesúvisia.

Napriek tomu, že uznesenie vlády SR č. 61 z 02. 02. 2011 zrušilo úlohu z bodu C.1 uznesenia vlády SR č. 880 z 03. 12. 2008 ustanovenú predsedníčke ÚJD SR, t. j. predložiť na rokovanie vlády SR návrh zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a o jej finančnom krytí, v súlade so schválenou koncepciou, predložil ÚJD SR návrh zákona na rokovanie vlády SR, a to aj z dôvodu tlaku, ktorý vyvíjajú mimovládne organizácie podporujúce ochranu životného prostredia, ako aj tlaku obcí v okolí jadrových elektrární, presadzujú prijatie zákona o občianskoprávnej zodpovednosti. Zrušenie tejto úlohy bolo prekryté explicitnou úlohou v bode B. 1. uznesenia vlády SR č. 152/2014 z 02. 04. 2014 a uznesením vlády č. 696/2013 zo 04. 12. 2013, ktorým bol schválený Plán legislatívnych úloh vlády na rok 2014.

K súčasnom období je cena zlata približne v rovine 1198,0 USD/ jednu trójsku uncu čistého zlata a kurz eura voči doláru je nasledovný: 1 EUR = 1,248 USD (stav k 28. 11. 2014).

9

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zákona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

178 000 000 USD

374 400 000 USD

(+)196 400 000 USD

142 628 205 EUR

300 000 000 EUR

(+)166 613 419 EUR

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLU

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

178 000 000 USD

230 880 000 USD

(+)52 880 000 USD

142 628 205 EUR

185 000 000 EUR

(+)42 371 795 EUR

Takto ustanovené limity čiastočne odzrkadľujú limity určené v revízii Viedenského dohovoru z 1963 – Protokol z 1997 a zároveň zmierňujú nepomer medzi stavom pred 01. 01. 2014 (75 mil. eur/ resp. 50 mil. eur) a možnou nutnosťou pristúpiť k limitom uvedeným v revidovanom Parížskom dohovore (700 mil. eur). Taktiež odzrkadľuje vývoj občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu na úrovni Európskej únie a zavedením týchto limitov sa snaží predísť prílišnému skoku v prípade, že by Slovenská republika ratifikovala Parížsky dohovor, prípadne by sa zaviedol Smernicou EÚ ešte vyšší limit zodpovednosti. Zároveň ide o vhodný politický signál, že SR ako plnoprávny člen Európskej únie, člen Schengenského priestoru a člen Eurozóny má záujem byť v tejto otázke porovnateľný s ostatnými štátmi spĺňajúcimi obdobné kritériá. Takto zvýšené limity zodpovednosti zároveň eliminujú možné nežiaduce dôsledky neplnenia limitu ustanoveného mnohostranným medzinárodným dohovorom v národnej legislatíve z titulu pohyblivej ceny zlata na svetových trhoch a budú rezistentnejšie voči týmto pohybom. Vo veci zvýšenia limitov zodpovednosti bol rozhodujúci krok vykonaný zákonom č. 143/2013 Z. z.

Otázkami poistenia a právnych predpokladov poskytovania poistenia sa pomerne detailne zaoberala samotná Analýza stavu a koncepcie budovania nového systému občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody v Slovenskej republike.

V rámci Viedenského dohovoru z 1963, ale aj v rámci Parížskeho dohovoru, existuje oprávnenie, že určité činnosti vzhľadom na malé množstvá jadrových materiálov a z toho vyplývajúce nízke riziko jadrovej škody, je možné vyňať spod zodpovednosti za jadrové

10

škody. Takéto činnosti musia však byť v limitoch množstiev jadrových materiálov takto určených a musia byť vyhlásené Radou guvernérov MAAE. Tento dokument má podobu tabuľky s množstvom čísel rádionuklidov a raz za čas je revidovaný rezolúciou Rady guvernérov MAAE (naposledy 20. 11. 2014). MAAE je medzinárodná špecializovaná štruktúra Organizácie spojených národov so sídlom vo Viedni. Vzhľadom na charakter a postavenie tejto organizácie, dokumenty Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu nemožno považovať za právne akty, ktoré by priamo zakladali účinky, resp. práva a povinnosti na území Slovenskej republiky. Z legislatívno-technického hľadiska je teda nevyhnutné rezolúcie Rady guvernérov MAAE naďalej rozpracovávať vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom na to oprávneným orgánom verejnej moci Slovenskej republiky, t. j. vo všeobecne záväznom právnom predpise vydanom ÚJD SR. Preto je aj v navrhovanom zákone splnomocňovacie ustanovenie pre ÚJD SR vydať vykonávací predpis upravujúci vyňatie malých množstiev jadrových materiálov spod pôsobnosti zákona, tak, ako to bolo doteraz v § 30 ods. 4 atómového zákona a vykonávacím predpisom bola vyhláška ÚJD SR č. 47/2006 Z. z. o podrobnostiach o maximálnych limitách množstiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej udalosti.

11

Porovnanie zákonných limitov zodpovednosti (prípadne limitov poistenia) za jadrové škody vo vybraných štátoch

ŠTÁT

ZMLUVNÁ STRANA DOHOVORU

LIMIT ZODPOVEDNOSTI V NÁRODNEJ LEGISLATÍVE (v EUR, SDR alebo USD)

FINANČNÉ ZABEZPEČENIE LIMITU (v EUR, SDR alebo USD)

Austrália

Nemá špecifickú legislatívu

Nie je definované

Rakúsko

Bez limitu

Jadrové zariadenia:

Skúšobné a výskumné reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia kde sa nakladá s rádionuklidmi do 370 gigabecquerelov:

406 mil. EUR + 40,6 mil. EUR na úroky a náklady

40,6 mil. EUR + 4,06 mil. EUR na úroky a náklady

4,06 mil. EUR

Belgicko

PD, BSC

297,4 mil. EUR

74,3 mil. EUR

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Zariadenia s nízkou mierou rizika (výskumné zariadenia):

297,4 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 324 mil. EUR

74,3 mil. EUR spolu s poistením závislým od kategórie zariadenia je výška limitu 97,6 mil. EUR

Kanada

48,6 mil. EUR

(75 mil. CAD)

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

48,6 mil EUR (75 mil. CAD)

Česká republika

VD,SP

302,7 mil. EUR

(8 mld. CZK)

75,7 mil. EUR

(2 mld. CZK)

Jadrové zariadenia:

Nízkorizikové reaktory a preprava rádioaktívnych materiálov:

302,7 mil. EUR (8 mld. CZK)= 2 mld. CZK (prevádzkovateľ) + 6 mld. CZK (štát)

75,7 mil. EUR (2 mld. CZK)= 300 mil. CZK (prevádzkovateľ) + 1,7 mld. CZK (štát)

Dánsko

PD, BSC, SP

65,4 mil. EUR

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

65,4 mil. EUR

Fínsko

PD, BSC, SP

190,7 mil. EUR

Jadrové zariadenia

190,7 mil. EUR

Francúzsko

PD, BSC

91,5 mil. EUR

22,9 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Nízkorizikové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

91.5 mil. EUR

22.9 mil. EUR

12

Nemecko

PD , BSC, SP

Bez limitu

Jadrové elektráreň:

Ostatné jadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov:

2,5 mld. EUR

max. 2,5 mld. EUR pre reaktory maximálny limit záleží od tepelného výkonu a pre ostatné zariadenia maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látok

Do 70 mil EUR maximálny limit záleží na druhu, množstve, aktivite a charakteristike rádioaktívnych látok

Grécko

PD, SP

16,3 mil. EUR

Nie je definované

Maďarsko

VD, SP

109 mil. EUR

5,4 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Preprava a skladovanie jadrového paliva:

109 mil. EUR

5,4 mil. EUR

Island

Nemá špecifickú legislatívu

Nie je definované

Írsko

Nemá špecifickú legislatívu

Nie je definované

Taliansko

PD, BSC, SP

5,4 mil. EUR

16,3 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Preprava rádioaktívnych materiálov:

5,4 mil. EUR

16,3 mil. EUR

Japonsko

Bez limitu

Jadrové zariadenia nad 10 000 kW a zariadenia na prepracovanie vyhoretého paliva

Iné jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahŕňajú vysokorizikové materiály:

Iné jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov, ktoré zahŕňajú nízkorizikové materiály

920,3 mil. EUR (120 mld. YEN)

184,1 mil. EUR (24 mld. YEN)

30,7 mil. EUR (4 mld. YEN)

13

Južná Kórea

326,9 mil. EUR

Jadrové reaktory nad 10000 kW:

Výskumné reaktory nad 10000 kW:

Reaktory pod 10000 kW:

Zariadenia palivového cyklu:

Manipulácia a preprava:

Medzi sklad vyhoretého paliva:

29,8 mil. EUR (50 mld. KRW)

3,6 mil. EUR (6 mld. KRW)

