Predkladacia správa

Na konferencii o zmene klímy v Dauhe v decembri 2012 všetkých 192 strán Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „Kjótsky protokol“) prijalo dodatok ku Kjótskemu protokolu1 (ďalej len „dodatok z Dauhy“). Dodatkom z Dauhy sa schválilo druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu v trvaní od 1. januára 2013 do 31. decembra 2020 s právne záväznými cieľmi zníženia emisií jednotlivých strán. Medzi týmito zmluvnými stranami sú aj Európska únia (ďalej len „EÚ“), členské štáty EÚ (ďalej len „členské štáty“), vrátane Slovenskej republiky (ďalej len „SR“) a Island.

Prijatie dodatku z Dauhy vychádza z konsenzu všetkých strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy, ktorých cieľom je v roku 2015 prijať protokol, iný právny nástroj alebo výstup s právnou silou uplatniteľný pre všetky strany, ktorý by mal nadobudnúť platnosť a vykonávať sa od roku 2020. Aj keď z medzinárodného práva nevyplýva pre strany priamo záväzok ratifikácie, formálne nadobudnutie platnosti dodatku je dôležitým cieľom pre Európsku úniu a Slovensko – ide o taktický krok prejavenia vôle k dojednaniu novej medzinárodnej dohody.

Článkom 4 Kjótskeho protokolu sa stranám povoľuje plniť svoje záväzky spoločne. EÚ a jej členské štáty v dodatku z Dauhy a v spoločnom vyhlásení pri jeho prijatí vyjadrili zámer plniť svoje ciele znižovania emisií v druhom záväznom období spoločne, s rozšírením strán spoločného plnenia aj o Island, na základe jeho formálnej žiadosti z júna 2009.

Keďže vykonávanie dodatku z Dauhy, resp. plnenie záväzkov druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu je pre členské štáty spojené so spoločným plnením strán, na pripomienkové konanie predkladáme súčasne materiály k obom dokumentom: k dodatku z Dauhy, aj k Dohode o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (ďalej len „dohoda“). Rovnako, legislatívnym procesom na úrovni Európskej únie, obe medzinárodné zmluvy postupujú spoločne v rámci spoločného ratifikačného balíčka EÚ k ratifikácii dodatku z Dauhy2. Cieľom politického úsilia EÚ je formálne ratifikovať dodatok z Dauhy všetkými členskými štátmi v termíne do februára 2015 a záväzky z neho vyplývajúce plniť spoločne s Islandom.

Podľa dodatku z Dauhy sa EÚ, členské štáty a Island zaväzujú obmedziť svoje priemerné ročné emisie skleníkových plynov v rokoch 2013 až 2020 na 80 % svojich emisií v základnom roku 1990. Tento záväzok zodpovedá cieľom zníženia emisií stanoveným

1 Rozhodnutie 1/CMP.8, prijaté na konferencii strán slúžiacej ako stretnutie strán Kjótskeho protokolu,

2 Ratifikačný balíček EÚ tvoria: Dohoda medzi Európskou úniou, jej členskými štátmi a Islandom, o účasti Islandu na spoločnom plnení záväzkov Európskej únie, jej členských štátov a Islandu počas druhého záväzného obdobia Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy; Návrh rozhodnutia Rady o uzavretí dodatku Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy a spoločnom plnení záväzkov z neho vyplývajúcich; Návrh nariadenia Rady a Európskeho parlamentu, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 525/2013, pokiaľ ide o technické vykonávanie Kjótskeho protokolu k Rámcovému dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy.

v „klimaticko-energetickom balíčku“ (ďalej len „KEB“), ktorý bol prijatý v roku 2009 a ktorý tvorí európsky právny rámec klimatickej a energetickej politiky do roku 20203. Spoločný záväzok EÚ, členských štátov a Islandu rešpektuje zásadu, že záväzky jednotlivých členských štátov zredukovať svoje emisie v druhom záväznom období Kjótskeho protokolu nepresahujú ich záväzky obsiahnuté v právnych predpisoch EÚ tvoriacich KEB.

V dodatku z Dauhy sa stanovujú záväzky na druhé záväzné obdobie Kjótskeho protokolu pre krajiny uvedené v prílohe B ku Kjótskemu protokolu. Vykonávajú sa ňou aj ďalšie zmeny znenia Kjótskeho protokolu určené pre jeho druhé záväzné obdobie. Tabuľka v prílohe B ku Kjótskemu protokolu sa dopĺňa o tretí stĺpec, v ktorom sa uvádzajú právne záväzné kvantifikované ciele na obmedzenie alebo zníženie emisií skleníkových plynov na druhé záväzné obdobie. Do zoznamu skleníkových plynov, na ktoré sa Kjótsky protokol vzťahuje, sa dopĺňa ďalší plyn: fluorid dusný (NF3). Stanovuje sa aj zjednodušený postup, ktorým sa stranám umožňuje v priebehu záväzného obdobia zvýšiť svoje ambície a prispôsobiť následne aj svoje redukčné záväzky.

Dodatok z Dauhy je prezidentskou medzinárodnou zmluvou podľa v čl. 7 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, a teda pred jej ratifikáciou prezidentom Slovenskej republiky sa vyžaduje súhlas Národnej rady Slovenskej republiky a na jej vykonanie je potrebný zákon.

V SR sa vykonávanie dodatku z Dauhy bude realizovať prostredníctvom už prijatého KEB a vnútroštátnych právnych aktov, ktoré zabezpečujú jeho implementáciu a prostredníctvom legislatívnych aktov EÚ, ktorých návrhy obsahuje spoločný ratifikačný balíček EÚ. Vzhľadom na to, že návrh neobsahuje pre Slovenskú republiku žiadne nové záväzky, nie je potrebné v Slovenskej republike prijímať k dodatku z Dauhy žiadne vykonávacie právne predpisy.

Návrh na uzavretie dodatku z Dauhy bol predmetom pripomienkového konania v rámci legislatívneho procesu EÚ. Materiál bol prerokovaný aj v poradnom orgáne, ktorý bol pri tejto príležitosti zostavený zo zástupcov viacerých dotknutých rezortov a vedený zástupcom odboru zmeny klímy Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky.

Dodatok z Dauhy je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, s ústavnými zákonmi, zákonmi, s ostatnými všeobecne záväznými predpismi a medzinárodnými zmluvami, ktorými je Slovenská republika viazaná.

Prijatie dodatku nemá vplyv na rozpočet verejnej správy, podnikateľské prostredie, životné prostredie, sociálne vplyvy a na informatizáciu spoločnosti.

Návrh bol prerokovaný vládou Slovenskej republiky dňa 3. decembra 2014. Vláda SR s návrhom vyslovila súhlas uznesením č. 615/2014. Návrh na prijatie dodatku z Dauhy sa predkladá Národnej rade Slovenskej republiky na vyslovenie súhlasu s ratifikáciou dodatku z Dauhy. Ak Národná rada Slovenskej republiky vysloví súhlas s ratifikáciou, prezidentovi Slovenskej republiky sa bude odporúčať podpísať ratifikačnú listinu o prijatí dodatku z Dauhy.

3 Zoznam právnych aktov tvoriacich KEB a európsky právny rámec klimatickej a energetickej politiky tu:

http://www.minzp.sk/sekcie/temy-oblasti/ovzdusie/politika-zmeny-klimy/pravne-predpisy-eu/