DÔVODOVÁ SPRÁVA
A. Všeobecná časť
Návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov (ďalej len „návrh zákona“) predkladá poslanec Národnej rady Slovenskej republiky (ďalej len „národná rada“) Igor Hraško.
Cieľom návrhu zákona je zmiernenie nežiaducich dôsledkov spojených s výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt alebo prechodný pobyt podľa osobitného predpisu.
Hoci nik nespochybňuje význam exekučného konania, ktoré v prvom rade reálne umožňuje veriteľom domôcť sa svojich majetkových práv, je úlohou štátu do istej miery regulovať spôsoby vymoženia legitímneho právneho nároku. Úlohou štátu v tomto procese je stanoviť také pravidlá exekučného konania, aby bola pohľadávka uspokojená adekvátnymi spôsobmi, v súlade s dobrými mravmi a s ohľadom na možné následky nerešpektovania uvedených postupov.
Podstatou problému je to, že napriek existencii rôznych spôsobov výkonu exekúcie, sa v praxi stále objavujú prípady, kedy povinný príde o svoje obydlie pre exekvovanú pohľadávku, ktorá je v porovnaní s hodnotou jeho obydlia často v nepomerne nižšej výške.
Navýšenie minimálnej výšky pohľadávky umožňujúcej výkon exekúcie formou predaja nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, poskytne povinnému nevyhnutnú mieru ochrany. Významným dôvodom pre takúto zákonnú úpravu je skutočnosť, že výkonom exekúcie formou predaja nehnuteľnosti vo vlastníctve povinného, v ktorej má povinný trvalý alebo prechodný pobyt, sa z takejto osoby v drvivej väčšine prípadov stáva bezdomovec. V takom prípade sa problém veriteľa stáva problémom celej spoločnosti. Nehovoriac o tom, že akonáhle sa osoba stane bezdomovcom, akýkoľvek ďalší výkon exekúcie je prakticky nemožný.
Predkladaný návrh zákona nezakladá žiadne vplyvy na rozpočet verejnej správy, na podnikateľské prostredie, taktiež nemá vplyv na životné prostredie ani na informatizáciu spoločnosti. Predkladaný návrh zákona má pozitívne sociálne vplyvy, a to konkrétne na sociálnu exklúziu obyvateľstva.
Návrh zákona je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavnými zákonmi a ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi Slovenskej republiky, medzinárodnými zmluvami a inými medzinárodnými dokumentmi, ktorými je Slovenská republika viazaná, ako aj s právom Európskej únie.
B. Osobitná časť
K Čl. I
K bodu 1
Exekúcia je v prvom rade nástrojom a poslednou možnosťou veriteľov na uspokojenie ich nesplatených pohľadávok. Napriek nespochybniteľnej legitimite exekúcie je však za istých okolností potrebné brať ohľad aj na osobu povinného. V drvivej väčšine prípadov neexistuje spoločenská potreba ani záujem na určitej miere ochrany povinného, pretože povinný je tým subjektom, ktorý neplnil, teda porušil svoju zmluvnú alebo zákonnú povinnosť plniť.
Za istých okolností však môže mať uspokojenie veriteľovej pohľadávky predstavovať dopad nielen na osobu veriteľa, ale aj na jeho širšie okolie. Nepochybne najradikálnejším spôsobom uhradenia pohľadávky v exekučnom konaní predstavuje predaj nehnuteľnosti, v ktorej má povinný trvalý pobyt. Vzhľadom na mieru zásahu do vlastníckych práv povinného ako aj skutočnosti, že takýto zásah sa súčasne dotkne aj osôb, ktoré s povinným v predmetnej nehnuteľnosti bývajú, je potrebné daný inštitút nastaviť obzvlášť citlivo a obozretne.
Predaj nehnuteľnosti, v ktorej povinný býva, predstavuje akúsi „poslednú inštanciu“ v rámci exekučného konania, a preto je potrebné k takémuto spôsobu exekúcie pristupovať ako ku krajnému riešeniu len v odôvodnených prípadoch.
V súčasnosti platné znenie ustanovenia § 63 ods. 2 zákona č. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších právnych predpisov umožňuje vykonať exekúciu predajom nehnuteľnosti v ktorej má povinný nahlásený trvalý pobyt už pri exekúcií peňažnej pohľadávky prevyšujúcej bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie sumu 2 000 eur. Nízko stanovená minimálna výška peňažnej pohľadávky neraz spôsobuje značný nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti.
Stanovenie minimálnej výšky peňažnej pohľadávky na sumu 10 000 eur, vo väčšine prípadov výrazným spôsobom zníži nepomer medzi vymáhanou sumou a hodnotou nehnuteľnosti. Suma 10 000 eur predstavuje v závislosti od jednotlivých krajov Slovenskej republiky štvrtinu až tretinu ceny bytu s rozlohou 50 m².
K bodu 2
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s Čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona z dôvodu, že za drobné exekúcie sa majú aj naďalej považovať len exekúcie na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje sumu 2 000 eur.
K bodu 3
Ide o legislatívno-technickú úpravu. Návrh zákona mieni ponechať právnu úpravu tzv. drobnej exekúcie v platnom znení, aby sa za drobnú exekúciu aj naďalej považovala exekúcia na vymoženie peňažnej pohľadávky, ktorá bez príslušenstva ku dňu doručenia návrhu na vykonanie exekúcie neprevyšuje sumu 2 000 eur.