11 908-595 379 EUR záleží na veľkosti (20 mil-1 mld. KRW)

5 953 – 1,2 mil. EUR (10 mil – 2 mld. KRW) v závislosti od ich uskutočnenia

11 907 – 119 075 EUR (20 mil- 200 mil. KRW) v závislosti od ich uskutočnenia

1,2 mil. EUR (2 mld. KRW)

Litva

VD, SP

160 mil. USD

Jadrové zariadenia a preprava:

160 mil. USD

Luxembursko

Nemá špecifickú legislatívu

Nie je definované

Mexiko

VD

5,4 mil. EUR

(100 mil. MXN)

Nie je definované

Holandsko

PD, BSC, SP

340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8 – 13,5 mil. EUR

Jadrové elektrárne a skladovacie zariadenia:

Obohacovacie zariadenia a vyraďované jadrové elektrárne :

Výskumné reaktory a preprava ožiareného jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov:

340 mil. EUR

45 mil. EUR

22,5 mil. EUR

8-13,5 mil. EUR

Nový Zéland

Nemá špecifickú legislatívu

Nie je definované

Nórsko

PD, BSC, SP

65,4 mil. EUR

5,4 mil. EUR

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Výnimočné prípady jadrových zariadení a prepravy rádioaktívnych materiálov:

65,4 mil. EUR

5,4 mil. EUR

14

Poľsko

VD, SP

163,5 mil. EUR

Jadrové zariadenia iné než výskumné reaktory a reaktory do 30 MW:

Výskumné a iné reaktory do 30 MW

Jadrový materiál a sklad vyhoretého paliva:

Úložisko rádioaktívneho odpadu:

163,5 mil.EUR

435 867 EUR

49 035 EUR

21 793 EUR

Portugalsko

PD

16,3 mil. EUR

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Nie je definované

Rumunsko

VD, VDR, SP, CSC

163, 5 mil. EUR do 2011

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Výskumné reaktory, úložiská rádioaktívnych odpadov a vyhoretého jadrového paliva:

Preprava vyhoretého jadrového paliva:

Preprava ostatných rádioaktívnych materiálov

163,5 mil. EUR

10,9 mil. EUR do 32,7 mil. EUR

27,2 mil. EUR

5,4 mil. EUR

Slovenská republika

VD, SP

75 mil. EUR

50 mil. EUR

Jadrové zariadenia (elektrárne):

Iné jadrové zariadenia, výskumné reaktory, preprava odpadových rádioaktívnych materiálov, vyhoretého paliva a jadrových materiálov

75 mil. EUR

50 mil. EUR

Slovinsko

PD, BSC, SP

163,5 mil. EUR

Jadrové zariadenia:

Výskumné reaktory:

Preprava rádioaktívnych materiálov:

163,5 mil. EUR

5,4 mil. EUR

21,8 mil. EUR

15

Španielsko

PD, BSC, BSCR

Prechodný režim:

700 mil. EUR

+ až do 700 mil. EUR pre škodu na životnom prostredí, ktorá vznikne na štátnom území

Prechodný režim:

min. 30 mil. EUR

+ až do 30 mil. EUR

Jadrové zariadenia

Nízkorizikové jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov

Prechodný režim: 700 mil. EUR + do 700 mil. EUR

Prechodný režim: min. 30 mil. EUR + až do 30 mil. EUR

Švédsko

PD, BSC, SP

326,9 mil. EUR

(300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR

(10 mil. SDR)

Jadrové zariadenia

Zariadenia na výrobu, spracovanie, nakladanie a skladovanie a preprava radioaktívnych materiálov:

326,9 mil. EUR (300 mil. SDR)

10,9 mil. EUR (10 mil. SDR)

Švajčiarsko

PD, PDR, BSCR

Bez limitu

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Tranzit cez Švajčiarsko:

661,3 mil. EUR (1 mld. CHF) + 66,1 mil.EUR (100 mil. CHF) na úroky a náklady

33,1 mil. EUR (50 mil. CHF)+ 3,3 mil. EUR (5 mil. CHF) na úroky a náklady

Turecko

PD, SP

16,3 mil. EUR

(15 mil. SDR)

Min. 5,4 mil. EUR

(5 mil. SDR)

Jadrové zariadenia

Preprava rádioaktívnych materiálov:

Nie je definované

Nie je definované

Ukrajina

VD, SP

163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)

Jadrové zariadenia:

163,5 mil. EUR

(150 mil. SDR)

Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska

PD, BSC

156,7 mil. EUR

(140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR

(10 mil. GBP)

Jadrové zariadenia a preprava rádioaktívnych materiálov:

Nízkorizikové zariadenia napr. výskumné zariadenia

156,7 mil. EUR (140 mil. GBP)

11,2 mil. EUR (10 mil. GBP)

16

VD – Viedenský dohovor nerevidovaný z 1963

VDR – Viedenský dohovor revidovaný z 1997

PD – Parížsky dohovor po predposlednej platnej revízii v roku 1982

PDR – Parížsky dohovor revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

CSC – Dohovor o dodatkovom odškodňovaní z roku 1997

SP – Spoločný protokol medzi Viedenským dohovorom a Parížskym dohovorom z roku 1988

BSC – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru

BSCR – Bruselský podporný dohovor z roku 1963 k Parížskemu dohovoru revidovaný v roku 2004 (ešte nevstúpil do platnosti)

Zdroj: http://www.oecd-nea.org/law/2011-table-liability-coverage-limits.pdf

USA

CSC

8,2 mld. EUR

(11,9 mld. USD)

Komerčné jadrové reaktory, ktoré majú výkon 100 000 kW(e) a viac:

Komerčné jadrové reaktory pod 100000 kW(e) a preprava rádioaktívnych materiálov:

20595 mil. EUR (300 mil. USD) + poistné pozostáva z násobku počtu jadrových reaktorov, ktoré sú v prevádzke v čase jadrovej udalosti v súčasnosti 76,8 mil. EUR (111,9 mil. USD), spolu približne 7, 8 mild. EUR(11,6mld. USD) na reaktor + 5% na náklady právneho zastúpenia

384,4 mil. EUR (560 mil. USD)= 60 mil. USD z poistenia + 500 mil. USD sa poskytuje na základe federálnej náhrady škody

17

Doložka vybraných vplyvov

A.1. Názov materiálu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí

a o zmene a doplnení niektorých zákonov

PPK od: 11. 08. 2014 do: 26. 08. 2014

A.2. Vplyvy:

Pozitívne*

Žiadne*

Negatívne*

1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy

x

2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?

x

3, Sociálne vplyvy

– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,

-sociálnu exklúziu,

- rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť

x

4. Vplyvy na životné prostredie

x

5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

x

* Predkladateľ označí znakom x zodpovedajúci vplyv (pozitívny, negatívny, žiadny), ktorý návrh prináša v každej oblasti posudzovania vplyvov. Návrh môže mať v jednej oblasti zároveň pozitívny aj negatívny vplyv, v tom prípade predkladateľ označí obe možnosti. Bližšie vysvetlenie označených vplyvov bude obsahovať analýza vplyvov. Isté vysvetlenie, či bilanciu vplyvov (sumárne zhodnotenie, ktorý vplyv v danej oblasti prevažuje) môže predkladateľ uviesť v poznámke.

A.3. Poznámky

Vplyv na rozpočet verejnej správy, na zamestnanosť vo verejnej správe a financovanie bude nezmenený voči súčasnému stavu, z dôvodu, že limity zodpovednosti boli zvýšené už novelou atómového zákona č. 143/2013 Z. z. a navrhovaným samostatným zákonom sa nemenia. Limity zodpovednosti, ktoré uvádza aj navrhovaný zákon sú navrhované rovnaké ako je tomu v súčasnosti podľa platného zákona č. 541/2004 Z. z. o mierovom vyžívaní jadrovej energie (atómový zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Preto sa vplyv na rozpočet verejnej správy nebude oproti súčasnosti nijako odlišovať.

A.4. Alternatívne riešenie

18

A.5. Stanovisko gestorov

Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Dovoľujeme si upozorniť, že podľa Aktualizovanej jednotnej metodiky sa posudzovanie vybraných vplyvov sa analýza vplyvov vypracuje iba v prípade existencie príslušných vplyvov. Vzhľadom k tomu, že predkladaný návrh zákona nepredpokladá sociálne vplyvy, je potrebné analýzu sociálnych vplyvov vypustiť.

Ministerstvo hospodárstva SR

K materiálu Úradu jadrového dozoru SR ,,Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov“ odbor hospodárskych analýz, z hľadiska vplyvov na podnikateľské prostredie, neuplatňuje pripomienky.

Ministerstvo životného prostredia SR

Súhlasí s predloženou doložkou vybraných vplyvov bez pripomienok.

Ministerstvo financií SR

Sekcia rozpočtovej politiky ako gestor posudzovania návrhu za oblasť vplyvov na rozpočet verejnej správy a zamestnanosť vo verejnej správe nemá k predloženej doložke žiadne pripomienky. Keďže z doložky vybraných vplyvov nevyplýva žiadny vplyv na rozpočet verejnej správy, nie je potrebné v zmysle Aktualizovanej Jednotnej metodiky na posudzovanie vybraných vplyvov predkladať tabuľky analýzy vplyvov.

Odbor legislatívy, štandardov a bezpečnosti informačných systémov: Uvedený materiál má vplyv na informatizáciu spoločnosti. Je potrebné túto skutočnosť uviesť v doložke vplyvov a vypracovať analýzu vplyvov.

19

Vplyvy na informatizáciu spoločnosti

Budovanie základných pilierov informatizácie

Obsah

6.1. Rozširujú alebo inovujú sa existujúce alebo vytvárajú sa či zavádzajú sa nové elektronické služby?

(Popíšte ich funkciu a úroveň poskytovania.)

Áno. Zverejňovaním informácií na webovom sídle úradu sa zavádza nová elektronická služba s úrovňou I (informatívna úroveň).

6.2. Vytvárajú sa podmienky pre sémantickú interoperabilitu?

(Popíšte spôsob jej zabezpečenia.)

nie

Ľudia

6.3. Zabezpečuje sa vzdelávanie v oblasti počítačovej gramotnosti a rozširovanie vedomostí o IKT?

(Uveďte spôsob, napr. projekty, školenia.)

nie

6.4. Zabezpečuje sa rozvoj elektronického vzdelávania?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia vzdelávacích aktivít.)

nie

6.5. Zabezpečuje sa podporná a propagačná aktivita zameraná na zvyšovanie povedomia o informatizácii a IKT?

(Uveďte typ a spôsob zabezpečenia propagačných aktivít.)

nie

6.6. Zabezpečuje/zohľadňuje/zlepšuje sa prístup znevýhodnených osôb k službám informačnej spoločnosti?

(Uveďte spôsob sprístupnenia digitálneho prostredia.)

nie

Infraštruktúra

6.7. Rozširuje, inovuje, vytvára alebo zavádza sa nový informačný systém?

(Uveďte jeho funkciu.)

nie

6.8. Rozširuje sa prístupnosť k internetu?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

nie

6.9. Rozširuje sa prístupnosť k elektronickým službám?

(Uveďte spôsob rozširovania prístupnosti.)

nie

6.10. Zabezpečuje sa technická interoperabilita?

(Uveďte spôsob jej zabezpečenia.)

nie

6.11. Zvyšuje sa bezpečnosť IT?

(Uveďte spôsob zvýšenia bezpečnosti a ochrany IT.)

nie

6.12. Rozširuje sa technická infraštruktúra?

(Uveďte stručný popis zavádzanej infraštruktúry.)

nie

Riadenie procesu informatizácie

6.13. Predpokladajú sa zmeny v riadení procesu informatizácie?

(Uveďte popis zmien.)

nie

Financovanie procesu informatizácie

6.14. Vyžaduje si proces informatizácie finančné investície?

nie

20

(Popíšte príslušnú úroveň financovania.)

Legislatívne prostredie procesu informatizácie

6.15. Predpokladá nelegislatívny materiál potrebu úpravy legislatívneho prostredia procesu informatizácie?

(Stručne popíšte navrhované legislatívne zmeny.)

nie

21

Doložka zlučiteľnosti

návrhu zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov s právom Európskej únie

1. Predkladateľ právneho predpisu:

Vláda Slovenskej republiky

2. Názov návrhu právneho predpisu:

Zákon o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu a o jej finančnom krytí a o zmene a doplnení niektorých zákonov

3. Problematika návrhu právneho predpisu:

a) je upravená v práve Európskych únie

- primárnom:

Čl. 98 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu (Konsolidované znenie Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu Ú. V. 2012/C 327/01, 26. 10. 2012) – Poistné zmluvy, podľa ktorého členské štáty prijmú všetky nevyhnutné opatrenia, aby uľahčili uzavieranie zmlúv o poistení proti atómovému riziku

- sekundárnom (prijatom po nadobudnutí platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – po 30. novembri 2009):

1. legislatívne akty – nie

2. nelegislatívne akty – Rozhodnutie Rady z 15. júla 2013, ktorým sa určité členské štáty oprávňujú v záujme Európskej únie ratifikovať protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou z 21. mája 1963, alebo k nemu pristúpiť a urobiť vyhlásenie o uplatňovaní príslušných vnútorných pravidiel práva Únie (2013/434/EÚ) (Ú. v. EÚ L 220, 17. 8. 2013)

- sekundárnom (prijatom pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy, ktorou sa mení a dopĺňa Zmluva o Európskom spoločenstve a Zmluva o Európskej únii – do 30. novembra 2009):

nerelevantné

b) nie je obsiahnutá v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.

4. Záväzky Slovenskej republiky vo vzťahu k Európskej únii:

a)lehota na prebratie smernice alebo lehota na implementáciu nariadenia alebo rozhodnutia:

nerelevantné

22

b) lehota určená na predloženie návrhu právneho predpisu na rokovanie vlády podľa určenia gestorských ústredných orgánov štátnej správy zodpovedných za transpozíciu smerníc a vypracovanie tabuliek zhody k návrhom všeobecne záväzných právnych predpisov:

nerelevantné

c) informácia o konaní začatom proti Slovenskej republike o porušení podľa čl. 258 až 260

Zmluvy o fungovaní Európskej únie:

proti Slovenskej republike nebolo začaté konanie o porušení podľa čl. 258 až 260 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

d) informácia o právnych predpisoch, v ktorých sú preberané smernice už prebraté spolu s

uvedením rozsahu tohto prebratia:

nerelevantné

5. Stupeň zlučiteľnosti návrhu právneho predpisu alebo návrhu legislatívneho zámeru s právom Európskej únie:

Je možné konštatovať ako úplnú zlučiteľnosť len vo všeobecnej rovine vzhľadom na konštatovanie v bode 3a) – primárne právo tejto doložky. Sekundárne právo vzhľadom na charakter Rozhodnutia 2013/434/EÚ bolo osobitne riešené v uznesení vlády SR č. 152/2014.

6. Gestor a spolupracujúce rezorty

Úrad jadrového dozoru SR

23

B.Osobitná časť

K § 1

Ustanovenie upravuje predmet zákona, ktorým je vytvoriť nový národný právny rámec konštrukcie občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody a zároveň ustanoviť povinnosť vytvoriť finančné krytie tejto zodpovednosti. Predmetom zákona je podrobnejšie ustanoviť objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa jadrového zariadenia za jadrovú škodu, výšku limitu tejto zodpovednosti a jej finančné krytie. Zákon si tiež kladie za cieľ ustanoviť základné procesnoprávne predpoklady a postupy na uplatňovanie náhrady škody, rozsah a pomerné rozdelenie uspokojenia náhrady škody a podmienky poskytovania finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Zákon tiež upravuje niektoré osobitné oprávnenia a povinnosti Úradu jadrového dozoru Slovenskej republiky a Národnej banky Slovenska pri nevyhnutnom vzájomnom pôsobení s ohľadom na získanie istoty v licenčnom procese, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky je skutočne osobou spôsobilou a oprávnenou na výkon týchto činností.

(zdroj: http://www.iaea.org/Publications/Documents/Conventions/liability.html)

K § 2

Vzhľadom na charakter Viedenského dohovoru z 1963 ako medzinárodnej zmluvy zmiešaného druhu, ktorej ustanovenia majú prednosť pred zákonmi zmluvnej strany, bola zvolená metóda, že priamo vykonateľné ustanovenia z Viedenského dohovoru z 1963, na ktoré sa neodkazuje v iných paragrafoch navrhovaného zákona, sú vypísané v § 2. Ostatné ustanovenia, ktoré si vyžadujú právnu úpravu vo vnútroštátnej legislatíve sú predmetom ostatných ustanovení zákona. Ide v podstate o recepciu ustanovení vo vzťahu k Viedenskému dohovoru z 1963. Týmto ustanovením sa jednoznačne implementuje čl. 154c ods. 2 Ústavy SR s uvedením tých ustanovení Viedenského dohovoru z 1963, ktoré sú priamo aplikovateľné z medzinárodnej zmluvy. Článok 154c ods. 2 ustanovuje, že iné medzinárodné zmluvy, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona (ústavný zákon č. 90/2001 Z. z.), sú súčasťou jej právneho poriadku, ak tak ustanovuje zákon, nakoľko sú tak jednoznačné, že nie je možné aby došlo ku kolízii.

Vzhľadom na osobitný charakter Viedenského dohovoru z 1963, ktorý obsahuje ustanovenia priamo zakladajúce práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám z pohľadu ústavnoprávnej úpravy vymedzenej v čl. 7 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý priznáva takýmto druhom medzinárodných zmlúv, ratifikovaným a vyhláseným, prednosť pred zákonmi. Ústavou predvídanú sekundárnu recepčnú normu, inkorporujúcu Viedenský dohovor z 1963 ako prameň medzinárodného práva do vnútroštátneho právneho poriadku, možno identifikovať v § 2.