K bodu 4
Ide o legislatívno-technickú úpravu bezprostredne súvisiacu s Čl. I bodom 1 tohto návrhu zákona.
K bodu 5
V prechodných ustanoveniach sa zakotvuje nové obmedzenie (10 000 eur) aj pre tie exekučné konania, ktoré začali pred nadobudnutím účinnosti zákona. Ide o tzv. nepravú retroaktivitu. Pojem „nepravá retroaktivita“ používa aj Ústavný súd Slovenskej republiky a vysvetľuje ho napr. nasledovne: „[…] zákon právne kvalifikuje tie právne úkony, ku ktorým došlo ešte pred nadobudnutím jeho účinnosti, v dôsledku čoho však môže dôjsť k zmene alebo zrušeniu tých právnych účinkov, ktoré boli predtým späté s ich uzavretím“ (nález Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 38/99 zo dňa 23. júna 1999).
V tejto súvislosti je dôležité aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 98/2010 zo dňa z 29. júna 2010, podľa ktorého: „Nie každá retroaktivita je […] nezlučiteľná s princípmi, na ktorých je budovaný právny štát. V teórii a praxi sa rozlišuje tzv. pravá a nepravá spätná účinnosť (retroaktivita) právnych predpisov. Význam tohto rozlišovania je založený na skutočnosti, že pokiaľ sa pravá retroaktivita v zásade odmieta ako nezlučiteľná s obsahom princípu štátu, nepravá retroaktivita sa akceptuje ako prípustný nástroj na dosiahnutie ustanovených a dostatočne významných cieľov verejnej moci. […] O pravú retroaktivitu ide napr. vtedy, keď neskorší právny predpis so spätnou účinnosťou (s dopadom do minulosti) upravuje vzťahy, ktoré vznikli v minulosti. V dôsledku toho nastáva stav, v rámci ktorého účinnosť neskoršieho právneho predpisu nastáva skôr ako jeho platnosť (skôr, než začal existovať). Pri nepravej retroaktivite zákonodarca uznáva právne skutočnosti, na základe ktorých podľa predchádzajúcej právnej normy došlo k vzniku určitých právnych vzťahov. O nepravú retroaktivitu môže ísť napriek tomu, že zákonodarca […] novým právnym predpisom zároveň s účinnosťou do budúcna prinesie určité zmeny aj tých práv (alebo povinností), ktoré vznikli za platnosti skoršieho zákona. Nepravá retroaktivita teda nebráni zákonodarcovi novou právnou úpravou vstúpiť aj do tých právnych vzťahov, ktoré vznikli na základe skôr prijatej právnej normy a meniť ich režim. […] V konečnom dôsledku nepôsobí nepravá retroaktivita do minulosti.“.
K Čl. II
K bodom 1 a 2
Navrhovaná úprava priamo súvisí a nadväzuje na Čl. I. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je zosúladenie oboch právnych predpisov, a to tak z hľadiska vecného, ako aj z hľadiska prechodných ustanovení oboch novelizovaných právnych predpisov.
K Čl. III
Navrhuje sa účinnosť predkladaného zákona so zohľadnením legisvakančnej lehoty, a to od 1. mája 2015.
DOLOŽKA ZLUČITEĽNOSTI
návrhu zákona s právom Európskej únie
1. Navrhovateľ zákona: poslanec Národnej rady Slovenskej republiky Igor Hraško
2. Názov návrhu zákona: návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
3. Predmet návrhu zákona:
a)nie je upravený v primárnom práve Európskej únie,
b)nie je upravený v sekundárnom práve Európskej únie,
c)nie je obsiahnutý v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na to, že predmet návrhu zákona nie je upravený v práve Európskej únie, je bezpredmetné vyjadrovať sa k bodom 4. a 5.
DOLOŽKA
vybraných vplyvov
A.1. Názov materiálu: návrh zákona, ktorým sa mení zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov
Termín začatia a ukončenia PPK: bezpredmetné
A.2. Vplyvy:
Pozitívne
Žiadne
Negatívne
1. Vplyvy na rozpočet verejnej správy
x
2. Vplyvy na podnikateľské prostredie – dochádza k zvýšeniu regulačného zaťaženia?
x
3. Sociálne vplyvy
x
– vplyvy na hospodárenie obyvateľstva,
x
– sociálnu exklúziu,
x
– rovnosť príležitostí a rodovú rovnosť a vplyvy na zamestnanosť
x
4. Vplyvy na životné prostredie
x
5. Vplyvy na informatizáciu spoločnosti
x
A.3. Poznámky
Návrh zákona zamedzuje tomu, aby sa z dlžníkov a ich rodín, či príbuzných, stávali bezdomovci, už pre relatívne nízke dlžoby. Dlžník, ktorý je zároveň bezdomovcom je neželaným javom v každej spoločnosti pričom návrat do predošlého usporiadaného spôsobu života je v drvivej väčšine prípadov prakticky nemožný.
A.4. Alternatívne riešenia
bezpredmetné
A.5. Stanovisko gestorov
Návrh zákona bol zaslaný na vyjadrenie Ministerstvu financií SR a stanovisko tohto ministerstva tvorí súčasť predkladaného materiálu.