Na zachovanie kompatibility postupu Slovenskej republiky v oblasti zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou s medzinárodným právom sa postupuje podľa Viedenského dohovoru z 1963 s tým, že predkladaný zákon sa použijú len vtedy, ak medzinárodná zmluva neustanovuje inak resp. ak sama medzinárodná zmluva neobsahuje relevantné ustanovenie alebo priamo prostredníctvom blanketových noriem upravené tie inštitúty, ktoré sa ponechali v právomoci jednotlivých zmluvných štátov.

K § 3

24

Ide o definičné ustanovenie, ktoré obsahuje definície pojmov nevyhnutné pre konštrukciu občianskoprávnej zodpovednosti. Nakoľko sa prvý raz v slovenskej legislatíve pristupuje k osobitnej civilno-právnej úprave vyňatej z administratívno-právneho predpisu, je nutné základný definičný aparát zaviesť znovu, avšak nie je možné ho nepreviazať s definičným aparátom v atómovom zákone. Taktiež ho treba previazať aj s Viedenským dohovorom z 1963. Ide najmä o previazanosť so základnými inštitútmi jadrového práva ako pojem prevádzkovateľ jadrového zariadenia, ktorým je držiteľ povolenia, jadrová udalosť, jadrové zariadenie a podobne. Definičné ustanovenie § 3 dokresľuje tie ustanovenia Viedenského dohovoru z 1963 tak, aby boli uplatnené na konkrétne podmienky Slovenskej republiky pri zachovaní kogentných ustanovení Viedenského dohovoru z 1963. Definície v odseku 1 až 3 platia pre celý právny poriadok Slovenskej republiky a definície v odseku 4 platia na účely zákona o občianskprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu.

K § 4

Občianskoprávna zodpovednosť za jadrovú škodu má charakter objektívnej zodpovednosti prevádzkovateľa ako jediného zodpovedného subjektu s možnosťou liberácie za splnenia presne stanovených podmienok. Ide o „legal chanelling“ k prevádzkovateľovi, tak aby poškodené subjekty mali vždy istotu voči komu uplatňovať nárok na náhradu jadrovej škody. Na vznik zodpovednostného právneho vzťahu náhrady jadrovej škody nie je potrebné preukazovať zavinenie zodpovedného subjektu príp. tretej osoby. Zodpovednosť prevádzkovateľa je daná kogentným ustanovením Viedenského dohovoru z 1963 – čl. II ods. 1 a čl. IV ods. 1. Preukázanými dôvodmi, ktorými sa zodpovedný subjekt zbaví zodpovednosti za jadrovú škodu (liberačné dôvody) sú ozbrojený konflikt, akt nepriateľstva, občianska vojna, povstanie, závažná prírodná katastrofa, spoluzavinenie poškodeného a „on site majetok“, t. j. poškodenie jadrového zariadenia samotného. Podľa Viedenského dohovoru z 1963 možno vnútroštátnym právnym poriadkom na základe splnomocňovacieho ustanovenia právnu skutočnosť závažnej prírodnej katastrofy výnimočného charakteru vylúčiť z okruhu liberačných dôvodov, v dôsledku čoho by prevádzkovateľ zodpovedal aj za „vis maior“. V súčasnom návrhu zákona sa ale naďalej považuje ,,vis maior“ ako liberačný dôvod.

Predpokladmi vzniku občianskoprávnej zodpovednosti za jadrovú škodu sú:

a)jadrová udalosť na jadrovom zariadení, ku ktorému má prevádzkovateľ podľa atómového zákona povolenie na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrového zariadenia vydané ÚJD SR,

b)jadrová škoda, ktorá spĺňa definičné znaky podľa čl. I ods. I. písm. k) Viedenského dohovoru z 1963

c)príčinná súvislosť medzi jadrovou udalosťou a vznikom jadrovej škody,

d)neexistencia liberačných dôvodov na strane prevádzkovateľa, ktoré by ho zbavovali zodpovednosti za jadrovú škodu.

Ustanovenie taktiež fixuje zodpovednosť prevádzkovateľa tým, že ju nemožno zmluvným spôsobom previesť na inú osobu, okrem prípadu keď je pri preprave rádioaktívnych materiálov namiesto zodpovedného prevádzkovateľa uznaný dopravca v zmysle čl. II ods. 2 Viedenského dohovoru z 1963.

Z dôvodu nedeliteľnosti zodpovednosti za jadrové škody akékoľvek iné jadrové zariadenie na tom istom území, na ktorého prevádzku má povolenie iná osoba, musí sa viesť ako samostatné jadrové zariadenie a za jadrovú škodu zodpovedá prevádzkovateľ tohto zariadenia. Naopak, v súlade s článkom I odsek 1 písmeno j) bod iii Viedenského dohovoru z 1963 je možné viacero jadrových zariadení, buď rôzneho životného cyklu a rôzneho účelu, alebo toho istého účelu alebo toho istého životného cyklu na území jednej lokality, ktoré sú prevádzkované jedným prevádzkovateľom a bol pre ne schválený spoločný havarijný plán

25

a majú spoločnú oblasť ohrozenia, považovať za jedno jadrové zariadenie. Takéto ustanovenie je dôležité z pohľadu dojednávania poistenia na každú jadrovú udalosť na každom jadrovom zariadení. Môže ale nastať situácia, že za jedno jadrové zariadenia sa budú považovať viaceré jadrové zariadenia, ktoré by samostatne mali rôzny limit zodpovednosti. V tomto prípade bude pre toto jedno jadrové zariadenie stanovený vyšší limit zodpovednosti, podľa najvyššieho limitu zodpovednosti jedného jadrového zariadenia spomedzi viacerých v jednej lokalite jedného prevádzkovateľa.

Odsek 9 dáva možnosť vyvinenia prevádzkovateľa voči poškodenej osobe, ak ide o osobu, ktorá následkom svojej hrubej nedbanlivosti, svojím konaním alebo opomenutím konať s úmyslom spôsobiť jadrovú škodu, spôsobila jadrovú udalosť resp. utrpela škodu. Prevádzkovateľ v tomto prípade sa zbaví povinnosti nahradiť takúto škodu len osobe zodpovednej za jadrovú udalosť, ale nezbaví sa zodpovednosti voči iným poškodeným osobám.

K § 5

Obmedzenie zodpovednosti čo do výšky škody, za ktorú prevádzkovateľ jadrového zariadenia zodpovedá, je špecifickým znakom zodpovednostnej jadrovej legislatívy už od prvopočiatkov jej vzniku. Až na niekoľko výnimiek zakotvujú takmer všetky národné a medzinárodné jadrové zodpovednostné režimy zásadu obmedzenej zodpovednosti prevádzkovateľa, vychádzajúce zo stanovenia maximálnej sumy, do výšky ktorej prevádzkovateľ zodpovedá za spôsobenú jadrovú škodu. Napriek tomu, že v pofukushimskom období je výrazná snaha na úrovni EÚ zaviesť neobmedzenú zodpovednosť. Táto snaha však doposiaľ nebola jednotne právne zozáväznená na úrovni práva EÚ.

Viedenský dohovor z 1963 vychádza v zmysle čl. V ods. 1 z koncepcie neobmedzenej zodpovednosti, modifikovanej možnosťou zmluvných štátov obmedziť vnútroštátnymi predpismi výšku škody, za ktorú prevádzkovateľ zodpovedá. Zmluvné štáty sú pri vymedzení maximálnych finančných limitov zodpovednosti za jadrovú škodu povinné rešpektovať Viedenským dohovorom z 1963 ustanovený limit vo výške 5 mil. USD za každú jadrovú udalosť, pričom hodnota dolára ako zúčtovacej jednotky vo Viedenskom dohovore z 1963 sa prepočítava v pomere k hodnote zlata k 29. aprílu 1963, t. j. 35 USD za jednu trójsku uncu čistého zlata v dnešnom súčasnom vyjadrení, podľa pohybu ceny zlata na svetových trhoch.

V dnešnom vyjadrení je potrebné urobiť prepočet, ktorý odzrkadľuje nasledovná tabuľka:

Pri zostavovaní tabuľky sa vychádza z ceny zlata a výmenných kurzov medzi EUR a USD ku dňu 28. 11. 2014 podľa e-trendu, čo činí USD 1198,0 za trójsku uncu. Táto cena predstavuje 35,6 násobok pôvodnej ceny zlata v nerevidovanom Viedenskom dohovore z 1963.

Stav po 1. januári 2014 – po nadobudnutí účinnosti zákona č. 143/2013 Z. z. v časti zmien limitov zodpovednosti

EUR:USD = 1:1,248

Limit zodpovednosti vo VD v k 28. 11. 2014

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre ENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

178 000 000 USD

374 400 000 USD

(+)196 400 000 USD

142 628 205 EUR

300 000 000 EUR

(+)166 613 419 EUR

26

Limit zodpovednosti vo VD k 28. 11. 2014

Limit zodpovednosti podľa zákona č. 541/2004 Z. z. pre NEENERGETICKÉ JADROVÉ ZARIADENIA a PRE PREPRAVU RÁDIOAKTÍVNEHO MATERIÁLU

Rozdiel oproti VD

(+) v súlade s VD

(-) v rozpore s VD

178 000 000 USD

230 880 000 USD

(+)52 880 000 USD

142 628 205 EUR

185 000 000 EUR

(+)42 371 795 EUR

Je veľmi nebezpečné vo vnútroštátnej úprave oscilovať okolo minimálneho limitu zodpovednosti a preto už v novele atómového zákona č. 143/2013 Z. z. bol zvýšený limit zodpovednosti na úroveň 300 mil. eur pre pozemné jadrové zariadenia určené na energetické účely (principiálne jadrové elektrárne) a limit 185 mil. eur pre ostatné pozemné jadrové zariadenia určené na neenergetické účely a pre prípad prepravy rádioaktívnych materiálov. Uvedené dve rôzne obmedzenia limitu zodpovednosti za jadrové škody sú dané rozdielnym rizikom vzniku jadrovej škody a možnými následkami, ale zároveň musia obe spĺňať limit ustanovený Viedenským dohovorom z 1963. Výška limitu bola nastavená s ohľadom na limit uvedený v Protokole z 1997, ktorého síce SR nie je zmluvným štátom, ale naznačuje vôľu medzinárodného spoločenstva ustanoviť výrazne vyšší trend limitovania zodpovednosti a do budúcnosti zvýšiť úroveň ochrany potenciálne poškodených a zohľadniť vyššie nároky na uspokojenie náhrady škody, byť menej ochranársky k rozvoju jadrového priemyslu, ako tomu bolo v polovici 60. rokov 20. storočia, keď vznikali oba svetové systémy medzinárodnoprávneho režimu zodpovednosti za jadrové škody. Limit zodpovednosti bol v zákone č. 143/2013 Z. z. určený tiež s ohľadom na skutočnosť, že medzi jadrovými krajinami s vysokým jadrovým potenciálom energetických, ako aj neenergetických jadrových zariadení, mala Slovenská republika najnižší limit zodpovednosti.

Tretím dôvodom na zvýšenie limitov zodpovednosti bol tlak Európskej únie jednak na pristúpenie k Protokolu z roku 1997 (rozhodnutie Rady 2013/434/EÚ), ktorého limity sú 300 miliónov SDR, čo sa približuje k 300 miliónov eur ako aj ďalší tlak Európskej komisie vytvoriť v rámci niektorých členských štátov EÚ jeden systém zodpovednosti za jadrovú škodu, tak potenciálne (prostredníctvom Smernice), alebo aby nové krajiny EÚ (medzi nimi aj Slovensko, Česko, Maďarsko, Poľsko) vystúpili z režimu Viedenského dohovoru z 1963 a vstúpili do režimu revidovaného Parížskeho dohovoru, nakoľko v tomto režime je etablovaných väčšina starých krajín EÚ a zároveň členov OECD/NEA. Revidovaný Parížsky dohovor ustanovuje limit zodpovednosti vo výške 700 mil. eur. ÚJD SR predpokladá, že tlak EK na prestúpenie SR do systému Parížskeho dohovoru bude v horizonte 10 rokov úspešný a aby nenastal pre prevádzkovateľa okamžitý šok z 10 násobného skokového nárastu limitu zodpovednosti, bude môcť predpokladať postupný, len okolo 4 násobný nárast.

Ustanovenie taktiež predpokladá vydanie vykonávacieho predpisu o množstve a aktivitách rádioaktívnych materiálov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Riziko vzniku jadrovej škody je pri takýchto množstvách a aktivitách jadrového materiálu minimálne a teda sú aj vyňaté z krytia zodpovednosti za jadrovú škodu. Posledné takéto vyňatie v zmysle splnomocňovacieho ustanovenia čl. I ods. 2 Viedenského dohovoru z 1963 vykonala Rada guvernérov MAAE dňa 20. novembra 2014 v rezolúcii GOV/2014/57.

27

K § 6

Aby bola zabezpečená schopnosť uspokojiť všetky (eventuálne pomerné) nároky na náhradu jadrovej škody, v závislosti od výšky celkovej škody prevádzkovateľom jadrového zariadenia, ustanovuje sa pre prevádzkovateľa povinnosť byť poistený alebo mať finančnú zábezpeku na krytie svojej zodpovednosti. Ustanovenie určuje, že prevádzkovateľ je povinný v záujme krytia svojej zodpovednosti v limite 300 mil. eur resp. 185 mil. eur mať na tento limit poistenie alebo finančnú zábezpeku. Uvedený princíp vychádza z čl. VII odsek 1 Viedenského dohovoru z 1963 a bol uplatnený aj v predchádzajúcich právnych úpravách obsiahnutých v zákone č. 130/1998 Z. z. resp. v zákone č. 541/2004 Z. z. Pokiaľ ide o krytie zodpovednosti poistením, ustanovenie spresňuje podmienky aké musia byť splnené subjektom, ktorý poistenie poskytuje. Uvedené ustanovenie chýbalo v doterajších právnych úpravách.

Klasické komerčné poistenie je najbežnejší, najdostupnejší, finančne najvýhodnejší a v praxi najviac využívaný spôsob zabezpečenia finančného krytia zodpovednosti za jadrové škody. Návrh zákona počíta najmä s princípom kongruencie, t. j. poistením úplného zákonného limitu zodpovednosti. Nevylučuje však vzájomnú kombináciu poistenia a finančnej zábezpeky alebo kombináciu viacerých druhov finančnej zábezpeky medzi sebou, ale vždy za podmienky krytia celého limitu zodpovednosti.

Žiaden z medzinárodných dohovorov explicitne neustanovuje, aká je možná iná finančná zábezpeka krytia zodpovednosti za jadrové škody, preto je možné usudzovať, že do úvahy prichádza napr. banková záruka, špecializovaný vinkulovaný vklad, jednostranné vyhlásenie banky. Ako iný finančný zdroj ale nemôžu byť použité žiadne verejné prostriedky (ako napríklad štátny rozpočet, verejné účelové fondy, rezerva vlády a podobne, s výnimkou už existujúceho použitia Národného jadrového fondu podľa § 9 ods. 1 písm. h) zákona č. 238/2006 Z. z. o Národnom jadrovom fonde na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi (zákon o jadrovom fonde) a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Vo vzťahu k štátu je nevyhnutné zdôrazniť, že štátu samému o sebe zo žiadneho medzinárodného dohovoru nevyplýva priamo zodpovednosť za jadrovú škodu (len výnimočne, ak štát je prevádzkovateľom jadrového zariadenia) ani povinnosť nijako participovať na finančnom krytí zodpovednosti (s určitými výnimkami to neplatí pre Bruselský podporný dohovor a Dohovor o dodatkovom kompenzovaní škôd, ktorých však SR zatiaľ nie je zmluvným štátom). Štát len garantuje uspokojenie nárokov poškodených pokiaľ poistná suma nestačí na uspokojenie nárokov do limitu zodpovednosti, t. j. v tom prípade, ak nie je v národnej legislatíve zachovaný princíp kongruencie, tzn. že limit celkovej zodpovednosti prevádzkovateľa jadrového zariadenia je totožný aj s celkovou poistnou sumou resp. sumou iného finančného krytia.

Iné druhy finančného zabezpečenia okrem poistenia sa v bežnej praxi buď nevyskytujú vôbec alebo len ako doplnkový zdroj, ako krytie menšej časti limitu zodpovednosti a rozhodujúca časť finančného krytia je ponechaná na klasické komerčné poistenie. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ani svetová odborná literatúra neponúka veľa zdrojov na detailné posúdenie iných druhov finančného zabezpečenia.

V stručnosti je možné uviesť nasledovné príklady do úvahy pripadajúcich iných druhov finančného zabezpečenia:

1.vinkulovaná výplata vkladu v bankovom ústave, t. j. špecializované finančné prostriedky až do výšky limitu zodpovednosti na špeciálnom účte v banke, ktoré by mohla banka uvoľniť napr. len po rozhodnutí súdu na úhradu jadrovej škody,

2.banková záruka, t. j. vyhlásenie banky, že v prípade vzniku jadrovej škody a na základe rozhodnutia súdu splní povinnosť uhradiť škodu za prevádzkovateľa,

28

3.jednostranným vyhlásením tretej osoby, že splní záväzky prevádzkovateľa jadrového zariadenia v prípade nutnosti uhradiť jadrovú škodu,

4.krytie zodpovednosti vzájomným združovaním prostriedkov prevádzkovateľov jadrových zariadení členstvom v medzinárodných zoskupeniach prevádzkovateľov.

Všetky uvedené formy finančného zabezpečenia krytia zodpovednosti za jadrové škody vykazujú oproti komerčnému poisteniu niektoré spoločné znaky, ktoré sa ukazujú ako nevýhodné:

a)vyžadujú množstvo hotovostných prostriedkov (špecializovaný fond, vinkulovaný vklad),

b)spravidla sú oveľa drahšie ako komerčné poistenie alebo

c)vzbudzujú pochybnosti o dostatočnosti prostriedkov a ich filozofickom určení pri nutnosti ich využitia na náhradu jadrovej škody u jedného člena združenia a ich vyčerpanie a nemožnosť použitia pri potrebe pre iného člena združenia (vzájomné medzinárodné združenia prevádzkovateľov jadrových zariadení) a naviac

d)okrem komerčného poistenia žiaden z ďalších druhov finančného krytia zodpovednosti za jadrovú škodu nezabezpečuje funkčný systém registrácie a likvidácie výplaty nárokov poškodených osôb.

Vzhľadom na viaceré varianty možného iného finančného krytia zodpovednosti sa ustanovenie snaží o ich príkladmý výpočet, ale zároveň vymedzuje charakter takéhoto krytia a podmienku, aby takéto krytie poskytovalo potenciálnym poškodeným rovnocenný rozsah kompenzácie ako klasické komerčné poistenie, čo zvyšuje istotu poškodených, že aj pri inom druhu finančnej zábezpeky budú ich nároky uspokojené. Toto poistenie alebo iný spôsob finančnej zábezpeky kryje zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa stala v súvislosti s prevádzkou jadrového zariadenia, používaním jadrových materiálov alebo počas prepravy rádioaktívnych materiálov. Poistenie zodpovednosti za jadrové škody komerčnými poisťovňami je doteraz najpoužívanejší klasický inštitút finančného krytia zodpovednosti za jadrové škody (ale nielen jej, dá sa to o poistení zovšeobecniť na všetky druhy poistenia). Poistenie zodpovednosti za jadrové škody však vykazuje aj svoje špecifiká, ktoré poisťovateľ zohľadňuje v osobitných poistných podmienkach.

Nakoľko Viedenský dohovor z 1963, ako aj Parížsky dohovor, okrem poistenia umožňuje krytie zodpovednosti prevádzkovateľa za jadrovú škodu aj inou finančnou zábezpekou, ale nešpecifikuje akou, v odseku 2 sa dávajú možnosti, ktoré je možné považovať za finančnú zábezpeku. Uvedené prostriedky zabezpečenia sa môžu kombinovať navzájom, kombinovať sa s poistením alebo sa vôbec nevyužiť, avšak pri všetkých variantoch platí zásadné pravidlo, že za každých okolností musí byť krytá zodpovednosť v rámci celého limitu zodpovednosti. Ustanovenie tiež určuje kedy musí poistenie alebo iná finančná zábezpeka existovať a ako dlho musí trvať.

Pri finančnej zábezpeke sa tiež vyžaduje, aby celkové požitky vyplývajúce z náhrady jadrovej škody vo finančnom vyjadrení boli porovnateľné (rovnocenné) ako pri poistení a služby v prospech poisteného pri zisťovaní škôd, spisovaní, evidencii, vyplácaní a pod. boli porovnateľné ako pri poistení. Zmysel tohto ustanovenia je treba vidieť aj v tom, že zatiaľ čo systém komerčného poistenia pre prípad krytia akejkoľvek zodpovednosti (nielen za jadrovú škodu) je dlhodobo prepracovaný a najdostupnejší z hľadiska včasnosti a úplnosti uspokojenia práv poškodených na náhradu škody, ostatné podporné resp. iné druhy finančného zabezpečenia sú len doplnkovými, menej prepracovanými a v zásade pokrývajúcimi len finančný aspekt náhrady škody. Z tohto dôvodu komerčné poistenie vyznieva aj v prospech poškodeného aj v prospech prevádzkovateľa ako najvhodnejší produkt krytia zodpovednosti za jadrovú škodu.

29

Odsek 5 obmedzuje výber právnickej osoby, ktorá poskytne poistenie. Musí ísť o právnickú osobu, ktorá sa nachádza v zozname poisťovní a musí byť oprávnenou na poskytovanie poistenia. Ďalším nemenej podstatným obmedzením je, že prevádzkovateľ nemôže právnickú osobu poskytujúcu poistenie ovládať. Pojem ovládanie právnickej osoby bol odkazom pod čiarou naviazaný na § 66a Obchodného zákonníka. Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody. Týmto ustanovením sa snaží zabrániť aby poisťovňa poskytujúca poistenie bola ovládaná prevádzkovateľom. V prípade jadrovej udalosti by sa mohlo stať, že poisťovňa s vysokou majetkovou účasťou prevádzkovateľa by mohla stratiť schopnosť vyplatiť poistné plnenie z dôvodu devalvácie svojho imania.

Ustanovenie odseku 7 požaduje aby poistenie krylo zodpovednosť prevádzkovateľa po dobu desať rokov od vzniku jadrovej udalosti. Samotné poistenie nemusí existovať po vzniku jadrovej udalosti, ale musí byť nastavené tak aby krylo zodpovednosť po danú dobu desiatich rokov a boli z neho uspokojené uplatnené nároky aj v zákonnej 10 ročnej prekluzívnej lehote. Naproti tomu finančná záruka musí existovať po dobu desiatich rokov od vzniknutej udalosti a to z dôvodu, že po celý čas dochádza k prerozdeleniu finančných prostriedkov na škody ktoré boli spôsobené jadrovou udalosťou a ktoré boli uplatnené v období desiatich rokov od vzniku danej udalosti.

Odsek 9 ustanovuje kedy prevádzkovateľ nemusí uzatvárať osobitné poistenie alebo ustanovovať osobitnú finančnú zábezpeku na nakladanie s rádioaktívnymi materiálmi a prepravu rádioaktívnych materiálov. A to vtedy, keď uvádzanie do prevádzky a prevádzka jadrového zariadenia s jadrovým reaktorom ako aj vyraďovanie v sebe zahŕňa aj nakladanie s jadrovými materiálmi, nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom alebo nakladanie s rádioaktívnymi odpadmi ako aj prepravu rádioaktívnych materiálov. Podmienkou je, že tieto činnosti musia byť vykonávané v súlade s platnými povoleniami jedným prevádzkovateľom.

Ustanovenie odseku 10 jasne určuje na čo je možné použiť finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo z finančnej zábezpeky. Finančné prostriedky poskytnuté z poistenia alebo finančnej zábezpeky nie je možné použiť na škodu vzniknutú na jadrovom zariadení alebo na akomkoľvek majetku nachádzajúcom sa na pozemku tohto jadrového zariadenia alebo na škodu vzniknutú na dopravnom prostriedku, ktorý v čase udalosti prepravoval rádioaktívny materiál, ktorý túto udalosť spôsobil.

Ustanovenie odseku 11 určuje čo v prípade ak žiada právnická osoba na to určená (žiadna poisťovňa) nebude schopná alebo ochotná poskytnúť poistenie. Prevádzkovateľ (držiteľ povolenia na prevádzku resp. príslušnú etapu vyraďovania) bude musieť v tomto prípade zabezpečiť krytie zodpovednosti inak ako poistením a teda finančnou zábezpekou, ktorou môže byť napríklad uloženie peňazí na vinkulovaný vklad alebo iné.

K § 7

Navrhované ustanovenie obsahuje procesné pravidlo, že poškodený resp. jeho dedič v prípade úmrtia poškodeného, pri právnickej osobe môže ísť o právneho nástupcu ak táto právnická osoba zanikla s právnym nástupcom, uplatňuje svoje právo na náhradu škody u prevádzkovateľa a nie u poskytovateľa poistenia resp. poskytovateľa finančnej zábezpeky. Viedenský dohovor z 1963 v článku II odsek 7 síce ponecháva na členskom štáte možnosť ustanoviť, že poškodený môže podať priamu žalobu proti poskytovateľovi finančnej zábezpeky alebo poistenia, ale takéto ustanovenie by pri podávaní žalôb mohlo spôsobiť zmätok a nejednotnosť postupov v prípade vzniku jadrovej škody a takisto by sa situácia

30

komplikovala pri kombinácii krytia zodpovednosti poistením alebo iným druhom finančnej zábezpeky (osobitne, ak by poskytovateľ zábezpeky bol z územia mimo SR) a mohla by byť nejednotná prax súdov pri rozhodovaní rozličných nárokov. Ustanovenie ďalej novým spôsobom upravuje rozloženie dôkazného bremena medzi poškodeného a škodcu v prospech poškodeného. Navyše pri kombinácii rôznych spôsobov finančného krytia poškodený vôbec nemôže vedieť aký konkrétny subjekt toto krytie poskytuje a teda voči komu uplatňovať nárok.

Zákon dáva oprávnenie prevádzkovateľovi na to, aby sa zbavil zodpovednosti za jadrovú škodu, ktorá je inak konštruovaná ako objektívna zodpovednosť, ak preukáže príčinnú súvislosť, že utrpená škoda, ktorej náhrada je uplatňovaná, vznikla (alebo vysoko pravdepodobne mohla vzniknúť) ako dôsledok iných skutočností, nie ako dôsledok jadrovej udalosti.

Poškodený je povinný pri uplatňovaní práva na náhradu jadrovej škody preukázať vznik a rozsah jadrovej škody a príčinnú súvislosť medzi jadrovou udalosťou a jadrovou škodou.

Ustanovenie taktiež určuje priorizáciu uspokojovania nárokov poškodených. Obdobné ustanovenie sa vyskytovalo aj v zákone č. 130/1998 Z. z. Podstata priorizácie uspokojovania nárokov spočíva v tom, že nároky sa uspokojujú pomerne v časovej závislosti od uplatnenia práva na náhradu škody. Nakoľko poistné plnenie je obmedzené limitom zodpovednosti, v prípade najmä veľkých škôd, nebude možné uspokojiť poškodených v plnej výške, ale len jej pomernou čiastkou a to až do vyčerpania zodpovednostného (resp. poisteného) limitu.

Navrhované rozdelenie intervalov/období pre nahlásenie škody je výsledkom skúseností poisťovateľov ako aj likvidátorov a vychádza zo skúseností z povodní v roku 2010.

Odseky 7 až 9 jednoznačne precizujú dĺžky premlčacích a prekluzívnych lehôt a začiatok ich plynutia. Lehoty sú ustanovené s ohľadom na čl. VI Viedenského dohovoru z 1963, ktorý ustanovuje objektívnu lehotu ako prekluzívnu desaťročnú lehotu odo dňa jadrovej udalosti. Premlčacia subjektívna lehota je trojročná a začína plynúť odo dňa kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o jadrovej škode. Podmienkou ale je, aby desaťročná lehota nebola prekročená. Premlčacia subjektívna lehota sa začína počítať dňom kedy sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode. Stanovenie začiatku lehoty je z dôvodu, že nie všetky škody vzniknuté v príčinnej súvislosti z jadrovou udalosťou sa prejavia hneď po jadrovej udalosti. Najmä škody na zdraví (ako príklad možno uviesť rakovinu štítnej žľazy) sa prejavia až s odstupom času, a aj z tohto dôvodu nemôže premlčacia lehota začať plynúť odo dňa jadrovej udalosti.

Naproti tomu objektívna desaťročná lehota v zmysle Viedenského dohovoru z 1963 je stanovená odo dňa jadrovej udalosti. Za deň jadrovej udalosti je označený deň, kedy k tejto udalosti prišlo a tento deň je aj vyznačený v oznámení ÚJD SR.

K § 8

Navrhované ustanovenie je súborom administratívno-právnych ustanovení v civilnoprávnom predpise, ktoré sú nevyhnutné pre výkon dozornej činnosti ÚJD SR a zároveň zabezpečujú aktuálne informácie o trvaní, zmene, zániku poistenia alebo finančnej zábezpeky. Navrhované ustanovenie ukladá nezávisle prevádzkovateľovi a poskytovateľovi poistenia, alebo finančnej zábezpeky oznamovať ÚJD SR všetky skutočnosti týkajúce sa krytia zodpovednosti za jadrové škody tak, aby ÚJD SR mohol verejnosti a medzinárodnému spoločenstvu garantovať, že jadrová energia sa v Slovenskej republike využíva z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody v súlade s medzinárodnými požiadavkami a zároveň je zaručené, že v prípade vzniku jadrovej škody nezostanú poškodení bez primeranej náhrady. Obsahom ustanovenia je taktiež povinnosť ÚJD SR v licenčnom procese pri vydávaní

31

povolenia vyžiadať si informáciu od Národnej banky Slovenska či subjekt, ktorý je uvedený v doklade o poistení alebo inom finančnom krytí zodpovednosti za jadrovú škodu predloženom žiadateľom o povolenie v zmysle atómového zákona, je oprávnený takéto poistenie alebo finančnú zábezpeku poskytovať. Nakoľko ÚJD SR je bezpečnostno-technickým orgánom a doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke je len jedným z potrebných licenčných dokumentov, je nevyhnutné v tejto otázke spoľahnúť sa na stanovisko na to kompetentného orgánu dohľadu nad finančným trhom, v podmienkach Slovenskej republiky – Národnej banky Slovenska. V prípade negatívneho vyjadrenia NBS o spôsobilosti navrhovaného subjektu poskytovať poistenie alebo finančnú zábezpeku, je toto dôvodom na zamietnutie žiadosti o povolenie na uvádzanie do prevádzky, prevádzku alebo etapu vyraďovania jadrových zariadení alebo prepravy rádioaktívnych materiálov podľa atómového zákona, z dôvodu neplnenia jednej z licenčných podmienok podľa atómového zákona. Zákon tiež rieši možnosť, že poskytovateľ poistenia alebo finančnej zábezpeky nespadá pod dohľad Národnej banky Slovenska. V takomto prípade nemôže určovať vnútroštátny predpis SR centrálnej banke iného štátu alebo inému dozornému orgánu, aby v určitom časovom období poskytol vyjadrenie o oprávnenosti daného subjektu na poistenie alebo finančnú zábezpeku. Ak sa teda prevádzkovateľ rozhodne kryť zodpovednosť subjektom, ktorý nie je pod dohľadom Národnej banky Slovenska, bude na prevádzkovateľovi, respektíve žiadateľovi o povolenie, aby si sám zadovážil potvrdenie o oprávnení daného subjektu na poskytnutie poistenia alebo finančnej zábezpeky. Potvrdenie o oprávnení takéhoto subjektu poskytovať finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu môže byť vydané napríklad Európskou centrálnou bankou, alebo centrálnou bankou iného štátu, kde má osoba poskytujúca zábezpeku sídlo. Nakoľko pri finančnej zábezpeke prichádza do úvahy viacero možností, nie je možné vyčerpávajúcim spôsobom urobiť výpočet oprávnených orgánov na vydanie takéhoto stanoviska. Aj keď sa dá predpokladať, že v rámci EÚ bude takýchto prípadov v praxi minimum.

K § 9

V navrhovanom ustanovení sa určujú oznamovacie povinnosti ÚJD SR a ďalších orgánov miestnej štátnej správy a orgánov územnej samosprávy v záujme toho, aby sa potenciálne poškodení včas a objektívne dozvedeli resp. mohli dozvedieť o vzniku jadrovej udalosti a o tom kto spôsobil jadrovú udalosť, pri ktorej sa dá predpokladať následný vznik jadrovej škody. Oznamovacia a zverejňovacia povinnosť je nevyhnutná na určenie začatia plynutia desaťročnej prekluzívnej lehoty na uplatnenie nároku na náhradu jadrovej škody. Opäť ide o ustanovenie chrániace potenciálneho poškodeného, ktoré umožňuje poškodenému zavčasu zistiť, že prišlo k vzniku jadrovej udalosti, o skutočnosti, kto túto udalosť spôsobil a zistiť prvotnú informáciu, že v dôsledku tejto udalosti možno predpokladať vznik jadrovej škody a ak vznikne v dôsledku takejto udalosti škoda, v akej lehote je možné ju u zodpovedného subjektu uplatniť. Uvedené ustanovenie je nevyhnutné z pohľadu preukazovania hmotnoprávnych aj procesnoprávnych predpokladov na uplatnenie náhrady jadrovej škody, najmä vo vzťahu k § 7 ods. 5, ktorý ustanovuje pomerné rozdelenie plnenia na náhradu škody z krytého limitu v závislosti od času, v ktorom bol nárok na náhradu jadrovej škody uplatnený. ÚJD SR preto informuje verejnosť do 24 hodín od času, kedy sa od prevádzkovateľa dozvedel, že bol prevádzkovateľom vyhlásený 3. stupeň, ktorým je núdzový stav v okolí jadrového zariadenia. Práve pri 3. stupni – núdzový stav v okolí jadrového zariadenia sa začína závažnosť udalosti na jadrovom zariadení eskalovať do takej miery, že sa začínajú inicializovať opatrenia z vonkajšieho havarijného plánu. Pri tejto situácii sa dá už predpokladať únik rádioaktívnych látok do okolia jadrového zariadenia a tým vznik jadrovej škody. Obdobne sa postupuje aj pri preprave rádioaktívnych materiálov

32

K § 10

Ustanovenie obsahuje sankčný aparát a jeho uplatňovanie zo strany ÚJD SR. Za najvážnejšie je možné považovať využívanie jadrovej energie bez krytia zodpovednosti za jadrovú škodu a nesplnenie oznamovacích povinností tých subjektov, ktorým oznamovacie povinnosti ukladá zákon. Oznamovacie povinnosti vo vzťahu k zmenám v krytí zodpovednosti od momentu ich preukázania v licenčnom procese počas celej dĺžky platnosti povolenia sú dôležité z pohľadu nepretržitého plnenia podmienok na vydanie a trvanie povolenia na uvádzanie do prevádzky, prevádzku, ukončenie prevádzky a vyraďovanie jadrového zariadenia. Ide jednak o prevádzkovateľa a jednak o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky. Pokiaľ ide o prevádzkovateľa je možnosť uloženia finančnej pokuty do výšky od 100 tis. do 1 mil. eur ak poruší zákaz uvedený v § 8 ods. 2. Tomu, kto nevykonal v určenej lehote nápravu nedostatkov, za ktoré mu bola uložená pokuta, možno uložiť ďalšiu pokutu až do výšky dvojnásobku pokuty.

Pri nesplnení oznamovacej povinnosti sa výška pokuty môže rovnať až sume 20 tis. eur. Dolná hranica je stanovená na 5 tis. eur. Uvedená výška pokuty sa odvíja od výšky pokuty uloženej držiteľovi povolenia za porušenie povinností vyplývajúcich mu z § 10 atómového zákona alebo za nedodržanie podmienok uvedených v povolení alebo v súhlase a pod. Obdobne ako v atómovom zákone aj tu sú pokuty príjmom Národného jadrového fondu na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi.

Ak ide o poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky, nakoľko tieto subjekty nepatria pod priamu dozornú právomoc ÚJD SR, ale pod dohľad Národnej banky Slovenska, ako dozorného orgánu nad finančným trhom, spočíva v povinnosti ÚJD SR realizovať podnet smerom k Národnej banke Slovenska na začatie konania podľa sankčného ustanovenia § 67 zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve. Uvedené ustanovenie by malo viesť jednak prevádzkovateľa a jednak poskytovateľa poistenia alebo finančnej zábezpeky k dobrovoľnému a včasnému plneniu tých povinností (najmä oznamovacích), ktoré sú nevyhnutné na to, aby ÚJD SR mohol s plnou vážnosťou a s čistým svedomím garantovať bezpečné využívanie jadrovej energie z pohľadu krytia zodpovednosti za jadrové škody. Môže sa ale stať, že poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky nespadajú pod dohľad Národnej banky Slovenska. V tomto prípade ÚJD SR zašle písomný podnet organizácii do kompetencie ktorej patrí poskytovateľ poistenia alebo poskytovateľ finančnej zábezpeky (napríklad dozorný orgán iného štátu) a zároveň požiada o súčinnosť Národnú banku Slovenska.

K § 11

Určuje sa osobitná pôsobnosť a právomoc ÚJD SR aj na vykonávanie kontroly dodržiavania tohto zákona, ako doplnok k existujúcej rámcovo vymedzenej pôsobnosti v § 29 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy v znení neskorších predpisov.

K § 12

Vysporiadavajú sa vzťahy navrhovaného právneho predpisu s Občianskym zákonníkom podľa zásad generality a špeciality a to formou osobitného spoločného ustanovenia o výkladovom použití navrhovaného právneho režimu. Podľa Občianskeho zákonníka sa bude postupovať v tých veciach pri ktorých nie je úprava ani v medzinárodnej zmluve ani v tomto zákone. Napríklad rozsah náhrady škody za sťaženie spoločenského uplatnenia cez zákon č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

33

273/1994 Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov.

K § 13

Vo vzťahu k novším požiadavkám v zákone bude vo väčšine prípadov viesť k podpísaniu nových poistných zmlúv resp. podpísaniu dodatkov k existujúcim poistným zmluvám, čo si vyžiada napr. obdobie rokovaní o rôznych poistných podmienkach. Navrhované ustanovenie zakotvuje povinnosť, ktorou je písomné oznámenie prevádzkovateľa voči ÚJD SR, o tom ako prišlo k zosúladeniu s novými požiadavkami (napr. zaslanie novej poistnej zmluvy resp. dodatku) do 15. januára 2016, čo znamená do 15 dní od nadobudnutia účinnosti tohto zákona. Vzhľadom na navrhovanú účinnosť zákona a tomu zodpovedajúcu pomerne dlhú legisvakačnú dobu je možné predpokladať, že uvedené rokovania a zosúladenie s podmienkami nového zákona budú včas vykonané.

K § 14

Ustanovenie zrušuje doteraz platnú vyhlášku o podrobnostiach o maximálnych limitách množstiev jadrových materiálov a rádioaktívnych odpadov, pri ktorých sa nepredpokladá vznik jadrovej škody. Táto vyhláška č. 47/2006 Z. z. bola vydaná ÚJD SR na základe splnomocňovacieho ustanovenia v atómovom zákone. Toto ustanovenie sa ale zákonom o občianskoprávnej zodpovednosti ruší a teda by daná vyhláška nemala naďalej právny základ, na základe ktorého by bola v platnosti a účinnosti. K návrhu zákona je preto priložený aj návrh vyhlášky, ktorý bude vydaný podľa § 5 ods. 6 návrhu zákona.

K Čl. II

Nakoľko doterajšia právna úprava občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody bola obsiahnutá v atómovom zákone, musí prísť aj k novelizácii daného zákona. Týmto zákonom sa vypúšťajú z atómového zákona dva paragrafy týkajúce sa občianskoprávnej zodpovednosti. § 29 atómového zákona obsahuje v doterajšej právnej úprave zodpovednosť za jadrovú škodu, ktorá sa v atómovom zákone vypúšťa, nakoľko bude obsiahnutá v zákone o občianskoprávnej zodpovednosti. Rovnako je to aj s § 30, ktorý v terajšej právnej úprave sa zaoberá finančným krytím zodpovednosti za jadrovú škodu. Podľa predkladaného zákona to bude obsahom úpravy v § 5 návrhu zákona. Týmto zákonom sa dopĺňa aj § 8 atómového zákona a to tak, že myslí na prípady ak prevádzkovateľ síce poskytne doklad o poistení alebo finančnej zábezpeke, ale tento doklad resp. subjekt poskytujúci poistenie alebo iné finančné krytie zodpovednosti za jadrovú škodu nespĺňa podmienky podľa zákona o občianskoprávnej zodpovednosti za jadrové škody. V tomto prípade sa primerane použijú ustanovenia § 8 ods. 8 a 9 o zastavení konania.

V prílohe č. 1 a 2 atómového zákona, v ktorých sú definované dokumenty potrebné k jednotlivým rozhodnutiam, sa novelou predáva pri dokladoch o finančnom krytí slovné spojenie podľa ,,osobitého zákona“ s odkazom na nový zákon o občianskoprávnej zodpovednosti, nakoľko atómový zákon sám o sebe vecne a meritórne už nebude túto problematiku riešiť.

Tak ako doteraz, aj nová právna úprava predpokladá zachovanie rozhodujúcich kompetencií ÚJD SR vo vzťahu ku kontrole plnenia povinností okrem atómového zákona aj z predkladaného zákona.

Z formálneho hľadiska sa mení v celom zákone názov ,,Štátny fond likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi“ na ,,Národný jadrový fond na vyraďovanie jadrových zariadení a na nakladanie

34

s vyhoretým jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi“ ako odstránenie formálnej nezhody s aktuálnym zákonným názvom NJF podľa zákona č. 238/2006 Z. z.

K Čl. III

Nové ustanovenie 14e do zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky určuje iba jeden súd, ktorý bude rozhodovať v prípade vzniku jadrovej škody. Ide o Okresný súd Nitra, ktorého obvodom bude celé územie Slovenskej republiky. Súd na rozhodovanie o opravných prostriedkoch je určený Krajský súd v Nitre. Ide o vhodné ustanovenie vyplývajúce síce z čl. XXI ods. 4 Protokolu z 1997, ale fixácia jedného súdu je v prospech právnej istoty poškodených. Na druhej strane je potrebné zamedziť tzv. „court shoppingu“, špekuláciám s príslušnosťou súdov v záujme potenciálneho iného (nejednotného) rozhodnutia. Ustanovenie ako aj samotné určenie súdu vychádza aj z pripravovaného samostatného správneho súdneho poriadku kde podľa navrhovaného § 15 na konanie o správnej žalobe vo veciach ochrany práv z hospodárskej súťaže a vo veciach jadrových udalostí, je jediný príslušný Krajský súd v Bratislave; jeho obvodom je celé územie Slovenskej republiky.

K Čl. IV

Vzhľadom na dĺžku legislatívneho procesu, nutnosť rokovaní o nových poistných podmienkach a nutnosť separátneho legislatívneho procesu k návrhu vyhlášky sa navrhuje účinnosť zákona 1. januára 2016.

V Bratislave 10. decembra 2014

Robert Fico, v. r.

Predseda vlády

Slovenskej republiky

Marta Žiaková, v. r.

Predsedníčka

Úradu jadrového dozoru

Slovenskej republiky